Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/256/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617207030
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2617207030.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11,
Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, o zaplatenie 5.957,99
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 31. júla 2018,
č.k. 11Csp/194/2017-102, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 5.957,99 eur, úrok v sume 176,13 eur, úrok z omeškania v sume 2,27 eur, úrok z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 5.957,99 eur od 21.11.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 176,13 eur od 21.11.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamietol, žalovanému určil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením. Z odôvodnenia
rozsudku vyplynulo, že žalobca sa domáhal na žalovanom žalobou podanou na súd prvej inštancie
dňa 18.12.2017 zaplatenia sumy 5.957,99 eur, úroku v sume 176,13 eur, úrokov z omeškania v sume

2,27 eur, úroku 8,9% ročne zo sumy 5.957,99 eur od 21.11.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 5.957,99 eur a zo sumy 176,13 eur od 21.11.2017 do zaplatenia,
poplatkov za poistenie v sume 4,32 eur a náhrady trov konania a to titulom nedoplatku z úverovej
zmluvy č. 0000000000417169 zo dňa 16.6.2017, keď po vyčerpaní poskytnutého úveru v sume 6.000
eur žalovaný porušil zmluvné povinnosti, prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas. Žalobca úver
ku dňu 20.11.2017 zosplatnil, pohľadávka žalobcu ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 6.200,74
eur a pozostávala z istiny poskytnutého úveru v sume 5.957,99 eur, úroku 176,13 eur, úrokov z

omeškania v sume 2,27 eur, poplatkov v sume 60 eur, poplatkov za poistenie v sume 4,32 eur. Žalovaný
po zosplatnení úveru neuskutočnil žiadnu úhradu. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobca
poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 6.000 eur na základe zmluvy o úvere zo dňa 16.6.2017
s dohodnutým riadnym úrokom vo výške 8,9% ročne, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 96-tich
mesačnýchsplátkachpo87,99eursplatnýchvždydo15.dňatohoktoréhomesiaca,sosplatnosťouprvej
splátky 17.7.2017 a poslednej splátky dňa 16.6.2025. RPMN bolo určené 11,02%, priemerná hodnota
RPMN 13,31%, celková čiastka, ktorú sa zaviazal zaplatiť bola 8.747,04 eur. Keďže žalovaný nesplácal

úver riadne a včas, žalobca ho vyzval na úhradu úveru listom zo dňa 14.9.2017 a následne listom
zo dňa 20.11.2017 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 20.11.2017. Právne súd prvej inštancie
vec posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, podľa § 1, 2, 7, 9, 11 zákona č. 129/2010 účinného
do 31.12.2017 o spotrebiteľských úveroch, podľa § 53, § 565, § 517 ods. 2 OZ. Súd prvej inštancievyvodil právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne v časti, v ktorej jej súd vyhovel. Medzi žalobcom a
žalovaným prišlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere, pričom sa však jedná o vzťah spotrebiteľský,
takže zmluvu je treba posudzovať podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a ustanovení Občianskeho

zákonníka. Súd zistil, že zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky ani dojednania, ktoré by
spôsobovali jej neplatnosť, ani ustanovenia, ktoré by spôsobovali, že by sa daný úver mal považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca sa domáhal zaplatenia zvyšku istiny v sume 5.957,99 eur,
vyčísleného riadneho úroku v sume 176,13 eur (vyčíslený vo výške 8,9% ročne ku dňu 20.11.2017
t.j. do zosplatnenia) a vyčíslený úrok z omeškania v sume 2,27 eur (v súlade s nariadením vlády č.

87/1995 Z.z. ku dňu 20.11.2017 t.j. do zosplatnenia). V týchto častiach súd žalobe vyhovel, nakoľko
žalobca preukázal existenciu dlhu v čase vyhlásenia rozsudku a žalovaný tento dlh žiadnym spôsobom
nerozporoval. Tiež pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania vo výške 5% ročne z istiny od 21.11.2017
do zaplatenia, bol uplatnený v súlade so zákonom, preto i v tejto časti súd žalobe vyhovel. Pokiaľ ide o
dohodnutý riadny úrok vo výške 8,9% ročne zo sumy 5.957,99 eur od 21.11.2017 do zaplatenia, teda po
splatnosti úveru, tu súd poukazuje na to, že aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver

po splatnosti pohľadávky a teda popri úrokoch z omeškania, či iných sankciách už zaoberala. Najvyšší
súd skonštatoval, že „odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že dohodnuté úroky z poskytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť
úroky z omeškania“ (uznesenie NS SR vo veci, č.k. 4 Obo 143/98). V rozsudkoch súdov sa zmluvné
dojednanie povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania označilo za obchádzanie zákonného

pravidla zakotveného v § 517 ods. 2 OZ o administratívnom strope úrokov z omeškania (napr. rozsudok
KS v Prešove vo veci 6Co 182/2011). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v tejto časti ako
nedôvodnúzamietol.Otrováchkonaniarozhodolsúdprvejinštanciepodľa§255ods.1CSPažalobcovi,
ktorý mal neúspech len v nepatrnej časti, priznal ich náhradu v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu zamietnutej časti podal v zákonom určenej
lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadne
platenia zmluvných úrokov po splatnosti istiny a v tejto časti považuje rozsudok za nesprávny. Má za to,
že má nárok na zaplatenie úroku od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj
po predčasnom zosplatnení. Má za to, že strany si dohodli dobu trvania nároku na zmluvné úroky až do

splatenia úveru. Poukázal na ustanovenia § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, z ktorých
vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných
prostriedkov. Uvedené potvrdzuje aj ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Odkázal aj
na aktuálnu rozhodovaciu prax a to na rozsudok Krajského súdu v Žiline, č.k. 11Co 12/2017. Taktiež
z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len

poskytnuté peňažné prostriedky ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úrok z
úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik
nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 43Co 23/2017 z 29.11.2017. Dohoda o úrokoch z
úveru podľa § 502 Obchodného zákonníka je podmienená tým, že veriteľ na základe zmluvy o úvere

peňažné prostriedky dlžníkovi skutočne poskytol, inak by na ich úhradu nemal nárok. Na zaplatenie
úrokov z úveru dohodnutých podľa § 502 Obchodného zákonníka má právo každý veriteľ, ktorý uzavrel
písomne zmluvu o úvere a na základe ktorej úver skutočne dlžníkovi na jeho žiadosť poskytol a to až do
splatnosti úveru. Úrok z úveru je v podstate cena za používanie poskytnutých peňažných prostriedkov,
preto má dlžník zásadne povinnosť splatiť tento úrok za skutočnú dobu ich používania, t.j. až do doby

skutočného vrátenia úveru veriteľom. Ďalej poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp.zn.
8Co 193/2017, sp.zn. 7Co 366/2017 a ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a v Bratislave.
K vzťahu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania a priamo aj k ich uplatniteľnosti veriteľom popri
sebe po predčasnom zosplatnení dlhu sa jasne vyjadril vo svojej rozhodovacej činnosti aj NS ČR v
uznesení sp.zn. 33Cdo 212/2014. Uviedol, že návrh zákona neskôr prijatý pod č. 106/2014 Z.z. z roku

2013, ktorým sa mal meniť a dopĺňať Občiansky zákonník, obsahoval pod č. 1 ustanovenie, ktorým
sa navrhovalo doplnenie Občianskeho zákonníka v § 53 ods. 9, na konci sa mala pripojiť veta: úroky
za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565. Takto
navrhované znenie bolo vysvetlené v dôvodovej správe, avšak táto navrhovaná zmena nebola nikdy
legislatívne prijatá, preto je neprípustné, aby sa citované znenie dôvodovej správy špecifikujúce zákonné

ustanovenie, uvádzalo ako dôvod na odopretie nároku veriteľa na zmluvné úroky po zosplatnení. V
závere odvolania poukázal na to, že rozhodnutie NS SR, sp.zn. 4 Obo 143/98, na ktoré súd poukazuje,
sa netýka samotného uplatňovania nároku na dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov
po zosplatnení úveru.3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný

(§355ods.1CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapreskúmalnapadnutýrozsudok
ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v zamietajúcej časti ohľadne zaplatenia
zmluvného úroku po zosplatnení pohľadávky vecne správne.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 11Csp/194/2017 je určenie
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 5.957,99 eur, úrok v sume 176,13 eur, úrok z omeškania
v sume 2,27 eur, úrok 8,90% ročne zo sumy 5.957,99 eur od 21.11.2017do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 5.957,99 eur a zo sumy 176,13 eur od 21.11.2017 do zaplatenia, poplatky
za poistenie v sume 4,32 eur a náhradu trov konania.

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá potom, ako bola určená žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 5.957,99 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 21.11.2017 do zaplatenia, úrok v
sume 176,13 eur, s 5% ročným úrokom z omeškania od 21.11.2017 do zaplatenia a úrok z omeškania
v sume 2,27 eur.

6. Týmto odvolaním napadnutým výrokom bola žaloba zamietnutá, konkrétne v časti zaplatenia úroku
8,9% ročne z nezaplatenej istiny 5.957,99 eur od 21.11.2017 do zaplatenia a v časti nezaplatených
poplatkov za poistenie vo výške 4,32 eur.

7. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok žalobcu sa odvolací súd plne stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky správne vyhodnotil a napokon dospel k
správnym skutkovým záverom a vo veci aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia, tieto v súvislosti
s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP preto odvolací súd odkazuje

na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Na doplnenie odvolací súd uvádza k odvolacím námietkam
nasledovné:

8. Odvolacou námietkou tu bolo tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení veci v otázke, či po
predčasnom zosplatnení úveru žalobcovi patria popri úrokoch z omeškania aj úroky z úveru.

9. Je nepochybné, že za poskytnutie úveru možno dohodnúť úroky (ktoré sú pojmovým znakom úveru
podľa § 497 Obchodného zákonníka <. o
spotrebiteľských úveroch) rieši len situáciu, keď sa pre predčasné vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov rozhodne dlžník (teda nie veriteľ) a v takom prípade je logické, že po skutočnom splatení
dlhu už nemôžu rásť úroky. V preskúmavanej veci o takýto prípad ale nešlo, keďže tu nedošlo k
predčasnému vráteniu poskytnutých prostriedkov z vôle dlžníka, ale k predčasnému zosplatneniu úveru

zo strany veriteľa. Pri neexistencii výslovnej právnej úpravy doby, dokedy trvá povinnosť dlžníka platiť
úroky z úveru, je v spotrebiteľských vzťahoch potrebné použiť taký výklad zmluvných podmienok, ale aj
zákona, ktorý je priaznivejší pre spotrebiteľa.

10. Úrok z úveru predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi peňažné prostriedky k dispozícii.

Ide v podstate o odplatu za to, že veriteľ sa vzdal dispozície s peňažnými prostriedkami, poskytol ich
dlžníkovi a umožnil mu vracať ich v splátkach. Vyhlásením predčasnej splatnosti vlastne veriteľ odopiera
dlžníkovi predtým poskytnuté plnenie (požaduje jeho vrátenie), čím sa radikálne mení obsah záväzku.
Pokiaľ dlžník už nie je oprávnený disponovať poskytnutými finančnými prostriedkami, neexistuje dôvod,aby sa tieto finančné prostriedky ďalej úročili. Predčasné vrátenie finančných prostriedkov nepredstavuje
plnenie pôvodne dohodnutých podmienok čerpania úveru, preto na takto vzniknutý záväzok nemožno
aplikovať ani pôvodne dohodnuté dojednanie o úrokoch. Zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ

má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov. To, že dlžník napriek
tomu finančné prostriedky veriteľovi nevráti, je sankcionované inak (úrokmi z omeškania, rovnako ako
každé iné omeškanie dlžníka s peňažným plnením). Pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru si veriteľ
musí byť vedomý, že sa vzdáva potenciálneho budúceho zisku z úrokov (ktorý je však veľmi neistý
vzhľadom na to, že dlžník nesplácal ani len istinu) výmenou za oprávnenie okamžite žiadať vrátenie

istiny ako aj dovtedy vzniknutých úrokov a prípadne následne toto plnenie aj vymáhať. Ak dlžník nemá
právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval
od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by dlžník mal právo držby finančných prostriedkov. Inak by nastal
nespravodlivý stav pre dlžníka, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti plnenia celého
dlhu a veriteľ by mal naďalej nárok na úroky zo zmluvy a aj na úroky z omeškania. De facto by sa
takto popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku - veriteľ by mal právo na úrok, ako

keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo dlžník by nemal nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred
zosplatnením úveru.

11. Pokiaľ teda ide o otázku nároku veriteľa na úrok z poskytnutého úveru za čas po jeho zosplatnení,
odvolací súd opierajúc sa o už konštantnú judikatúru vyšších súdov, od ktorej nebol dôvod sa odkloniť,

sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že úroky z úveru prináležia veriteľovi len za čas do splatnosti
dlhu a následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť úroky z omeškania. Uvedené závery
akceptoval i Ústavný súd SR v rozhodnutí zo dňa 18.9.2012, sp. zn. IV.ÚS 476/2012, keď uviedol, že
pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje
režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru.

12. Uvedený záver nie je v rozpore ani so znením ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v
dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Znenie § 502 ods. 1 Obchodný zákonník nezakotvuje, že po zosplatnení vzniká nárok na zaplatenie

úrokov z úveru i za čas po tomto zosplatnení. Pri poskytnutí úveru si zmluvné strany dojednávajú ako
úroky, tak i lehotu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Zákon teda umožňuje veriteľovi na
určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv, poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od
začiatku prirodzene sledujú úroky dohodnutú dobu poskytnutia finančných prostriedkov, ktorej koniec
završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má veriteľ

právo splatnosť skrátiť, tu i využitím práva banky vyhlásiť úver za splatný pred termínom splatnosti.
Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť po
ukončení zmluvného úverového vzťahu popri úrokoch z omeškania aj úroky z úveru. Ak úver nie je
po ukončení zmluvy (po splatnosti) splatený, zákon priznáva veriteľovi za zadržiavanie jeho finančných
prostriedkov sankcie, či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom), alebo zmluvné

(napr. zmluvná pokuta). Prípadná dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania
platiť ďalšie sankcie aj po splatnosti pohľadávky a to aj úroky za poskytnutie úveru, spôsobuje značnú
nerovnováhukuškodespotrebiteľa,atýmzhoršujepostaveniespotrebiteľaoprotizákonnejúprave,ktorá
chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu. Preto zmluvné ustanovenie
upravujúce nárok na úroky z úveru aj po jeho zosplatnení treba považovať za neprijateľnú zmluvnú

podmienku podľa § 53 ods. 1 v spojení s ods. 5 Občianskeho zákonníka.

13. V uvedenom prípade z dôvodu omeškania dlžníka žalobca dňa 20.11.2017 vyhlásil úver za
predčasne splatný, čím žalovanému vznikla povinnosť okamžite vrátiť celú istinu aj s úrokmi, ktoré vznikli
do dňa zosplatnenia a keďže tak neurobil, žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania z

dlžnej sumy od 21.11.2017 až do zaplatenia. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu
v časti uplatnených úrokov z úveru vo výške 8,9% z istiny 5.957,99 eur od 21.11.2017 do zaplatenia
teda za obdobie nasledujúce po zosplatnení úveru zamietol ako nedôvodné a správne priznal žalobcovi
odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru úroky z omeškania z istiny a to vo výške 5%
ročne, ktorá výška nepresahuje zákonom limitované úroky z omeškania.

14. Odvolanie žalobcu sa dotýka síce aj tej časti zamietavého rozsudku, v ktorej súd nevyhovel žalobe
čo do uplatnených poplatkov v sume 4,32 eur, keďže ale odvolanie podané žalobcom neobsahuje
žiadnu relevantnú argumentáciu smerujúcu voči tejto časti rozsudku, keď žalobca v časti nepriznanýchpoplatkov neuviedol v čom malo spočívať nesprávne právne posúdenie veci, prípadne iné pochybenie
či nedostatok, ktorý by súd prvej inštancie vytýkal, nemal tak odvolací súd žiadne relevantné odvolacie
námietky, s ktorými by sa ohľadom tohto uplatneného nároku mohol vysporiadať, preto rozhodnutie v

tejto časti považoval takisto za vecne správne.

15. Vychádzajúc z uvedeného, odvolanie žalovaného bolo vyhodnotené ako nedôvodné a keďže
neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd
prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti, v zmysle § 380 ods. 2 CSP, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v závislom výroku týkajúcom sa nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému ich náhradu
nepriznal, nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný, žiadne trovy mu v odvolacom konaní

nevznikli.Odvolacísúdvedenýzásadouhospodárnostikonaniaspoužitímčlánku4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a rozhodol podľa
fiktívnej normy, vychádzajúc z toho, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu
spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s článkom 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim
procesnú ekonómiu rozhodnúť tak, že sa jej nárok na náhradu trov nepriznáva.

17. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).