Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2019

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 3Pc/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3519202041
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Macúchová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2019:3519202041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou v právnej veci navrhovateľky

E. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. Z. F. Z. V., F. XXXX/XX, o zvýšenie výživného zo strany otca E. F., Z..
XX.XX.XXXX, B. A. XX, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k dcére E. F., Z.. XX.XX.XXXX zo sumy 50,- eur mesačne
na sumu 170,- eur mesačne, a to s účinnosťou od 08.07.2019, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15.
dňa v mesiac vopred k rukám dcéry.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom z titulu jeho zvýšenia za obdobie od 08.07.2019 do 30.09.2019 v

sume 336,- eura je otec povinný zaplatiť dcére v splátkach po 50,- eur s účinnosťou od právoplatnosti
tohto rozsudku do zaplatenia pod stratou výhody splátok.

III. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25.03.2014 č.k. XP/XXX/
XXXX-XX v časti týkajúcej sa určenia výživného.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľkapodanýmnávrhomdoručenýmsúdudňa08.07.2019žiadala,abysúdzvýšilvyživovaciu
povinnosť otca zo sumy 50,- eur mesačne na 250,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu.
Uviedla, že manželstvo jej rodičov bolo rozvedené a ona ako maloletá bola na čas po rozvode zverená
najskôr do starostlivosti matky, neskôr na základe dohody rodičov bola určitú dobu v starostlivosti otca
a potom opätovne v starostlivosti matky, pričom výživné zo strany otca bolo určené sumou 50,- eur.
Poukázala na to, že výška výživného nebola zmenená počas jej štúdia na strednej škole, v súčasnosti

začala študovať na vysokej škole, jej náklady sa podstatne zvýšili. Otec jej okrem výživného ničím na
zvýšené náklady neprispieva, má príjem ako živnostník, aj z invalidného dôchodku, kúpil si ďalšie auto,
vlastní dve nehnuteľnosti. Jej matka sa stará o ťažko postihnutého syna, teda brata navrhovateľky, a
poberá príspevok za jeho opatrovanie.

2. Otec v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí a žiadal ho
zamietnuť. Návrh vzhľadom na svoj zdravotný stav označil za nedôvodný. Poukázal na to, že si dcéra

môžepožiadaťoštipendiumaleboštudentskúpôžičkuNapojednávanísvojestanoviskozmenilasúhlasil
so zvýšením výživného najviac na sumu 120,- eur mesačne od doby začiatku štúdia dcéry. Uviedol,
že po ťažkom úraze už nemá taký príjem, aby mohol platiť vyššie výživné, pracovať môže len toľko,koľko mu dovolí zdravotný stav. Kúpil si druhé ojazdené auto, a to na pôžičku, pretože staré už nebolo
schopné prevádzky a ako murár ho potrebuje na svoju prepravu, aj prepravu náradia na výkon práce.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením ich písomných vyjadrení, potvrdenia
o štúdiu navrhovateľky, potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Z. F. Z. V. o poberaní príspevku
na opatrovanie matkou navrhovateľky, čestného prehlásenia priateľa navrhovateľky a potvrdenia o jeho
príjme, čestného prehlásenia matky navrhovateľky, rozhodnutia Sociálnej poisťovne o dôchodku otca
navrhovateľky, jeho daňovým priznaním za rok 2018, potvrdenia o príjme manželky otca, rodným listom

H. F., oboznámení spisu tunajšieho súdu sp. zn. XP/XXX/XXXX a zistil tento skutočný stav veci:

4. Manželstvo rodičov navrhovateľky bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Q. č.k. XC/XX/
XXXX - XX zo dňa 29.05.2007. Svoje práva a povinnosti k trom v tom čase maloletým deťom
vrátane navrhovateľky si rodičia upravili dohodou, ktorú súd schválil. Na základe nej boli deti v osobnej
starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na ne výživné. Určitú dobu bola navrhovateľka na základe

súdom schválenej dohody rodičov v osobnej starostlivosti otca a následne došlo k opätovnej zmene
zverenia, a to rozsudkom zo dňa 25.03.2014 č.k. XP/XXX/XXXX-XX. Týmto rozsudkom bola schválená
dohoda rodičov o zverení navrhovateľky do starostlivosti matky. Otec sa vtedy zaviazal prispievať na jej
výživu sumou 50,- eur mesačne. Toto bolo posledné rozhodnutie o výživnom na navrhovateľku, od tejto
doby nebola výška výživného menená.

5. V čase poslednej úpravy výživného mala navrhovateľka 14 rokov, bola žiačkou základnej školy.
Otec už v tom čase bol invalidný dôchodca, dôchodok poberal vo výške 204,70 eura a mal príjem
aj zo živnosti. Matka navrhovateľky mala príjem vo forme príspevku za opatrovanie vo výške 270,32
eura. Obaja rodičia navrhovateľky mali vyživovaciu povinnosť k zdravotne postihnutému synovi H., nar.

XX.XX.XXXX, ktorého starostlivosť zabezpečovala matka.

6. V súčasnej dobe má navrhovateľka 19 rokov. Po úspešnom ukončení stredoškolského štúdia na
stavebnej priemyslovke pokračuje v štúdiu na vysokej škole, od 01.09.2019 je študentkou denného
štúdia na Q. fakulte Q. K. R. V. B.. Do školy denne dochádza vlakom z Z. F. Z. V., kde býva spolu s

priateľom v rodinnom dome svojej sestry, ktorá žije v O.. Ako sama navrhovateľka uviedla, sestra hradí
aj náklady na bývanie, neplatí jej nájomné. Priateľ navrhovateľky J. F. je zamestnaný a má príjem okolo
500,- eur. Cestovné má prevažne bezplatné, po vyčerpaní stanoveného limitu však zľavnený cestovný
lístok v hodnote okolo 3,- eur musí zaplatiť. Z jej výpovede tiež vyplýva, že vzhľadom na výborný
prospechnastrednejškole(počasceléhoštúdiamalasaméjednotky)budezrejmepoberaťprospechové

štipendium. Nárok na sociálne štipendium jej vznikne až v druhom ročníku. Výdavky v súvislosti so
štúdiom má na skriptá, školské potreby a pomôcky, tlačenie výkresov podobne. Navrhovateľka má
zdravotné problémy, diagnostikovali jej K., čo je ochorenie nervového pôvodu spôsobené prežitou
traumou a pri K. záchvate musí užiť lieky, na ktoré dopláca 10,- eur. Lieky teda pravidelne neužíva.
Matka prispieva navrhovateľke na výživu sumou 50,- mesačne, viac nie je schopná, pretože má príjem

len vo forme príspevku na opatrovanie syna H., ktorý je ťažko zdravotne postihnutý. Príspevok poberá
vo výške 430,35 eura mesačne a otec na dieťa platí výživné 65,- eur mesačne. Matka býva aj so synom
v prenajatom byte.

7. Otec navrhovateľky je živnostník, podľa výpisu zo živnostenského registra má v predmete podnikania

zámočnícke práce a murárstvo, podniká od 01.01.1993. V daňovom priznaní za rok 2018 uvádza príjmy
vo výške 8.604,75 eura, výdavky vo výške 6.685,08 eur, poistné zaplatil vo výške 1.522,23 eura. Podľa
jeho vyjadrenia má priemerný čistý zárobok okolo 300,- eur mesačne. Po úraze, ktorý utrpel pri výkone
práce v roku 2010, poberá invalidný dôchodok vo výške 221,- eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti
s manželkou M. F. v rodinnom dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Okrem neho vlastní aj dom v

J., ktorý nadobudol dedením a ktorý využíva ako rekreačnú chalupu. V prípade jeho predaja má záväzok
vyplatiť z jeho hodnoty svojich dvoch bratov. Manželka otca je zamestnaná a má príjem okolo 670,- eur
mesačne. Vlastnia dve osobné motorové vozidlá, zakúpené ako ojazdené na pôžičku, jedno z nich
využíva otec na podnikanie. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k zdravotne postihnutému synovi H.,
na ktorého podľa posledného rozhodnutia súdu platí výživné vo výške 65,- eur mesačne.

8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmeniapomery.Okremvýživnéhopremal.dieťajezmenaalebozrušenievýživnéhomožnélennanávrh.9. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

10. Podmienkou pre opakované rozhodnutie súdu o výživnom je zmena pomerov, ktorá je upravená v

citovanom zákonnom ustanovení. Dôvodom na zmenu rozhodnutia o výživnom je len podstatná zmena
tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia o výživnom. V zmysle tzv. valorizačnej klauzuly upravenej v odseku 3 tohto ustanovenia sa
pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov vždy musí prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé
obdobie, za ktoré sa navrhuje zmena výšky výživného. V prípade, keď súd má rozhodovať o návrhu

na zvýšenie výživného podľa tohto ustanovenia, musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej
a povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v
období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Posúdenie opodstatnenosti návrhu na zvýšenie
výživného je vecou voľnej úvahy súdu a závisí od možností a schopností osoby povinnej výživou a od
odôvodnených potrieb osoby oprávnenej na výživné. Inak sa pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku
zmeny pomerov použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie výživného stanovených v § 62

Zákona o rodine. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti
rodičov. Pri určení jej rozsahu sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého
rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako
aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného sa prihliada aj vtedy, ak sa povinný vzdal bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu (§75 ods. 1 Zákona o rodine).

11. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutočného stavu veci mal súd preukázané, že sú splnené
podmienky citovaného ustanovenia a navrhovateľka podala návrh dôvodne. V čase poslednej úpravy

výživného bola navrhovateľka žiačkou základnej školy, v súčasnej dobe je študentkou denného štúdia na
vysokej škole. Výška výživného nebola menená po dobu piatich rokov napriek tomu, že navrhovateľka
štyri roky študovala na strednej škole a určite jej výdavky boli podstatne vyššie ako v čase určenia
výživného. Jej matka však o zvýšenie výživného nepožiadala. Od poslednej úpravy výživného teda
došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky, ktorej sa v súvislosti so štúdiom na vysokej

školezvýšilinákladynavýživu.Zvýšilisajejvýdavkynastravu,keďževčaseposlednejúpravyvýživného
žila s matkou v jednej domácnosti a rozhodne boli nižšie výdavky na stravu, ako keď si ich musí
financovať sama. Aj výdavky na školské potreby, skriptá a učebnice sú vyššie ako boli na základnej
škole. Navrhovateľka čiastočne hradí aj náklady na cestovné. Na druhej strane však treba zohľadniť, že
býva v dome svojej sestry bezplatne, neplatí nájomné, ale ani náklady spojené s užívaním domu. Pokiaľ

otectvrdí,žesimôženavrhovateľkazabezpečiťpríjemajvlastnouprácou,brigádami,súdzdôrazňuje,že
navrhovateľka sa pripravuje na svoje budúce povolanie, nie je teda povinná pracovať a na druhej strane,
štúdium na náročnej škole a denné dochádzanie do školy, jej neumožňuje sa zamestnať. Navrhovateľka
má zdravotné problémy, ktoré však vyššie náklady na liečbu v súčasnosti nevyžadujú. Súd zdôrazňuje,
že výživné slúži nielen na uspokojovanie výživy dieťaťa v užšom slova zmysle, ale aj na uspokojovanie

všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb, ale aj ďalších potrieb súvisiacich so vzdelávaním,
prípravou na budúce povolanie, na kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne. Na strane rodičov
k výraznejšej zmene pomerov nedošlo, otec je stále invalidný dôchodca, ktorý vykonáva aj živnosť a
treba vziať do úvahy aj jeho majetkové pomery. Vlastní dve nehnuteľnosti a spolu s manželkou aj dve
osobné motorové vozidlá a jeho pomery mu umožňovali vziať si na zaplatenie ich kúpnej ceny pôžičku.

Na jeho strane však treba zohľadniť, že je invalidný dôchodca a jeho pracovné možnosti sú zdravotným
stavom po vážnom úraze značne obmedzené a teda aj jeho príjmy zo živnosti nemôžu byť také, ako
u zdravého človeka. Súd prihliadal aj na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Výrazná zmena pomerov
nenastalaaninastranematkynavrhovateľky,ibavtom,ževporovnanísrokom2014 sazvýšilpríspevok
na opatrovanie syna o 160,- eur mesačne. Na druhej strane však výživné na syna H. zo strany otca je

od roku 2014 nezmenené.

12. Posudzujúc všetky tieto skutočnosti dospel súd k záveru, že návrhu je možné čiastočne vyhovieť. Už
len samotná zmena pomerov na strane navrhovateľky odôvodňuje zmenu výšky výživného, pretože na
týchto zvýšených výdavkoch dieťaťa sú povinní sa podieľať obaja rodičia. Podľa názoru súdu finančné

možnosti sú na strane otca priaznivejšie, ako na strane matky navrhovateľky, ktorá sa stará celodenne
o chorého syna. Je v jeho možnostiach, aby zo svojho príjmu prispieval na výživu dcéry vyššou sumou.
Uvedeným zmeneným pomerom zodpovedá výživné vo výške 170,- eur mesačne, teda zvýšenie o 120,-
eur mesačne. Súd zvýšil výživné od podania návrhu tak, ako to navrhovateľka žiadala. Nebolo možnévyhovieť návrhu otca, aby bolo výživné zvýšené od septembra, kedy navrhovateľka nastúpila na vysokú
školu. Ako už súd uviedol, zmena pomerov na strane navrhovateľky nastala podstatne skôr, ako podala
návrh, teda už vtedy, keď začala študovať na strednej škole. Takto upravené výživné sa súdu vzhľadom

na odôvodnené potreby navrhovateľky ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery na strane otca,
javilo ako primerané. Otcovi zvýšením výživného vznikol nedoplatok na zročnom výživnom z titulu jeho
zvýšenia vo výške 336,- eur za obdobie od 08.07.2019 do 30.09.2019 (96,- eur za mesiac júl, 120,-
eur za mesiac august a 120,- eur za mesiac september) . Súd vzhľadom na výšku dlhu povolil otcovi
zaplatiť dlh v splátkach, a to podľa § 232 ods. 3, 4 Civilného sporového poriadku.

13.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§52Civilnéhomimosporovéhoporiadku,podľaktoréhožiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nové Mesto nad Váhom písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolanie možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Pokiaľ nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie, resp. na nariadenie výkonu rozhodnutia.