Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 20, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/192/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117200514
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2117200514.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členiek Mgr.

Kataríny Arnouldovej a JUDr. Evy Behranovej, v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., Mlynské Nivy 44/
b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom so sídlom Hruštiny
602, Žilina, proti žalovanému: A. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. A. X, S., zastúpený Mgr. Evou Bačikovou,
advokátkousosídlomAndrejaŽarnova1,Trnava,ozaplatenie2.934,69eurspríslušenstvom,oodvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 14. mája 2018, č.k. 37Csp/3/2017-67, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa na
žalovanom domáhal zaplatenia sumy 2.934,69 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 21.5.2015
do zaplatenia. Zároveň rozhodol, že žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. Z odôvodnenia žaloby vyplynulo, že žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný odoberal plyn na
odbernom mieste Z. A. 1, S.. Dňa 17.3.2015 žalovaný informoval žalobcu, že mu nefunguje plynomer.
Pri kontrole odberného miesta dňa 08.04.2015 žalobca nadobudol podozrenie, že žalovaný odoberal
zemný plyn meradlom, na ktorom bola porušená plomba. Preto bol plynomer demontovaný a odoslaný

na odborné posúdenie znalcovi, ktorý potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii.
Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je v zmysle § 82 ods. 2 zákona o energetike povinný
uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu, keď spôsob jej výpočtu za určené obdobie
neoprávneným odberom plynu je stanovený vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č.k. 449/2012
Z.z.. Žalobca žalovanému vyúčtoval škodu podľa tohto vykonávacieho predpisu vo výške 2934,69 eur, z
ktorej sumy si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania od 21.05.2015. Súd vo veci vydal platobný rozkaz
dňa 10.05.2017, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. Žalovaný proti platobnému rozkazu podal odpor, tvrdil,

že on žiadnym spôsobom nezasiahol do zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na plynomeri
č. 6230463. Zásah do overovacej značky plynomeru jednoznačne nevyplýva zo znaleckého posudku
Ing. Petra Leška a žalovaný pri vyčíslení škody postupoval v rozpore so zákonom č. 251/2012 Z.z. o
energetike a tiež s vyhláškou č. 449/2012 Z.z., žalobca nepreukázal vznik skutočnej škody. Poukázal,
že žalobca síce tvrdí, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, no
rozsah a formu tohto poškodenia nešpecifikuje, pričom poškodenie nie je zrejmé ani zo znaleckého
posudku č. 212/PL2015 Ing. Petra Leška - vzhľadom na namerané spotreby plynu a ich porovnanie s

hodnotami spotreby plynu z predchádzajúcich a nasledujúcich obdobiach meradlo podľa žalovaného
zaznamenávalohodnotyspotrebyplynusprávne.Nazákladeodpovedíznalcajezrejmé,ženaplynomeri
sa nachádzali overovacie značky 09 M43 vyhotovené nástrojmi na to určenými zhodnými s kontrolným
odtlačkom bez známok lepenia, pričom samotné meradlo ani jeho kryt neboli poškodené - poškodenie,o ktorom sa znalec vyjadruje ako o poškodení overovacej a zabezpečovacej značky je poškodením
podnikovej plomby, ktorá nemá charakter overovacej ani zabezpečovacej značky v zmysle vyhlášky
č. 210/2000 Z.z.. Poukázal na ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike a ods. 2 citovaného

ustanovenia a tiež na bod 10 ods. 10.1.2 prevádzkového poriadku žalobcu. Má za to, že sa uňho jedná
o prvý neoprávnený odber a o domácnosť meranú meradlom umiestneným na verejne prístupnom
mieste. Výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu mala byť určená pomocou typového
diagramu. Žalobca sa však domáha škody, ktorú prostredníctvom tohto typového diagramu neurčil.
Množstvo údajne neoprávnene odobratého plynu v danom prípade predstavuje takmer desaťnásobok

priemernej ročnej spotreby žalovaného. Žalovaný ďalej udáva, že žalobca si ako súčasť náhrady škody
uplatňuje aj náklady zisťovania. Nepreukázal dôvodnosť výšky takto údajne vynaložených nákladov,
nepreukázal, že mu v súvislosti s údajným neoprávneným odberom plynu vznikla skutočná škoda ani
poškodenie plynomeru, v dôsledku ktorého by mohla žalobcovi vzniknúť skutočná škoda. Súd prvej
inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalovaného, jeho právnej
zástupkyne, oboznámením sa s návrhom a vyjadreniami strán sporu a listinnými dôkazmi a zistil, že

žalovaný má uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s dodávateľom ČEZ Slovensko s.r.o., ktorému
dodáva plyn ako distribútor žalobca, ktorý so žalovaným nie je v priamom vzťahu, čím je daná aktívna
legitimácia žalobcu vo veci. Na odbernom mieste žalovaného v období od 19.4.2014 do 16.3.2015
dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo zistené porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii. Pri kontrole meradla dňa 8.4.2015 na odbernom mieste u žalovaného

bolo zistené porušenie plomby meradla, toto bolo demontované a odoslané na expertízu. Porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. Petra
Leška č. 212/PL-2015 zo dňa 24.4.2015. Znalecký posudok spochybnil žalovaný, ním uvádzané dôvody
však neboli preukázané. Jednalo sa iba o názor žalovaného o nehodnovernosti a nepreskúmateľnosti
posudku. Meradlo žalovaného je umiestnené tak, že je situované v oplotení pozemku, parc. č. 115/1 k.ú.

S. a je tak prístupné z verejnej komunikácie, teda z verejne prístupného miesta, čo vyplýva aj z doloženej
fotodokumentácie a máp z katastra. Z verejnej komunikácie je meradlo zabezpečené drôteným sitom.
Nie je pravdou, ako to tvrdil žalobca, že meradlo bolo umiestnené v skrinke na fasáde domu. Žalobca
vyčíslil z dôvodu neoprávneného odberu zemného plynu škodu vo výške 2.934,69 eur v súlade s
vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorú žalovanému vyfakturoval faktúrou č.

9000197041 zo dňa 7.5.2015, splatnou dňa 21.5.2015. Žalovaný uplatnenú škodu nezaplatil ani len
čiastočne. Žalovanému nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu, boli mu
vrátenéajpreddavkovéplatbynímzaplatenévuvedenomobdobí.Právnesúdprvejinštancievecposúdil
podľa § 488, § 489, § 420, § 442 OZ, podľa § 2 písm. c) body 3, 4, 5, 6, 9, 11, 12, 18, 19, 20 a 22, podľa
§ 3 písm. c) body 4, 5, 9, 10, 11, 12 a 14, § 47 ods. 1, § 71 ods. 2, § 76 ods. 1, 2, 7, 11, podľa § 82

ods. 1 písm. d), ods. 2, 3 a 4 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Dospel k záveru, že návrhu žalobcu
nie je možné vyhovieť. Žalovaný mal v rozhodnom období (19.4.2014 - 16.3.2015) uzavretú zmluvu
o dodávke zemného plynu s dodávateľom, ktorému dodával plyn ako distribútor žalobca. Žalovaný
spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorý však dostatočne vysvetlil svoju legitimáciu v konaní tým,
že ako distribútor dodáva plyn jednotlivým dodávateľom, ktorí následne na základe ďalšej zmluvy

dodávajú plyn konečnému odberateľovi, pričom dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého
plynu odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené platným meradlom. Ak však meradlo nemalo platné
overenie, nejednalo sa o plyn, ktorý patril konkrétnemu dodávateľovi/distribútorovi. Teda keď žalobca
zistil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, teda predmetné meradlo nemalo platné
overenie, dodaný plyn nepatril zmluvnému dodávateľovi žalovaného. Žalovaný v rozhodnom období

však zemný plyn skutočne odoberal, dodaním plynu žalovanému ako konečnému odberateľovi vznikla
škoda na strane žalobcu, keďže žalovaný za odobratý plyn nezaplatil, resp. zaplatené zálohové platby
mu boli vrátené. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii bolo potvrdené na meradle
žalovaného znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška č. 212/PL-2015 zo dňa 24.4.2015. Podľa
názoru súdu nie je podstatné, aký veľký zásah bol do meradla, resp. jeho zabezpečovacieho prvku

vykonaný, či došlo k jeho úplnému znefunkčneniu, alebo či zásah vykonaný do meradla sa jeho funkcie
nedotkol, nakoľko zákon predpokladá, že v prípade akéhokoľvek porušenia zabezpečenia meradla
ide o neoprávnený odber. Uvedený znalecký posudok spochybnil žalovaný, ním uvádzané dôvody
však neboli preukázané. Odber meradlom, na ktorom je poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii - plomba, je podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike považovaný za neoprávnený

odber a zodpovednosť odberateľa plynu za odber meraný takýmto meradlom má charakter objektívnej
zodpovednosti. Odberateľ zodpovedá teda už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol
spôsobiť ktokoľvek. Je zrejmé, že na strane žalovaného vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi škodu,ktorá je určovaná v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. v spojení s vyhláškou Ministerstva hospodárstva
SR č. 449/2012 Z.z. Úlohou súdu tak bolo rozhodnúť o výške škody, ktorá by sa za splnenia zákonom
stanovených predpokladov určila v zmysle vyhlášky MH SR. Žalobca vyčíslil z dôvodu neoprávneného

odberu zemného plynu škodu vo výške 2.934,69 eur, ktorú žalovanému vyfakturoval. Žalovaný škodu
nezaplatil ani len čiastočne. Vzhľadom však ku skutočnosti, že meradlo žalovaného je umiestnené tak,
že je situované v oplotení pozemku parc. č. 115/1 v k.ú. S. a je bez pochybností prístupné z verejnej
komunikácie, z ktorej je zabezpečené drôteným sitom, v spojení s objektívnym faktom, že u žalovaného
nebol v predchádzajúcom období konštatovaný prípad neoprávneného odberu plynu, mal žalobca zvoliť

postup podľa § 82 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, teda výšku škody mal určiť ako cenu
neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky, ktorému
návrhubysúdsnajväčšoupravdepodobnosťouvyhovel,nakoľko,akideoprvýneoprávnenýodberplynu
odberateľa v domácnosti meraným meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, výška škody spôsobená neoprávneným
odberom sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového

diagramu dodávky. Keďže žalobca zotrval aj potom, ako súd vyslovil svoj predbežný právny názor, na
svojom návrhu na priznanie škody podľa vyhlášky MH SR súd z vlastnej iniciatívy nemohol a ani nemal
schopnosť, ale ani povinnosť skúmať, aká škoda vznikla na strane žalobcu v prípade, ak by použil
typový diagram. Súdu tak potom neostala iná možnosť, ako návrh v celku zamietnuť a to aj napriek
skutočnosti, že žalovanému nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu, keď

mu boli vrátené preddavkové platby ním zaplatené v uvedenom období. Vzhľadom na uvedené teda
nepreukázanie druhého, resp. ďalšieho neoprávneného odberu plynu na tom istom odbernom mieste
žalovaným, čo je zákonným predpokladom pre určenie výpočtu výšky škody podľa vyhlášky MH SR súd
rozhodol tak, že žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania vzniku škody žalobcovi v uplatnenej výške.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď v spore plne úspešnému

žalovanému priznal ich náhradu v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca a to
z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h). Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie,
že meradlo žalovaného je umiestnené na verejne prístupnom mieste. Verejným prístupným miestom

sa vo všeobecnosti rozumie priestor, do ktorého možno voľne vstupovať a v ktorom sa možno voľne
zdržiavať, pričom iné obmedzenia, ak existujú a sú osobou splnené, nemajú vplyv na vstup a voľný
pohyb osoby v tomto priestore. Na predmetnom odbernom mieste je meradlo zabezpečené drôteným
sitom, ktorého existencia ako aj umiestnenie nie je sporné. Práve drôtené sito znemožňuje vstup a
voľný pohyb osoby v priestore, v rámci ktorého sa meradlo nachádza. V prípade, ak je pred meradlom

umiestnené drôtené sito, nemožno hovoriť o voľnom prístupe k meradlu a teda o umiestnení na verejne
prístupnom mieste. Umiestnenie meradla ako aj prítomnosť drôteného sita potvrdzujú, že vymedzený
priestor sa používa výhradne na súkromné účely, a nie je určený verejnosti. Súd v odôvodnení uviedol,
že z vlastnej iniciatívy nemohol ani nemal schopnosť ale ani povinnosť skúmať, aká škoda vznikla na
strane žalobcu v prípade, ak by použil typový diagram. Sám súd skonštatoval, že žalovanému nebola

za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu. Súd mal už v čase vyhlásenia rozsudku
k dispozícii prevádzkový poriadok žalobcu platný a účinný v čase zistenia neoprávneného odberu. V
zmysle tohto dokumentu je možné s pomocou prílohy č. 2 priamo vyčísliť výšku škody spôsobenej
neoprávneným odberom. V prípade, ak súd považoval výpočet podľa typového diagramu vzhľadom
k skutkovým okolnostiam prípadu za jediný správny, mal žalobcovi priznať škodu v zmysle metodiky

typového diagramu a zároveň mu priznať nárok na náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Bolo
jednoznačne preukázané, že žalovaný v rozhodnom období odoberal plyn poškodeným meradlom a tým
spôsobil žalobcovi škodu. Vznik škody potvrdil súd ale nie vo výške, ktorú si uplatnil žalobca. Je logicky
aj právne nedôvodné, ak súd namiesto priznania nároku v časti, ktorá sporná nie je, návrh žalobcu
zamietol. Takéto rozhodnutie považuje za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Má za to, že

bolo porušené v danom prípade jeho právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania a jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje
sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Žalobca tu poukázal na článok 6 ods. 1 dohovoru,
na nález Ústavného súdu III. ÚS 119/03-30 a IV. ÚS 115/03 ako aj na uznesenie NS SR, sp.zn. 2 Cdo

238/2008. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie s tým, že si uplatňujú náhradu trov odvolacieho konania.3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou - stranou sporu (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 2 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363

CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
§ 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 37Csp/3/2017 je určenie povinnosti

žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2.934,69 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 21.5.2015
do zaplatenia titulom náhrady škody, ktorá vznikla neoprávneným odberom zemného plynu.

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bola žaloba zamietnutá a žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%
z dôvodu nepreukázania vzniku škody žalobcovi v uplatnenej výške.

6. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a

pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý

neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal a
ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

7.Odvolacísúdsaplnestotožnilsozáveromsúduprvejinštancie,žežalobcanepreukázalnímuplatnenú
výšku škody. Najneskôr po tom, ako súd prvej inštancie žalobcovi oznámil, ktoré skutočnosti má za

preukázané, žalobca mal podľa § 150 CSP procesnú povinnosť tvrdenia skutočností podstatných k
výpočtu výšky škody podľa § 82 ods.4 zákona o energetike, teda s použitím typového diagramu.
Žalobca však uviedol, že nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Súd nie je oprávnený vytvárať
skutkové tvrdenia, ani keď tieto vyplývajú z dôkazov nachádzajúcich sa v spise. Žalobca tak mal tvrdiť
skutočnosti ohľadne výpočtu s použitím typového diagramu, ako napr. spôsob výpočtu, veličiny, ktoré sú

pre výpočet smerodatné a potrebné, ktorá z možností uvedených v metodike používania diagramu sa
aplikuje na daný prípad. Žalobca však zostal nečinný, preto súd správne skonštatoval, že nepreukázal
škodu v uplatnenej výške.

8. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. §

387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
za použitia ust. § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na ich
náhradu v celom rozsahu.

10. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).