Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119202190
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2119202190.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: F.. T. L., X.., F., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., zastúpený: AKFU LEGAL s.r.o., IČO: 47 950 358, Havlíčkova 11A, 811
04 Bratislava, proti žalovanej: F.. F. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. K., zastúpená: Mgr. Mgr. Pavol
Sojka, PhD., Námestie Matice slovenskej 4262/23, Dubnica nad Váhom, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.03.2019, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.03.2019, domáhal
ochrany osobnosti, a síce uloženia povinnosti žalovanej ospravedlniť sa žalobcovi za verejne vyjadrené

nepravdivé tvrdenia uverejnené v liste žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX a na svoje náklady v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku zabezpečiť, aby bolo v najbližšom vydaní týždenníka Zdravotnícke noviny,
Vydavateľstvo MAFRA Slovakia, a.s., Nobelova 34, 836 05 Bratislava 3 na strane č. 2 týždenníka ako
prvý a orámčekovaný článok (text) s označením „Ospravedlnenie“ s nasledovným obsahom: Vážený
pán F.. T. L., X., F., týmto sa Vám ospravedlňujem za neoprávnený zásah do ochrany osobnosti šírením
nepravdivých a zavádzajúcich informácií, ktoré som na Vašu adresu uviedla vo svojom liste zo dňa Y.
označeného ako „Vec: Nevyhnutné zmeny v angiologickej spoločnosti na zabránenie jej deštrukcie.",

ako aj náhrady trov konania.

2.Žalobabolaodôvodnenátým,žedňaXX.XX.XXXXžalovanáadresovalalistprezidentoviangiologickej
spoločnosti označený ako „Vec: Nevyhnutné zmeny v angiologickej spoločnosti na zabránenie jej
deštrukcie”, v ktorom žalovaná uvádzala nepravdivé a zavádzajúce informácie spôsobilé zasiahnuť do
právnaochranuosobnostižalobcuainýchosôb,vočiktorýmboljehoobsahpriamonamierený.Žalovaná
rovnaký list rozposlala okrem prezidenta angiologickej spoločnosti, dozornej rade výboru angiologickej

spoločnosti a členom angiologickej spoločnosti aj iným osobám pôsobiacim mimo angiologickej
spoločnosti. Žalobca a ostatné dotknuté osoby informovali žalovanú, že za neoprávnený zásah do práva
na ochranu osobnosti sa považuje konanie, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť dôstojnosť, vážnosť a
česť osoby a ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti, na pracovisku a v odborných kruhoch.
Súčasne uviedli, že im nie je známy zdroj informácií, keď tvrdila, že „niektorí členovia výboru vedeli,
prečo ho volia [rozumej X..] do funkcie hlavného odborníka (následne ich F.. L. menoval do funkcie
krajských odborníkov - F.. V., F.. V.), niektorí členovia výboru si to zrejme neuvedomujú, ale touto

funkciou v budúcnosti umožnia F.. L. rozširovať svoju s.r.o. o nových zamestnancov a zveľaďovať svoju
s.r.o.“ Žalobca a ostatné dotknuté osoby pri formulácii predžalobnej výzvy vychádzali zo skutočnosti, že
žalovaná ako osoba odborne spôsobilá a osoba znalá pomerov, mala resp. musela vedieť a poznať,
kde sa uvádzajú verejne dostupné údaje týkajúce sa žalobcu, ktoré žalovaná vo svojom liste tvrdila.Spoločne vychádzali z predpokladu, že žalovaná bola povinná overiť si pravdivosť svojich tvrdení
pred ich zverejnením. A vzhľadom na všetky okolnosti, predovšetkým s ohľadom na ich obsah a
zoznam adresátov, pristupovať pred ich zverejnením a emailovou distribúciou s náležitou odbornou

starostlivosťou a profesijnou etikou. Žalobca ďalej uviedol, že tvrdenie žalovanej je nepravdivé a v
rozpore s faktickým stavom, keď F.. F. V. bol hlavným odborníkom v oblasti angiológie pre V. K. pred
vymenovaním žalobcu za hlavného odborníka. Uvedený údaj bol zverejnený a je verejne dostupný na
stránke Ministerstva zdravotníctva SR. Z neho je zrejmé, že F.. F. V. je hlavným odborníkom V. K. pre
oblasť angiológie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom žalobca bol do funkcie hlavného odborníka

pre angiológiu menovacím dekrétom vymenovaný dňa XX.XX.XXXX s účinnosťou od XX.XX.XXXX,
a to vtedajším ministrom zdravotníctva. Zverejnené a verejne dostupné informácie na stránke MZ
SR priamo vyvracajú tvrdenia žalovanej uvádzané v liste. Žalobca poukazoval na rozsudok NS ČR z
19. novembra 2004, sp.zn. 30 Cdo 923/2004. Zo samotnej skutočnosti, že žalovaná zvolila cestu k
adresátom komunikácie t.j. vo vzťahu k členom a nečlenom angiologickej spoločnosti tak, že do svojej
komunikácie zámerne nezahrnula a obišla dotknuté osoby (rovnako aj žalobcu) vyplýva, že cieľom

takéhoto konania nebola konštruktívna kritika. A toto konanie rovnako nie je možné označiť za náhodné.
Žalobca sa domnieva, že v prípade konštruktívnej kritiky musia byť kumulatívne splnené nasledovné
predpoklady, a to (i) pravdivosť, (ii) objektívnosť a (iii) vecnosť informácií. Zo samotného názvu listu
vyplýva, že konanie žalobcu „malo údajne smerovať“ ku deštrukcii angiologickej spoločnosti a žalovaná
vyzývala na zabránenie týmto zmenám vykonaním nevyhnutných zmien v angiologickej spoločnosti. Z

obsahu listu žalovanej ďalej vyplýva, že konanie žalobcu „malo mať” korupčný charakter. Ide o zrejmú
diskreditáciu a očierňovanie osoby žalobcu, a to nielen v profesijných, či stavovských kruhoch, ale aj
mimo nich. Za zrejmý dôkaz predchádzajúceho tvrdenia žalobca považuje skutočnosť, že žalovaná sa s
„výzvou” (listom) okrem osoby L..F.. P. F., X., F., dozornej rady výboru angiologickej spoločnosti a členov
angiologickej spoločnosti, obrátila aj na iné osoby pôsobiace mimo angiologickej spoločnosti, resp. ktoré

nemajú s angiologickou spoločnosťou nič spoločné. Takéto konanie žalobca nepovažuje ani za omyl,
ani za nedbanlivosť aj s ohľadom na doteraz uvedené. Žalobca má za to, že obsah tvrdení žalovanej
je nepravdivý a difamujúci, a v žiadnom prípade ho nemožno označovať za konštruktívnu kritiku.
Vecná alebo konštruktívna kritika predpokladá, že pri nej nie sú prekročené medze vecnej a konkrétnej
kritiky, a súčasne, že takáto kritika je primeraná aj čo do obsahu, formy a miesta, t.j. že nevybočuje z

medzí nevyhnutných na dosiahnutie sledovaného a zároveň uznaného cieľa. O vecnú kritiku nejde v
prípade, ak vychádza z nepravdivých podkladov a ak sa z týchto nepravdivých podkladov vyvodzujú
vlastné hodnotiace úsudky znevažujúceho charakteru (rozsudok NS ČR z 11. novembra 2010, sp.zn.
30Cdo 5161/2008). Žalobca nemá a nikdy nemal deštrukčný úmysel voči angiologickej spoločnosti.
Napokon uvedené tvrdenie žalobca preukázal a preukazuje, keď ku dnešnému dňu nenastala žiadna zo

skutočnostíuvádzanýchvliste.Samotnépodnikaniežalobcujejehovlastnouasúkromnouekonomickou
iniciatívou. Tá sa nijako nepremietla a nesúvisí s výkonom funkcie hlavného odborníka pre angiológiu.
Nepravdivými a osočujúcimi výrokmi žalovaná výraznou mierou zasiahla do osobnostnej sféry žalobcu,
poškodilajehostavovskúčesť,jehovážnosťadôstojnosťnielenpredširokouangiologickouverejnosťou,
ale aj pred osobami pôsobiacimi mimo angiologických kruhov. Žalobca negatívne pociťuje dôsledky

nepravdivých vyjadrení žalovanej, keď na poslednom angiologickom zhromaždení, ktoré sa uskutočnilo
dňa XX.XX.XXXX v O. X., K., sa konanie žalovanej opätovne preberalo na celoslovenskom odbornom
fóre angiológov. Táto skutočnosť sa dostala do bodu 10 zápisnice zo Zhromaždenia členov Slovenskej
Angiologickej Spoločnosti, Slovenskej lekárskej spoločnosti. Uverejnenie nepravdivej informácie o
fyzickej osobe spravidla zakladá neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, ktorý odôvodňuje

požiadavku na poskytnutie primeraného zadosťučinenia. Vzhľadom na intenzitu a spôsob, akým bola
informácia podaná, sa žalobca domáha, aby súd uložil povinnosť žalovanej verejne sa ospravedlniť
žalobcovi, a to v najbližšom vydaní týždenníka Zdravotnícke noviny zverejnením ospravedlnenia
žalovanej ako prvý článok na 2. strane týždenníka umiestnený ako orámčekovaný text s označením
„Ospravedlnenie“, vo fonte písma Times New Roman 12, bold, vydavateľ týždenníka: Vydavateľstvo

MAFRA Slovakia, a.s., Nobelova 34, 836 05 Bratislava 3.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v tom zmysle, že esenciálnym a výlučným motívom na spísanie listu
zo dňa XX.XX.XXXX bola snaha o presadzovanie tých najlepších záujmov Slovenskej angiologickej
spoločnosti, ktorej je žalovaná členkou, a to v súlade s funkciami a poslaním, ktoré boli tejto

spoločnosti zverené. Práve a výlučne z týchto dôvodov žalovaná poukázala na možný stret osobných a
profesijných záujmov konkrétnych osôb. Na to, aby boli zachované princípy nestrannosti rozhodovania,
nediskriminácie, transparentnosti a nezneužívania dôvernosti informácií, je nevyhnutné, aby boli
odstránené akékoľvek pochybnosti o možnom konflikte záujmov. Žalovanou popísané súvislosti súpráve vyjadrením pochybností, či z osobných alebo zištných dôvodov nebude môcť v budúcnosti
dôjsť k ohrozeniu alebo porušeniu záujmov na nestrannom a objektívnom výkone funkcií osôb
zastávajúcich predmetné funkcie, bez ohľadu na to, či niektorú z týchto funkcií bude zastávať žalobca

alebo nie. Žalovaná dôrazne popiera, že by vo svojom liste zo dňa XX.XX.XXXX vyjadrila akýkoľvek
personalizovaný hodnotiaci názor k žalobcovi (resp. ďalším osobám) ako súkromnej osobe. Žalovaná
nikdy nemala a nemá záujem a ani dôvod akokoľvek kriticky hodnotiť etickosť alebo odbornosť správania
žalobcu, ku ktorému prechováva zodpovedajúci rešpekt a úctu. Žalovaná je presvedčená, že ňou
vyslovené názory nevybočujú z objektívne akceptovateľnej miery prípustnosti kritiky a sú rýdzo vecné,

neosobné, čo do obsahu a formy primerané a vzťahovali by sa na kohokoľvek, kto by bol v rovnakom
právnom postavení. Žalovaná preto vyjadruje poľutovanie nad tým, že uvedená vecná kritika bola
pochopená nesprávne ako argumentácia ad personam. Žalovaná osobitne akcentuje skutočnosť, že
pokiaľ ide o žalobcom tvrdený zásah do jednej zo zložiek jeho osobnosti, a to jeho cti, vážnosti a
dôstojnosti, Občiansky zákonník v súlade s ustálenou aplikačnou praxou a právnou vedou poskytuje
právnu ochranu len v prípadoch závažnejšieho porušenia cti. Porušenie práva na česť pritom môže

byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti
dotknutého subjektu v očiach ostatných. Skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky žalovanej uvedené
v liste zo dňa XX.XX.XXXX nielenže v žiadnom prípade nedosahujú predpokladanú mieru intenzity
zásahu, nemajú ani difamačnú povahu, a preto nie sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnostných
práv žalobcu. Odhliadnuc od uvedeného, na žalobcu ako osobu zastávajúcu funkciu hlavného

odbornéhoradcu,ktorýjeporadnýmorgánomMinisterstvazdravotníctvaSR(čl.Iods.6Štatútuhlavných
odborníkov a krajských odborníkov (Vestník MZ SR zo dňa 18.11.2011, čiastka 34-36, ročník 59)) sú
kladené vyššie požiadavky na jeho odbornosť, bezúhonnosť, morálny kredit, možný konflikt záujmov
a pod., ako v prípade „bežného“ občana. V súlade s aplikačnou praxou, vychádzajúcou najmä, ale
nielen, z judikatúry ESĽP, sú hranice prijateľnej kritiky širšie (a pri posudzovaní zásahu benevolentnejšie)

v prípade osôb zastávajúcich verejnú funkciu. Žalovaná pritom opakovane uvádza, že jej skutkové
tvrdenia a hodnotiace úsudky vo vzťahu k žalobcovi súviseli výlučne s jeho funkciou. Žalovaná ďalej
uviedla, že podľa jej právneho názoru svojimi vyslovenými názormi, a to aj, ale nielen, pokiaľ ide o
použité výrazy a formulácie s prihliadnutím na všetky okolnosti, nezasiahla do práv na ochranu osobnosti
ako súkromnej osoby žalobcu, súčasne ani do žiadnej zo sfér jeho súkromného života. Žalovaná vždy

apelovala na to, aby zo strany predstaviteľov v riadiacich a kontrolných funkciách, žalobcu nevynímajúc,
bola podporovaná a presadzovaná diverzita názorov. Len v kritickom prostredí odborného diskurzu
(inter alia aj o stavovských a personálno-administratívnych záležitostiach) možno zabezpečiť zdravý
a progresívny rozvoj odboru angiológie na Slovensku, ako aj osobnostný rozvoj každého angiológa.
Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaná necíti byť porušovateľom osobnostných práv

žalobcu, a preto žalobu považuje za nedôvodnú. Žalobca na preukázanie zníženia svojej cti poukazuje
len na prebehnuvšie zhromaždenie angiológov zo dňa XX.XX.XXXX, ktorého predmetom bol aj list
žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX. Ako však zo zápisnice z predmetného zhromaždenia vyplýva, je to
práve žalovaná, ktorá by oprávnene mohla pociťovať negatívne dôsledky toho, že sa iniciatívne rozhodla
poukázať na nedostatky v angiologickej spoločnosti, keďže to bolo práve konanie žalovanej, ktoré bolo

uvedené v zápisnici ako nevhodné. Z uvedeného dôvodu by sa potom žalobca mohol cítiť ako morálny
víťaz, ktorého kredibilita v očiach prítomnej odbornej verejnosti po zhromaždení angiológov neklesla,
naopak stúpla. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenie, podľa ktorého žalobca mal menovať do funkcie krajského
odborníka - F.. V., o tom, že bol vymenovaný ešte Y. nemala žalovaná v čase vypracovania listu zo
dňa XX.XX.XXXX vedomosť, na stránke Ministerstva zdravotníctva SR túto skutočnosť nepreverovala,

preto v prípade pravdivosti žalobcom uvádzanej skutočnosti priznáva neúmyselne nesprávne uvedenú
skutočnosť.Zkontextupredmetnéholistujevšakzrejmé,žeF..V.bolvlistespomenutýniepreto,kýmbol
dosvojejfunkciemenovaný,aleprimárnezdôvodu,žepredostatnýmivoľbamidovýboruSASiniciatívne
a preukázateľne verejne agitoval v prospech voľby žalobcu a v neprospech voľby F... Následne aj po
zvolení do funkcie člena výboru zotrval aj vo funkcii krajského odborníka a rozhodoval aj o odporúčaní

na vymenovanie žalobcu do funkcie hlavného odborníka pre angiológiu. Toto prípadne nepravdivé
tvrdenie žalovanej nie je spôsobilé zasiahnuť na osobnostných práv žalobcu, keďže sa ho priamo
nijako netýka. Žalovaná považuje za účelové tvrdenia žalobcu, že žalovaná sa s listom obrátila aj na
osoby, ktoré s angiologickou spoločnosťou nemajú nič spoločné. Žalovaná pri elektronickom zaslaní listu
vychádzala z mail-listu používaného samotnou Slovenskou angiologickou spoločnosťou (SAS), v ktorom

SAS pravidelne oslovuje členov angiologickej spoločnosti, angiológov i zainteresovaných neangiológov,
ktorí sa pravidelne zúčastňujú podujatí organizovaných SAS. Žalovaná nerozumie vyhraňovaniu sa
žalobcu v žalobe k tomu, že nemá deštrukčný úmysel voči angiologickej spoločnosti. Žalovaná uvedené
nikdy netvrdila a netvrdí. Z obsahu jej listu je zrejmé, že za potenciálne deštruktívne žalovaná neoznačilaakékoľvek konanie žalobcu, ale súčasný spôsob voľby funkcií v angiologickej spoločnosti, pričom
poukázala na potrebu jeho zmeny. Žalovaná dôrazne popiera, že by vo svojom liste kohokoľvek
obvinila z korupčného správania. Žalobcom uvedené domnienky sú rýdzou fabuláciou. Odhliadnuc od

nedôvodnosti žaloby, žalovaná nepovažuje ospravedlnenie v akomkoľvek periodiku za ekvivalentné
a proporcionálne. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná považuje žalobu žalobcu za
nedôvodnú v celom rozsahu, a preto navrhla žalobu zamietnuť.

4. Žalobca v replike uviedol, že z vyjadrenia žalovanej evidentne vyplýva snaha relativizovať svoje

výroky za účelom vyhnúť sa, prípadne sa zbaviť zodpovednosti za svoje konanie. Ak prijmeme
tvrdenie žalovanej o uvedenej snahe o presadzovanie tých najlepších záujmov SAS, potom nie je
zrejmé, prečo žalovaná so svojimi konštruktívnymi návrhmi a podnetmi nevystúpila na zhromaždení
členov SAS, pričom plenárna schôdza SAS, SLS sa koná každý rok. Žalobca má za to, že žalovaná
označuje osobu žalobu za hrozbu pre angiologickú spoločnosť a jej ďalší vývoj. Deštrukcia angiologickej
spoločnosti má podľa žalovanej spočívať v „akejsi privatizácii”, resp. v rozširovaní vplyvu žalobcu na

jej chod prostredníctvom nových zamestnancov, ktorých žalobca oslovuje. Týmto jeho konaním má
dôjsť/dochádzať k deformácii na angiologickom trhu, keď si mladí lekári otvoria ambulanciu len cestou
zamestnania sa u hlavného odborníka. Je zrejmé, že žalovaná deštrukciu v angiologickej spoločnosti
spája práve s osobou žalobcu, a preto vyzýva na zabránenie takejto deštrukcii, ktorá tu podľa nej hrozí
zaujatím funkcie hlavného odborníka žalobcom. Túto skutočnosť považuje žalobca za preukázanú a

neodškriepiteľnú, akokoľvek sa žalovaná snaží svoje tvrdenia a úmysel dodatočne relativizovať. Ak
(má) mala žalovaná snahu o zmenu interných predpisov upravujúcich súbeh podnikania s výkonom
funkcie hlavného odborníka, tak takúto iniciatívu považuje žalobca za prospešnú. Cesta a forma ako
takýtovýsledokdosiahnuťznamenápredostrieťznenieinternéhopredpisuavyvolaťodbornúdiskusiuna
uvedenútému,kčomuzostranyžalovanejnedošlo.Zvolenýspôsobkomunikáciezostranyžalovanejnie

jespôsobilývyvolaťzmenupredpisu,akohožalovanáúdajnesledovala.Otom,žežalovanánesledovala
cieľ vecnej a konštruktívnej komunikácie (kritiky) jednoznačne podľa žalobcu vyplýva zo skutočnosti, že
z oficiálneho mail-listu SAS vynechala osoby (ako aj žalobcu), voči ktorým bol obsah namierený.

5. Žalovaná sa v duplike vyjadrila, že jej apel v podobe e-mailu zaznel v čase bezpostredne po

voľbe hlavného odborníka pre angiológiu. Bola to včasná reakcia na aktuálnosť uskutočnivších sa
udalostí a otázok/problémov z toho vyplývajúcich. V podnete zameranom na poukázanie na konflikt
záujmov žalovaná nevyjadrila len svoj vlastný názor, ale aj názor mnohých svojich kolegov, ktorí na
rozdiel od žalovanej nenašli dostatok odvahy verejne vystúpiť a na vyššie uvedený problém poukázať.
Horlivosť žalovanej v profesných veciach sama dokazuje, že stav a budúcnosť angiológie jej nie je

ľahostajný. Formu, ktorú žalovaná zvolila pri poukázaní na uvedené, bola v tom čase najefektívnejšia
a najúčelnejšia, žiadna iná komunikačná platforma alebo on-line diskusné fórum v SAS neexistovalo
a neexistuje. Naopak, čakať niekoľko mesiacov na septembrové plenárne zasadnutia SAS by mohlo
byť objektívne posudzované ako účelové. Námietky a výhrada žalovanej prezentované v jej podaní
mali byť podľa návrhu samotného žalobcu prezentované na mimoriadnom výbore SAS, kde mala byť

žalovaná prizvaná ako hosť. Výbor SAS sa konal deň pred plenárnym zasadnutím SAS a žalovaná
naň pozvaná nebola. Na plenárnom zasadnutia SAS sa už len konštatovalo stanovisko výboru k
predmetnej problematike. Žalovaná na zasadnutí SAS vystúpila a k téme sa vyjadrila. Žalovaná
bola prekvapená, sklamaná a súčasne znechutená z reakcií zainteresovaných osôb, keď sa téma
konfliktu záujmov účelovo prekrúcala a stavala sa do pozície osobných atakov a agresívnej (až

nepriateľskej) komunikácie. Podobné vnímanie situácie mali aj mnohí kolegovia žalovanej. Pokiaľ ide o
tvrdenia žalobcu, že „žalovaná deštrukciu v angiologickej spoločnosti spája práve s osobou žalobcu“,
tieto žalovaná kategoricky odmieta ako nepravdivé. Nevhodná a potenciálne skazonosná situácia
v angiologickej spoločnosti by mohla vzniknúť vo vzťahu ku komukoľvek, kto by bol v obdobnom
konflikte záujmov. Žalovaná nemá ambíciu byť legislatívnym iniciátorom zmeny interných predpisov, jej

iniciatíva smerovala k podnieteniu diskusie o potrebe zmeny aktuálneho stavu, ktorý by sa mohol a
mal pretaviť aj do prijatia takých interných predpisov, ktoré konfliktu záujmov zabránia, resp. ho účinne
eliminujú. V súčasnosti sú F.. F. pripravované nové stanovy SAS, ku ktorému návrhu sa žalovaná aktívne
vyjadrila. Žalobca uviedol domnienku, že výzva žalovanej je jej osobným sporom a jej vznik bol veľmi
intenzívne podmienený tým, že žalovaná nebola znovu navrhnutá do pozície krajského odborníka pre K.

samosprávny kraj. Výmena v predmetnej funkcii mala byť podľa slov žalobcu podmienená rozhovormi
s ďalšími angiológmi v K. kraji a taktiež inaktivitou žalovanej. Žalovaná oslovila F.. F. ako aj všetkých
praktizujúcich atestovaných angiológov v K. kraji (ak aj v tom čase ešte neatestovaného angiológa
F.) s výnimkou F.. V., vo vzťahu ku skutočnostiam uvádzaných žalobcom. F.. F. vo svojom liste zodňa XX.XX.XXXX poprel, že žalovaná bola inaktívna, práve naopak, podľa jeho slov prácu vykonávala
kvalitne a zodpovedne. Rovnako všetci oslovení angiológovia popreli tvrdenia žalobcu, že by v tejto
veci boli oslovení. Podľa žalovanej dostupných informácií do funkcie krajského odborníka pre X. kraj

bol na základe odporúčania žalobcu vymenovaný G., ktorý podľa verejne dostupných informácií je
zamestnancom spoločnosti T., s.r.o., ktorej spoločníkom a konateľom je žalobca a jeho manželka. Podľa
žalovanej dostupných informácií angiologička F.. Q. B. bola v roku XXXX zamestnaná v spoločnosti T.
T. s.r.o. v angiologickej ambulancii v B. ktorej spoločníkom a konateľom je žalobca a jeho manželka.
Tvrdenia žalobcu o tom, že odkedy sa stal hlavným odborníkom nie je nikto, komu by ponúkol pracovnú

angiológa v spoločnosti, ktorej je konateľom, už nie sú aktuálne.

6. Žalobca ako dôkazy predložil predžalobnú výzvu zo dňa XX.XX.XXXX, list žalovanej zo dňa
XX.XX.XXXX, reakciu žalobcu na vyjadrenie žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrenie žalovanej
k predžalobnej výzve zo dňa 24.09.2018, Zápisnicu zo Zhromaždenia členov S.A.S. Q. zo dňa
XX.XX.XXXX, stanovisko žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX, Menovací dekrét č. XXXX/XXX/BMX-OÚ zo

dňa XX.XX.XXXX, Stanovy SLS, ako dôkaz žalobca označil internetovú stránku www.health.qov.sk/?
hlavni-odbornici, navrhol tiež vykonať dokazovanie výsluchom svedkov L. F.. P. F., X., F., X.. F.. V. V., C.,
F.. A. L. , X.., F.. M. B., F.. L. A., X.. a F.. M. T., X...

X. Žalovaná ako dôkazy predložila list žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, e-mailovú komunikáciu z júna

XXXX, list F.. F. zo dňa XX.XX.XXXX, e-mailovú komunikáciu z augusta XXXX, zoznam krajských
odborníkov, ako dôkaz žalovaná označila údaje dostupné na webovej doméne VÚC B.: e-vuc.sk/bbsk/
zdravotnictvo/ambulantne-zdravotnicke-zariadenia/B./T.), ďalej navrhla doplniť dokazovanie výsluchom
žalobcu a svedkov F.. V., F.. F. L., F., F...

8. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi predloženými stranami sporu, s výnimkou výsluchu žalobcu
a svedkov, pričom zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaná spísala list zo dňa XX.XX.XXXX v
znení na č.l. 9, ktorý adresovala prezidentovi angiologickej spoločnosti a odoslala ho okrem neho
aj dozornej rade, výboru angiologickej spoločnosti, členom angiologickej spoločnosti a iným osobám
pôsobiacim mimo angiologickej spoločnosti, pričom vynechala osoby, ktorých sa týkal. V uvedenom

liste označenom ako „Nevyhnutné zmeny v angiologickej spoločnosti na zabránenie jej deštrukcie“ (1.)
uviedla výroky: „niektorí členovia výboru vedeli, prečo ho volia do funkcie hlavného odborníka (následne
ich F.. L. menoval do funkcie krajských odborníkov - F.. V., F.. V.), niektorí členovia výboru si to
zrejme neuvedomujú, ale touto funkciou v budúcnosti umožnia F.. L. rozširovať svoju s.r.o. o nových
zamestnancov a zveľaďovať svoju s.r.o.“ (2.); „Výbor navrhol F.. L., čo ma prekvapilo, prinútilo ku kritike a

žiadosti o nápravu daného stavu. F. nie je vhodný na výkon tejto funkcie. Hlavný odborník pre angiológiu
musí presadzovať rozvoj odboru tak, ako to robil doteraz F.. F. vo svojej funkcii. F.. L. vo svojej s.r.o. T.
zamestnáva mimo seba a manželky viacerých lekárov, z toho troch angiológov.“ (3.); „môžu nadobudnúť
presvedčenie, že sami neotvoria ambulanciu, len cestou zamestnania sa u hlavného odborníka. Týka
sa to i lekárov už v ambulantnej sfére, ktorých v budúcnosti takisto postihne rozširovanie ambulancií F..

L. po Q..“ (4.); „Už v súčasnosti F. L. vyvíja aktivity na rozšírenie siete svojich ambulancií a ako hlavný
odborník pre angiológiu bude mať lepšiu pozíciu pre vyjednávanie so zdravotnými poisťovňami a MZ
SR. V budúcnosti budeme svedkami toho, že hlavný odborník pre angiológiu sa zasadzuje nie tak o
rozvoj angiológie, ako o rozvoj svojej s.r.o.. (5.).

9. Podľa čl. 19 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“),
každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

10. Podľa čl. 26 ods. 1, 2 a 4 ÚSR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. (1) Každý
má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj

slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie
tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na
povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. (2) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie
možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv
a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. (4)

11. Podľa čl. 13 ods. 2 a 4 ÚSR, medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok
ustanovených touto ústavou len zákonom. (2) Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať
na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. (4)12. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,

svojho mena a prejavov osobnej povahy.

13. Podľa § 13 ods. 1 a 2 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (1) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie

podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho
vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (2)

14. Podľa čl. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo dňa 04.11.1950 v
znení protokolov (ďalej len „Dohovor“), každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu
zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a

bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým,
televíznym alebo filmovým spoločnostiam. (1.) Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj
zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré
stanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti,
územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu

zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo
zachovania autority a nestrannosti súdnej moci. (2.)

15. V konaní bolo preukázané, že žalovaná spísala list zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedla výroky
označené v odseku 8. rozsudku pod poradovými číslami 1.-5..

16. Právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti a sloboda prejavu, chránené
článkami 19 a 26 ods. 1 ÚSR, sú ústavné práva, ktoré sa môžu dostať do kolízie. Takýto stret
práv sa posudzuje práve pri aplikácii § 11 a nasl. OZ v súvislosti s uplatňovaním občianskoprávnej
ochrany osobnosti. Súdy, posudzujúce kolíziu týchto ústavou chránených práv, musia dbať na to,

aby s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu, jednému z týchto práv nebola neodôvodnene
daná prednosť pred právom druhým. Preto je potrebné skúmať intenzitu tvrdeného porušenia práva
na ochranu osobnosti v spojitosti so slobodou prejavu a so zreteľom na požiadavku proporcionality
uplatňovania týchto práv. Tvrdený zásah do práva na ochranu osobnosti pritom musí bezprostredne
súvisieťsporušenímchránenéhozákladnéhopráva,musíísťtedaozásahneoprávnený,ktorýpresiahne

svojou intenzitou takú mieru, ktorú v demokratickej spoločnosti už nemožno tolerovať. Pritom však nie
sú rozhodujúce subjektívne pocity osoby, ktorej sa výroky týkajú, ale objektívne hľadisko, teda to, či by
predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne v spoločenskom postavení)
vnímala aj každá iná fyzická osoba (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/137/2008 zo dňa
18.02.2010).

17. Pri porušení práva na ochranu osobnosti výrokmi žalovanej strany je potrebné pri skúmaní
primeranosti toho-ktorého výroku rozlišovať, či ide o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok. Kým
skutkové tvrdenie sa opiera o fakt ako objektívne existujúcu realitu, ktorej pravdivosť je overiteľná,
hodnotiaci úsudok je subjektívnym názorom svojho autora.

18. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenie, porušenie práva na ochranu osobnosti môže spôsobiť iba také
tvrdenie, ktoré je objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti alebo dobrej povesti osoby v očiach ostatných
fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Takúto spôsobilosť je pritom potrebné posudzovať jednak
podľapoužitýchvýrazovaformulácií,alezároveňajpodľacelkovéhodojmu,kedyjepotrebnéprihliadnuť

ku všetkým okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo. V zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie
nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť,
či nie je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia, či ľudskej dôstojnosti. Z hľadiska
pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby
celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť

tvrdenia.

19. Na rozdiel od skutkového tvrdenia, hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora,
ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, ato na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nie je možné dokazovať, pretože
ide o zaujatie určitého subjektívneho postoja osoby, je však potrebné skúmať, či uvedený výrok má
určitý skutkový základ, či je použitá forma jeho vyjadrenia primeraná a či primárnym cieľom kritiky nie je

hanobenie danej osoby namiesto toho, aby bol zásah do práva na ochranu osobnosti len nevyhnutným
sprievodným javom oprávnenej kritiky. Ochrana výrokov, ktoré majú charakter hodnotiacich úsudkov, je
z hľadiska slobody prejavu intenzívnejšia ako v prípade skutkových tvrdení.

20. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaná v liste zo dňa XX.XX.XXXX uviedla

viacero výrokov týkajúcich sa žalobcu v pozícií hlavného odborníka pre angiológiu. Súd v konaní
posudzoval ako výroky, ktorými malo dôjsť k zásahu do osobnosti žalobcu, a ktorých posúdenia
oprávnenosti sa žalobca žalobou domáha, predovšetkým výroky označené v odseku 8. rozsudku
poradovými číslami 1.-5., a to s poukazom na vymedzenie predmetu konania výrokmi citovanými
žalobcom v žalobe a replike. Súd uvedené výroky vyhodnotil v poradí, v akom sa nachádzajú v rámci
listu žalovanej.

21. Pokiaľ ide o označenie listu žalovanej „Nevyhnutné zmeny v angiologickej spoločnosti na zabránenie
jej deštrukcie“ (1.) žalovaná ním vyjadruje svoj subjektívny názor, že (s poukazom na celý obsah listu)
pre riadne fungovanie angiologickej spoločnosti je potrebné zmeniť prístup pri voľbe hlavného odborníka
pre angiológiu, zabrániť kumulovaniu funkcie hlavného odborníka s podnikaním, ako aj kumulovaniu

ostatných funkcií. Z uvedeného označenia listu, ani v spojení s obsahom listu, nemožno dospieť k
záveru, že by bol spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, keďže je zrejmé, že žalovaná, hoci
uvádza konkrétne príklady spojené s osobou žalobcu, uvedenú kritiku uvádza vo všeobecnosti, a táto je
použiteľná, aj keby osobou hlavného odborníka bola iná osoba ako žalobca. Názov listu korešponduje aj
s návrhmi riešení v závere listu, ktoré podľa názoru žalovanej prispejú k tomu, aby v budúcnosti nedošlo

k nezáujmu o odbor, resp. k zániku angiologickej spoločnosti.

22. Výrok v znení „Výbor navrhol F., čo ma prekvapilo, prinútilo ku kritike a žiadosti o nápravu daného
stavu. F.. L. nie je vhodný na výkon tejto funkcie. Hlavný odborník pre angiológiu musí presadzovať
rozvoj odboru tak, ako to robil doteraz F.. F. vo svojej funkcii. F. L. vo svojej Q. zamestnáva mimo seba

a manželky viacerých lekárov, z toho troch angiológov.“ (3.) predstavuje subjektívny názor žalovanej,
ktorá ako prekážku vo výkone funkcie žalobcu vidí jeho podnikanie, v rámci ktorého zamestnáva viacero
lekárov, z toho troch angiológov, v čom, ako ďalej žalovaná v liste dodáva, vidí konflikt záujmov.
Keďže žalobca nespochybnil, že by zamestnával troch angiológov, mala faktický základ uvedená
obava žalovanej. Názor žalovanej, že žalobcu nepovažuje za vhodného na výkon funkcie hlavného

odborníka, ale vhodnejším by bol predchádzajúci hlavný odborník, je názorom žalovanej, ku ktorému
má nepochybne právo.

23. V prípade výroku „niektorí členovia výboru vedeli, prečo ho volia do funkcie hlavného odborníka
(následne ich F.. L. menoval do funkcie krajských odborníkov - F.. V., F.. V.), niektorí členovia výboru

si to zrejme neuvedomujú, ale touto funkciou v budúcnosti umožnia F. rozširovať svoju Q. o nových
zamestnancov a zveľaďovať svoju s.r.o.“ (2.) ide o spojenie skutkového tvrdenia a hodnotiaceho úsudku.
Skutkové tvrdenie o následnom menovaní do funkcie F.. V. a F.. V. žalobcom bolo síce pravdivé len z
časti (F.), avšak z hľadiska pravdivosti skutkových tvrdení je postačujúce, aby celkové vyznenie určitej
informácie zodpovedalo pravde, čo bolo splnené, keďže nebolo spochybnené, že F.. V. podporoval

vymenovanie žalobcu do funkcie a následne ním bol vymenovaný za krajského odborníka. Žalobca
pritom netvrdil, že by práve nepravdivé skutkové tvrdenie o následnom menovaní F.. V. do funkcie
krajského odborníka zasiahlo do jeho osobnostných práv a súd mal za to, že táto časť výroku sama
o sebe ani nie je spôsobilá takéhoto zásahu. Nesporným pritom bolo nepopreté skutkové tvrdenie
žalovanej, a síce že F.. V. verejne agitoval voľby v prospech žalobcu. Uvedenou časťou výroku ako

celku („niektorí členovia výboru vedeli, prečo ho volia do funkcie hlavného odborníka (následne ich G.
menoval do funkcie krajských odborníkov - F., F. V.)“), chcela žalobkyňa vyjadriť svoj subjektívny názor,
že žalobca mal podporu pre svoj nástup do funkcie od ľudí, ktorých neskôr podporil on. Ide o hodnotiaci
úsudok, vyjadrujúci subjektívny názor žalovanej, ktorý je podložený faktickým základom preukázaným v
konaní, a síce tým, že žalobca skutočne po svojom nástupe vymenoval do funkcie krajského odborníka

F.. V.. Zvyšná časť výroku („niektorí členovia výboru si to zrejme neuvedomujú, ale touto funkciou v
budúcnosti umožnia F.. L. rozširovať svoju s.r.o. o nových zamestnancov a zveľaďovať svoju s.r.o.“) je
hodnotiacim úsudkom žalovanej, ktorým vyjadrila svoju obavu, aby kumulácia funkcie žalobcu a jeho
podnikania nesmerovala k tomu, že kontakty získané pri výkone funkcie využije pre potreby svojhopodnikania. Súd poukazuje na nepopreté, a preto nesporné skutkové tvrdenie žalovanej, a síce že do
funkcie krajského odborníka pre X. kraj bol na základe odporúčania žalobcu vymenovaný F.. P. P., ktorý
je zamestnancom spoločnosti T., s.r.o. (ktorej spoločníkom a konateľom je žalobca a jeho manželka) a že

angiologička F.. Q. B. bola v roku XXXX zamestnaná v spoločnosti K. v angiologickej ambulancii v B. B.
(ktorej spoločníkom a konateľom je žalobca a jeho manželka). Za takýchto okolností možno konštatovať,
že osobnému názoru a obave žalovanej, vyjadrenej v uvedenom výroku, nechýbal skutkový základ.

24. Ďalší výrok „otvoria ambulanciu len cestou zamestnania sa u hlavného odborníka. Týka sa to i

lekárov už v ambulantnej sfére, ktorých v budúcnosti takisto postihne rozširovanie ambulancií F.. L. po
Q..“ (4.) sa v takomto znení v liste žalovanej nenachádza. V liste sa v skutočnosti nachádza veta „Do
veľmi nevýhodnej pozície dostávajú mladých lekárov, ktorých F.. L. oslovuje v snahe zamestnať ich,
môžu nadobudnúť presvedčenie, že sami neotvoria ambulanciu, len cestou zamestnania sa u hlavného
odborníka. Týka sa to i lekárov už v ambulantnej sfére, ktorých v budúcnosti takisto postihne rozširovanie
ambulancií F.. L. po Q..“ V prvej vete (v znení z listu žalovanej) bolo použité množné číslo, pričom

v nadväznosti na predchádzajúcu vetu je zrejmé, že do veľmi nevýhodnej pozície dostávajú mladých
lekárovpodľažalovanejniektoríčlenoviavýboru,aniežalobca.Uvedenáčasťvýrokusatedanevzťahuje
k osobe žalobcu, a teda nemohlo ňou byť zasiahnuté do jeho osobnostných práv. Po posúdení výroku
komplexne a s poukazom na to, že žalobca nijako nespochybnil tú časť vety, že oslovuje mladých lekárov
v snahe zamestnať ich, možno konštatovať že vyjadrenej obave žalovanej ani nechýba faktický základ.

Spojenie funkcie žalobcu a oslovovanie mladých lekárov mohlo viesť k subjektívnemu názoru žalovanej,
že lekári môžu nadobudnúť presvedčenie, že sami neotvoria ambulanciu, len cestou zamestnania sa
u hlavného odborníka.

25.Vprípadevýroku„UžvsúčasnostiF.vyvíjaaktivitynarozšíreniesietesvojichambulanciíaakohlavný

odborník pre angiológiu bude mať lepšiu pozíciu pre vyjednávanie so zdravotnými poisťovňami a MZ SR.
V budúcnosti budeme svedkami toho, že hlavný odborník pre angiológiu sa zasadzuje nie tak o rozvoj
angiológie, ako o rozvoj svojej s.r.o.. (5.). Časť vety, že žalobca vyvíja aktivity na rozšírenie siete svojich
ambulancií, žalobca samu o sebe žiadnym spôsobom nespochybnil, a preto nie je zrejmé, prečo by ňou
malo byť zasiahnuté do jeho osobnostných práv. Názor žalovanej, že žalobca ako hlavný odborník pre

angiológiu bude mať lepšiu pozíciu pre vyjednávanie so zdravotnými poisťovňami a MZ SR, a to aj s
prihliadnutím na skutočnosť, že osoba hlavného angiológa je menovaná ministrom zdravotníctva, je jej
legitímny subjektívny názor vyjadrený primeraným spôsobom.

26. K vyššie citovaným hodnotiacim úsudkom súd dodáva, že výroky v nich použité vrátane použitých

výrazových prostriedkov nie sú vôbec hanlivé, neobsahujú žiadne invektívy, vulgarizmy, priame
difamácie, či osočovania osoby žalobcu. Ide o formuláciu subjektívnej obavy žalovanej z výkonu funkcie
hlavného odborníka žalobcom za súčasného podnikania žalobcu, teda z kumulácie funkcie hlavného
odborníka a podnikania, pričom jej obavy sú vyjadrené spôsobom vztiahnuteľným na ktorúkoľvek inú
osobu, ktorá by vykonávala funkciu hlavného odborníka a zároveň by podnikala. Okrem toho, súd

nemal za preukázané, ani z podstaty výrokov nevyplýva, že by žalovaná úmyselne mierila svoje slová s
cieľom zasiahnuť do cti či dôstojnosti žalobcu, alebo ho haniť ako súkromnú osobu, keď žalobca bol vo
výrokoch spomínaný vždy len v spojitosti s výkonom svojej funkcie hlavného odborníka a podnikania.
Súd mal za to, že spôsob vyjadrenia subjektívnych názorov žalovanej z hľadiska formy v žiadnom
prípade neprekračuje prípustnú mieru kritiky a ide o prípustné hodnotiace úsudky urobené v rámci

slobody prejavu žalovanej.

27. Hoci možno považovať za vhodný spôsob systémového riešenia nezlučiteľnosti funkcií predloženie
návrhu na zmenu stanov Slovenskej lekárskej spoločnosti (SLS), alebo návrhu stanov Slovenskej
angiologickej spoločnosti (SAS) žalovanou, za prípustný spôsob možno považovať aj vyvolanie diskusie

na základe predmetného listu žalovanej, čo sa nakoniec (s ohľadom na list žalobcu zo dňa 06.06.2018)
aj podarilo. Deštrukčnosť žalovaná pritom spájala so situáciou nie s osobou žalobcu. Ak žalovaná
uvádzala, že žalobca nie je vhodný na výkon funkcie hlavného odborníka, z celého obsahu listu je
zrejmé prečo, a síce že tomu tak nie je z dôvodu neodbornosti alebo neetickosti, ale výlučne z dôvodu,
že súčasne podniká a zastáva aj iné funkcie. Hoci samozrejme nič nebráni žalobcovi podnikať, je

dôvodom na diskusiu, či vykonávanie funkcie hlavného odborníka za súčasnej podnikateľskej činnosti je
na prospech ďalšieho vývoja angiologickej spoločnosti. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že žalovaná
nekritizuje systém, ale konanie žalobcu ako deštrukčné, súd mal za to, že osoba žalobcu je v liste
spomínaná v súvislosti s tým, že práve v jeho prípade došlo k spojeniu funkcie hlavného odborníkaa podnikateľskej aktivity, ako aj ku kumulácií viacerých funkcií. Len samotná skutočnosť, že žalovaná
predmetný list nezaslala aj žalobcovi (hoci by bolo vhodnejšie, aby tak urobila), nepostačuje, aby bolo
možné hodnotiť takéto konanie za zasahujúce do práva na ochranu osobnosti žalobcu, keďže obsah

listu je len vecnou kritikou, bolo zrejmé, že žalobca sa o obsahu listu dozvie, čo sa aj stalo a mal možnosť
na neho reagovať, čo aj urobil listom zo dňa 06.06.2018.

28. Z vyššie uvedeného nemal súd ani pri jednom z citovaných výrokov 1.-5. za preukázané, že by
niektorý z výrokov bol spôsobilý zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti žalobcu, znížiť jeho osobnú

česť a ľudskú dôstojnosť, a to z dôvodu, že v súhrne išlo o hodnotiace úsudky, ktoré mali skutkový
základ a zároveň neprekročili mieru prípustnej kritiky. Pokiaľ ide o ostatné výroky žalovanej v liste,
tieto žalobcom neboli ani v žalobe, ani v replike, označené ako tie, ktorými malo dôjsť k zásahu do
osobnostných práv žalobcu, ani nebolo špecifikované, že by konkrétne nimi (a prečo) malo dôjsť k
zásahu do osobnosti žalobcu. Avšak aj v prípade, že by súd na všetky ostatné výroky uvedené v liste
prihliadal, u všetkých výrokov obsiahnutých v liste platia závery súdu uvedené v odseku 26. rozsudku,

a síce, že ide o prípustným spôsobom vyjadrenú subjektívnu obavu žalovanej z kumulácie funkcie
hlavného odborníka a podnikania, resp. z kumulácie viacerých funkcií u jednej osoby.

29. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žiaden z výrokov žalovanej uvedených
v predmetnom liste, nemal sám o sebe, ani v spojení s ostatnými výrokmi, potenciál zasiahnuť do

osobnosti žalobcu, keď z celého kontextu listu je zrejmé, že žalovaná vyjadrovala obavu z vykonávania
funkcie hlavného odborníka osobou, ktorá zároveň podniká a zároveň vykonáva aj iné funkcie, a to vo
všeobecnosti, pričom len z dôvodu, že hlavným odborníkom bol v čase spísania listu práve žalobca,
spomína sa v liste práve žalobca. V prejednávanej veci tak nedošlo ku kolízii dvoch ústavných práv,
práva na ochranu osobnosti žalobcu a práva na slobodu prejavu žalovanej.

30. Ak by však aj k uvedenej kolízii ústavných práv došlo, po aplikácii testu okolností prejavu a testu
proporcionality (v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR) by súd musel i tak dospieť k záveru, že je
potrebné dať prednosť slobode prejavu. V rámci testu okolností prejavu je potrebné hľadať odpovede
na otázky KTO, O KOM, ČO, KEDY , KDE a AKO vyslovil.

31. KTO výroky vyslovil: Žalovaná bola v čase spísania predmetného listu (vychádzajúc z repliky
žalobcu) dlhoročnou členkou SAS, pričom pri koncipovaní listu z tejto svojej pozície aj vychádzala.

32. O KOM boli výroky: Žalobca bol v čase výrokov žalovanej hlavným odborníkom pre angiológiu.

Ako osoba, ktorá je do svojej funkcie ustanovená štátom (menovaný ministrom zdravotníctva), je tak
chápaný v podobe osoby „verejného záujmu“, kde hranice prípustnej kritiky sú širšie, podobne ako pri
osobách v obdobnom postavení (politici, poslanci, iní vysokí štátni funkcionári). Verejní činitelia musia vo
všeobecnosti strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad činnosťou, ktorú vykonávajú. Takáto osoba si musí
byť vedomá, že jej aktivity majú byť a budú pod dohľadom (kontrolou) minimálne odbornej verejnosti. Z

uvedeného je zrejmé, že zamýšľaným dopadom vyjadrení žalovanej bolo faktické nastolenie diskusie o
kumulácií funkcie a podnikania, ako aj funkcií celkovo, v rámci SAS. V ustálenej súdnej praxi sa uznáva,
že u osôb verejného záujmu dochádza k zúženiu priestoru ich súkromnej sféry, v dôsledku čoho sa
primerane znižuje aj úroveň ochrany ich osobnostných práv. Každá osoba vystupujúca na verejnosti
musí (a v dôsledku toho) strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad takouto svojou činnosťou (z nálezu

Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 44/2000 zo dňa 05.01.2001). Z pohľadu ochrany osobnosti žalobcu
je preto nutné konštatovať, že hranice akceptovateľnosti šírenia informácií týkajúcich sa osoby žalobcu
sú širšie oproti „bežným“ občanom nemajúcim vplyv na fungovanie SAS a ktorí nie sú členmi určitého
odborného fóra.

33. ČO bolo obsahom napádaných výrokov: V žalobe a replike napádané výroky, dokonca i berúc
do úvahy širší kontext celého listu žalovanej, sa týkajú kritiky žalovanej vo vzťahu ku skutočnosti, že
hlavný angiológ je osobou, ktorá súčasne podniká a tiež vykonáva aj iné funkcie, v čom vidí riziko pre
fungovanie angiologickej spoločnosti. V žalobe a replike (ale ani v celom liste) uvedené výroky nemožno
hodnotiť ako osobné útoky s cieľom difamácie žalobcu ako súkromnej osoby. Súd poukazuje na to, že

otázka nezlučiteľnosti funkcie a podnikania je aktuálnou otázkou, keď napr. od 01.01.2020 nadobudne
účinnosť novelizované znenie ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri
výkone funkcií verejných funkcionárov, konkrétne Čl. 5 ods. 2, v zmysle ktorého (s určitými výnimkami)
nesmie verejný funkcionár vôbec podnikať. Hoci hlavný angiológ nepatrí medzi verejných funkcionárovv zmysle citovaného ústavného zákona, je namieste aj v prípade takejto funkcie vyvolať diskusiu o
tom, či je na prospech výkonu uvedenej funkcie súčasné podnikanie (a v akom rozsahu) jej nositeľa.
Otázky nastoľované žalovanou sú teda legitímnymi otázkami, nakoniec aj s ohľadom na skutočnosť, že

žalobca vo svojom liste zo dňa 06.06.2018 sám pripúšťa, že časť členov angiologickej spoločnosti bude
súhlasiť so žalovanou, a teda kritika žalovanej v liste má svoje opodstatnenie a nie je úplne irelevantná.
Zároveň žalobca v uvedenom liste uvádza, že bude akceptovať návrh na zmenu stanov Slovenskej
lekárskej spoločnosti ohľadom nezlučiteľnosti funkcií, a teda túto tému nastolenú žalovanou akceptuje
ako hodnú diskusie. Súd teda uzatvára, že primárnym predmetom výrokov žalovanej nebolo vykresľovať

charakter žalobcu, či akokoľvek sa venovať jeho osobe ako takej a snažiť sa ho poškodiť, ale poukázať
na pochybnosti pri kumulácii jeho funkcie a podnikania, ako aj pri kumulácií funkcií.

34. KEDY boli výroky napísané: Na ťarchu žalobcovi v tomto prípade musí pri posudzovaní oprávnenosti
zásahu do jeho osobnostných práv byť skutočnosť, že predmetný list bol odoslaný v čase, keď bol
hlavným angiológom SAS, keďže takéto verejné pôsobenie je vecou legitímneho odborného záujmu

ostatných členov SAS. Okrem toho, predmetom konania boli výroky uvedené v liste žalovanej zo dňa
XX.XX.XXXX.. Vo vzťahu k času zverejnenia výrokov žalovanou súd poukazuje na skutočnosť, že
žalobca podal na súde žalobu na ochranu osobnosti dňa 18.03.2019, t.j. takmer rok po zverejnení
výrokov, čo má pre súd vplyv na posudzovanie potenciálnej ujmy, ktorá mohla žalobcovi vzniknúť. Aj
ESĽP v rozsudku Flux proti Moldavsku konštatoval, že ujma spôsobená žalobcovi sa plynutím času

môže zmenšovať a súdy na to majú v rozhodovacej činnosti prihliadať (v spomenutej veci bola žaloba
podaná 1 rok po zverejnení určitého tvrdenia v novinách).

35. KDE boli výroky zverejnené: Vo všeobecnosti platí, že čím hromadnejšie sa informácia
distribuuje, tým vyššia je ochrana osobnostných práv. V tomto prípade boli výroky napísané žalovanou

odoslané prezidentovi angiologickej spoločnosti, dozornej rade, výboru angiologickej spoločnosti,
členom angiologickej spoločnosti, pričom z iných osôb pôsobiacich mimo angiologickej spoločnosti bol
list zaslaný osobám z oficiálneho mail-listu SAS (s výnimkou osôb, ktorých sa týkal). V prípade osôb
mimo SAS súd vychádzal z nepopretého skutkového tvrdenia žalovanej v podaní zo dňa 18.04.2019,
a síce, že žalovaná pri elektronickom zaslaní listu vychádzala z mail-listu používaného samotnou SAS,

v ktorom SAS pravidelne oslovuje členov angiologickej spoločnosti, angiológov i zainteresovaných
neangioológov,ktorísapravidelnezúčastňujúpodujatíorganizovanýchSAS.Uvedenéskutkovétvrdenie
žalobca žiadnym spôsobom včas nepoprel, ale naopak sám v replike doplnil, že z oficiálneho mail-listu
SAS vynechala žalovaná osoby, voči ktorým bol obsah namierený. Žalobca tým potvrdil, že žalovaná
čerpala z oficiálneho mail-listu SAS. Ak neskôr na pojednávaní v záverečnej reči žalobca uvádzal,

že mailový list bol subjektívne vytvorený žalovanou, uvedené skutkové tvrdenie je v rozpore s jeho
skorším tvrdením v replike a zároveň nebolo uvedené včas, a preto na neho súd neprihliadal (§ 153
ods. 2 CSP). Nebolo tak pravdivým skutkové tvrdenie žalobcu, že sa žalovaná s listom obrátila aj na
osoby, ktoré nemajú s angiologickou spoločnosťou nič spoločné, ale obrátila sa na osoby, s ktorým
SAS pravidelne komunikovala, keďže boli v jej oficiálnom mail-liste. List okrem toho nebol uverejnený

ani v celoslovenských médiách, dokonca ani v médiách s regionálnou pôsobnosťou, a teda jeho vplyv
na verejnosť bol výrazne nižší a obmedzil sa iba na odbornú, aj to limitovanú, verejnosť. Výroky teda
neboli adresované a dostupné širokému publiku, ale boli zverejnené iba pre obmedzený okruh osôb
(len v rámci SAS a pre osoby, s ktorými SAS pravidelne komunikovala a ktoré sa zúčastňovali podujatí
organizovaných SAS), čím sa znižuje potreba ochrany osobnostných práv žalobcu.

36. AKO boli informácie formulované: Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp.zn.
II.ÚS 439/2016 zo dňa 27.10.2016 podrobne rozpísal dôležitosť zhodnotenia, či v danom prípade ide
z hľadiska formulácie výrokov o skutkové tvrdenia alebo hodnotiace úsudky, pričom uviedol, že ak v
konkrétnom prípade sú z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti posudzované hodnotiace úsudky, tak je

ochrana výrokov takéhoto charakteru z hľadiska slobody prejavu s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu intenzívnejšia ako v prípade uverejnenia faktov (skutkových tvrdení), ktoré sa môžu ukázať
neskôr ako nepravdivé. V kontexte uvedenej argumentácie Ústavného súdu súd konštatuje, že výroky
uvedené žalovanou zhodnotil v prevažnej miere ako hodnotiace úsudky žalovanej, pričom odkazuje na
odseky 21.-26. rozsudku. Z celkového vyjadrovania žalovanej je zrejmé, že nastoľuje otázky, vyjadruje

obavy a uvažuje o možných negatívach súčasného výkonu funkcie hlavného odborníka a podnikania,
ako aj zo súčasného výkonu viacerých funkcií. Pri zhodnotení výrokov ako hodnotiacich úsudkov (okrem
jedného) potom súd neskúmal samotnú pravdivosť jednotlivých výrokov, ale to, či existuje faktický
základ oprávňujúci žalovanú vôbec začať s vyslovovaním akýchkoľvek obáv. Súd mal pritom za to, že spoukazom na faktický základ všetkých výrokov, uvedený v odsekoch 21.-25. rozsudku, bolo namieste,
aby žalovaná takéto obavy vyjadrila, čo urobila primeraným spôsobom. Žalovaná pritom zvolila vecný,
neútočný a neemotívny slovník a ňou použité formulácie a rozsah celého listu boli nevyhnutné na

dosiahnutie legitímneho účelu, vyvolanie diskusie a dosiahnutie zmeny v súvislosti s kumulovaním
funkcie hlavného odborníka s podnikaním, ako aj s kumulovaním funkcií. Ak žalobca v žalobe tvrdil,
že nemá a nikdy nemal deštrukčný úmysel voči angiologickej spoločnosti, žalovaná v liste takýto jeho
úmysel ani nekonštatuje, za deštrukčnú považuje kumuláciu funkcie hlavného odborníka a podnikania,
ako aj kumuláciu viacerých funkcií, nie osobu žalobcu ako takú. Ako už súd vyššie uvedol, nebolo

preukázané, ani súdu to z výrokov žalovanej nevyplýva, že žalovaná úmyselne mierila svoje slová
s cieľom zasiahnuť do cti a dôstojnosti žalobcu alebo ho haniť ako súkromnú osobu. Výroky boli
zamerané prioritne na nezlučiteľnosť funkcií a až v súvislosti s tým sekundárne na osobu žalobcu, ako
osobu v danom čase vo funkcii hlavného odborníka, v záujme nastolenia odbornej diskusie v rámci
zainteresovaného okruhu ľudí.

37. Práve uvedený test okolností prejavu je kľúčový pre posúdenie proporcionality medzi slobodou
prejavu a práva na ochranu osobnosti. Súd porovnal intenzitu zásahu do jedného práva s mierou
uspokojiteľnosti druhého práva v kolízii. Zásah do slobody prejavu žalovanej (v prípade vyhovenia
žalobe) vyhodnotil súd s intenzitou podstatnou, pretože ide o výroky dlhoročného člena SAS, týkajúce
sa otázok verejného pôsobenia žalobcu ako hlavného odborníka SAS v otázke odborného záujmu -

nezlučiteľnosti funkcií v rámci SAS. Miera uspokojiteľnosti práva na ochranu osobnosti žalobcu vyplýva
z odpovedí na test okolností prejavu, pričom výroky žalovanej ani nemali potenciál zasiahnuť do
osobnostných práv žalobcu. Ak by však aj takýto potenciál mali, miera uspokojiteľnosti práv žalobcu
by bola len nízka. Podstatný zásah prevažuje nízku uspokojiteľnosť, a preto súd dal prednosť slobode
prejavu žalovanej a žalobu vo výroku I. rozsudku zamietol.

38. Súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č.k. II.ÚS 439/2016-60 zo dňa 27.10.2016, s ktorým
sa stotožňuje, a v ktorom ústavný súd uviedol, že „Ústavnému súdu sa opakovane dostalo príležitosti
prispieť k ústavnoprávnej rozprave o slobode prejavu. V jednom zo svojich rozhodnutí extenzívnejšie
pojednávajúcich o ochrane slobody prejavu, v náleze sp. zn. II. ÚS 326/09 zo 4. marca 2010, deklaroval,

že sloboda prejavu je nevyhnutná pre demokraciu a pre tvorbu slobodnej verejnej mienky v otvorenej
spoločnosti, je základným pilierom demokratickej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať
sa k verejným veciam a vynášať o nich hodnotové súdy, pričom aj pri kritike platí z princípu demokracie
vyplývajúca ústavná prezumpcia, že ide o kritiku dovolenú (porov. II. ÚS 326/09, bod 39). Ústavný súd
následne v náleze sp. zn. III. ÚS 385/2012 z 21. januára 2014 aj v duchu judikatúry ESĽP (najmä už

uvedeného rozsudku ESĽP vo veci Handyside v. Veľká Británia, bod 49) doplnil, že sloboda prejavu vo
všetkých štátoch vybudovaných na demokratických princípoch predstavuje jeden zo základných pilierov
demokracie a uplatňuje sa nielen voči informáciám a myšlienkam, ktoré sú prijímané priaznivo, resp.
sú pokladané za neškodné či neutrálne, ale aj voči tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát
alebo časť obyvateľstva, čo je dané požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti a otvorenosti, bez ktorých

nemožno hovoriť o demokratickej spoločnosti.“

39. Súd pritom odkazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/54/2018-199 zo dňa
30.01.2019, v ktorom odvolací súd uviedol, že „sloboda prejavu predstavuje jednu z najdôležitejších
hodnôt každej demokratickej spoločnosti a podľa ústavnoprávnej súdnej praxe každý názor, stanovisko

alebo kritika je zásadne prípustnou záležitosťou (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. II.ÚS 357/96). Obmedzenie slobody prejavu je preto výnimkou, ktorú je nutné
interpretovať reštriktívne a možno ju ospravedlniť iba kvalifikovanými okolnosťami.“

40. Keďže súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaná predmetným listom len

primeraným spôsobom realizovala svoju slobodu prejavu a zároveň, že žiaden z výrokov žalovanej, ani
celý kontext listu, nebol spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, žalobu v celom rozsahu, t.j.
v časti požadovaného ospravedlnenia, vo výroku I. rozsudku ako nedôvodnú zamietol.

41. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov L.. F.. P. F., X., F., X.. F.. V. V., C., F.. A. L. , X..,

F.. M. B., F.. L. A., X.. a F.. M. T., X.. (ktoré výsluchy navrhol žalobca), ani dokazovanie výsluchom
žalobcu a svedkov F.. V., F.. F. L., F., F. (ktoré výsluchy navrhla žalovaná), pretože mal skutkový stav
za preukázaný vykonaným dokazovaním v rozsahu dostačujúcom pre rozhodnutie vo veci, pričom
vykonanie týchto dôkazov nepovažoval za hospodárne. Žiaden z vykonaných dôkazov navrhnutýchžalobcom ani žalovanou by totiž nemal vplyv na právne posúdenie veci súdom a nebol by spôsobilý
privodiť iné rozhodnutie súdu a išlo by len o dôkazy, ktorými by sa v konečnom dôsledku navýšili trovy
konania, ktoré by v konečnom dôsledku znášal žalobca.

42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

45. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

46. O nároku na náhradu trov konania žalovanej súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola úspešná v plnom rozsahu, čo v konečnom dôsledku

znamená nárok žalovanej voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu
100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní pritom neboli tvrdené a súd ani
sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by žalovanej nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi nemal priznať. Zároveň súd poukazuje na dôvodovú správu k ustanoveniu
§ 257 CSP, podľa ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať reštriktívne a jeho uplatnenie je možné

iba výnimočne, ktoré výnimočné dôvody neboli žalobcom tvrdené, ani súdom v konaní zistené.

47. O výške náhrady trov konania žalovanej bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.