Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. august 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116202404
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116202404.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: Československá

obchodná banka, a.s., IČO 36 854 140, Žižkova 11, 811 02 Bratislava, zastúpený: HMG LEGAL, s.r.o.,
IČO: 35 885 459, Červeňova 14, 811 03 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, proti žalovanej: P. U., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, t.č. B. XXX/XX, A., o zaplatenie 508,02 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.01.2016, doručenou súdu dňa 03.02.2016, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 508,02 eura spolu s

úrokom vo výške 19,50 % ročne z istiny 400,- eur od 28.01.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 482,89 eura (istina a úroky z úveru) od 28.01.2016 do zaplatenia, ako
aj náhradu trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalobca a žalovaná Zmluvu
o bežnom účte a balíku produktov a služieb N. U., na základe ktorej bol zriadený bežný účet.
Zároveň bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá Zmluva o povolenom prečerpaní k bežnému účtu/Zmluva

o kontokorentnom úvere (označená ako Oznámenie), na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté
finančné prostriedky formou povoleného prečerpania bežného účtu, resp. kontokorentného úveru.
Nakoľko žalovaná poskytnutý úver nesplácala a bola v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
a súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, listom - Oznámenie o zosplatnení úveru,
žalobca vyhlásil celú svoju pohľadávku za splatnú k dátumu 31.05.2015. Na základe Oznámenia
a Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu bola so žalovanou dohodnutá
premenlivá/vyhlasovaciaúrokovásadzba.Aktuálnaúrokovásadzbapovolenéhoprečerpaniajevovýške

19,50 % p.a.. Úrok z omeškania si žalobca uplatňuje v zákonnej výške 8,05 % p.a.. Podľa Obchodných
podmienokprepovolenéprečerpaniejeistina,sozaplatenímktorejjeklientvomeškaní,úročenáúrokom
z úveru a úrokom z omeškania. Úroky z úveru a poplatky sú úročené len úrokom z omeškania. Podľa
vyčíslenia pohľadávky poskytnutého žalobcom ku dňu 27.01.2016 bol celkový zostatok v sume 508,02
eura, pozostávajúci z istiny vo výške 400,00 eur, riadneho úroku v zmysle zmluvy v sume 82,89 eura
a úrokov z omeškania v sume 25,13 eura. Žalobca žalobu právne odôvodnil ustanoveniami § 497, §
502 ods. 1, § 504, § 369 ods. 1, § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalobca na výzvu súdu doplnil

žalobu podaním zo dňa 11.05.2018, kde uviedol, že žalobou uplatňovaná suma vo výške 508,02 eura
pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 400,- eur, nezaplatených riadnych úrokov vo výške 82,89
eura a nezaplatených úrokov z omeškania vo výške 25,13 eura. Nezaplatená istina vo výške 400,-
eur predstavuje nezaplatenú časť poskytnutého úveru, k čerpaniu ktorého bola žalovaná oprávnenána základe Zmluvy o povolenom prečerpaní k bežnému účtu, označenej ako „Oznámenie o poskytnutí
povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 003223843R“, a to až do výšky úverového limitu 400,- eur.
Priebeh jeho čerpania a splácania vyplýva z podrobnej špecifikácie pohľadávky, ktorá tvorí prílohu

podania, a ktorá bola vypracovaná ku dňu 27.01.2016. Nezaplatené riadne úroky vo výške 82,89 eura
boli účtované odo dňa prvého čerpania úveru a sú vyčíslené taktiež ku dňu 27.01.2016. Základom pre
výpočet riadneho úroku bol aktuálny zostatok na úverovom účte (t.j. aktuálna výška čerpaného úveru).
Jednotlivé sumy riadnych úrokov k poslednému dňu jednotlivých kalendárnych mesiacov vyplývajú z
predloženej špecifikácie pohľadávky. Z predloženej špecifikácie pohľadávky vyplýva aj výška úrokových

sadzieb, uplatnených v jednotlivých obdobiach. Úroky z omeškania vo výške 25,13 eura boli počítané
z nedoplatkov na splátkach, ktoré boli splatné k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca.
Prvýkrát sa žalovaná dostala do omeškania s platením riadnych úrokov, splatných v mesiaci júl 2009.
Následne si svoj záväzok, vyplývajúci jej z úverovej zmluvy, úplne splnila v mesiaci máj 2011, avšak
opätovne sa dostala do omeškania. Jednotlivé sumy úrokov z omeškania, obdobie ich účtovania a
základ pre ich výpočet vyplýva z predloženej špecifikácie pohľadávky. Vzhľadom na skutočnosť, že sa

jednalo o úver formou povoleného prečerpania finančných prostriedkov, tzv. revolvingový úver, žalovaná
mohla ľubovoľne a opakovane čerpať finančné prostriedky až do výšky schváleného úverového rámca
a kedykoľvek mohla splatiť celú vyčerpanú sumu alebo jej časť. Zo splatenej časti úveru mohla opäť
ľubovoľne čerpať úver. Úrok z úveru bol splatný posledný deň v mesiaci. Pokiaľ na bežnom účte
žalovanej nebol ponechaný dostatok finančných prostriedkov na riadne úroky, z omeškanej sumy bol

účtovaný úrok z omeškania. V prípade tohto typu úveru ide teda o dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný
úver, pri ktorom nie je možné určiť už pri jeho zriadení jeho konečnú splatnosť vyjadrenú vo forme presne
stanoveného dňa. Taktiež nie je možné predpokladať pri zriadení účtu spôsob správania sa dlžníka, a
to najmä koľko a ako často dôjde k čerpaniu úveru, čím by bolo teda možné jednoznačne určiť splátky
čerpaného úveru, a to najmä ich výšku a ich počet. Nakoľko sa žalovaná dostala s vrátením čerpaných

finančných prostriedkov do omeškania, žalobca vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky a upozornil ju na
možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti všetkých jej neuhradených záväzkov a následné uplatnenie
svojej pohľadávky na súde. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná svoj záväzok neuhradila, žalobca
listom zo dňa 01.06.2015 žalovanej oznámil, že došlo k zosplatneniu úveru ku dňu 31.05.2015. Žalobca
ďalej uviedol, že zo špecifikácie pohľadávky vyplýva, akým spôsobom dochádzalo k započítaniu úhrad

naistinu,riadneúroky,úrokyzomeškania,prípadnepoplatky,rovnakoakoajčerpaniaúveružalovanouv
jednotlivých mesiacoch a výška zostatku na úverovom účte. Ku dňu zosplatnenia úveru, t.j. k 31.05.2015
bol zostatok neuhradenej istiny na úverovom účte žalovanej vo výške 400,- eur. Žalovaná bola v zmysle
zmluvypovinnáhradiťzvyčerpanejčastiúveruajriadneúroky.Keďžesitútopovinnosťneplnila,vzmysle
špecifikácie bola ku dňu zosplatnenia úveru dlžná suma na riadnych úrokoch vo výške 31,71 eura.

Vzhľadom na skutočnosť, že je žalovaná v omeškaní, je povinná uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania,
ktoré boli ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 0,41 eura. Keďže žalovaná svoj dlh ani na základe
oznámenia o zosplatnení úveru neuhradila, suma riadnych úrokov, aj úrokov z omeškania, narastá.
Suma istiny zostáva rovnaká vzhľadom na skutočnosť, že k ďalšiemu čerpaniu finančných prostriedkov
úveru už nedochádza. Ku dňu vyčíslenia žalovanej pohľadávky, t.j. k 27.01.2016, bola celková dlžná

suma vo výške 508,02 eura, keďže dlh žalovanej na riadnych úrokoch bol vo výške 82,89 eura a na
úrokoch z omeškania vo výške 25,13 eura.

3. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb N. U. zo dňa
XX.XX.XXXX, Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg.č. XXXXXXXXXR zo

dňa XX.XX.XXXX, Poslednú výzvu na úhradu pohľadávky zo dňa 02.04.2015, fotokópiu doručenky,
Oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 01.06.2015, fotokópiu doručenky, Obchodné podmienky pre
povolené prečerpanie bežného účtu, Všeobecné obchodné podmienky, Sadzobník úrokových sadzieb
platný od 01.11.2015, vyčíslenie pohľadávky k 27.01.2016, Špecifikáciu pohľadávky k 27.01.2016, výpis
z úverového účtu žalovanej.

4. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 23.05.2018, k tejto sa písomne nevyjadrila, na
pojednávaní uviedla, že sa chcela dohodnúť so žalobcom na splátkach.

5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie

je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(1) Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)6. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

7. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď
pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu
hospodárnostikonaniaasúhlasilspojednávanímvjehoneprítomnosti,pričomzistilnasledovnýskutkový
stav:

9. Žalobca ako banka a žalovaná ako majiteľ účtu uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o bežnom

účte a balíku produktov a služieb N. (č.l. 5), na základe ktorej zmluvy sa žalobca zaviazal zriadiť
a viesť pre žalovanú bežný účet v mene EUR. V zmluve sa žalovaná zaviazala čerpať finančné
prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp.
do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V zmluve sa banka zaväzuje na základe žiadosti majiteľa
účtu vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania k účtu, s tým, že v prípade splnenia

stanovených podmienok banky na poskytnutie povoleného prečerpania účtu uzatvorí banka s majiteľom
účtu Zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu. Žalobca vystavil žalovanej Oznámenie o poskytnutí
povoleného prečerpania k žiadosti reg.č. XXXXXXXXXR zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 6), ktoré oznámenie
žalovaná prevzala dňa 05.06.2009. Z Oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 01.06.2015 (č.l. 9) vyplýva,
že žalobca oznámil žalovanej, že vyhlásil celú pohľadávku z úveru dňom 31.05.2015 za splatnú a

vyzval žalovanú na zaplatenie celej dlžnej čiastky 432,12 eura. Oznámenie si žalovaná neprevzala v
odbernej lehote, pričom zásielka bola dňa 23.06.2015 vrátená odosielateľovi (č.l. 10). Podľa Špecifikácie
pohľadávky (č.l. 37) žalovaná čerpala od žalobcu celkom sumu 28.831,80 eura (súčet položiek v
stĺpci „Cerpanie“) a žalobcovi zaplatila celkom sumu 29.301,08 eura (súčet položiek v stĺpci „Zaplatene
celkom“).

10. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

11. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 708 ods. 1 a 2 OBZ, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na
určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

14. Podľa § 709 ods. 1 OBZ, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné
vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte
podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu
požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať
platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb

v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre
poskytovanie platobných služieb.

15. Podľa § 710 OBZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení

týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

16. Podľa § 711 ods. 1 OBZ, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s
tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.17. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), spotrebiteľskou zmluvou je
každázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.(1)Ustanoveniao

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. (2)

18. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

19. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

21. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)

22. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

23. Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a
vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

24. Podľa § 43c ods. 1 OZ, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej
včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

25. Podľa § 44 ods. 1 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

26. Podľa § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné
zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

27. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení

účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

28. Podľa § 3 ods. 6 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), pri úveroch formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na

kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť
spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

29. Právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o bežnom účte a majúcim byť založeným
zmluvou o povolenom prečerpaní, je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je
nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 708 a nasl.,
§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru(§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 258/2001 Z.z.). V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má
potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i
ustanovenie§52anasl.OZ,prednosťpredvšeobecnouprávnouúpravou,ktoroujeObchodnýzákonník,

a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

30. Z vykonaného dokazovania nebolo možné mať za preukázané, že by medzi stranami sporu
bola platne uzavretá zmluva o povolenom prečerpaní. Žalobca ako listinný dôkaz, ktorým malo byť

preukázané uzavretie takejto zmluvy, predložil iba Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania
k žiadosti reg.č. 003223843R zo dňa 05.06.2009 podpísané žalobcom, keď aj v žalobe uvádza, že
zmluva je označená ako Oznámenie. Uvedená listina je podpísaná aj žalovanou, avšak podpis je
osvedčením iba o tom, že žalovaná uvedené oznámenie prevzala. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať v zmysle § 40 ods. 1 OZ v spojení s § 4 ods. 1 ZoSÚ písomnú formu, inak je neplatná.
Na neplatnosť zmluvy musí súd prihliadať ex offo, pretože ide o absolútnu neplatnosť. Súd musí mať

uzatvorenie písomnej zmluvy preukázané, nakoľko je povinný z úradnej povinnosti posúdiť, či zmluva
spĺňa náležitosti požadované zákonom. Z uvedeného dôvodu nemožno vychádzať z toho, že skutkové
tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy o povolenom prečerpaní žalovaná nepoprela.

31. Súd pritom poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/124/2017-194 zo dňa

30.04.2018, v ktorom odvolací súd uviedol, že „podstatné je, že v danom prípade sa jedná o spor zo
spotrebiteľskej zmluvy, čiže ide o spor s ochranou slabšej strany sporu v zmysle ustanovení § 290 a
nasl. CSP, v ktorých sporoch súd vykonáva v prospech slabšej strany sporu potrebné dokazovanie
aj bez návrhu (§ 295 CSP). Zároveň v takýchto sporoch v zmysle ustanovenia § 300 CSP platí,
že na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je

ustanovené inak. Znamená to, že na tzv. spotrebiteľské spory sa ustanovenia o konaní použijú len
„primerane.“ Ustanovením o konaní je i § 151 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sa zásadne v „bežnom“
sporovom konaní stranou nepopreté skutkové tvrdenia považujú za nesporné. Toto ustanovenie (§ 151
ods. 1 CSP) však na spotrebiteľské spory aplikovať nemožno, pretože jeho použitie, vzhľadom na
charakter spotrebiteľských sporov, v ktorých sa vo zvýšenej miere uplatňuje protektívna ingerencia súdu,

nemožno považovať za primerané. V spotrebiteľských sporoch nemožno vychádzať z toho, že stačí,
ak žalovaný - spotrebiteľ skutkové tvrdenia žalobcu - dodávateľa výslovne nepoprel, čím sú tvrdenia
žalobcupreukázané,nakoľkovtýchtosporochjesúdvzmysleust.§290anasl.CSPpovinnýnaochranu
takéhoto spotrebiteľa prihliadať ex offo.“

32. V konaní nebolo preukázané, že by zo strany žalovanej došlo k návrhu na uzavretie zmluvy, t.j. k
oferte (§ 43a ods. 1 OZ), keďže žalobca v konaní nepredložil žiadnu „žiadosť“ o povolené prečerpanie.
Súd tak nemal za preukázané, čo vôbec bolo obsahom žiadosti a či v nej boli obsiahnuté náležitosti
podľa ZoSÚ. Zároveň nebolo možné zistiť, či prípadná žiadosť o poskytnutie povoleného prečepania
(návrh na uzavretie zmluvy zo strany žalovaného) a listina o oznámení poskytnutia úveru (ktorá by mala

byť prijatím návrhu žalobcom) majú zhodný obsah a možno hovoriť o návrhu a prijatí návrhu, pretože v
opačnom prípade by i tak išlo (v prípade oznámenia) o nový návrh. Samotné oznámenie o poskytnutí
povoleného prečerpania pritom nie je možné považovať za zmluvu, keď ide len o jednostranný právny
úkon zo strany žalobcu, pretože žalovaná na tejto listine podpísala len jej prevzatie. Keďže žalobca v
konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o uzavretí zmluvy o povolenom prečerpaní, nakoľko

nebolo preukázané uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme tak, ako to predpokladá
§ 4 ods. 1 ZoSÚ, ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 40 ods. 1 OZ, na ktorú skutočnosť musí
súd prihliadať z úradnej povinnosti (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/527/2015
zo dňa 22.02.2017).

33. Súd poukazuje na to, že na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho
zástupcu žalobcu, ktorý sa však z pojednávania ospravedlnil a žiadal pojednávať v jeho neprítomnosti.
Pri postupe súdu podľa § 181 ods. 2 CSP súd uviedol, že nemá za preukázané, že by medzi stranami
sporu došlo k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní. Súd nebol povinný pojednávanie odročiť a o
uvedenom žalobcu upovedomiť písomne, pretože postup v zmysle § 181 ods. 2 CSP sa realizuje práve

na pojednávaní.

34. Keďže v konaní nebolo preukázané, že bola uzavretá písomná zmluva o povolenom prečerpaní a
čo bolo jej obsahom (a okrem toho, či spĺňala náležitosti ZoSÚ), žalobcovi vzniklo právo požadovať odžalovanej len sumu, ktorú žalovanej skutočne poskytol, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Nakoľko podľa Špecifikácie pohľadávky (č.l. 37) žalovaná čerpala od žalobcu celkom sumu 28.831,80
eura (súčet položiek v stĺpci „Cerpanie“) a žalobcovi zaplatila celkom sumu 29.301,08 eura (súčet

položiek v stĺpci „Zaplatene celkom“), vrátila žalobcovi celú čerpanú sumu, žaloba je tak nedôvodná, a
preto ju súd vo výroku I. rozsudku zamietol.

35. V časti úroku súd žalobu zamietol, nakoľko nebola preukázaná zmluva, z ktorej by nárok žalobcu na
úrokzúveruvyplýval.Včastiúrokuzomeškaniasúdžalobuzamietol,pretožesažalovanádoomeškania

s vydaním žiadneho bezdôvodného obohatenia nedostala.

36. Nad rámec súd uvádza, že i keby platné uzavretie zmluvy o povolenom prečerpaní v konaní
preukázané bolo, žalobe by nebolo možné vyhovieť, a to z nasledovného dôvodu.

37. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou

a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok
zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti s petitom je potom vymedzený
základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je premetom konania. Žalobca teda v sporovom konaní
je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie
skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného

neúspechu tej strany sporu, ktorá nedokázala formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak
tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme.
Medzi základné procesné povinnosti strany sporu nevyhnutné pre úspech v sporovom konaní tak patria
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná. Ich vzájomná väzba spočíva v tom, že predpokladom unesenia
dôkazného bremena je primárne splnenie povinnosti tvrdenia.

38. Žalobca si povinnosť tvrdenia dostatočne nesplnil, keď napriek výzve zo strany súdu (č.l. 34)
nešpecifikoval, akým spôsobom výpočtu dospel k sume istiny, k sume úroku a k sume úrokov z
omeškania. Nesplnenie takejto povinnosti má pre stranu sporu nepriaznivý dôsledok, pretože pokiaľ sa
súd o potrebných skutočnostiach nedozvie, nebude môcť potrebnú skutočnosť urobiť predmetom svojho

poznania a bude nútený pre nedostatok odôvodnenia žalobu zamietnuť. Žalobca sa v obsahu žaloby,
ako aj v obsahu podania zo dňa 11.05.2018 (č.l. 36) obmedzil len na odkaz na prílohy k žalobe. Skutkové
tvrdenia žalobcu sú nedostatočné, aby z nich mohol byť vyvodený vznik právneho nároku žalobcu
voči žalovanému. Žalobca len všeobecne konštatuje výšku istiny, úroku z úveru a úroku z omeškania,
avšak jednoznačne nepreukázal prípadný základ ani výšku čiastkových nárokov, z ktorých pozostávala

žalovaná suma. Podľa názoru súdu si tak žalobca v konaní nesplnil povinnosť tvrdenia, keď napriek
výzve súdu nešpecifikoval riadne jednotlivé zložky žalovanej sumy, najmä neuviedol z akej sumy, za aké
obdobie a v akej sadzbe boli účtované úroky z úveru a úroky z omeškania.

39. Súd mal preto za to, že nárok žalobcu by nebolo možné považovať za preukázaný ani v prípade,

že by bolo preukázané uzavretie platnej zmluvy o povolenom prečerpaní, keď žalobca ani na výzvu
súdu neuviedol, ako dospel k výške istiny, úroku z úveru a úroku z omeškania, z ktorých má pozostávať
žalovaná pohľadávka. Žalobca odkazoval iba na listinné dôkazy, avšak v zmysle ustanovenia § 132
ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy,
o čom bol žalobca poučený. Bolo by porušením zásady rovnosti strán sporu (a to najmä v prípade

spotrebiteľskej veci), ak by súd tvoril skutkové tvrdenia za žalobcu, t.j. ak by vyhľadával v listinných
dôkazoch skutočnosti, ktoré má žalobca tvrdiť. Navyše, zo žalobcom predložených listinných dôkazov
aniniejezrejmé,akýmspôsobombolvypočítanýúrokzúveruaúrokzomeškaniapráve(zaakéobdobie,
z akých súm, pri akej výške úroku).

40. Tým, že žalobca napriek výzve súdu neuviedol dostatočné skutkové tvrdenia, ktorými by špecifikoval
celkovú dlžnú sumu, nebolo by potom možné (ani v prípade platne uzavretej zmluvy o povolenom
prečerpaní) zo strany súdu verifikovať správnosť výšky celkového žalovaného nároku 508,02 eura, a
bolo potrebné žalobu aj z tohto dôvodu zamietnuť. Odkaz žalobcu na listinné dôkazy je nepostačujúci,
pretože súd by vyvodzovaním skutkových tvrdení namiesto žalobcu porušil zásadu rovnosti strán sporu.

Podporne súd poukazuje napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/157/2015 zo dňa
02.12.2015, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/96/2017 zo dňa 30.04.2018,
v ktorom odvolací súd vo veci totožného žalobcu dospel k záveru, že „žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, keď z predložených dôkazov nebolo možné vytvoriť celkový prehľad o skutkovom deji sporuv nadväznosti na okolnosti vzniku nároku na zaplatenie žalovanej sumy, v konaní zistený skutkový
základ neumožňoval súdu ustáliť vznik povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu s
príslušenstvom.“

41. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

45. Podľa Čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

46. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl.
4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalovanému, ktorý by inak na náhradu trov konania mal nárok, nakoľko
bol v konaní plne úspešný, nárok na náhradu trov konania vo výroku II. rozsudku nepriznal, nakoľko mu
v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP,
t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o

náhradetrovžalovanéhouvedenýmspôsobomzapoužitiačl.4ods.2CSP(keďpotrebnéhoustanovenia
niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.