Uznesenie – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 2Cbi/5/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119204684
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119204684.1

Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: RK Správca, k. s., so sídlom kancelárie Staré Grunty
216, 841 04 Bratislava, IČO: 47 257 041, správca úpadcu: RCT Hydraulic-Tooling, s. r. o., so sídlom
Chemlonská 1, 066 01 Humenné, IČO: 47 789 999, proti žalovanému: Slovenská republika - Daňový úrad
Prešov, so sídlom Hviezdoslavova 389/7, 080 01 Prešov, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia
10.864,36 €, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca v konkurznej veci úpadcu RCT Hydraulic-
Tooling, s. r .o. domáhal proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 10.864,36 €.

2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX bolo do kancelárie Správcu doručené oznámenie
o použití nadmerného odpočtu Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné (ďalej len Žalovaný) č.
XXXXXXXXX/XXXX (Oznámenie), ktorým žalovaný v zmysle § 79 ods. 1 a ods. 7 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Daňový
poriadok) oznámil správcovi, že časť nadmerného odpočtu vo výške 10.864,36 €, ktorý vznikol na dani z
pridanej hodnoty dňa XX.XX.XXXX vo výške 14.838,70 € za zdaňovacie obdobie E. XXXX sa použije na
úhradu daňového nedoplatku na dani z príjmov právnickej osoby vo výške 10.864,36 € za zdaňovacie
obdobie rok XXXX, splatného XX.XX.XXXX.

3. Dňa XX.XX.XXXX správca podal voči Oznámeniu reklamáciu, nakoľko použitie uvedeného
nadmerného odpočtu je v rozpore s § 54 ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého proti pohľadávke, ktorá
vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči
úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze
uplatňujú prihláškou. Keďže daňový nedoplatok vznikol pred XX.XX.XXXX (za zdaňovacie obdobie od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX), splatný dňa XX.XX.XXXX, čo je ešte pred vyhlásením konkurzu na
majetok úpadcu, ktorý bol vyhlásený XX.XX.XXXX a pohľadávka úpadcu nadmerného odpočtu DPH vo
výške 14.838,70 € vznikla úpadcovi dňa XX.XX.XXXX, t. j. až po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu,
nie je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia možné daňový nedoplatok a nadmerný odpočet
postaviť proti sebe v úkone, ktorý má povahu zápočtu. Správca v reklamácii žalovaného žiadal, aby
Oznámenie zrušil, resp. opravil v zmysle vyššie uvedeného.

4. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný správcovi oznámil, že reklamáciu neuznáva s nasledovným
odôvodnením: „Správca dane uznáva, že NO DPH, ktorý vznikol podaním dodatočného daňového
priznania za obdobie pred vstupom do konkurzu podaného po vstupe do konkurzu podľa § 158
ods. 2 zákona 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov sa suma dane, na ktorej

vrátenie má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov na účely konkurzu a
reštrukturalizácie, považuje za záväzok v zmysle ods. 4 cit. ustanovenia daňového poriadku, vzniknutý
po vyhlásení konkurzu. Daňový nedoplatok na dani z príjmov právnickej osoby, ktorý vznikol dňa
XX.XX.XXXX podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie XXXX, ale jeho splatnosť bola podľa
zákona XX.XX.XXXX, sa podľa § 158 ods. 3 daňového poriadku považuje za pohľadávku vzniknutú po
vyhlásení konkurzu. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších predpisov proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné
započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu. V zmysle ods. 4 cit.
ustanovenia ZKR započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené. V zmysle tohto ustanovenia správca
dane časť nadmerného odpočtu, ktorý vznikol podaním dodatočného daňového priznania na DPH za E.
XXXX počas konkurzu vo výške 10.864,36 €, použil na úhradu nedoplatku na dani z príjmov právnickej
osoby, ktorý vznikol tiež počas konkurzu.“ (Odpoveď na reklamáciu).

5. Ako sám žalovaný v odpovedi na reklamáciu uvádza, daňový nedoplatok vznikol XX.XX.XXXX, čo je
ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XSžf/XX/XXXX sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie za
daňovú pohľadávku považuje nezaplatená suma dane, pričom vznik daňovej pohľadávky sa spája s
okamihom daňovej povinnosti a vo vzťahu k dani z príjmov vzniká daňová povinnosť ku dňu posledného
dňa na podanie daňového priznania, to je XX.XX.XXXX. V nadväznosti na uvedené má správca za to,
že žalovaný v rozpore s § 54 ods. 1 ZKR započítal nadmerný odpočet (pohľadávku úpadcu vzniknutú
po vyhlásení konkurzu) s daňovým nedoplatkom pohľadávku žalovaného voči úpadcovi vzniknutú pred
vyhlásením konkurzu, čím sa na úkor úpadcu bezdôvodne obohatil bez právneho dôvodu .

6. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vo svojom prednese poukázal na to, že žalobcom uplatnený
nárok na nadmerný odpočet vyplýva z právneho vzťahu verejnoprávnej povahy, ktorý nemôže byť v
žiadnom prípade považovaný za nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho
zákonníka, a preto na prejednanie a rozhodnutie vo veci nároku uplatneného žalobcom nie je
daná právomoc súdu. Zo skutkového stavu opísaného žalobcom v žalobe o vydanie bezdôvodného
obohatenia vyplýva, že žalobca si uplatňuje nárok na vyplatenie časti nadmerného odpočtu dane z
pridanej hodnoty, ktorý si uplatnil v podanom dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie
E. XXXX. Ako titul svojho nároku však uvádza vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného
podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok), tento zákon upravuje
správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so
správou daní.

8. Podľa § 6 ods. 1 daňového poriadku, na správu daní je vecne príslušný správca dane podľa osobitných
predpisov. Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú, ktorý správca dane je vecne príslušný,
na správu daní je vecne príslušný daňový úrad.

9. Podľa § 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov, tento
zákon upravuje daň z pridanej hodnoty.

10. Z uvedeného je zrejmé, že účastníkom právnych vzťahov, ktoré sa týkajú nadmerného odpočtu dane
z pridanej hodnoty uplatneného daňovým subjektom prostredníctvom dodatočného daňového priznania,
je tento daňový subjekt a vecne príslušný správca dane, ktorým je daňový úrad. Žalobca si teda uplatňuje
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi žalobcom ako
daňovým subjektom a daňovým úradom (správcom dane), predmetom ktorého je nadmerný odpočet
dane z pridanej hodnoty. K vzniku nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty nedošlo v rámci
iného právneho vzťahu. Právny vzťah medzi daňovým subjektom a správcom dane je vzťahom finančno-
právnej povahy, v ktorom subjekty vystupujú vo vzájomnom pomere nadriadenosti a podriadenosti. Štát
reprezentovaný štátnym orgánom je v relácii k ostatným subjektom v nadriadenej pozícii, je nositeľom
prikazujúcej a donucujúcej moci. Obsah právnych vzťahov nie je výsledkom zmluvnej autonómie
účastníkov, ale je určený kogentnými právnymi normami. Práve tieto znaky, ktoré charakterizujú aj
právny vzťah medzi daňovým subjektom a správcom dane, odlišujú verejnoprávne vzťahy od vzťahov
v oblasti súkromnej. Tento vzťah nemožno podradiť pod súkromnoprávny vzťah plnenia bez právneho

dôvodu, lebo vzťah medzi týmito subjektmi je vzťahom verejnoprávnym. Zákon č. 222/2004 Z. z., v
znení neskorších predpisov, je norma verejného práva, upravujúca daň z pridanej hodnoty, ktorá vo
vzťahu k všeobecným predpisom (aj vo vzťahu k Občianskemu zákonníku) je vo vzťahu špeciality.
Tento vzťah sa rieši podľa zásady lex specialis derogat legi generali, t. j. že tam, kde existuje špeciálna
úprava, nemožno použiť všeobecnú úpravu. V prípade nároku na vydanie časti nadmerného odpočtu
dane z pridanej hodnoty, uplatneného žalobou, ide nepochybne o plnenie z verejnoprávneho vzťahu
vyplývajúceho z finančnej činnosti štátu a jeho orgánov, pričom ide o právny vzťah daňovo-právnej
povahy. Tento nadmerný odpočet nezmenil svoju finančno-právnu povahu tým, že sa na účely konkurzu
považuje za záväzok. Vyhlásením konkurzu sa totiž daňové konanie neprerušuje.

11. Na základe vyššie uvedeného Daňový úrad Prešov má za to, že žalobcom uplatnený nárok
na vyplatenie časti nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vyplýva z právneho vzťahu
verejnoprávnej povahy, ktorý v žiadnom prípade nemôže byť považovaný za nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ako to tvrdí žalobca (obdobne napr.
rozsudok NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX a sp. zn. XA.). Bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka ako inštitút súkromného práva je druhom právnej zodpovednosti, ktorý musí
mať svoj základ v občianskoprávnych vzťahoch. Za občianskoprávne vzťahy podľa ustanovenia § 1 ods.
2 Občianskeho zákonníka treba pokladať majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové
vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy
vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony
(napr. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka). Občiansky zákonník, ako legislatívny základ všetkých
občianskoprávnych vzťahov vôbec, upravuje teda všeobecné majetkové a osobné vzťahy založené
na princípe právnej rovnosti a autonómie ich subjektov, t. j. fyzických a právnických osôb (§ 2 ods. 2
Občianskeho zákonníka).

12. Na rozdiel od tohto, subjekty verejnoprávnych vzťahov vystupujú v pomere nadriadenosti a
podriadenosti, teda v nerovnoprávnom postavení. Vzťah medzi správcom dane a daňovým subjektom
nie je vzťahom vyplývajúcim z občianskoprávneho vzťahu, ani zo vzťahu obchodného (§ 1 ods. 1
Obchodného zákonníka). Ide o verejnoprávny vzťah založený a vyplývajúci z finančnej činnosti štátu a
jeho orgánov. Ustanovenie § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka neupravuje právne vzťahy vyplývajúce
z verejnoprávnych vzťahov. Otázka povahy právneho vzťahu medzi daňovým subjektom a správcom
dane, týkajúca sa uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, je rozhodujúca aj pre
posúdenie otázky právomoci súdu podľa § 3 a § 4 Civilného sporového poriadku.

13. Keďže právny vzťah, z ktorého si žalobca uplatňuje svoj právny nárok na plnenie, nie je
súkromnoprávnym vzťahom a zároveň neexistuje právny predpis, ktorý by prejednanie a rozhodnutie
vo veci uplatneného nároku na vrátenie časti nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty zveroval
do právomoci súdu, nie je podľa žalovaného daná právomoc súdu konať v tejto veci podľa Civilného
sporového poriadku. Tento prístup je zrejmý aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR - napr. sp. zn. XCdo/
XX/XXXX, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, sp. zn. XMobdo/X/XXXX, XKO/X/XXXX).

14. Daňový úrad Prešov zastáva názor, že právny poriadok poskytuje relevantné právne prostriedky na
uplatnenie práv a nárokov daňových subjektov, pričom zastavenie konania pre nedostatok právomoci
súdu v dôsledku nesprávne zvoleného právneho prostriedku neznamená odmietnutie spravodlivosti. Z
uvedených dôvodov navrhol konanie vo veci podanej žaloby zastaviť.

15. K predmetu konania súčasne uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica pod spisovou značkou
XXUp/XXX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX vydal platobný rozkaz v upomínacom konaní žalobcu RCT
Hydraulic-Tooling, s. r. o., Chemlonská 1, 066 01 Humenné, IČO 47 789 999, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Branislav Ujvári, s. r. o., Staré Grunty 216, 841 01 Bratislava - Karlova Ves, proti žalovanému
Finančné riaditeľstvo SR, Daňový úrad Prešov (pobočka Humenné), IČO 42 499 500, Štefánikova 18,
066 39 Humenné, o zaplatenie 10.864, 36 € s príslušenstvom. Daňový úrad Prešov, ako aj Finančné
riaditeľstvo SR podali v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu odpor s vecným odôvodnením.
Keďže Daňový úrad Prešov nemal do dnešného dňa žiadnu informáciu o tomto konaní, na základe
telefonického hovoru s informačným oddelením Okresného súdu Banská Bystrica bolo dňa XX.XX.XXXX
zistené, že súd odpor neodmietol a odoslal odpor žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou,
aby sa k nemu vyjadril v lehote do 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní
na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (§ 14 ods. 1 zákona č.

307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov). Žalobca na výzvu nereagoval,
a preto bude konanie zastavené.

16. Podľa § 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), podľa tohto zákona sa
postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok
alebo iný zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 3 CSP, prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich
podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Podľa § 4 Civilného sporového poriadku iné
spory a veci prejednávajú a rozhodujúc súdy, len ak to ustanovuje zákon.

18. Podľa § 161 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky"). (2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie
zastaví. (3) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia
na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým
sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

19. V danej veci Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XK/XX/XXXX,
uverejneným v Obchodnom vestníku č. OV XXX/XXXX pod č. Q. dňa XX.XX.XXXX, v právnej veci
úpadcu: RCT Hydraulic-Tooling, s. r. o., so sídlom Chemlonská 1, 066 01 Humenné, IČO: 47 789 999
(úpadca) súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a do funkcie správcu Úpadcu ustanovil: RK Správca,
k. s., komanditnú spoločnosť so sídlom Staré Grunty 216, 841 04 Bratislava, IČO: 47 257 041, zapísanú
v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sr, vložka č. XXXX/B, so sídlom kancelárie
Slánska 20/A, 080 06 Prešov a v zozname správcov Ministerstva spravodlivosti SR pod č. T. XXXX
(Správca a Žalobca).

20. Ako vyplýva z predložených listín, žalobca sa voči žalovanému domáha vydania (vrátenia) časti
nadmerného odpočtu vo výške 10.864,36 €, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty dňa XX.XX.XXXX
vo výške 14.838,70 € za zdaňovacie obdobie E. XXXX a ktorý použil žalovaný na úhradu daňového
nedoplatku na dani z príjmov právnickej osoby vo výške 10.864,36 € za zdaňovacie obdobie rok
XXXX, splatného XX.XX.XXXX. Ide teda o právny vzťah medzi daňovým subjektom a vecne príslušným
správcom dane, ktorým je daňový úrad, pričom tento právny je vzťahom verejnoprávnym, finančno-
právnej povahy, v ktorom subjekty vystupujú vo vzájomnom pomere nadriadenosti a podriadenosti,
v zmysle kogentnej právnej úpravy (zákon č. 222/2004 Z. z), ktorá má prednosť pre všeobecnou
právnou úpravou. Ako správne uviedol žalovaný vo svojom prednese v prípade nároku na vydanie časti
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty ide o právny vzťah daňovo-právnej povahy, čo sa nemení
tým, že sa na účely konkurzu považuje za záväzok, nakoľko sa vyhlásením konkurzu daňové konanie
neprerušuje.

21. Žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka ako inštitút súkromného práva je druhom právnej zodpovednosti, ktorý musí mať svoj základ
v občianskoprávnych vzťahoch, ktoré sú upravené v ustanovení § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Vzťah medzi správcom dane a daňovým subjektom je však vzťahom verejnoprávnym, založeným a
vyplývajúcim z finančnej činnosti štátu a jeho orgánov, ktorý ustanovenie § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka neupravuje.

22. V dôsledku uvedeného ako aj v dôsledku skutočnosti, že neexistuje právny predpis, ktorý by
prejednanie a rozhodnutie vo veci uplatneného nároku na vrátenie časti nadmerného odpočtu dane
z pridanej hodnoty zveroval do právomoci súdu, keďže sa takýto nárok mal preskúmavať v rámci
osobitného konania (podľa daňového poriadku), dospel súd k záveru, že nemá právomoc na prejednanie
a rozhodnutie uplatneného nároku, pričom v tomto štádiu konania už nie je možné vec postúpiť inému
subjektu, teda daňovému úradu, nakoľko tento už vydal príslušné rozhodnutie, ktoré aj keď malo formu
oznámenia, bolo preskúmateľné v rámci správneho konania. Vzhľadom na uplynutie zákonnej lehoty už
takýto návrh nie je možné podať.

23. Nakoľko ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie v zmysle
ustanovenia § 161 ods. 2 CSP zastavil.

24. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. O trovách konania rozhodol súd v zmysle citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP. Konanie v
danej veci bolo zastavené v dôsledku účinkov vyplývajúcich z ustanovenia § 161 CSP, teda bez priameho
zavinenia sporových strán, preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia.
Odvolanie je potrebné podať písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, bude o ňom
rozhodovať Krajský súd v Prešove.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 1. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.