Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 9, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118346111
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:6118346111.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnom spore žalobkyne: Q.,

bytom Q., zastúpená JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom so sídlom Nerudova 6, 040 01 Košice, proti
žalovanému : C., bytom A., v konaní o zaplatenie 709,67 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do to troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 709,67 Eur, 5 % - ný
ročný úrok z omeškania zo dumy 500,- Eur od 16.8.2018 do zaplatenia, 5 % - ný ročný úrok z omeškania
zo sumy 209,67 Eur od 16.9.2018 do zaplatenia.

II. Priznáva žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady

trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou elektronicky na Okresný súd Banská Bystrica domáhala voči
žalovanému zaplatenia sumy 709,67 Eur s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo dumy 500,- Eur
od 16.8.2018 do zaplatenia a 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 209,67 Eur od 16.9.2018
do zaplatenia. Súčasne požadovala náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou nehnuteľnosti - bytu H. nachádzajúceho sa na X. poschodí .
bytovéhodomusúpisnéčísloXXXXnaQ.ulicič.XXvKošiciach.Sožalovanýmuzatvoriladňa13.6.2018

zmluvu o nájme bytu na dobu určitú do 14.7.2019. Žalovaný mal podľa nájomnej zmluvy platiť žalobkyni
mesačnú platbu vo výške 500,- Eur a to vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca. Žalovaný pri podpise
zmluvy uhradil 280,- Eur ako prvú mesačnú platbu za obdobie od 13.6.2018 do 30.6.2018 a uhradil
aj depozit vo výške 500,- Eur. Od uvedeného dňa neuhradil žiadnu platbu. Dňa 28.7.2018 mu bola
doručená upomienka a zároveň došlo k dohode o ukončení nájmu bytu a to k 13.9.2018. Žalovaná
suma predstavuje neuhradené nájomné za mesiac august vo výške 500,- Eur splatné dňa 15.8.2018 a
nájomné za obdobie od 1.9.2018 do 13.9.2018 vo výške 209,67 Eur splatné k 15.9.2018.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 14.12.2018 pod sp.zn. 34Up/750/2018 vydal platobný rozkaz.

4. Žalovanému sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť, žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde
príslušnom na prejednanie veci. Na základe danej skutočnosti Okresný súd Banská Bystrica postúpil
vec Okresnému súdu Košice I v zmysle ust. §10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní.

5. Podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu
zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za
doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.6. Súd vykonal rad krokov smerujúcich k zisteniu pobytu žalovaného. Všetky dostupné lustrácie boli bez
kladného výsledku. Súd požiadal o súčinnosť pri doručovaní žaloby aj príslušné Obvodné oddelenie

Policajného zboru v Košiciach, ktorým bolo zistené, že žalovaný sa v mieste svojho trvalého pobytu
nezdržiava.Zuvedenejadresysavrátilasúduzásielkanedoručenásoznámenímpríslušnéhopoštového
úradu, že žalovaný je na adrese trvalého pobytu neznámy. Následne súd postupom podľa ust. §
116 ods. 2 Civilného sporového poriadku zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
oznámenie o podanej žalobe.

7. V zmysle § 297 C.s.p., súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- Eur.

8. Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1000,- Eur a vo veci bolo možné rozhodnúť len
na základe listinných dôkazov predložených žalobcom a nenariadenie pojednávania vo veci nebolo v
rozpore s požiadavkou verejného záujmu, súd preto v súlade s ust. § 297 C.s.p. vec prejednal a rozhodol
vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 9.8.2019. Miesto a čas vyhlásenia

rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 15.7.2019, t.j. v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov - čiastočným
výpisom z listu vlastníctva čl. XXXXX, zmluvou o nájme bytu zo dňa 13.6.2018, upomienkou zo dňa
27.7.2018 a zistil tento skutkový stav:

10. Dňa 13.6.2018 uzatvorila žalobkyňa ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom Zmluvu o nájme
bytu, na základe ktorej prenajala žalovanému byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí. bytového domu
súpisné číslo XXXX, na ulici JZ. na parcele H., v kat. území Q., zapísaný Okresným úradom Košice,
katastrálnym odborom na R.. Nájomný pomer bol uzatvorený na dobu určitú od 15.7.2018 do 14.7.2019.

Žalovaný mal platiť žalobkyni mesačnú platbu vo výške 500,- Eur, ktorá zahŕňa nájomné vo výške 250,-
Eur a mesačné platby na plnenia spojené s užívaním predmetu nájmu vo výške 220,- Eur vždy k 15. dňu
v mesiaci. Spolu s prvým nájomným uhradil aj depozit vo výške 500,- Eur. Zmluvné strany sa zároveň
dohodli, že zmluva zaniká dohodou strán, odstúpením zo strany prenajímateľa, uplynutím výpovednej
doby a uplynutím nájmu.

11. Dňa 27.7.2018 žalobkyňa doručila žalovanému upomienku z dôvodu neuhradenia nájomného a
zároveň ho vyzvala na úhradu dlžného nájomného do 30 dní. Žalovaný podpisom potvrdil prevzatie
upomienky.

12. Podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

13. Podľa ust. § 664 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec
nájomcovi vstave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé

užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

14. Podľa ust. § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom
určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený
požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

15. Podľa ust. § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

16. Podľa ust. § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania to buď na dobu určitú alebo bez určenia
doby užívania.17. Podľa ust. § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený
jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie

podmienky nájomnej zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis.

18. Podľa ust. § 697 Občianskeho zákonníka ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do 5 dní po jej splatnosti je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z
omeškania.

19. Podľa ust. § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

20. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

21. Podľa ust. § 559 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený
riadne a včas.

22. Z ust. § 663 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nájomná zmluva zakladá odplatný nájomný pomer.
Prenajímateľ prenecháva nájomcovi predmet nájmu za odplatu, t.j. za nájomné. Bez platenia nájomného
by nájomná zmluva nebola nájomnou zmluvou. Výška nájomného je spravidla dohodnutá v nájomnej
zmluve. Preto zákon v odseku 1 ustanovuje predovšetkým povinnosť nájomcu platiť nájomné podľa
zmluvy. V tejto dikcii sa skrýva nielen to, že v zmluve treba uviesť výšku nájomného, ale aj spôsob jeho

platenia. Ak výška nájomného nie je v zmluve dohodnutá, nájomca je povinný platiť nájomné obvyklé v
čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

23. K základným povinnostiam nájomcu patrí jeho povinnosť platiť nájomné a úhradu za plnenia
poskytovanésužívanímbytu.Vyplývatoajztoho,ženájomnázmluvamusíobsahovaťvýškunájomného

a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Spôsob, akým sa má
v nájomnej zmluve určiť výška nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, však
Občiansky zákonník bližšie neupravuje. Ustanovenie § 696 ods. 1 prenecháva tieto otázky úprave v
osobitnom právnom predpise. To platí pre všetky nájmy bytov, okrem nájmov družstevných bytov. Výška
nájomného je odstupňovaná podľa zatriedenia bytu do určitej kategórie. Nájomné sa platí v mesačných

plneniach vo výške dohodnutej podľa už uvedených kritérií v nájomnej zmluve. Úhrada za plnenia
spojené s užívaním bytov sa platí preddavkovo mesačne spolu s úhradou nájomného.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi sporovými stranami vznikol
záväzkový vzťah na základe Zmluvy o nájme bytov zo dňa 13.6.2018. Žalovaný neuhradil žalobkyni

nájomné za mesiac júl vo výške 500,- Eur, to si započítala zloženým depozitom v rovnakej výške.
Žalovaný neuhradil žalobkyni ani nájomné za mesiac august vo výške 500,- Eur a pomernú časť za
mesiac september 2018, t.j. od 1.9.2018 do 13.9.2018 ( 500,- Eur/ 30 dní = 16,6666 x 13 dní = 216,666
Eur ). Žalovaný by mal žalobkyni uhradiť za mesiac september sumu vo výške 216,666 Eur. Žalobkyňa
však požadovala len sumu vo výške 209,67 Eur ( 500,- Eur/31 dní = 16,129 x 13 dní = 209,677 Eur ).

25. Podľa ust. § 216 ods.1, 2 Civilného sporového poriadku súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

26. Žalobný návrh (petit) je obligatórnou náležitosťou žaloby. Súd je viazaný týmto žalobným návrhom,
čo znamená, že ho nemôže prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú. Nesmie ísť nad
rámec petitu (tzv. zásada "ne ultra petitum"). Súd sa teda v sporovom konaní nebude vecne zaoberať
iným právnym vzťahom, iným právom, ani iným plnením ( čo do druhu alebo výšky ), než aké sú uvedené
v žalobe a nemôže priznať iné plnenie ako je žiadané v petite.

27. Na základe vyššie uvedeného, súd priznal žalobkyni len takú istinu, akú požadovala v žalobe, t.j.
priznal jej sumu vo výške 709,67 Eur ( 500,- Eur + 209,67 Eur).28. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá veta dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

29. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

30. Výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch určuje Nariadenie vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to v
ustanovení § 3 nariadenia.

31. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
ustanoveniaObčianskehozákonníkavplatnomznenívýškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

32. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č.87/1995 Z.z.. Základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 16.8.2018 a 16.9.2018

( nasledujúci deň po splatnosti nájomného za príslušný kalendárny mesiac) bola 0,00 % ročne; po
zvýšení o päť percentuálnych bodov jej výška predstavuje 5,00 % ročne. Preto súd zaviazal žalovaného
aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 500,- Eur od 16.8.2018 až do
zaplatenia a 5,00 % ročne zo sumy 209,67 Eur od 16.9.2018 až do zaplatenia.

33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. Keďže bola žalobkyňa v spore úspešná v plnej výške, súd jej priznal 100% náhradu trov konania
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktorépredchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.