Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 2, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/92/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010046
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3819010046.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Patrika

Príbelského, PhD. a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému V. A. pre pokračovací
zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 3 Tr. zák., sčasti podľa § 194 ods. 2 písm.
b/ Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 02. októbra 2019 odvolanie obžalovaného V. A. a
prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. apríla
2019, sp.zn.2T/7/2019, a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom výroku

o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný V. A. sa o d s u d z u j e podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. s použitím
§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. m/, § 38 ods. 5 Tr. zák. na spoločný
trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u

j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. apríla 2019, sp.zn.2T/7/2019 bol obžalovaný V. A.
(ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. v spojení s §
127 ods. 3 Tr. zák., sčasti podľa § 194 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

1. dňa 29.03.2018 v čase od 14.00 h do 16.00 h v W. vošiel bez vedomia a súhlasu oprávnených
užívateľov do bytu v rodinnom dome na ulici B. č. XX/X, ktorý byt bez označenia v danom čase užívali
na základe zmluvy nájomcovia - poškodení K. V., nar. XX.XX.XXXX a P. V., nar. XX.XX.XXXX, inak
obaja trvale bytom T., K. č. XXX/XX, okres W., pričom obžalovaný cez vstupnú dvojkrídlovú otvorenú
bráničku najskôr vošiel na súvisle oplotený pozemok patriaci k domu, cez pozemok následne prešiel
ku schodom vedúcim do rodinného domu, do ktorého vstúpil cez zatvorené a neuzamknuté vchodové
plastové dvere, prišiel do spoločných priestorov, odkiaľ cez zatvorené a neuzamknuté vstupné dvere

vošiel do spoločnej predsiene a následne do bytu užívateľov rodiny V., kde potom cez kuchyňu prešiel
do obývacej miestnosti, v ktorej sa v tom čase nachádzal spiaci poškodený P. V., čo obžalovaný využil
a z uvedenej izby vzal voľne odloženú pásku koženú peňaženku čiernej farby, nezistenej značky, s
obsahom finančnej hotovosti vo výške 70,- eur, bankomatovej karty - 1 ks z VÚB banky a 1 ks zTatrabanky, občiansky preukaz, vodičský preukaz - všetko vystavené na meno P. V., pričom si ponechal
len hotovosť, ostatné veci zahodil, čím svojim konaním spôsobil škodu poškodenému P. V. vo výške 75,-
Eur na odcudzenej peňaženke a hotovosti,

2. dňa 07.04.2018 v čase približne od 17.40 h do 17.55 h v W. na M. ulici č. XXX/XX bez súhlasu a
vedomia vlastníkov a užívateľov vstúpil na pozemok a potom do rodinného domu a to tak, že najskôr
cez plot pozoroval na záhrade poškodených J.. P. B. , nar. XX. XX. XXXX a jeho manželku Z. B., nar.
XX.XX. XXXX, obaja trvale bytom W., M. ulica č. XXX/XX, a využijúcich nepozornosť a zaujatosť prácou

na záhrade si otvoril neuzamknutú bránku oplotenia domu, vošiel na pozemok, prešiel k vchodovým
dverám domu, ktoré boli neuzamknuté a ktoré si otvoril, následne vošiel do domu, kde si prezrel
niekoľko miestností, následne vyšiel na poschodie, kde cez dve priechodné izby vošiel do spálne, odkiaľ
z neuzamknutej zásuvky nočného stolíka vzal pánsku koženú peňaženku čiernej farby v hodnote 2,-
eurá s obsahom finančnej hotovosti vo výške 130,- eur, občiansky preukaz, vodičský preukaz, preukaz
poistenca - všetky doklady na meno J.. P. B., čím poškodenému P. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom

W., M. č. XXX/XX spôsobil škodu odcudzením peňaženky s finančnou hotovosťou vo výške 132,-Eur,
3. dňa 16.04.2018 približne o 16.00 hod. v C. na ulici Q. K. prišiel k rodinnému domu č. XXXX/X,
ktorého vlastníkmi sú poškodení V.. V. M. , nar. XX. XX. XXXX a V. M., cez otvorenú dvojkrídlovú bránu
neoprávnene vošiel na pozemok domu, prešiel do jeho zadnej časti až na terasu, kde cez otvorené
balkónové dvere nazrel do vstupnej haly, v ktorej v tom čase na gauči ležala poškodená V.. M., o ktorej

vedel, že bola lekárkou a podľa jeho vyjadrenia mala mať 67 - 70 rokov, kľakol si na kolená, cez otvorené
balkónové dvere vnikol cez halu do domu až do kuchyne, kde bol vyrušený poškodenou, ktorá ho chytila
za rukáv, vyšla s ním na terasu domu a zakričala na suseda, aby privolal políciu, pričom sa jej obžalovaný
vytrhol a z miesta skutku ušiel, poškodenej V.. V. M. neboli spôsobené zranenia a ani jednému z
poškodených nebola spôsobená žiadna škoda,

4. dňa 23.02.2018 v presne nezistenom čase vo večerných hodinách v C. na L. K. prišiel k rodinnému
domu číslo XXXX /XX majiteľov - poškodených C. M. a Z. M., bránku vedúcu do dvora domu si otvoril
tak, že ruku vsunul do medzere v bránke, ktorá mala z vonkajšej strany bezpečnostnú guľu a rukou stisol
kľučku na bránke z vnútornej strany, neoprávnene vošiel na pozemok domu ku schodisku, následne až
k neuzamknutým vchodovým dverám, ktoré otvoril, vošiel do predsiene domu, kde zo skrinky odcudzil

puzdro s dokladmi na meno poškodeného C. M. a finančnou hotovosťou 50,- Eur, čím poškodenému C.
M., nar.XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., K. XXXX/XX spôsobil škodu 50,-Eur,
pričom obžalovaný skutky spáchal po tom ako bol rozsudkom Okresného súdu Partizánske
sp.zn.1T/18/2015 zo dňa 20.05.2015, právoplatným dňa 20.05.2015 uznaný za vinného z
pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s použitím § 138 písm. j/ Tr.

zák. a iné, za čo mu bol uložený spoločný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky na výkon, ktorého
bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom označeným rozsudkom
bol súčasne zrušený výrok o vine a treste trestného rozkazu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
sp.zn.0T/32/2014 zo dňa 31.10.2014, právoplatného 31.10.2014, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v
uvedenom výroku o vine svoj podklad.

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 194 ods. 3, § 41 ods. 3, § 38 ods. 3, § 36 písm.
l/, n/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 5 Trestného zákona k spoločnému trestu odňatia slobody 5 rokov 6
mesiacov, so zaradením na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň okresný súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal
obžalovaného k povinnosti uhradiť poškodenému P. B. škodu vo výške 132,-Eur. Súčasne podľa § 41

ods. 3 Tr. zák. zrušil výrok o vine a treste rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp.zn.3T/19/2018 zo
dňa 05.12.2018, v spojení s uznesením Krajského súdu Nitra sp.zn.4To/3/2019 zo dňa 07.02.2019,
právoplatný dňa 07.02.2019 ako aj všetky ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj
podklad.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení

na hlavnom pojednávaní okresného súdu bol napadnutý odvolaním obžalovaného pre nesprávnosť
výroku o treste a v zákonnej lehote i odvolaním prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza (ďalej len
„prokurátor“), a to proti výroku o treste v neprospech obžalovaného.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že použité ustanovenia Trestného zákona pri

ukladaní trestu považuje za správne a zákonné. Senát podľa jeho názoru správne aplikoval aj § 36 písm.
n/ Tr. zák. a správne neaplikoval § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. Prokurátor namietol iba výšku uloženého
trestu,ktorúpovažujezaneprimeranemiernu,atovzhľadomnaosobupáchateľa,možnostijehonápravy
a vyžadovanú ochranu spoločnosti. Poukázal na skutočnosť, že základná trestná sadzba bola 3 roky až8 rokov. Má za to, že po úprave podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. bolo rozpätie 5 rokov 6 mesiacov až 8 rokov
a aj po úprave podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. vychádza rozpätie 5 rokov a 6 mesiacov až 6 rokov 4 mesiace.
Trest obžalovanému bol teda uložený na samej dolnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby, čo

vzhľadom na odpis registra trestov obžalovaného považuje za trest neprimerane mierny. Obžalovaný bol
od roku 1998 až 14-krát súdne trestaný, a čo je zrejmé, išlo výlučne o trestné činy krádeže a porušovanie
domovejslobody.Napriektomu,žeužvroku2004mubolouloženéochrannéprotitoxikologické liečenie,
napriek tomu, že mu boli opakovane ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, neviedlo to u
neho k žiadnej náprave. Nemožno tu opomenúť ochranu spoločnosti, keď obžalovaný si za obete vyberá

už aj osoby vyššieho veku, ktoré sú zraniteľnejšie, a to aj po psychickej stránke. Následok v podobe
hodnoty odcudzených vecí je síce minimálny, ako uvádza okresný súd, ale obžalovanému sa predsa
krádeže nedávali za vinu. Dávajú sa mu za vinu porušovania domovej slobody, respektíve pokračovací
zločin porušovania domovej slobody, kde ide primárne o nedotknuteľnosť obydlia a súkromia. A v tomto
smere je zasahovaná aj psychika poškodených osôb, a to o to viac, že ide o osoby vyššieho veku. Čiže
ide o zásadné traumatizovanie starších ľudí. V konečnom dôsledku ťažko odhadnúť, aká by bola reakcia

obžalovaného, keby bol ako osoba zjavne závislá na drogách, čo bol motív jeho konania, nečakane
pristihnutý pri čine porušovania domovej slobody. Podľa názoru prokurátora je pomerne nelogické u
takéhoto recidivistu (všetko rovnorodá recidíva) ukladať trest na dolnej hranici zákonom upravenej
trestnej sadzby. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného
súdu podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil v časti výroku o treste a nahradil ho svojim rozhodnutím,

v ktorom obžalovanému podľa § 194 ods. 3, § 41 ods. 3, § 38 ods. 3, § 36 písm. l/, n/, § 37 písm.
m/, § 38 ods. 5 Tr. zák. uloží spoločný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní aspoň 6 rokov,
pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradí do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný do konania nariadeného verejného zasadnutia krajského súdu,
písomne bližšie nevyjadril.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojej obhajkyne uviedol, že
podáva odvolanie, čo do výroku o treste z dôvodu, že uložený trest je podľa jeho názoru neprimeraný.

Má za to, že uložený trest odňatia slobody nezohľadňuje dôsledne všetky zásady ukladania trestov
podľa § 34 Tr. zák., keď okresný súd pri ukladaní trestu neprihliadal v dostatočnej miere na spôsob
spáchania činu, jeho následok, pohnútku, osobu páchateľa a jeho pomery a najmä na skutočnosť, že
obžalovanýsakspáchaniutrestnéhočinuhneďnazačiatkutrestnéhostíhaniapriznal,sorgánmičinnými
v trestnom konaní riadne spolupracoval a sám seba usvedčoval za chabej dôkaznej situácie svedčiacej

proti jeho osobe. Podľa názoru obžalovaného na jeho strane boli splnené všetky zákonné podmienky pre
konanie o dohode o vine a treste a preto požiadal odvolací súd, aby prehodnotil možnosť analogického
použitia zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a trest uložený mu rozsudkom
Okresného súdu Topoľčany sp.zn.3T/19/2018 zo dňa 05.12.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Nitre sp.zn.4To/3/2019 zo dňa 07.02.2019 posúdil ako dostatočný. Podľa jeho názoru bol už tento trest

neprimerane prísny, a to najmä s poukazom na spôsob jeho spáchania, menšiu závažnosť, ako aj na
jeho následok. Obžalovaný z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
okresného súdu, čo do výroku o treste odňatia slobody podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil a
postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol.

Obžalovanývovlastnoručnenapísanýchpísomnýchdôvodochodvolania(podanieobžalovanéhozodňa
08.05.2019 doručené okresnému súdu dňa 13.05.2019) poukázal na skutočnosť, že namieta správnosť
výroku o treste (výrok pod bodom II), nakoľko má za to, že je neprimerane prísny. Pokiaľ ide o výrok
o vine, skutok, ktorý mu je kladený za vinu spáchal a trestný čin úprimne oľutoval. Okresný súd u neho
zistil dve poľahčujúce okolnosti, že sa priznal a svoj čin úprimne oľutoval a že napomáhal pri objasňovaní

trestnej činnosti. Priťažujúcu okolnosť u neho zistil, že už bol za trestný čin odsúdený. Pokiaľ ide o
výrok o treste vo výške 5 rokov a 6 mesiacov je podľa jeho názoru neprimerane prísny, vzhľadom
k tomu, že na hlavnom pojednávaní na okresnom súde urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1
písm. b/, c/ Tr. por. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 44 Zbierky
stanovískNSarozhodnutísúdovSR5/2017.Vzmysletohtostanoviska,akmožnopáchateľovitrestného

činu pri uzavretí dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr.
zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno naposledy označené ustanovenie per analogiam
a pri použití argumentu a od (menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257
ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. po prijatí takého vyhlásenia súdom. Keďže obžalovaný neodvolateľne prijalvšetky právne účinky uznania viny, dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané
rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu použitie analógie pri aplikácii Trestného zákona
je prípustné, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu

riešenejotázky.Spomínanéstanoviskopriuznanívinypodľa§257ods.1 písm.b/,c/Tr.por.umožňuje
aplikáciu pre obvineného podstatne priaznivejšieho postupu podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák.
per analogiam možnosťou mimoriadneho zníženia trestu o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby. Obžalovaný k tomu uviedol, že okresný súd túto možnosť alebo skutočnosť
nevzhliadol, nakoľko opätovne pácha trestnú činnosť. Táto skutočnosť však bola použitá v § 38 ods.

5 Tr. zák., teda že pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu polovicu. Podľa jeho názoru zločin porušovania domovej slobody nie je násilný
trestný čin, nevznikla škoda veľkého rozsahu a poškodenému neublížil. Dodal k tomu, že čin spáchal
pod vplyvom návykových látok a alkoholu, za čo mu aj Okresný súd Topoľčany podľa § 73 ods. 2 písm.
d/, ods. 4 Tr. zák. a § 74 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Tento spomínaný súd mohol postupovať aj v zmysle § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., že trestný čin spáchal v

stave zmenšenej príčetnosti. Chce preto upozorniť na to, že Okresný súd Topoľčany, respektíve Okresný
súd Prievidza zohľadňujú len jeho minulosť v jeho neprospech a upravením § 38 ods. 5 Tr. zák. tresty
odňatia slobody riadne vykonal, nebol podmienečne prepustený ani mu nebola uložená prezidentská
milosť. Ďalej chce uviesť, že spolupracoval s orgánmi činným v trestnom konaní, za tento skutok nebol
vzatý ani do väzby, nerobil v tejto veci prieťahy, žiadne obštrukcie a bol ochotný spraviť vyhlásenie o vine

podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. Obžalovaný z vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu
súdu, aby rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo
veci tak, že mu uloží nižší trest odňatia slobody ako trest uložený napadnutým rozsudkom.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor do konania nariadeného verejného zasadnutia krajského súdu,

bližšie písomne nevyjadril.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok v časti výroku o treste zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. a
nahradil ho svojim rozhodnutím, v ktorom obžalovanému podľa § 194 ods. 3, § 41 ods. 3, § 38 ods. 3,

§ 36 písm. l/, n/, § 38 ods. 5 Tr. por. uloží nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní aspoň
6 rokov a zaradí ho do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný a jeho obhajkyňa na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. a rozhodol podľa § 322 ods.

3 Tr. por. s tým, že obžalovanému uloží miernejší trest.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora a
obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316
ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí dňa 02. októbra 2019 na podklade podaných odvolaní prokurátora

pre nesprávnosť výroku o treste v neprospech obžalovaného a obžalovaného pre nesprávnosť výroku o
treste, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o trestoch napadnutého
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že
odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolaní prokurátora a obžalovaného vyplýva, že odvolania
neobsahujú žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe
okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť
napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je
neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol

preskúmavať, pochybil vo výroku, ktorým uložil obžalovanému spoločný trest odňatia slobody vo výmere
5 rokov 6 mesiacov, pretože takto uložený trest obžalovanému okresným súdom je neprimeraný a pri
jeho ukladaní okresným súdom boli porušené ustanovenia Trestného zákona.Obžalovaný bol uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 3
Tr. zák., sčasti podľa § 194 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., pričom zákon pri § 194 ods. 3 Tr. zák. ustanovuje

trestnú sadzbu trestu odňatia slobody s dolnou hranicou vo výmere 3 rokov a s hornou hranicou vo
výmere 8 rokov. Obžalovaný čiastkové útoky (v bodoch 1 až 4) predmetného pokračovacieho zločinu
spáchal po tom ako bol rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 20.05.2015, sp.zn.1T/18/2015,
právoplatným dňa 20.05.2015 uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods.
1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s použitím § 138 písm. j/ Tr. zák., za čo mu bol uložený spoločný úhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu správne zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36
písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný priznal a svoje konanie úprimne oľutoval a podľa § 36 písm. n/ Tr.
zák., že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Na druhej strane

správne zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., že bol už za trestný čin odsúdený.
Po dôslednom zisťovaní žiadne ďalšie poľahčujúce a priťažujúce okolnosti v tejto trestnej veci odvolací
súd nezistil.

Pokiaľ ide o priznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n/ Tr. zák., odvolací súd v tejto

súvislosti uvádza, že podľa § 257 ods. 7 Tr. por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma,
súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná,
pričom obžalovaný takýmto postupom umožní prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania
bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. V rámci
súdneho konania podľa § 275 ods. 5 Tr. por., po priznaní viny páchateľom (obžalovaným) sa postupuje

primerane podľa § 333 ods. 3 aj písm. h/ Tr. por., t. j. že súd pred rozhodovaním o prijatí alebo
neprijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 Tr. por. formou otázok zisťuje, či sa obžalovaný
„dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok, ktorý v obžalobe kvalifikuje ako trestný
čin“, čím pri kladnej odpovedi napĺňa podmienku uvedenú v ustanovení § 36 písm. n/ Tr. zák. (viď.
uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.23To/70/2015, sp.zn.23To/22/2016, uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn.4Tdo/63/2016 zo dňa 25.10.2016 a stanovisko trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp.zn.Tpj/55/2016, uverejnenom v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 5/2017 pod č.44).

Je taktiež potrebné zdôrazniť, že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. spočívajúca v

napomáhaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré
sú určené na objasňovanie trestnej činnosti, teda nielen orgánom činným v trestnom konaní (§ 10 ods. 1
Tr. por.), ale aj súdu (§ 10 ods. 2 Tr. por.). Aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák.,
t.j. že páchateľ napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti možno preto priznať aj
v prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr. por.).

Okresný súd rovnako správne ustálil, že v predmetnej trestnej veci prichádza do úvahy ukladanie
spoločného trestu odňatia slobody v zmysle § 41 ods. 3 Tr. zák., keďže čiastkové útoky pod bodom
3, 4 tohto rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Topoľčany,
sp.zn.3T/19/2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 07.02.2019, sp.zn.4To/3/2019

tvoria súčasť pokračovacieho zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm.
a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 3 Tr. zák., s časti podľa
§ 194 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Okresný súd z vyššie uvedeného dôvodu správne v zmysle § 41 ods.
3 Tr. zák. najprv zrušil výrok o vine a treste rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 05.12.2018,
sp.zn.3T/19/2018 v spojení s uznesením Krajského súdu Nitra zo dňa 07.02.2019, sp.zn.4To/3/2019,

právoplatným dňa 07.02.2019, ako aj všetky ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj
podklad.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti však zistil, že okresný súd nesprávne upravil trestnú
sadzbu trestu odňatia slobody (3 roky až 8 rokov) na 5 rokov 6 mesiacov až 8 rokov. Odvolací súd v

tejto súvislosti uvádza, že pri správnom postupe mal okresný súd najprv upraviť hornú hranicu trestnej
sadzby trestu odňatia slobody vo výmere 8 rokov znížením o 1/3 v súlade s § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.
na 6 rokov 4 mesiace, keďže bola v predmetnej trestnej veci zistená prevaha poľahčujúcich okolností
nad okolnosťami priťažujúcimi (výpočet: 8 rokov - 3 roky = 5 rokov; 1/3 z 5 rokov = 1 rok 8 mesiacov; 8rokov - 1 rok 8 mesiacov = 6 rokov 4 mesiace). Následne keďže došlo k opätovného spáchaniu zločinu
postupom podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. bolo potrebné o 1 zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia
slobody vo výmere 3 roky na 4 roky 8 mesiacov (výpočet: 6 rokov 4 mesiace - 3 roky = 3 roky 4 mesiace;

1 z 3 rokov 4 mesiacov = 1 rok 8 mesiacov; 3 roky + 1 rok 8 mesiacov = 4 roky 8 mesiacov). Po
správnej zákonnej úprave trestných sadzieb bolo potrebné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody
v rozmedzí od 4 rokov 8 mesiacov až 6 rokov 4 mesiacov.

Odvolací súd z odpisu registra trestov na obžalovaného zistil, že obžalovaný bol doteraz 14-krát súdne

trestaný, a to najmä pre krádeže a porušovanie domovej slobody. Okrem iných bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Partizánske zo dňa 20.05.2015, sp.zn.1T/18/2015, právoplatným dňa 20.05.2015 z
pokračovaciehozločinukrádežepodľa §212ods.1,ods.4písm.b/Tr.zák.spoužitím§138písm.j/Tr.
zák. a iné, za čo mu bol uložený spoločný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky na výkon, ktorého
bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom označeným rozsudkom
bol súčasne zrušený výrok o vine a treste trestného rozkazu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou

zo dňa 31.10.2014, sp.zn.0T/32/2014, právoplatného dňa 31.10.2014 ako aj ďalšie výroky, ktoré majú
v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra
SR vyplýva, že doteraz nebol riešený za priestupok.

Odvolací súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že vzhľadom na doterajšiu trestnú minulosť

obžalovaného neprichádzalo do úvahy mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom
upravenej sadzby trestu s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 27. júna 2017, sp.zn.Tpj/55/2016, uverejnenom v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 5/2017 pod č.44. V
tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že na takýto postup nie je automaticky zo zákona právny nárok,

avšak ide o fakultatívnu možnosť, ktorú súd môže, ale nemusí akceptovať.

Odvolací súd na podklade čiastočne dôvodne podaného odvolania obžalovaného zrušil podľa § 321
ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok v celom výroku o treste a pochybenie okresného
súdu napravil sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že obžalovanému uložil podľa § 194 ods.

3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. m/, § 38 ods.
5 Tr. zák. spoločný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, ktorý zodpovedá všetkým zákonným
hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky
zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného pokračovacieho trestného činu i
zistené pomery obžalovaného, jeho sklon k páchaniu trestných činov majetkovej povahy a možnosti jeho

nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia
slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného
spoločnosťou. Je potrebné zdôrazniť, že pre kogentné ustanovenie §-u 41 ods. 3 druhá veta Tr. zák.
obžalovanému nebolo možné uložiť trest miernejší ako mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu
Topoľčany zo dňa 05.12.2018, sp.zn.3T/19/2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa

07.02.2019,sp.zn.4To/3/2019,atovovýmere5rokov,atoanipriaplikovaníustanoveniaomimoriadnom
znížení trestu pod zákonom upravenú dolnú hranicu trestnej sadzby. Odvolací súd pri ukladaní trestu
obžalovanému vzal do úvahy i skutočnosť, že obžalovaný bol doteraz 14-krát súdne trestaný prevažne
pre majetkovú trestnú činnosť (ide o špeciálneho recidivistu), avšak na druhej strane vo významnej
miere zohľadnil skutočnosť, že pokiaľ ide o čiastkové útoky pod bodom 1 a 2 napadnutého rozsudku,

obžalovaným spôsobený následok „bytovou krádežou“ bola škoda pomerne nízka, a to vo výške 207,-
Eur.

Odvolací súd obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, keďže v posledných 10 rokoch pred spáchaním predmetného trestného

činu bol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky
prokurátora za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o treste
v neprospech obžalovaného na podklade jeho podaného odvolania a preto odvolanie prokurátora ako

nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol (bod II. tohto rozsudku).Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú
nezmenené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.