Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. marec 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 0T/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819010048
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5819010048.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanej

N. H., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 12.03.2019 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

N. H., nar. XX. XX. XXXX v M., trvale bytom W., G. Y. G. číslo XXX/XX, slobodná,

u z n á v a s a v i n n o u, ž e

v čase od 16.00 hodiny do 16.30 hodiny dňa 04. 02. 2019 v pohostinstve zvanom „Čajka“ na Ulici

Mieru v Námestovo, zo stola pre hostí, odcudzila voľne položenú čiernu koženú peňaženku s osobnými
dokladmi a s finančnou hotovosťou minimálne vo výške 270,-- Eur, čím poškodenému U. V., narodený
XX. XX. XXXX, spôsobila celkovú škodu odcudzením vo výške minimálne 276,60 Eur,

t e d a

prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a spôsobila tak malú škodu,

tým spáchala

prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody ju zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo pod č. k. Pv 81/19/5507-9 podal dňa 6. 2. 2019 obžalobu

na Lauru Dendisovú pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona.

Vo veci bol vydaný trestný rozkaz voči ktorému obžalovaná v zákonnej lehote podala odpor, a preto bolo
vo veci nariadené hlavné pojednávanie na deň 21. 2. 2019.Obžalovaná na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobila
vyhlásenie, že je vinná zo skutku, ktorý je jej kladený za vinu. Obžalovanej boli prečítané otázky podľa §

333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, nie však na všetky otázky obžalovaná odpovedala
kladne, a preto súd jej vyhlásenie neprijal.
Nahlavnompojednávanísaobžalovanákspáchaniuskutkuvcelomrozsahupriznala,popísalaokolnosti
za akých odcudzila peňaženku poškodenému U. V., ktorý si peňaženku položil na stôl a od stola odišiel.
ZastolomsedelaspoluspoškodenýmaeštepristolesedelisvedkyneY.Y.aY.A..Potomakopeňaženku

zobrala zo stola, ukryla ju do svojej kabelky, a potom z reštaurácie odišla do predajne potravín, kde
urobila nákup za viac ako 100 €, za nákup zaplatila peniazmi z odcudzenej peňaženky a keď odchádzala
z predajne, to ju už zobrali policajti. Odcudzenú peňaženku sa pokúsila ukryť v policajnom aute, v ktorom
ju prevážali na policajnú stanicu, ale policajti ju videli, ako sa peňaženku snaží schovať pod sedadlo.
Poškodenému U. V. ešte dlhuje sumu 130 €, ktorú mu chce vrátiť.

Na návrh prokurátora, za splnenia procesných podmienok boli prečítané výpovede svedkov U. V., Y.
Y., Y. A..

Svedok poškodený U. V. v prípravnom konaní vypovedal, že predmetného dňa si na poštovom úrade
vybral dôchodok vo výške 367 € a stretol tu aj obžalovanú, ktorú veľmi dobre pozná. Z pošty išiel do

mäsiarstva, vyplatil tu dlh 58 €, potom išiel zobrať lieky pre priateľku a asi okolo 15.00 hod. išiel do
Čajky v Námestove, kde si objednal malé pivo a debatil s R. M.. O chvíľu tu prišla obžalovaná, prisadol
si k nim ešte nejaký H., kúpili si vzájomne pivo, zobral pivo aj obžalovanej, tiež si k nim prisadli A..
Peňaženku položil na stôl, išiel si prekontrolovať tiket a keď si chcel kúpiť ďalší zistil, že peňaženka na
stole chýba. V peňaženke mal minimálne hotovosť 270 €. Pýtal sa všetkých ktorí sedeli pri stole, kto mu

zobral peňaženku, pýtal sa aj obžalovanej, ktorá ho ubezpečovala, že sa peňaženka nájde. Od začiatku
mal podozrenie na obžalovanú, krádež ešte toho istého večera nahlásil polícii.

Svedkyne Y. Y. a Y. A. zhodne vypovedali, že v inkriminovanej dobe, keď došlo k odcudzeniu peňaženky
boli v pivárni zv. Čajka, sedeli tam za stolom s obžalovanou, prisadol si k nim aj poškodený, potom si

išiel k výčapnému pultu prekontrolovať herný tiket, peňaženku si nechal na stole a keď sa k nim vrátil
peňaženka na stole už nebola. Uviedli, že nevedia, ako peňaženka zo stola zmizla. Obžalovaná sa na
hlavnom pojednávaní k výpovediam svedkýň vyjadrila, že obe svedkyne vedeli, že peňaženku zo stola
zobrala ona.

V rámci dokazovania súd ďalej čítal a oboznámil najmä: odborné vyjadrenie č. 3/2019 k vyčísleniu škody
odcudzením peňaženky, fotodokumentáciu, pokladničné záznamy a potvrdenie o stornovaní nákupu,
potvrdenie o zakúpení herného tiketu a správy o povesti na obžalovanú, vrátane trestného rozkazu
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/144/2017 z 15.1.2018, ktorým bola obžalovaná odsúdená pre
prečin sprenevery podľa § 248 ods. 1 Trestného zákona.

V súhrne takto vykonaného dokazovania, vychádzajúc z výpovede obžalovanej, ktorá sa k súdenému
skutku priznala a popísala miesto, čas a spôsob spáchania krádeže, pričom jej výpoveď korešpondovala
s výpoveďami svedkov a zaisteným vecným dôkazom- odcudzenou peňaženkou, v ktorej sa nachádzali
aj osobné doklady poškodeného, súd nemal pochybnosti o uznaní viny obžalovanej za súdený skutok.

Obžalovaná konaním popísaným v skutkovej vete obžaloby naplnila všetky znaky prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 1 Trestného zákona.

Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým,

že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu.

Podľa § 130 ods. 4 Trestného zákona pod prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie
veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou
nakladať ako s vlastnou vecou.

Podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku
alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej
súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, že či ide o škodu na veci alebo na právach.Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona malou škodou sa rozumie suma prevyšujúca sumu 266 €.

Súd mal za preukázané, že obžalovaná si prisvojila cudziu vec a spôsobila tak škodu vo výške minimálne

276,60 €, čím bez akýchkoľvek pochybností naplnila obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného
činu krádeže podľa § 212 ods.1 Trestného zákona. Obžalovaná sa k trestnej činnosti v celom rozsahu
priznala, svojho konania sa dopustila v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože
chcela spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť ním chránený záujem.

Po prečítaní a oboznámení sa so správami na obžalovanú súd zistil, že obžalovaná má v odpise
z registra trestov dva záznamy, oba záznamy pre trestnú činnosť majetkového charakteru. V prvom
prípade bola trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/58/2016 z 13.1.2017, odsúdená
pre prečin krádeže podľa § 221 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 2 mesiace so skúšobnou dobou 12 mesiacov a v druhom prípade bola trestným rozkazom
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/144/2017 z 15.1.2018 odsúdená pre prečin sprenevery podľa

§ 213 ods. 1 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov so
zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, trest si vykonala dňa 6. 8.
2018. Zo správy o povesti z miesta trvalého bydliska nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti. V
priestupkovom konaní bola postihnutá celkom dvakrát a to v roku 2017 a v roku 2016, v oboch prípadoch
išlo o priestupok proti majetku.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných, ich zavinenie,

následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a
teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z
prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,
v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči

ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanompotencionálnympáchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v prejednávanej trestnej veci
konštatoval, že na strane obžalovanej je daná poľahčujúca okolnosť, že sa k trestnému činu priznala
a svoje konanie úprimne oľutovala (§ 36 písm. l/ Trestného zákona) a tiež priťažujúca okolnosť, že v
minulosti už bola za trestný čin odsúdená (§ 37 písm. m/ Trestného zákona).

Vzhľadom na kriminálnu minulosť obžalovanej, obžalovaná bola už dvakrát potrestaná pre trestné činy
majetkovej povahy, tiež bola opakovane postihovaná za priestupky proti majetku, obžalovaná bola v
nedávnej minulosti odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/144/2017 z
15.1.2018 pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia

slobody vo výmere 5 mesiacov, pričom trest si vykonala dňa 6. 8. 2018 a len o 6 mesiacov po prepustení
na slobodu sa dopustila opätovne trestného činu majetkovej povahy, za ktorý je v tomto konaní
súdená. Je tak zrejme, že už uložené tresty v prípade obžalovanej nesplnili svoje funkcie sledované
účelom trestu, zlyhali v prevýchove obžalovanej a obžalovanú ani neodradili od páchania ďalšej trestnej
činnosti. Súd tak pristúpil k opätovnému uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody, pretože

trest má aj zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Keďže predchádzajúce už vykonané tresty
obžalovanou boli nedostatočné na jej prevýchovu, súd jej uložil prísnejší nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 8 mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaradil obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch už bola

vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. V tejto súvislosti súd poukazuje na trestný
rozkaz Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/144/2017 zo dňa 15.1.2018, ktorým bola odsúdená pre
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 5 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

O nároku na náhradu škody súd v tomto konaní nerozhodoval, keďže poškodený si nárok na náhradu
škody neuplatnil riadne a včas. Poškodený sa v prípravnom konaní vyjadril, že žiada, aby bola
poškodená v prípade ak mu nevráti odcudzené peniaze zaviazaná k náhrade zvyšnej škody v jemu
neznámej výške. Aby súd mohol v rámci adhézneho konania rozhodovať o nároku na náhradu škody,
škoda musí byť poškodeným riadne a včas uplatnená, čo v tomto prípade poškodený neurobil, pretože
sa jednoznačne nevyjadril, či si uplatňuje nárok na náhradu škody a v akej konkrétnej výške.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15
dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§

307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.