Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219047
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117219047.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom PhD. v právnej veci žalobcu: 1/ M. Y., T..

XX.X.XXXX, H. N. XXX, XXX XX R., 2/ Z. Y., T.. X.X.XXX, H. N. XXX, XXX XX R., právne zastúpení
JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom Ružová 10, 083 01 Sabinov, p r o t i žalovanému:
OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom Štúrova č. 5, 81 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 o zdržanie sa
výkonu záložného práva a nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú
nehnuteľnosti:

- rodinný dom, súp. č. XXX, postavený na parcele č. XXX, zapísaný na LV č. XXX vedeného Okresným
úradom G., katastrálnym odborom, okres G., obec R., k. ú. R., vo vlastníctve: M. Y. v podiele 3 a Z.
Y. v podiele 1 ,

- pozemok, parcely registra ,,X.“, zapísané na LV č. XXX, parcela č. XXX o výmere 1130 m2, druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria vedený Okresným úradom G., katastrálnym odborom, okres G.,
obec R., k. ú. R., vo vlastníctve M. Y. v podiele 1/1.

- pozemok, parcele registra ,,X.“, zapísané na LV č. XXX, parcela č. XXX o výmere 1924 m2, druh
pozemku - záhrady, vedený Okresným úradom G., katastrálnym odborom, okres G., obec R., k. ú. R.,
vo vlastníctve M. Y. v podiele 1/1.

II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v článku V. Poplatky bod 2. písm. a) Zmluvy o
OTP REFINANC úvere č. 006/5020/14SU zo dňa 25.2.2014 uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným
v znení : ,,Dlžník je povinný zaplatiť Banke poplatok za: I. upomienku vo výške 25.00 € a za každú

ďalšiu upomienku 25.00 € v prípade nedodržania podmienok zmluvy, ktoré sú splatné v deň odoslania
upomienky.“ je n e p r i j a t e ľ n á.

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 3.8.2017 sa žalobcovia domáhali voči žalovanému zdržania sa výkonu
záložného práva žalovaným. Svoju žalobu odôvodnili tým, že v rovnakej právnej veci podali na
tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 30.11.2016, pričom tunajší súd vydal

dňa 20.12.2016 uznesenie č. k. 25Csp/175/2016-35, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti žalobcov. V podanej
žalobe žalobcovia argumentovali, že medzi žalobcami a žalovaným bola uzatvorená zmluva o OTP
REFINANC úvere č. 006/5020/14SU dňa 25.2.2014, predmetom ktorej bolo poskytnutie účelovéhospotrebného úveru zabezpečeného nehnuteľnosťou vo výške 76.160,10 Eur. Zároveň žalobcovia so
žalovaným uzatvorili Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 25.2.2014, kde
predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti žalobcov. Predmetný úver žalobcovia brali za účelom

zabezpečenia vlastného bývania. Nie z vlastnej viny sa dostali do finančnej tiesne a omeškali sa s
platením splátok úveru. Konštatovali, že v rodinnom dome bývajú žalobcovia so svojimi maloletými
deťmi a rovnako v tomto dome bývajú aj rodičia žalobcu v 1. rade a sestra žalobcu v 1. rade so
svojou dcérou. Teda ide o nehnuteľnosť, ktorá predstavuje bývanie nielen pre žalobcov, ale aj pre ich
rodinných príslušníkov a preto majú naliehavý právny záujem na zachránenie nehnuteľnosti, v ktorej

majú pocit domova a bezpečia. Konštatovali, že žalovaný zaslal žalobcom výzvu Vyhlásenie úveru za
predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 6.10.2016, pričom nesplatená
istina predstavovala sumu 74.198,24 Eur, úroky 1.817,42 Eur, úroky z omeškania vo výške 9,29 Eur
a poplatky 50 Eur, pričom celý záväzok mali žalobcovia uhradiť do 10tich dní od doručenia výzvy.
Žalobcovia podali žalobu preto, že výkon záložného práva sa má vykonať bez sudcu na pohľadávku,
ktorej časť môže predstavovať aj plnenie z neprijateľných podmienok ako sú poplatky za upomienky,

zmluvné pokuty, úroky a úroky z omeškania, teda plnením v rozpore s kogentnými ustanoveniami
zákona. Dôvodili, že reálne hrozí, že sa vykoná záložné právo v rozpore s pravidlami verejného poriadku,
pričom vo výške pohľadávky rozhodne nie súd ale podnikateľ a nútené postihnutie majetku vykoná
nie súd, nie exekútor ale podnikateľ. Uviedli, že žalovaný sa zjavne sa snaží postihnúť majetok nad
rámec skutočnej výšky dlhu, pričom takýto výkon záložného práva považovali žalobcovia za odporujúci

dobrým mravom, ako aj základným súkromnoprávnym zásadám, pričom poukázali aj na čl. 20 Ústavy
SR v zmysle čl. 19 Ústavy SR, podľa ktorého je obydlie nedotknuteľné. Neprimeraná súkromná
autonómia a až svojvôľa v rámci výkonu záložného práva spravidla pokračuje vo forme nezákonnej
uchopovacej svojpomoci vo vzťahu k predmetu dražby, ktorá je nielen hrubým porušením platného
práva a ústavných práv dotknutých osôb, ale pre svoju spoločenskú škodlivosť si zaslúži aj jednoznačne

spoločenské odsúdenie. Uviedli, že žalovaný má možnosť využiť iný spôsob výkonu záložného práva
a následnou exekúciou, v ktorej však platí princíp ochrany povinného na rozdiel od bezmocnosti, ak
výkon záložného práva vykonávajú podnikatelia. Konštatovali ešte, že v žalovanom prípade žalobcovia
nepoznajú skutočnú výšku nesplateného úveru a žalovaný si sám stanovil výšku pohľadávky, pričom
v zmluve o úvere sa problematickým zdajú rôzne poplatky a sankcie čo indikuje hrubú nerovnováhu

v neprospech spotrebiteľa podľa formulárovej spotrebiteľskej zmluvy. Zároveň žalobcovia žiadali o
vydanie neodkladného opatrenia v tom zmysle, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe alebo mimo dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej
sú nehnuteľnosti žalobcov. Zároveň žiadali, aby súd vo veci samej rozhodol tak, že uloží žalovanému
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe alebo mimo dobrovoľnej

dražby, predmetom ktorého sú nehnuteľnosti žalobcov s tým, že žiadali priznať aj nárok na náhradu
trov konania.

2. Písomným podaním doručeným súdu 14.9.2017 sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že
nepopiera, že žalovaný ako veriteľ uzatvoril dňa 25.2.2014 so žalobcami ako dlžníkmi zmluvu o

úvere ako je špecifikovaná vyššie, v zmysle ktorej poskytol žalovaný žalobcom účelový spotrebný
úver zabezpečený nehnuteľnosťou, pričom návratnosť úveru bola zabezpečená zmluvou o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti. Dôvodil, že žalobcovia ako dlžníci poskytnutý úver nesplácali riadne
a včas. S predmetnou žalobou žalovaný nesúhlasil v celom rozsahu a to najmä poukazom na § 151a
OZ, pričom uviedol, že neexistuje žiadna zákonná povinnosť, aby veriteľ musel uplatniť svoj nárok

najskôr v súdnom konaní, pričom samotný zákon priznáva veriteľovi právo uspokojiť svoju pohľadávku z
predmetu záložného práva. Keďže záložné právo slúži na zabezpečenie úveru žiadna finančná inštitúcia
by takýto úver klientovi neposkytla, ak by nedokázal veriteľovi istými prostriedkami zaručiť návratnosť
úveru, pričom táto skutočnosť je dlžníkovi všeobecne známa. Samotným podpisom zmluvy o úvere
ako aj záložnej zmluvy vyjadruje dlžník, resp. záložca slobodný a vážny súhlas s prípadným výkonom

záložného práva. Poukázal aj na ustanovenia § 151d, ods. 1, 3 OZ a § 151j, ods. 1 OZ. Argumentoval,
že uvedené ustanovenie OZ umožňuje veriteľovi predať záloh priamo na dražbe v zmysle zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, preto výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je podľa
jeho názoru v súlade s právnym poriadkom SR. Navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

3. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním doručeným súdu 12.10.2017
vyjadrili žalobcovia, ktorí opätovne poukázali na to, že sa nie z vlastnej viny dostali do finančnej tiesne
a omeškali sa s platením splátok úveru. Argumentovali, že majú oprávnené obavy, že zmluva obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, preto musí byť preskúmaná nezávislým a nestranným súdom, pričomžalovaný sa zjavne snaží postihnúť majetok nad rámec skutočnej výšky dlhu. Výkon záložného práva
týmto spôsobom považujú žalobcovia za odporujúci dobrým mravom. Zotrvali na rovnakých dôvodoch
ako v žalobe a nesúhlasili s tvrdeniami žalovaného uvedenými v jeho vyjadrení.

4. Napokon k tomuto vyjadreniu žalobcov sa písomným podaním doručeným súdu 23.11.2017 vyjadril
žalovaný, ktorý uviedol, že nerozumie ako môže žalobcovia považovať výkon záložného práva v danom
prípade za odporujúci dobrým mravom a zásade rovnosti účastníkov. Zo strany žalovaného ide o
správanie sa v súlade s platným právom, navyše presne podľa zmluvnej dohody, v ktorej zhodne

prejavili svoju vôľu obaja účastníci, čo nemožno rozhodne považovať ani za odporujúce dobrým mravom
ani za porušujúce žiadne súkromnoprávne zásady. Uviedol, že žalovaný si riadne plnil všetky svoje
právne povinnosti voči žalobcom, pričom žalobcovia dostali od žalovaného nimi požadované finančné
prostriedky s tým, že žalovaný mal len ich slovo, že ich aj s príslušenstvom v dohodnutej dobe vrátia.
Následné nesplácanie úveru žalobcami podľa nimi uzatvorenej zmluvy s následkom uspokojovania
pohľadávky žalovaného výkonom záložného práva je porušením práva zo strany žalobcov nie zo

strany žalovaného, nech už k tejto situácii došlo z akýchkoľvek dôvodov. Je pritom nielen v súlade s
právom, ale aj zákonnou povinnosťou žalovaného ako banky, vykonávať obchody obozretne, pričom
žalovaný ako banka podlieha prísnej normatívne regulácii na úrovni zákona a podzákonných predpisov.
Bez primeraného zabezpečenia návratnosti úveru by vôbec zo strany žalovaného predmetný úver
poskytnutý nebol a ani nemohol byť. Poukázal na to, že s ohľadom na výšku úveru poskytnutého

žalobcom zo strany žalovaného rozhodne nie je predmetné zabezpečenie pohľadávky žalovaného
neprimerané. Poukázal na účelovosť argumentácie žalobcov v smere týkajúcom sa neprijateľných
zmluvných podmienok, pričom hoci sú žalobcovia riadne zastúpení advokátom neuviedli ani jednu
konkrétnu neprijateľnú podmienku v predmetnej úverovej zmluve. Poukázal na to, že aj v prípade, že
by bola sporná výška príslušenstva pohľadávky žalovaného (s čím žalovaný nesúhlasí) v danom konaní

nie je v žiadnom prípade sporný nárok žalobcu na vrátenie minimálnej istiny úveru a preto žalobný
návrh tak ako bol žalobcami podaný nemôže obstáť. Ak by súd uložil žalovanému povinnosť v zmysle
žalobného návrhu žalobcov, došlo by zo strany súdu k nedôvodnému výrazne neprimeranému zásahu
do práv žalovaného hrubo porušujúcemu princíp právnej istoty. Žalovaný ďalej uviedol, že na vyhovenie
žalobného návrhu žalobcov tu nie sú hmotnoprávne predpoklady, nakoľko záložná zmluva je perfektná,

zabezpečuje pohľadávku žalovaného vo vzťahu k žalobcom a bez ohľadu na jej výšku. Žalovaný má za
to, že úverová zmluva je v celom rozsahu platná, pričom skutkové tvrdenia žalobcov nie sú spôsobilými
prostriedkami procesného útoku vo vzťahu k žalobnému návrhu uplatnenom v tomto súdnom konaní.
Opätovne navrhol žalobu zamietnuť.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, listinnými dôkazmi prečítaním obsahu
celého spisu konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 4 je rozhodnutie
Centra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi v I. rade, na
č. l. 8 a nasl. je zmluva o OTP REFINANC úvere uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným, na č.
l. 13 sa nachádza vyhlásenie úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného

práva, na č. l. 17 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu č. k. 16C/31/2017-17 zo dňa 31.8.2017,
ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou
do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa výkonu záložného práva, na č. l. 22 sa nachádza
vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 12.9.2017, na č. l. 27 a nasl. je vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu
žalovaného, pričom toto vyjadrenie žalobcov je zo dňa 12.10.2017, na č. l. 31 sa nachádza vyjadrenie

žalovaného zo dňa 13.11.2017, ktorým reagoval na ostatné vyjadrenie žalobcov, na č. l. 36 a nasl.
je zmluva o zriadení záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti uzatvorená medzi žalobcami a
žalovaným, napokon súd oboznamuje aj dnes krátkou cestou doručený dodatok č. 1 k zmluve OTP
REFINANC úvere, v ktorom bol dohodnutý odklad splátok dlžníkov z tejto úverovej zmluvy ako aj
ostatným spisovým materiálom.

6. Tunajší súd dňa 20.2.2018 vyhlásil pod č. k. 16C 31/2017-49 rozsudok, kde uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti
žalobcov. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žalobcovia majú voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti rozsudku.

7. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - vyhovujúcemu výroku a súvisiacemu výroku
o trovách konania odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie. Poukázal na to, ževýkon záložného práva spôsobom predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe bol dohodnutý medzi stranami
priamo v zmluve o úvere v spojení so záložnou zmluvou a je plne v súlade s platnou právnou úpravou
zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, resp. § 151j a násl. Občianskeho zákonníka.

Zmluvná podmienka odrážajúca zákonné ustanovenie pritom ani nemôže byť neprijateľnou (nekalou)
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle čl. 1 ods. 2 smernice 93/13/EHS, na čo už v rámci svojej
rozhodovacej praxe činnosti upozorňoval aj Súdny dvor Európskej únie vo veci C-359/11, C-400/11. Z
tohto dôvodu právny názor súdu prvej inštancie vyjadrený v bode 31 odôvodnenia nemôže byť správny.
Ďalej poukázal na to, že dobrovoľná dražba prebieha prísne formalizovaným postupom na základe

osobitnejnormatívnejprávnejúpravy.Rozhodujúcimdôvodomprečodôjdekuplatneniuzáložnéhopráva
je porušenie povinnosti druhého účastníka právneho vzťahu závažným spôsobom. Veriteľ je ten, ktorý
sa domáha svojho práva, ktoré bolo porušené. Argumentáciu žalobcov 1/ a 2/ týkajúcu sa ochrany
obydlia záložcu, ktorá má prednosť pred právom veriteľa na uhradenie pohľadávky, je podľa názoru
žalovaného nedôvodná. Uviedol, že efektívna ochrana súkromného života nemôže ísť tak ďaleko, aby
zaisťovala každej rodine vlastný domov. Poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

a ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/13, v ktorom bol pripustený výkon
záložného práva dobrovoľnou dražbou aj vtedy, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
Považoval preto za nesprávny právny názor súdu prvej inštancie, žeby výkon záložného práva formou
dobrovoľnejdražbynemal,činemoholbyťeurokonformným(bod37odôvodneniarozsudku).Nazáklade
nesporného skutkového stavu žalovaný, ako záložný veriteľ voči žalobcom 1/ a 2/ vymáhal pohľadávku

zo zmluvy o úvere, s ktorou sú žalobcovia 1/ a 2/ v omeškaní, pričom zákon dáva žalovanému možnosť
pre takýto prípad uspokojiť svoju pohľadávku predajom nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe, pričom táto
možnosť vyplýva zo zákona, spôsob realizácie záložného práva bol dohodnutý aj v zmluve o úvere aj v
zmluve záložnej. Vzhľadom na v prevyšujúcej časti zamietnutú žalobu, žalovaný vyslovil názor, že súd
prvej inštancie v spojení s jeho odôvodnením jednoznačne vyjadril názor, že pohľadávka žalovaného zo

zmluvy o úvere je platne zabezpečená záložným právom, a preto v celom rozsahu žalobcom nevyhovel.
Ďalej namietal, že je v rozpore s princípom právnej istoty a prekročením právomoci súdu, keď súd
prvej inštancie neaplikuje príslušný právny predpis. V danom prípade zákon o dobrovoľných dražbách v
spojení s § 151j Občianskeho zákonníka bez toho, aby využil postup v zmysle ust. § 162 ods. 1 písm. b)
Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie nie je ústavným súdom, aby sám rozhodoval o tom, či

je alebo nie je platný a účinný zákon v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnou zmluvou.
Podľa názoru žalovaného, súd prvej inštancie prekročil svoju právomoc a rozhodol contra legem, ak
nepostupoval v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku. Ďalej namietal výrok o
priznanom nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Poukázal na to, že žalobcovia 1/ a 2/ neboli
úspešnívcelomrozsahu,pretoaplikáciaust.§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkunebolasprávna.

Druhým výrokom súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Navrhol zmeniť napadnutý
rozsudok a žalobu zamietnuť. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania alebo zrušiť napadnutý rozsudok
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Právny zástupca žalobcov sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením č. k. 4 Co 63/2018-80 zo dňa 13.11.2018
zrušil rozsudok okrem zamietavého výroku a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil odvolací súd v podstate tým, že
súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia sa náležite nevysporiadal so skutkovými zisteniami

vyplývajúcimi z obsahu žaloby a výsledkov vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie náležite
neodôvodnil napadnuté rozhodnutie a na posudzovanie súladu zákona s ústavou súd prvej inštancie
nie je kompetentný. Za dôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa rozhodnutia súdu prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania.

10. Súd prvej inštancie po rozhodnutí odvolacieho súdu doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi
konštatovaním, že na č. l. 49 a nasl. sa nachádza rozsudok tunajšieho súdu č. k. 16C/31/2017-49 zo
dňa 20.2.2018, na č. l. 57 a nasl. sa nachádza odvolanie žalovaného, na č. l. 80 a nasl. sa nachádza
uznesenie KS PO č. k. 4Co/63/2018-80 zo dňa 13.11.2018, pričom zistil tento skutkový stav:

11. Žalobcovia v I. a II. rade ako dlžníci uzatvorili so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o OTP REFINANC
úvere č. 006/5020/14SU dňa 25.2.2014. Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobcom účelový
spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou v sume 76.160,10 Eur s tým, že úver je poskytovaný za
pohyblivú úrokovú sadzbu ustanovenú ako súčet základnej úrokovej sadzby pre OTP REFINANC úverysfixáciouna3rokyahrubejmarže0,60%p.a..Základnáúrokovásadzbakudňupodpísaniazmluvybola
stanovená vo výške 4,59% ročne, t.j. výsledná úroková sadzba spotrebného úveru ku dňu podpísania
zmluvy predstavovala 4,79% ročne. Počas obdobia fixácie je úver úročný akciovou výslednou úrokovou

sadzbou vo výške 3,59% ročne. Predmetný úver bol zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosti
- predmet zabezpečenia spolu s poistením týchto nehnuteľností min. vo výške úveru a vinkuláciou
poistného plnenia v prospech banky. Po splnení podmienok mohol dlžník čerpať úver postupne v lehote
od 25.2.2014 do 23.4.2014 s tým, že nárok na čerpanie úveru končí uplynutím dňa 25.8.2015. Dlžník je
povinný splatiť podľa tejto zmluvy banky istinu úveru spolu s úrokmi v mesačných anuitných splátkach

v počte splátok 358 s tým, že 1. splátka splatná 25.5.2014 je vo výške 346,91 Eur a 2. až 357. splatná
vždy k 25. dňu v mesiaci je vo výške 346,91 Eur a posledná 358. splatná 25.2.2044 bola stanovená
vo výške 344,98 Eur.

12. V zmluve je čl. V bod 2. konštatované, že jednorazový poplatok za spracovanie úveru vo výške 0,0
Eur, v zmluve je ďalej upravené, že dlžník je povinný zaplatiť banke poplatok za po

a) I. upomienku vo výške 25,00 Eur a za každú ďalšiu upomienku 25,00 Eur v prípade nedodržania
podmienok zmluvy, ktoré sú splatné v deň odoslania upomienky,
b) zmenu zmluvných podmienok na žiadosť Dlžníka a následné vypracovanie dodatku k tejto zmluvy vo
výške 150,00 Eur, ktorý je splatný v deň uzavretia dodatku,
c) nečerpanie alebo nedočerpanie úveru vo výške 3% z nečerpanej alebo nedočerpanej čiastky úveru,

max. 200 Eur, ktorý je splatný v deň nároku na čerpanie úveru. V prípade, ak došlo k vypovedaniu
čerpania úveru je tento poplatok splatný v deň účinnosti výpovede čerpania úveru,
d) posun termínov čerpania - I. posun vo výške 10 Eur/každý nasledujúci posun vo výške 33 Eur, ktorý
je splatný v deň uzavretia dodatku k zmluve,
e) vyhotovenie potvrdenia na základe individuálnej žiadosti klienta vo výške 17 Eur + DPH, ktorý je

splatný v deň prevzatia potvrdenia,
f) poplatok za hotovostnú splátku vo výške 2 Eur, ktorý je splatný v deň realizovania hotovostnej splátky,
g) splatenie úveru, alebo jeho časti pred lehotou splatnosti vo výške 5% z predčasne splatenej čiastky
úveru, min. 166 Eur, ktorý je splatný v deň realizácie predčasnej, alebo mimoriadnej splátky; to neplatí
v prípadoch, keď Banka nie je oprávnená požadovať od Dlžníka úhradu úrokov, poplatkov alebo iných

nákladov v súvislosti s predčasným splatením úveru podľa čl. IV tejto zmluvy,
h) vystavenie súhlasu so zriadením záložného práva v prospech inej banky na druhom mieste v poradí
(okremŠFRB)avzdaniesazáložnéhoprávavovýške33Eur,ktorýjesplatnývdeňprevzatiapotvrdenia.

13. V zmysle § 551 OZ uspokojenie pohľadávky banky vo výške 76.160,10 Eur s príslušenstvom a

poplatkami z tejto zmluvy o úvere, resp. s odstúpenia od tejto zmluvy o úvere zrážkami zo mzdy alebo
iných príjmov, ktoré poberá alebo bude poberať u platiteľa mzdy je rovnako zabezpečený tento úver
(čl. VIII.)

14. V rovnaký deň bola medzi rovnakými účastníkmi podpísaná aj zmluva o zriadení záložného práva k

nehnuteľnosti č. ZZ1 k ÚZ č. 006/5020/14SU, kde zabezpečovanou pohľadávkou je úver z predmetnej
úverovej zmluvy vo výške 76.160,10 Eur. K zabezpečeniu pohľadávky uvedenej v zmluve zmluvné
strany zriaďujú záložné právo pre záložného veriteľa zálohu - nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov.
V čl. V. tejto záložnej zmluvy je upravený výkon záložného práva v tom zmysle, že v rámci výkonu
záložného práva ak pohľadávka nebude riadne a včas plnená sa záložný veriteľ môže uspokojiť po

a) priamym predajom zálohu na dražbe, b) priamym predajom zálohu tretím osobám podľa výberu
záložného veriteľa, c) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov (napr.
v exekučnom konaní, v konaní o súdny výkon rozhodnutia) s tým, že uvedené spôsoby môže záložný
veriteľ použiť v ľubovoľnom poradí.

15. Písomným podaním zo dňa 6.10.2016 označeným ako vyhlásenie úveru za predčasne splatný a
oznámenie o začatí výkonu záložného práva, žalovaný požadoval od žalobcov úhradu celého záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, ktorý predstavuje k 5.10.2016 sumu 76.074,95 Eur pozostávajúcu z
istiny vo výške 74.198,24 Eur, úrokov vo výške 1.817,42 Eur, úrokov z omeškania vo výške 9,29 Eur a
poplatkov vo výške 50 Eur s tým, že v prípade nevyrovnania záväzkov do stanoveného termínu sa tento

list mal považovať za oznámenie o začatí výkonu záložného práva (predaja zálohu) podľa § 151l OZ s
tým, že banka sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu formou predaja na dražbe v zmysle zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.16. Tunajší súd uznesením č. k. 16C/31/2017-17 zo dňa 31.8.2017 uložil žalovanému povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti:
- rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na par. č. XXX, zapísaný na LV č. XXX, vedený Okresným

úradom G., katastrálnym odborom, okres G., obec R., katastrálne územie R., vo vlastníctve: M. Y. v
podiele 3/4 a Z. Y.Á. v podiele 1/4,
- pozemok parcely registra "X.", zapísaný na LV č. XXX, par. č. XXX, o výmere 1.130 m2, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria, vedený Okresným úradom G., katastrálnym odborom, okres G., obec R.,
katastrálne územie R., vo vlastníctve M. Y. v podiele 1/1,

- pozemok parcely registra "X.", zapísaný na LV č. XXX par. č. XXX, o výmere 1.924 m2, druh pozemku
- záhrady vedený Okresným úradom G., katastrálnym odborom, okres G., obec R., katastrálne územie
R., vo vlastníctve M. Y. v podiele 1/1, a to až do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa
výkonu záložného práva.

17. Na pojednávaní konanom dňa 20.2.2018 právny zástupca žalobcov uviedol, že zotrváva na podanej

žalobe tak ako bola doručená v písomnej forme súdu dňa 3.8.2017. Konštatoval, že existuje úverový
rámec,ktorýnepopierajú,avšakkonečnásplatnosťúverujevroku2044,čojepomernedlhádoba,avšak
po tomto úvere bola ešte následne klientom, teda žalobcom, boli poskytnuté dva úvery, jeden vo výške
20.000 Eur a druhý vo výške 5.000 Eur. Ďalej konštatoval, že nebol dostatočný proces overenia bonity v
tomtokonanížalobcov,tedaklientov.Uviedol,žežalobcovkontaktujúrôzneosobyvovzťahukuhradeniu

celej dlžnej sumy naraz. Klienti nesplácali úver aj preto, lebo bol zrušený ich úverový účet. Poukázal na
čl. 5 bod 1 úverovej zmluvy, kde je široko koncipovaná možnosť výkonu záložného práva, čo vytvára
významnú nerovnováhu v neprospech žalobcov, t.j. dlžníkov z tejto úverovej zmluvy. Konštatoval, že
takýto výkon záložného práva by bol v rozpore s právnym poriadkom SR. Navrhoval žalobe v celom
rozsahu vyhovieť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania a nemal návrhy na doplnenie

dokazovania.

18. Na tom istom pojednávaní zástupca žalovaného uviedol, že tento úver nebol postupovaný na
vymáhanie pohľadávok, pričom nemal vedomosť o tom, že by došlo k jeho vymáhaniu cez žalovaným
zazmluvnené spoločnosti. Uviedol, že každý zodpovedá za to, do akého úverového vzťahu vstupuje.

Krátkou cestou doručil súdu ako aj protistrane dodatok č. 1 k zmluve o OTP REFINANC, kde je
uvedené, že došlo k odkladu splátok, čím argumentoval, že nie je pravdou, že banka pred zosplatnením
nekomunikovala s klientmi, teda so žalobcami. Uviedol, že v tomto prípade nejde o spotrebiteľský
úver, ale išlo o úver na bývanie. Ďalej dôvodil, že úverový účet je vedený, stále existuje, pričom sa
na ňom evidujú pohľadávky. Konštatoval, že nie je sporné, že došlo k čerpaniu úveru k uzatvoreniu

zmluvy o úvere ako aj k záložnej zmluve. Spornosť výšky pohľadávky nemôže byť dôvodom pre
negovanie výkonu záložného práva tak ako je uvedené v žalobe. Poukázal na čl. I. zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti bod 2 kde je špecifikované, čo všetko je zabezpečené touto záložnou
zmluvou.Zabezpečeniejepodľajehoprávnehonázoruvsúladesplatnouprávnouúpravou.Konštatoval,
že banka podlieha reguláciám, teda nie je to len jej právom ale aj povinnosťou teda chrániť svoje

pohľadávky. Konštatoval, že v žalobe tak ako bola predložená súdu ide o tzv. nelimitovaný zákaz výkonu
záložného práva. Konštatoval, že nerovnováha medzi zmluvnými stranami nebola žalobcami žiadnym
spôsobom preukázaná. Konštatoval, že ustanovenia zmluvy, na ktoré poukazujú prostredníctvom
právneho zástupcu žalobcovia ani podľa Smernice 93/13 EHS nepodliehajú súdnemu prieskumu.
Konštatoval, že to boli žalobcovia, ktorí porušili zmluvu, pričom uviedol, že účelovo vníma tvrdenie

žalobkyne v II. rade, že nevedela čo je to záložné právo. Poukázal na to, že pri podpise úverovej
zmluve v rozsahu 76.160 Eur je zvláštne, že žalobcovia si ani neprečítali zmluvu o úvere ako aj
záložnú zmluvu, pričom ide o pomerne vysokú finančnú čiastku. Dôvodil, že žalobcovia vlastnou
nezodpovednosťou ohrozili aj iné osoby bývajúce v tomto obydlí. Konštatoval, že dokonca aj Ústava
SR chráni nedotknuteľnosť obydlia, nie však obydlie ako také pred napr. výkonom záložného práva.

Poukázal aj na čl. 8 ods. I. Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd v obdobnej intencii.
Konštatoval, že obydlie nemôže predstavovať absolútnu prekážku výkonu záložného práva. Úverovú
zmluvu ako záložnú zmluvu považoval za perfektnú. Navrhoval žalobu zamietnuť a konštatoval, že nemá
návrhy na doplnenie dokazovania.
19. Žalobca v I. rade vypovedal, že nie je to tak, že by nemali záujem splácať predmetnú úverovú

zmluvu, avšak dostali sa do finančných problémov. Pracuje viac-menej sezónne a v zime je práce menej.
Poberal iba minimálnu mzdu, pričom aktuálne v tomto zimnom období je PN. O tejto veci vie uviesť
viac manželka, ktorá komunikovala s bankou. Denne im aj 5krát vyvolávala nejaká inkasná spoločnosť
vo vzťahu k úhrade celej pohľadávky. Poukázal na to, že majú spoločne s manželkou 17-ročného syna,ktorý ma nádor v hlave, s ktorým chodia na liečenia do Ružomberka, pričom si požičiavajú auto, nakoľko
nie sú vlastníkmi osobného motorového vozidla. Chceli by sa so žalovanou stranou nejakým spôsobom
dohodnúť. Ich dom má približne 60 rokov, preto ho potrebovali nejakým spôsobom sanovať, t.j. odvodniť

ho, odkopať, aby neboli mokré základy, nejaké prerábanie vnútri v dome, stierky, sanita, jadro ako aj
okolie domu, pričom bolo potrebné vymeniť aj strechu na tomto dome. Mali úver v Slovenskej sporiteľni,
pričom potrebovali navýšiť úverový rámec a preto preniesli tento úver do OTP Banky, vtedy ešte žalobca
v I. rade pracoval ako živnostník v Rusku, mal dobrý príjem, nebol problém uhrádzať jednotlivé splátky.

20. Žalobca v II. rade uviedol, že s bankou komunikovala v G. ako aj s riaditeľkou banky e-mailovou
komunikáciou a rovnako tak boli zaslané aj e-maily na centrálu v Bratislave. Teda nie je pravdou, že
sa nesnažila s bankou dohodnúť. Úver brali z dôvodu rekonštrukcie nehnuteľnosti, nakoľko to bolo
potrebné, pričom táto nehnuteľnosť slúži na bývanie a v dome bývajú 2 svokrovci, my dvaja s manželom,
naše 2 deti ako aj sestra môjho manžela, ktorá je slobodná matka a býva tam s dcérou, čiže v tomto
dome býva spolu 8 ľudí, teda 5 dospelých a 3 deti. Tento úver bol refinancovaný, resp. prenesený z

pôvodnéhoveriteľat.j.zoSlovenskejsporiteľnenaaktuálnežalovanéhot.j.OTPBankukvôlivýhodnejšej
úrokovej sadzbe. Na tejto nehnuteľnosti viazne právo doživotného užívania svokrovcov ako aj švagrinej
s dcérou, pričom banka si tieto skutočnosti nepreverovala. Vypovedala, že záložnú zmluvu vnímala ako
nejaké ručenie domom, pričom nevedela, že by mohli prísť o dom.

21. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

24. Podľa § 151b ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa
určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva

sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného
práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva
určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania
záložného práva bolo možné záloh určiť.

25. Podľa § 151c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú
pohľadávku ako aj peňažnú pohľadávku ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania
záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v
budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od plnenia podmienky. Záložné právo prechádza pri prevode alebo
prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy

ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zabezpečenej pohľadávky

26. Podľa § 151j Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne
a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva
sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa

osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

27. Záložné právo je v podmienkach trhového hospodárstva významným a veľmi frekventovaným
vecnoprávnym prostriedkom zabezpečenia pohľadávok a ich príslušenstva. Z jeho akcesorickej povahy

vyplýva, že ako vedľajší vzťah pristupuje k pohľadávke ako prostriedok na jej hmotnoprávne a
procesnoprávne posilnenie tým, že na jeho základe je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť svoju
pohľadávku z predmetu záložného práva (zálohu) v prípade, ak jeho pohľadávka nie je riadne a včassplnená. Posilňuje teda postavenie záložného veriteľa a jeho istotu tak, že zabezpečuje, aby jeho nároky
z pohľadávky boli uspokojené aj vtedy, keď obligačný dlžník nesplní pohľadávku riadne a včas.

28. Z charakteru záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu jednoznačne vyplýva, že na to, aby
bolo záložné právo pre veriteľa efektívne, hodnota predmetu záložného práva (t. j. hodnota zálohu) musí
byť rovnaká alebo vyššia ako hodnota zabezpečenej pohľadávky. Len v takomto prípade má totiž veriteľ
istotu uspokojenia svojej pohľadávky aj v prípade, že dlžník by dobrovoľne neplnil ani len čiastočne.
Napriek skutočnosti, že záložné právo je tradičným zabezpečovacím inštitútom, vo všeobecnosti

akceptovaným vo všetkých typoch záväzkových vzťahoch, v prípade, že je zabezpečovaným vzťahom
vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, je nutné osobitne skúmať, či jeho dojednanie nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko sa už z
podstaty jedná o zabezpečovací inštitút pohľadávky veriteľa (dodávateľa), ktorého účelom je posilniť
postavenie veriteľa, je navyše potrebné vziať na zreteľ, že len v prípade, ak dojednanie záložného
práva so spotrebiteľom v konkrétnom prípade spôsobuje značnú nerovnováhu v záväzkovom vzťahu v

neprospech spotrebiteľa, je takéto dojednanie neprijateľnou podmienkou. Opačný výklad by totiž viedol
k absurdnému záveru, že nakoľko záložné právo pôsobí vždy v prospech veriteľa (dodávateľa) a v
neprospech spotrebiteľa, záložné právo so spotrebiteľom nemožno dohodnúť. Možno teda zhrnúť, že
v prípade existencie záložného práva v rámci spotrebiteľskej zmluvy (alternatívne ak je podmienkou
uzavretia hlavnej zmluvy zriadenie záložného práva k predmetu vo vlastníctve spotrebiteľa osobitnou

zmluvou), je úlohou konajúceho súdu posúdiť, či uvedené záložné právo je alebo nie je neprijateľnou
podmienkou z hľadiska intenzity zásahu do postavenia zmluvných strán zo spotrebiteľského vzťahu.
Vzhľadom na funkciu a význam tohto zabezpečovacieho inštitútu bude pritom rozhodné skúmanie
primeranosti záložného práva k zabezpečenému záväzku z hľadiska charakteru predmetu záložného
práva (zálohu) a jeho (nie len ekonomickej) hodnoty, výšky a významu zabezpečenej pohľadávky a

dohodnutého (resp. zákonom stanoveného) spôsobu výkonu záložného práva.

29. Je nespochybniteľné, že zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách je súčasťou právneho
poriadku Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie zastáva názor, že záväzky je potrebné si plniť v
zmysle dohodnutých zmluvných dojednaní, avšak za predpokladu, že tieto zmluvné dojednania sú

súladné so zákonnými ustanoveniami týkajúcimi sa spotrebiteľského práva a sú tiež eurokonformné.

30. Súd prvej inštancie rovnako zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok
dotknutýzáložnýmprávomjenehnuteľnosťurčenánabývaniespotrebiteľaajehorodiny,celkovovpočte
5 dospelých ľudí a 3 deti. Právo na obydlie totiž v práve Únie predstavuje základné právo zaručené

Chartou základných práv, ktoré vnútroštátny súd musí zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. Nie
je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby sa výkon záložného práva vykonal mimosúdne -
dobrovoľnou dražbou (na porovnanie - v prípade ochrany obydlia - prípad G. c/a SR).

31. V predmetnej zmluve sa v čl. V. nachádzajú rôzne poplatky, ktoré súd uviedol v bode 12 tohto

rozsudku s tým, že tieto nepredstavujú žiadne skutočne dodané plnenie, resp. službu. Okrem toho
súd prvej inštancie súhlasí s názorom žalobcov, že výkon záložného práva v čl. V. Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 25.2.2014 je koncipovaný široko, čo rovnako spôsobuje
„mocenskú“ disproporciu medzi zmluvnými stranami.

32. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje súdna prax nielen bytové záujmy podielových
spoluvlastníkov samotných, ale aj ich rodinných príslušníkov (R 1/1989). Za zmienku stojí tiež fakt, že
úver medzi žalobcami a žalovaným bol poskytnutý ako úver na refinancovanie úveru medzi žalobcami
a predchádzajúcim veriteľom, čo indikuje určitú neopatrnosť súčasného žalovaného pri poskytnutí
úveru, všetko pri spoliehaní sa na výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou mimo súdnej kontroly

dražobného procesu.

33. Právo na ochranu domova je všeobecne pre každého zaručené aj článkom 17 Medzinárodného
paktu o občianskych a politických právach, podľa ktorého nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému
zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie ani útokom na svoju

česť a povesť. Právo na primerané bývanie (byt, domov) zaručuje článok 11 Medzinárodného paktu
o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v zmysle ktorého zmluvné strany paktu, uznávajú
právo každého jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, zahrňujúce dostatočnú
výživu, šatstvo, byt, a na neustále zlepšovanie životných podmienok. Oba tieto pakty boli publikovanéako vyhláška ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb. a pre bývalú Československú republiku
nadobudli platnosť 23. marca 1976.

34. Napokon je právo na ochranu domova zaručené aj článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ktorý pre bývalú Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť
18. marca 1992 (pre Slovenskú republiku záväzný od 1. januára 1993) a bol uverejnený v Oznámení
Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb. V zmysle tohto článku každý má právo
na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia (domova) a korešpondencie.

35. Súd prvej inštancie s ohľadom na vyššie uvedené konštatuje, že vyhovel žalobe v časti o zdržanie sa
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, nakoľko zdržanie sa výkonu záložného práva nemôže
byť ani pri dobrovoľnej dražbe bezlimitné.

36. Súd ešte konštatuje, že v prípade neuhrádzania si zmluvných záväzkov je pochopiteľne výkon

záložného práva možný, a v zásade sa aj realizuje, avšak so zreteľom na oprávnené záujmy nielen
záložného veriteľa, ale aj záložcov, zvlášť v situácii, keď ide o obydlie viacčlennej rodiny (8 ľudí), je nutné
právny stav posudzovať citlivo a uvážene.

37. Z charakteru záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu jednoznačne vyplýva, že na to, aby

bolo záložné právo pre veriteľa efektívne, hodnota predmetu záložného práva (t. j. hodnota zálohu)
musí byť rovnaká alebo vyššia ako hodnota zabezpečenej pohľadávky. Len v takomto prípade má
totiž veriteľ istotu uspokojenia svojej pohľadávky aj v prípade, že dlžník by dobrovoľne neplnil ani len
čiastočne. Čo sa týka vyhodnotenia zásady proporcionality, súd prvej inštancie súc viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu konštatuje, že pri nesporných faktoch, t. j. výške úveru 76.160,10 eur a

nesplatenejistine74.198,24eurjezrejmé,ženakoľkopredmetomzálohuje60-ročnýrodinnýdom(podľa
výpovede žalobcu v 1. rade), nedochádza za vyššie uvedených premenných k výraznej disproporcii
medzi hodnotou nehnuteľnosti a výškou pohľadávky žalovaného, čo však nič nemení na tom, že súd je
povinný skúmať oprávnenosť dobrovoľnej dražby z pohľadu ochrany spotrebiteľských práv.

38. Napokon súd prvej inštancie podrobil skúmanie tejto zmluvy aj z pohľadu prijateľnosti zmluvných
podmienok. V predmetnej zmluve sa v čl. V. nachádzajú rôzne poplatky, ktoré súd uviedol v bode 12
tohto rozsudku s tým, že tieto nepredstavujú žiadne skutočne dodané plnenie, resp. službu. Okrem
toho súd prvej inštancie súhlasí s názorom žalobcov, že výkon záložného práva v čl. V. Zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 25.2.2014 je koncipovaný široko, čo rovnako spôsobuje

„mocenskú“ disproporciu medzi zmluvnými stranami.

39. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

40. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

41. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

42. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia
alebo cenu plnenia.

43. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

44. Pokiaľ ide o poplatok za upomienky súd prvej inštancie už len poukazuje na právny záver
vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove 6Co 126/2012, s ktorým sa stotožňuje. Podľa nehov spotrebiteľských veciach poplatky za upomienky/upozornenie umožňujú získať na úkor spotrebiteľa
majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu za upomienku. Zákon za príslušenstvo
pohľadávky označuje náklady na uplatnenie pohľadávky. Predpokladá teda presné výdavky. Paušálna

výška poplatku za upomienku/výzvu bez transparentného výpočtu skutočných nákladov plne zapadá do
definície neprijateľnej zmluvnej podmienky. Taktiež je potrebné dodať, že žalovaný žiadny spôsobom
nepreukázal, aby vyššie uvedené upomienky boli žalovanej zaslané, a preto v tejto časti ani neuniesol
dôkazné bremeno, čo však nijako neznižuje neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky.

45. Sám žalovaný uvádzal v písomnom podaní z 13.11.2017, že aj v prípade, že by bola sporná výška
príslušenstva pohľadávky (s čím nesúhlasil), v žiadnom prípade nemôže byť sporný nárok žalobcu na
vrátenie istiny úveru. Žalobcovia síce argumentovali spornosťou pohľadávky žalovaného čo do výšky,
preto s ohľadom na vyhlásenú neprijateľnú zmluvnú podmienku mal súd prvej inštancie za to, že
výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou nie je možný, nakoľko by takýmto výkonom práva boli
postihované aj finančné čiastky, na ktoré by žalovaný nárok nemal.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo. Žalobcovia boli v konaní čiastočne úspešní (v rozsahu zdržania sa výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou), žalovaný bol tiež čiastočne úspešný (v rozsahu zamietnutia

zdržania sa výkonu záložného práva všeobecne) súd preto rozhodol tak, že vzhľadom na čiastočný
úspech - neúspech strán sporu žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.