Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 13, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/105/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417010524
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4417010524.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci

obžalovaného E. D., pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, na základe
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 2Pv/451/15/4404 z 03.10.2017, na
hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 13.03.2019 takto

:

r o z h o d o l :

Obžalovaný E. D., nar. XX.XX.XXXX C. Ž., trvale bytom N. W., H. Č.. XX/XX, prechodne bytom A. I.
Č.. XXX

je v i n n ý , ž e

dňa 22. júna 2015, v doobedňajších hodinách, pred predajňou Orange Slovensko, a.s., na Ulici H. Č. XX
C. Š. pod zámienkou zabezpečenia minimálne 8 ks mobilných telefónov zn. Apple, bližšie neurčeného
typu iPhone za výhodnú cenu vylákal od poškodeného E. D. peňažnú hotovosť vo výške 2.800,00 Eur

ako zálohu na kúpu uvedených mobilných telefónov s tým, že tieto kúpi v uvedenej predajni, za ktorým
účelom i predstieral pred poškodeným, že tieto telefóny si v uvedenej predajni objednal, avšak pred
ich prevzatím je potrebné počkať na to, aby boli pre neho predajňou pripravené, ktoré skutočnosti sa
nezakladali na pravde, keďže obžalovaný v uvedenej predajni žiadne také telefóny neobjednal, nemal
ani ponuku na ich kúpu za osobitne výhodnú cenu, žiadnu zálohu na kúpu telefónov v predajni nezaplatil
a od poškodeného prevzaté finančné prostriedky použil na iný účel a poškodenému ich nevrátil, čím
poškodenému E. D.Ů., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., A. XXX/XX, Česká republika, spôsobil škodu
vo výške 2.800,00 Eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom

majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ePodľa§221odsek2Trestnéhozákonaspoužitím§38odsek2,odsek4Trestnéhozákona(zanezistenia
žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa §
37 písmeno m) Trestného zákona) na trest odňatia slobody 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému E.

D., nar. XX.XX.XXXX C. H., trvale bytom Č. W., N. X - I., A. Č.. XXX/XX škodu vo výške 2.630,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor V. prokuratúry Nové Zámky podal dňa 03.10.2018 pod sp.zn. 2Pv/451/15/4404 obžalobu na
obvineného E. D. pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že
dňa 22. júna 2015, v presne nezistenom čase, pred predajňou Orange Slovensko, akciová spoločnosť,

na B. H. Č. XX, Š., vylákal a prevzal od poškodeného E. D., narodeného XX. O. XXXX, trvale bytom N.,
A. Č. XXX/XX, Č. W., peňažnú hotovosť vo výške 2.800,00 Eur, ako zálohu za 20 kusov nových telefónov
Iphone, ktoré mal kúpiť v tejto predajni, keď sa však poškodený následne v predajni informoval, dozvedel
sa, že v uvedenej predajni nebola uhradená žiadna platba, ani záloha za 20 kusov Iphone, takto získané
peniaze použil pre svoju osobnú potrebu a poškodenému E. D., narodenému XX. O. XXXX, trvale bytom

N., A. XXX/XX, Č. W., spôsobil celkovú škodu vo výške 2.800,00 Eur.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného E. D.,
svedkyne S. K., prečítaním zápisnice o výsluchu svedka T. J. a oboznámením listinných a ostatných
dôkazov.

Súd pritom hlavné pojednávanie dňa 12.09.2018 a dňa 13.03.2019 vykonal v neprítomnosti
obžalovaného, a to za splnenia podmienok podľa § 252 odsek 2 Trestného poriadku, keďže obžalovaný
mal doručenie predvolania včas a riadne vykázané a jeho ospravedlnenie z neúčasti na hlavnom
pojednávaní zo zdravotných dôvodov nebolo možné ani v jednom z týchto prípadov považovať za riadne
ani včasné, keďže obžalovaný súdu nepredložil, a to ani dodatočne, potvrdenie podľa § 120 odsek 2

Trestného poriadku.

Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní spáchanie žalovaného skutku poprel s tým, že
s poškodeným sa v Plzni asi spoznal jeho švagor K. D. (predtým Q.), povedal poškodenému, že vie
zohnať nejaké telefóny, ale obžalovaný o ničom nevedel. Oni mu zavolali, keď už boli v Štúrove, prišiel

za nimi, dovtedy poškodeného nikdy nevidel. Švagor sa obžalovaného opýtal, či nevie zohnať nejaké
telefóny a obžalovaný reagoval tak, že sa skúsi opýtať v Orange, išiel do Orangu, tam sa opýtal na
telefóny a to bolo všetko. Obžalovaný tvrdil, že jeho švagor si potom od poškodeného vypýtal peniaze,
jemu dal 150,- Eur a potom odišli. Tiež vypovedal, že v predajni Orange sa len pýtal, či majú nejaké
telefóny, či môže dostať iPphone, tá pani pozrela do počítača, ale neprešiel a telefóny mu nedali. Podľa

obžalovaného mal záujem aspoň o dva telefóny. Obžalovaný tiež uvádzal, že jeho švagor s poškodeným
uzavrel nejakú zmluvu, že mu bude splácať tie peniaze, takú zmluvu poslali aj jemu, ale nevie prečo,
on ale žiadnu zmluvu nepodpísal.
Súd prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kedy na rozdiel od svojej výpovede na
hlavnom pojednávaní spáchanie žalovaného skutku priznal v plnom rozsahu a vypovedal, že dňa

22.06.2015 sa v Štúrove stretol s K. D. a tiež aj s poškodeným, ktorý sa mu predstavil ako E. D. a
tomuto povedal, že vie pre neho zohnať nejaké iPhony, za tieto žiadal od poškodeného sumu 2.800,- Eur,
tieto peniaze mu poškodený odovzdal pred predajňou Orangu, telefóny však poškodenému nevybavil
a peniaze mu nevrátil. Tiež vtedy potvrdil, že pracovníčky v predajni Orangu sa len pýtal na mobilné
telefóny, telefóny zobrať nechcel. Obžalovaný tiež vypovedal, že poškodeného následne kontaktoval,

chcel sa s ním dohodnúť a peniaze mu vrátiť, poškodený mu potom poslal zmluvu, ktorú podpísal a
poslal mu bankovým prevodom sumu 170,- Eur. Uvádzal, že peniaze od poškodeného zobral, pretože
ich potreboval na riešenie svojej bytovej situácie.
Obžalovaný k uvedeným rozporom uviedol, že v prípravnom konaní hovoril to, čo mu kázal K. D..Poškodený E. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že náhodne stretol v Plzni muža, ktorý mu ponúkal
na predaj nejaké náradie, ktoré odmietol a následne mu ponúkol, že by mu vedel zohnať telefón iPhone
za dobrú cenu. Potom prebehol telefonát tohto muža, ktorý sa mu predstavil ako K., s niekým druhým

a na základe toho sa dohodli, že vycestujú do Štúrova. Cestovali vozidlom poškodeného, v Štúrove sa
stretli s obžalovaným a ten mu hovoril, že má ponuku do spoločnosti Orange na telefóny zn. iPhone, ale
peniaze potrebuje vopred. Obžalovaný komunikoval v predajni s predavačkou a následne vonku pred
predajňou mu povedal, že je potrebné zaplatiť dopredu, poškodený mu preto odovzdal sumu 2.800,-
Eur, obžalovaný potom vošiel do predajne a keď z nej vyšiel, tak mu povedal, že tie telefóny nebudú

hneď, musí sa to pripraviť a za hodinu sa majú vrátiť, pretože ide o veľké množstvo telefónov. Čakali
preto, chodili po meste, poškodenému bolo jasné, že niečo nie je v poriadku a preto sa asi po dvoch
hodinách vrátil do tej predajne a predavačka mu povedala, že obžalovaného vôbec nepozná a žiadne
telefóny tam nie sú objednané. Poškodený tiež opisoval následnú komunikáciu s mužom K., ktorý mu
sprostredkoval stretnutie s obžalovaným a ktorý mu tiež na benzínke odovzdal 100,- Eur. Po tomto K.
poslal obžalovanému aj zmluvu o pôžičke, ale obžalovaným podpísaná sa mu už nedostala.

Súd na návrh prokurátora prečítal výpoveď tohto svedka z prípravného konania, kedy rozdielne
vypovedal, že mal záujem o kúpu asi 8 ks mobilných telefónov zn. Apple, pri stretnutí s obžalovaným
o akcii s telefónmi rozprával výlučne obžalovaný a poškodený vtedy podrobne opísal tak osobu
obžalovaného ako aj jeho spoločníka s menom K..
Poškodenýnáslednenaotázkyodpovedal,žepeniazena100%odovzdalobžalovanému,ktorýmusľúbil

telefóny zn. Apple, ale presný typ iPhone si už nepamätá. Poškodený tiež po nahliadnutí do obhajobou
predloženej zmluvy o pôžičke potvrdil, že uvedenú zmluvu v ten deň podpísal a pripísal na ňu, že mu
K. Q. uhradil sumu 100,- Eur.

SvedkyňaS.K.nahlavnompojednávanívypovedala,ževjúni2015pracovalaakopredavačkavpredajni

Orange v Š. R. H. B. Č.. XX a spomenula vo vzťahu ku skutku, ktorý je predmetom tohto konania, že do
predajne vošiel muž a mal špecifické požiadavky, pretože chcel, aby mu vystavila dopredu účet s tým,
že by pre telefóny iPhone prišiel neskôr a neskôr by ich aj zaplatil. Vysvetlila mu, že toto nie je možné
a potom žiadal, aby mu taký telefón ukázala, avšak iPhony sa ukazovať nesmú a nakoniec chcel, aby
mu dala nejaký doklad, z ktorého bude zrejmé, koľko taký telefón stojí. Keďže mu žiadny iný doklad ako

leták poskytnúť nevedeli, dala mu takýto leták. Po nejakom čase vošiel do predajne nejaký muž, hovoril
po česky a pýtal sa jej, či bol ten pán pre tie iPphony a tvrdil, že za tie telefóny zaplatil. Svedkyňa mu
povedala, že žiadne také telefóny tomu mužovi nepredala.

Z prečítanej výpovede svedka T. J. z prípravného konania súd zistil, že tento prenajal obžalovanému

osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia bielej farby EČ: N., a to na obdobie od 20.05.2015 do
26.06.2015.

Zo zápisnice o rekognícii súd zistil, že poškodený E. D. v tomto procese opoznávania označil v
predložených fotoalbumoch obžalovaného.

Zo zmluvy o pôžičke, predloženej obhajobou, súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi poškodeným ako
veriteľom a obžalovaným ako dlžníkom, podpísaná dňa 20.08.2016 s tým, že predmetom je poskytnutie
pôžičky vo výške 3.000,- Eur veriteľom dlžníkovi v mesiaci júl 2015 a dlžník sa túto zaväzuje vrátiť do
31.10.2016. V závere zmluvy je rukou dopísaná poznámka, že dňa 20.08.2016 bola od K. Q. prijatá

čiastka 100,- Eur.

Z výpisov z bankového účtu poškodeného vo Fio banke, poskytnutých poškodeným, ako aj z výpisov z
bankového účtu poškodeného, vedeného vo VÚB banke a.s., súd zistil, že obžalovaný poškodenému
uhradil jedine dňa 26.08.2016 na účet vo VÚB banke a.s. sumu 70,- Eur.

Z ostatných dôkazov súd poukazuje na obrazové záznamy z predajne Orange v Štúrove, ku ktorým sa
obžalovaný vyjadroval už v prípravnom konaní s tým, že na uvedených záznamoch je zachytená jeho
osoba.

Na základe vyššie opísaného dokazovania a po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich
vzájomných súvislostiach v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti súd dospel k záveru o dôvodnosti
podania obžaloby na obžalovaného pre hore uvedený skutok.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní spáchanie žalovaného skutku popieral s tým, že poškodenému
nesľuboval žiadne telefóny za výhodnú cenu a dokonca i to, že by od neho prevzal finančnú hotovosť
a bránil sa tým, že s poškodeným jednal jeho príbuzný, ktorý i prevzal od poškodeného peňažné

prostriedky. Uvedená obrana obžalovaného, prednesená v konaní pred súdom, je však v rozpore s
jeho výpoveďou z prípravného konania, kedy spáchanie predmetného skutku priznal v plnom rozsahu
s tým, že takto konal z dôvodu finančnej tiesne, pričom okolnosti spáchania skutku opísal v podstate
zhodneakopoškodenýE.D..Obžalovanýpritomzmenusvojhopostojakžalovanémuskutkuvysvetľoval
spôsobom, ktorý pre súd vyznel absolútne nevierohodne, snažiac sa súd presvedčiť o tom, že v

prípravnom konaní vypovedal na základe príkazu K. D..

Uvedená obrana obžalovaného tak vyznela pre súd nevierohodne, ale súčasne bola v plnom rozsahu
vyvrátená aj ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi. V tomto smere súd poukazuje predovšetkým na
obžalovaného plne usvedčujúcu výpoveď poškodeného, ktorý síce potvrdil, že prvý kontakt s ním
inicioval práve K. D. (predtým Q.), ktorý mu najskôr ponúkal na ulici v Plzni náradie a neskôr možnosť

zadováženia mobilných telefónov zn. Apple, avšak v meste Štúrovo s ním podmienky „obchodu“ ďalej
dohadoval výlučne obžalovaný, ktorý pred poškodeným ďalej predstieral údajné dohodnutie odberu
mobilných telefónov v predajni Orange v Štúrove, žiadal vopred od poškodeného pod touto zámienkou
sumu 2.800,- Eur, ktorú on od poškodeného pred predajňou prevzal a ktorú následne nepoužil na
kúpu žiadnych 8 ks takých mobilných telefónov, ktorú kúpu iba prestieral, ale peniaze minul pre vlastnú

potrebu, s čím v končenom dôsledku korešponduje aj neskoršia snaha obžalovaného, či už telefonicky
alebo prostredníctvom K. D., presvedčiť poškodeného o úmysle mu peniaze vrátiť v splátkach. Aj
svedkyňa K. na hlavnom pojednávaní opísala správanie sa obžalovaného v predajni s tým, že tento mal
špecifické požiadavky ohľadne vystavenia dokladov ku kúpe mobilných telefónov a ktoré sa obžalovaný
zjavne snažil získať práve za účelom vylákania finančných prostriedkov na údajnú kúpu takých telefónov

pre poškodeného. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva jednoznačný záver, že obžalovanému
nebola poskytnutá žiadna, a to nielen výhodná, ponuka na kúpu takých mobilných telefónov, ako
obžalovaný prezentoval poškodenému. Skutočnosť, že poškodený po uvedomení si skutočnosti, že
bol obžalovaným podvedený, vykonal neskôr opatrenia v snahe získať doklad o poskytnutí peňažných
prostriedkov obžalovanému, a to v podobe uzavretia zmluvy o pôžičke medzi ním a obžalovaným, aj

vzhľadomnapriznaniesaobžalovanéhovprípravnomkonaní,nemánazáversúduopodvodnomkonaní
obžalovaného žiadny význam.

Pre vyššie uvedený záver súdu postačovalo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie,
nepovažujúc sám za potrebné vykonávať žiadne ďalšie dôkazy a vykonanie ďalších súdu ani nebolo

navrhnuté.

Súd tak uznal obžalovaného vinným majúc za to, že vo výroku rozsudku opísaným protiprávnym
konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1,
odsek 2 Trestného zákona z hľadiska subjektu, subjektívnej stránky, objektu a objektívnej stránky,

pretože úmyselne (§ 15 písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu chráneného Trestným
zákonom, ktorým je záujem spoločnosti na ochrane majetku fyzických a právnických osôb, a to tak,
že na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na
cudzom majetku väčšiu škodu. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti
medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho

úmyselným zavinením na strane druhej. Zákonné znaky žalovaného prečinu naplnil obžalovaný aj po
stránkemateriálnej,pretožejehozávažnosťrozhodneniejenepatrná(§10odsek2Trestnéhozákona).V
konkrétnom prípade je určená predovšetkým spôsobom vykonania činu a jeho následkami (v majetkovej
sfére poškodeného), okolnosťami, za ktorých bol spáchaný, mierou zavinenia obžalovaného a jeho
pohnútkou.

Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že tento z miesta bydliska nie je bližšie
hodnotený, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepodniká na základe živnostenského
oprávnenia a súd nemal preukázaný ani žiadny pracovný pomer obžalovaného. Obžalovaný má v
evidencii priestupkov evidovaných viacero postihov za priestupky, prevažne na úseku cestnej dopravy.

Obžalovaný má v odpise z registra trestov viacero záznamov pre spáchanie trestných činov rôznorodého
charakteru,avšaksprevahoumajetkovejtrestnejčinnosti,atoajkonkrétnezaspáchanietrestnýchčinov
podvodu. V tejto súvislosti súd poukazuje na odsúdenie obžalovaného vo veci Okresného súdu Levice
sp.zn. 2T/52/2003 (pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 250 odsek 1,odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.), hoc zahladené, avšak svedčiace o sklonoch obžalovaného
k páchaniu takto orientovanej trestnej činnosti.
Obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T/10/2015 z 13.03.2015,

obžalovanému doručeným dňa 10.04.2015 a právoplatným dňa 20.04.2015, uznaný vinným z prečinu
podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody 7 mesiacov
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Výrok o treste tohto trestného
rozkazu bol zrušený trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 3T/87/2015
z 15.12.2015, obžalovanému doručeným dňa 12.01.2016 a právoplatným dňa 21.01.2016, v súvislosti

s ukladaním súhrnného trestu odňatia slobody 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na
skúšobnú dobu 3 roky obžalovanému za spáchanie prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného
zákona (spáchaný ním dňa 02.02.2015). Okresný súd Bánovce nad Bebravou pritom v tejto súvislosti
rozhodol o započítaní do skúšobnej doby podmienečného odsúdenia pri uložení tohto súhrnného
trestu podľa § 50 odsek 3 Trestného zákona celej uplynutej skúšobnej doby vo veci Okresného súdu
Nitra sp.zn. 4T/10/2015, t.j. od 21.04.2015 do 21.01.2016. Z uvedeného je zrejmé, že skúšobná doba

u obžalovaného v predmetnej trestnej veci uplynula dňa 21.04.2018, avšak súd v rámci riešenia
predbežnej otázky, či sa obžalovaný v skúšobnej dobe tohto podmienečného odsúdenia osvedčil alebo
neosvedčil, nemohol dospieť k záveru o jeho osvedčení sa, a to z dôvodu spáchania priestupku na
úseku cestnej dopravy dňa 09.06.2017 obžalovaným. Súčasne je zrejmé, že obžalovaný sa aj skutku v
prejednávanej veci dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, pôvodne stanovenej vo veci

OkresnéhosúduNitrasp.zn.4T/10/2015aktoráuplynutábolavcelomrozsahuzapočítanádoskúšobnej
doby podmienečného odsúdenia pri uložení súhrnného trestu vo veci Okresného súdu Bánovce nad
Bebavou sp.zn. 3T/87/2015. Súčasne v prejednávanej veci nemohol byť ukladaný súhrnný trest, keďže
žalovaný skutok nie je v súbehu s oboma trestnými činmi, za ktoré bol vo veci Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou sp.zn. 3T/87/2015 ukladaný súhrnný trest, ale tento spáchal potom, ako bol vyhlásený a

aj nadobudol právoplatnosť prvý odsudzujúci trestný rozkaz Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T/10/2015.
Z uvedeného dôvodu súd obžalovanému ukladal samostatný trest.

Súd pri rozhodovaní o treste postupoval podľa zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, zisťoval
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, osobu

obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, ale zistil u neho priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m)
Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený). Trestný zákon za prečin podvodu podľa § 221
odsek 1, odsek 2 Trestného zákona ustanovuje trest odňatia slobody 1 až 5 rokov. Súd podľa § 38
odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistenej priťažujúcej

okolnosti a pri absencii okolností poľahčujúcich zvýšil dolnú hranicu trestu odňatia slobody podľa § 38
odsek 4 Trestného zákona a postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona o jednu tretinu, t.j. na
28 mesiacov. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici takto zvýšenej trestnej
sadzby vo výmere 30 mesiacov, majúc za to, že trest uvedenej výmery je na ochranu spoločnosti a
nápravu obžalovaného dostatočný. Súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin.

Súd je toho názoru, že uložený trest reflektuje okolnosti, za ktorých bol obžalovaným uvedený majetkový
prečin spáchaný, tiež jeho následok v podobe spôsobenia škody v uvedenej výške a tiež, a to

predovšetkým, doterajší prístup obžalovaného k dodržiavaniu právnym poriadkom určených noriem
správania sa, keďže sa do rozporu so zákonom nedostal po prvý krát a súčasne skutok v prejednávanej
veci spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, uloženého mu za úmyselný trestný čin, kedy
je podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 odsek 2 Trestného zákona vylúčený.
Obžalovaný je pritom špeciálnym recidivistom, ktorý sa v minulosti dopustil nielen zhodných prečinov,

ale aj iných majetkovo motivovaných trestných činov. Z uvedeného je zrejmé, že u obžalovaného
ani dosiaľ mu opakovane ukladané výchovné tresty, nespojené bezprostredne so zásahom do jeho
osobnej slobody, neviedli k želanému nápravnému účinku, keďže sa znovu dopustil takého trestného
činu, a to naviac v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, uloženého mu aj za zhodný prečin.
Práve uvedená recidíva obžalovaného a jeho zjavné sklony k páchaniu majetkovej trestnej činnosti u

obžalovaného vylučovali možnosť ukladania akéhokoľvek alternatívneho trestu tak, ako sa domáhala
obhajoba. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody a v uvedenej výmere je tak na mieste
nielen pre dosiahnutie účelu trestu z hľadiska potreby docieliť nápravu obžalovaného, viesť ho k vedeniuriadneho života v budúcnosti, vyjadriť jeho morálne odsúdenie spoločnosťou a aj iných odradiť od
páchania trestnej činnosti, ale, a to predovšetkým, si to vyžaduje účinná ochrana spoločnosti.

Poškodený E. D. riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 2.800,- Eur z titulu podvodne
od neho obžalovaným vylákaných peňažných prostriedkov. Z vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní mal súd preukázané, že poškodenému bola z uvedenej výšky škody uhradená iba suma
170,- Eur (dňa 20.08.2016 v hotovosti suma 100,- Eur, ako vyplýva z vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke
a dňa 26.08.2016 v sume 70,- Eur, poukázaných obžalovaným na účet poškodeného vo VÚB banke

a.s. podľa súdom zadovážených výpisov z tohto účtu). Z uvedeného dôvodu súd podľa § 287 odsek 1
Trestného poriadku obžalovaného zaviazal k náhrade škody v prospech poškodeného vo zvyšnej časti
2.630,- Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).