Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sa/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200547
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7019200547.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu

JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Ondreja Hvišča PhD., v právnej veci žalobcu BE-SOFT a.s., so sídlom
Štúrova 6, Košice, práv. zast. Advokátskou kanceláriou IURISTICO s. r. o., so sídlom Cimborkova 13,
Košice, proti žalovanému Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom
Špitálska č. 4 - 6, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 10189/2017-
M OOP, 16527/2017 zo dňa 07.04.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobcu z a mi e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Národný inšpektorát práce v podaní označenom ako Žiadosť o doplnenie školiteľov - odpoveď č.

BEZ/2016/1508, 2016/9643 zo dňa 03.06.2016 uviedol, že na Národný inšpektorát práce (ďalej „NIP“)
bola dňa 20.05.2016 doručená žiadosť spoločnosti BE-SOFT a.s. o doplnenie školiteľov do projektu
výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce, činnosť 01.1, na ktorú má vydané oprávnenie, ev. čís.:
VVZ-000014-06-01.1, v zmysle § 27 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 124/2006 Z.
z.“). Na základe doložených dokladov uvádza nasledovné: F. G.Ň., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX
XX O., -splnené podmienky odbornej spôsobilosti, lektorskej spôsobilosti a odbornej praxe školiteľa na

zabezpečenie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce, činnosť 01.1; F.. Z. Š., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Š. XXXX/XX, XXX XX N., -splnené podmienky odbornej spôsobilosti, lektorskej spôsobilosti a
odbornej praxe školiteľa na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce, činnosť 01.1.

2. V zmysle vyššie uvedeného NIP súhlasí s doplnením F. G. a F.. Z. Š. do zoznamu školiteľov na
zabezpečenie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce, činnosť 01.1, pre vydané oprávnenie, ev.
čís.: VVZ-000014-06-01.1.

3. Upozornil však na tú skutočnosť, že vyššie menovaní, ako bezpečnostní technici, sú zaradení
ako iná odborne spôsobilá osoba, ktorá môže pokryť všetky témy výchovy a vzdelávania iba u tých
zamestnávateľov, ktorých kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností nie je uvedený v
prílohe č. 1 zákona č. 124/2006 Z. z.. Iba u týchto zamestnávateľov môžu vystupovať ako školitelia
osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie a v jej mene vykonávať výchovu a vzdelávanie. Tomu
musí zodpovedať vzorový projekt výchovy a vzdelávania a aj záznamové knihy o priebehu výchovnej

a vzdelávacej aktivity.

4. Na základe podaného odvolania žalobcu, žalovaný v odpovedi na podanie spoločnosti BE-SOFT a.s.
č. 10189/2017-M OOP, 16527/2017 zo dňa 07.04.2017 uviedol, že dňa 16.09.2016 Národný inšpektorátpráce (ďalej len „NIP“) postúpil na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
(ďalej len „ministerstvo“) postúpené Národný inšpektorát práce (ďalej len „NIP“) podanie spoločnosti
BE-SOFT a.s., Štúrova 6, 040 01 Košice (ďalej len „spoločnosť BE-SOFT“), zastúpenej spoločnosťou

IURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, 040 01 Košice (ďalej len „zástupca spoločnosti BE-SOFT“).

5. Predmetné podanie zo dňa 12.08.2016 označené ako „odvolanie“ (ďalej aj „podanie“) smerovalo
voči listu NIP č. BEZ/2016/1508, 2016/9643 zo dňa 03.06.2016, v ktorom NIP súhlasil s doplnením
dvoch školiteľov navrhnutých spoločnosťou BE-SOFT, a to F. G. a F.. Z. Š., do zoznamu školiteľov na

zabezpečenie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce (ďalej len „VaVZ“) v rozsahu činnosti 01.1.

6. NIP v uvedenom liste zároveň upozornil spoločnosť BE-SOFT na to, že uvedení schválení školitelia,
bezpečnostní technici (ďalej len „BT“), sú zaradení ako iná odborne spôsobilá osoba, ktorá môže pokryť
všetky témy VaVZ iba u tých zamestnávateľov, ktorých kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických
činností nie je uvedený v prílohe č. 1 k zákonu č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“). NIP
v liste prízvukoval, že iba u týchto zamestnávateľov môžu vystupovať ako školitelia osoby oprávnenej
na VaVZ a v jej mene vykonávať VaVZ. Tomu musí zodpovedať vzorový projekt VaVZ a aj záznamové
knihy o priebehu výchovnej a vzdelávacej aktivity.

7. Žalovaný ďalej uviedol, že na základe uvedeného listu, zástupca spoločnosti BE-SOFT zaslal na NIP
podanie s názvom „odvolanie“, ktoré bolo na NIP doručené dňa 15.08.2016 a následne ho NIP postúpil
ministerstvu.

8. Žalovaný konštatoval, že NIP podľa § 6 ods. 1 písm. d/ bod. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii

práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii
práce“) vydáva a odoberá oprávnenie fyzickej osobe a právnickej osobe na vykonávanie VaVZ podľa §
27 zákona o BOZP. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce sa na konanie o vydanie oprávnenia
na VaVZ vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, tzn. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom

konaní (Správny poriadok). Po vydaní oprávnenia na VaVZ sú osoby oprávnené na VaVZ povinné plniť
povinnosti podľa § 27 ods. 13 zákona o BOZP. Jednou z týchto povinností je aj povinnosť bezodkladne
písomneoznámiťNIPzmenuúdajovpodľaodseku8písm.b/ažd/(§27ods.13písm.a/zákonaoBOZP)
a vykonávať VaVZ len školiteľmi uvedenými v schválenom vzorovom projekte alebo inými školiteľmi
oznámenými podľa písm. a/ (§ 27 ods. 13 písm. f/ zákona o BOZP). Plnenie oznamovacích povinností

osobami oprávnenými na VaVZ a ani vyjadrovanie súhlasu NIP so zaradením školiteľov do zoznamu
školiteľov nepodlieha režimu správneho konania.

9. Žalovaný ďalej poukázal na to, že zástupca spoločnosti BE-SOFT opiera svoje tvrdenie o tom, že
oznamovanie a schvaľovanie školiteľov VaVZ sa má realizovať v režime správneho konania, o úpravu

v § 38a zákona o BOZP. Podľa citovaného ustanovenia sa na postup podávania žiadostí o vydanie
oprávnenia a rozhodovanie o vydaní oprávnenia podľa § 27 použijú ustanovenia zákona č. 136/2010 Z.
z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o službách na vnútornom trhu“). Zástupca spoločnosti BE-SOFT sa ďalej odvoláva na
§ 4 zákona o službách na vnútornom trhu, v zmysle ktorého je príslušný orgán povinný poučiť žiadateľa

o možnosti podať opravné prostriedky proti rozhodnutiu príslušného orgánu, že oprávnenie ohlásením
nevzniklo a na § 20 ods. 2 citovaného zákona, v zmysle ktorého sa na konanie podľa zákona o službách
na vnútornom trhu vzťahuje správny poriadok.

10. Podľa názoru žalovaného uvedená odvolávka na zákon o službách na vnútornom trhu je vytrhnutá

z kontextu. O tom svedčí aj fakt, že pod oprávnením, o ktorom pojednáva § 4 zákona o službách na
vnútornom trhu, sa má na mysli oprávnenie na poskytovanie služby (§ 2 písm. f/ citovaného zákona -
vymedzenie niektorých pojmov) a nie oprávnenie na VaVZ. Ustanovenie § 38a zákona o BOZP odkazuje
na zákon o službách na vnútornom trhu iba v časti upravujúcej uznávanie dokladov z iného členského
štátu, cezhraničné poskytovanie služieb, ako aj zákaz diskriminácie príjemcov služieb. Uvedené vyplýva

aj z príslušnej poznámky pod čiarou k § 38a zákona o BOZP. Predmetné ustanovenie sa teda nevzťahuje
na plnenie povinností osobami oprávnenými na VaVZ podľa § 27 ods. 13 zákona. Podľa § 38a zákona
o BOZP sa na účely zákona o BOZP prednostne používajú príslušné ustanovenia zákona o BOZP a
zákona o inšpekcii práce. Ustanovenie § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce pritom vymedzuje konania voblasti inšpekcie práce a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na ktoré sa vzťahuje správny poriadok
a medzi nimi nie je zaradený proces oznamovania a schvaľovania školiteľov.

11. Podľa žalovaného v prípade, ktorý napadla spoločnosť BE-SOFT, nejde o správne konania a podanie
spoločnosti BE-SOFT označené ako „odvolanie“ nie je odvolaním, ministerstvo preto k nemu pristupuje
ako k obyčajnému podaniu a vybavuje ho mimo správneho konania.

12. Žalovaný poukázal na to, že v podaní sa zástupca spoločnosti BE-SOFT „odvoláva“ proti tomu, že

NIP v liste zo dňa 03.06.2016 vymedzil zamestnávateľov, u ktorých môžu novo navrhnutí školitelia, F.
G. a F.. Z. Š., vykonávať činnosť VaVZ, t.j. u zamestnávateľov, ktorých kód podľa štatistickej klasifikácie
ekonomických činností nie je uvedený v prílohe č. 1 k zákonu o BOZP.

13. Podľa zástupcu spoločnosti BE-SOFT zákon o BOZP rozlišuje medzi činnosťami s vyšším rizikom
podľa prílohy č. 1 k zákonu o BOZP a ostatnými činnosťami len na účely výkonu bezpečnostnotechnickej

služby (ďalej len „BTS“).

14. Podľa § 22 ods. 3 zákona o BOZP, úlohy BTS vykonáva BT a u zamestnávateľa, ktorého kód podľa
štatistickej klasifikácie ekonomických činností je uvedený v prílohe č. 1 k zákonu o BOZP, samostatne
vykonáva autorizovaný bezpečnostný technik (ďalej len „ABT“). BT môže vykonávať odborné úlohy u

zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností je uvedený v prílohe
č. 1 k zákonu o BOZP, len pod dozorom ABT. Takéto rozlišovanie nemá podľa zástupcu spoločnosti
BE-SOFT opodstatnenie pri VaVZ podľa § 27 zákona o BOZP, pretože pre vlastných zamestnancov a
vedúcich zamestnancov môže uvedené činnosti vykonávať každý zamestnávateľ aj bez oprávnenia na
VaVZ.

15. Podľa žalovaného spôsob, akým NIP v liste zo dňa 03.06.2016 vymedzil zamestnávateľov, u ktorých
môžu školitelia F. G. a F.. Z. Š. vykonávať činnosť VaVZ v mene spoločnosti BE-SOFT, je správny a
úplne sa zhoduje so stanoviskom ministerstva č. 22053/2015-M OOP, 56218/2015 zo dňa 01.12.2015.

16. Žalovaný sa však nestotožnil s argumentáciou zástupcu spoločnosti BE-SOFT v podaní zo dňa
12.08.2016 a zaujal k tomu nasledovné stanovisko.

17. Podľa § 27 ods. 4 písm. b/ zákona o BOZP právnická osoba, ktorá žiada o vydanie oprávnenia na
VaVZ, musí mať určeného jedného odborne spôsobilého školiteľa podľa prílohy č. 2a k zákonu o BOZP

alebo viacerých školiteľov s odbornou spôsobilosťou podľa prílohy č. 2a k zákonu o BOZP, ktorí sú
spoločne odborne spôsobilí na všetky témy všeobecných požiadaviek a osobitných požiadaviek VaVZ.

18. Podľa prílohy č. 2a k zákonu o BOZP v nadväznosti na § 27 ods. 4 cit. zákona za osobu, ktorá je
sama odborne spôsobilá na výchovu a vzdelávanie v činnosti 01.1 (t.j. žiadateľ podľa § 27 ods. 4 písm.

a/ zákona o BOZP), ako aj za školiteľa, ktorého odborná spôsobilosť pokrýva v celom rozsahu VaVZ v
činnosti 01.1 (t.j. školiteľ podľa § 27 ods. 4 písm. b/ bod 1 zákona o BOZP), považuje sa iba ABT. Iba
ABT môže sám, tzn. ako jediný školiteľ, realizovať výchovnovzdelávacie aktivity v činnosti 01.1, pretože
ide o osobu s vyššou odbornou spôsobilosťou, ktorá podľa § 22 ods. 3 zákona o BOZP ako jediná
môže samostatne vykonávať úlohy BTS u zamestnávateľov, ktorých kód podľa štatistickej klasifikácie

ekonomických činností je uvedený v prílohe č. 1 k zákonu o BOZP.

19.Podľaprílohyč.2akzákonuoBOZPvnadväznostina§27ods.4písm.b/bod2cit.zákonaškoliteľmi
včinnosti01.1môžubyťajinéosoby,akoABT,napr.BT,ktorípotomvystupujúakoinéodbornespôsobilé
osoby. Takýto školitelia musia byť spoločne odborne spôsobilí na všetky témy všeobecných požiadaviek

a osobitných požiadaviek VaVZ v činnosti 01.1. Inak povedané, takýto školitelia môžu vykonávať VaVZ
v činnosti 01.1 len v tej časti, ktorú pokrýva ich odborná spôsobilosť. Keďže podľa § 22 ods. 3 zákona
o BOZP, BT nemôže samostatne vykonávať BTS u zamestnávateľov, ktorých kód podľa štatistickej
klasifikácie ekonomických činností je uvedený v prílohe č. 1 k zákonu o BOZP, nemôže u nich vykonávať
ani VaVZ v činnosti 01.1. V opačnom prípade, keby tomu bolo tak a BT by bol oprávnený vykonávať

VaVZ v činnosti 01.1 u všetkých zamestnávateľov bez rozdielu a samostatne, bol by v prílohe č. 2a
k zákonu o BOZP uvedený BT spolu s ABT v kolónke „žiadateľ o vydanie oprávnenia na výchovu a
vzdelávanie podľa § 27 ods. 4 písm. a/“ (pozn.: odborná spôsobilosť uvedeného žiadateľa platí aj pre
školiteľa podľa § 27 ods. 4 písm. b/ bod 1 zákona o BOZP).20.Žalovanýnazákladeuvedenéhomalzato,žeNIPvlistezodňa03.06.2016správne,akoinéodborne
spôsobilé osoby, zaradil novo navrhnutých školiteľov VaVZ v činnosti 01.1, ktorí sú BT, do zoznamu

školiteľov. Zároveň správne vymedzil zamestnávateľov, u ktorých môžu VaVZ vykonávať. Žalovaný sa
nestotožnil s argumentáciou zástupcu spoločnosti BE-SOFT v podaní zo dňa 12.08.2016.

21.VčaspodanouvšeobecnousprávnoužalobousažalobcadomáhalzrušeniarozhodnutiaMinisterstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, označené ako „Odpoveď na podanie spoločnosti

BE-SOFT, a.s. zo dňa 07. apríla 2017, č. 10189/2017-M OOP, 16527/2017 a rozhodnutia Národného
inšpektorátu práce označené ako „Žiadosť o doplnenie školiteľov - odpoveď“ zo dňa 03. júna 2016,
č. BEZ/2016/1508, 2016/9643, v časti upozornenia, že F. G. a F.. Z. Š. ako bezpečnostní technici
sú zaradení ako iná odborne spôsobilá osoba, ktorá môže pokryť všetky témy výchov a vzdelávania
iba u tých zamestnávateľov, ktorých kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností nie je
uvedený v prílohe č. 1 k zákonu o BOZP; iba u týchto zamestnávateľov môžu vystupovať ako školitelia

osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie a v jej mene vykonávať výchovu a vzdelávanie, čomu
musí zodpovedať vzorový projekt výchovy a vzdelávania a aj záznamové knihy o priebehu výchovnej a
vzdelávacej aktivity a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

22. V podanej všeobecnej správnej žalobe žalobca uviedol, že touto žalobou sa domáha ochrany

ich subjektívnych práv proti rozhodnutiu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, pričom tvrdí,
že ako účastník správneho konania, ktoré viedlo k vydaniu napadnutých rozhodnutí, boli uvedenými
rozhodnutiami ukrátení na ich právach a právom chránených záujmoch, tieto rozhodnutia sú v časti
upozornenia, že F. G. a F.. Z. Š. ako bezpečnostní technici sú zaradení ako iná odborne spôsobilá
osoba, ktorá môže pokryť všetky témy výchov a vzdelávania iba u tých zamestnávateľov, ktorých

kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností nie je uvedený v prílohe č. 1 k zákonu o
BOZP; iba u týchto zamestnávateľov môžu vystupovať ako školitelia osoby oprávnenej na výchovu a
vzdelávanie a v jej mene vykonávať výchovu a vzdelávanie, čomu musí zodpovedať vzorový projekt
výchovy a vzdelávania a aj záznamové knihy o priebehu výchovnej a vzdelávacej aktivity nezákonné,
ukracujú ho na jeho právach, a preto predmetné rozhodnutia napáda v uvedenom rozsahu, t.j. čiastočne

a žiada, aby Krajský súd v Košiciach preskúmal zákonnosť týchto rozhodnutí z týchto dôvodov: A.
REŽIM SPRÁVNEHO KONANIA 1. Správne orgány oboch stupňov zjavne nepovažovali svoju činnosť
za rozhodovanie o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb, pretože nerozhodovali
spôsobom formálne označeným za rozhodnutia. Žalovaný dokonca posúdil nami podané odvolanie ako
podanie mimo správneho konania podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v

zneníneskoršíchpredpisov,pričomvpodstateuviedol,že(1.)žiadosťodoplnenieškoliteľovdozoznamu
školiteľov vzorového projektu výchovy a vzdelávania je prejavom výkonu oznamovacej povinnosti, (2.)
zákon o BOZP odkazuje na zákon č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách“) iba v časti upravujúcej
uznávanie dokladov z iného členského štátu, cezhraničné poskytovanie služieb a zákaz diskriminácie

príjemcov služieb a (3.) ust. § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) vymedzuje konania v oblasti
inšpekcie práce a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na ktoré sa vzťahuje správny poriadok,
medzi ktorými nie je zaradený proces oznamovania a schvaľovania školiteľov, a preto dochádza k

záveru, že vyjadrovanie súhlasu Národného inšpektorátu práce so zaradením školiteľov do zoznamu
školiteľov ako také nepodlieha režimu správneho konania. 2. Žalovaný nesprávne posudzuje doplnenie
školiteľov do projektu výchovy a vzdelávania ako výkon oznamovacej povinnosti o zmene údajov
stanovenejust.§27ods.13písm.a/zákonaoBOZP,ktorejprisudzujelenevidenčnúpovahu.Predmetné
ustanovenie ukladá povinnosť bezodkladne písomne oznámiť Národnému inšpektorátu práce zmenu

osobných údajov o.i. školiteľov (členov štatutárneho orgánu a odborného zástupcu nechávame bokom)
a zmenu ďalších podmienok, za ktorých bolo oprávnenie na výchovu a vzdelávanie vydané, spolu s
predložením príslušných dokladov. 3. Takýto evidenčný postup má svoje opodstatnenie len v prípade,
ak sa oznamovacia povinnosť týka školiteľov, ktorí boli už schválení a zaradení do projektu výchovy
a vzdelávania, t.j. takých, pri ktorých zmena ich osobných údajov (najmä zmena mena, priezviska,

bydliska) nemá vplyv na posudzovanie splnenia kritérií odbornej spôsobilosti, lektorskej spôsobilosti
a odbornej praxe, pretože samotné takéto oznámenie nemá za následok vecné skúmanie splnenia
stanovených podmienok, ale sa jedná už len o zaevidovanie zmien pre zapísaných údajov školiteľa.
4. Ak však uvažujeme o zaradení nových školiteľov do už schváleného vzorového projektu výchovya vzdelávania, a teda o rozšírení oprávnenia podľa § 27 ods. 3 zákona o BOZP, v podstate sa jedná
o zmenu prv vydaného oprávnenia podľa § 27 ods. 3 zákona o BOZP, ktoré sa vzťahuje na vzorový
projekt výchovy a vzdelávania, ktorý sa prikladá k žiadosti o vydanie povolenia podľa § 27 ods. 9

písm. e/ zákona o BOZP a ktorého povinnou náležitosťou je aj zoznam školiteľov na jednotlivé témy
uvedené v učebnom pláne alebo učebnej osnove podľa § 27 ods. 10 písm. f/ zákona o BOZP. 5.
Zároveň, nakoľko sa jedná o nových školiteľov, je nevyhnutné riadne posúdenie toho, či tieto osoby
spĺňajú stanovené požiadavky týkajúce sa odbornej spôsobilosti a lektorskej spôsobilosti školiteľa,
čo sa musí z povahy veci uskutočniť riadnym správnym rozhodnutím, a teda z povahy veci sa tu

nejedná o jednoduchý evidenčný úkon. 6. V prípade nových školiteľov teda postup ich zapísania
v sebe implicitne zahŕňa diametrálne iné skúmanie, pretože sa vyžaduje preukázanie ich odbornej
spôsobilosti, lektorskej spôsobilosti a odbornej praxe rovnakým spôsobom ako v konaní o vydanie
oprávnenia na výchovu a vzdelávanie podľa ust. § 27 ods. 9 písm. c/ zákona o BOZP. 7. Nakoľko v
zmysle ust. § 27 ods. 4 písm. c/ zákona o BOZP je vzorový projekt podmienkou na vydanie oprávnenia
na výchovu a vzdelávanie, spravuje sa postup zaraďovania nových školiteľov do existujúceho vzorového

projektu oznámením zmeny podmienok, za ktorých bolo oprávnenie na výchovu a vzdelávanie vydané,
spolu s predložením príslušných dokladov v zmysle ust. § 27 ods. 13 písm. a/ zákona o BOZP (a
teda sa nejedná o oznámenie zmeny osobných údajov). 8. Oznámenie zmien ďalších podmienok
podlieha schvaľovaniu Národným inšpektorátom práce, nakoľko takáto oznamovacia povinnosť nemá
čisto evidenčnú povahu, ale vyvoláva potrebu preskúmania takéhoto oznámenia s cieľom zistiť, či po

oznámení zmien sú naďalej splnené podmienky na vydanie oprávnenie v zmysle ust. § 27 ods. 4 zákona
o BOZP. 9. Tento špecifický charakter predmetnej oznamovacej povinnosti zmeny podmienok sa prejavil
aj v našom prípade pri rozhodnutí o žiadosti o zaradenie, kde Národný inšpektorát práce nekonštatoval,
žeberienavedomieoznámeniezmenyúdajovškoliteľov,alerozhodolosplnenípodmienoknazaradenie
školiteľov do zoznamu školiteľov. Posudzoval teda otázku, či navrhovaní školitelia spĺňajú predpoklady

byť novými školiteľmi (a teda nevykonal len evidenciu/opravu prv zapísaných údajov v zmysle „beriem
na vedomie“). 10. Inak povedané, nejedná sa tu [slovami § 27 ods. 13 písm. a/ zákona o BOZP]
o oznámenie „zmeny údajov podľa odseku 7 písm. b/ a c/ a podľa odseku 8 písm. b/ až d/“, kde
by bolo skutočne možné uvažovať len o evidencii oznámených údajov bez potreby o tom rozhodnúť
správnym rozhodnutím, ale o „zmenu ďalších podmienok, za ktorých bolo oprávnenie na výchovu a

vzdelávanie vydané,“ kde sa z povahy veci vyžaduje vydanie riadneho správneho rozhodnutia, pretože
táto zmena sa týka prv vydaného rozhodnutia, ktoré nie je možné meniť inak ako ďalším rozhodnutím,
ktoré sa musí prijať v riadnom správnom konaní. 11. Z tohto záveru vyplýva, že pokiaľ sa na konanie
o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie podľa ust. § 6 ods. 1 písm. d/ a § 21 ods. 3 zákona
o inšpekcii práce vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, tento predpis sa vzťahuje aj na

konanie o zaradení nových školiteľov, nakoľko ide o zmenu podmienok, za ktorých bolo oprávnenie na
výchovu a vzdelávanie vydané, a Národný inšpektorát práce pri takomto oznámení skúma, či sú naďalej
splnené podmienky na vydanie oprávnenia v zmysle ust. § 27 ods. 4 písm. b/ a c/ zákona o BOZP. 12.
Po vydaní oprávnenia môže právnická osoba vykonávať výchovu a vzdelávanie len prostredníctvom
samostatne vypracovaného vzorového projektu na jednotlivú výchovnú a vzdelávaciu činnosť, ktorý

je naviazaný na uzavretý zoznam školiteľov, ktorí vykonávajú výchovu a vzdelávanie. 13. Zaradenie
nového školiteľa do existujúceho zoznamu školiteľov vzorového projektu znamená pre právnickú osobu
rozšírenie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie, pretože dochádza k zvýšeniu objemového rozsahu
výkonu tohto oprávnenia; naopak, rozhodnutie o nezaradení školiteľa do zoznamu školiteľov alebo o
obmedzení rozsahu jeho činnosti má za následok rozhodnutie o nerozšírení oprávnenia tak, ako to

zamýšľa vo svojom návrhu právnická osoba. 14. Osoba, ktorej výkon práva v časti rozsahu jeho výkonu
podlieha schvaľovaniu zamýšľaného rozsahu správnym orgánom, je takýmto schválením správneho
orgánu priamo dotknutá, pričom toto schválenie má povahu správneho rozhodnutia o právach a
povinnostiach tejto osoby. 15. Rozhodovanie Národného inšpektorátu práce o zaradení školiteľov do
zoznamuškoliteľovjepretorozhodovanímoprávachapovinnostiachnašejspoločnosti,apretosanaňho

použijú ustanovenia Správneho poriadku podľa ust. § 1 ods. 1 Správneho poriadku. 16. Keďže správne
orgány oboch stupňov pri vydávaní svojich rozhodnutí nepostupovali podľa Správneho poriadku a svoje
emanácie neoznačili za rozhodnutie ani po formálnej stránke, uplatňujeme ako dôvod ich nezákonnosti
podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, v zmysle § 191 ods. 1 písm. g/ S. s. p. 17. Podporne

treba pripomenúť, že podľa § 38a zákona o BOZP sa na postup podávania žiadostí o vydanie oprávnenia
a rozhodovania o vydaní oprávnenia podľa § 27 zákona o BOZP použijú ustanovenia všeobecného
predpisu o službách vnútornom trhu. Týmto predpisom je zákon o službách, v zmysle ktorého príslušný
orgán má poučiť žiadateľa o možnosti podať riadne opravné prostriedky proti rozhodnutiu príslušnéhoorgánu, že oprávnenie ohlásením nevzniklo, alebo že sa žiadosť o udelenie oprávnenia zamieta (§ 4),
pričom na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (§ 20 ods. 2).
18. Samotné výslovné neuvedenie v zákone o inšpekcii práce (alebo inom predpise), že by sa na proces

oznamovania a schvaľovania školiteľov mal použiť Správny poriadok (§ 21 ods. 3 zákona o inšpekcii
práce) je bezpredmetné, pretože na aplikáciu Správneho poriadku plne postačuje norma obsiahnutá v §
1ods.1Správnehoporiadku.PodľatohtoustanoveniatotižnavylúčeniepôsobnostiSprávnehoporiadku
trebavýslovnéuvedenieuvedenejvýluky(aniesituáciaopačná,ktoroujemlčaniezákonodarcu).19.Len
pre úplnosť pripomíname, že takáto výluka (ak by sa o nej vôbec uvažovalo) by bola neústavnou, pretože

každé konanie správneho orgánu musí byť dostatočne upravené zákonom. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky totiž môžu štátne orgány konať iba „v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“
Pokiaľ postup štátneho orgánu nestanovuje zákon dostatočne podrobne, štátny orgán nemá podľa čoho
konať, a teda v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konať nesmie, pretože postulát uvedený
v tomto ustanovení vyžaduje nutnosť zákonného podkladu pre uskutočňovanie štátnej moci. Aj na tomto
základe v Českej republike Ústavný súd Českej republiky vyhlásil právnu úpravu vylučujúcu Správny

poriadok z úpravy správneho konania za neústavnú (pl. ÚS 14/96, III. ÚS 226/95, pl. ÚS 21/04). Z nášho
pohľadu však je možné prekonať tento nedostatok aj tým, že samotný Správny poriadok umožňuje svoje
použitie na konanie definované dostatočne široko (§ 1 ods. 1), ktoré je možné vztiahnuť aj na vec, ktorú
riešili správne orgány v tomto prípade. A pokiaľ zákonodarca v iných prípadoch vylúči jeho použitie
výslovne a nezakotví dostatočne podrobnú právnu úpravu, ktorá by Správny poriadok nahrádzala,

bolo by na mieste zrušenie takejto právnej úpravy ako neústavnej - čo je už úlohou súdnej moci. B.
NEZÁKONNÉ OBMEDZENIE OPRÁVNENIA NA VÝCHOVU A VZDELÁVANIE 20. Žalobca v podanej
žalobe ďalej poukázal na to, že žalovaný vo veci samej odôvodňuje svoj záver, že obmedzenie výkonu
vzdelávacej činnosti bezpečnostným technikom je dôvodné, tým, že podľa § 22 ods. 3 zákona o BOZP
len autorizovaný bezpečnostný technik môže samostatne vykonávať úlohy bezpečnostnotechnickej

služby u zamestnávateľov, ktorých kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností je uvedený
v prílohe č. 1 k zákonu o BOZP (zamestnávatelia s vyšším bezpečnostným rizikom), a keďže
výchova a vzdelávanie je „súčasťou“ bezpečnostnotechnickej služby podľa § 22 ods. 1 zákona o
BOZP, môže iba on ako jediný školiteľ vykonávať činnosť výchovy a vzdelávania na všetky témy pre
týchto zamestnávateľov. 21. Žalovaný používa neprimeranú analógiu modelu bezpečnostnotechnickej

služby k modelu výchovy a vzdelávania, pretože jeho analógia nereflektuje materiálny rozdiel medzi
bezpečnostnotechnickou službou a výchovou a vzdelávaním, nakoľko na výkon výchovy a vzdelávania
aplikuje pravidlá týkajúce sa výkonu bezpečnostnotechnickej služby bez uváženia materiálnych
rozdielov obsahových vyjadrení týchto dvoch kategórií. 22. Rozdiel medzi bezpečnostnotechnickou
službou a výchovou a vzdelávaním sa dá v stručnosti zhrnúť tak, že bezpečnostnotechnická služba je

aktívnym výkonom analytickej činnosti odbornej osoby, ktorá poradnou činnosťou upravuje priestory,
činnosti a postupy týkajúce sa výkonu práce, zatiaľ čo výchova a vzdelávanie je aktívnym výkonom
lektorskej činnosti odbornej osoby, ktorá výchovnovzdelávacou činnosťou pripravuje adresátov tejto
činnosti na výkon ich práce. 23. Analytická činnosť vo všeobecnosti spočíva vo vytváraní zákonitostí,
pravidiel, podmienok a záverov, ktoré sú výsledkom pozorovania a vyhodnocovania. 24. Lektorská

činnosť vo všeobecnosti spočíva v sprostredkovaní informácií menej odborným osobám osobou,
ktorej odbornosť je dostatočná na zreteľné ovládanie informácií, ktoré sprostredkuje. 25. Diametrálny
rozdiel materiálneho zamerania bezpečnostnotechnickej služby a výchovy a vzdelávanie má za
následok nemožnosť použitia analogického prístupu k pravidlám stanovených pre jednu z týchto
kategórií na posudzovanie druhej. 26. Vzhľadom na vyššie uvedené považujeme za nesprávny záver

žalovaného o nemožnosti výkonu výchovy a vzdelávania u zamestnávateľov s vyšším bezpečnostným
rizikom bezpečnostnými technikmi len na tom základe, že tieto osoby u týchto zamestnávateľov
nemôžu samostatne vykonávať bezpečnostnotechnickú službu. 27. Na splnenie podmienky na vydanie
oprávnenia ustanovenej ust. § 27 ods. 4 písm. b/ bod 2. zákona o BOZP je potrebné, aby boli
školiteliaspoločneodbornespôsobilínavšetkytémyvšeobecnýchpožiadaviekaosobitnýchpožiadaviek

výchovy a vzdelávania s odbornou praxou podľa prílohy č. 2a k zákonu o BOZP a lektorskou
spôsobilosťou. 28. Zákon o BOZP v zmysle prílohy č. 2a pre skupinu 01 Bezpečnosť a ochrana
zdravia pri práci a ustanovené pracovné podmienky, činnosti 01.1 výchova a vzdelávanie zamestnancov
a vedúcich zamestnancov, stanovuje, že školiteľom vzhľadom na všeobecné a osobitné požiadavky
môže byť autorizovaný bezpečnostný technik, osoba s príslušným dokladom a iná odborne spôsobilá

osoba. 29. Tak, ako je uvedené v rozhodnutí Národného inšpektorátu práce zo dňa 03. júna 2016,
navrhovaní školitelia boli zaradení ako „iná odborne spôsobilá osoba“. V súvislosti s vyššie uvedeným
navrhovaní školitelia ako iné odborne spôsobilé osoby spĺňajú všeobecné a osobitné podmienky
činnosti 01.1 tak, ako sú vymedzené prílohou č. 2a zákona o BOZP. 30. Máme za to, že vzhľadomna splnenie podmienok tak, ako ich stanovuje zákon o BOZP, je obmedzenie zaradenia školiteľov
Národným inšpektorátom práce vo vzťahu k zamestnávateľom s vyšším bezpečnostným rizikom
nezákonné, nakoľko nemá oporu v zákone. 31. V bodoch 22 až 25 tejto žaloby sme vysvetľovali,

prečo na výkon výchovy a vzdelávania nemožno používať pravidlá bezpečnostnotechnickej služby,
nakoľko výkon bezpečnostnotechnickej služby si vyžaduje vyššiu mieru odbornosti s ohľadom na
analytický charakter, ktorým sa zabezpečuje bezpečnosť a ochrana zdravia.32. Pri výkone výchovy
a vzdelávania školiteľ nevykonáva porovnateľnú analytickú činnosť, ale činnosť lektorskú, ktorou
zabezpečuje, aby osoby vykonávajúce prácu boli dostatočne pripravené na výkon práce so zameraním

na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia. 33. Tento zásadný rozdiel zákon o BOZP podľa
nášho právneho názoru reflektuje práve v tom, že pri výkone bezpečnostnotechnickej služby pozná
vyššiu kategóriu autorizovaného bezpečnostného technika, avšak pri výchove a vzdelávaní nemá
potrebu definovania vyššej kategórie. 34. Na tomto mieste treba pripomenúť zásadu lex specialis,
keď výchova a vzdelávanie sú upravené samostatne a na ich výkon sa vyžaduje samostatné
oprávnenie podľa § 27 zákona o BOZP, zatiaľ čo na výkon bezpečnostnotechnickej služby sa vyžaduje

osvedčenie podľa § 23, resp. 24 zákona o BOZP. Zároveň je rozhodujúce, že len samotné oprávnenie
na výkon bezpečnostnotechnickej služby nepostačuje aj na výkon výchovy a vzdelávania, pretože
sa na výchovu a vzdelávanie vyžaduje osobitné oprávnenie podľa § 27 zákona o BOZP, a teda
argumenty o tom, ako je výchova a vzdelávanie „súčasťou“ bezpečnostnotechnickej služby, sú zjavne
neopodstatnené. 35. Uvedené nerozlišovanie medzi bezpečnostnými technikmi a autorizovanými

bezpečnostnými technikmi, pokiaľ ide o školiteľov, má pritom aj svoje vecné opodstatnenie. 36.
Podľa ust. § 22 ods. 3 zákona o BOZP môže bezpečnostný technik vykonávať odborné úlohy
bezpečnostnotechnickej služby (teda nie vo vzťahu k výchove a vzdelávaniu) aj u zamestnávateľov
s vyšším bezpečnostným rizikom (ktorých kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností je
uvedený v prílohe č. 1 k zákonu o BOZP) pod dozorom autorizovaného bezpečnostného technika.

Z uvedeného vyplýva, že aj pri činnostiach s vyšším rizikom môže bezpečnostný technik vykonávať
bezpečnostnotechnickú službu za podmienky, že nad ním vykonáva dozor autorizovaný bezpečnostný
technik. 37. Pojem dozoru nie je v zákone definovaný, no vo všeobecnosti predstavuje všeobecnú
zodpovednosť za riadny a odborný výkon danej činnosti. 38. Za odborné vykonávanie výchovy a
vzdelávania v zmysle § 27 ods. 6 zákona o BOZP zodpovedá odborný zástupca. Odborný zástupca

teda preberá za výkon školiteľov rovnakú zodpovednosť, akú preberá nad bezpečnostným technikom
autorizovaný bezpečnostný technik pri výkone bezpečnostnotechnickej služby u zamestnávateľov s
vyšším bezpečnostným rizikom. 39. Odborným zástupcom pre činnosť 01.1 je v zmysle prílohy č.
2a k zákonu o BOZP autorizovaný bezpečnostný technik. 40. Pokiaľ u zamestnávateľov s vyšším
bezpečnostným rizikom môže bezpečnostnotechnickú službu vykonávať bezpečnostný technik pod

dozorom autorizovaného bezpečnostného technika, o to viac musí byť bezpečnostný technik spôsobilý
vykonávať výchovu a vzdelávanie pod rovnakým dozorom vykonávaným odborným zástupcom, ktorým
je rovnako autorizovaný bezpečnostný technik. 41. Ďalej podľa výslovného znenia zákona pre vlastných
zamestnancov a vedúcich zamestnancov môže uvedené činnosti vykonávať každý zamestnávateľ
aj bez oprávnenia na výchovu a vzdelávanie. 42. Pokiaľ teda zamestnávatelia všeobecne môžu

organizovať a vykonávať výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce pre vlastných zamestnancov a
vedúcich zamestnancov bez akýchkoľvek obmedzení a potreby zabezpečovať oprávnenie na výchovu
a vzdelávanie, t.j. bez stanovenia akýchkoľvek podmienok, aj keď ide o zamestnávateľa s vyšším
bezpečnostným rizikom, tým viac takúto možnosť musia mať osoby, ktoré pre uvedenú činnosť výchovy
a vzdelávania zamestnancov a vedúcich zamestnancov spĺňajú dodatočné podmienky stanovené

zákonom podľa § 27 zákona o BOZP, a to bez ohľadu na skutočnosť, že sú „len“ bezpečnostnými
technikmi a nie autorizovanými bezpečnostnými technikmi. 43. Na tomto základe tým viac vyvstáva
do popredia osobitosť oprávnenia na výchovu a vzdelávanie, ktorá činí výkon výchovy a vzdelávania
nezávislým na danosti osvedčení autorizovaného bezpečnostného technika, a teda poukazujeme na
potrebu osobitného posúdenia podmienok na výchovu a vzdelávanie bez ich prepojenia na podmienky

výkonu samotnej bezpečnostnotechnickej služby. 44. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca uplatnil ako
dôvod nezákonnosti nesprávne právne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. c/ S. s. p. 45. Napokon
uviedol, že doterajšia prax správneho orgánu prvého stupňa bola taká, že k takýmto obmedzeniam
nepristupovali. Poukázal preto na porušenie základnej zásady podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku.

23. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.07.2017 uviedol, že nie je potrebné vyjadriť sa
ku každému bodu žaloby, pretože sú si obsahovo veľmi podobné. Zhŕňa preto podstatu, ktorá vyplynula
z jednotlivých bodov, o ktorú žalobca opiera svoju žalobu, pričom k nej zaujíma nasledovné stanovisko:24. V časti A žaloby žalobca namieta, že rozhodovanie Národného inšpektorátu práce (ďalej len
„NIP“) o zaradení školiteľov do zoznamu školiteľov malo byt' posúdené ako rozhodovanie o právach a
povinnostiach účastníka konania, a tak podľa § 1 ods. 1 Správneho poriadku mali byť na toto konanie

použité ustanovenia Správneho poriadku.

25. Žalovaný nesúhlasil s týmto tvrdením. Uviedol, že podľa § 27 ods. 13 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z.
z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon“ alebo „zákon o BOZP“) je osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie

povinná bezodkladne písomne oznámiť NIPu zmenu údajov podľa odseku 7 písm. b/ a c/ a podľa odseku
8 písm. b/ až d/ a zmenu ďalších podmienok, za ktorých bolo oprávnenie na výchovu a vzdelávanie
vydané, spolu s predložením príslušných dokladov. Proces schvaľovania týchto údajov nie je expressis
verbis formulovaný v zákone, ale ustálil sa v praxi, nakoľko vychádza z teleologického a logického
výkladu § 27 zákona. Národný inšpektorát práce preto vyjadruje svoj názor na navrhovanú zmenu
formou vyjadrenia, resp. opatrenia podľa § 3 ods. 7 Správneho poriadku, teda či ju schvaľuje alebo

neschvaľuje. V prípade, že by sa NIP k oznámeniu zmien nevyjadroval alebo by sa osoba oprávnená
na výchovu a vzdelávanie napriek jeho vyjadreniu neriadila jeho názorom, vystavovala by sa riziku,
že v prípade kontroly spĺňania podmienok vykonávania výchovy a vzdelávania, by jej bolo odobraté
oprávnenie. Odobratie oprávnenia sa už realizuje v režime správneho konania a samotné rozhodnutie
je rozhodnutím v zmysle Správneho poriadku, proti ktorému môže účastník konania (osoba oprávnená

na výchovu a vzdelávanie) uplatniť všetky dostupné opravné prostriedky.

26. Žalovaný ďalej uviedol, že napriek tomu, že vyjadrovanie NIPu k oznámeným zmenám nepodlieha
režimu správneho konania, osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie má naďalej možnosť obrátiť sa
sosvojousťažnosťouprotivyjadreniu(opatreniu)NIPnanadriadenýorgán,ktorýmjeMinisterstvopráce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, t.j. žalovaný. Ministerstvo potom na základe § 4 písm. d/
zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“) môže nariadiť NIPu, aby rešpektoval oznámené zmeny,
a to aj v prípade následnej kontroly. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Žalobca zaslal na NIP podanie zo

dňa 12.08.2016 označené ako „odvolanie“, ktoré smerovalo voči listu NIP č. BEZ/2016/1508, 2016/9643
zo dňa 03.06.2016, v ktorom NIP súhlasil s doplnením dvoch školiteľov do zoznamu školiteľov, avšak s
určitým obmedzením. NIP uvedené podanie žalobcu zo dňa 12.08.016 postúpilo žalovanému, ktorý ho
vybavil mimo režimu správneho konania listom č. 10189/2017-M OOP, 16527/2017 zo dňa 07.04.2017
- „Odpoveď na podanie spoločnosti BE-SOFT, a.s.“. V uvedenej odpovedi sa žalovaný vecou podrobne

zaoberal a po vecnej stránke trvá naďalej na svojich záveroch, ktoré sú obdobné, ako závery NIPu.

27. Žalovaný podotkol, že postup žalovaného, ani NIPu, nemal v žiadnom prípade za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia vo veci samej, resp. nemal vplyv na rozhodnutie vo veci samej, pretože
žalovaný dôsledne posúdil vyjadrenie NIPu, či je vecne správne a v súlade so zákonom.

28. Žalovaný, čo sa týka vecnej stránky, nesúhlasil s časťou B žaloby a odvolával sa na svoju
argumentáciu použitú v liste č. 10189/2017-M OOP, 16527/2017 zo dňa 07.04.2017 „Odpoveď na
podanie spoločnosti BE-SOFT, a.s.“.

29. Žalovaný ďalej poukázal na argumentáciu žalobcu v časti B žaloby a uviedol, že s touto
argumentáciou žalobcu nesúhlasí a za dostatočný protiargument považuje časť listu č. 10189/2017-
M OOP, 16527/2017 zo dňa 07.04.2017, cit.: „Podľa prílohy č. 2a k zákonu o BOZP v nadväznosti
na § 27 ods. 4 písm. b/ bod 2 cit. zákona školiteľmi v činnosti 01.1 môžu byť aj iné osoby ako ABT,
napr. BT, ktorí potom vystupujú ako iné odborne spôsobilé osoby. Takýto školitelia musia byt' spoločne

odborne spôsobilí na všetky témy všeobecných požiadaviek a osobitných požiadaviek VaVZ v činnosti
01.1. Inak povedané, takýto školitelia môžu vykonávať VaVZ v činnosti 01.1 len v tej časti, ktorú pokrýva
ich odborná spôsobilosť. Keďže podľa § 22 ods. 3 zákona o BOZP BT nemôže samostatne vykonávať
BTS u zamestnávateľov, ktorých kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností je uvedený v
prílohe č. 1 k zákonu o BOZP, nemôže u nich vykonávať ani VaVZ v činnosti 01.1. V opačnom prípade,

keby tomu bolo tak a BT by bol oprávnený vykonávať VaVZ v činnosti 01.1 u všetkých zamestnávateľov
bez rozdielu a samostatne, bol by v prílohe č. 2a k zákonu o BOZP uvedený BT spolu s ABT v kolónke
„žiadateľ o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie podľa § 27 ods. 4 písm. a/“ (pozn.: odborná
spôsobilosť uvedeného žiadateľa platí aj pre školiteľa podľa § 27 ods. 4 písm. b/ bod 1 zákona o BOZP).“30. Žalovaný ďalej uviedol, že zo znenia § 27 ods. 4 zákona vyplýva, že odbornú spôsobilosť na výchovu
a vzdelávanie v určitej činnosti spĺňa buď sám žiadateľ (§ 27 ods. 4 písm. a/ zákona) a v prípade, že

nespĺňa odbornú spôsobilosť sám, musia ju spĺňať jeho školitelia, a to buď jeden školiteľ (§ 27 ods.
4 písm. b/ bod 1. zákona), ktorý má odbornú spôsobilosť v rozsahu, v akom sa vyžaduje u žiadateľa,
alebo viacerí školitelia, ktorí sú spolu odborne spôsobilí na všetky témy výchovy a vzdelávania (§ 27
ods. 4 písm. b/ bod 2. zákona). Druh odbornej spôsobilosti žiadateľa podľa § 27 ods. 4 písm. a/ zákona
(tzn. aj samostatného školiteľa podľa § 27 ods. 4 písm. b/ bod 1. zákona), ako aj odbornú spôsobilosť

školiteľov na jednotlivé témy upravuje príloha č. 2a k zákonu. Ak by úmyslom zákonodarcu bolo, aby
bezpečnostný technik vykonával výchovu a vzdelávanie v rozsahu činnosti 01.1 neobmedzene, tzn.,
že by sám ako jediný školiteľ mohol vykonávať výchovu a vzdelávanie, uviedol by ho v prílohe č. 2a k
zákonu, pri činnosti 01.1 a v kolónke „žiadateľ o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie podľa
§ 27 ods. 4 písm. a/“. Zákonodarca teda výslovne v prílohe č. 2a k zákonu vyjadril, že žiadateľom, a
teda aj školiteľom, ktorý je neobmedzene a samostatne spôsobilý vykonávať výchovu a vzdelávanie v

činnosti 01.1, je iba autorizovaný bezpečnostný technik.

31. K námietke žalobcu v časti B žaloby žalovaný upozornil na to, že keďže zákon vo svojej prílohe č. 2a
požaduje na neobmedzený výkon výchovy a vzdelávania v činnosti 01.1 odbornú spôsobilosť výslovne
iba autorizovaného bezpečnostného technika, jeho účelom, ktorý žalovaný už viac krát spomínal, je

teda zabezpečiť, aby výchova a vzdelávanie poskytovaná externe, tzn. dodávateľským spôsobom a nie
vlastnýmzamestnávateľom,bolačonajkvalitnejšia.Pretovýchovuavzdelávanievčinnosti01.1,ktorása
vykonáva dodávateľským spôsobom, môže neobmedzene poskytovať len autorizovaný bezpečnostný
technik.

32. V závere písomného vyjadrenia žalovaný uviedol, že podľa jeho právneho názoru z hore uvedeného
vyplýva, že takýto záver zodpovedá teleologickému, gramatickému, ale aj logickému výkladu prílohy č.
2a k zákonu. Na základe vyššie uvedených skutočnosti žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Košiciach
žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.

33. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 07. septembra 2017 uviedol nasledovné:
A. REŽIM SPRÁVNEHO KONANIA Žalovaný sa k správnej žaloby v časti o režime správneho konania
vyjadril argumentáciou o nesprávnosti posúdenia postupu správneho orgánu v predmetnej veci ako
rozhodovania o právach a povinnostiach právnickej osoby, ktorá stojí na týchto záveroch: Proces
schvaľovania zmien údajov podľa ust. § 27 ods. 7 písm. b/ a c/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti

a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej ako „zákon o BOZP“) a zmien ďalších podmienok, za ktorých bolo oprávnenie na výchovu a
vzdelávanie vydané, nie je „expressis verbis“ formulovaný v zákone, ale ustálil sa v praxi, nakoľko
vychádza z teleologického a logického výkladu § 27 zákona o BOZP. Národný inšpektorát práce
vyjadruje svoj názor na navrhovanú zmenu formou vyjadrenia resp. opatrenia podľa ust. § 3 ods. 7

Správneho poriadku. V prípade, že by sa napriek vyjadreniu Národného inšpektorátu práce osoba
oprávnená na výchovu a vzdelávanie neriadila jeho názorom, vystavovala by sa riziku, že v prípade
kontroly spĺňania podmienok vykonávania výchovy a vzdelávania, by jej bolo odobraté oprávnenie. 1.
V prvom rade, je potrebné adresovať žalovaným uvedené vyjadrenie, že nie je potrebné sa vyjadriť
ku každému bodu žaloby, pretože sú podľa neho obsahovo veľmi podobné. Týmto postupom žalovaný

odignoroval jednu zo základných častí našej argumentácie, v ktorej sme vysvetlili rozdiel následkov
oznámenie zmien osobných údajov už zaradených školiteľov podľa § 27 ods. 13 písm. a/ zákona o
BOZP a oznámenia zmien podmienok, za ktorých bolo oprávnenie na výchovu a vzdelávanie vydané. Vo
svojom vyjadrení žalovaný tieto dve povinnosti klasifikuje ako rovnaké a tým nedáva priestor na vnútorne
posúdenie následkov oznámenia zmien podmienok, za ktorých bolo oprávnenie vydané (rozhodovanie

o právach a povinnostiach), tak ako sme to analyzovali v našej žalobe. Neschopnosť reflektovať tento
rozdiel má za následok neschopnosť posúdiť postup, v ktorom má správny orgán vybaviť oznamované
skutočnosti. 2. Zároveň však žalovaný nenamieta nesprávnosť nami prezentovaných záverov týkajúcich
sa vyššie adresovaného rozdielu, preto platí, že zaradenie nových školiteľov do vzorového projektu je
oznámením zmien podmienok, za ktorých bolo oprávnenie vydané a zároveň platí, že oznámenie zmien

podmienok, za ktorých bolo oprávnenie vydané sa spravuje iným režimom ako oznámenie zmeny údajov
podľa ust. § 27 ods. 7 písm. b/ a c/ zákona o BOZP. 3. Súhlasíme s tým, že konanie o schvaľovaní
oznámenýchzmienpodmienok,zaktorýchbolooprávnenievydanénieje„expressisverbis“formulované
v zákone o BOZP. Avšak, tvrdenie o bezprecedentnom postupe „ustáleného praxou“ ako následokteleologického a logického výkladu § 27 zákona o BOZP nemá právny základ a je priamo v rozpore
so Zákonom o inšpekcii práce a všeobecnou koncepciou pôsobnosti Správneho poriadku a článkom
2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 4. Ako sme uviedli v správnej žalobe, podľa ust. § 6 ods. 1

písm. d/ a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej ako „zákon o inšpekcii práce“) sa na konanie o vydaní alebo odobratí oprávnenia fyzickej osobe
a právnickej osobe na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní (Správny poriadok). Fundamentálnou podstatou samotného konania o

vydaní a prenesene o odobratí oprávnenia je skúmanie podmienok podľa ust. § 27 ods. 4 zákona o
BOZP. 5. Pokiaľ sa vydanie a odobratie oprávnenia vybavuje „expressis verbis“ v správnom konaní,
záver o tom, že „proces schvaľovania“ (ako uvádza žalovaný) zmien podmienok, ktorých kvality sú
jediným objektom skúmania a posudzovania v rámci konania o vydanie alebo odobratie oprávnenia,
sa vybavuje inštitútom vyjadrenia mimo režimu správneho konania, je nepodložený, nesprávny a nemá
nič spoločné s logickým alebo teleologickým výkladom, na ktoré sa síce žalovaný odvoláva, ale ich

použitie uvedením konkrétnej analýzy vynecháva. 6. Naopak záver logického výkladu je nasledovný.
Pokiaľ posúdenie naplnenia podmienok je jedinou príčinou k vydaniu alebo odobratiu oprávnenia, ktoré
sa spravuje správnym konaním, potom aj schvaľovanie zmien týchto podmienok sa spravuje rovnako. V
nadväznosti je tým podložený aj teleologický výklad. Pokiaľ mal zákonodarca vôľu spravovať Správnym
poriadkom konanie o vydaní alebo odobratí oprávnenia na výchovu a vzdelávanie, ktorého podstatou

je schvaľovanie podmienok, tak na postup pri schvaľovaní zmien týchto podmienok platí rovnaký režim.
7. Identifikácia rozhodnutia o schválení zmien podmienok ako „vyjadrenia“ zo strany žalovaného nemá
právnu oporu. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení odvoláva na ust. § 3 ods. 7 Správneho poriadku pri
identifikáciu charakteru rozhodnutia prvostupňového orgánu. Žalovaný svoj svojvoľný výklad Správneho
poriadku zdôvodnil „ustálenou praxou“ a neexistenciou úpravy „expressis verbis“ v zákone o BOZP.

8. Tak ako sme uviedli v správnej žalobe, žalovaný týmto postupom nielenže koná v rozpore s čl. 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ale zároveň je tento postup v priamom rozpore so všeobecnou
koncepciou správneho konania vymedzenej ust. § 1 ods. 1 Správneho poriadku. Uvedené ustanovenie
zakotvuje princíp subsidiarity aplikácie správneho poriadku klauzulou „ak osobitný zákon neustanovuje
inak“. Správny poriadok je teda všeobecným predpisom správneho konania a v zásade sa aplikuje

v prípadoch, ak neexistuje osobitná právna úprava, prípadne takáto osobitná právna úprava nerieši
osobitný druh správneho konania v plnom rozsahu. 9. Podľa žalovaného sa však v tomto prípade
nejedná o rozhodovanie o právach a povinnostiach. V tejto časti je potrebné opäť poznamenať, že
žalovaný síce vyjadril tento svoj názor, avšak ho neanalyzoval a ani sa nevyjadril k našej analýze
v správnej žalobe, ktorá vysvetľuje prečo sa v našom prípade jednalo o rozhodovaní o právach a

povinnostiach. Naopak sám priznáva kontradikciou, ktorú obsahuje jeho vyjadrenie - že sa jedná o
proces schvaľovania (čím uznáva argumentáciu o tom, že schvaľovanie školiteľov nie je evidenčným
úkonom) a rozhoduje o schválení alebo neschválení formou vyjadrenia, ktoré je záväzné a v prípade
prekročeniapriznanýchoprávneníauloženýchpovinnostítýmtovyjadrením,môžeprísťnašaspoločnosť
o oprávnenie na výchovu a vzdelávanie. 10. Vo všeobecnosti povaha vyjadrenia ako opatrenia podľa

ust. § 3 ods. 7 Správneho poriadku nepripúšťa ukladať povinnosti a oprávnenia pokiaľ osobitný zákon
neustanovuje inak. Vo všeobecnosti platí, že vyjadrením správny orgán vyjadruje svoj názor na otázku
patriacu do jeho pôsobnosti a takéto vyjadrenie nemá záväzný charakter. V našom prípade však nešlo
o položenie otázky správnemu orgánu, ktorá sa týka jeho pôsobnosti, ale o výkon práva na zaradenie
nových školiteľov, ktorému koreluje oznamovacia povinnosť a o ktorom rozhoduje správny orgán. B.

NEZÁKONNÉ OBMEDZENIE OPRÁVNENIA NA VÝCHOVU A VZDELÁVANIE Žalobca poukázal na to,
žežalovanýsaksprávnejžalobyvčastionezákonnomobmedzeníoprávnenianavýchovuavzdelávanie
vyjadril argumentáciou o analogickom použití modelu bezpečnostnotechnickej služby na model výchovy
avzdelávaniaavýkladomust.§27ods.4písm.b/bod2zákonaoBOZPvspojenísust.§27ods.4písm.
b/ bod 1 zákona o BOZP. 1. Žalovaný vo svojom vyjadrení používa jednoduchý výklad, ktorého podstatou

je, že pokiaľ zákon o BOZP stanovuje, že v prípade viacerých školiteľov, títo musia byť spoločne odborne
spôsobilí na všetky témy všeobecných požiadaviek a osobitných požiadaviek, tak takýto školitelia môžu
vykonávať výchovu a vzdelávanie len v tej časti, ktorú pokrýva ich odborná spôsobilosť. Žalovaný si
uvedené vykladá tak, že pokiaľ na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby u zamestnávateľov
s činnosťami s vyšším rizikom môže vykonávať len autorizovaný bezpečnostný technik samostatne,

len on môže pokryť všetky témy všeobecných požiadaviek a osobitných požiadaviek školení výchovy
a vzdelávania skupiny 01 bodu 01.1. u týchto zamestnávateľov. 2. Tak, ako to uvádza žalovaný vo
svojom vyjadrení uvedený výklad už prezentoval v napádanom rozhodnutí. Tento výklad sme priamo
napadli v správnej žalobe, v ktorej sme ho identifikovali ako neprimeranú analógiu dvoch materiálnenezrovnateľných modelov. Je potrebné uviesť, že presné opakovanie už napadnutej argumentácie
nepovažujeme zo strany žalovaného za dostatočné unesenie dôkazného bremena, nakoľko sa vo
vyjadrení nevyporiadal s našou pomerne rozsiahlou analýzou o neprimeranej analógii a ani neposkytol

hlbšiu analýzu svojej argumentácie o analogickom použití modelu výkonu bezpečnostnotechnickej
služby na výkon výchovy a vzdelávania. Nakoľko žalovaný svoju napadnutú argumentáciu presne
zopakoval, máme za to, že naša analýza o neprimeranej analógii obstála a nie je potrebné doslovne
ju opakovať v tomto vyjadrení. 3. Okrem argumentov, ktoré sme poskytli k neprimeranej analógii
bezpečnostnotechnickej služby a výchovy a vzdelávania uvádzame ďalší argument preukazujúci, že

poskytovanie bezpečnostnotechnickej služby a poskytovanie výchovy a vzdelávania sú dve materiálne
rozdielne kategórie, ktoré sú plnohodnotne, samostatne upravené a ktorým neprináleží vzájomný
analogický výklad, je zachytený prílohou č. 2a k zákonu o BOZP. Pre skupinu výchovy a vzdelávania
08 spĺňa osobitné požiadavky v teoretickej a praktickej časti „iná odborne spôsobilá osoba“, pritom
„autorizovaný bezpečnostný technik“ spĺňa osobitné požiadavky len v teoretickej časti a nemôže pokryť
praktickú časť. Z uvedeného preto jasne vyplýva, že na posudzovanie odbornej spôsobilosti v rámci

výkonuvýchovyavzdelávanianeprináležíanalogicképosudzovaniekategórioubezpečnostnotechnickej
služby, pretože na tieto dva materiálne odlišné kategórie zákon nazerá osobitne a odlišne v rámci nich
posudzuje odbornú spôsobilosť. 4. Ďalšou opakovanou argumentáciou žalovaného bez poskytnutia
hlbšieho skúmania je časť vyjadrenia žalovaného, v ktorom zdôvodňuje svoje závery výkladom ust. §
27 ods. 4 písm. b/ bod 2 zákona o BOZP v spojení s ust. § 27 ods. 4 písm. b/ bod 1 zákona o BOZP. Jej

zhrnutím je tvrdenie, že pokiaľ zákonodarca určil pre model, v ktorom má žiadateľ určeného na výchovu
a vzdelávanie jedného školiteľa, ktorý podľa zákona musí spĺňať podmienky rovnako ako žiadateľ, tak
to isté platí pre model s viacerými školiteľmi. 5. Model výchovy a vzdelávania s viacerými školiteľmi
je dostatočne upravený zákonom o BOZP, ktorý stanovuje, že spôsobilosť na výchovu a vzdelávanie
sa určuje prostredníctvom kategorizácie určenej prílohou č. 2a zákona o BOZP, ktorá stanovuje, že

na výkon školení výchovy a vzdelávania v rámci skupiny 01 na činnosť 01.1 je spôsobilý školiteľ,
ktorý je zaradený ako „iná odborne spôsobilá osoba“, pretože spĺňa všeobecné požiadavky a osobitné
požiadavky (a v rámci nich spĺňa požiadavky pre výkon teoretickej a praktickej časti). V nadväznosti na
uvedené, preto považujeme argumentáciu žalovaného porovnávaním s modelom s jedným školiteľom
vzhľadom na úplnosť úpravy modelu s viacerými školiteľmi za nepoužiteľnú. Pokiaľ by zákonodarca mal

záujem o analogický výklad týchto dvoch modelov, nepoužil by tak presné samostatné úpravy modelov
s dištinktívnymi vlastnosťami, z ktorých je zjavné, že nejde o náhodné usporiadania, ale o zámer upraviť
tieto dva modely plnohodnotne odlišne a nepoužívať ich vzájomný výklad. 6. Žalovaný vo vyjadrení
uvádza tvrdenie: „Ak by úmyslom zákonodarcu bolo, aby bezpečnostný technik vykonával výchovu a
vzdelávanie v rozsahu činnosti 01.1 neobmedzene,..., uviedol by ho v prílohe č. 2a k zákonu, pri činnosti

01.1, v kolónke „žiadateľ o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie podľa § 27 ods. 4 písm. a)“.
Uvedený názor je nesprávny a nezmyselný. 7. Úmysel zákonodarcu podľa prílohy č. 2a k zákonu o
BOZPbol,abyosobazaradenáako„ináodbornespôsobiláosoba“mohlavykonávaťfunkciuškoliteľapre
poskytovateľa výchovy a vzdelávania (žiadateľa) v činnosti 01.1. neobmedzene (nie samostatne), preto
je zapísaná ako osoba spĺňajúca požiadavky odbornej spôsobilosti v časti všeobecných požiadaviek

a osobitných požiadaviek. Bezpečnostný technik ako „iná odborne spôsobilá osoba“ je podľa úmyslu
zákonodarcu spôsobilý vykonávať školenia pre poskytovateľa výchovy a vzdelávania (žiadateľa) pod
dohľadom odborného zástupcu. 8. Žalovaný prezentovaným vyjadrením preukazuje, že si mýli podstatu
žiadateľa a školiteľa. Žiadateľ (v postavení osoby s oprávnením podľa ust. § 27 ods. 3 zákona o BOZP)
zastrešujecelývýkonvýchovyavzdelávania,vytváravzorovýprojekt,zabezpečujemateriálno-technické

zabezpečenie a organizuje poskytovanie výchovy a vzdelávania ako celku, riadi odborného zástupcu
a rovnako tak všetkých svojich školiteľov. Školiteľ je len vykonávateľom školení (ktoré riadi, organizuje
a zastrešuje žiadateľ), podľa učebného plánu a učebných osnov vzorového projektu, ktorý vytvára
žiadateľ (resp. osoba s oprávnením podľa ust. § 27 ods. 3 zákona o BOZP) a za ktorých odbornosť
zodpovedá odborný zástupca. Nosným prvkom školiteľa je nesamostatnosť. Školiteľ nie je podľa zákona

o BOZP oprávnený poskytovať výchovu a vzdelávanie, na to je oprávnený len držiteľ oprávnenia
podľa § 27 zákona o BOZP. Školiteľ v žiadnom prípade nemôže samostatne poskytovať výchovu a
vzdelávanie, ale školiteľ, ktorý podľa prílohy č. 2a k zákonu o BOZP spĺňa všeobecné a osobitné
požiadavky môže vykonávať školenia bez obmedzenia, iba v rámci poskytovania výchovy a vzdelávania
osobou oprávnenou podľa ust. § 27 ods. 3 zákona o BOZP. Pre túto nesamostatnosť školiteľa,

ktorý len lektorskou činnosťou sprostredkúva informácie a vedie školenia podľa učebných osnov a
plánov vzorového projektu, pod dohľadom odborného zástupcu môže byť aj osoba, ktorá nedosahuje
odbornú spôsobilosť stanovenú pre samotného žiadateľa (poskytovateľa výchovy a vzdelávania). 9. K
tvrdeniu žalovaného citovaného v odseku 6. by sme chceli zároveň uviesť skutočnosť, že pokiaľ byzákonodarca nemal úmysel, aby osoba zaradená ako „iná odborne spôsobilá osoba“ mohla vykonávať
pre žiadateľa funkciu školiteľa neobmedzene, neuviedol by ju do časti „všeobecné požiadavky“ a
„osobitné požiadavky“ prílohy č. 2a k zákonu o BOZP. Ak by platilo to, čo tvrdí žalovaný, v týchto

častiachbybolouvedenélen„autorizovanýbezpečnostnýtechnik“.10.Uvedenéjepodloženéspôsobom
zápisu, akým zákonodarca určil v prílohe č. 2a k zákonu o BOZP požadovanú odbornú spôsobilosť
školiteľov pre činnosť 06.1 (výchova a vzdelávanie osôb na obsluhu motorových vozíkov). V tomto
prípade zákonodarca nemal úmysel, aby osoba zaradená ako „iná odborne spôsobilá osoba“ spĺňala
všeobecné a osobitné požiadavky a tým mohla plniť funkciu školiteľa neobmedzene. Z toho dôvodu

zákonodarca do prílohy č. 2a k zákonu o BOZP pre činnosť 06.1 zapísal do osobitných požiadaviek do
praktickej časti len „osobu s príslušným dokladom“ a nie „autorizovaného bezpečnostného technika“ a
„inú odborne spôsobilú osobu“, ktorí sú spôsobilí v osobitných požiadavkách len na teoretickú časť. Iba
v takomto prípade má logický základ záver žalovaného o tom, že spôsobilý na všetky témy všeobecných
a osobitných požiadaviek je len osoba s odbornou spôsobilosťou žiadateľa, nakoľko pre činnosť 06.1
podľa prílohy č. 2a k zákonu o BOZP je oprávnený vykonávať funkciu školiteľa neobmedzene len „osoba

s príslušným dokladom“. 11. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ zákonodarca mal úmysel obmedziť výkon
funkcie školiteľa, tak to aj výslovne urobil. Rovnako ako v prípade školiteľov činnosti 01.1 výslovne
ustanovil, že „iná odborne spôsobilá osoba“ vykonáva túto funkciu bez ďalšieho obmedzenia. 12. Zámer
zákonodarcu o naplnenie všetkých odborných spôsobilostí v súvislosti s našim modelom pre skupinu
01 bol naplnený. Naša spoločnosť (oprávnená podľa ust. § 27 ods. 3 zákona o BOZP) spĺňa odbornú

spôsobilosť „autorizovaného bezpečnostného technika“ vyžadovanú pre žiadateľa a nami navrhovaní
školitelia sú zaradení ako „iná odborná osoba“, tým v zmysle prílohy č. 2a k zákonu o BOZP splnili všetky
požiadavky zákonodarcu na to, aby mohli pokryť všetky témy všeobecných a osobitných požiadaviek
v rámci výchovy a vzdelávania a teda splnili podmienku podľa ust. § 27 ods. 4 písm. b/ bod 2 zákona
o BOZP a tým by mali mať priznané právo zastávať pozíciu školiteľov bez obmedzenia, pretože zákon

o BOZP takéto obmedzenia neustanovuje. Žalobca mal za to, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení
nevysporiadal s ich argumentáciou, nevysvetlil svoje tvrdenia a tým neuniesol dôkazné bremeno. Ďalej
malzato,ževžalobe,ktorousiuplatnilisvojnárokvtomtokonaníarovnakotýmtovyjadrenímpreukázali,
že žalovaný rozhodoval o právach a povinnostiach ich spoločnosti a preto mal rozhodovať v režime
správneho konania a zároveň preukázali, že ich spoločnosť v súlade so zákonom o BOZP splnila

požiadavky na zápis predmetných školiteľov úplne a preto malo byť rozhodnutie o zápise školiteľov bez
obmedzenia.

34. Správny súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. o Správnom súdnom poriadku
vec žalobcu preskúmal a rozhodol rozsudkom sudcu JUDr. Juraja Tymku č.k. 9Sa/13/2017 zo dňa 23.

februára 2018 tak, že žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

35. Na kasačnú sťažnosť žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v
Košiciach č.k. 9Sa/13/2017-40 zo dňa 23. februára 2018 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie
konanie, z dôvodu, že o všeobecnej správnej žalobe žalobcu rozhodol nesprávne obsadený krajský súd,

pretože namiesto senátu správneho kolégia zloženého zo zákonom stanoveného počtu sudcov rozhodol
samosudca krajského súdu JUDr. Juraj Tymko. Kasačný súd z úradnej povinnosti preto postupom podľa
ust. § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. e/ SSP zrušil rozsudok krajského súdu bez toho, aby
sa zaoberal dôvodmi kasačnej sťažnosti a vrátil mu vec na ďalšie konanie, s tým, že v novom konaní
vo veci rozhodne krajský súd v senátnom zložení.

36. Správny súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. o Správnom súdnom poriadku
(ďalej len „SSP“), po opätovnom preskúmaní rozhodnutia žalovaného, po opätovnom oboznámení sa so
spisovoudokumentácioužalovanéhovsenáte,zadodržaniapostupupodľaust.§105ods.1písm.a)ac)
SSP, a § 106 SSP, viazaný vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v jeho

uznesení sp. zn. 4Sžk/20/2018 zo dňa 13. mája 2019 (§ 469 SSP), konajúc bez nariadenia pojednávania
za splnenia podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 2 SSP dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je
možné priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

37. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 zákona SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu

právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy
a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,
opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánuverejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde.

Podľa ust. § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa ust. § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa ust. § 178 ods.1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu

verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. d/ bod 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“), národný inšpektorát práce

vydáva a odoberá oprávnenie fyzickej osobe a právnickej osobe na vykonávanie výchovy a vzdelávania
v oblasti ochrany práce.

Podľa ust. § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/,
d/ a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20

sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné
predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia
podľa tohto zákona.

Podľa ust. § 27 ods. 13 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 124/2006 Z.z.“),
osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie je povinná bezodkladne písomne oznámiť Národnému
inšpektorátu práce zmenu údajov podľa odseku 7 písm. b/ a c/ a podľa odseku 8 písm. b/ až d/ a zmenu
ďalších podmienok, za ktorých bolo oprávnenie na výchovu a vzdelávanie vydané, spolu s predložením
príslušných dokladov.

Podľa ust. § 27 ods. 13 písm. f/ zákona č. 124/2006 Z. z., osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie
je povinná vykonávať výchovu a vzdelávanie len školiteľmi uvedenými v schválenom vzorovom projekte
výchovy a vzdelávania alebo inými školiteľmi oznámenými podľa písmena a/.

Podľa ust. § 22 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z., úlohy bezpečnostnotechnickej služby vykonáva
bezpečnostný technik a u zamestnávateľa, ktorého kód odvetvovej klasifikácie ekonomickej činnosti
je uvedený v prílohe č. 1, samostatne vykonáva autorizovaný bezpečnostný technik. Bezpečnostný
technik môže vykonávať odborné úlohy u zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie
ekonomických činností je uvedený v prílohe č. 1, len pod dozorom autorizovaného bezpečnostného

technika. Na účely vykonávania úloh bezpečnostnotechnickej služby u zamestnávateľa, ktorého kód
podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností uvedený v prílohe č. 1 je 05 až 09, sa za
autorizovaného bezpečnostného technika považuje fyzická osoba, ktorá vykonáva funkciu odborne
spôsobilého zamestnanca na plnenie úloh na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a
bezpečnosti prevádzky podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 27 ods. 4 písm. b/ zákona č. 124/2006 Z. z., podmienkou na vydanie oprávnenia na výchovu
a vzdelávanie je, ak žiadateľom je fyzická osoba, ktorá sama nespĺňa podmienky ustanovené v písmene
a/, alebo právnická osoba, žiadateľom určený odborný zástupca s odbornou spôsobilosťou a odbornou
praxou podľa prílohy č. 2a a žiadateľom

1. určený školiteľ, ktorý spĺňa podmienky ustanovené pre žiadateľa v písmene a/, alebo
2. určení viacerí školitelia s odbornou spôsobilosťou podľa prílohy č. 2a, ktorí sú spoločne odborne
spôsobilí na všetky témy všeobecných požiadaviek a osobitných požiadaviek výchovy a vzdelávania, s
odbornou praxou podľa prílohy č. 2a a lektorskou spôsobilosťou.38. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté opatrenie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe a k podstatným žalobným námietkam žalobcu uvádza nasledovné.

39. Žalobca v podanej žalobe namietal, že správne orgány oboch stupňov zjavne nepovažovali svoju
činnosť za rozhodovanie o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb, pretože
nerozhodovali spôsobom formálne označeným za rozhodnutia. Žalobca mal za to, že rozhodovanie
Národného inšpektorátu práce o zaradení školiteľov do zoznamu školiteľov je preto rozhodovaním o

právach a povinnostiach ich spoločnosti, a preto sa naňho použijú ustanovenia Správneho poriadku
podľa § 1 ods. 1 Správneho poriadku.

40. K uvedenej žalobnej námietke správny súd uvádza, že podľa ust. § 3 ods. 7 Správneho poriadku,
ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri
vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.

41. Z výkladu citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že vydávanie opatrení, na ktoré sa primerane
vzťahujú zásady správneho konania, zákon uvádza iba demonštratívne. Sú to osvedčenia, posudky,
vyjadrenia pod.. Opatrenie konštatuje existenciu určitého právneho vzťahu, resp. stavu. Týmto úkonom
sa úradne potvrdzujú skutočnosti, ktoré sú v ňom uvedené. Existencia účelnosti opatrenia vyplýva z

osobitných predpisov. Ak by opatrenie takúto právnu povahu nemalo, až vtedy by bolo treba vydať
deklaratórne rozhodnutie. Ako vyplýva z vyššie citovaného ust. § 27 ods. 13 písm. a/ zákona č. 124/2006
Z. z., osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie je povinná bezodkladne písomne oznámiť NIP zmenu
údajov podľa odseku 7 písm. b/ a c/ a podľa odseku 8 písm. b/ až d/ a zmenu ďalších podmienok, za
ktorých bolo oprávnenie na výchovu a vzdelávanie vydané, spolu s predložením príslušných dokladov.

Národný inšpektorát práce preto vyjadruje svoj názor na navrhovanú zmenu formou opatrenia podľa
ust. § 3 ods. 7 Správneho poriadku, teda či ju schvaľuje, alebo neschvaľuje a týmto úkonom sa
úradne potvrdzujú skutočnosti, ktoré sú v opatrení uvedené. Keďže v danom prípade opatrenie takúto
právnu povahu malo, preto nebolo treba vydať deklaratórne rozhodnutie. Zároveň treba uviesť, že
postup žalovaného, ani NIPu nemal vplyv na rozhodnutie vo veci samej, pretože žalovaný dôsledne

posúdil vyjadrenia NIPu, či je vecne správne a v súlade so zákonom. Pokiaľ žalobca opieral svoje
tvrdenia o režime správneho konania a poukazoval na ust. § 4 a § 20 ods. 2 zákona o službách
na vnútornom trhu, k tomu je potrebné uviesť, že pod oprávnením, ktoré upravuje ust. § 4 zákona o
službách na vnútornom trhu, sa má na mysli oprávnenie na poskytovanie služby (§ 2 písm. f/ citovaného
zákona) a nie oprávnenie na VaVZ. Ustanovenie § 38a zákona č. 124/2006 Z. z. odkazuje na zákon

o službách na vnútornom trhu iba v časti upravujúcej uznávanie dokladov z iného členského štátu,
cezhraničnéposkytovanieslužieb,akoajzákazdiskrimináciepríjemcovslužieb.Predmetnéustanovenie
sa nevzťahuje na plnenie povinnosti osobami oprávnenými na VaVZ podľa ust. § 27 ods. 13 zákona
č. 124/2006 Z. z.. Z vyššie uvedených dôvodov je podľa názoru správneho súdu táto žalobná námietka
nedôvodná.

42. K rozsiahlej argumentácii žalobcu v podanej žalobe je potrebné uviesť, že z ust. § 27 ods. 4 písm.
b/ zákona č. 124/2006 Z.z. vyplýva, že právnická osoba, ktorá žiada o vydanie oprávnenia na VaVZ,
musí mať určeného jedného odborne spôsobilého školiteľa podľa prílohy č. 2a k zákonu o BOZP alebo
viacerých školiteľov s odbornou spôsobilosťou podľa prílohy č. 2a k zákonu o BOZP, ktorí sú spoločne

odborne spôsobilí na všetky témy všeobecných požiadaviek a osobitných požiadaviek VaVZ.

43. Podľa prílohy č. 2a k zákonu č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na ust. § 27 ods. 4 citovaného
zákona, za osobu, ktorá je sama odborne spôsobilá na výchovu a vzdelávanie v činnosti 01.1 (t.j.
žiadateľ podľa ust. § 27 ods. 4 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z.), ako aj za školiteľa, ktorého odborná

spôsobilosť pokrýva v celom rozsahu VaVZ v činnosti 01.1 (t.j. školiteľ podľa ust. § 27 ods. 4 písm.
b/ bod 1 zákona č. 124/2006 Z. z.), sa považuje iba autorizovaný bezpečnostný technik a iba on sám
môže, tzn. ako jediný školiteľ realizovať výchovnovzdelávacie aktivity v činnosti 01.1, pretože ide o
osobu s vyššou odbornou spôsobilosťou, ktorá podľa § 22 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. ako jediná
môže samostatne vykonávať úlohy BTS u zamestnávateľov, ktorých kód podľa štatistickej klasifikácie

ekonomických činností je uvedený v prílohe č. 1 k zákonu č. 124/2006 Z. z..

44. Podľa prílohy č. 2a k zákonu č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na ust. § 27 ods. 4 písm. b/ bod 2
cit. zákona školiteľmi v činnosti 01.1 môžu byť aj iné osoby, ako autorizovaný bezpečnostný technik,ktorí potom vystupujú ako iné odborne spôsobilé osoby. Takýto školitelia musia byt' spoločne odborne
spôsobilí na všetky témy všeobecných požiadaviek a osobitných požiadaviek VaVZ v činnosti 01.1.
Takýto školitelia môžu vykonávať VaVZ v činnosti 01.1 len v tej časti, ktorú pokrýva ich odborná

spôsobilosť.

45. Keďže podľa ust. § 22 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. bezpečnostný technik nemôže samostatne
vykonávať BTS u zamestnávateľov, ktorých kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností je
uvedený v prílohe č. 1 k zákonu č. 124/2006 Z. z., nemôže u nich vykonávať ani VaVZ v činnosti 01.1.

V opačnom prípade, ak by tomu bolo tak a bezpečnostný technik by bol oprávnený vykonávať VaVZ v
činnosti 01.1 u všetkých zamestnávateľov bez rozdielu a samostatne, bol by v prílohe č. 2a k zákonu
č. 124/2006 Z. z. uvedený bezpečnostný technik spolu s autorizovaným bezpečnostným technikom
v kolónke „žiadateľ o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie podľa ust. § 27 ods. 4 písm.
a/“ (odborná spôsobilosť uvedeného žiadateľa platí aj pre školiteľa podľa ust. § 27 ods. 4 písm. b/ bod 1
zákona č. 124/2006 Z. z.). Zákonodarca teda výslovne v prílohe č. 2a k zákonu č. 124/2006 Z. z. vyjadril,

že žiadateľom, a teda aj školiteľom, ktorý je neobmedzene a samostatne spôsobilý vykonávať výchovu
a vzdelávania v činnosti 01.1, je iba autorizovaný bezpečnostný technik. Keďže zákon vo svoje prílohe
č. 2a požaduje na neobmedzený výkon výchovy a vzdelávania v činnosti 01.1 odbornú spôsobilosť
výslovne iba autorizovaného bezpečnostného technika, jeho účelom je zabezpečiť, aby výchova a
vzdelávanie poskytovaná externe, tzn. dodávateľským spôsobom a nie vlastným zamestnávateľom,

bola čo najkvalitnejšia. Preto výchovu a vzdelávanie v činnosti 01.1, ktorá sa vykonáva dodávateľským
spôsobom, môže neobmedzene poskytovať len autorizovaný bezpečnostný technik.

46. K námietke žalobcu, že žalovaný používa neprimeranú analógiu modelu bezpečnostnotechnickej
služby k modelu výchovy a vzdelávania (body 20 - 26 žaloby), je potrebné uviesť, že z ust. § 22 ods.

1 zákona č. 124/2006 Z. z. vyplýva, že bezpečnostnotechnická služba poskytuje zamestnávateľovi
poradenské služby v oblasti odborných, metodických, organizačných, kontrolných, koordinačných,
vzdelávacích úloh... Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že vzdelávacie úlohy sú
súčasťou poskytovanej bezpečnostnotechnickej služby, a preto nemožno súhlasiť s námietkou žalobcu,
týkajúcej sa neprimeranej analógie.

47. Na základe vyššie uvedeného má správny súd za to, že Národný inšpektorát práce v liste zo
dňa 03.06.2016 správne zaradil do zoznamu školiteľov novo navrhnutých školiteľov VaVZ v činnosti
01.1, ktorí sú bezpečnostní technici, ako iné odborne spôsobilé osoby. Zároveň správne vymedzil
zamestnávateľov, u ktorých môžu VaVZ vykonávať. Pokiaľ sa s týmto správnym zaradením do zoznamu

školiteľov novo navrhnutých školiteľov VaVZ v činnosti 01.1, ktorí sú bezpečnostní technici, ako iné
odborne spôsobilé osoby, stotožnil aj žalovaný, potom na základe vyššie citovaných zákonných
ustanovení a názorov správneho súdu má správny súd za to, že žalobca nemohol utrpieť ujmu na svojich
subjektívnych právach, ako to tvrdil v žalobe.

48. Správny súd zvážil všetky vyššie uvedené skutočnosti a na ich základe, považujúc podstatné
námietky žalobcu proti opatreniu žalovaného, spočívajúce v tvrdení, že opatrenie žalovaného v časti
upozornenia, že F. a F. ako bezpečnostní technici sú zaradení ako iná odborne spôsobilá osoba,
ktorá môže pokryť všetky témy výchov a vzdelávania iba u tých zamestnávateľov, ktorých kód podľa
štatistickej klasifikácie ekonomických činností nie je uvedený v prílohe č. 1 k zákonu o BOZP; iba u týchto

zamestnávateľov môžu vystupovať ako školitelia osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie a v jej
mene vykonávať výchovu a vzdelávanie, čomu musí zodpovedať vzorový projekt výchovy a vzdelávania
a aj záznamové knihy o priebehu výchovnej a vzdelávacej aktivity sú nezákonné a žalobcu ukracujú na
jeho právach, za nedôvodné, a preto podľa ust. § 190 SSP žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

49. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1, § 168 SSP tak, že účastníkom
nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom, ani sčasti úspech, a preto
nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy
konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

50. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky

prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo

ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.