Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Šabľová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 10C/16/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715200172
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8715200172.12
Uznesenie
Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu: W.. O. D., L.. XX.XX.XXXX, P. J. K. P. XX, G., právne zast.
JUDr. Margita Budzíková, Nám. sv. Egídia 95, Poprad, proti žalovanému: G. K., X.. XX.XX.XXXX, o
zaplatenie 27 500 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Nárok na náhradu trov konania žalobcovi n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.1.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú v 1. rade
a žalovaného v 2. rade zaplatiť mu sumu 55 000 eur s príslušenstvom titulom uzavretej zmluvy o
pôžičke zo dňa 31.5.2012. Uznesením z 18.6.2015 bolo konanie voči žalovanej v 1. rade zastavené a
zároveň bola pripustená zmena petitu žaloby. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15.7.2015. Žalobcovi
bol zároveň vrátený krátený súdny poplatok.
2. Uznesením z 22.6.2016 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského konania
vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp.zn.:17D/71/2016. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
13.7.2016.
3. Šetrením na dedičskom oddelení Okresného súdu Poprad dňa 9.8.2012 bolo zistené, že dedičské
konanie po nebohom žalovanom Pavlovi Dlubáčovi bolo právoplatne skončené a spis sa nachádza
v archíve tunajšieho súdu. Dedičské konanie po žalovanom ako poručiteľovi bolo vedené Okresným
súdom Poprad pod sp. zn. 17D/71/2016 a je právoplatne skončené osvedčením o dedičstve.
4. Písomným podaním doručeným súdu 31.10.2019 právna zástupkyňa žalobcu navrhla konanie
zastaviť, kedy žalobu berú v celom rozsahu späť, keďže dedičské konanie skončilo bez toho, aby dedičia
nadobudli majetok, ktorý by mohol byť predmetom uspokojenia pohľadávky žalobcu.
Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten,
komu ju zákon priznáva.
Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
Podľa § 161 CSP
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
(2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.(3) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na
jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
5. Jednou z najzákladnejších podmienok konania je procesná subjektivita (§ 61). Od procesnej
subjektivity treba odlišovať spôsobilosť strán samostatne konať v konaní pred súdom (§ 67). Zákon
procesnú subjektivitu priznáva zásadne každému, ktorá má spôsobilosť mať práva a povinnosti, a
výnimočne aj tomu, komu procesnú subjektivitu z osobitných dôvodov sám priznáva, lebo každý má
právo dovolávať sa na súde procesnej ochrany práv, ktoré boli ohrozené alebo porušené a stranám
sporu sa podľa zákona stáva každý, o ktorého tvrdených právach a povinnostiach sa v konaní pred
súdom koná a rozhoduje.
6. Procesná subjektivita zodpovedá spôsobilosti mať práva a povinnosti v zmysle § 7 OZ a § 8 OZ.
Fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť mať práv a povinnosti v zásade narodením. Výnimočne túto
spôsobilosť môže nadobudnúť počaté dieťa, ak sa narodí živé. Pre konanie bude rozhodné, či osoba
označená ako strana sporu mala procesnú subjektivitu v čase, keď bola podaná žaloba, prípadne či táto
osoba procesnú subjektivitu nestratila počas konania.
7. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,
že sú splnené podmienky pre zastavenie konania, pretože žalovaný smrťou stratil procesnú subjektivitu
a to v čase prebiehajúceho súdneho sporu, nakoľko zomrel dňa 25.4.2016 a žaloba bola podaná na
súde dňa 13.1.2015. Žaloba bola teda žalobcom podaná voči subjektu, ktorý v čase začatia konania mal
procesnú subjektivitu, avšak v priebehu konania ju stratil a dedičské konanie po nebohom žalovanom
skončilo tak, že dedičia nenadobudli majetok, ktorý by slúžil na uspokojenie pohľadávky žalobcu či už v
časti,alebocelosti.Zostranyprávnejzástupkynežalobcu,pretoaninebolpodanýnávrhnapokračovanie
v konaní s dedičmi žalovaného a súd taktiež nerozhodol o pokračovaní v konaní s pozostalými dedičmi
po žalovanom.
8. Z vyššie uvedených dôvodov preto došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby a podaniu návrhu na
zastavenie konania.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania
protistrane.
9. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 256 ods. 1
CSP. Žalobca podal žalobu voči subjektu, ktorý v čase podania žaloby mal procesnú subjektivitu, túto
však stratil v priebehu súdneho sporu a nebolo rozhodnuté o pokračovaní dedičov žalovaného v tomto
konaní. Ide o špecifickú procesnú situáciu, kedy v rámci rozhodnutia súd neposudzoval oprávnenosť
žaloby a teda úspech či neúspech tej ktorej strany, keďže k zastaveniu konania došlo pre späťvzatie
žaloby zo strany žalobcu, ktoré bolo vyvolané smrťou žalovaného. Súd preto rozhodol o trovách konania
tak, že žalobcovi nárok náhradu trov konania nepriznal. Súd po právoplatnosti tohto uznesenia následne
rozhodne o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi a to uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.