Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/103/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213200885
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8213200885.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobcu: EOS KSI Česká republika,
s.r.o., so sídlom Novodvorská 994, 142 00 Praha, Česká republika, IČO: 01 411 641, právne
zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843,
proti žalovanej: V. O., G.. XX.XX.XXXX, K. O. XXXX/XX, XXX XX K., o zaplatenie 192.700,88 CZK s
príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Stranám sporu n e p r i z n á v anárok na náhradu trov konania.

III. Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov,
IČO: 42 176 778 p r i z n á v avoči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.02.2013 sa domáhal od žalovanej zaplatenia

sumy 192.700,88 CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 162.347,26 CZK
od 15.02.2009 do 30.06.2009, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 162.347,26 CZK od 01.07.2009 do
31.12.2009, vo výške 8% ročne zo sumy 162.347,26 CZK od 01.01.2010 do 30.06.2010, vo výške
7,75% ročne zo sumy 162.347,26 CZK od 01.07.2010 do 30.06.2012, vo výške 7,50% ročne zo sumy
162.347,26 CZK od 01.07.2012 do 31.12.2012, vo výške 7,05% ročne zo sumy 162.347,26 CZK od
01.01.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalovaná s právnym

predchodcom žalobcu spoločnosťou Česká spořitelna, a.s., IČO: 45 244 782, Olbrachtova 1929/62,
140 00 Praha 4, Česká republika uzatvoril dňa 27.02.2008 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX v znení
Dodatku zo dňa 15.09.2018. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 150.000,00 CZK s
dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 12,03 % ročne. Žalovaná sa zaviazala splácať istinu úveru v
pravidelných mesačných splátkach po 2.575,00 CZK, resp. 3.247,00 CZK. V zmysle bodu 9 Zmluvy sa
zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania žalovanej so splatením jednej splátky po dobu dlhšiu
než 3 mesiace alebo so zaplatením viac než dvoch splátok v dohodnutej dobe, má postupca právo

požadovať splatenie celého zostatku úveru a príslušenstva. Celkový nedoplatok z predčasne ukončenej
zmluvy ku dňu postúpenia pohľadávky 24.11.2009 predstavuje sumu vo výške 192.700,88 CZK, z toho
istina je vo výške 162.347,26 CZK a splatný úrok vo výške 28.925,62 CZK a poplatkov vo výške 1.428,00
CZK. Žalobca má za nesporné, že medzi postupcom a žalovanou vznikol obchodný záväzkový vzťah
podľa § § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákoník, na základe ktorého postupca poskytol
v prospech žalovanej úver s úverovým limitom v dohodnutej výške a žalovaná sa zaviazala poskytnuté

peňažné prostriedky za dohodnutých podmienok vrátiť a zaplatiť úroky. Z tohto záväzkového vzťahu
vzniká povinnosť postupcu poskytnúť peňažné prostriedky v dohodnutej výške, čo aj urobil a žalovanej
plniť ustanovenia zmluvy. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.11.2009 uzavretejmedzi postupcom Česká spořitelna, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči
žalovanej.

2. Súdu sa postupom podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. nepodarilo doručiť žalobu žalovanej na adresu
evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a zároveň podľa § 116 ods. 1 C.s.p. sa nepodarilo
zistiť skutočný pobyt žalovanej, preto postupom podľa § 116 ods. 2 C.s.p. súd zverejnil dňa 30.07.2019
oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu, pričom po 15
dňoch od zverejnenia sa žaloba považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa žalovaná o tom nedozvedela.

Oznámenie o podanej žalobe bolo zvesené z úradnej tabule a z webovej stránky tunajšieho súdu dňa
15.08.2019. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

3. Podaním doručeným súdu dňa 12.03.2013 oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník na
podporu žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov
5, 080 01 Prešov, IČO: 42176778. Keďže žalobca podaním doručeným súdu dňa 06.02.2015 namietal

vstupvedľajšiehoúčastníkadokonania,tunajšísúduznesenímzodňa16.09.2015č.k.5C/103/2013-144
pripustil vstup vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie
legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 do konania na strane žalovanej. Na základe odvolania
žalobcu bolo predmetné uznesenie tunajšieho súdu potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove
zo dňa 11.02.2016 č.k. 21Co/18/2016-154.

4. Vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS podaním doručeným súdu
dňa 21.02.2014 vznieslo námietku premlčania celej pohľadávky uplatňovanej žalobcom. Uviedol, že
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej na základe Zmluvy o úvere zo dňa 27.02.2008 finančné
prostriedky, ktoré žalovaná nesplácala v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok. Z uvedeného

dôvodu právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť listom zo dňa 14.01.2009, kde vyzval
žalovanú na úhradu dlžnej sumy, čím sa stal celý zostatok úveru s príslušenstvom splatným dňom
15.02.2009. Žaloba bola doručená súdu dňa 08.02.2013, teda po uplynutí premlčacej doby.

5. Žalobca k podaniu vedľajšieho účastníka vo svojom podaní doručenom súdu dňa 18.08.2014

uviedol, že nárok uplatňovaný v žalobe nie je premlčaný, nakoľko k zosplatneniu pohľadávky došlo
dňom 15.02.2009 a žaloba bola podaná na súd dňa 08.02.2013. S poukazom na § 397 Obchodného
zákonníka a čl. 29 Všeobecných obchodných podmienok Českej spořitelny, a.s. má za to, že na
daný vzťah sa má aplikovať zákon č. 513/1991 Sb. Obchodní zákoník. S ohľadom na spotrebiteľský
charakter zmluvy o úvere v určitých smeroch pripustil aplikáciu Občianskeho zákonníka, táto sa

v žiadnom prípade nemôže vzťahovať na posudzovanie premlčania, nakoľko predmetná zmluva je
absolútnym obchodom a je potrebné poučiť úpravu Českého Obchodného zákonníka bez ohľadu na
spotrebiteľský charakter zmluvy. Ustanovenie o premlčacej dobe nie je ustanovením, ktoré smeruje
k ochrane spotrebiteľa, a preto nie je možné pre otázku premlčania vyvodzovať použitie ustanovení
Občianskeho zákonníka. Ustanovenie Českého Obchodného zákonníka o premlčaní nie je ustanovením

diskriminujúcim spotrebiteľa len preto, že premlčacia doba k uplatneniu práv zo zmluvy podľa Českého
Obchodného zákonníka je dlhšia ako podľa Občianskeho zákonníka. Ustanovenie Obchodného
zákonníka o premlčaní je ustanovením vyváženým vo vzťahu k obom zmluvným stranám, nejde o
ustanovenie diskriminujúce spotrebiteľa vo vzťahu k veriteľovi v tom zmysle, že by v dôsledku aplikácie
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní povinnosti dlžníka mnohonásobne prevážili

nad jeho právami. Zároveň mal žalobca za to, že námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom
je uplatnená neoprávnenou osobou. S poukazom na § 93 ods. 2 O.s.p. a § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka uviedol, že v konaní má vedľajší účastník oprávnenia na všetky procesné úkony účastníka,
koná však iba sám za seba. Nemôže teda robiť úkony, ktoré predstavujú dispozíciu s predmetom
konania, lebo jeho úlohou je účastníkovi v konaní len pomáhať. Vedľajší účastník nemôže uznať

nárok žalobcu, nemôže uzavrieť zmier a nemôže sám vzniesť námietku premlčania, preto nejde o
úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Subjektom, ktorý jej oprávnený uplatniť námietku
premlčania je dlžník, resp. jeho právny nástupca a prípadne aj ich zástupca.

6. Uznesením zo dňa 29.05.2018 č.k. 5C/103/2013-200 tunajší súd rozhodol, že Okresný súd Bardejov

nemá právomoc na konanie (I. výrok), konanie zastavil (II. výrok), stranám sporu nepriznal nárok na
náhradu trov konania (III. výrok), medzi žalobcom a Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42176778 nepriznal nárok na náhradu trov
konania (IV. výrok). Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 30.05.2016č.k.3Co/9/2019-271zrušiluznesenietunajšiehosúduzodňa29.05.2018avecvrátilsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7.Súdvovecinariadilviacerépojednávania.Napojednávaníkonanomdňa21.10.2014vedľajšíúčastník
poukázal na to, že v konaní ide o vec s cudzím prvkom a to z dôvodu, že žalobcom je spoločnosť, ktorá
má sídlo na území ČR, žalovaná je občanom SR a zmluva o úvere bola uzatvorená na území ČR s
občanom SR. Vzhľadom k tomu, je potrebné použiť na predmetný právny vzťah český právny poriadok
a v tejto súvislosti poukázal na § 262 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvná strana, ktorá nie

je podnikateľom, nesie zodpovednosť za porušenie povinnosti podľa Občianskeho zákonníka. Zároveň
vzhľadom na existujúcu právnu prax poukázal na to, že názor aby s námietkou premlčania súhlasil
aj dlžník je prekonaný. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.
5Co/122/2013 zo dňa 10.04.2014. Žalobca k vyjadreniu vedľajšieho účastníka uviedol, že ustanovenie
§ 262 Obchodného zákonníka v čase uzavretia zmluvy o úvere neplatilo. Následne v písomnom podaní
doručenom súdu dňa 13.03.2015 zopakoval argumentáciu v zmysle svojho podania doručeného súdu

dňa 18.08.2014. Zároveň poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Ústí nad Labem sp.zn. 69 IC
1303/2010, Vrchního soudu v Praze sp.zn. 69 ICm 1303/2010, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp.zn. 32Cdo 1750/2010 zo dňa 31.10.2012.

8. Na pojednávanie nariadené na deň 17.10.2019, súd riadne a včas predvolal právneho zástupcu

žalobcu a žalovanú, pričom na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu. Žalovaná, ktorej
predvolanie na pojednávanie bolo doručené fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 C.s.p., sa na
pojednávanie nedostavila, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnila žiadnym podaním. Keďže boli
splnené procesné podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti žalovanej, súd postupom podľa § 180
C.s.p. vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti.

9. Na pojednávaniach súd vykonal dokazovanie oboznámením listín a to: zmluvy o postúpení
pohľadávok, prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, oznámenia o postúpení pohľadávky, zmluvy
o úvere, dodatku k zmluve o úvere, všeobecných obchodných podmienok, výzvy dlžníkovi na zaplatenie
dlhu, výpisu z účtu, výpisu z obchodného registra žalobcu a Českej sporiteľne, a.s., pokusu o zmier, ako

aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

10. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej podľa § 497 a nasl. Obchodního zákoníka medzi
Českou spořitelnou, a.s. Praha 4, Olbrachtova 1929/62, PSČ 140 00, IČ: 45 24 47 82 ako bankou a
žalovanou ako klientom vyplýva, že banka sa zaviazala klientovi poskytnúť peňažné prostriedky až do

výšky 150.000,00 CZK tak, že ich vyplatí klientovi v hotovosti. Klient sa zaviazal splatiť úver pravidelnými
splátkami 2.654,00 CZK vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka bude splatná dňa
17.03.2008. Za predpokladu jednorazového a okamžitého čerpania úveru ku dňu 26.02.2008 vo výške
150.000,00 CZK a dodržania podmienok splácania, bude posledná splátka vo výške 2.575,00 CZK
splatná dňa 16.02.2015, ktorý je dňom konečnej splatnosti úveru. Z rovnakých predpokladov je celový

počet splátok 84. Úroková sadzba predstavuje 12,03 % ročne po celú dobu trvania zmluvy o úvere.
Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 13,21 %.

11. Podľa bodu 9 Zmluvy o úvere bola banka oprávnená požadovať splatenie celého zostatku úveru s
príslušenstvom, ak klient je v omeškaní so splatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo

so splácaním viac ako dvoch splátok v dohodnutej lehote.

12. Podľa čl. 29 Všeobecných obchodných podmienok Českej spořitelny, a.s., právne vzťahy medzi
klientom a bankou na základe týchto VOP sa riadia právnym poriadkom Českej republiky.

13. Z Dodatku k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvoreného dňa 15.09.2018 vyplýva, že banka
klientovi na jeho žiadosť povolila odklad platenia pravidelných mesačných splátok po 2.575,00 CZK
za mesiace september 2008 až február 2009 tak, že klient takto odložené splátky zaplatí dodatočne
počínajúc mesiacom marec 2009 až do zaplatenia celého zostatku úveru s príslušenstvom pravidelnými
mesačnými splátkami zvýšenými o 672,00 CZK, t.j. 3.247,00 CZK splatnými k 15. dňu každého mesiaca.

14. Z výpisu z účtu vyplýva, že dňa 27.02.2008 žalovaná čerpala poskytnutý úver v plnej výške, t.j.
150.000,00 CZK.15. Česká spořitelna, a.s. výzvou zo dňa 14.01.2009 vyzvala žalovanú k zaplateniu dlhu, keďže ku dňu
10.01.2009malapohľadávkyposplatnosti.Vyzvalažalovanúkúhradepohľadávkyvovýške816,00CZK
najneskôr do 14.02.2009 s tým, že ak v uvedenej lehote pohľadávku nezaplatí, stane sa celý zostatok

úveru s príslušenstvom splatným dňom nasledujúcim po márnom uplynutí uvedeného termínu. Z výpisu
z účtu vyplýva, že žalovaná vyššie uvedenú dlžnú sumu v určenej lehote nezaplatila, teda uplynutím
vyššie uvedenej lehoty došlo k zosplatneniu celého dlhu žalovanej zo zmluvy o úvere v zmysle vyššie
uvedeného podania právneho predchodcu žalobcu.

16. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.11.2009 uzatvorenej medzi Českou spořitelnou,
a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom vyplýva, že pôvodný veriteľ Česká spořitelna, a.s.
postúpil pohľadávku voči žalovanej zo zmluvy o úvere, vrátane jej príslušenstva, žalobcovi. V oznámení
o postúpení pohľadávky zo dňa 07.04.2009 adresovanom žalovanej bolo uvedené, že ku dňu účinnosti
postúpenia pohľadávky (1.12.2009 - čl. II. bod 1. zmluvy o postúpení pohľadávok) bol dlh vo výške
192.700,88 CZK, a to vrátane príslušenstva.

17. V danom sporovom konaní ide o konanie s tzv. cudzím prvkom, ktorý je daný stranami - žalobca
je zahraničnou právnickou osobou so sídlom v Českej republike a žalovaná je štátnym občanom
Slovenskej republiky s bydliskom na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že ide o konanie s
cudzím prvkom, súd skúmal prvotne otázku právomoci súdu SR a následne rozhodného práva pre daný

vzťah. V danom prípade súd posudzuje svoju právomoc a príslušnosť v zmysle ustanovení Nariadenia
Rady č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach,
keďže Slovenská republika a Česká republika sú členmi Európskej únie.

18. Podľa článku 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v

občianskych a obchodných veciach (Brusel 1), toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných
veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne
veci.

19. Podľa článku 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v

občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na
území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

20. Podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch

členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

21. V tomto spore žalovaná ako spotrebiteľ má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky, čo bolo
uvedené aj v zmluve. Za tejto situácie je Okresný súd Bardejov príslušný rozhodnúť o podanej žalobe.

22. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky (Rím I), ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach
s medzinárodným prvkom.

23. Podľa Kapitoly II článku 3 bodu 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.593/2008 o

rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia
zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy, alebo
okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá
zmluva, alebo len jej časť.

24.Súdsaďalejzaoberalotázkourozhodnéhoprávaprezmluvnézáväzky,ktoréjeupravenénariadením
Európskeho parlamentu a rady (ESS) č. 593/2008 zo 17.6.2008 (Rím I). Podľa článku 3 ods. 1,
zmluva sa spravuje Právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Zmluva o úvere medzi stranami
bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka Českej republiky, pričom podľa čl. 29
Všeobecných obchodných podmienok Českej spořitelny, a.s. sa právne vzťahy medzi klientom a bankou

riadiaprávnymporiadkomČeskejrepubliky.Vzhľadomnato,žemedzizmluvnýmistranamidošlokvoľbe
rozhodného práva v rámci zmluvy o úvere, súd na zistený skutkový stav aplikoval právne predpisy platné
v Českej republike (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere).25. Podľa § 2 písm. a/ veta prvá, písm. b/, písm. c/ zákona č. 321/2001 Sb. (o niektorých podmienkach
dojednávania spotrebiteľského úveru a o zmene zákona č. 64/1986 Sb.), pre účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom poskytnutie peňažných prostriedkov alebo odložená platba, napríklad

vo forme úveru, pôžičky alebo kúpy prenajatej veci, za ktoré je spotrebiteľ povinný platiť.

26. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 321/2001 Sb., pre účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nejedná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a v ktorej prospech je spotrebiteľský úver dojednávaný.

27. Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 321/2001 Sb., pre účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická alebo
právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej
činnosti, alebo združenie takýchto osôb.

28. V zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ zákona č. 513/1991 Sb. (Obchodní zákoník) touto časťou zákona sa

riadia bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497 ).

29. Podľa § 262 ods. 4 zákona č. 513/1991 Sb. (Obchodní zákoník) vo vzťahoch podľa § 261 alebo
podriadených obchodnému zákonníku dohodou podľa odseku 1 sa použijú, ak nevyplýva z tohto zákona,
alebo zo zvláštnych právnych predpisov niečo iné, ustanovenia tejto časti na obe strany; ustanovenia

občianskeho zákonníka alebo zvláštnych právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych
zmluvách, zneužívajúcich klauzulách a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba
použiť vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá
nie je podnikateľom, znáša zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa občianskeho
zákonníka a na jej spoločné záväzky sa použijú ustanovenia občianskeho zákonníka.

30. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. (Obchodní zákoník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

31. Podľa § 503 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. (Obchodní zákoník) záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Pokiaľ lehota pre vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V dobe, kedy má
byť vrátený zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné i úroky, ktoré sa ho týkajú.

32. Podľa § 504 zákona č. 513/1991Sb. (Obchodní zákoník) dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky v dohodnutej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol o ich vrátenie veriteľom
požiadaný.

33. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník) spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy

kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ
a na druhej strane dodávateľ.

34. Podľa a § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník) dodávateľom je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení zmluvy jedná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

35. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení zmluvy nejedná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, alebo
v rámci samostatného výkonu svojho povolania.

36. Podľa § 55 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník) zmluvné dojednania
spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa.

37. Podľa § 55 ods. 3 zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník) v pochybnostiach o význame
spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.

38. Podľa § 565 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník) ak ide o plnenie v splátkach, môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené.39. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník) právo sa premlčí, pokiaľ nebolo
vykonané v dobe v tomto zákone stanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na

námietku dlžníka. Ak sa dovolá dlžník premlčania, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

40. Podľa § 101 zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník) pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
uvedené inak, je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, kedy právo mohlo byť vykonané prvýkrát.

41. Podľa § 103 zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník) ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,
začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich splatnosti. Ak sa stane pre nesplnenie
niektorej zo splátok splatným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti
nesplnenej splátky.

42. Podľa § 111 zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník) zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá

na plynutie premlčacej doby vplyv.

43. Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané a v konaní nebolo sporným, že právny
predchodcažalobcuspoločnosťČeskáspořitelna,a.s.sožalovanouuzavreldňa27.02.2008podľa§497
a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej

úver vo výške 150,000,00 CZK a žalovaná sa zaviazala úver uhrádzať spolu s príslušenstvom v 84
mesačných splátkach po 2.575,00 CZK a v zmysle dodatku zo dňa 15.09.2008 k zmluve o úvere vo
výške 3.247,00 CZK. Nakoľko žalovaná neplnila svoju povinnosť splácať úver s príslušenstvom riadne
a včas, veriteľ spoločnosť Česká spořitelna, a.s. pristúpil k zosplatneniu celého úveru k 15.02.2009.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.11.2009 došlo k postúpeniu pohľadávky spoločnosti Česká

spořitelna, a.s. voči žalovanej z predmetnej úverovej zmluvy na žalobcu, pričom dlžná suma vyčíslená
ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 192.700,88 CZK a pozostávala z istiny vo výške
162.347,26 CZK, úrokov vo výške 28.925,62 CZK a poplatkov vo výške 1.428,00 CZK.

44. Súd zastáva názor, že vzhľadom na povahu účastníkov Zmluvy o úvere je predmetný zmluvný

vzťah vzťahom spotrebiteľským, keďže Česká spořitelna, a.s. ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy
konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrela predmetnú zmluvu so žalovanou,
ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na predmetnú zmluvu je preto potrebné aplikovať príslušné
ustanovenia Obchodného zákonníka vzťahujúce sa k zmluve o úvere, zároveň je potrebné prednostne
aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v zákone č. 40/1964 Sb. Občanský

zákoník, ako aj zákon č. 321/2001 Sb. o niektorých podmienkach dojednávania spotrebiteľského úveru
a o zmene zákona č. 64/1986 Sb. Použitie Obchodného zákonníka prichádza do úvahy len v prípade,
kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Podľa § 55 odsek 3 Občianskeho
zákonníka sa v pochybnostiach použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V Obchodnom
zákonníku je síce zmluva o úvere upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov,

avšak keď ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania, je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy. Spotrebiteľské právo je aj vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnym právom a má teda prednosť.

45. Z hľadiska princípu hospodárnosti konania sa súd v prvom rade musel vysporiadať s námietkou

premlčania nároku uplatneného žalobcom podanou žalobou vznesenou vedľajším účastníkom -
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS - vystupujúcim na strane žalovanej.

46. Žalobca v konaní namietal, že vedľajší účastník nie je oprávnenou osobou na vznesenie námietky
premlčania. Súd sa však s touto argumentáciou žalobcu nestotožnil. Postavenie vedľajšieho účastníka v

súdnom konaní upravoval Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016 v § 93, pričom podľa odseku
4 tohto ustanovenia mal vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám
za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po
uvážení všetkých okolností. Vychádzajúc z tohto ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vedľajší
účastník bol v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony s výnimkou dispozície s konaním a s jeho

predmetom, na ktoré je oprávnený výlučne účastník. Tieto úkony robí v prospech účastníka, ktorého
v spore podporuje. Vznesením námietky premlčania k dispozícii s predmetom sporu nedochádza.
Námietka premlčania predstavuje určitú formu obrany proti žalobe. Uplatnenie obrany proti žalobe je
procesným právom účastníka konania a rovnaké právo musí mať v zmysle ustanovenia § 93 ods.4 O.s.p. i vedľajší účastník, ktorý počas konania vystupuje na jeho strane. Na tom, že ide o právo
procesné nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú rovnako námietky
vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy, teda aj námietka premlčania, nakoľko procesné právo uplatniť

tieto námietky v konaní nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom, alebo len procesnom práve.
Námietku premlčania nemožno považovať za klasický dispozičný úkon, na ktorý vedľajší účastník nie je
oprávnený. K zhodnému právnemu záveru dospeli aj iné súdy, napr. Krajský súd v Prešove v rozsudku
zo dňa 26.11.2012 sp.zn. 8Co/114/2012, Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 20.11.2014 sp.zn.
3Co/412/2012, Krajský súd v Prešove zo dňa 23.8.2012 sp.zn. 17Co/114/2012.

47. Z dokazovania vyplynulo, že Česká spořitelna, a.s. ako veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu
15.02.2009 tak, ako to vyplýva z výzvy na plnenie zo dňa 14.01.2009 a ako tvrdil žalobca vo vyjadrení k
námietke premlčania doručenom súdu dňa 18.06.2014. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Česká
spořitelna, a.s. mohol už dňa 16.02.2009 uplatniť právo na zaplatenie záväzku žalovanej vyplývajúcej zo
zmluvy o úvere žalobou na súde, pričom žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 08.02.2013. Uvedené

skutočnosti neboli medzi stranami a vedľajším účastníkom spornými. Sporným bolo, či na premlčanie
práva žalobcu voči žalovanej na zaplatenie dlhu vyplývajúcej zo zmluvy o úvere sa aplikuje 4-ročnná
premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka, alebo 3-ročná premlčacia doba podľa Občianskeho
zákonníka.

48. Súd má za to, že v danom prípade je potrebné aplikovať 3-ročnú premlčaciu dobu podľa
Občianskeho zákonníka. Ako už súd vyššie uviedol, zmluva o úvere je v Obchodnom zákonníka
upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy. Obchodný zákonník
v § 262 ods. 4 prvá veta za bodkočiarkou stanovuje, že ustanovenia občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je potrebné použiť

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Na uvedené ustanovenie
nadväzuje druhá veta predmetného ustanovenia, ktorá stanovuje, že zmluvná strana, ktorá nie je
podnikateľom znáša zodpovednosť za porušenie povinností podľa občianskeho zákonníka. Vo vzťahu
k prvej vete § 262 ods. 4 Obchodného zákonníka sú súdu známe rozhodnutia českých súdov,
ktoré predložil samotný žalobca, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2MCdo/16/2014 zo

dňa 27.08.2015, v zmysle ktorých úprava premlčania v Občianskom zákonníku nie je tými ďalšími
ustanoveniami smerujúcimi k ochrane spotrebiteľa, ktoré má na mysli uvedené ustanovenie. Tunajší
súd má však za to, že na predmetnú úverovú zmluvu je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka o premlčaní podľa § 262 ods. 4 druhá veta. Žalovaná tým, že riadne a včas nesplácala
poskytnutý úver, porušila ustanovenia zmluvy o úvere, na čo právny predchodca žalobcu pristúpil

k zosplatneniu úveru ku dňu 15.02.2009, čím nasledujúcim dňom začala plynúť premlčacia doba
ohľadne zaplatenie zosplatneného úveru. Ak má žalovaná ako spotrebiteľ znášať zodpovednosť za
porušenie povinnosti podľa Občianskeho zákonníka, má súd za to, že žalobca ako veriteľ žalovanej
musí svoje nároky spojené s porušením povinnosti zo zmluvy o úvere zo strany spotrebiteľa uplatňovať
voči nej podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a teda aj vo všeobecnej trojročnej

premlčacej dobe podľa § 101. Súd zdôrazňuje, že druhá veta § 262 ods. 4 Obchodného zákonníka
na rozdiel od prvej vety uvedeného ustanovenia za bodkočiarkou nevyžaduje, aby sa jednalo o
ustanovenia Občianskeho zákonníka smerujúce k ochrane spotrebiteľa a súčasne, aby to bolo na
prospech spotrebiteľa. Druhá veta § 262 ods. 4 Obchodného zákonníka jednoznačne, bez akýchkoľvek
podmienok či skúmania účelu ustanovení Občianskeho zákonníka, resp. posudzovania ich prospechu

ku spotrebiteľovi stanovuje, že spotrebiteľ znáša zodpovednosť za porušenie povinností zo zmluvy
o úvere podľa Občianskeho zákonníka. Nemôže byť sporu o tom, že žalovaná porušila ustanovenia
zmluvy o úvere, keďže úver riadne a včas nesplácala. Uvedené porušenie povinnosti zo strany
spotrebiteľa viedlo veriteľa k zosplatneniu úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka, čím žalovaná
stratila možnosť splácať úver v splátkach a teda niesla zodpovednosť za porušenie povinnosti jeho

splácania v splátkach. Keďže žalovaná ani po zosplatnení úveru tento jednorazovo neuhradila, nesie
zodpovednosť z tohto porušenia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a to jednak ohľadne vzniku
práva veriteľa požadovať úrok z omeškania, zároveň však musí veriteľ svoje nároky voči spotrebiteľovi
vyplývajúce z porušenia zmluvných povinností uplatňovať voči spotrebiteľovi za podmienok stanovených
Občianskym zákonníkom. Keďže Občiansky zákonník v § 100 a nasl. stanovuje, že právo sa premlčí

pokiaľ nebolo vykonané v premlčacej dobe, bolo povinnosťou žalobcu uplatniť si nárok voči žalovanej
vyplývajúci z jej porušenie povinností zo zmluvy o úvere v 3-ročnej premlčacej dobe podľa Občianskeho
zákonníka.49. V danom prípade veriteľ zosplatnil úver ku dňu 15.02.2009, teda dňom 16.02.2009 začala v zmysle
§ 101 v spojení s § 103 Občianskeho zákonníka plynúť trojročná premlčacia doba a táto uplynula dňa
15.02.2012. Veriteľ podal žalobu na súd dňa 08.02.2013, takže s poukazom na trojročnú premlčaciu

dobu v zmysle § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka súd považoval právo veriteľa na zaplatenie
žalovanej sumy za premlčané.

50. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že pohľadávka uplatnená žalobcom v predmetnom
konaní je premlčaná a vznesená námietka premlčania zo strany vedľajšieho účastníka Združenia na

ochranu občana spotrebiteľa HOOS vystupujúceho na strane žalovanej dôvodná, preto žalobu v celom
rozsahu zamietol.

51. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. V zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. má žalovaná voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, keďže
však zo spisu vyplýva, že žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, súd v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.
stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

54. V priebehu konania za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku vstúpilo do konania ako vedľajší
účastník na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie
legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 a vznieslo námietku premlčania, ktorá viedla k zamietnutiu
žaloby a rozhodnutiu súdu v prospech žalovanej. Vzhľadom na uvedené súd postupom podľa § 255

ods. 1 C.s.p. priznal Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov
5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).