Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 20, 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 18Cb/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117225690
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Svoboda

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:6117225690.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Vincent Svoboda, v právnej veci žalobcu : Spiš Trans Špedit

s.r.o., so sídlom Radlinského 17, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 853 127, zastúpeného JUDr.
Michaelou Husárovou, bytom Muránska 39, Spišská Nová Ves, proti žalovanému : PROMETHEUS,
s.r.o., so sídlom Sama Chalupku 20F, 071 01 Michalovce, IČO: 46 767 631, o zaplatenie istiny 2.615,-
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 2.615 Eur s 8 % úrokom z omeškania ročne z istiny
1.115 Eur od 24.4.2017 do zaplatenia, z istiny 1.500 Eur od 23.4.2017 do zaplatenia, náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v pomere 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 26.7.2017 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie
peňažnej sumy 2.615 Eur s 8 % úrokom z omeškania ročne z istiny 1.115 Eur od 24.4.2017 do zaplatenia
a z istiny 1500 Eur od 23.4.2017 do zaplatenia, titulom zaplatenia náhrady za vykonanú prepravu zo
Slovenskej republiky do Talianska.

2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že preprava bola vykonaná oneskorene a žalobca
spôsobil žalovanému škodu pri preprave zásielky.

3. Vykonaným dokazovaním oboznámením sa: s faktúrou žalobcu č.201702063 zo dňa 21. 2. 2017 /č.l.
13/ s objednávkou žalovaného č. 17PR0368, zo dňa 10.2.2017 /č.l.14/, s medzinárodným nákladným
listom č. 64750 /č.l.15/, s faktúrou žalobcu č. 201702067, zo dňa 22.2.2017 na sumu 1500 Eur /č.l.16/,
objednávkou žalovaného č. 17PR0369, zo dňa 10.2.2017 /č.l.17/, s medzinárodným nákladným listom

č. 64751 /č.l.18/, s faktúrou č. 170521, zo dňa 15.3.2017, vystavenej žalovaným žalobcovi na náhradu
škody vo výške 2 615 Eur /č.l.45/, faktúrou spoločnosti RABEN adresovanej žalovanému č. 7170260373,
zo dňa 20.2.2017 na sumu 2.615 Eur ako vyúčtovania naviac nákladov /č.l.48/, s faktúrou žalovaného
č. 172966 zo dňa 18.12.2017 na sumu 500 Eur /č.l.87/, faktúrou č. 172967 zo dňa 18.12.2007 na sumu
500 Eur vystavenou žalovanému žalobcovi na sumu 500 Eur ako vyúčtovanie zmluvnej pokuty /č.l.88/,
faktúrou žalovaného č. 172968 zo dňa 18.12.2017 na sumu 500 Eur /č.l.89/, všeobecnými obchodnými
podmienkami žalovaného /č.l.91-99/, ako aj s ďalším obsahom spisu zistil nasledovný skutkový stav :

4. Na základe objednávky žalovaného zo dňa 10.2.2017 č. 17PR0368 žalobca vykonal prepravu tovaru
z Jakloviec Slovenská republika do Talianska mesta Vigliano Biellese. Žalobca prepravu riadne vykonala prepravu vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 201702063 /v ďalšom len 063/ na sumu vo výške 1.500
Eur, splatnej 22.4.2017 /č.l.13/.

5. Objednávkou žalovaného zo dňa 10.2.2017 č. 17PR0369 /v ďalšom len 369/ si žalovaný objednal
vykonanie prepravy zo Slovenska do Talianska s dátumom nakládky 13.2.2017 s miestom vykládky
15.2.2017 za cenu 1 250 Eur bez DPH /č.l.17/. Vykonanú prepravu žalobca fakturoval faktúrou č.
201702067 /v ďalšom len 067/, zo dňa 22.2.2017 na sumu 1500 Eur /č.l.16/. K uvedenej faktúre pripojil
medzinárodný nákladný list č. 64751 /č.l.18/ ako dôkaz, že prepravu riadne vykonal. Taktiež k faktúre

žalobcu 063 pripojil medzinárodný nákladný list č. 64750 /č.l.15/.
6. Podľa objednávky žalovaného 368 /č.l.14/ preprava tovaru mala byť uskutočnená 10.2.2017 s
miestom nakládky do 14.30 hod. a s miestom vykládky 14.2.2017 na 8,30 hod. v Taliansku /č.l.14/.

7. Žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 25.10.2017 /č.l.41-43/.

8. V odpore žalovaný poukázal na svoju objednávku 368 /č.l.14/, podľa ktorej žalobca ako dopravca
bol povinný byť na mieste vykládky 14.2.2017 o 8,30 hod., pričom žalobca doručil tovar o deň neskôr
15.2.2017. Na základe prekročenia dodacej lehoty klient žalovaného spoločnosť RABEN /v ďalšom
len klient/ prefakturoval škodu spôsobenú nedodržaním termínu vykládky žalovanému. Dôvodom
spôsobenej škody bol objednaný žeriav klientom na mieste vykládky na deň 14.2.2017. Klientovi vznikla

škoda vo výške 2 615 Eur a klient, spoločnosť Raben prefakturoval náklady žalovanému faktúrou
č. 7170260373 zo dňa 20.2.2017 /faktúra v spise na č.l. 48 v ďalšom len faktúra č. 373/. Žalovaný
reklamoval prepravu u žalobcu reklamáciou zo dňa 28.2.2017 /č.l.50/, v ktorej reklamácii uviedol, že
miesto vykládky, dátum nebol dodržaný u objednávky 368, keďže zásielka bola doručená 15.2.2017.

9. V ďalšom žalovaný poukázal na všeobecné podmienky žalovaného /č.l.91-99/ na článok III., bod
8, podľa ktorého nie je možné bez súhlasu žalovaného poveriť vykonaním prepravy tretiu osobu. Z
uvedeného dôvodu žalovaný neuhradil žalobcom uplatnený nárok.

10. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 28.12.2017 /č.l.61-63/ k odporu žalovaného uviedol, že podľa

článku 30, bod 3 vyhlášky č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej
nákladnej preprave /v ďalšom len Dohovor/, nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty možno
uplatniť len vtedy, ak sa dopravcovi zaslala písomná výhrada do 21 dní po tom, čo zásielka bola
daná k dispozícii príjemcovi. Žalobca uviedol, že reklamácia prepravy v zmysle objednávky č. 368 /
č.l.50/ bola doručená prepravcovi 3.3.2017. Žalobca poukázal na odpor žalovaného, v ktorom žalovaný

uviedol, že mu bola spôsobená škoda, ktorú jeho klient vyúčtoval faktúrou 373 zo dňa 20.2.2017 /č.l.48/.
Následnepredmetnúfaktúru/373/žalovanýrefakturovalžalobcovifaktúrouč.700521zodňa15.3.2017/
v ďalšom len 521/, ktorá faktúra bola žalobcovi doručená až dňa 20.6.2017. Podľa názoru žalobcu v
čase reklamácie prepravy z objednávky 368 , žalovaný vedel, že klientovi žalovaného vznikla škoda,
avšak žalovaný si túto škodu neuplatnil u žalobcu. Poukázal na to, že faktúra 373 zo dňa 20.2.2017 /

č.l.48/ vystavená klientom žalovaného, nie je vystavená za služby, ktoré žalovaný uvádza v samotnom
odpore, ako aj vo faktúre 521.

11. Žalobca ďalej poukazuje na článok 23 ods. 5 Dohovoru, v ktorom je upravené, že ak sa prekročí
dodacia lehota a oprávnený preukáže, že škoda vznikla z tohto dôvodu, dopravca je povinný uhradiť

škodu len do výšky dovozného, pričom žalovaný si uplatňuje sumu vyššiu ako dovozné, keďže faktúra
063 je vystavená na sumu 1500 Eur. Poukázal na to, že vo faktúre 373 vystavenej klientom žalovaného /
č.l.48/, nie je uvedené, že klient fakturuje škodu za poskytnutie žeriavu. Žalobca taktiež poukázal na
to, že objednávka žalovaného 368 zo dňa 10.2.2017 nie je podpísaná žalobcom a žalobca nie je
viazaný všeobecnými obchodnými podmienkami, na ktoré poukazuje žalovaný. Žalobca je toho názoru,

že žalovaný nepreukázal vznik škody a z tohto dôvodu je nárok žalobcu opodstatnený.

12. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 12.2.2018/ č.l. 73A-75/ poukázal na to, že vo faktúre jeho klienta
373 zo dňa 20.2.2017 je uvedené v anglickom jazyku: Additional services FTL, čo v preklade znamená:“
Dodatočné služby“ a tým klient žalovaného mal na mysli náklady v hodnote 2 615 Eur za žeriav, ktorý

zabezpečoval vyloženie tovaru na mieste vykládky a keďže žalobca vyložil tovar oneskorene, o deň
neskôr 15.2.2017, z tohto dôvodu vznikli zvýšené náklady. V bode 5 poukázal na všeobecné obchodné
podmienky žalovaného /č.l.91-99/, zvlášť na článok II, ods. 4, podľa ktorého návrh zmluvy sa považuje
za riadne akceptovaný, pokiaľ dopravca neodmietne návrh zmluvy do 2 hodín v pracovnom čase oddoručenia elektronickou poštou, alebo písomne potvrdí objednávku, alebo potvrdí nákladný list CMR,
alebo nákladný list. Taktiež poukázal na článok III., ods. 8 všeobecných podmienok, podľa ktorého
dopravca nemôže poveriť vykonaním prepravy niekoho iného bez súhlasu žalovaného.

13. Za porušenie tejto povinnosti vyúčtoval žalobcovi zmluvnú pokutu 500 Eur u každej prepravy zvlášť,
jednak faktúrou č. 172966 zo dňa 18.12.2017 u objednávky č. 368/č.l.87/ a faktúrou č. 172967 zo dňa
18.12.2017 vo výške 500 Eur, u objednávky č. 369 /č.l.88/.

14. Taktiež poukázal aj na článok III., bod 10 VOP, v ktorých je upravená povinnosť dopravcu informovať
objednávateľa o možnej škode pri doručovaní zásielky a keďže žalobca túto povinnosť porušil, žalovaný
mu vyúčtoval zmluvnú pokutu faktúrou č. 172968 zo dňa 18.12.2017 na sumu 500 Eur /č.l.89/.

15. Na pojednávaní dňa 25.5.2018 obidvaja účastníci zhodne skonštatovali, že zásielka podľa
objednávky č. 368 bola doručená oneskorene, nie 14.2.2017, tak ako to bolo v objednávke, ale o deň

neskôr 15.2.2017. Žalovaný uviedol, že pokiaľ sa týka reklamácie žalovaného adresovanej žalobcovi zo
dňa28.2.2017/vzmysleobjednávky368č.l.50/,včasetejtoreklamácienemalkdispozíciifaktúruklienta,
spoločnosti RABEN č.373, ktorá je síce vystavená 20.2.2017, avšak bola mu doručená až neskôr, keďže
bola zasielaná obyčajnou poštou a z tohto dôvodu aj táto faktúra klienta nie je zahrnutá v reklamácii
zo dňa 28.2.2017. Žalovaný nemal dôkaz o úhrade tejto faktúry 373 klientovi, ani dôkaz o tom, že

došlo k započítaniu tejto faktúry medzi žalovaným a samotným klientom. Pokiaľ sa týka naviac nákladov
uvedených v tejto faktúre 373 o tom, že sa jedná o náklady, ktoré súviseli s vykládkou tovaru žeriavom
má informáciu iba telefonickú od klienta, keďže v samotnej faktúre 373 sú uvedené iba naviac náklady
bez bližšej špecifikácie.

16. Žalobca je toho názoru, že zmluvná pokuta medzi účastníkmi nebola dohodnutá, keďže všeobecné
obchodné podmienky neboli podpísané žalobcom, ktorý nepodpísal ani jednu z objednávok vystavených
žalovaným, a pokiaľ sa týka samotnej náhrady škody, ktorú požaduje žalovaný, tento nárok neuznáva aj
z dôvodu, že žalovaný nepreukázal existenciu takejto škody, ktoré dôkazné bremeno je na žalovanom
a z tohto dôvodu nestačí iba samotné tvrdenie o vzniku škody, ale aj k preukázaniu jej vzniku, k čomu

nedošlo.

17. Po objednávkach žalovaného 368, 369, v medzinárodných nákladných listoch č. 64750 a 64751 /
č.l.15,18/ je odkaz CMR, čo je skratka pre Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej
nákladnej doprave, ktorý je uverejnený v Zbierke zákonov ako vyhláška č. 11/1964 Zb., na čo poukazuje

aj samotný žalobca /v ďalšom len Dohovor/. Tento Dohovor sa podľa článku 1, bod 1 vzťahuje na každú
zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané
miesto jej dodania, ako sa uvádzajú v zmluve, ležia v dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden
je zmluvným štátom tohto Dohovoru. V medzinárodnom nákladnom liste je o uskutočnenej preprave
uvedenáskratkaCMR,čoznamená,žesajednáoprepravuzásielok,naktorúsatentodohovorvzťahuje.

18. V prejednávanej veci, na posúdenie právneho vzťahu medzi účastníkmi je potrebné použiť Dohovor,
pretože sa jedná o prepravu zásielok za odplatu cestným vozidlom, pričom miesto prevzatia zásielky
je na Slovensku a predpokladané miesto jej dodania bolo v Taliansku. Je nepochybne preukázané, že
existuje doklad o uzatvorení prepravnej zmluvy dôkazom čoho sú vyššie citované nákladné listy /CMR/.

19.Podľa§756Obchodnéhozákonníka,ustanoveniatohtozákona/Obchodnéhozákonníka/sapoužijú,
len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke
zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu.

20. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že vzťah obchodného zákonníka a medzinárodnej zmluvy
je v tomto ustanovení koncipovaný na zásade prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonom /
obchodným zákonníkom/. To znamená, že ustanovenia medzinárodnej zmluvy majú prednosť pred
ustanoveniami obchodného zákonníka. Ustanovenia obchodného zákonníka sa budú aplikovať len
vtedy, ak medzinárodná zmluva neobsahuje odlišnú úpravu. Rozhodným právom v danom prípade

je Dohovor a právny poriadok Slovenskej republiky podľa článku 5, ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady /ES/ č. 593/2008 /v ďalšom len Rím I./.21. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia Rím I., pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu
o preprave tovaru v súlade s článkom 3, rozhodným právom pre takéto zmluvy je právny poriadok
krajinyobvykléhopobytuprepravcuzapredpokladu,žemiestoprijatia,alebomiestourčeniatovarualebo

obvyklý pobyt odosielateľa sú tiež v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny
poriadok krajiny, kde sa nachádza miesto určenia, ako sa dohodli zmluvné strany.

22. Vzhľadom na to, že v oblasti medzinárodnej prepravy existuje mnoho medzinárodných dohovorov,
ktoré upravujú priamo práva a povinnosti zmluvných strán /okrem iného aj dohovor CMR/, je potrebný

článok 5 Nariadenia vnímať v úzkej súvislosti s týmito medzinárodnými dohovormi. Predmetné dohovory
predovšetkým priamo určujú konkrétne práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce z príslušného
druhu zmluvy o preprave. Pokiaľ sa na daný právny vzťah bude aplikovať príslušný medzinárodný
dohovor, vo vzťahu k právam a povinnostiam vyplývajúcim z dohovoru, nebude potrebné určovať
rozhodné právo, keďže aplikovaný bude priamo príslušný medzinárodný dohovor a nebude dochádzať
ku konfliktu rôznych právnych poriadkov. Určenie rozhodného práva v zmysle Nariadenia bude potrebné

len na tie práva a povinnosti, ktoré nie sú príslušným medzinárodným dohovorom regulované.

23. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ sa týka konkrétnych práv a povinností, je potrebné aplikovať
Dohovor CMR a na práva a povinnosti, ktoré nie sú upravené priamo v dohovore, je potrebné aplikovať
právny poriadok SR podľa článku 5, ods. 1 Nariadenia Rím I, keďže miesto prijatia nakládky a obvyklý

pobyt odosielateľa sú v Slovenskej republike.

24. Podľa článku 4 Dohovoru, dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list
chýba, ak má nedostatky, alebo ak sa stratil, nie je tým existencia, alebo platnosť prepravnej zmluvy
dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.

25. Podľa článku 9, bod 1 dohovoru, nákladný list je pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom
o uzavretí prepravnej zmluvy, ako aj prevzatie zásielky dopravcom.

26. V danom prípade medzi účastníkmi nie je sporné, že v obidvoch prípadoch bol vystavený nákladný

list v súlade s Dohovorom a z tohto dôvodu došlo k prepravnej zmluve v súlade s článkom 4 Dohovoru.
Keďže samotný Dohovor obsahuje ustanovenia o náhrade škody z dôvodu prekročenia dodacej lehoty
dopravcom, je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia tohto dohovoru, ktoré upravujú prekročenie
dodacej lehoty.

27. Podľa článku 17, ods. 1 Dohovoru, dopravca zodpovedá za úplnú, alebo čiastočnú stratu zásielky,
alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej
vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty.

28.Podľačlánku17,ods.2Dohovoru,dopravcajeoslobodenýodtejtozodpovednosti,akstratuzásielky,

jej poškodenie, alebo prekročenie dodacej lehote zavinil oprávnený, príkaz oprávneného, ktorý nebol
zavinený nedbalosťou dopravcu, vlastnou chybou zásielky, alebo okolnosťami, ktoré dopravca nemôže
odvrátiť a ktorých následky odstrániť nie je v jeho moci.

29. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že zodpovednosť podľa Dohovoru je zásadne obmedzená na

bezprostrednú vecnú škodu na tovar. Ideálna a komerciálna škoda sa nenahrádza, iba v prípade, že
v nákladnom liste sa osobitne zaznamenali zvýšené hodnoty, alebo osobitný záujem podľa článkov 24
a 26 Dohovoru.

30. Je potrebné uviesť, že zodpovednosť dopravcu podľa dohovoru je objektívna, tak ako je to aj v

ustanovení § 373 Obchodného zákonníka, to znamená, že náhrada škody je upravená na princípe
objektívnejzodpovednosti,ktorápripúšťaliberačnédôvodystým,žeškodca,vdanomprípadedopravca,
preukazuje, že porušenie povinností, z ktorých vznikla škoda, bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi
zodpovednosť, ktoré sú uvedené v článku 17, ods. 2 Dohovoru. V danom prípade bolo preukázané,
že žalobca ako dopravca u objednávky 368 prekročil dodaciu lehotu, keďže tovar bol doručený o deň

neskôr 15.2.2017 a nie 14.2.2017, ako to bolo uvedené v objednávke, čo medzi účastníkmi nie je sporné.
Obidvaja účastníci konštatovali, že k prekročenie dodacej lehoty o jeden deň došlo.31. Ako je to vyššie uvedené, v zásade platí, že dopravca musí preukázať, že stratu, škodu, alebo
oneskorené doručenie zásielky bolo zapríčinené okolnosťami, ktoré dopravca nemohol predvídať.
Nemožno však pochybovať, že Dohovor vychádza z princípu výsledku objektívnej zodpovednosti. V

danom prípade žalobca zapríčinil oneskorené doručenie tovaru, čo sám konštatoval a z tohto dôvodu nie
je potrebné ani skúmať, či v danom prípade sú okolnosti, liberačné, ktoré by vylúčili jeho zodpovednosť.

32. Podľa článku 23 ods. 5 Dohovoru, ak sa prekročí dodacia lehota a oprávnený preukáže, že škoda
vznikla z tohto dôvodu, dopravca je povinný uhradiť škodu len do výšky dovozného.

33. Podľa článku 30 ods. 3 Dohovoru, nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty možno uplatniť
len vtedy, ak sa dopravcovi zaslala písomná výhrada do 21 dní po tom, čo sa zásielka dala k dispozícii
príjemcovi.

34. Súd je toho názoru, že žalovaný splnil podmienku písomnej výhrady do 21 dní, keďže reklamoval

oneskorenédodaniezásielkyreklamáciouzodňa28.2.2017,pričomzásielkaboladoručenáprijímateľovi
15.2.2017.

35. Z vyššie citovaného článku 23 ods. 5 Dohovoru vyplýva, že náhrada škody oprávnenému,
žalovanému nebude automaticky zaplatená, keďže oprávnený bude musieť preukázať rozsah svojej

škody, pričom táto škoda je obmedzená do výšky prepravného v zmysle článku 23 Dohovoru. Podľa
názoru súdu, poškodený, žalovaný musí preukázať, že mu vznikla škoda a musí preukázať aj príčinnú
súvislosť medzi oneskoreným dodaním zásielky a samotnou škodou. Musí preukázať aj výšku samotnej
škody. Žalovaný nepreukázal samotný vznik škody, ani základné predpoklady pre uplatnenie náhrady
škody. Žalovaný nepredložil súdu dôkaz o tom, že faktúru 373 /č.l.48/ uhradil svojmu klientovi.

Nepreukázal, že u tejto faktúry došlo k započítaniu medzi žalovaným a klientom okrem samotného
konštatovania tohto započítania na pojednávaní. Žalovaný nepreukázal špecifikáciu tejto škody, ktorá
bezprostrednesúviselasoneskorenýmdodanímzásielkyojedendeň.Samotnénaviacnákladyuvedené
vo faktúre jeho klienta 373, nie sú konkretizované, nemožno z nich zistiť, či tieto náklady boli spôsobené
oneskoreným dodaním zásielky, konkretizovaním vzniknutých nákladov za použitie žeriavu /napr.

vyúčtovaním stojného, alebo iných nákladov/. Samotné tvrdenie žalovaného, že bol o tom informovaný
telefonicky, že vznikli nejaké náklady žeriavom, nie sú preukázané, nemožno posúdiť objektívne ich
skutočný vznik. Keďže žalovaný nepreukázal vznik škody, nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi
porušením povinností žalobcom a vzniknutou škodou.

36. Z uvedeného dôvodu teda súd nepriznal žalovanému náhradu škody v konaní, ktorú žalovaný
fakturoval faktúrou 521 /č.l.45/ žalobcovi vo výške 2 615 Eur.

37. Žalovaný nijakým spôsobom ani nepreukázal, že túto škodu uplatnil voči žalobcovi procesnoprávnym
postupom, vzájomnou žalobou, započítaním.

38. Uvedený Dohovor nerieši úpravu uzatvárania zmlúv o preprave a preto pri ich uzatváraní je potrebné
vychádzať z úpravy v obchodnom zákonníku, resp. v občianskom zákonníku, keďže podľa § 1 ods. 2
Obchodného zákonníka, vzťahy uvedené v ods. 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona a ak niektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení /obchodného zákonníka/, riešia sa podľa predpisov

občianskeho zákonníka.

39. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka aplikovateľného aj na obchodné záväzkové vzťahy,
ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto
povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti

nevznikne škoda.

40. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

41. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že platnosť dohody o zmluvnej pokute je vždy podmienená
písomnou formou.42. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

43. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde
k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.

44. Pri dohode o zmluvnej pokute sa vyžaduje jednoduchá písomná forma, ktorá predpokladá listinu,

v ktorej je uvedený obsah právneho úkonu. Ďalšou náležitosťou písomnej formy dohody o zmluvnej
pokute je podpis zmluvných strán podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v ktorom je uvedené, že
písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.

45. Písomná forma právneho úkonu teda predpokladá existenciu dvoch základných náležitostí a to
písomnostiapodpisu.Zpredloženýchobjednávokžalovaného368a369/č.l.15,17/jezrejmé,žežalobca

tieto objednávky nepodpísal a nepodpísal ani všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaný predložil
do spisu a z uvedeného dôvodu nedošlo k dohode o zmluvnej pokute. Z uvedeného dôvodu ani nárok
žalovaného z vyúčtovaných zmluvných pokút faktúrami č. 172966, č. 172967 a 172968, všetky zo dňa
18.12.2017 /č.l. 87,88,89/ je neopodstatnený.

46. Podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy
alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné
podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého
úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto
prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím

lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

47. Z predložených objednávok a medzinárodných nákladných listov je zrejmé, že medzi účastníkmi
došlo k uzatvoreniu prepravnej zmluvy podľa obchodného zákonníka tým, že žalobca ako dopravca
vykonal prepravu na základe objednávok žalovaného v cene, ktorá je uvedená vo faktúrach žalobcu,

tzv. konkludentným spôsobom. Súčasťou tejto zmluvy však nie sú všeobecné obchodné podmienky,
na ktoré poukazuje žalovaný, keďže tieto nie sú podpísané žalobcom a nie sú ani priložené k návrhu
zmluvy, objednávkam žalovaného.

48. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže súd mal za preukázané vykonanie prepravy žalobcom podľa

vyššie dvoch citovaných objednávok žalovaného a keďže žalovaný nepreukázal vznik škody spôsobenej
nedodaním jednej zo zásielok včas, súd zaviazal žalovaného zaplatiť dohodnutú cenu prepravy, pričom
u objednávky 369 zohľadnil, že časť prepravného vo výške 385 Eur bola uhradená a z tohto dôvodu
zaviazal žalovaného zaplatiť čiastku 2615 Eur /3000 - 385/.

49. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

50. Podľa ods. 2, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a

najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom,
podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň
doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom.
Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom.

51. Podľa ods. 3, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne
a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota
splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne.
Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne

iným spôsobom.

52. Podľa ods. 4, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania
veriteľa.53.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať

z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

54. Podľa ods. 2, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z
omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

55. Keďže medzi účastníkmi nebola dohodnutá výška úrokov z omeškania, je potrebné aplikovať ust.
§ 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., podľa ktorého namiesto úrokov z omeškania podľa
sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná
základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej
o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby

omeškania. Keďže žalobca požaduje úrok z omeškania vo výške 8 % ročne, tento úrok zodpovedá
tomuto ustanoveniu a súd priznal požadovaný úrok. Pokiaľ sa týka splatnosti, žalobca akceptoval 60-
dňovú splatnosť od doručenia faktúry uvedenú v objednávkach žalovaného a súd preto priznal úrok z
omeškania od tejto splatnosti.

56. Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia obchodného
zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1
zákona, je 40 Eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania a súd priznal žalobcovi túto náhradu.

57. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd

priznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Nakoľkomálžalobcavkonaníplný
úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v pomere 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3

vyhotoveniach s prílohami.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 127 ods. 1 CSP, to znamená, že musí byť
z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.