Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Igor Valent

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9Csp/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416206753
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6416206753.6

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v spore žalobcu: OTB Banka Slovensko, a. s. Bratislava, Štúrova 5, IČO:
31 318 916 proti žalovanému v rade 1): S. Z., M.. H., T.. XX.XX.XXXX, H. G. M. T., G.Z.O. XXX XX, H.
G.. XX, v konaní zastúpená Advokátskou kanceláriou Poláček & partneri, spol. s r. o. Banská Bystrica,
Dlhá 2039/6, v rade 2): M. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. Z. X, XXX XX R., G. M. T., o zaplatenie 55.565,24
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e a v y h l a s u j e, že nemá právomoc konať vo veci.

Súd žalovaným v rade 1) a v rade 2) p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorú podal žalobca na Okresný súd v Žiari nad Hronom už dňa 25.07.2016 sa voči
označeným žalovaným v rade 1) a v rade 2) domáhal zaplatenia žalovanej istiny ako i príslušenstva z

titulu nesplatenej pohľadávky žalobcu voči žalovaným v zmysle uzatvorenej zmluvy o OTP Hypoúvere
medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v rade 1) ako dlžníkom a žalovaným v rade 2) ako
spoludlžníkom dňa 05.11.2012.

2. Uznesením súd prvého stupňa zo dňa 24.10.2017 vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci,
konanie zastavil, rozhodol o náhrade trov konania, a tiež o vrátení súdneho poplatku pre žalobcu.

Takéto rozhodnutie žalobca napadol riadnym opravným prostriedkom, odvolaním, argumentujúc tým, že
prvostupňový súd reálne nezisťoval prechodný pobyt žalovaného v rade 1), uspokojil sa len s dôkazmi
preukazujúcimi pobyt žalobcu v rade 1) mimo územia Slovenskej republiky a pojem „bydlisko“ v zmysle
nariadenia Brusel 1 nevyhodnotil správne, pretože bydliskom je nutné rozumieť, kde sa osoba skutočne
trvale zdržuje s úmyslom takéhoto zdržiavania, a nie, kde je prihlásená na trvalý pobyt.

3. Odvolací súd Krajský súd Banská Bystrica Uznesením sp. zn. 11Co/18/2019 zo dňa 28.03.2019
Uzneseniesúduprvejinštanciezrušilavecmuvrátilnaďalšieanovérozhodnutiestým,žezvykonaného
dokazovania pred súdom prvej inštancie nie je možné urobiť jednoznačný záver o tom, že bydliskom
žalovanej v rade 1) je Spolková Republika Nemecko bez toho, aby za účelom zistenia tejto skutočnosti
súd prvého stupňa vykonal riadne dokazovanie dožiadaním obce, policajného orgánu a i samotnej
žalovanej za účelom ozrejmenia, kde sa reálne zdržuje, a kde má reálne úmysel zdržiavať sa. Odvolací

súd poukázal na skutočnosť, že samotná evidencia k prihlásenému trvalému pobytu žalovanej v rade 1)
na území SRN od roku 2004 neznamená, že bydliskom je táto adresa označená v Registri obyvateľov.

4. Podľa § 161 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak tento zákon
neustanovuje inak súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať a rozhodnúť (ďalej len procesné podmienky).5. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky súd konanie
bezodkladne zastaví.

6. Podľa Článku 1 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1215/2012 z 12.12.2012
(ďalej len Nariadenie), o právomoci a uznávania a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu
alebo tribunálu.

7. Podľa Článku 4 ods. 1 Nariadenia, ak nie je v Nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území
členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo, žalujú na súdoch tohto členského štátu.

8. Podľa Článku 18 ods. 2 Nariadenia, vo veciach spotrebiteľských zmlúv, druhý účastník zmluvy môže
žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

9. Súd doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a dotazom na obec
Prestavlky zistil, že žalovaná sa reálne nezdržiava v obci C. XXX, ale dlhodobo na území Nemeckej
Spolkovej Republiky podľa oznámenia obce C. na adrese F.M.B., P.V.S.R.T. XXA. Ďalej obec súdu
oznámila, že nehnuteľnosť, kde v minulosti do roku 2004 bola prihlásená žalovaná v rade 1) k adrese
trvalého pobytu, je predmetom dražby.

Právny zástupca žalovanej v rade 1) podaním zo dňa 05.06.2019 súdu oznámil aj ďalšie skutočnosti
a to, že v roku 2017 žalovaná v rade 1) uzavrela manželstvo s Z. Z.F. a zmenila si ako meno, tak i
priezvisko z S. Y.T.T. T. S. Z..
Žalovaná v rade 1) podľa oznámenia právneho zástupcu žalobcu od roku 2004 žije na území Spolkovej
republiky Nemecko s úmyslom trvale sa tu zdržiavať, kde sa presťahovala z Rakúska spolu s bývalým

manželom M. Y.. Prvé roky žila v meste F.B. a od roku 2010 sa s úmyslom trvale sa zdržiavať,
presťahovala na adresu R., kde bola prihlásená i k adrese trvalého pobytu a reálne sa zdržiavala, a to
do doby rozvodu tohto manželstva, do roku 2015.
Od roku 2015 sa presťahovala, a zdržiava sa i s úmyslom zdržiavať sa i do budúcna, trvalo na adrese
XXX XX G., H. G. XX (potvrdenie čl. 154 spisu).

10. Z takto doplneného dokazovania je potom jednoznačne a bez akýchkoľvek ďalších pochybností
nutné konštatovať, že žalovaná v rade 1) má evidenčný pobyt na území Spolkovej republiky Nemecko
a má tiež záujem trvale sa zdržiavať na tejto adrese. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu tiež
oznámila, že len sporadicky v minulosti navštevovala územie Slovenskej republiky a dnes ani len reálne

nemá, kde sa zdržiavať ( rodičovský dom je predmetom dražby).

11. Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto opakovane dospel k záveru, že dôvody pre
zastavenie konania z nedostatku právomoci súdu Slovenskej republiky v prejednávanej veci sú dané,
a preto opakovane rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a konanie zastavil s tým,

že súd nemá právomoc vo veci konať.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď mal za to, že
žalobca žaloval spotrebiteľa na nesprávnom súde a zavinil zastavenie konania, pričom žalovaným súd
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia
na súde, proti ktorému smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovejznačkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy

toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.