Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Csp/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200368
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5619200368.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému D. Y., nar. XX. XX.
XXXX, bytom D., I.. M.. Š. XXX o zaplatenie 2 945,36 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2 945,36 eura a úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 2
864,80 eura od 22. 01. 2019 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 120,- eur, prvá splátka splatná v
mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade
nezaplatenia čo aj len jednej splátky.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie osobitným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 04. 02. 2019 (žalobou), doručeným Okresnému súdu
Liptovský Mikuláš (ďalej „súd“) dňa 08. 02. 2019 v písomnej forme, uplatnil žalobca voči žalovanému
pohľadávku 2 945,36 eura - nezaplatenú istinu 2 864,80 eura, úrok 79,21 eura a úroky z omeškania

1,35 eura. Zároveň uplatnil aj príslušenstvo, a to úroky 7,9 % ročne z nezaplatenej istiny 2 864,80 eura
od 17. 01. 2019 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 2 864,80
eura od 17. 01. 2019 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov
79,21 eura od 17. 01. 2019 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 17. 08. 2015
uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č. 0000000000236922, na základe ktorej poskytol žalovanému
peňažné prostriedky vo výške 3 900,- eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v
pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver, aj s príslušenstvom, bol povinný splatiť do

12. 08. 2024. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, prestal
uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, a preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie
úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 16. 01. 2019. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému
ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 16. 01. 2019) predstavovala 3 046,12 eura a pozostávala z istiny
poskytnutého úveru 2 864,80 eura, úrokov 79,21 eura, úrokov z omeškania 1,35 eura, poplatkov 100,76
eura - poplatok 100,76 eura si žalobca v tomto konaní neuplatnil.

2.Žalobasprílohami,všeobecnépoučeniespotrebiteľapodľa§292Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalej
len „CSP“) a uznesenie súdu zo dňa 07. 03. 2019, č. k. 6Csp/8/2019-45, ktorým bol žalovaný vyzvaný
vyjadriť sa k žalobe v lehote 10 dní, boli žalovanému doručené dňa 19. 03. 2019. Žalovaný na výzvu
súdu nereagoval a v uloženej lehote, a ani neskôr, sa k žalobe nevyjadril.3. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 21. 05. 2019, na ktoré sa žalobca neustanovil, ale svoju
neprítomnosť písomne ospravedlnil. V súlade s ustanovením § 180 CSP súd rozhodol, že pojednávanie

sa bude konať aj v neprítomnosti žalobcu.

4. V súlade s ustanovením § 295 CSP súd na pojednávaní vypočul žalovaného, ktorý sa k uplatnenému
nároku jednoznačne nevyjadril. Poukázal len na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu, keď 3 mesiace
nepracuje; predtým asi 5 mesiacov pracoval v Českej republike. Je rozvedený, vyživovaciu povinnosť

nemá žiadnu. Žije v rodičovskom rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníkom v 1-ici s tým, že druhú
polovicuvlastniljeho,terazužnebohý,brat.Tentodomvšaknemáanielektrinu,anivodu.Tvrdil,ženemá
absolútne žiadne finančné prostriedky, pomáhajú mu kamaráti a susedia. Okrem spoluvlastníckeho
podielu v tomto dome, iný majetok nevlastní, nemá žiadne úspory. Predpokladá však, že od 01. 06. 2019
sa zamestná a navrhol, aby mu na zaplatenie dlžnej sumy boli poskytnuté splátky po 120,- eur mesačne.

5. Listinnými dôkazmi a výsluchom žalovaného mal súd preukázané, že žalobca, ako veriteľ, uzatvoril
so žalovaným, ako klientom, dňa 17. 08. 2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000236922
- pôžička vo výške 3 900,- eur (ďalej len „zmluva o úvere“). Touto zmluvou bol individuálne dojednaný
súbor poistenia A, úroková sadzba 7,9 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru 117,- eur, poplatok za
poistenie schopnosti splácať úver 1,24 eura, výška anuitnej splátky 50,79 eura, počet anuitných splátok

108, splatnosť úveru 9 rokov od splatnosti prvej anuitnej splátky, najneskôr 12. 09. 2024, výška RPMN
bola určená na 9,15 %, priemerná RPMN 15,44 %, celková čiastka, ktorú klient musí zaplatiť, bola 5
602,32 eura a zároveň zmluva obsahuje aj dohodu o rôznych poplatkoch. Zmluva o úvere bola uzavretá
na základe písomnej žiadosti, ktorú žalovaný podpísal dňa 17. 08. 2015, teda v ten istý deň, kedy došlo
k uzavretiu zmluvy o úvere. Z prehľadu splácania vyplýva, že žalovaný splácal úver do septembra 2018,

aj keď nie vždy v lehote splatnosti tej ktorej splátky, prípadne nie vždy celú dojednanú splátku. Od 14.
09. 2015 do 12. 09. 2018 žalovaný uhradil spolu 1 902,92 eura. Z tejto sumy žalobca započítal na úrok
sumu 842,92 eura, na istinu sumu 1 035,20 eura, na poistné sumu 24,80 eura. Predložil aj prepočet
úrokov z omeškania, z ktorého vyplýva dlžný úrok ku dňu 16. 01. 2019 vo výške 1,35 eura. Listom
zo dňa 13. 11. 2018 žalobca opakovane upozornil žalovaného na omeškanie dlžných splátok v sume

157,48 eura s tým, že po pripočítaní zmluvnej pokuty vo výške 15,- eura, žiadal zaplatiť sumu 172,48
eura najneskôr do 18. 11. 2018. Zároveň poučil žalovaného, že v prípade neuhradenia dlžnej splátky
požiada o zaplatenie celej svojej pohľadávky podľa § 565 Obč. zák. Výzvou zo dňa 16. 01. 2019 žalobca
oznámil žalovanému, že rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru ku dňu 16. 01. 2019 a žiadal ho
o bezodkladnú úhradu celého dlhu vo výške 3 046,12 eura s príslušenstvom.

6. Z uvedených dôkazov vyplýva, že predmetom konania je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, takže na
právne vzťahy sporu súd aplikoval príslušné ustanovenia spotrebiteľského práva podľa občianskeho
zákonníka. Jedná sa síce o tzv. absolútny obchod, ale nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenia
Obchodnéhozákonníkasapoužijúibavprípade,akjetátoúpravavýhodnejšia,akoúpravaObčianskeho

zákonníka. Zároveň na danú vec súd aplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ZSU), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (17. 08. 2015).

7. Preskúmaním súd zistil, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti upravené v § 9 ods. 1, 2 ZSÚ,

takže počas trvania zmluvného vzťahu žalovaný bol povinný splácať úver tak, ako bolo dojednané v
písomnej zmluve.

8. Podľa § 565 Obč. zák., ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však

môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

9. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák., ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

10. Právo zosplatniť úver v prípade, ak klient nezaplatí ktorúkoľvek dlžnú sumu ani do 3 mesiacov od
jej splatnosti, vyplýva z bodu 2.8 Obchodných podmienok pre úvery občanov - C. H. G., a.s., účinnýchod 15. 12. 2014. Za použitia výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, preto súd vychádzal z
predpokladu uzavretia dohody o možnosti predčasnej splatnosti úveru tak, ako je to upravené v § 565
Obč. zák. Žalovaný nenamietal listinné dôkazy, predložené žalobcom, takže pokiaľ od októbra 2018

nepoukazoval žiadne splátky a aj predtým boli uhrádzané v niektorých mesiacoch nižšie splátky, resp.
oneskorene, žalobca bol oprávnený vyzvať žalovaného na predčasné splatenie úveru výzvou zo dňa
16. 01. 2019, keď predtým na túto možnosť žalovaného upozornil prípisom zo dňa 13. 11. 2018. Žalobca
síce nepredložil doklad, preukazujúci doručenie týchto písomností žalovanému, ale nakoľko žalovaný
nenamietal tvrdenia žalobcu o tom, že o predčasnom zosplatnení úveru bol informovaný, súd vychádzal

z predpokladu, že opakované upozornenie zo dňa 13. 11. 2018 bolo odoslané poštou žalovanému
nasledujúci deň, t. j. 14. 11. 2018 a doručené bolo 17. 11. 2018. Obdobne výzva na predčasné splatenie
úveru zo dňa 16. 01. 2019 bola odoslaná poštou nasledujúci deň, t. j. 17. 01. 2019 a doručená bola na
tretí deň, 20. 01. 2019.
11. Pretože žalovaný zosplatnil úver ku dňu 16. 01. 2019, žalovaný bol do tohto dňa povinný splácať
istinu, ako aj zmluvné úroky. V konaní bolo nesporné, že žalovaný do zosplatnenia úveru, a aj doteraz,

zaplatil sumu 1 902,92 eura, z čoho veriteľ započítal na úhradu istiny sumu 1 035,20 eura, takže z istiny
úveru 3 900,- eur zostala neuhradená suma 2 864,80 eura. V tejto časti preto súd žalobe vyhovel.

12. Do zosplatnenia úveru bol žalovaný povinný platiť úroky z úveru, dojednané v zmluve, vo výške 7,9 %
ročne. Podľa prepočtu žalobcu, ktorý žalovaný nenamietal, predstavovali zmluvné úroky do zosplatnenia

úveru sumu 922,13 eura. Zo splátok, vykonaných žalovaným, veriteľ započítal na úhradu úrokov 842,92
eura, takže súd vyhovel žalobe aj v časti, pokiaľ sa žalobca domáhal priznania zmluvného úroku vo
výške 79,21 eura.

13. Žalovaný nepochybne nesplácal ani do zosplatnenia splátky vždy v dojednanej výške a včas, pričom

žalobca z dôvodu omeškania vyčíslil úroky z omeškania do zosplatnenia úveru sumou 3,40 eura. Na
úhradu týchto úrokov započítal úhradu 2,05 eura, takže pokiaľ žiadal priznať úroky z omeškania do
zosplatnenia úveru vo výške 1,35 eura, súd žalobe vyhovel.

14. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

15. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

16. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná
úroková sadzba J. X. H. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Žalobca zosplatnil úver ku dňu 16. 01. 2019, pričom v zmysle výzvy na predčasné splatenie úveru
žalovaný bol povinný dlžnú sumu uhradiť nasledujúci deň po jej doručení, teda do 21. 01. 2019. Nakoľko
v tejto lehote žalovaný dlžnú sumu neuhradil, patria žalobcovi úroky z omeškania od nasledujúceho
dňa, t. j. 22. 01. 2019. K tomuto dňu bola J. X. H. určená základná úroková sadzba 0,00 % a nakoľko
úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 5 percentuálnych bodov, žalobcovi patria úroky z

omeškania vo výške 5 % ročne z istiny 2 864,80 eura od 22. 01. 2019 do zaplatenia. Pre vznik omeškania
totiž nie je určujúci dátum zosplatnenia úveru, ale skutočnosť, kedy veriteľ vyzval dlžníka na zaplatenie
konkrétnej dlžnej sumy (§ 563 Obč. zák.). Preto súd nepriznal žalobcovi úroky z omeškania 5 % z
nezaplatenej istiny od 17. 01. 2019 do 21. 01. 2019 ako požadoval, ale až od 22. 01. 2019, pretože do
21. 01. 2019 mohol žalovaný uhradiť dlh v lehote splatnosti, určenej žalobcom.

18. Podľa § 503 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka
(1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota
na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého
kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné

aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky
splatné aj úroky z tejto splátky.(3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je
povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

19. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že zmluvný úrok je odplata za užívanie požičanej sumy, pričom
úrok je splatný spolu so záväzkom vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Doba splatnosti zmluvného
úroku sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Obchodný zákonník rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti
od splatnosti istiny úveru, od spôsobu splatenia istiny úveru, to znamená jednorazovo alebo v splátkach.
Celková suma zmluvných úrokov však musí byť zaplatená najneskôr so zaplatením poslednej splátky

úveru.Úrokydovráteniapeňažnýchprostriedkovjedlžníkpovinnýzaplatiťlenvprípade,akjeoprávnený
vrátiť poskytnuté prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Žalobcovi prislúchali zmluvne dojednané
úroky z úveru 7,9 % ročne len do zosplatnenia úveru, t. j. do 16. 01. 2019. Po zosplatnení úveru nastal
stav, kedy žalovaný, ako dlžník, už nemal právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať,
takže veriteľ nemôže inkasovať úroky, ktoré by mu patrili iba za stavu oprávnenej držby prostriedkov
dlžníkov. V tomto smere súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Českej republiky v rozhodnutí

sp. zn. 35 Odo/101/2002 zo dňa 24. 03. 2004. Pokiaľ preto žalobca žiadal priznať úroky z úveru 7,9 %
ročne z istiny 2 864,80 eura od 17. 01. 2019 do zaplatenia, tento nárok mu nepatrí a v tejto časti preto
súd žalobu zamietol.

20. Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák., príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z

omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

21. Ako nedôvodný súd posúdil aj nárok žalobcu, pokiaľ žiadal priznať úroky z omeškania
5 % ročne z nezaplatených úrokov z úveru 79,21 % od 17. 01. 2019 do zaplatenia. Úroky z omeškania,
aj úroky z úveru, sú príslušenstvom pohľadávky, a preto oneskoreným zaplatením zmluvných úrokov

nevzniká veriteľovi právo na úroky z omeškania (R 70/95). Podľa judikatúry Občiansky zákonník, ani
Obchodný zákonník, neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo (úroky z omeškania)
pre prípad omeškania s platením iného príslušenstva pohľadávky (úrokov z úveru - Rc 5/2006). V časti,
pokiaľ žalobca žiadal priznať úroky z omeškania 5 % ročne z úrokov z úveru 79,21 eura od 17. 01. 2019
do zaplatenia, preto súd žalobu zamietol.

22. Podľa § 232 ods. 3, 4 CSP
(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu.
(4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť

týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť,
že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

23. Žalovaný žiadal o povolenie splátok vo výške 120,- eur mesačne, a to z dôvodu nepriaznivej
finančnej situácie. Vypočutím žalovaného súdu zistil, že tento je nemajetný, 3 mesiace nepracuje a nemá

žiaden majetok väčšej hodnoty (okrem spoluvlastníckeho podielu v dome, v ktorom býva), ktorý by mu
umožňoval zaplatenie celej dlžnej sumy naraz. Nakoľko predpokladal, že sa od júna 2019 zamestná a
bude dosahovať príjem, ktorý by mu umožňoval splácať úver mesačne po 120,- eur, súd, s prihliadnutím
na výšku dlžnej sumy, s prihliadnutím na sociálnu situáciu žalovaného, povolil žalovanému zaplatiť
istinu, spolu s úrokmi z omeškania v mesačných splátkach po 120,- eur. Povolené splátky je žalovaný

poukazovať žalobcovi vždy do konca toho ktorého mesiaca, pričom posledný deň v mesiaci musí byť
splátka už pripísaná na účet veriteľa (§ 567 ods. 2 Obč. zák.). Prvú splátku 120,- eur je žalovaný povinný
zaplatiť do konca mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že ak povolené splátky
nedodrží, nezaplatením čo aj len jednej splátky sa stane splatným celý dlh naraz.

24. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.27. Žalobca si v tomto konaní uplatnil istinu 2 945,36 eura, ktorá bola aj základom pre vyrubenie súdneho
poplatku. V tejto časti bolo žalobe vyhovené v celom rozsahu, pričom zamietnutá žaloba bola len v časti

príslušenstva. Preto súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie
osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O

odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.