Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, October 15, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/145/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316210844
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2316210844.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:
JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: SATRO s.r.o., so sídlom Bratislava,
Hodonínska 25, IČO: 31 335 161, zastúpeného spoločnosťou: STANO a partneri s.r.o., so sídlom
Bratislava, Nám. 1.mája 16, IČO: 36 869 571, proti žalovanej: U. Z., nar. XX.X.XXXX, adresa D., X. č. X,
o zaplatenie 122,50 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta

č. k. 17C/256/2016-46 zo dňa 9.5.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, žalobu zamieta a žalovanej nárok na
náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 43 ods. 1, 2, 3, písm. a)

zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 3, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2, § 100
ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, s
poukazom aj na procesné ustanovenie § 177 ods. 2 písm. a), § 150, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že nová právna úprava v ustanovení §

150 Civilného sporového poriadku zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej
nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu.
Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom
alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie
civilného sporového konania (§ 153 Civilného sporového poriadku. Keďže žalobca je v konaní zastúpený

advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z
tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že
k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto
okresný súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo
strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu okresný súd poukazuje aj na to, že na dôkazy

predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

3.Súdprvejinštancieuzavrel,žemedzistranamisajednáospotrebiteľskývzťah.Pričomnespochybňuje
nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za poskytnuté služby, avšak z podanej žaloby, ako aj z
priložených listinných dôkazov nemohol preskúmať, kedy žalovaný prestal platiť za služby,, kedy sa
žalovaný dostal do omeškania a od kedy má potom žalobca nárok na úroky z omeškania a pod. Na

základe tvrdení uvedených v žalobe a priložených listinných dokladov súd nemal za preukázané žiadne
skutočnosti, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Navyše zmluva bola uzavretá na dobu určitú do31.7.2013, niektoré služby už skôr, preto nie je súdu zrejmé ako mohol žalobca od zmluvy odstúpiť listom
zo dňa 11.3.2014. žalobca nevysvetlil, prečo si uplatňuje poplatky za služby od 1.6.2013 do 31.8.2013,
a za ktoré služby sú tieto poplatky. Ďalšou nejasnosťou je, že v žalobe žalobca požaduje zaplatenie

náhrady hodnoty za vypožičané zariadenia, avšak v zmluve (bod 1 potvrdenia prevzatia zariadenia)
sa uvádza, že zariadenia sú žalovanému predané a kúpna cena je zaplatená súčasne s odovzdaním
zariadenia a jeho prevzatím; potom nie je jasné, na základe čoho žalobca žiada vyplatenie hodnoty
zariadenia. Tvrdenia uvedené v žalobe sú v rozpore s predloženou zmluvou a žalobca tento rozpor
nijakým spôsobom neozrejmil, čo bolo jeho povinnosťou podľa § 150 Civilného sporového poriadku.

4. Prvoinštančný súd tiež dôvodil, že všeobecné podmienky (ďalej len VP), ako súčasť zmluvy, majú
obsahovať len skutočnosti technického, spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu však
obsahovať podstatné náležitosti zmluvy. Pri vyhotovení VP žalobca ako dodávateľ postupoval v rozpore
so zásadou dobromyseľnosti a v rozpore s dobrými mravmi, pretože VP vyhotovil tak drobným písmom,
že sú nečitateľné a tým vlastne využil omyl spotrebiteľa, ktorý takýmto drobným písmenám ani nemohol

venovať pozornosť. Takéto konanie žalobcu ako dodávateľa je nutné vyhodnotiť ako konanie v rozpore
s dobrými mravmi v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže k zániku zmluvy došlo najneskôr
k 31.7.2013, žalobca nemohol v marci 2014 od zmluvy odstúpiť, preto k prípadnému plneniu z jeho
strany po 31.7.2013 (v prípade niektorých služieb pod 1.8.2011, 31.5.2013) došlo z titulu bezdôvodného
obohatenia.

5. Prvoinštančný súd ďalej vychádzal z toho, že súd sa môže zaoberať premlčaním bez toho, aby
skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje
hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku
premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu aj bez námietky), súd už bližšie neskúma existenciu

subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou
pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá.

6. Súd prvej inštancie napokon uzavrel, že na základe uvedeného žalobu zamietol, nakoľko nebola
zo strany súdu preskúmateľná, skutkové tvrdenia v žalobe uvádzané neboli doložené relevantnými

listinnými dôkazmi, preto žalobca neniesol dôkazné bremeno.

7. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP, a hoci žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal,
pretože mu žiadne nevznikli.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia, pričom
navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne žalobe
vyhovieť a priznať mu náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania. Argumentoval
tým, že súd nesprávnym procesnúm postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prvoinštančný súd dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci, nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V prvom rade poukázal
na to, že predmetný nárok je inými sudcami ako aj zákonnou sudkyňou (5C/673/2015, 17C/622/2015,

17C/77/2014, 17/102/2015, 17C/96/2013, 17C/280/2015, 17C/189/2016, 5C/429/2015) priznávaný. Má
za to, že okresný súd mal postupovať podľa § 150 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku s tým,
že keďže bol žalovaný nečinný, mal zákonný sudca považovať skutkové tvrdenia za nesporné. Verí,
že zásada právo patrí bdiacim, nie spiacim (Legis vigilantibus, non dormientibus subveniut) platí. Súd
rozhodol v príkrom rozpore s § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku. S poukazom na obsah

odôvodnenia rozsudku má za to, že sudkyňa si je vedomá iných rozhodnutí, kde rozhodla opačne. Na
podporu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí poukázal na nálezy Ústavného súdu SR predovšetkým
ÚS I. 242/2007, I. ÚS 252/2005, III. ÚS 192/2006. Súd údajne využil § 177 ods. 2 písm. a) CSP a
z tohto dôvodu nenariadil pojednávanie. Súd tak rozhodoval v zjavnom rozpore s osobitnou úpravou
vnesenou do civilného sporového poriadku v § 297. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku

súd pojednávanie nenariadi, ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, a zároveň
skutkové tvrdenie strán nie sú sporné a zároveň hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-
Eur. Nakoľko súd konal bez nariadenia pojednávania, hoci v spotrebiteľských veciach sa tak má diať
výnimočne, zrejme mal za to, že skutkové tvrdenia medzi stranami sú nesporné. V opačnom prípade malnariadiťpojednávanie.Keďžesúdnenariadenímpojednávaniauznalnespornosťskutkovýchtvrdení,mal
bezďalšiehonávrhuvyhovieť.Akmalazákonnásudkyňa(hocispornosťvzťahunaprocesnéstranyakoz
kontextu rozhodnutia vyplýva) skutočnosti medzi stranami sporné, mala nariadiť pojednávanie. V konaní

si uplatnil náhradu hodnoty zariadenia, ktoré žalovanému len vypožičal, a ktorého cena odzrkadľuje
jeho nadobúdaciu hodnotu a maržu, do ktorej sa musí premietnuť napr. cena práce zamestnancov
a pod. Žalovaný mal možnosť zariadenia včas a riadne vrátiť, avšak do dnešného dňa tak neurobil.
Tým, že žalovaný nevrátil vypožičané zariadenia, ktoré on mohol v prípade splnenia si povinností
poskytnúť ďalšiemu klientovi, vznikla mu škoda tak vo výške skutočnej škody - hodnoty zariadenia,

ale aj v podobe ušlého zisku. Napríklad pri poskytovaní rovnakej služby za 14,50 Eur predmetným
zariadením po dobu jedného roka je to 147,- Eur, ktorý by dosiahol v prípade, ak by uzavrel zmluvu
s ďalším klientom, ktorému by mohol poskytnúť predmetné zariadenia. Podľa odvolateľa rozhodnutie
nebolo odôvodnené spôsobom zakotveným v § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, čo je jedným
z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd, ako aj
z čl. I Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Stav, kedy

rozhodnutie neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu,
že sa stáva nepreskúmateľným. Za nepreskúmateľné je treba považovať aj rozhodnutie, v ktorom sa
súd skutkovo a právne nevyporiadal s celým uplatneným nárokom a za taký je treba považovať aj
rozhodnutie, v odôvodnení ktorého súd neuviedol, prečo zamietol zvyšok nároku žalobcu. Zákonná
sudkyňa len uviedla, že nárok za poplatok za mesiac august 2013 je údajne premlčaný s odkazom

na dvojročnú premlčaciu lehotu, čím sa vôbec nevysporiadala s nárokom za jún až júl 2013, keďže
všeobecná premlčacia lehota je trojročná a podľa názoru sudkyne zmluva uplynula 31.7.2013, teda
uplynutím doby viazanosti.

9. Žalovaná odvolanie nepodala, k odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

10. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolanie bolo podané dňa 22.8.2016. Odvolací súd preto pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1.
júli 2016 (rovnako ako prvoinštančný súd), postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods.

1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§

380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho
je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, s použitím § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol a nárok žalobcovi nepriznal
z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením veci súdom prvej
inštancie, namietal, že súd prvej inštancie mal postupovať podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP a rozhodol v

prospech žalovaného v príkrom rozpore s § 151 ods. 1 CSP.

13.Vprejednávanejveciprvoinštančnýsúdsodkazomna§177ods.2písm.a)CSP,tedažeideootázku
jednoduchého právneho posúdenia bez skutkového sporu do 2.000,- Eur, mimo pojednávania posúdil
právny spor na základe žalobcom predložených listinných dokladov a bez nariadenia pojednávanía dňa

9.5.2017 rozhodol rozsudkom, ktorým žalobu zamietol zásadne pre neunesenie dôkazného bremena
žalobcom.14. Súd prvej inštancie vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou správne za spotrebiteľský,
na ktorý je potrebné aplikovať najmä Občiansky zákonník, zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení ku dňu uzavretia zmluvy.

15. V tomto prípade bolo ale pre rozhodnutie odvolacieho súdu významné vyriešiť si najskôr tú
procesnoprávnu otázku, či súd prvej inštancie mohol podľa § 297 CSP vo veci samej rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania za situácie, keď podľa neho žalobcom neboli predloženými listinami
preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti a súd tak potom musel založiť svoje rozhodnutie vo veci

na závere o neunesení bremena tvrdenia i dôkazného bremena žalobcu.

16. Podľa § 177 ods. 2 CSP (obdobne § 115a OSP účinného k 30.6.2016) pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie
sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.

17. Podľa § 297 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur.

18. Formulácia § 297 písm. b) CSP korešponduje s formuláciou § 177 ods. 2 písm. a) CSP.

19.Zustanovenia§177ods.2vspojenís§297CSPtedavyplýva,žesúdprvejinštanciemôževecsamú
prejednať a rozhodnúť o nej bez nariadenia pojednávania okrem toho, že ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci i v prípade, že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- Eur (daný

prípad), a ak skutkové tvrdenia strán nie sú sporné.

20. Podľa § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri

predbežnom prejednaní sporu.

21. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, bez nariadenia pojednávania môže súd prvej
inštancie vec prejednať a rozhodnúť súčasne len za podmienky, že bol náležite zistený skutkový stav
veci na základe stranami predložených listín, lebo nimi boli preukázané všetky medzi stranami sporné

skutkové okolnosti, významné pre právne posúdenie veci. Ak totiž ust. 297 CSP upravuje podmienku,
že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, vyjadruje tým nielen požiadavku, aby súd prvej inštancie
pri zisťovaní skutkového stavu veci nevychádzal, samozrejme okrem zhodných tvrdení strán, resp. zo
skutkových tvrdení strany, ktoré protistrana výslovne nepopreda (§ 151 ods. 1 CSP), z iného dôkazu ako
z listín predložených stranami (ich zástupcami alebo splnomocnencami), ale aj podmienku, že všetky

rozhodujúce skutočnosti budú zhodnými resp. nespornými tvrdeniami strán a nimi predloženými listinami
náležite preukázané a že teda podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie nebude (aj) nesplnená
povinnosť tvrdenia alebo neunesenie dôkazného bremena (tak ako je tomu v danom prípade). Ak sa
ukáže, že strana doteraz nesplnila svoju povinnosť tvrdenia (neuviedla všetky rozhodujúce skutočnosti
alebo ich uviedla neúplne) alebo povinnosť dôkaznú (nenavrhla dôkazy potrebné na preukázanie

všetkých svojich sporných tvrdení, ktoré sú pre právne posúdenie veci významné), musí súd prvej
inštancie, aj keby išlo o spor podľa § 297 písm. b) CSP, ako to bolo v danom prípade, vždy nariadiť
pojednávanie (§ 177 ods. 1 CSP), pretože si musí splniť obligatórnu povinnosť v zmysle cit. § 181 ods.
2 CSP a informovať o rozsahu sporných a nesporných skutočností a dokazovania, čo bez nariadenia
pojednávania nie je možné.

22. Z uvedených dôvodov je potom možné uzavrieť, že na prejednanie veci samej nie je potrebné
v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) CSP nariadiť na súde prvej inštancie pojednávanie, i keď ide
o spotrebiteľský spor do 1.000,- Eur, len vtedy, ak strany sporu prostredníctvom nimi predložených
listinných dôkazov a svojich nesporných tvrdení uniesli bremená tvrdenia a dôkazné bremena a ak

podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej bol týmito dôkazmi (prípadne aj pomocou
zhodných resp. nesporných tvrdení strán) zistený skutkový stav veci, čo však daný prípad nie je.23. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

24. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
25. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby

určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).
26. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).

27. Porušením práva na spravodlivý proces je možné podľa odvolacieho súdu chápať i taký nežiaduci
postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré jej priznáva
už Civilný procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Táto vada
je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne
záväznými predpismi.

28. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporunaspravodlivýproces,totoprávozaručujúvpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky
okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
29.Spoukazomnavyššieuvedenéjepotomnesporné,žeprvoinštančnýsúdpochybil,akvovecivyhlásil

rozsudok dňa 9.5.2017 bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) CSP, čím porušil svoju
obligatórnu povinnosti v zmysle § 181 ods. 2 CSP tým, že neurčil (najmä žalobcovi neoznámil), ktoré
skutkové tvrdenia považuje za sporné, čím porušil zákonom dané procesné práva žalobcu pre ďalší
jeho procesný postup v kontradiktórnom sporovom konaní, najmä vytvorenia mu priestoru na uplatnenie
primeraných prostriedkov procesného útoku (procesnej obrany) vo vzťahu k ochrane subjektívnych práv

a oprávnených záujmov, keď jeho žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Odvolací
súd sa stotožnil v tejto časti s odvolacou argumentáciu žalobcu a v dôsledku porušenia uvedených
zákonných ustanovení súdom prvej inštancie mu neostávalo nič iné, než tento rozsudok súdu prvej
inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) OSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je

však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
31. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým

je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný a postupovať podľa § 181 ods. 1 CSP, opätovne teda vec prejednať,
a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdi z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich
sa zákonných ustanovení, výsledky dokazovania posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa
zákonných ustanovení (s ich uvedením) pričom rozhodnutie náležite odôvodni v súlade s § 220 ods.
2 CSP.

32. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej
inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.
33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).