Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. február 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/155/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114218987
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2114218987.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou, v právnej veci žalobcu: J. X., V.

XX.XX.XXXX, P. H. XX, B., zastúpený: JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátom, T. Tekela 23, Trnava, proti
žalovaným: X. Ž. Q., V.. XX.X.XXXX, P. K. L. P. XXXX/XX, B., 2. D. V. - Q., V.. XX.X.XXXX, P. K. L.
P. XXXX/XX, B., za účasti intervenienta na strane žalovaných: Z. O., V.. XX.X.XXXX, P. H.. T. XX, B.,
zastúpený: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., IČO: 36 857 548, so sídlom Nám.
SNP 3, Trnava, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaní 1/, 2/ a intervenient na strane žalovaných m a j ú nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.7.2014 domáhal proti Z. O., V.. XX.X.XXXX
(pôvodný žalovaný - intervenient) vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že výpoveď nájmu bytu číslo
XX, nachádzajúceho sa na 1.p. bytového domu súpisné číslo XXXX, V. C. J.. H.. B., L. Č. XX, Q. Ú.
B., O. V. K. Č. XXXX N. Ú. B., Q. N., vrátane jeho príslušenstva (ďalej aj „byt“), doručená žalovaným
žalobcovi dňa 16.4.2014 listom zo dňa 8.4.2014 je neplatná. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného na
náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že pôvodným žalovaným mu bola doručená výpoveď z nájmu
bytu číslo XX nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, V. C. J.. H.. B.,
L. Č. XX, Q.Á. Ú. B., O. V. K. Č. XXXX N. Ú. B., Q. N.. Byt užíva na účely bývania od roku 1973, pričom
kúpnou zmluvou zo dňa 22.10.2007 previedol vlastnícke právo k bytu a spoluvlastníckemu podielu
na spoločných častiach a zariadeniach obytného domu, v ktorom sa byt nachádza, na pôvodného
žalovaného. S pôvodným žalovaným sa dohodol na užívaní bytu v nájomnom vzťahu, zmluvu uzatvorili

ústne na dobu neurčitú, aj po prevode vlastníctva na neho, t.j. v byte býva stále. Pôvodný žalovaný
začal spochybňovať jeho právo užívať byt. Dňa 8.1.2014 mu odpojil prívod elektrickej energie do bytu
a žiadal ho, aby sa z bytu vysťahoval. Následne mu dal výpoveď z nájmu bytu, ktorú mu doručil dňa
16.4.2014. S dôvodmi výpovede žalobca nesúhlasí, nájomné úhrádza a nie je pravdou, že pôvodný
žalovaný potrebuje byt pre seba. K žalobe žalobca pripojil výpoveď z nájmu bytu zo dňa 8.4.2014.

3. Pôvodný žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a šikanóznu, keď

žalobca svoje tvrdenia v žalobe nepreukázal, najmä nepreukázal plnenie povinnosti uhrádzať nájomné,
ako ani, že pôvodný žalovaný nepotrebuje byt pre seba, a teda neuniesol dôkazné bremeno. Pôvodný
žalovaný trval na výpovedi, nakoľko boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre jej uplatnenie, keď
je výlučným vlastníkom bytu, žalobca uzavrel s pôvodným žalovaným nájomnú zmluvu k bytu dňa23.6.2013 a to ústne za prítomnosti svedka R. T., a to na dobu určitú, keď nájomný vzťah sa mal skončiť
dňa 31.12.2013. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 1.000,- eur za mesiac vrátane plnení spojených
s užívaním bytu. Aktuálny protiprávny stav spočíva v tom, že aj po uplynutí dohodnutej doby nájmu

užíva byt žalobca, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Nakoľko žalobca nerešpektoval uplynutie
dohodnutej doby nájmu, zaslal mu pôvodný žalovaný dňa 10.4.2014, najmä z dôvodu opatrnosti,
výpoveď z dôvodu omeškania platieb nájomného za obdobia jún 2013 až december 2013, kedy uhradil
len časť nájomného (dlh predstavuje 2.600,- eur) a z dôvodu, že potrebuje byt pre seba a priateľku.
Výpovedná doba uplynula dňa 31.7.2014. Protiprávny stav nespočíva v údajnej neplatnosti výpovede,

ale v tom, že žalobca bez právneho dôvodu užíva byt, pričom nielenže neplatí žiadnu odplatu za užívanie
a neustále dlhuje na nájomnom a i dlhodobo znemožňuje pôvodnému žalovanému vstup do bytu.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, svedka R. T., oboznámením sa
s listinnými dôkazmi a to výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 8.4.2014, žalobou vo veci 18C/255/2014
(čl. 32-36), výzvou na umožnenie prístupu do bytu č. 25 zo dňa 10.12.2014, s doručenkou, ponukou

realitných kancelárii čl. 39-43, poštovými poukazmi čl. 44,45, predpisom mesačnej úhrady čl. 51, 54,
57, 58, 61, 64, 70, príkazom na úhradu čl. 53, 66, potvrdeniami o trvalom príkaze čl. 55, 56, 59, 60,
62, 63, 67, potvrdením o vklade hotovosti čl. 68, výpisom z účtu čl. 69, čestnými vyhláseniami čl. 109,
110, 111, ako aj celým obsahom spisového materiálu, pričom rozhodol na pojednávaní dňa 19.2.2018,
keď pojednával v neprítomnosti intervenienta na strane žalovaných, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil

a o odročenie pojednávania nežiadal, ako aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorého z
neúčasti ospravedlnil žalobca na pojednávaní, pričom následne požiadal i o odročenie pojednávania.
Nakoľko však právny zástupca žalobcu nepožiadal o odročenie pojednávania včas, keď je zrejmé,
že sa dozvedel o dôvode odročenia pojednávania už skôr, keďže išlo o kolíziu pojednávaní, resp.
zastupovanie v určitej trestnej veci, pričom žiadosť o odročenie bola uplatnená až na pojednávaní priamo

žalobcom, nemal súd za splnené predpoklady na odročenie pojednávania v zmysle § 183 ods. 3 CSP
a v zmysle § 180 CSP rozhodol o tom, že sa bude pojednávať v neprítomnosti právneho zástupcu
žalobcu.Súčasnesúddodáva,žeikebyprávnyzástupcažalobcubolpožiadaloodročeniepojednávania
včas, neboli by splnené predpoklady na odročenie pojednávania, nakoľko kolízia pojednávaní právneho
zástupcu žalobcu, bez bližšieho konkrétneho zdôvodnenia (kedy sa o nej dozvedel, čo mu bránilo

v alternatívnom riešení - ustanovením substitučného advokáta, aké efektívne opatrenia prijal na
zabezpečenie prejednania tejto veci, prečo žiada o odročenie práve tohto pojednávania...) a súčasne
preukázania danej kolízie, nie je dôvodom na odročenie pojednávania.

5. Z výpovede z nájmu bytu zo dňa 8.4.2014 (čl. 4) vyplýva, že pôvodný žalovaný zaslal žalobcovi

výpoveď z nájmu bytu s odôvodnením, že aktuálne je bez akéhokoľvek právneho titulu užívateľom
bytu a napriek tomu, že mu nájomný vzťah s pôvodným žalovaným, ako vlastníkom bytu ku dňu
31.12.2013 zanikol, týmto mu z dôvodu opatrnosti v zmysle § 711 ods. 1 písm. a) a d) vypovedá nájom
špecifikovaného bytu nakoľko je v omeškaní s platbami nájomného - odplaty za užívanie bytu za obdobia
apríl 2011 až máj 2013, kedy neuhradil nájomné vôbec, a to aj napriek opakovaným výzvam a za obdobia

jún 2013 až december 2013, kedy uhradil iba časť nájomného, pričom dlh predstavuje 2.600,- eur,
nakoľko mesačné nájomné bolo 1.000,- eur. Zároveň pôvodný žalovaný vo výpovedi uviedol, že nakoľko
aktuálne sám s priateľkou nemá kde riadne uspokojovať svoje bytové potreby, potrebuje byt pre seba. Vo
výpovedi záverom uviedol, že ju nemožno v žiadnom prípade považovať za akékoľvek výslovné alebo
nevýslovné potvrdenie existencie nájomného vzťahu, nakoľko tento zanikol ku dňu 31.12.2013 a on

ako vlastník bytu od uvedeného dátumu neuznáva existenciu akejkoľvek písomnej, či ústnej nájomnej
zmluvy k bytu, práva osobného užívania bytu, vrátane prechodu práva nájmu k bytu.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 1.4.2015 uviedol, že základ sporu je inde. Spočíva v
tom, že kúpna zmluva bola urobená fiktívne, preto aj žalobca mieni podať žalobu o určenie vlastníckeho

práva k bytu. Táto kúpna zmluva bola uzavretá z dôvodu, že pôvodný žalovaný požičal žalobcovi
finančnú čiastku v sume 1.148.400,- Sk, a teda kúpna zmluva bola uzatvorená na zabezpečenie tejto
pôžičky, čiže nebola tam vôľa previesť vlastnícke právo k bytu. Žalobca v byte nepretržite býva od roku
1973, kedy mu bol byt pridelený, a to až doteraz.

7. Žalobca na danom pojednávaní pri výsluchu uviedol, že sa vrátil dňa 7.5. 2013 z výkonu trestu,
kde bol od roku 2009. Tento byt mu pôvodný žalovaný držal s tým, že je povinný mu pôžičku dosplácať.
On si zobral od pôvodného žalovaného pôžičku dňa 1.3. 2005. Byt v roku 2007 previedol na pôvodného
žalovaného, pretože mu hrozila exekúcia, mal problémy vo firme, preto mu pôvodný žalovaný navrhol,aby byt previedol na neho, aby mal zabezpečenú pôžičku. Pôvodný žalovaný mu povedal, že buď mu
vrátivšetkypeniaze,alebobytprevedienaneho.Hlavnýdôvodprevodubytuboloto,abyonehoneprišiel
v exekúcii. Pôžičku by musel splácať, aj keby prišiel o byt. Byt kúpnou zmluvou previedol na pôvodného

žalovaného a dohodli sa, že v byte bude naďalej bývať. Keď sa vrátil z výkonu trestu pôvodný žalovaný
ho nútil, že musí splatiť pôžičku, až potom sa môže vrátiť do bytu. On však mal od bytu kľúče, tak tam
býval. S pôvodným žalovaným sa nikdy nedohodli na tom, že koľko mu má za byt platiť. Čo sa vrátil
z výkonu trestu mal 200 eur, začal mu platiť za služby. Nebola medzi nimi dohoda o tom, že by mal
pôvodnému žalovanému platiť za nájom bytu. Tiež sa nerozprávali o tom, že dokedy má právo užívať

byt. Rozprávali sa o tom, že mu má vrátiť peniaze, že ak ich nebude splácať pôjde z bytu von. Keď bol vo
výkone trestu pôvodný žalovaný sa o byt staral. Zariadenie bytu tam zostalo a vymenil tam parkety. Za
služby v tom čase platil pôvodný žalovaný. V období od roku 2007, kedy previedol byt až kým nešiel do
výkonu trestu splácal pôžičku 20.000,- Sk mesačne a platil za služby za byt. Nájomné neplatil. 8.1.2014
mu pôvodný žalovaný nechal odpojiť elektriku. Dovtedy mu dával 700 eur na služby na elektrinu. Od
8.1.2014 spolu nekomunikujú a nevie, že koľko mu má platiť. Pôvodný žalovaný mu nikdy nehovoril, že

by s ním chcel uzatvoriť nájomnú zmluvu, a že by mu mal platiť nájomné. Keď sa vrátil z výkonu trestu,
navštívil ho pôvodný žalovaný, že nepôjde do bytu kým nevráti peniaze, čiže nevie, či sa dohodli na
nájomnej zmluve. Myslí si, že sa nedohodli na nájomnom vzťahu.

8. Právny zástupca pôvodného žalovaného na danom pojednávaní uviedol, že nájomný vzťah

sa skončil 31.12.2013, a to uplynutím času dohodnutého nájmu. Po skončení nájomného vzťahu
31.12.2013 mal pôvodný žalovaný obavy, že žalobca nebude chcieť nehnuteľnosť vypratať, a preto z
opatrnosti, ak by súd určil, že nájom trvá, chcel podaním výpovede dosiahnuť skončenia nájmu. Pôvodný
žalovaný podal tiež žalobu o vypratanie bytu, a to dňa 9.10.2014. Konanie prebieha. Najprv bola daná
výpoveď z nájmu bytu a potom žaloba o vypratanie. Okrem toho sa snažil so žalobcom dohodnúť

mimosúdne. Zasielal mu výzvu na vypratanie dňa 10.12. 2014. Ponúkal mu náhradné ubytovanie. K
vyjadreniu žalobcu uviedol, že z tohto nevyplýva, že prevod bytu by bol fiktívny, ale majú za to, že
dôvodom uzatvorenia kúpnej zmluvy bola aj v minulosti poskytnutá pôžička od pôvodného žalovaného.
Z toho nemožno usúdiť, že by prevod bol uskutočnený fiktívne, alebo ako simulovaný právny úkon.

9. Pôvodný žalovaný pri výsluchu uviedol, že kým bol žalobca vo výkone trestu jeho otec mal
Alzheimera, on sa o neho staral. Začali s priateľkou prerábať byt, aby mali kde bývať. Prerobili kúpeľňu,
vymaľovali, vymenili parkety. Žalobca sa vrátil z výkonu trestu o rok skôr, pričom on mu povedal, že
nemôže v byte bývať, pretože sám nebude mať kde bývať. Potom čo začal v byte bývať dohodol sa s
ním na nájomnom 1000 eur, a to preto, aby sa mu vyrovnalo nájomné za byt, ktorý si pôvodný žalovaný

prenajal v D. za 650 eur, pretože si musel prenajať zariadený byt a ten rozdiel predstavujú poplatky do
fondu opráv a za služby za byt na B. C.. Nájomné za byt v D. zaplatil na pol roka dopredu a dohodli
sa, že žalobca mu to bude splácať po 1000 eur. Je pravda, že 25.2. 2005 požičal žalobcovi peniaze.
24.10.2007 uzatvorili kúpnu zmluvu na byt, pričom nechal žalobcu v byte bývať s tým, že si bude platiť
energie, čo nedodržal, pretože išiel do výkonu trestu. On už pred nástupom do výkonu trestu neplatil

za byt, išlo o čiastku 500 eur do fondu opráv a 1600 eur do fondu služieb, čiže na byte hrozila dražba.
Pôvodný žalovaný byt bral ako investíciu. Chcel sa do bytu nasťahovať, avšak problém nastal v tom,
že žalobca sa vrátil z výkonu trestu skôr, inak by sa tam nasťahoval a žalobca by sa tam už nemohol
nasťahovať. Žalobca nechcel z bytu odísť. On chcel, aby sa z bytu odsťahoval a ponúkal mu náhradné
ubytovanie. Dohodli sa, že v byte bude bývať do konca roka 2013, s tým, aby si žalobca našiel človeka,

ktorý byt odkúpi. V týždni, ako žalobca prišiel z väzenia sa dohodli, že v byte bude bývať do konca roku
2013. Stretli sa v reštaurácii B. E.. Tam sa na tom dohodli. Dohodli sa, že buď potom po decembri 2013
odíde, alebo si byt odkúpi. Dohodli sa aj na tom, že mu za byt bude platiť 1000 eur. Svedok R.. T. bol
prítomný pritom keď sa stretli. Za byt mu bolo zaplatené len to čo je uvedené vo výpovedi z nájmu. Tieto
sumy žalobca uhrádzal poštou. Výpoveď z nájmu bytu dával po porade s právnikom, ktorý mu povedal,

aby túto výpoveď z nájmu z opatrnosti podal, pretože žalobca sa odmietol z bytu vysťahovať. Byt v D.
mal prenajatý len do konca roku 2013. Prerábal rodičovský dom po rodičoch, kde má zrekonštruované
len jedno poschodie. Do tohto domu išli bývať z núdze.

10. Svedok R. T. na pojednávaní dňa 13.5.2015 pri výsluchu uviedol, že vie, že pôvodný žalovaný

prerábal byt a chcel sa tam presťahovať. So žalobcom sa dohodli, že žalobca zostane bývať v
predmetnom byte a pôvodný žalovaný si nájde podnájom, kým neprerobí dom, kde mal bývať. Bol
pritom, keď sa dohodli, bola to náhoda, bolo to v areáli relipeku. Čakali na zákazníka, žalobca tam
prišiel, pôvodný žalovaný mu oznámil, že si našiel podnájom v arborii, hovoril mu koľko to stojí a hovorilžalobcovi koľko by chcel, aby mu on platil, či s tým bude súhlasiť. Pôvodný žalovaný hovoril žalobcovi
že nájom v D. ho stojí 650 eur a myslí, že od neho chcel 1.000 eur spolu so službami, ktoré mal na
Tajovského. Účastníci sa na tom dohodli, podali si ruky. Bolo to v období kedy sa žalobca vrátil z výkonu

trestu, bolo to koncom mája začiatkom júna 2013. Dohodli sa na pol roka, pretože na takú dlhú dobu
mal nájom pôvodný žalovaný v D.. Chcel od žalobcu nájom, pýtal sa ho, či to nie je veľa, pretože v
opačnom prípade by musel ísť do bytu bývať sám. Podali si ruku a priateľsky sa správali. Svedok mal
za to, že účastníci sa dohodli, že žalobca bude v byte bývať pol roka. Malo to byť od leta do decembra,
nevie presne dátumy, zmluvu nerobil. Dohodli sa na sume 1000,- eur. Posledný deň nájmu mal byť v

decembri, presný deň nevie, nebavili sa o presnom dni.

11. Žalobca k výsluchu svedka na danom pojednávaní uviedol, že to čo uvádzal svedok sa nezakladá
na pravde, pravda je, že sa náhodne stretli v danipeku a bolo to v roku 2014 v marci, keď mal už
odpojenú elektriku, začiatkom roku 2014 pôvodný žalovaný povedal, že ho aj pripojí, keď dodrží nejaké
podmienky, lenže on nemal aké podmienky dodržať, pretože v byte býva od roku 1973, a tak sa ho pýtal,

aké poplatky treba platiť, aby to on nemusel platiť za neho. S týmto sa rozišli. S pôvodným žalovaným sa
stretávali v Trnavskom dvore, odtiaľ vie, že sa staral o otca, ktorý mal alzhaimera, a že si hľadal nájom,
ale nikdy sa nebavili o tom, že on (žalobca) bude nájomcom. V byte býval pred výkonom trestu aj po
výkone trestu, mal od neho kľúče, do bytu sa nevlámal. Byt prepísal len z dôvodu, že mal exekúciu,
kedy mu pôvodný žalovaný povedal, že buď zaplatí alebo na neho prevedie byt. Keď sa vrátil z výkonu

trestu, pôvodný žalovaný tlačil, aby vrátil peniaze. S pôvodným žalovaným sa ohľadom bývania v byte
nijako nedohodol. Tie sumy 700 eur pôvodnému žalovanému dával ako peniaze za služby. Nevie, aké
boli poplatky za tieto služby, pýtal sa, ale pôvodný žalovaný mu neodpovedal. Pôvodný žalovaný mu
povedal, že za služby musí zaplatiť 700 eur na základe toho mu platil túto sumu. Niekedy v 11/2013
sa bol pýtať na bytovom podniku koľko sa platí za služby, povedali že 350 eur. Chcel sa so žalovaným

dohodnúť koľko bude platiť za byt a elektriku, pôvodný žalovaný mu vypol elektriku, chcel, aby išiel z
bytu preč. So svedkom sa v r. 2013 koncom mája začiatkom júna nestretol. S pôvodným žalovaným sa
nerozprávali o tom, že má v byte bývať iba do nejakej určitej doby. Žalobca uviedol, že tvrdí, že medzi
ním a pôvodným žalovaným nájomná zmluva nevznikla. Keby mu pôvodný žalovaný povedal, koľko má
platiť za služby, on by som to chcel platiť, ale nevie, aká je to suma.

12. Pôvodný žalovaný k výsluchu svedka uviedol, že sa so žalobcom dohodli, keďže v byte chcel
silou mocou bývať, že si nájde iný byt zariadený, aby tam mohol bývať. Dohodli sa na tom, že byt si na
konci roka žalobca od neho kúpi. Určil čas na pol roka, za ktorý predpokladal, že si dá dom do poriadku.
Dva týždne predtým ako uzatvoril zmluvu v arbórii sa so žalobcom dohodli na nájme. Dohodli sa, že

žalobca môže užívať byt, že si na tento byt nájde kupca do konca roka 2013. Na konci roku 2013 mu
žalobca povedal, že sa z bytu za žiadnych okolností nevysťahuje. V decembri prišiel účet 159,30 eur za
elektriku, žalobca povedal, že takýto účet nemôže byť, požiadal o odpojenie energie, 08.01. ju odpojili.
Na základe toho bolo vydané predbežné opatrenie. V 01/2014 prišiel ďalší nedoplatok za elektrinu asi
16,90 eur. Žalobca už pred výkonom trestu 17 platieb za byt nevykonal, vtedy vedel koľko sa za byt platí.

On za neho musel tieto platby doplatiť. Náklady spojené s užívaním bytu sú 145 eur do fondu opráv, 50
eur do fondu služieb, plus energie, nevie povedať koľko sú tieto energie. Od žalobcu dostával 700 eur,
ale dohodli sa na 1000 eur. Neposielal to pravidelne, ale ako mu to vyšlo. Potom čo mu vypol elektrinu
zaplatil asi dve splátky, to sa započítava na rok 2013, čiže za rok 2014 neplatil nič.

13. Na pojednávaní dňa 12.6.2015 právny zástupca žalobcu navrhol konanie prerušiť do právoplatného
skončenia konani vo veci 19C/46/2014, v ktorom sa koná o tom, či nájomný vzťah trvá. Právny
zástupca pôvodného žalovaného s prerušením konania nesúhlasil, pričom uviedol, že má za to, že zo
zhodného tvrdenia strán vyplýva, že nájomný vzťah už netrvá, čo uviedol tak žalobca, ako aj pôvodný
žalovaný, preto navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na podanom návrhu. V prípade, že by súd

dospel k záveru, že výpoveď je neplatná, nie je aké právo chrániť, keďže nájomný vzťah zanikol. Súd
uviedol stranám predbežný právny názor na vec, a to v tom zmysle, že výpoveď z nájmu bytu daná
osobe, ktorá nie je nájomcom bytu nemá žiadne právne účinky, pričom bude potrebné posudzovať
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu.
Uznesením č.k. 14C/155/2014-83 zo dňa 23.9.2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave

č.k. 11Co/1029/2015-102 zo dňa 31.3.2017 rozhodol súd o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie
konania do skončenia konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/46/2014.14. Na pojednávaní dňa 15.8.2017 právny zástupca žalobcu navrhol vyžiadať z OO PZ Trnava spisový
materiál č. ORP-355/O1-TT-TT-2017, keď pôvodný žalovaný vymenil zámky na byte, v súvislosti s
ktorým sa vedie spor, znemožnil žalobcovi v byte bývať a umožnil tam bývať neznámym osobám, čo

je zvláštne, vzhľadom ku skutočnosti, že pôvodný žalovaný tvrdil, že potrebuje byt pre seba. Právny
zástupca pôvodného žalovaného uviedol, že pôvodný žalovaný už nie je vlastníkom predmetného
bytu, previedol ho na tretie osoby. Vklad bol povolený 9.8.2017. Žalobca sa v predmetnom byte už
dlhodobo nezdržuje, byt žiadnym spôsobom neužíva od cca októbra 2016, nakoľko sa z bytu dobrovoľne
a samostatne odsťahoval bez akéhokoľvek nátlaku a to k svojej terajšej partnerke pani O. V. V. D.

R. X. Súčasne platí, že žalobca nezaplatil pôvodnému žalovanému žiadne nájomné, žalovaný vopred
informoval žalobcu o svojom zámere vymeniť zámky, všetky osobné veci mu boli odoslané Slovenskou
poštounaterajšiuadresuR.X,pôvodnýžalovanýneuskutočnilžiadnyúkon,ktorýmbyporušilpredbežné
opatrenie. Skutočnosť, že žalobca opustil predmetný byt vie žalovaný preukázať čestnými vyhláseniami
osôb, ktoré v čase po októbri 2016, teda v čase po vysťahovaní žalobcu užívali predmet nájmu, ide o Y.
Q. Č., L. X. D. L. J.. Vo veci je tak daný dôvod pre zamietnutie žaloby v plnom rozsahu s poukazom tiež na

nedostatok naliehavéhoprávnehozáujmuvoveci,keďžežalobcabytužneužívatakmerrokdobrovoľne.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že uvedené tvrdenia nie sú pravda. Došlo k situácii, že žalobca išiel
do bytu, boli mu vymenené zámky. Doporučil mu to riešiť cestou polície a príslušný policajný spis má
preukázať, že k opusteniu bytu nedošlo dobrovoľne. Samotný fakt, že žalovaný byt predal, je porušením
predbežného opatrenia. Základ je to, že tam bývajú iné osoby, ktorým tam žalovaný umožnil bývať.

15. Uznesením č.k. 14C/155/2014-126 zo dňa 29.9.2017 tunajší súd pripustil zmenu subjektu na strane
žalovaného tak, že z konania vystúpil pôvodný žalovaný a na jeho miesto vstúpili žalovaní 1/ a 2/.

16. Dňa 22.11.2017 bolo súdu doručené oznámenie intervenienta Z. O., narodeného XX.X.XXXX

(pôvodný žalovaný) o vstupe do konania z vlastného podnetu, pričom tento sa vo veci vyjadril podaním
doručeným súdu dňa 19.2.2018 s tým, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s predbežným právnym
názorom súdu, podľa ktorého výpoveď z nájmu bytu daná osobe, ktorá nie je nájomcom bytu nemá
žiadne právne účinky a tým pádom nie je splnená podmienka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Súčasne navrhol žalobu zamietnuť.

17. Na pojednávaní dňa 19.2.2018 žalobca po opätovnom oboznámení s predbežným právnym
posúdením veci súdom (ako v odseku 11. rozsudku) uviedol, že napriek uvedenému na žalobe
trvá. Žiadal pojednávanie odročiť pre neprítomnosť právneho zástupcu, ktorý má v Trenčíne nejaké
zastupovanie a povedal mu, že keby to nestihol, nech to povie. V byte býval od roku 1973, zostal mu

po rodičoch. V roku 2007 byt previedol na pôvodného žalovaného, lebo mu hrozila exekúcia a pôvodný
žalovaný ho donútil, že mu buď vráti peniaze, alebo byt prepíše na neho. Naďalej v byte býval, kým ho
nezobrali do väzby v roku 2009. Z výkonu trestu sa vrátil 7. mája 2013. Pôvodný žalovaný pýtal od neho
vysoké úroky z omeškania 206.000 eur, ktoré keď mu splatí, tak byt prevedie opäť na neho. Splácal
mu priebežne peniaze 700 eur na tú pôžičku, on povedal, že to bude ako nájom. 8.1.2014 mu odpojili

elektriku z bytu, býval tam aj za týchto podmienok, chodil tam s baterkou. V októbri 2016 mu odrezal
zámky na byte, dal tam bývať L. J. D. L. X., aby ho zastrašoval. Títo robili kedysi vyhadzovačov. Poznal
ich, akí sú brutálni. Keď si chcel ísť po veci do bytu, tak ho tam nechcel pustiť. Vždy musel volať políciu.
Z bytu mu odcudzil aj zlato. Aj predal všetko vnútorné zariadenie, ktoré bolo všetko žalobcove. Mal tam
trezor, veci v ňom, nevie sa ani k tomu dostať. Uviedol tiež, že vie, že žalovaní 1/ a 2/ do toho vstúpili

nevedomky. Proti nim nič nemá. Podvod na neho spravil pôvodný žalovaný. Obral ho o osobné veci, o
majetok, o oblečenie. Taktiež uviedol, že nemá záujem o výsluch žalovaných.

18. Žalovaná 2/ na danom pojednávaní uviedla, že oni (so žalovaným 1/) o predmete konania nemajú
žiadnu vedomosť. Byt kúpili cez realitnú kanceláriu. Ani žalobcu, ani pôvodného žalovaného nepoznajú.

Byt nadobudli po ubezpečení, že nie je predmetom nijakého sporu a nijaká osoba si nemu neuplatňuje
nijaké právo, ktoré by bolo v rozpore s účelom, na ktorý byt kúpili. Byt kúpili s úmyslom v ňom bývať,
iné bývanie nemajú. V byte chcú naďalej bývať. V prípade, že súd rozhodne o neplatnosti výpovede
uskutočnia všetky úkony potrebné k ukončeniu nájomného vzťahu. Spor nevyvolali.

19. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, nájom bytu vzniká
nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na
dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstvaa opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov
ustanovených v zákone.
Podľa § 686 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, nájomná zmluva musí

obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia
spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis
stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.(1) Ak doba
nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.(2)
Podľa § 710 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, nájom bytu zanikne

písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.(1) Ak bol nájom
bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre
zánik nájmu bytu. (2)
Podľa § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, prenajímateľ môže vypovedať
nájom bytu, ak a) prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo
nevestu, svojich rodičov alebo súrodencov; b) nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom

služobného bytu viazaný; c) nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje
prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne
narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo
porušuje dobré mravy v dome; d) nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu
najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako

tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu
prenajímateľa; e) je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo s domom naložiť tak, že byt
nemožno užívať, alebo ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri ktorých vykonávaní nemožno byt alebo
dom najmenej počas šiestich mesiacov užívať; f) nájomca prestal spĺňať predpoklady užívania bytu
osobitnéhourčeniaalebopredpokladyužívaniabytuvyplývajúcezosobitnéhourčeniadomu;g)nájomca

využíva byt bez súhlasu prenajímateľa na iné účely ako na bývanie.
Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, neplatnosť výpovede môže
nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú
až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti
výpovede nájmu bytu.

Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa§ 137písm. d) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak
to vyplýva z osobitného predpisu.

20. Súd sa pri právnom posúdení veci zaoberal najprv otázkou, či sú splnené predpoklady rozhodovať
o žalobe v zmysle posudzovania neplatnosti výpovede z nájmu bytu. Z ustanovenia § 711 ods. 6
Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že na podanie žaloby o určenie neplatnosti výpovede z
nájmu bytu je vecne legitimovaný nájomca, ako osoba o ochranu práva ktorej užívať byt v danom konaní
ide. Ak žalobu o určenie neplatnosti výpovede podá osoba, ktorá v čase doručenia výpovede nie je

nájomcom, nie je možné žalobe vyhovieť, nakoľko na strane žalobcu v takom prípade nie je daná aktívna
vecnálegitimácia.Preúspešnosťžalobyourčenieneplatnostivýpovedeznájmubytujetedanevyhnutné
preukázať, že žalobca bol v čase doručenia výpovede nájomcom bytu. Dôkazné bremeno pritom
zaťažuje žalobcu. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že dňa 16.4.2014 bola žalobcovi doručená
výpoveďznájmubytupôvodnéhožalovaného,žepôvodnýžalovaný(intervenient)bolzapísanývkatastri

nehnuteľností v čase doručenia výpovede z nájmu bytu ako vlastník nehnuteľnosti, pričom nehnuteľnosť
bola na intervenienta prevedená žalobcom ako predchádzajúcim vlastníkom bytu. V konaní taktiež
nebolo sporné, že žalobca byt užíval od predaja tohto bytu pôvodnému žalovanému, až do roku 2016, s
prestávkou v užívaní v období, keď bol vo výkone trestu odňatia slobody v rokoch 2009 až 2013. Žalobca
v písomnej žalobe uvádzal tvrdenie, že byt užíval na základe ústnej nájomnej zmluvy s pôvodným

žalovaným. Následne sa už v konaní vyjadroval v tom smere, že medzi ním a pôvodným žalovaným
nájomný vzťah nevznikol. Na pojednávaní dňa 1.4.2015 žalobca počas jeho výsluchu uviedol, že „My
sme sa s odporcom nikdy nedohodli na tom, že koľko mu mám za byt platiť. Čo som sa vrátil z výkonu
trestu mal som 200,- eur, začal som mu platiť za služby. Nebola medzi nami dohoda o tom, že by som
mal odporcovi platiť za nájom bytu.“ Taktiež uviedol, že „ 8.1.2014 mi odporca nechal odpojiť elektriku.

Dovtedy som mu dával 700,- eur na služby na elektrinu.“, „Odporca mi nikdy nehovoril, že by so mnou
chcel uzatvoriť nájomnú zmluvu, a že by som mu mal platiť nájomné.“, „Myslím, že sme sa nedohodli
na nájomnom vzťahu“. Na danom pojednávaní tiež právny zástupca žalobcu uviedol, že základ sporu
je inde. Spočíva v tom, že kúpna zmluva bola urobená fiktívne, preto aj žalobca mieni podať žalobu ourčenie vlastníckeho práva k bytu. Táto kúpna zmluva bola uzavretá z dôvodu, že pôvodný žalovaný
požičal žalobcovi sumu 1.148.400,- Sk, a teda kúpna zmluva bola uzatvorená na zabezpečenie tejto
pôžičky, čiže nebola tam vôľa previesť vlastnícke právo k bytu. Z uvedeného ako i z vyjadrení žalobcu

je zrejmé, že žalobca fakticky odvodzoval svoje právo užívať byt nie od nájomného vzťahu medzi ním a
pôvodným žalovaným, ale od iného (vecnoprávneho, či záväzkovoprávneho) vzťahu k nehnuteľnosti či
pôvodnému žalovanému, ktorého podstata však nie je predmetom tohto konania. Na pojednávaní dňa
13.5.2015 žalobca opätovne uvádzal tvrdenia, že s pôvodným žalovaným sa „nikdy nebavili o tom, že
on bude nájomcom“, „S odporcom som sa ohľadom bývania v byte nijako nedohodol. Tie sumy 700,- eur

som mu dával ako peniaze za služby.“ , „Tvrdím, že medzi mnou a odporcom nájomná zmluva nevznikla.
Keby mi povedal, koľko mám platiť za služby ja by som to chcel platiť, ale neviem aká je to suma.“ Z
jednoznačných tvrdení žalobcu je tak zrejmé, že žalobcovi na byt platil, avšak neplatil mu nájomné, ale
lenplatbu,ktorámalabyťúhradouzanímčerpanéslužby,abytútopôvodnýžalovanýnemuselplatiťsám,
nakoľko byt užíval žalobca, prípadne i úhradou z titulu pôžičky, ktorú čerpal od pôvodného žalovaného
(ako uviedol žalobca na poslednom pojednávaní po uvedení predbežného právneho posúdenia veci

súdom “Splácal som mu priebežne peniaze 700 eur na tú pôžičku, on povedal, že to bude ako nájom.“ ).
Nájom bytu predstavuje právny vzťah užívania nehnuteľnosti (bytu) patriacej vlastnícky inej osobe
(prenajímateľovi) nájomcom, a to za nájomné, ktoré predstavuje hodnotový ekvivalent k poskytnutiu
užívacieho práva k nehnuteľnosti inej osobe. Popri nájomnom sa pri nájme bytu zo strany nájomcu
uhrádza i úhrada za plnenia spojené s užívaním bytu (platba za služby). Pôvodný žalovaný v priebehu

celého konania tvrdil, že v čase doručenia výpovede z nájmu bytu zo dňa 8.4.2014 žalobca nebol
nájomcom predmetného bytu, tento užíval bez právneho dôvodu, keď ním uvádzaná ústna nájomná
zmluva (ktorej uzatvorenie žalobca poprel), preukazovaná svedeckou výpoveďou svedka Slíža, bola
len na dobu určitú do 31.12.2013.
Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci a má ju iba

ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Preukázanie vecnej
legitimácie strán v konaní zaťažuje žalobcu, ktorý v konaní musí produkovať tvrdenia ako i dôkazy
túto preukazujúce, pričom neunesenie tohto dôkazného bremena vedie k automatickému neúspechu v
spore. Okrem tvrdení v žalobe sa žalobca už v priebehu konania jednoznačne vyjadroval v tom smere,
že s pôvodným žalovaným nájomnú zmluvu na byt neuzatvoril, pričom aj prípadná opätovná zmena

týchto tvrdení zo strany žalobcu (v smere, že išlo o nájomný vzťah, ako sa pokúšal tvrdiť na poslednom
pojednávaní po oboznámení s právnym názorom súdu) v neskoršom štádiu konania by súdom vzhľadom
na predchádzajúce tvrdenia a vykonané dokazovanie (výsluchom žalobcu dňa 1.4.2015) musela byť
vyhodnotená ako nehodnoverná a účelová. Nakoľko tak žalobca nepreukázal (a po podaní žaloby
následne ani netvrdil), že v čase doručenia výpovede z nájmu bytu bol nájomcom predmetného bytu,

ktorú skutočnosť popieral od začiatku konania tiež pôvodný žalovaný, súd žalobu z dôvodu nedostatku
vecnej legitimácie na strane žalobcu zamietol.

21. Keďže súd zamietal žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu, neposudzoval
predmetnú vec z hľadiska platnosti, či neplatnosti výpovede. Rovnako z dôvodu hospodárnosti konania

nevykonával dokazovanie oboznamovaním obsahu priestupkového spisu OO PZ Trnava ORP-355/O1-
TT-TT-2017,nakoľkovykonanietohtodôkazu(ktorýmalpreukazovať,žežalobcasazbytunevysťahoval
dobrovoľne) by nemohlo mať vplyv na právne posúdenie veci súdom a bolo by tak nadbytočným a
neúčelným. Taktiež súd nevykonal pôvodne žalobcom navrhované dokazovanie výsluchom žalovaných
1/, 2/, nakoľko toto by nemalo vplyv na posúdenie veci súdom a súčasne žalobca na tomto výsluchu na

poslednom pojednávaní ani netrval.

22. Čo sa týka námietky pôvodného žalovaného týkajúcej sa potreby preukazovania naliehavého
právneho záujmu na určení neplatnosti výpovede z nájmu bytu, súd je toho názoru, že v danom prípade
podaná žaloba nepodlieha podmienke preukazovania naliehavého právneho záujmu, nakoľko ide o

žalobu podľa § 137 d) Civilného sporového poriadku, keď ide o určenie právnej skutočnosti (neplatnosti
výpovede z nájmu bytu), ktorá vyplýva z osobitného predpisu (Občianskeho zákonníka § 711 ods. 6).

23. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.(1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.(2)Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

24. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia
§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď
žalovaným 1/ a 2/, ktorí boli v konaní plne úspešní, keď žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, ako

aj intervenientovi stojacemu na strane žalovaných priznal nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania
v rozsahu 100% (výrok II. rozsudku).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku
smeruje. Odvolanie podané žalovanými 1/ a 2/ by však nebolo právne účinné, nakoľko sa ho výslovne
vzdali po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).