Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 10, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/139/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115218430
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3115218430.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.

Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu WM P. & P., s.r.o., so sídlom N., I. A. J. č. XX,
X.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. W. J., advokát, s.r.o. so sídlom N., I. A.
J. č. XX a S.. N. J., advokátom so sídlom N., I. A. J. č. XX, proti žalovanému X.. H. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T., C. X/A, o zaplatenie 8.259,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. marca 2019, č. k. 22C/155/2015-161, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi
6.544,38 eur s 8 % úrokom z omeškania od 26.09.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,48 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
8.259,16 eur a 11,95 % ročný úrok zo sumy 5.315,26 eur od 26.09.2014 do zaplatenia, 8 % ročný úrok
z omeškania zo sumy 5.315,26 eur od 26.09.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Výrokom II. žalobcovi proti žalovanému priznal právo na náhradu trov konania 100 % s tým, že

o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. V odôvodnení
uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 8.259,16
eur s 11,95% ročným úrokom zo sumy 5.315,26eur od 26.9.2014 do zaplatenia a s 8% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 5.315,26eur od 26.09.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. Rozsudkom
č.k. 22C/155/2015-88 zo dňa 13.9.2017 súd I. inštancie výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi 8.259,16 eur a 11,95 % ročný úrok zo sumy 5.315,26 eur od 26.09.2014 do zaplatenia,
8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 5.315,26 eur od 26.09.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd unesením 4Co/137/2018-125 zo dňa 11.10.2018 uvedený
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie s odôvodnením,
že súd ex offo neskúmal a nevyhodnotil, či žalobca uniesol dôkazné bremeno o danosti vecnej
aktívnej legitimácie na jeho strane z hľadiska určujúcich zákonných predpokladov pre platné postúpenie
pohľadávky bankou, t.j. či preukázal, že sa stal veriteľom pohľadávky žalovaného, nakoľko pre prípad
neunesenia dôkazného bremena žalobcom v tomto smere, je bez ďalšieho dôvod na zamietnutie žaloby
pre jej nedostatok. Súd prvej inštancie po zrušení veci odvolacím súdom doplnil dokazovanie v zmysle

intencií odvolacieho súdu a následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom spôsobom uvedeným
v úvode odôvodnenia tohto rozhodnutia. Právne vec posúdil najmä podľa § 369 ods. 1, § 497, § 502
ods.1, § 503 ods. 1, 2 a 3, § 504 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu
uzavretiazmluvyoúvere;§2ods.1,§3ods.3z.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavzneníúčinnomku dňu uzavretia zmluvy o úvere; § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; § 2
písm. a) a b) zákona č. 258/ 2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; § 52 ods. 1 až 4, § 100 ods.1, § 101,
§ 103 , § 110 ods. 3, § 517 ods. 2, § 525 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom

ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Súd uviedol, že v danom prípade
žalobca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0274806263 zo
dňa 01.08.2008 ( strana 8 spisu), ktorá bola na neho postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok podľa
§ 526 Občianskeho zákonníka č. 1352/2014/CE zo dňa 25.09.2014 od pôvodného veriteľa Slovenskej
sporiteľne, a.s. so sídlom v Bratislave. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal

svoju aktívnu vecnú legitimáciu a splnenie podmienok v zmysle ust. § 92 ods.8 zákona o bankách.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 01.08.2008 /ďalej len "zmluva o úvere"/ poskytol právny predchodca žalobcu,
Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému ako dlžníkovi úver X.XXX,XXeur/XXX 000,- Sk. Úroková sadzba
bola pevná vo výške 11,95 % ročne. Poplatok za poskytnutie úveru predstavoval 122,78eur/3.699,- Sk,
hradený z prostriedkov úveru, poplatok za správu úveru 1,99 eur/60,- Sk mesačne. Žalovaný sa zaviazal

splácať úver s úrokom a poplatkami v mesačných splátkach po 73,56 eur/2.216,- Sk, splatných vždy
do 10. dňa v mesiaci formou inkasa z inkasného účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX s tým, že prvá
splátka bola splatná 10.09.2008 a konečná splatnosť úveru bola dňa 10.07.2018. Úroky boli splatné
mesačne, v posledný deň kalendárneho mesiaca. Z výpisu obratov na úverovom účte žalovaného k tejto
úverovej zmluve bolo zistené, že žalovaný úver vyčerpal v dohodnutej výške dňa 1.8.2008. Po právnom

posúdení zistených skutočností súd dospel k záveru, že žalobný návrh je dôvodný v celom rozsahu.
Predmetná zmluva spĺňala náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obchodného zákonníka a
záväzkový vzťah medzi účastníkmi je teda vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich
Obch. zák., ktorý predstavuje tzv. absolútny obchod. Konanie vo veci sp.zn. 27C/124/2014, ktoré
prebiehalo na tamojšom súde sa týkalo obdobného úverového vzťahu, išlo však o dlh zo zmluvy o úvere

č. XXXXXXXXXX na sumu 250.000,-Sk zo I., a.s., ktorý vznikol zo zmluvného vzťahu žalovaného a jeho
vtedajšej manželky ako spoludlžníkov a s touto vecou nesúvisí. Z rozsudku súdu sp.zn. 27C/124/2014
je však zrejmé, že žalovaný nepreberal zásielky týkajúce sa tejto zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX,
od I. I., a.s. Súd zmluvu o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle z.č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ale i v zmysle § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Predmetná zmluva o
úvere je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným - spotrebiteľom. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že predmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 2 z.č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný si
voči právnemu predchodcovi žalobcu neplnil riadne svoje platobné povinnosti, z ktorého dôvodu právny
predchodca žalobcu vyhlásil úver v súlade so zmluvou a VOP za predčasne splatný. Peňažný dlh
žalovaného zo zmluvy o úvere predstavoval ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j. dňa 2.09.2013
sumu spolu 8.259,16eur ( 5.315,26eur istina a 2.943,90 eur príslušenstvo -úroky, bankové poplatky).

V konaní nebolo žiadnym dôkazom preukázané tvrdenie žalovaného, že úver mu nebol poskytnutý,
resp. zmluvu, od ktorej odvíja žalovaný svoj nárok v tomto spore nepodpísal a peňažné prostriedky z
úveru nečerpal. Súd konštatoval, že žalobca sa od žalovaného domáha len toho, na čo má vo vzťahu k
nemu právo a jeho nárok posúdil ako dôvodný v celom rozsahu. Žalovaný mal podľa zmluvy oprávnenie
splácať dlh v splátkach, avšak vyhlásením mimoriadnej splatnosti dlhu dňom 02.09.2013 došlo k odňatiu

možnosti splácania dlhu v splátkach a právny predchodca žalobcu dlh predčasne zosplatnil, čím sa stal
splatný celý existujúci dlh, teda istina, úroky, úroky z omeškania a príslušenstvo ( bankové poplatky).
Právny predchodca žalobcu vykonával z účtu žalovaného inkasné platby, pokiaľ na účte žalovaného boli
finančné prostriedky a podľa platobnej histórie to bolo do 06.08.2011. Premlčacia doba na uplatnenie
dlhu začala plynúť od vtedy, ako sa mohlo právo uplatniť na súde po prvý raz. Úver ako celok bol splatný

v dôsledku vyhlásenia jeho predčasnej splatnosti ku dňu 02.09.2013, teda od 3.9.2013 mohol žalobca/
jeho právny predchodca uplatniť svoj nárok žalobou na súde; 3-ročná všeobecná premlčacia doba
začala plynúť od 03.09.2013 a uplynula dňa 03.09.2016. Žaloba bola podaná na súd dňa 13.8.2015, teda
včas a nárok súd nepovažoval za premlčaný. Pretože žalovaný peňažný dlh doteraz nezaplatil, dostal sa
do omeškania s plnením peňažného dlhu a to dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej splatnosti

dlhu. t.j. odo dňa 03.09.2013, kedy bola základná sadzba ECB vo výške 0,50 %. Z tohto dôvodu súd
podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v žalobou uplatnenej nižšej výške 8 % ročne zo sumy
žalovanej istiny 5.315,26 eur od 26.09.2014 ( deň nasledujúci po postúpení pohľadávky) do zaplateniaa tiež ho zaviazal aj na úhradu zmluvne dojednaných úrokov z istiny 5.315,26 eur vo výške 11,95%
ročne od 26.09.2014, pretože požičané finančné prostriedky žalobcovi dosiaľ neuhradil. O náhrade trov
konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok ) podľa

pomeru úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní plný úspech a preto mu súd priznal právo na náhradu
trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný popieral, že by mu bol
poskytnutý úver vo výške 150.000,- SK (v prepočte 4.979,08 eur). Poukázal na to, že dňa 22.07.2019

mu bola v inej právnej veci rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 18Ro/227/2017-26 uložená povinnosť
zaplatiť 9.658,87 eur z titulu pôžičky, ktorá mu bol poskytnutá s ručením jeho bývalej manželky, keďže
už ani vtedy nebol schopný platiť, pričom o 5 mesiacov mu mal byť poskytnutý úver vo výške ako
je uvedené vyššie, t. j. 150.000,- SK (v prepočte 4.979,08 eur). Dňa 02.09.2013 bola však žalobcovi
postúpená pohľadávka vo výške 8.259,16 eur a žalovanému nie je zrejmé, ako mohla táto suma takto
narásť. Ďalej podotkol, že žalobca začal vymáhať dlh až takmer po dvoch rokov, podľa žalovaného

zrejme z úmyslom, aby bol dlh čo najväčší. Žalovaný ďalej uviedol, že bol presvedčený, že bude môcť
svoje argumenty predložiť na pojednávaní, keďže doposiaľ vždy keď sa z pojednávania ospravedlnil zo
zdravotných dôvodov, nasledovalo ďalšie pojednávanie. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie
nekonalnestranneažalovanýnemalmožnosťzvoliťsiprávnehozástupcu.Žalovanýžiadal,abyodvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu zrušil, nakoľko podľa žalovaného došlo

k hrubému porušeniu jeho práv na riadne vedenie súdneho procesu.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje
s výrokovou časťou a odôvodnením rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.03.2019, č.k.
22C/155/2015-161, nakoľko súd po vykonaní dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a k

správnemuprávnemuposúdeniuveci.Malzato,že skutkovétvrdeniauvedenéžalovanýmsúzmätočné,
pričom viaceré skutočnosti uvádzané žalovaným sa netýkajú tohto sporu. Žalovaný sa odvoláva na
rozhodnutie Okresného súdu Trenčín 18Ro/227/2014-26 a následne na pohľadávku, ktorá mala byť
postúpená dňa 09.03.2013, pričom následne uvádzal, že si nie je vedomý skutočnosti, že mu bola
poskytnutá pôžička vo výške 150.000 Sk, ktorá bola dňa 02.09.2013 postúpená na žalobcu. Žalobca

výslovne popiera skutkové tvrdenia žalovaného. Žalobca v konaní preukázal skutočnosť, že žalovanému
bol na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.08.2008 poskytnutý úver vo
výške 150.000 Sk / 4.9797,09 eur, ako aj skutočnosť, že táto pohľadávka bola postúpená z právneho
predchodcu žalobcu I. a.s. na žalobcu, a to dňa 25.09.2014 (nie 02.09.2013) ako nesprávne uvádzal
žalovaný. Žalobca taktiež popiera skutkové tvrdenia žalovaného, ktorý tvrdí, že mu nebolo umožnené

zvoliť si právneho zástupcu. Uvedenú procesnú obranu už žalovaný použil v konaní pred súdom
prvej inštancie, respektíve v odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 22C/155/2015-88 zo
dňa 13.09.2017, avšak napriek tejto skutočnosti si doposiaľ nezvolil právneho zástupcu. Z uvedených
dôvodov je podľa žalobcu zrejmé, že skutkové tvrdenia žalovaného sú účelové a špekulatívne. Žalobca
namietal, že podanie žalovaného nespĺňa náležitosti odvolania v zmysle Civilného sporového poriadku.

Žalobca bol toho názoru, že v konaní pred súdom prvej inštancie boli splnené procesné podmienky k
tomu, aby súd konal a rozhodol. Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadnu procesnú podmienku,
ktorá podľa jeho názoru nebola splnená, a teda podané odvolanie relevantným spôsobom nezdôvodnil.
Vzhľadom k uvedenému žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 386 písm. d)
Civilného sporového poriadku odvolanie žalovaného odmietol. V prípade ak by odvolací súd posúdil

podanie žalovaného, ako podanie ktoré má náležitosti odvolania, žalobca navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu výrokových častí I. a II. ako vecne správny potvrdil a
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 100 % náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015

Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý
verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia z
nasledovných dôvodov:

5. Odvolací súd má za to, že žalobca v konaní preukázal, že medzi žalovaným a právnym predchodcom
žalobcu, I. a.s. (ďalej len „predchodca žalobcu“) došlo dňa 01.08.2008 k uzatvoreniu zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere"), na základe ktorej poskytol predchodcažalobcu žalovanému ako dlžníkovi úver 4.979,09 Eur (150 000,- Sk). Žalobca predmetnú zmluvu o úvere
v konaní súdu predložil a súd prvej inštancie správne posudzujúc nároky žalobcu v konaní z uzatvorenej
zmluvy o úvere vychádzal. Vychádzajúc zo zmluvy o úvere, ako vyplýva aj z dokazovania súdom prvej

inštancie, niet pochýb o tom, že zmluva o úvere uzatvorená medzi predchodcom žalobcu a žalovaným
bola. Žalovaný zmluvu o úvere sám podpísal. V konaní nebolo preukázané, že by k uzatvoreniu zmluvy
o úvere nedošlo ako tvrdil žalovaný vo svojom odvolaní. Námietka žalovaného v tom smere, že nemohlo
dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o úvere, keďže ani jeho predchádzajúcu zmluvu nebol schopný platiť a táto
mu bola poskytnutá navyše s ručením (na rozdiel od predmetnej zmluvy o úvere) nebola dôvodná.

6. Z povahy uzatvorenej predmetnej zmluvy je zrejmé, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a tiež podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, keďže predchodca
žalobcu pri uzavieraní zmluvy o úvere vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a
žalovanýnekonalvsúvislostisvýkonomsvojejpodnikateľskejaleboinejobchodnejčinnosti,akosprávne

uzavrel aj súd prvej inštancie. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2014 bola
pohľadávka predchodcu žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) voči žalovanému postúpená na žalobcu,
čo bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 07.10.2014. Preskúmaním veci, aj odvolací súd dospel k
záveru, že boli splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách, a teda žalobca v konaní preukázal platné postúpenie pohľadávky za dodržania podmienok

vyplývajúcich z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ani odvolací súd v podmienkach toho,
že išlo o spotrebiteľskú zmluvu nezistil nedostatky tejto zmluvy (neprijateľné podmienky, či nedostatky
spôsobujúce bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru).

7. V zmluve o úvere sa žalovaný zaviazal splácať úver formou splátok vo výške 73,56 eur/2.216,-

Sk, splatných vždy do 10. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná 10.09.2008. Z listiny
nachádzajúcej sa v spise na č.l. 78-85 (ďalej len „prehľad úhrad a splátok“) vyplýva, že žalovaný dňa
10.09.2008 zaplatil prvú splátku vo výške 2.216,- SK (73.56 eur) z ktorej splátky predchodca žalobcu
započítal na istinu sumu 677.6 Sk (v prepočte 22,49 eur), na poplatok za správu úveru dohodnutý v
zmluve o úvere sumu 60,- Sk (1.99 eur) a na dohodnuté riadne úroky (11,95 % ročne) sumu 1478,4 Sk

(v prepočte 49,07 eur). Istina sa tak žalovanému znížila na sumu 149322.4 Sk (v prepočte 4956,60 eur).
Takto postupoval žalobca aj pri ostaných splátkach, pri ktorých započítaval časť splátky na istinu a časť
na poplatok za vedenie úveru a riadne úroky. Žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou
dňa 10.12.2008, kedy žalovaný nezaplatil splátku v riadne dohodnutej výške, ale vo výške 1.461,44
Sk (v prepočte 48,51eur) za čo mu predchodca žalobcu účtoval úrok z omeškania vo výške 12,2 Sk

(0.40 eur) v zmysle VOP. Poslednú splátku úveru vo výške nižšej ako bola dohodnutá, zaplatil žalovaný
dňa 11.05.2010 vo výške 53,87 eur. Nezaplatená istina do tohto času predstavovala sumu 4.559,66 eur
(pôvodná istina vo výške 4.979,09 eur dohodnutá v zmluve znížená o mesačné platby, ktoré na istinu
započítal predchodca žalobcu po odrátaní toho, čo započítal na sumu poplatku za správu účtu a riadny
úrok zo zmluvy o úvere, resp. úrok z omeškania).

8. Žalobcavžalobešpecifikoval,žesiuplatňujesumukudňupostúpeniapohľadávky25.09.2014celkom
vo výške 8.259,16 eur pozostávajúcu zo sumy istiny vo výške 5.315,26 eur a príslušenstva vo výške
2.943,90 eur. Žalobcom uplatnená výška istiny bola vyššia, ako výška istiny vyplývala zo zmluvy o úvere
(4.979,09 eur). Sumu 5.315,26 eur ako si istinu uplatňoval žalobca, podľa prehľadu úhrad a splátok, úver

z predmetnej zmluvy dosiahol už dňa 10.08.2011 (a ďalej sa táto suma nenavyšovala). Z prehľadu úhrad
a splátok odvolací súd zistil, že predchodca žalobcu v termínoch splatnosti splátky od 11.05.2010, (kedy
žalovaný naposledy zaplatil splátku aspoň v čiastočnej výške) započítaval k istine aj výšku pripadajúcu
z dohodnutej splátky 73,92 eur na splátku riadneho úroku a poplatku za vedenie úveru. Predchodca
žalobcutakzačalnavyšovaťuvedenúsumu(dovtedyzníženúistinuožalovanýmvyplatenéplatby)očasť

dlžnejsplátkypripadajúcejnariadneúrokyapoplatokzasprávuúveru.Výškaistinypretodňa11.05.2010
predstavovalasumu4.559,66eur.Pokiaľnáslednedochádzaloktomu,žepredchodcažalobcuzačaltúto
sumu navyšovať o dlžnú čiastku na úrokoch a poplatkoch, už nemožno hovoriť o istine, ale len o istine
s príslušenstvom, a teda sumu 4.559,66 eur s riadnym úrokom a poplatkami. Z tohto dôvodu ani suma
5.315,26 eur, ktorú si žalobca uplatňoval ako istinu, istinou k 10.08.2011 nebola, ale táto predstavovala

aj sumu riadnych úrokov a poplatkov.

9. Odvolací súd poukazuje na to, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov
patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Po zosplatnení úveru je dlžník v omeškaní a musí platiťúroky z omeškania, pretože nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky
u seba a tieto užívať, a preto niet ani dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V prípade mimoriadnej splatnosti tak

veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných
prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou, a
tým obmedzenie obchodovania s peniazmi. Nemá preto právo na úroky ako odplatu za užívanie istiny,
keďže dlžník ju už užívať nemôže.

10. V predmetnej veci došlo k zosplatneniu zmluvy o úvere ku dňu 02.09.2013. Žalobca bol preto
oprávnený žiadať zaplatenie istiny a príslušenstva vrátane riadnych úrokov len k tomuto dňu, pričom
následne mal nárok len na úroky z omeškania. Vychádzajúc z uvedeného, nárok, ktorý žalobcovi zo
zmluvy o úvere vznikol predstavovala suma nezaplatenej istiny, t. j. suma 4.559,66 eur. Išlo o sumu
pôvodnej istiny 4.979,09 eur zníženú o sumu žalovaným zaplatenú splátkami, ktorú žalobca pripočítal
na splátku istiny. Čo sa týka nároku žalobcu na príslušenstvo (riadny úrok 11,95 % a poplatky za

správu úveru), do 11.05.2010 (stav úveru suma 4.559,66 eur), bolo príslušenstvo započítané na splátky
žalovaného (a teda žalovaným zo splátok vyplatené) a po tomto období bolo podľa prehľadu splátok a
úhrad navyšované k istine až do 10.08.2011 (po tomto období predchodca žalobcu už sumu nenavyšoval
v prehľade úhrad a splátok), a teda v období do 10.08.2011 predstavovala nezaplatená istina spolu s
príslušenstvomsumu5.315,26eur,kdenanezaplatenúistinupripadalasuma4.559,66eurasuma755,6

eur na príslušenstvo, na ktoré mal žalobca nárok. Okrem toho mal žalobca nárok aj na príslušenstvo
od 11.08.2011 do splatnosti celého úveru, t.j. k 02.09.2013 vo výške 11,95 % zo sumy 4.979,09 eur
(pôvodná istina) od 11.08.2011 do 02.09.2013, t. j. v sume 1.229,12 eur. Žalobcovi preto vznikol nárok
na nezaplatenú istinu a nezaplatené príslušenstvo do 02.09.2013 (do zosplatnenia) vo výške 6.544,38
eur (5.315,26 eur + 1.229,12 eur). Suma 6.544,38 eur teda predstavuje sumu nezaplatenej istiny a

nezaplatené kapitalizované príslušenstvo ku dňu zosplatnenia. Po zosplatnení mal žalobca nárok už iba
na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil vo výške 8 %, a to zo sumy 6544,38 eur odo dňa, ktorý si žalobca
v žalobe uplatnil, t. j. od 26.09.2014.

11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP

zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6544,38 eur s 8 % úrokom z
omeškania od 26.09.2014 do zaplatenia všetko do troch dní a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

12. Odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 CSP, § 255 ods.2, § 262 ods.
1CSP. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 8.259,16 eur s 11,95 % ročným úrokom zo

sumy 5.315,26 eur od 26.9.2014 do zaplatenia a s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.315,26
eur od 26.09.2014 do zaplatenia. Žalobcovi bol priznaný nárok v sume 6.544,38 eur s 8 % úrokom z
omeškania od 26.09.2014 do zaplatenia. Žalobca bol preto úspešný v rozsahu 79,24 % a žalovaný v
rozsahu 20,76 %. Čistý úspech žalobcu bol vo výške 58,48 %. Odvolací súd preto žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,48 %.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).