Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Alena Mazúrová
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/130/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116210340
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7116210340.12
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobkyne: W. Z.Č., I.. XX.XX.XXXX,
Z. I. G. XX, XXX XX N., zastúpená Advokátskou kanceláriou WEBBER LEGAL, s.r.o. so sídlom Na
rozhliadke 2, 831 01 Bratislava, IČO: 50 680 552 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o neplatnosť zmlúv
r o z h o d o l :
I. Určuje,žezmluvaospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXuzavretámedzižalobkyňouažalovaným
dňa 13.8.2015, je neplatná.
II. Určuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a
žalovaným dňa 18.9.2015, je neplatná.
III. Priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa žalobou došlou súdu dňa 9.5.2016 sa (najprv) domáhala určenia, že a) dohoda o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 13.8.2015, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXX1 zo dňa 13.8.2015, b) dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa
18.9.2015, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
18.9.2015, c) ustanovenie čl. 1 o výške poplatku za poskytnutie úveru vo výške 730 EUR zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.8.2015, d) ustanovenie čl. 1 o výške poplatku za
poskytnutie úveru vo výške 322 EUR zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.9.2015,
e) ustanovenie čl. 3 o výške úroku 45 % ročne z poskytnutého úveru a poplatku za každú zaslanú
upomienku vo výške 30 Eur zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 13.8.2015,
f) ustanovenie čl. 3 o výške úroku 64 % ročne z poskytnutého úveru a poplatku za každú zaslanú
upomienkuvovýške30EurzmluvyospotrebiteľskomúverečísloXXXXXXXXXzodňa18.9.2015,súako
neprijateľné zmluvné podmienky predmetných spotrebiteľských úverových zmlúv neplatné a určenia, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 13.8.2015 a zmluva o spotrebiteľskom úvere
číslo XXXXXXXXX zo dňa 18.9.2015 sa považujú za bezúročné a bez poplatkov.
2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 13.8.2015 uzatvorila so žalovaným zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a dňa 18.9.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX. Na základe zmluvy o úvere zo dňa 13.8.2015 jej bol poskytnutý úver vo výške 1.000 EUR
a na základe zmluvy o úvere zo dňa 18.9.2015 úver vo výške 350 EUR a v obidvoch prípadoch žalovaný
svoj záväzkový vzťah zabezpečil dohodami o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Poukázala na to,
že žalovaný listami zo dňa 10.12.2015 vyzval jej zamestnávateľa Centrum špeciálno-pedagogického
poradenstva, so sídlom Bocatiova 1, Košice na vykonávanie zrážok zo mzdy. Citujúc ustanovenie
Občianskeho zákona § 52 ods. 3, 4, ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. - § 2 písm. a), b) d), § 1 ods. 2
poukázala na to, že v predmetnej veci sa jedná o zmluvy spotrebiteľské. Dôvodila, že zmluvy obsahujú
neprijateľné zmluvné podmienky a za túto je v prvom rade potrebné považovať dohodu o zrážkachzo mzdy a z iných príjmov dňa 13.8.2015, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.8.2015 a dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa
18.9.2015, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
18.9.2015. Dôvodila, že predmetné dohody o zrážkach zo mzdy neboli s ňou ako spotrebiteľkou osobitne
individuálne dojednané, žalovaný si už vopred v texte vyznačil krížikom, že túto dohodu neodmieta a v
plnom rozsahu s ňou súhlasí, pričom sa k ničomu takému nevyjadrovala. Dodala, že žalovaný využil len
to, aby zmluvu podpísala a takéto konanie zo strany žalovaného považuje v rozpore so zákonom a s
dobrými mravmi. Tieto dohody predstavujú kompaktný vopred pripravovaný celok upravujúci podmienky
úverového vzťahu a ako dlžníčka mohla len vopred naformulované ustanovenia dohôd o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov akceptovať ako celok. Ako spotrebiteľ nemala možnosť prejaviť svoju slobodnú
vôľu a preto tieto dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné. Tiež poukázala na § 551 Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 1, § 39 OZ. Uviedla, že aj úverové zmluvy sú v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale
aj zo zákonom, keďže si od žalovaného požičala sumu 1.000 EUR, pričom žalovaný od nej požaduje
vrátenie celkovej sumy vo výške 1.730 EUR (suma je navýšená o poplatok vo výške 730 EUR ) a v
druhomprípade,keďsipožičalasumu350EUR,žalovanýodnejpožadujevrátiťsumuvovýške672EUR
(suma navýšená o poplatok vo výške 332 EUR), čo je podľa jej názoru úžera zo strany žalovaného. Tiež
uviedla, že spotrebiteľské zmluvy neobsahujú napr. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadne poradie v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
spotrebiteľského úveru a absencia týchto náležitostí, ktoré ustanovuje zákon k spotrebiteľskej úverovej
zmluvy spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
3. Spolu so žalobou žalobkyňa na preukázanie svojho nároku súdu doručila žiadosť o vykonávanie
zrážok zo mzdy adresovanú žalovaným zamestnávateľovi žalobcu zo dňa 10.12.2015, dohodu
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretú medzi stranami sporu dňa 13.8.2015, zmluvu
o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi stranami sporu dňa 13.8.2015, všeobecné podmienky
poskytnutia spotrebiteľského úveru, dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretú medzi
stranami sporu dňa 18.9.2015, zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi stranami sporu dňa
18.9.2015, kópie výplatných pások žalobkyne za obdobie 01/2016 až 04/2016.
4. Žalobkyňa použila nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe,
návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov.
5. Žalobkyňa sa tiež návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia a súd uznesením zo dňa
31.5.2016 sp. zn. 36C/130/2016-27 o návrhu rozhodol tak, že zamestnávateľ žalobkyne je povinný
predbežne sa zdržať vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na základe dohody
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 13.8.2015, ktorá je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.8.2015 a na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo
dňa 18.9.2015, ktorá je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.9.2015 do
právoplatného skončenia vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.9.2016.
6. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 7.11.2016, v ktorom uviedol, že podľa jeho
názoru žalobkyňa na požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem, pričom poukázal na § 137
písm.c)CSP.Kzmluveospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXuviedol,žežalobkyňaakospotrebiteľka
sa zaviazala zaplatiť žalovanému ako veriteľovi celkovú čiastku 672 EUR ( ak nie je dohodnuté inak )
do 18.9.2016 na účet veriteľa s tým, že je určený termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy
dňa 18.9.2016 a z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počte a termínov
splátky, istiny, úrokov a iných poplatkov. Uviedol, že žalobkyňa ako dlžníčka sa touto zmluvou zaviazala
k úhrade jednej splátky vo výške 672 EUR s termínom splatnosti dňa 18.9.2016. Žalovaný uviedol, že
v deň podpísania predmetnej zmluvy žalobkyňa ako dlžníčka požiadala o možnosť využitia splátkového
kalendára - dohody o plnení v splátkach, pričom žalobkyňa s touto dohodou bola oboznámená, na znak
čoho ju podpísala, a preto mala vedomosť aj o existencii náležitosti, ktoré v nej následne boli uvedené.
Žalobkyňa ako spotrebiteľka sa tak zaviazala uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných
splátkach po 56 EUR vždy k 20-temu kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.10.2015. Poukázal
na to, že podľa dohody o splátkach žalobkyňa ako spotrebiteľka vzala na vedomie, že výška RPMN
sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v čase uzatvorenia zmluvy bola jej hodnota
281,64 %. Keďže dohoda o splátkach oprávňovala žalobkyňu ako spotrebiteľku plniť v splátkach, logicky
vzrastá aj RPMN, a tzn. že RPMN vo výške 28% stanovená v zmluve o úvere bola hodnota vypočítaná
pre prípad splatenia úveru v jednej splátke a naproti tomu RPMN vo výške 281,64 % dohodnutá vdohode v splátkach, tak predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie
v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Poukázal na to, že je na žalobkyni preukázať v
čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN. Citujúc § 53 ods. 6 OZ, § 1 ods. 1, § 1a ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. uviedol, že toto citované nariadenie definuje odplatu ako úrok, poplatky a
akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy
a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných
prostriedkov. Zastal názor, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou,
ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide
o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím
peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a
úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných
prostriedkov. Uviedol, že v zmluve zo dňa 18.9.2015 je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov
vo výške 98 EUR, čo predstavuje RPMN vo výške 28 % a v tejto zmluve žalobkyňa vzala na vedomie,
že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania
tejto zmluvy je vo výške 24,67 %. Dôvodil, že z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že výška odplaty
pri poskytnutí finančných prostriedkov je v súlade s nariadením, neprevýšila dvojnásobok priemerných
hodnôt RPMN, ako aj uvedenej priemernej ročnej RPMN. Uviedol, že v prípade, že po podpise zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, žalobkyňa nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo že odplata,
úrok či RPMN je vysoká, mala právo od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere odstúpiť, toto právo nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva,
že súhlasila s obsahom zmluvy a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. K
spotrebiteľskej zmluve uzatvorenej medzi stranami dňa 13.8.2015 žalovaný uviedol, že touto zmluvou sa
žalobkyňazaviazalazaplatiťcelkovúčiastku1.730EUR(akniejedohodnutéinak)do13.8.2016naúčet
veriteľa a vzhľadom na uvedené, sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 13.8.2016. Dôvodil, že tu tiež nie
je možné hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, dlžníčka sa
zmluvou zaviazala k úhrade jednej splátky vo výške 1.730 EUR s termínom splatnosti dňa 13.8.2016. V
deň uzavretia žalobkyňa využila možnosť splátkového kalendára - dohody o plnení splátkach a s touto
dohodou bola oboznámená, na znak čoho ju podpísala, mala vedomosť aj o existencii náležitosti,
ktoré v nej následne boli uvedené. Touto dohodou sa žalobkyňa zaviazala celkovú čiastku splatiť v 10
pravidelných mesačných splátkach vo výške 173 EUR vždy k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc
dňa 20.9.2015. Dôvodil, že podľa dohody o splátkach žalobkyňa vzala na vedomie, že výška RPMN
sa vypočíta v zmysle zákona spotrebiteľských úverov a je vo výške 267,15 %. Dohoda o splátkach
oprávňovalaspotrebiteľaplniťvsplátkachajelogické,ževzrastalaajRPMN,toznamená,žeRPMNbola
stanovená na hodnotu 28 % v zmluve a jej hodnota bola vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej
splátke a naproti tomu RPMN vo výške 267,15 % dohodnutá v dohode o splátkach predstavuje RPMN
vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom
prípade. Tiež poukázal na to, že dôkazné bremeno je na žalobkyni preukázať, v čom spočíva nesprávne
uvedenie RPMN. Dôvodil, že v predmetnej zmluve je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov
vo výške 280 EUR, čo predstavuje RPMN vo výške 28 %, v zmluve o úvere žalobkyňa vzala na
vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu
podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 25,88 %. K dohodám o zrážkach zo mzdy
žalovanýzaujalstanovisko,žetátopredstavujesamostatnýdokument,jevsúladesozákonomoochrane
spotrebiteľa a táto bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny, je platná, pričom spĺňa základné náležitosti
vyžadované zákonom a preto túto dohodu nie je možné vyhlásiť za neplatnú. Žiadal, aby súd žalobu v
celom rozsahu zamietol.
7. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené v písomnom
vyjadrení k žalobe.
8. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 26.2.2019 podala návrh na zmenu žaloby a žiadala, aby súd
zmenu žaloby pripustil nasledovne: Zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX uzavretá medzi
žalobkyňou a žalovaným dňa 13.8.2015 je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX
uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 18.9.2015 je neplatná.
9. Návrh na zmenu žaloby žalobkyňa odôvodnila poukazujúc na § 139 a nasledujúcich CSP. K zmluve
číslo XXXXXXXXX, ktorú strany sporu uzavreli dňa 13.8.2015 a v zmysle ktorej žalovaný ako veriteľ
poskytol žalobkyni ako dlžníčke spotrebiteľský úver vo výške 1.000 Eur a ktorý záväzok sa žalobkyňaako spotrebiteľka zaviazala vrátiť veriteľovi v celkovej čiastke 1.730 Eur a to do 13.8.2016 uviedla, že
súčasne so zmluvou spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX strany sporu uzatvorili viaceré súvisiace
formulárové zmluvné dojednania, ktoré boli vopred pripravené žalovaným a ktorých obsah žalobkyňa
nemohla meniť a tieto musela uzatvoriť, ak chcela spotrebiteľský úver od žalovaného získať. Medzi
tieto zmluvné dojednania patrí aj dohoda o plnení splátkach, ktorá podľa jej obsahu má predstavovať
dodatok k zmluve o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX (bod 2 dohody o plnení v splátkach),
kde sa žalobkyňa zaviazala žalovanému vrátiť celkovú čiastku spotrebiteľského úveru v 10 mesačných
splátkach po 173 Eur. Poukázala na výšku RPMN, kde po zadaní parametrov spotrebiteľského úveru
(výška spotrebiteľského úveru = 1.000 Eur, dátum poskytnutia 13.8.2015, počet splátok 1, výška splátky
1.730, splatnosť 13.8.2016) je podľa interaktívnej kalkulačky uvedenej na portáli finančnej osvety a
ochrany finančného spotrebiteľa MFSR vo výške 68,36 %. RPMN podľa uzavretej zmluvy v znení
dohody o plnení v splátkach číslo XXXXXXXXX je po zadaní parametrov spotrebiteľského úveru (výška
spotrebiteľského úveru = 1.000 Eur, dátum poskytnutia 13.8.2015, počet splátok 10, výška splátky
173, splatnosť 13.8.2016) podľa interaktívnej kalkulačky uvedenej na portáli finančnej osvety a ochrany
finančného spotrebiteľa MFSR vo výške 217,20 Eur a v dohode je uvedená vo výške 267,15 Eur.
Poukazujúc na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy s poukazom
na § 1 a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. žalobkyňa uviedla, že priemernou RPMN pre 2. štvrťrok
2015 (štvrťrok predchádzajúci uzatvoreniu zmluvy - § 9 ods. 2 písm. z) zákona č. 129/2010 účinného
v čase uzatvárania zmluvy) bola RPMN vo výške 24,67 %, dvojnásobok predstavuje 49,34 % a teda
RPMN dojednaná podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX je neplatná pre rozpor s §
53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a navyše RPMN je tiež v priamou rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka ) a preto je predmetná spotrebiteľská zmluva neplatná (§ 39 Občianskeho
zákonníka). K zmluve číslo XXXXXXXXX žalobkyňa uviedla, že túto zmluvu strany sporu uzatvorili dňa
18. 9.2015, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 350 Eur a záväzok
spotrebiteľa vrátiť veriteľovi celkovú čiastku 672 Eur a to do 18.9.2016. Súčasne aj s tomto zmluvou
strany sporu uzatvorili viaceré súvisiace formulárové zmluvné dojednania, ktoré boli vopred pripravené
žalovaným a ktorých obsah žalobkyňa nemohla meniť a tieto musela uzatvoriť, ak chcela spotrebiteľský
úver od žalovaného získať. Medzi tieto zmluvné dojednania patria aj dohoda o plnení v splátkach,
ktorá podľa jej obsahu má predstavovať dodatok k zmluve o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX
(bod 2 dohody o plnení v splátkach), kde sa žalobkyňa zaviazala žalovanému vrátiť celkovú čiastku
spotrebiteľského úveru v 12 mesačných splátkach po 56 Eur. Poukázala na to, že RPMN podľa zmluvy
je po zadaní parametrov spotrebiteľského úveru (výška spotrebiteľského úveru = 350 Eur, dátum
poskytnutia 18.9.2015, počet splátok 1, výška splátky 672 Eur, splatnosť 18.9.2016 ) podľa interaktívnej
kalkulačkyuverejnenejnaportálifinančnejosvetyaochranyfinančnéhospotrebiteľaMinisterstvafinancií
SRvovýške87,75Eur.RPMNpodľazmluvyvznenídohodyoplnenívsplátkachjepozadaníparametrov
spotrebiteľského úveru (výška spotrebiteľského úveru = 350 Eur, dátum poskytnutia 18.9.2015, počet
splátok 12, periodicita mesačne, výška splátky 56) podľa interaktívnej kalkulačky uvedenej na portáli
finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa Ministerstva financií SR vo výške 246,10 % a v
dohode je uvedená vo výške 281,64 %, a aj tu žalobkyňa poukázala na § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy, na § 1a nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z. Poukázala
na priemernú RPMN pre 2. štvrťrok predchádzajúci uzatvoreniu zmluvy s poukazom na § 9 ods. 2 písm.
z) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvárania zmluvy, podľa ktorého RPMN bola vo výške
24,67 %, dvojnásobok predstavuje 49,34 % a teda RPMN dojednaná podľa zmluvy a spotrebiteľskom
úvere číslo XXXXXXXXX je neplatná pre rozpor s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka navyše RPMN
je tiež v priamom rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) a zmluva je preto neplatná. (§ 39 OZ).
Zhrnula, že keďže zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavreté stranami sporu sú neplatné, neplatné sú aj
všetky ostatné zmluvy dojednané pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľskom úvere, nakoľko ide o zmluvy
vzájomne závislé.
10. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
11. Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.
12. Podľa 142 ods. 1 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.13. Podľa § 142 ods. 2 CSP, uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak
neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.
14. Podľa 294 CSP, zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporov nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.
15. O návrhu žalobkyne súd rozhodol uznesením zo dňa 5.3.2019 sp. zn. 36C/130/2016-177 tak, že
pripustil zmenu žaloby v zmysle požadovaného návrhu žalobkyne. Uznesenie bolo doručené stranám
sporu, pričom žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe.
16. Súd vykonal dokazovanie prednesom advokáta žalobcu, oboznámením s obsahom spisu, dôkazmi
nachádzajúcimi sa v súdnom spise; z predmetných dôkazov súd vychádzal a vyhodnotil skutkový stav
nasledovne:
17. Medzi stranami sporu bola dňa 13.8.2015 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, v zmysle
ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníčke spotrebiteľský úver v sume 1.000 EUR a
žalobkyňa ako spotrebiteľka sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť odplatu pri
poskytnutí finančných prostriedkov, úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho
splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 730 EUR, t. j. zaplatiť celkovú čiastku
1.730 EUR, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola stanovená na výšku 280 EUR, čo
predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 28 %, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch. Úrok bol stanovený na 45 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho
úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavoval sumu
450 EUR. Žalobkyňa sa zaviazala splatiť celkovú čiastku 1.730 EUR, pokiaľ nebolo dohodnuté inak,
do 13.8.2016 na účet veriteľa a zmluvné strany sa dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane 13.8.2016. Súčasťou zmluvy je aj
stanovená výška priemernej hodnoty ročnej RPMN platnej ku dňu podpísania zmluvy na hodnotu 25,88
%. V zmluve je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú
čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 EUR a zaväzuje sa uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku
čiastku 30 EUR a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. V deň podpísania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere medzi stranami sporu bola podpísaná aj dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli na zabezpečení pohľadávok veriteľa z úverovej
zmluvy zo dňa 13.8.2015, č. XXXXXXXXX a žalobkyňa ako dlžníčka mala prejaviť súhlas s tým, aby
sa uspokojenie zabezpečenej pohľadávky veriteľa zabezpečila vykonaním pravidelných mesačných
zrážok z jej mzdy u zamestnávateľa mesačne vo výške 173 EUR. Žalobkyňa svojím podpisom tejto
dohody potvrdila, že sa oboznámila s predmetnou dohodou, súhlasila s jej znením bez pripomienok a
tiež potvrdila, že pred uzatvorením tejto dohody bola osobitne poučená o dôsledkoch uzatvorenia tejto
dohody, pričom túto dohodu neodmietla a v plnom rozsahu s ňou prejavila súhlas. Zo všeobecných
podmienokposkytnutiaspotrebiteľskéhoúveruzbodu05vyplýva,žespotrebiteľskýúversaúročíročnou
úrokovou sadzbou, ktorá predstavuje fixné percento vo výške 45 %, pričom úroková sadzba úveru bola
fixná na celé obdobie úveru. Z bodu 08 vyplýva, že účelom zabezpečenia pohľadávok z tejto zmluvy
veriteľ so súhlasom dlžníka požaduje poskytnutie zabezpečenia výlučne vo forme dohody o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov alebo ručenia alebo zmluvnej pokuty. Z bodu 13 vyplýva, že veriteľ mal upozorniť
spotrebiteľa, že v prípade nesplatenia spotrebiteľského úveru vznikne za podmienok stanovených v
zmluve spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť dohodnutú čiastku za upomienky, okamžite splatiť celý dlh,
povinnosť platiť úroky z omeškania, nahradiť škodu vo výške, v ktorej nie je krytá úrokom z omeškania,
zmluvnú pokutu a uhradiť náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva a veriteľovi vznikne
právo na realizáciu zabezpečenia uvedeného v zmluve, právo na odstúpenie od zmluvy / alebo právo
domáhať sa ochrany svojich práv na príslušnom orgáne. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že
13.8.2015 bola medzi stranami sporu ako zmluvnými stranami uzavretá Dohoda o plnení v splátkach
( poskytnutého úveru v zmysle zmluvy zo dňa 13.8.2015), podľa ktorej žalobkyňa mala uhradiť celkovú
čiastku úveru vo výške 1.730 EUR v 10 pravidelných mesačných splátkach po 173 EUR vždy k 20.
kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.9.2015. Hodnota RPMN podľa Dohody činila 267,15 %.
Dňa 18.9.2015 medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej
bol zo strany žalovaného ako veriteľa žalobkyni ako dlžníčke poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver
v sume 350 EUR a žalobkyňa ako spotrebiteľka sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo
v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavovalo sumu 322 EUR, t. j. zaplatiťcelkovú čiastku 672 EUR. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola stanovená na výšku 98
EUR, čo predstavuje RPMN vo výške 28 %, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch. Úrok bol stanovený na výšku 64 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia,
čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavoval sumu 224 EUR a žalobkyňa
ako spotrebiteľka sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 672 EUR, ak nie je dohodnuté inak, do 18.9.2016
na účet veriteľa a zmluvné strany sa dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 18.9.2016. Žalobkyňa ako spotrebiteľka touto
zmluvou vzala na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský
úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy je vo výške 24,67 %. Zo zmluvy tiež vyplýva, že zmluvné
strany sa dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v
zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33
EUR a zaväzuje sa uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30 EUR a to do 5 dní od
doručenia písomne výzvy na úhradu. V deň podpísania zmluvy sporové strany tiež podpísali dohodu
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, v zmysle ktorej sa sporové strany dohodli na zabezpečení
pohľadávok veriteľa z úverovej zmluvy zo dňa 18.9.2015, č. XXXXXXXXX a žalobkyňa ako dlžníčka
prejavila súhlas s tým, aby sa uspokojenie zabezpečenej pohľadávky veriteľa zabezpečil vykonaním
pravidelných mesačných zrážok a aby jej zamestnávateľ jej mesačne zrážal z jej mzdy čiastku 56 EUR a
uhrádzal ju priamo na účet veriteľa. Žalobkyňa svojím podpisom tejto dohody potvrdila, že sa oboznámila
s predmetnou dohodou, súhlasila s jej znením bez pripomienok a tiež potvrdila, že pred uzatvorením tejto
dohody bola osobitne poučená o dôsledkoch uzatvorenia tejto dohody, pričom túto dohodu neodmietla
a v plnom rozsahu s ňou prejavila súhlas. Zo všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského
úveru z bodu 05 vyplýva, že spotrebiteľský úver sa úročí ročnou úrokovou sadzbou, ktorá predstavuje
fixné percento vo výške 64 %, pričom úroková sadzba úveru bola fixná na celé obdobie úveru. Z
bodu 08 vyplýva, že účelom zabezpečenia pohľadávok z tejto zmluvy veriteľ so súhlasom dlžníka
požaduje poskytnutie zabezpečenia výlučne vo forme dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
alebo ručenia alebo zmluvnej pokuty. Z bodu 13 vyplýva, že veriteľ mal upozorniť spotrebiteľa, že v
prípade nesplatenia spotrebiteľského úveru vznikne za podmienok stanovených v zmluve spotrebiteľovi
povinnosť zaplatiť dohodnutú čiastku za upomienky, okamžite splatiť celý dlh, povinnosť platiť úroky
z omeškania, nahradiť škodu vo výške, v ktorej nie je krytá úrokom z omeškania, zmluvnú pokutu a
uhradiť náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva a veriteľovi vznikne právo na realizáciu
zabezpečenia uvedeného v zmluve, právo na odstúpenie od zmluvy / alebo právo domáhať sa ochrany
svojich práv na príslušnom orgáne. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že 18.9.2015 bola medzi
stranami sporu ako zmluvnými stranami uzavretá Dohoda o plnení v splátkach (poskytnutého úveru v
zmysle zmluvy zo dňa 18.9.2015), podľa ktorej žalobkyňa mala uhradiť celkovú čiastku úveru vo výške
672 EUR v 12 pravidelných mesačných splátkach po 56 EUR vždy k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci,
počnúc dňom 20.10.2015. Hodnota RPMN podľa Dohody činila 281,64 %. Žalovaný žiadosťou zo dňa
10.12.2015adresovanejzamestnávateľovižalobkynepožiadalzamestnávateľažalobkyne,vzhľadomna
skutočnosť, že žalobkyňa ako dlžníčka si neplnila svoje záväzky vyplývajúce z uzavretých zmlúv riadne
a včas, aby jej boli vykonávané zrážky zo mzdy mesačne podľa dohody o zrážkach zo mzdy a aby tieto
boli zasielané na účet veriteľa a to až so úplného uhradenia dlhu.
18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do
29.9.2015 ( ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z. ), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na
udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
20. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.21. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 22.12.2015, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
24. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 22.12.2015, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
25. Podľa § 9 ods. 9 citovaného zákona v znení účinnom do 22.12.2015, od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
26. Podľa § 9 ods. 10 citovaného zákona v znení účinnom do 22.12.2015, veriteľovi sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský
úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo
poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708
až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou
úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
27. Podľa § 9 ods. 11 citovaného zákona v znení účinnom do 22.12.2015, veriteľ je povinný informovať
spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti
písomne alebo formou krátkej textovej správy (SMS), a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti tejto
splátky zo spotrebiteľského úveru.
28. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 22.12.2015, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
29. Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona v znení účinnom do 22.12.2015, (1) Ročná percentuálna
miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. (2) Na
účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie
akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej
ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to,
či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a
samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej sospotrebiteľom. (3) Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť
svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
30. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
31. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.
32. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.
33. Podľa § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
34. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ( 1 ) Spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.
35. Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
36. Podľa § 53 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 22.12.2015, ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať
najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov
požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú
výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
37. Podľa § 53 ods. 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 22.12.2015,
neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré
bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
38. Podľa § 53b ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 22.12.2015,
ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu,
sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací
predpis.
39. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 22.12.2015,
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.40. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
41. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
42. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
43. Hlavný právny vzťah je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného
predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu
spotrebiteľských úverov podľa zákona 129/2010 Z.z., ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany
spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože primárne sa použije predpis špeciálny, a ak tento
určitú otázku neupravuje, resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva
všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Občianskeho zákonníka.
44. Vzhľadom na vyššie uvedené súd právne uzavrel, že daný právny vzťah medzi stranami sporu sa
spravujeustanoveniamiObčianskehozákonníkaapotomsúdinavšetkyprávneskutočnostineupravené
v zákona č. 129/2010 Z.z. použil ustanovenia Občianskeho zákonníka.
45. Predmetom tohto konania je určenie neplatnosti zmluvy zo dňa na 13.8.2015 a zo dňa 18.9.2015
uzavretých medzi stranami sporu.
46. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti,
ak to vyplýva z osobitného predpisu.
47. Od 1. januára 2018 nadobudol účinnosť čl. XII. bod 39 zákona č. 279/2017 Z. z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o oprave chyby
č. 299/2017 Z. z. V tomto čl. sa zákon č. 129/2010 Z. z. dopĺňa v § 11 nový odsek 4, ktorý znie :
Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Z uvedeného
teda vyplýva, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko tento vyplýva
priamo z osobitného predpisu - zákona 129/2010 Z. z., § 11 ods. 4.
48. Vzhľadom na zmenou žaloby požadované určenie súd posudzoval platnosť právneho úkonu -
spotrebiteľských zmlúv.
49. V tejto súvislosti súd uvádza, že ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, predovšetkým § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka je v súdnej právnej praxi známe aj pod pojmom generálna klauzula.
Toto ustanovenie zakazuje, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali aj dojednania, ktoré by spôsobovali
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V súvislosti
s citovaným ustanovením je však potrebné upozorniť na to, že nie každá podmienka, ktorá však sa
bude podľa tohto ustanovenia javiť ako neprijateľná, neprijateľnou v skutočnosti aj musí byť. Posúdenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky je totiž vždy v závislosti od konkrétnych okolností prípadu. Je
potrebné zohľadniť tiež ďalšie podmienky obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, ako aj iné skutočnosti,
ktoré jednak vyplynuli z obsahu samotnej spotrebiteľskej zmluvy a jednak zo skutočnosti, za ktorých
bola spotrebiteľská zmluva uzatvorená. Posúdenie toho, či ide o značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa prislúcha súdu. Okrem generálnej klauzuly
OZ obsahuje tiež ustanovenie § 53 ods. 4, v ktorom uvádza konkrétne podmienky, ktoré v prípade,
ak sú obsiahnuté v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi je potrebné považovať za neprijateľné.
Napriek demonštratívnemu výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok v § 53 ods. 4 OZ je potrebné
zohľadniť skutočnosť, že ide len o ich exemplifikatívny výpočet, tzn. že za neprijateľné podmienky sa
môžu považovať aj iné podmienky ako tie, ktoré sú výslovne uvedené v § 53 ods. 4 OZ, pokiaľ je možné
subsumovať pod generálnu klauzulu - § 53 ods. 1 OZ. Je potrebné zobrať na zreteľ aj skutočnosť, že
neprijateľné podmienky sú v § 53 ods. 4 OZ popísané iba všeobecne, OZ teda nešpecifikuje neprijateľné
podmienky konkrétne, vymedzenie neprijateľných podmienok obsiahnuté v OZ je tak orientačné.50. Keďže žalobkyňa sa zmenenou žalobou domáhala určenia neplatnosti spotrebiteľských zmlúv
ako celku, je potrebné si uvedomiť, že zákon č. 129/2010 Z. z. vo svojom ustanovení § 11 ods. 1
stanovuje, že v prípade, ak spotrebiteľská zmluva neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 ods. 1, 2,
absenciu týchto podmienok sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľskej zmluvy,
čo má za následok, že spotrebiteľ plní v prospech veriteľa iba takú sumu, akú si v skutočnosti požičal.
Aj určenie neplatnosti celej zmluvy má za následok vrátenie plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia
(§ 458 Občianskeho zákonníka). Ustanovenia prvej časti piatej hlavy OZ (§ 53 a nasledujúcich OZ)
nie je možné aplikovať nezávisle od ustanovení prvej časti štvrtej hlavy OZ (§ 34 a nasledujúcich
OZ). Vzťah štvrtej a piatej hlavy prvej časti OZ je možné charakterizovať tak, že pokiaľ sú naplnené
predpoklady pre neplatnosť právneho úkonu (zmluvy) podľa prvej časti štvrtej hlavy sú spravidla
naplnené predpoklady ustanovení prvej časti piatej hlavy pre charakterizovanie zmluvnej podmienky ako
neprijateľnej. Je potrebné zdôrazniť, že na absolútnu neplatnosť právnych úkonov má súd povinnosť
skúmať vždy a to aj vtedy, ak ide o vzťah inak oprávnený špeciálnymi ustanoveniami zákona, v danom
prípade ustanoveniami o spotrebiteľských vzťahoch, pričom odlišnosť právnych dôsledkov neplatnosti
právneho úkonu vo všeobecnosti od právnych dôsledkoch neplatnosti špeciálnej úpravy je daná iba
do takej mieri, v akej špeciálna právna úprava tieto dôsledky odlišuje od všeobecnej právnej úpravy,
avšak vždy vo vzťahu k dôvodu neplatnosti právneho úkonu. To v konečnom dôsledku znamená, že ak
špeciálna právna úprava neobsahuje odlišné dôsledky neplatnosti právnych úkonov (v danom prípade
ako dôsledok neprijateľných podmienok), v plnom rozsahu platia ustanovenia § 451 a nasl. OZ. V takom
prípade - spravidla nebude mať súd povinnosť zaoberať sa naplnením skutkových podstát uvedených
v ustanoveniach piatej hlavy (spotrebiteľské zmluvy), prvej časti. Ak však právny úkon, zmluva
bude neplatný (á) iba čiastočne, nezbavuje to súd povinnosti zaoberať sa ostatnými skutočnosťami
majúcimi vplyv na posúdenie neprijateľnosti podmienok. Zásadný procesný postup pri interpretácii
ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy je ustanovenie § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. K
výkladu právnych úkonov spotrebiteľských zmlúv treba dodať, že ustanovenia OZ v prípade pochybnosti
o obsahu spotrebiteľských zmlúv ukladajú súdu povinnosť uskutočňovať výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Pri výklade právnych úkonov, a to vrátane výkladu spotrebiteľských zmlúv sa nezaobídeme
aplikácie všeobecných ustanovení OZ upravujúcich platnosť (neplatnosť) právnych úkonov. Podľa § 37
ods. 1 OZ absolútne neplatný právny úkon je taký, ktorý nebol urobený slobodne alebo vážne alebo
určite alebo zrozumiteľne. Na ustanovenie § 37 OZ upravujúci neplatnosť právnych úkonov nadväzuje
právna úprava ustanovenia § 39 OZ, podľa ktorého právny úkon je neplatný, ak svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu (contra lege), obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom. Zákonom pre účely
tohto ustanovenia je pritom treba rozumieť nielen zákon, ale aj iný všeobecne záväzný právny predpis
publikovaný alebo oznámený v Zbierke zákonov. Pod obchádzaním zákona je treba rozumieť stav, pri
ktorom právny úkon nie je síce v rozpore s výslovným znením zákona, jeho výsledok je nežiaduci,
a tým je v rozpore s účelom alebo zmyslom (ratio legis) zákona, ktorý nepredpokladá cieľ sledovaný
právnym úkonom. Osobitným dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu je jeho rozpor s dobrými
mravmi. Skutková podstata tohto dôvodu je síce obsiahnutá v ustanovení § 39 OZ, jeho základ je však
obsiahnutý v ustanovení § 3 ods. 1 OZ. Zaradenie požiadavky na zachovávanie dobrých mravov vo
všeobecných ustanoveniach zákona je vyjadrením toho, že občianskoprávne vzťahy majú byť založené
na uvedenom princípe. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neprijateľná podmienka má za
následok jej neplatnosť. Pojem „ neprijateľná podmienka „ je však pre účely ich výkladu potrebné
porovnať s pojmom nekalá podmienka a s pojmom dobré mravy v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 OZ,
resp. § 39 OZ.
51. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a
lepšiu dostupnosť právnych služieb, a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne,
cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu
pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri
kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa, v prípade spotrebiteľa,
spotrebiteľ často nemá na mieste samom porovnať kvalitu a cenu ponuky s inými ponukami. Spoločným
znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú
nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Zmyslom právnej úpravy ochrany práv spotrebiteľa
je nahradenie formálnej rovnováhy zmluvných strán za rovnováhu reálnu pri zachovaní ostatných práva povinností vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy. Tomu zodpovedá právna úprava v ustanovení § 53
ods. 5 OZ, ktoré ustanovenie, iba konštatuje, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné, avšak bez toho, aby bol kladený dôraz na ďalšiu záväznosť zmluvy, resp. bez toho, aby
venoval pozornosť právnym dôsledkom z toho vyplývajúcim. Rešpektujúc platnú právnu úpravu, treba v
aplikačnej praxi vychádzať zo zásady, že zmluva (okrem neprijateľných podmienok) je naďalej záväzná;
to však neznamená, že v každom prípade je možné od dodávateľa vyžadovať plnenie práv a povinnosti
vyplývajúcej z ostatných zmluvných dojednaní. Pri posúdení daného vzťahu je preto treba sa riadiť
všeobecnými zásadami pre posudzovanie platnosti právnych úkonov, tak ako to vyplýva z príslušných
ustanovení OZ. Je potrebné si položiť otázku, aký bude mať vplyv na vzťah zmluvných strán ako celku
v prípade, ak neprijateľná podmienka nebude mať súčasne za následok neplatnosť zmluvy ako takej.
V takomto prípade by sa malo primerane analogicky postupovať ako pri hodnotení úkonu, pri ktorom je
neplatná iba časť úkonu. Iná je však situácia, ak v dôsledku neprijateľnej podmienky je neplatná celá
zmluva; bude tomu tak vtedy, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z obsahu právneho úkonu alebo
okolnosti, za ktorých k úkonu došlo, vyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pri
naplnení uvedených predpokladov, úvaha o neplatnosti celého úkonu v spotrebiteľských vzťahoch je
aktuálna vždy, ak právna úprava spotrebiteľských vzťahov expressis verbis neupravuje právne dôsledky
neprijateľnej podmienky. Za takúto právnu úpravu však nemožno považovať ustanovenie § 53 ods. 6
OZ, ktoré vo všeobecnosti sankcionuje neplatnosťou iba neprijateľnú podmienku.
52. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, poukazujúc na § 53 ods. 5 OZ, ktoré spája s neprijateľnosťou
podmienky jej neplatnosť, že záver o neprijateľnosti konkrétnej podmienky nemusí mať za následok
neplatnosť celej zmluvy, pričom dôsledky neplatnosti neprijateľnej podmienky na zmluvu je potrebné
posudzovať podľa ustanovení § 41 OZ, podľa ktorého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť
právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo
z okolnosti, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto nemožno oddeliť od ostatného obsahu. To v
konečnom dôsledku znamená, že treba v každom individuálnom prípade zhodnotiť vplyv neplatnosti
neprijateľnej podmienky na celý právny úkon. Pre posúdenie neplatnosti neprijateľnej podmienky je
významný aj vzťah tejto podmienky k ustanoveniu § 39 OZ.
53. Súd preskúmal spotrebiteľské zmluvy uzavreté medzi stranami sporu z hľadiska toho, či tieto
obsahujú všetky podstatné náležitosti zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Je nepochybné, že uzavreté
zmluvy mali štandardnú formu predtlače, ktoré boli vypisované samotným dodávateľom bez toho, aby
žalobkyňa ako spotrebiteľ mohla si individuálne vyjednať nejaké iné podmienky v spotrebiteľskej zmluve.
Žalobkyňa ako spotrebiteľka sa v zmluve zo dňa 13.8.2015 zaviazala vrátiť žalovanému ako veriteľovi
úver spolu s odplatou a úrokom vo výške 730 EUR, t. j. spolu zaplatiť celkovú čiastku 1.730 EUR
pri výške pôžičky 1.000 EUR v lehote jedného roka, čo predstavuje 73 % zo sumy poskytnutého
úveru, pričom takto dohodnutá odplata je absolútne neplatnou dohodou, a to podľa § 39 OZ pre
rozpor s dobrými mravmi - § 3 ods. 1 OZ a podľa tohto ustanovenia sa takto absolútne neplatne
dojednaným právam neposkytuje právna ochrana, pretože by to bolo v rozpore so zákonom. Aj v
druhej zmluve uzavretej medzi stranami sporu dňa 18.9.2015 sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému
úver spolu s celkovou odplatou a úrokom vo výške 322 EUR, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 672
EUR, pri poskytnutom spotrebiteľskom úvere v sume 350 EUR v lehote jedného roka, čo predstavuje
92 % zo sumy poskytnutého úveru. Aj takto dohodnutá odplata, tak ako to je pri prvej zmluve, je
absolútne neplatnou dohodou - § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi - § 3 ods. 1 OZ. Odplata aj
viacnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu za spotrebiteľské úvery poskytnuté bankami v čase
uzatvorenia zmluvy, a preto je neplatná aj podľa § 53 ods. 6 OZ. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.
54. Strany sporu uzatvorili viaceré súvisiace formulárové zmluvné dojednania, ktoré boli vopred
pripravené žalovaným a ktorých obsah žalobkyňa nemohla meniť a tieto musela uzatvoriť, ak chcela
spotrebiteľský úver od žalovaného získať. Medzi tieto zmluvné dojednania patrí aj Dohoda o plnení
splátkach, ktorá podľa jej obsahu má predstavovať dodatok k zmluve o spotrebiteľskom úvere číslo
XXXXXXXXX (bod 2 o dohody o plnení v splátkach), kde sa žalobkyňa zaviazala žalovanému vrátiť
celkovú čiastku spotrebiteľského úveru v 10 mesačných splátkach po 173 Eur. Hodnota RPMN,
po zadaní parametrov spotrebiteľského úveru (výška spotrebiteľského úveru = 1.000 Eur, dátum
poskytnutia 13.8.2015, počet splátok 1, výška splátky 1.730 EUR, splatnosť 13.8.2016) je podľa
interaktívnej kalkulačky uvedenej na portáli finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MFSRvo výške 68,36 %. RPMN podľa uzavretej zmluvy v znení Dohody o plnení v splátkach číslo
XXXXXXXXX je po zadaní parametrov spotrebiteľského úveru (výška spotrebiteľského úveru = 1.000
Eur, dátum poskytnutia 13.8.2015, počet splátok 10, výška splátky 173 EUR, splatnosť 13.8.2016) podľa
interaktívnej kalkulačky uvedenej na portáli finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MFSR
vo výške 217,20 % a v Dohode je uvedená vo výške 267,15 %r. Poukazujúc na § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy s poukazom na § 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.
z. priemernou RPMN pre 2. štvrťrok 2015 (štvrťrok predchádzajúci uzatvoreniu zmluvy - § 9 ods. 2 písm.
z) zákona č. 129/2010 účinného v čase uzatvárania zmluvy) bola RPMN vo výške 24,67 %, dvojnásobok
predstavuje 49,34 % a teda RPMN dojednaná podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX
je neplatná pre rozpor s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a navyše RPMN je tiež v priamou
rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a preto je predmetná spotrebiteľská
zmluva neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka). Aj so spotrebiteľskou zmluvou č. XXXXXXXXX zo
dňa 18.9.2015 strany sporu uzatvorili viaceré súvisiace formulárové zmluvné dojednania, ktoré boli
vopred pripravené žalovaným a ktorých obsah žalobkyňa nemohla meniť a tieto musela uzatvoriť, ak
chcela spotrebiteľský úver od žalovaného získať. Medzi tieto zmluvné dojednania patria aj Dohoda o
plnení v splátkach, ktorá podľa jej obsahu má predstavovať dodatok k zmluve o spotrebiteľskom úvere
číslo XXXXXXXXX (bod 2 dohody o plnení v splátkach), kde sa žalobkyňa zaviazala žalovanému vrátiť
celkovú čiastku spotrebiteľského úveru v 12 mesačných splátkach po 56 Eur. RPMN podľa zmluvy je po
zadaní parametrov spotrebiteľského úveru (výška spotrebiteľského úveru = 350 EUR, dátum poskytnutia
18.9.2015, počet splátok 1, výška splátky 672 EUR, splatnosť 18.9.2016) podľa interaktívnej kalkulačky
uverejnenej na portáli finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa Ministerstva financií SR vo
výške 87,75 %. RPMN podľa zmluvy v znení Dohody o plnení v splátkach je po zadaní parametrov
spotrebiteľského úveru (výška spotrebiteľského úveru = 350 Eur, dátum poskytnutia 18.9.2015, počet
splátok 12, periodicita mesačne, výška splátky 56 EUR) podľa interaktívnej kalkulačky uvedenej na
portáli finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa Ministerstva financií SR vo výške 246,10 %
a v dohode je uvedená vo výške 281,64 %, a aj tu žalobkyňa poukázala na § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy, na § 1a nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z. Priemerná
RPMN pre 2. štvrťrok predchádzajúci uzatvoreniu zmluvy s poukazom na § 9 ods. 2 písm. z) zákona č.
129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvárania zmluvy, bola vo výške 24,67 %, dvojnásobok predstavuje
49,34 % a teda RPMN dojednaná podľa zmluvy a spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX je neplatná
pre rozpor s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka navyše RPMN je tiež v priamom rozpore s dobrými
mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) a zmluva je preto neplatná. (§ 39 OZ).
55. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho
pohnútky a účel, ktorý sledoval, predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou,
obvyklosť praxe peňažných ústavov.
56. Súd zistil, že priemerné úrokové miery úverov obchodných bánk - nové úvery pri úveroch
spotrebiteľských do 1 roka predstavovali v auguste 2015 (v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy dňa
13.8.2015 ) - 7,96 % a v septembri 2015 (v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy 18.9.2015) - 8,05 %.
57. Keďže nikto, ani súd nemôže, ani nie je jeho úlohou nahrádzať kontraktačný proces a určiť presnú
úrokovú mieru aká by prípadne medzi stranami bola v rámci udržateľných úrokov dohodnutá a výška
zmluvného úroku ďaleko prevyšuje akceptovateľnú výšku, súd túto časť zmluvy o úvere, t.j. dohodu o
výške úroku vyhodnotil ako v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť tejto časti
dojednania.
58. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov, ktoré podliehajú súdnej kontrole z hľadiska princípu
dobrých mravov a ktoré sú neprimerané v prejednávanom prípade sú v rozpore s pravidlami správania,
ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok a
keďže úroky v súdom preskúmavaných spotrebiteľských zmluvách uzavretých stranami sporu podstatne
prevyšujú obvyklú úrokovú mieru, takéto dojednanie jej neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa §
39 OZ. Za jej nepochybné, že predmetné zmluvy boli uzatvorené v podobe štandardnej formulárovej
zmluvy pre ktoré je typické to, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej
obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
Spotrebiteľ teda buď podpíše zmluvu, ktorú dodávateľ vopred pripravil a predformuloval obyčajne vo
svoj prospech alebo zmluvný vzťah nevznikne. V takomto prípade žalobkyňa ako spotrebiteľka je
slabšouzmluvnoustranouatozhľadiskainformovanostiivyjednávacejpozície.Priposudzovaníobsahuspotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa výhodnejší, priaznivejší, lebo spotrebiteľ
nemohol ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, ktoré žalovaný ako poskytovateľ služieb používa pre
väčšípočetklientov.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,akoajvšetkyinéustanoveniaupravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Je pravdou, že najdôležitejšou normou upravujúcou vzťahy
pri spotrebiteľských úveroch je zákon o spotrebiteľských úveroch, avšak tento nevylučuje aplikáciu
kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov § 37 OZ, § 39 OZ.
59. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úroku, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny
za užívanie požičanej istiny), teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným
(obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov,
ktorápodstatnepresahujeúrokovúmieruobvyklúvčaseichdojednaniastanovenúnajmäsprihliadnutím
na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Nie je možné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke často práve z dôvodov svojej inak
neriešiteľnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v
takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky, čo odporuje dobrým mravom.
60. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp.
zn. 5 Cdo 26/2011).
61. V zmluve zo dňa 13.8.2015 bola dojednaná úroková miera vo výške 45 % ročne, pričom v čase
uzatvoreniapredmetnejzmluvypriúverochposkytnutýchbankamidomácnostiam(úrokovémieryúverov
do 1 roka - nové obchody - www. nbs.sk) predstavovala 7,96 % ročne. V zmluve zo dňa 18.9.2015
bola dojednaná úroková miera vo výške 64 % ročne, pričom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy pri
úveroch poskytnutých bankami domácnostiam (úrokové miery úverov do 1 roka - nové obchody - www.
nbs.sk) predstavovala 8,05 % ročne. Už len samotná skutočnosť, že cena úveru je vyššia, je zarážajúce
a odôvodňujúce klásť zvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu, úrok vo
výške 45 % a 64 % ročne podstatnou a neprimeranou mierou prekračuje horný limit obvyklej
úrokovej miery. Žalovaný v zmluvách si uplatnil úroky vo vyššej výške, ako poskytovali banky v rovnakom
období, čiže prekročil obvyklé úroky poskytované bankami. Dohodnuté úroky sú odplatou za používanie
istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu.
62. Nový úver za vysokú cenu je síce vnímaný zo strany klienta ako záchranný produkt, no v skutočnosti,
ak je klient vo finančnej tiesni a berie úver, ide na jeho strane o prirodzený postup v zmysle ,,potrebujem,
dávajú, a preto beriem“, tak zo strany dodávateľa ide o postup bez odbornej starostlivosti, ktorý civilistika
zohľadňujeprivyhodnocovanívadnostiprávnehoúkonu.Veriteľmusípočítaťsnásledkamipripodcenení
bonity dlžníka resp. ako tomuto bolo v tomto prípade, kedy žalobca sa spolieha na pravdivosť údajov
o výške mesačnej mzdy uvedených žiadateľom. I v tomto je potrebné vidieť podnikateľské riziko, ktoré
si sám veriteľ na seba poskytovaním pôžičiek elektronicky na diaľku vlastne berie. Avšak uvedené
nemožno presúvať na ťarchu daného klienta vo forme vysokého a absolútne neprimeraného úroku či
tzv. odplaty.
63. Vzhľadom na vyššie citované odôvodnenie, súd považuje dohodnutie úrokovej sadzby vo výške 45
% pri úvere, ktorý mal byť poskytnutý v rozsahu 1000 EUR na obdobie 1 roka a vo výške 64 % pri úvere,
ktorý mal byť poskytnutý v rozsahu 350 EUR na obdobie 1 roka za neprimerané, úžernícke, v rozpore
s dobrými mravmi a teda v konečnom dôsledku za neplatné.64. V prejednávanej veci sú zmluvy o spotrebiteľskom úvere je postihnuté čiastočnou neplatnosťou v
častiach týkajúcich sa úroku a RPMN v zmysle § 39 OZ pre ich rozpor s dobrými mravmi. Občiansky
zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia do akej výšky je možné dojednať úroky, z
tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov
zmluvy, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv
a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade, či v rozpore s dobrými
mravmi, zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať, preto závisí v každom prípade
na úvahe súdu. Rozhodnutie o tom či sú splnené podmienky pre použite § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky
rozhodujúce okolnosti. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor
spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými
vzťahmimedziľuďmiamravnýmiprincípmispoločenskéhozriadeniaaktorývhistorickomvývojiosvedčil
istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu základných noriem. Je nepochybné, že dojednané neprimerane vysoké
úroky sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom
medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi.
Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým
sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek, ako to už ustálila i doterajšia
rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
65. Úroky dohodnuté pri poskytovaní úveru predstavujú odmenu za užívanie požičanej istiny. Pri
dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu za užívanie poskytnutej
istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Preto zmluvné
úroky za poskytnutý úver dojednané v posudzovaných zmluvách o spotrebiteľskom o úvere sú pre
neprimeranosť v rozpore s dobrými mravmi, v tejto časti je zmluva neplatná.
66. Rovnaký záver je nutné vyvodiť i vo vzťahu k výške RPMN dohodnutej v zmluvách (viď. bod 54
rozsudku). Zvlášť posudzujúc ju i v kontexte s Dohodami o plnení v splátkach uzavretými stranami sporu
v rovnaký deň ako Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorých bola RPMN stanovená až v rozsahu
267,15 % (zmluva zo dňa 13.8.2015) a v rozsahu 281,64 % (zmluva zo dňa 18.9.2015).
Takýto údaj o RPMN a jeho zmene boli tak pre žalobkyňu ako spotrebiteľa zavádzajúce, neprehľadné a
postup žalovaného bol rozporný so zásadami poctivého obchodného styku, keď vykazoval znaky nekalej
obchodnej praktiky.
67. S ohľadom na neplatnosť týchto „ dojednaní „ tak zmluvy o spotrebiteľskom úvere vykazujú
nezrozumiteľnosť, neurčitosť, ako celok sú zmätočné, neprehľadné.
68. Tak ako súd vyššie konštatoval neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva
hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Znaky neprijateľnej zmluvnej
podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v
rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Nejasná formulácia zmluvy
v časti odplata odôvodňuje súdnu kontrolu spotrebiteľskej zmluvy aj v časti ceny úveru. Neprijateľnú
zmluvnú podmienku súd nemodifikuje.
69. Súd preskúmal predmetné zmluvy aj z hľadiska, či tieto neobsahujú aj ďalšie neprijateľné
podmienky a má za to, že poplatok dohodnutý, resp. určený v zmluvách vo výške 30 EUR za každú
zaslanú upomienku veriteľom dlžníkovi je neprijateľný, keďže táto zmluvná podmienka je nejasná,
nezrozumiteľná a možno z nej vyvodiť, resp. nevylučuje vyrubenie takéhoto poplatku spotrebiteľovi za
zaslanie akejkoľvek písomnosti zo strany veriteľa dlžníkovi nazvanej ako upomienka. Táto zmluvná
podmienka je formulovaná nezrozumiteľne, nejasne, pripúšťa rôzny výklad, a preto je aj táto podmienka
neprijateľná.
70. Súd má tiež za to, že sankciu v zmluve v podobe zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 33 EUR
v prípade, ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve, je potrebnépovažovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, poukazujúc na to, že dochádza k narušeniu rovnováhy
medzistranamizmluvy.Ideoneprijateľnúpodmienkupodľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,
ktoréustanoveniezakazujeobsiahnuťdospotrebiteľskejzmluvyneprimeranevysokésankcie,zaktoréje
možné považovať aj úroky z omeškania, ale aj zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je typickou majetkovou
sankciou upravenou v § 544 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a vo všeobecnosti je možné
definovať tak, že ide o dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti, ktoré
je porušiteľ (ten, kto poruší povinnosť) povinný poskytnúť poškodenému (tomu, komu vznikne nárok
na plnenie). Zmluvná pokuta plní najmä zabezpečovaciu funkciu a jej význam spočíva predovšetkým v
tom, že zabezpečuje, aby povinná strana sa zaviazala plniť, splnila svoju povinnosť riadne a včas. To
znamená, že v prípade, ak povinná strana nesplní svoju povinnosť riadne a včas alebo ju nesplní vôbec,
pričom ide o zabezpečené plnenie, vznikne oprávnenej strane nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Zmluvná pokuta je aj sankciou za porušenie zabezpečenej zmluvnej povinnosti, pričom sa vždy viaže na
konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti. Zmluvná povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou ako aj
samostatná skutočnosť, že uvedená zmluvná povinnosť je zabezpečená konkrétnou zmluvnou pokutou,
musia byť vyjadrené dostatočne určite. Vznik nároku na zmluvnú pokutu je závislý výlučne na porušenie
zmluvnej povinnosti povinnou stranou a nikdy nie je závislý od vôle oprávnenej strany. Zmluvná pokuta
má teda v prvom rade zabezpečovacie (prevenčnú) funkciu a zároveň plní funkciu uhradzovaciu
(reparačnú) a v neposlednom rade tiež funkciu sankčnú. Dojednania obsiahnuté v spotrebiteľských
zmluvách, ktorých obsahom sú práve neprimerane vysoké zmluvné pokuty pre spotrebiteľa sú v súlade
s § 53 ods. 5 OZ považované za neplatné, tzn. že za neplatné sa považujú konkrétne ustanovenia
spotrebiteľských zmlúv, ktoré obsahujú neprimerane vysoké zmluvné pokuty, a teda nie spotrebiteľské
zmluvy ako také. Platná právna úprava viaže dojednania obsahujúce neprimerane vysoké zmluvné
pokuty s absolútnou neplatnosťou, čo znamená, že takéto ustanovenia obsiahnuté v spotrebiteľských
zmluvách sú považované za neplatné už od počiatku. Absolútna neplatnosť predmetných ustanovení
nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona, pričom dodávateľovi nie je možné v takom prípade priznať
akékoľvek nároky. Napriek tomu, že OZ v súvislosti so zmluvnou pokutou zveril v § 545a OZ zveril
súdu moderačné právo, z ustálenej judikatúry vyplýva, že v prípade spotrebiteľských zmlúv toto právo
súd nemôže využiť; dôvodom je absolútna neplatnosť v ustanovení obsahujúcich neprimerane vysoké
zmluvné pokuty. Súd teda nie je oprávnený v zmysle § 545a OZ znížiť výšku zmluvnej pokuty. V súvislosti
s výškou danej pokuty dojednanou v spotrebiteľskej zmluve je súd oprávnený rozhodovať len o platnosti
alebo neplatnosti zmluvného dojednania. Nemožnosť akceptovania neprimerane vysokých zmluvných
pokútvspotrebiteľskýchzmluváchvšakneznamená,ževspotrebiteľskýchzmluváchvôbecniejemožné
dojednať zmluvné pokuty ako náhrady za porušenie povinností zo strany spotrebiteľa. Platná právna
úprava naopak dovoľuje zmluvným stranám dojednať si v spotrebiteľských zmluvách zmluvné pokuty
za porušenie jednotlivých povinností, avšak výška týchto zmluvných pokút musí byť vždy primeraná.
Primeranosť jednotlivých zmluvných pokút je v súlade s judikatúrou, preto je potrebné ju posudzovať
najmä s ohľadom na konkrétne prípady porušenia povinnosti, na ktoré sú zmluvné pokuty naviazané
ako aj s ohľadom na ďalšie konkrétne okolnosti prípadu. Zmluvnú pokutu je možné tiež špecifikovať
ako peňažnú náhradu dodávateľa za riziko, ktoré nesie v súvislosti s možným porušením povinnosti
zo strany spotrebiteľa. Z pohľadu primeranosti výšky zmluvnej pokuty je potrebné rozlične hodnotiť
zmluvnú pokutu dojednanú vo forme pevne stanovenej sumy a zmluvnú pokutu dojednanú vo forme
určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku.
71. V rámci delenia právnych úkonov podľa kritéria odplatnosti je úver odplatným právny úkonom.
Odplatu za hlavný predmet plnenia predstavujú úroky, tiež sa im zvykne hovoriť cena úveru alebo
odplata. Ak žalovaný naformuloval zmluvu tak, že sa má platiť úrok a odplata, nie je jasné, čo je tou
odplatou, keďže aj úrok je odplatou. Zmluvy tak sú samy o sebe dôkazom neplatnosti zmluvy v časti
odplata, žalovaný ďalej určil hodnotu RPMN v rozpore so zákonom, pričom zákon s tým explicitne
spája neplatnosť právneho úkonu v nedovolenej časti odplaty. RPMN na jednej strane a ročná úroková
sadzba na strane druhej sú dve kategórie, ktoré sa na účely zistenia prípustnosti výšky odplaty nemôžu
zmiešavať. Osobitný dôraz je pri spotrebiteľských zmluvách je potrebné klásť na kategóriu dobrých
mravov, pričom tak ako súd uviedol vyššie, pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje a je
tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale aj tiež preto, že vo všetkých
jednotlivostiachbyboloichťažkévystihnúť.Vovšeobecnostivšakmožnohovoriťopravidláchmorálneho
charakteruvšeobecneplatnýchvdemokratickejspoločnosti,vktorejsauplatňujeapresadzujevzájomná
slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie; je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych
pravidiel spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno
označiť za činnosť proti dobrým mravom, zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi je obsiahnutý ajv zákone č. 250/2007 Z. z., § 4 ods. 8. V konaní v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby
alebo môže privodiť ujmu účastníkov obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie
zmluvnej slobody.
72.Keďževprejednávanomprípadevýškaodplatyniekoľkonásobneprevyšujepriemernéúrokovémiery
obdobných úverových produktov v rozhodnom čase, dohodnutá odplata je absolútne neplatnou dohodou
s poukazom na § 39 OZ v rozpore s dobrými mravmi § 3 ods. 1 OZ.
73. Súd dáva do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 26/2011, 26.4.2012, ktorý
je aplikovateľný na danú právnu vec a podľa ktorého „ Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke
koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to,
že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je
preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii
sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje
voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na
skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často
práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.
Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek „.
74. Súd zhrnúc vyššie uvedené vyhovel žalobe žalobkyni a určil, že zmluvy sú absolútne neplatnými
právnymi úkonmi v celom rozsahu a v tejto súvislosti neplatnými sa tak stali aj dohody o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov, prípadne všetky ostatné dohody (zmluvy) ako právne úkony nadväzujúce na
hlavný záväzkovoprávny vzťah, t.j. na spotrebiteľské zmluvy.
75. Keďže zmluvy obsahujú tak vážne nedostatky a vady týkajúce sa podstatných náležitosti a ich obsah
zakladá hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej
strany - spotrebiteľa, zmluvy obsahujú viaceré neprijateľné podmienky, ktoré sú neprimerané, úrokové
miery stanovené (súd zámerne nepoužíva pojem dohodnuté) totiž reálne zasiahli do práv spotrebiteľa
a spôsobili jeho neúmerné zaťaženie oproti tomu, čo žalovaný ako veriteľ poskytol dlžníkovi, teda
žalobkyni.
76. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
77.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
78. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
79. V spore bol žalobkyňa úspešná v celom rozsahu a má tak nárok na náhradu preukázaných,
odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Košice I.Odvolanie môže podať strana, ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (.§ 359 CSP). V
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, .proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno
odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.