Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 11, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/157/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819203610
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3819203610.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci navrhovateľky K. G., nar. XX.X.XXXX, bytom
G., ul. P. č. XX/X, zastúpenej I.. G. E., advokátom so sídlom X., ul. G. C. č. XXXX/X, proti veriteľovi
G. Q. D., s.r.o., so sídlom J., ul. G. č. XX, W.: XX XXX XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. augusta 2019, č. k.

7Csp/72/2019-13 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti, ktorým súd uložil navrhovateľke, aby
najneskôr v lehote 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podala žalobu vo veci samej
a vo výrokovej časti, v ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietol, p o t
v r d z u j e .

Vo výrokovej časti o náhrade trov konania napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie neodkladným opatrením nariadil veriteľovi zdržať sa
použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.6.2012,
uzavretej medzi stranami na zabezpečenie pohľadávky, vzniknutej zo Zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.6.2012, až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

Neodkladným opatrením nariadil veriteľovi vykonať oznámenie zamestnávateľovi navrhovateľky: L.
(mzdové oddelenie), aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky podľa Dohody o
zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.6.2012. Navrhovateľke uložil,
aby najneskôr v lehote 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu vo
veci samej o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX
zo dňa 27.6.2012 uzavretej medzi stranami, eventuálne o určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy

(iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.6.2012, nevznikla. V prevyšujúcej časti návrh o
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 23.8.2019 domáhala proti veriteľovi
uloženia povinnosti, neodkladným opatrením zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.6.2012 uzatvorenej medzi nimi, za účelom zabezpečenia
pohľadávky, vzniknutej zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.6.2012 a vykonať

oznámenie jej (navrhovateľky) zamestnávateľovi Nemocnica s poliklinikou, G., mzdové oddelenie, ul.
L. č. 2, J., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Navrhla ďalej, aby súd poučil veriteľa, že
na Okresný súd Prievidza môže podať proti nej žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru, z titulu
uzavretej Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.6.2012. Právne vec súd prvej
inštancie posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 328 ods. 2, § 329 ods.
1 veta prvá, ods. 2 Civilného sporového poriadku. Súd skúmal dôvodnosť predmetného návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva (bod 5.), že navrhovateľka ako dlžník žiadala veriteľao poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.500,- eur,
počet splátok 42, splatnosť 19. deň v mesiaci, mesačná splátka (vrátane úrokov) 80,37 eur, celková
čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver plus úroky za celú dobu čerpania úveru) 3.375,54 eur,

predpokladaná RPMN za úver 70,01%, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN za
úver 46,52%, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí
dlžník zaplatiť (t. j. revolving plus úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.928,88 eur, predpokladaná
RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32%, ročná úroková sadzba 76,21%. V bode 6.: údaje o
schválenom revolvingovom úvere je uvedené: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.500,- eur,

počet splátok 42, splatnosť 19. deň v mesiaci, mesačná splátka (vrátane úrokov) 80,37 eur, celková
čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver plus úroky za celú dobu čerpania úveru) 3.375,54 eur,
predpokladaná RPMN za úver 65,90%, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN za úver
46,52%, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník
zaplatiť (t. j. revolving plus úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.928,88 eur, predpokladaná RPMN
úveru po poskytnutí revolvingu 70,01%, ročná úroková sadzba 76,21%, ročná úroková sadzba úrokov

z omeškania 9,00%. Žiadosť / Zmluva je navrhovateľkou podpísaná dňa 25.6.2012 a žalovaným dňa
27.6.2012. Podaním zo dňa 27.9.2016, označeným ako: Vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov -
Žiadosť, veriteľ prostredníctvom svojho zástupcu žiadal zamestnávateľa navrhovateľky, aby na základe
Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka zo dňa 27.6.2012 vykonával zrážky z jej mzdy.
Uviedol, že ku dňu 19.5.2016 neuhradená splatná pohľadávka predstavuje 4.397,12 eur. Veriteľ dňa

27.9.2016 predložil zamestnávateľovi navrhovateľky Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, spolu s
Dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka zo dňa 27.6.2012 uzavretej medzi stranami, za
účelom zabezpečenia uspokojenia jeho pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 27.6.2012. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu
osvedčovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich

vychádza. Navrhovateľka preukázala potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Dohoda o
zrážkachzomzdyjezabezpečovacíminštitútomzáväzkovéhopráva.Vočiplatiteľovimzdyjeúčinná,keď
mubolapredložená.Dohodaozrážkachzomzdyzaniká,akonáhlepohľadávkaveriteľajesplnenáalebo,
keď dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo
mzdy môže pozastaviť len súd. Súd konštatoval, že je potrebné, aby sa veriteľ zdržal použitia Dohody o

zrážkachzomzdy(inýchpríjmov)dlžníkazodňa27.6.2012.Navrhovateľkanesúhlasilasuspokojovaním
pohľadávky veriteľa zrážkami zo mzdy na základe uvedenej dohody, ktorú považuje za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, a teda za neplatnú. Bezprostredne hroziaca ujma v tomto prípade je evidentná
práve z účinkov, ktorými Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka, disponuje. Veriteľ totiž
má na základe takejto dohody právo na výplatu zrážok zo mzdy dlžníka už okamihom, keď platcovi

mzdy, zamestnávateľovi svojho dlžníka, takúto dohodu predloží. Bez tejto dohody by uspokojenie
jeho pohľadávky záviselo od správania dlžníka po splatnosti pohľadávky, teda buď dobrovoľným jej
zaplatením alebo núteným výkonom, na základe predchádzajúceho judikovania pohľadávky cestou
súdu. Dohodou vytvorené, a už žalovaným aj uplatnené vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľky
jej zamestnávateľom, predstavuje uvádzanú bezprostredne hroziacu ujmu vyžadujúcu úpravu pomerov

medzi stranami, v zmysle navrhovaného neodkladného opatrenia. Je dôležité navrhovateľke ako
spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak ďalej existuje nebezpečenstvo, že v euronekonformnom
procese zrážok zo mzdy, na základe Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka umožňuje
uhradiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, dlžník
nemá možnosť zrážky priamo zastaviť. Nariadené neodkladné opatrenie považuje súd za primerané,

a to práve s ohľadom na charakter Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (porovnaj rozsudok
C-106/77 Simmenthal). Ide o dočasné opatrenie proti postihu majetku navrhovateľky, bez ktorého
by mohol nastať ťažko napraviteľný stav, t. j., že by sa veriteľovi zo mzdy navrhovateľky poukázali
finančné prostriedky bezdôvodne. Nariadením neodkladného opatrenia došlo k obmedzeniu inštitútu
Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov do právoplatného skončenia konania vo veci samej (§

330 ods. 1 Civilného sporového poriadku). S poukazom na uvedené skutočnosti, súd neodkladným
opatrením veriteľovi nariadil zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka
zo dňa 27.6.2012 uzavretej medzi stranami, do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej a
súčasne mu uložil, aby oznámil zamestnávateľovi navrhovateľky, aby upustil od vykonávania zrážok
zo mzdy. Podľa názoru súdu, nariadeným neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu

pomerov medzi stranami. Či Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka zo dňa 27.6.2012 je
neplatná, či nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
navrhovateľky ako spotrebiteľa, resp. či vôbec vznikla, bude predmetom dokazovania až tohto konania
(vo veci samej). Nariadením neodkladného opatrenia sa nerieši dôvodnosť nároku vo veci samej.Navrhovateľka osvedčila, že neprijala zmenený návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy, avšak pokiaľ
ide o rozdiel medzi údajmi uvedenými v bode 5. a v bode 6. žiadosti o revolvingovom úvere, tieto sú
v údaji o RPMN, ktorá je ale daná výpočtom podľa matematického vzorca, stanoveného v zákone č.

129/2010 Z. z.. Navrhovateľka osvedčila, že úroky 70,01% ročne niekoľkonásobne prevyšujú odplatu
požadovanú v mesiaci júni 2012 na finančnom trhu, čo môže pre nepoctivý úrok zakladať neplatnosť
Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, a ak je neplatný hlavný záväzok, nemôže byť platný
vedľajší záväzok. Súd preto navrhovateľke určil lehotu 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
uznesenia, na podanie žaloby o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka zo dňa

27.6.2012, eventuálne, že táto dohoda nevznikla. Navrhovateľka sa podaným návrhom o nariadenie
neodkladného opatrenia ďalej domáhala, aby súd poučil veriteľa, že na Okresný súd Prievidza môže
proti nej (navrhovateľke) podať žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru, z titulu uzavretej Zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.6.2012. Z ustanovenia § 325 ods. 2 Civilného
sporového poriadku vyplýva výpočet povinností a obmedzení, ktoré môže súd neodkladným opatrením
uložiť, a z ustanovenia § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd môže navrhovateľovi

uložiť povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Vzhľadom na to, že súd navrhovateľke uložil
povinnosť podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd veriteľa nepoučoval, že môže podať
žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. V tejto časti súd návrh navrhovateľky
ako neopodstatnený zamietol. Každá zo strán mala vo veci úspech čiastočný, preto o náhrade trov súd
rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Podľa názoru
navrhovateľky, súd nesprávne postupoval, ak uložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci
samej, nakoľko vzhľadom na to, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne trvalá úprava
pomerov čo sa týka zrážok zo mzdy, súd by správne postupoval, ak by poučil veriteľa o možnosti

podať žalobu o zaplatenie dlžných splátok z predmetného úveru. Nariadením neodkladného opatrenia,
ktorým súd veriteľovi uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky, sa
podľa názoru navrhovateľky dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok
na základe špecifikovanej dohody. Súd preto podľa názoru navrhovateľky nemusí uložiť navrhovateľke
povinnosťpodaťžalobuvovecisamej.Nováprávnaúpravaupúšťaoddoterajšejkoncepciepredbežnosti

poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať
konanie vo veci samej. Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a
nenapraviteľný stav vo vzťahu k stranám sporu a veriteľovi ako oprávnenej osobe z danej zmluvy
nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto spoločnosť má (v prípade, že žalobca sám neuspokojí jej
zákonné nároky) možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom ju prvoinštančný súd vo

výroku svojho rozhodnutia poučí. Uložením povinnosti podať v určitej lehote žalobu vo veci samej sa súd
zaoberá iba v prípade nariadenia neodkladného opatrenia, t. j. pri vyhovení návrhu pred začatím konania
vo veci samej. Z obsahu návrhu však musí vyhodnotiť, či má požadované neodkladné opatrenie povahu
procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne
uplatnený žalobou. Za predpokladu, že nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu

a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd povinnosť
na podanie žaloby navrhovateľovi neuloží. Ustanovenie § 330 ods. 2 CSP výslovne umožňuje nariadiť aj
neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Kritériom pre prípustnosť
takéhoto rozhodnutia je, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Spravidla ide o prípady špecifických
zdržovacích nárokov. Vzhľadom na variabilitu individuálnych právnych vzťahov podľa navrhovateľky

nemožno vylúčiť procesnú situáciu, keď sa navrhovateľ bude návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia domáhať rozhodnutia, ktoré bude z hľadiska výroku totožné s eventuálnym rozhodnutím
vo veci samej. Môže ísť o návrh počas konania, v ktorom sa už navrhovateľka domáha identického
meritórneho výroku, alebo aj o návrh pred začatím konania vo veci samej, v ktorom sa mieni navrhovateľ
takéhoto výroku domáhať. Súd teda vždy individuálne vyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa

nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov. Navrhovateľka zastáva názor, že v
danej veci samotné neodkladné opatrenie, ktorým súd ukladá povinnosť navrhovateľke ako veriteľovi
zdržať sa zrážok zo mzdy navrhovateľky ako dlžníka, postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej
ochrany a zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami, rozhodnutie o nariadení neodkladného
opatrenia tak konzumuje rozhodnutie vo veci samej. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie

nesprávne časovo obmedzil trvanie neodkladného opatrenia do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej a uložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej, pretože neodkladným opatrením
možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V danej veci by preto podľa navrhovateľky
súd správne postupoval, ak by v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP poučil veriteľa o možnosti podať žalobuvo veci samej s uvedením strán, predmetu konania a o právnych následkoch s tým spojených. Priamo
zo znenia druhej vety § 337 ods. 2 CSP vyplýva, že následné konanie vo veci samej sa môže týkať aj
reštitučných, reparačných, kompenzačných alebo satisfakčných nárokov, ktoré bezprostredne súvisia

s právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia a jeho prípadným výkonom. Navrhovateľka
poukázala na to, že v uznesení z 26. septembra 2018 sp. zn. 5 Cdo 135/2017 Najvyšší súd Slovenskej
republiky zdôraznil, že zákon súdu stanovuje obligatórnu poučovaciu povinnosť, a to poučiť stranu,
proti ktorej neodkladné opatrenie pred začatím konania smeruje, o možnosti podať žalobu a o právnych
následkoch s tým spojených, v záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany

práv a oprávnených záujmov strán, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje. Súd je tak povinný
týmto stranám poskytnúť v zmysle ustanovenia § 337 ods.1 a ods. 2 CSP kvalifikované poučenie (vo
výroku súdneho rozhodnutia). Vyššie uvedený právny názor vyslovil Krajský súd Trnava v uznesení
zo dňa 06.03.2019, sp. zn. 10Co/12/2019. Nesprávne právne posúdenie spočíva aj v tom, že konajúci
súd ukladá navrhovateľovi podať žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pričom
civilný sporový poriadok takúto žalobu nepripúšťa. K dnešnému dňu žiadny osobitný právny predpis

nepripúšťa žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takže konajúci súd v podstate núti
uznesením, aby navrhovateľ inicioval vopred prehraté súdne konanie, čo sa týka určenia neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy. Na základe uvedených skutočností navrhovateľka navrhuje, aby odvolací
súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a priznal navrhovateľke právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Veriteľ sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a §
380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
vo výrokovej časti, ktorým súd uložil navrhovateľke, aby najneskôr v lehote 60 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu vo veci samej a vo výrokovej časti, v ktorej návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietol, je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdiť.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania vo výrokovej časti, ktorým súd uložil
navrhovateľke, aby najneskôr v lehote 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia
podala žalobu vo veci samej, vo výrokovej časti, v ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
vo zvyšku zamietol a vo výrokovej časti o náhrade trov konania. Vo výrokovej časti, v ktorej súd

neodkladným opatrením nariadil veriteľovi zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a vo výrokovej
časti, v ktorej súd nariadil veriteľovi vykonať oznámenie zamestnávateľovi navrhovateľky (nešlo o závislé
výroky), ktoré neboli napadnuté odvolaním, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd
nepreskúmaval.

6. Podľa § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
9. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

10. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením

ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.11. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, t.j.
osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného

opatrenia sa nevykonáva dokazovanie, ale je povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia právo
ochrany, ktorého sa domáha, osvedčiť. Úpravou neodkladného opatrenia zákon umožňuje rýchle a
pružné riešenie takej situácie, keď je v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov
občanov, či právnických osôb, potrebný okamžitý zásah súdu.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa okrem iného návrhom zo dňa 23.8.2019 domáhala
uloženia povinnosti veriteľovi neodkladným opatrením zdržať sa použitia Dohody zo zrážkach zo mzdy
dlžníka č. 8500013097 zo dňa 27.6.2012 (ďalej len „dohoda o zrážkach zo mzdy) zabezpečujúcej
pohľadávku zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.6.2012 (ďalej len „zmluva o
úvere“). Súd prvej inštancie mal za to, že navrhovateľka osvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery
a z tohto dôvodu neodkladné opatrenie v zmysle návrhu navrhovateľky nariadil. Súd prvej inštancie

zároveň uložil navrhovateľke, aby najneskôr v lehote 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
uznesenia podala žalobu vo veci samej (žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy,
eventuálne o určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy nevznikla).

13. Ako uviedla navrhovateľka v odvolaní, zákon upustil od koncepcie predbežnosti neodkladných

opatrení, z dôvodu ktorého nie je nevyhnutné, aby v predmetnej veci vždy nasledovalo aj konanie
vo veci samej. Ide o prípady, kedy návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tzv. konzumuje vec
samu, a teda samotné neodkladné opatrenie poskytuje stranám trvalú úpravu ich pomerov rovnako,
ako by táto mohla byť dosiahnutá v konaní vo veci samej. Ustanovenie § 330 ods. 2 CSP umožňuje
súdu nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Totožnosť

obsahu nariadeného neodkladného opatrenia s výrokom vo veci samej je potrebné skúmať vždy
individuálne podľa okolností konkrétneho prípadu. Súd je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa
vydania neodkladného opatrenia domáha, ale tiež rešpektovať práva toho, proti komu takýto návrh
smeruje. Nie je možné konštatovať, že nariadením neodkladného opatrenia sa trvalo usporiadajú práva
tam, kde je potrebné preskúmať vec riadnym dokazovaním vykonaným vo veci samej.

14. Preto v predmetnej veci, keďže išlo o dohodu o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcu spotrebiteľský
vzťahzúverovejzmluvynavrhovateľkyaveriteľa,jezrejmé,žepovahatakejtodohody,ktoráumožňujeaj
bez prieskumu samotnej úverovej zmluvy, či dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle požiadaviek podľa §
5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bezdôvodne uspokojiť veriteľa na

úkor navrhovateľky ako spotrebiteľky, osvedčuje potrebu bezodkladne upraviť pomery strán, pokiaľ bolo
preukázané že veriteľ takúto dohodu o zrážkach zo mzdy použil, a teda požaduje od zamestnávateľa
navrhovateľky vykonávanie zrážok zo mzdy, ako to bolo preukázané v predmetnej veci. Teda potreba
bezodkladne upraviť pomery strán existuje.

15. Osvedčenie bezodkladnej potreby upraviť pomery strán však nemožno zamieňať z riadnym
dokazovaním, ku ktorému by došlo vo veci samej. Zákon ako jednu z foriem zabezpečenia
spotrebiteľskej zmluvy umožňuje aj túto formu, t. j. formu dohody o zrážkach zo mzdy. Preto samotné
konštatovanie, že táto dohoda môže bezdôvodne zasiahnuť do práva spotrebiteľa v prospech veriteľa
ešte nestačí. Je potrebné preto skúmať, tak samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy z hľadiska jej platnosti

podľa zákona č. 250/2007 Z. z., či v podmienkach spotrebiteľskej úpravy aj samotnú zmluvu o úvere,
keďže dohoda o zrážkach zo mzdy je akcesorická k zmluve o úvere a ako taká nemôže zabezpečovať
také povinnosti, ktoré by boli v zmluve o úvere neprijateľnými podmienkami. Takýto prieskum však
vybočuje z rámca prieskumu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto je ho
možné vykonať len v konaní vo veci samej.

16. Vzhľadom na to, že nariadením neodkladného opatrenia je potrené tiež chrániť aj záujmy toho
voči komu takéto neodkladné opatrenie smeruje, keď dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací
inštitút nie je v spotrebiteľských sporoch vylúčená, je potrebné konštatovať, že nariadenie neodkladného
opatrenia v predmetnej veci nemôže konzumovať vec samu. V opačnom prípade, by len samotná

existencia takejto dohody za stavu, kedy ju veriteľ použije a dlžník podá návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, vždy dohodu o zrážkach zo mzdy vylučovala zo zmluvného vzťahu strán a jej
reálna využiteľnosť by sa inštitútom neodkladného opatrenia neodôvodnene oslabovala. Vychádzajúc zuvedenéhotakbezriadnehodokazovaniavovecisamejniejemožnékonštatovať,žedohodaozrážkach
zo mzdy trpí takou vadou, pre ktorú by podľa nej veriteľ nemohol postupovať.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu preto súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že je potrebné
navrhovateľke uložiť, aby v lehote 60 dní od nariadenia neodkladného opatrenia podala žalobu vo
veci samej. Čo sa týka samotnej žaloby, t. j. určovacej žaloby, odvolací súd nesúhlasí s názorom
navrhovateľky, že podanie takejto žaloby osobitný predpis neumožňuje. V tomto smere odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že naliehavý právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti

neprijateľnej zmluvnej podmienky a vyslovení jej neplatnosti vyplýva zo zákonného ustanovenia, najmä
z § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. K naliehavému právnemu záujmu vo vzťahu
k dohode o zrážkach zo mzdy zaujal svoje stanovisko aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku
sp.zn. 8Cdo/483/2014 zo dňa 18. novembra 2015, v ktorom konštatoval že: „Naliehavý právny záujem je
daný vtedy, keď len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza,
pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo

vzťahukzamestnávateľovi,abyďalejnevykonávalzrážkyzomzdy.Určovanieneplatnostitakejtodohody
sa odvíja od posúdenia prijateľnosti, resp. neprijateľnosti takejto dohody ako zmluvnej podmienky
spotrebiteľskej zmluvy, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve
takouto dohodou o zrážkach zo mzdy sa obchádza súdne konanie o skutočnej výške pohľadávky,
ktorú je žalobca žalovanému dlžný. Práve takáto určovacia žaloba poskytne žalobcovi v postavení

spotrebiteľa ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, z čoho vyplýva naliehavý právny
záujem na požadovanom určení. Tento výklad je i v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora,
ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany“. Odvolacia námietka
navrhovateľky tak nie je dôvodná, odvolací súd konštatuje, že naliehavý právny záujem vyplýva priamo
z právneho predpisu.

18. Odvolací súd vzhľadom na uvedené uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CPS potvrdil.

19. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, v tejto časti odvolací súd

postupom podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP uznesenie súdu prvej inštancie zrušil (keďže nejde o
rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali). Rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade
s § 262 ods. 1 CSP súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje. S otázkou náhrady trov
konania sa súd vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej v závislosti od výsledku konania, prípadne

v inom rozhodnutí , ktorým sa konanie končí. Pokiaľ navrhovateľka nepodá žalobu vo veci samej v
súdom určenej lehote, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v uznesení, ktorým neodkladné
opatrenie zruší v zmysle § 336 ods. 3 CSP pre márne uplynutie lehoty pre podanie žaloby.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).