Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. marec 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/133/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114209281
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8114209281.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobkyne: K. C., W.. X.XX.XXXX,

F. V. XXX, právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, proti
žalovanému: InDevel, s.r.o., IČO: 36 418 234, so sídlom Žilina, Jesenského 1089/11, právne zastúpený:
JUDr. Ivan Glovniak advokát so sídlom Žilina, D. Dlabača 2748/28, o zdržanie sa výkonu záložného
práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 31.3.2014 sa žalobkyňa domáhala nariadenia v tom čase predbežného

opatrenia o povinnosti žalovaného zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom
ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, vedenom Katastrálnym úradom Prešov, Správa katastra
Sabinov, k.ú. V., obec V., okres Sabinov, a to parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape
parc. C č. XXX/X o výmere 161 m2, druh pozemku orná pôda, č. XXX o výmere 457 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria a stavby súp. č. XXX na parcele C č. XXX, rodinný dom, do
právoplatného skončenia vo veci samej, kde vo veci samej sa domáhala rovnakého nároku. Zároveň
požadovala zaviazať žalovaného na plnú náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedla, že

dňa 17.9.2012 uzavrela Zmluvu o pôžičke č. 3/38/017/2012 na sumu 4.000,- Eur so splatnosťou 36
mesiacov s tým, že prvá splátka bola splatná 17.10.2012 a posledná 17.9.2015, s ročným úrokom
25 %, RPMN 49,44 %, celkovú čiastku, ktorú mala zaplatiť 6.999,88 Eur, za poskytnutie úveru mala
zaplatiť jednorazový poplatok podľa Zmluvy o pôžičke čl. II bod 9 vo výške 1,5 % z pôžičky, minimálne
150,- Eur. Žalovaný žalobkyni vyplatil na účet 3.700,43 Eur, z toho sumu 700,- Eur mala poskytnúť
sprostredkovateľke na účet v Poštovej banke. Na zabezpečenie úveru bola uzavretá Zmluva o zriadení
záložnéhopráva,predmetomčohobolzálohnehnuteľnostivžalobepopísanej.Zúverudoposiaľuhradila

1.171,55 Eur, pre finančnú krízu splátky hradila nepravidelne. Z dôvodu pretrvávajúcich problémov sa
rozhodla založenú nehnuteľnosť predať, pričom požiadala inú banku o úver, aby vyplatila žalovaného
a žalovaný stiahol záloh. Žalovaný súhlasil, požadoval za predčasné splatenie sumu 7.562,- Eur.
Žalobkyňa oslovila združenie OFS a požiadala o radu, pričom jej bolo povedané, že zmluva obsahuje
neprijateľné podmienky, a to Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti na neprimeraný rozdiel
výšky úveru a hodnoty nehnuteľnosti a zároveň na nekalú praktiku s cieľom získať nehnuteľnosť s
niekoľkonásobne vyššou hodnotou. Zmluva tiež obsahuje neprijateľné podmienky, ako je poplatok za

poskytnutýúver1,50%zpôžičky,úrokzomeškania12%,poplatok5%vprípadeomeškaniaviacako10
dní, poplatok 32 % v prípade omeškania viac ako 16 dní, poplatok 180, - Eur za každý písomný dodatok k
zmluve,poplatok10,-Eurzakaždúvýzvu,150,-Eurzavýjazdoprávnenéhozástupcuzadlžníkom,jedná
sa o neprijateľné podmienky nemajúce pridanú hodnotu pre spotrebiteľa. Záložná zmluva tiež obsahujeneprijateľné zmluvné podmienky, ako napr. zmluvnú pokutu 1.000,- Eur za každé nepravdivé vyhlásenie.
Žalobkyňa je znepokojená, že výkon záložného práva sa má realizovať bez sudcu. Slovenský právny
poriadok narozdiel od vyspelejších demokracií dovoľuje vykonať záložné právo bez schválenia súdu,

či iného nezávislého tribunálu, čím siahne na majetky spotrebiteľov v miliónových hodnotách, o čom
rozhoduje živnostník a ďalší živnostník na objednávku prvého živnostníka dražby vykoná. Uvedené
odporuje princípom práva EÚ. Ďalej žalobkyňa poukazuje na inštitút dobrovoľnej dražby, ktorý je vážnym
spôsobom zasahujúci do práva vlastniť majetok podľa Ústavy SR. Deje sa tak bez ingerencie súdnej
moci a záložca sa musí počas trvania záložného práva podriadiť rozhodovaniu záložného veriteľa.

Žalobkyňa poukázala napr. na nález ÚS ČR Pl. ÚS 47/04, ktorým ústavný súd zrušil ust. § 36 ods.
2 českého zákona o verejných dražbách z dôvodu, že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho,
aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným aktom.
Neprimeraná súkromná autonómia a až svojvôľa v rámci výkonu záložného práva pokračuje vo forme
nezákonnej uchopovacej svojpomoci vo vzťahu k predmetu dražby, čo je nielen hrubým porušením
platného práva a ústavných práv a zaslúži si spoločenské odsúdenie. Žalobkyňa tiež navrhla položiť

prejudiciálnu otázku týkajúcu sa rozporu právnej úpravy členského štátu, akou je ust. § 151 ods. 1 OZ
so smernicami Rady 93/13 EHS, ako aj smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES v znení
zmien a doplnkov. Neskôr na položení prejudiciálnej otázky netrvala.

2. Súd vyhovel žalobkyni a vydal predbežné opatrenie podľa jej návrhu uznesením č.k.

15C/133/2014-18, právoplatné 22.5.2014.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa sa domáham povinnosti žalovaného zdržať
sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo
17.8.2012, avšak neuvádza časové obmedzenia. V tomto smere je potom petit neurčitý a nevykonateľný

bez neprimeraného a neoprávneného zásahu do práv žalovaného ako záložného veriteľa. V zmysle
ust. § 53 ods. 10 OZ výkon záložného práva umožňuje aj cit. zák.. Žalovaný poukázal na skutočnosť,
že žalobkyni poskytol peňažné prostriedky vo výške 3.700,67 Eur, za odplatu si dohodli zmluvné
strany úroky vo výške 25 %, pričom žalovaný má nárok na vrátenie minimálne istiny s dojednaným
úrokom. Žalobkyňa pritom žalovanému dlží sumu vyššiu, ako je vymedzená v exekučnom poriadku

v ust. § 63 ods. 2, či v Zákone o dobrovoľných dražbách. K neprijateľným zmluvným podmienkam
žalovaný uviedol, že dojednanie poplatku za poskytnutie pôžičky umožňuje aj § 499 Obchodného
zákonníka. Podľa § 52 a nasl. OZ a § 53 ods. 1 OZ neprijateľnou podmienkou nemôže byť podmienka
týkajúca sa predmetu plnenia a primeranosti ceny a úhrady ak je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne,
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Takouto vadou zmluva medzi stranami

podľa tvrdenia žalovaného netrpí. Obdobné poplatky sú bežne požadované bankami aj nebankovými
inštitúciami. K výške úroku z omeškania žalovaný pripustil, že tento nie je v súlade so zákonnou
úpravou. K ďalším neprijateľným podmienkam uviedol, že zmluvne dohodnuté sankcie namietané
žalobkyňou sú tiež štandardnou súčasťou zmlúv o spotrebiteľskom úvere ponúkaných klientom bankami
a nebankovými inštitúciami, v prípade zmluvnej pokuty je táto odstupňovaná a jej výška závisí od

dĺžky porušovania zmluvných povinností. Aj spoplatnenie upomienok je postup štandardný, obdobne
dojednávaný. Žalovaný sa domnieva, že žalobkyňa len zneužíva tvrdenie o neprijateľnosti podmienok
preto, aby nesplácala pôžičku vôbec. Niet zákonného dôvodu, aby bolo žalobe vyhovené tak, ako sa
žalobkyňa domáha. Na takomto určení neexistuje ani naliehavý právny záujem.

4. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinnými dôkazmi Zmluvou o pôžičke
medzi sporovými stranami č. 3/38/017/2012, Zmluvou o zriadení záložného práva zo 17.9.2012, výpisom
z VÚB banky o poskytnutí peňažných prostriedkov žalovaným žalobkyni, výpisom z Poštovej banky
o úhrade sumy 700,- Eur v prospech účtu X. X., vyhlásenie splatnosti pôžičky 26.2.2014 žalovaným
žalobkyni, sadzobníkom poplatkov vydaným ČSOB, a.s., písomnými stanoviskami strán, ako aj ďalším

spisovým materiálom a zistil:

5. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 17.9.2012 Zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, na
základe čoho si dohodli poskytnutie peňažných prostriedkov v celkovej výške 4.000,- Eur so splatnosťou
36 mesiacov do 17.9.2015 poukázaných na účet dlžníka. Dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi pôžičku vo

výške 4.000,- Eur s 25 %-ným úrokom a so splatnosťou 36 mesiacov. Prvá splátka vo výške 83,33 Eur
bola splatná 17.10.2012 a posledná 17.9.2015. RPMN v zmluve uvedená 49,44 % s uvedením, že sa do
výpočtuRPMNnezahŕňajúsankcie,platbypoistného.Celkováčiastka,ktorúbudedlžníkpovinnýzaplatiť
veriteľovi je 6.999,88 Eur. V zmluve je tiež dohodnutý poplatok za poskytnutie pôžičky 1,50 %, minimálne150,- Eur a v čl. 3 sú uvedené poplatky. 5 % z pôžičky v prípade omeškania so zaplatením splátky viac
ako 10 dní a menej ako 15 dní, 32 % v prípade omeškania v prípade omeškania viac ako 16 dní, 4 %
zo zostatku dlžnej sumy minimálne 100,- Eur v prípade predčasného vrátenia pôžičky alebo predčasnej

splatnosti, 150,- Eur za následné spracovanie dokladov súvisiacich s priebehom platnosti zmluvného
vzťahu,180,-Eurzakaždýpísomnýdokladopôžičke,10,-Eurzakaždúvýzvunazaplateniepohľadávky,
130,- Eur za výjazd zástupcu veriteľa za dlžníkom. Zároveň sú uvedené sankcie v prípade nesplácania
pôžičky nasledovne: predčasná splatnosť pôžičky, odstúpenie od zmluvy, postúpenie pohľadávky, výkon
záložného práva, výkon exekúcie. Pôžička je zabezpečená záložným právom.

6. V rovnaký deň uzavreli zmluvné strany aj Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti,
predmetom ktorej je zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania.

7. Podľa predloženého výpisu z VÚB banky poskytol žalovaný žalobkyni sumu pôžičky (úveru) vo výške
3.700,67 Eur.

8. Podľa predloženého splátkového kalendára žalovaná uhradila celkom 1.333,28 Eur.

9.Žalobkyňavovýpovediuviedla,žemožnosťčerpaniapôžičkynašlanainternete.Potrebovalafinančné
prostriedky súrne a z banky ich nedostala, nakoľko bola nezamestnaná. Komunikovala s pani X. a táto

uviedla, že pôžičku jej môžu poskytnúť. Zábezpekou bol rodinný dom žalobkyne. Zmluva bola uzavretá
v Sabinove a z poskytnutej sumy 4.000,- Eur bolo reálne žalobkyni vyplatených 3.700,- Eur. Sumu 700,-
Eurmuselažalobkyňaposkytnúťsprostredkovateľke.Pôžičkusplatilačiastočneajeochotnájusplácaťaj
naďalej, pričom sumu nech určí súd. Na položené otázky žalobkyňa odpovedala, že peniaze potrebovala
na svadbu dcéry. Založená nehnuteľnosť rodinný dom je v hodnote 35.000,- Eur, resp. za túto sumu

ho žalobkyňa kúpila.

10. Žalovaný v doplňujúcom vyjadrení k žalobe uviedol, že nebola nijakým spôsobom preukázaná
skutočnosť, žeby veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne.
Do podania žaloby a ani v súčasnosti nevydal Oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Žalobkyňa

argumentuje rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva Stanková vsSR, ktorý je z pohľadu
žalovaného na tento prípad nepoužiteľný. Týka sa vypratania nehnuteľnosti na základe výkonu súdneho
rozhodnutia za asistencie polície, pričom poškodenej nebol poskytnutý náhradný nájomný byt. V tomto
prípade má však žalobkyňa záujem nehnuteľnosť predať, teda nie je zrejmé, prečo v prípade že jej
neprekáža scudzenie ňou samotnou formou kúpnej zmluvy, avšak neprekáža je scudzenie formou

dobrovoľnej dražby. Aj judikát NS SR 2Obo/33/2000 žalobkyňa svojvoľne dezinterpretuje argumentujúc
tzv. nezákonnou uchopovacou svojpomocou. Žalovaný navrhol zrušiť vydané predbežné opatrenie.

11. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, predmetom dražby môže byť vec,
právo, iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt,

podnik alebo časť podniku, ak bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto
zákonom.

12. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, podľa tohto zákona
nemožno dražiť predmet dražby, s ktorým navrhovateľ dražby alebo dražobník na základe zmluvy,

vykonateľného rozhodnutia súdu alebo vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže
nakladať, alebo ak konanie dražby vylučuje osobitný predpis.2)

13. Podľa § 3 ods. 3, 5 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách,

(3) Podľa tohto zákona nie je možné dražiť cenné papiere.
(5) Dražiť nie je možné nehnuteľné veci, ktorých vlastníctvo je obmedzené predkupným právom
zapísaným v katastri nehnuteľností, a hnuteľné veci, ktorých vlastníctvo je obmedzené predkupným
právom zapísaným v listinách osvedčujúcich vlastníctvo a nevyhnutných na nakladanie s vecou; to
neplatí, ak je navrhovateľom záložný veriteľ. Dražiť nie je možné spoluvlastnícky podiel k veci; to neplatí,

ak je navrhovateľom záložný veriteľ.

14. Podľa § 3 ods. 7, 8 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách,(7) Dražiť nie je možné veci, na ktorých viazne zákonné predkupné právo podľa osobitných predpisov.3)

(8) Navrhovateľ, ktorý nie je záložným veriteľom, nemôže bez súhlasu záložného veriteľa navrhnúť

dražbu predmetu dražby, ku ktorému bolo zriadené záložné právo.

15. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom do 1.6.2014 dražiť
nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez príslušenstva zabezpečenej záložným právom
ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000,- Eur.

16. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu

dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti
dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa
takýto rozsudok týka (§ 23 ).

17. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“), záložné právo slúži na
zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo
domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka
nie je riadne a včas splnená.

18. Podľa § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov
o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení
záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká
odovzdaním veci podľa tohto zákona.

19. Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona,3e) alebo domáhať
sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 151md ods. 1 OZ, záložné právo zaniká
a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,
b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,

c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,
d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,
e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,
f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo
ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti

dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,
g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo
časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,
h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného
predpisu,

i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

21. Záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý
dlžníkovi vyplýva zo záväzkovoprávneho vzťahu. Záložné právo má k tomu záväzkovému právnemu
vzťahu akcesorickú povahu. To znamená, že vznik a trvanie záložného práva nerozlučne súvisí so

zabezpečovanou pohľadávkou.

22. Záložné právo plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Založenie predmetu záložného práva
donucuje dlžníka, aby sa splnením svojho záväzku zbavil záložného práva, ktoré ho obmedzuje prinakladaní so zálohom. Uhradzovacia funkcia sa prejavuje v možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie
zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, ak jeho pohľadávka nebude riadne splnená.

23. Žalobkyňa svoj nárok uplatnila v podstate z dvoch dôvodov. Jednak s poukazom na neprijateľné
zmluvné podmienky v úverovej zmluve a jednak spochybňovaním inštitútu dobrovoľnej dražby v
súvislosti s potrebou súdnej kontroly a ochranou obydlia a poukázali pritom na rozpor s Ústavou SR a
európskou judikatúrou.

24. Súd sa s týmto názorom nestotožnil. Záložné právo je totiž legitímny právny inštitút, na realizáciu
ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách. Súd nezistil, že by tieto právne normy boli v rozpore s
Ústavou SR a tento rozpor ani nie je oprávnený konštatovať, nakoľko záver o protiústavnosti konkrétnej
právnej normy môže vyhlásiť jedine Ústavný súd SR. Súd nezdieľa názor žalobkyne o tom, že dražbou
by bolo porušené ústavné právo na ochranu obydlia. To je upravené v článku 21 ods. 1 Ústavy SR v
tomto znení: „Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva“.

25. Uvedený princíp teda poskytuje ochranu predovšetkým pred neoprávneným vstupom do obydlia a
nie je možné vykladať tak, že garantuje občanovi zotrvanie v určitom obydlí. Nie je preto možné vyhovieť
žalobe len preto, že predmetom zálohu je obydlie žalobkyne. Žalobkyňa nepopiera existenciu záložného
práva a zabezpečovanej pohľadávky a netvrdí ani ich zánik, preto súd nemôže uložiť záložnému

veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva bez časového obmedzenia. Ak by sa aj súd
prejudiciálne zaoberal skúmaním existencie neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve, vo
vzťahukžalobnémupetituideoskutočnosťirelevantnú.Súčasnáprávnaúpravadávatotižspotrebiteľovi
možnosť brániť sa voči nekalým postupom a neprijateľným zmluvným podmienkam či už formou
určovacích žalôb alebo žalôb na splnenie konkrétnych povinností, ale nemožno rozhodnutím súdu vo

veci samej nahrádzať neodkladné opatrenie, lebo také rozhodnutie by bolo prakticky nevykonateľné
a zasahovalo by do práv toho, voči komu smeruje bez toho, aby bolo právoplatne rozhodnuté o
právach a povinnostiach strán, t.j. bez toho, aby bola s konečnou platnosťou vyriešená otázka platnosti,
či neplatnosti právneho úkonu, v zmysle ktorého si ten ktorý účastník realizuje svoje právo (rozsudok
Krajského súdu v Žiline 9Co/32/2015 zo dňa 29.1.2015).

26. Žaloba je v postate postavená len na domnienkach o rozpore výkonu záložného práva týkajúceho
sa obydlia s Ústavou SR a európskou judikatúrou (čo súd nezistil), ale úplne potláča uspokojenie práva
veriteľa na čo najrýchlejšie vymoženie svojej legitímnej pohľadávky, neuvedomujúc si, že v prípade
exekúcie predajom nehnuteľnosti (keďže žalobkyňa v súčasnosti nedokáže pohľadávku uspokojiť) pri

všeobecne známej zaťaženosti súdov by exekúcia trvala nepomerne dlhšie ako dobrovoľná dražba, čo
by znamenalo len nárast dlhu o úroky z omeškania. Argumentovať pri žalobe o zdržanie sa výkonu
záložného práva potrebou súdnej ochrany a judikovania výšky pohľadávky je neopodstatnené. Ak by
totiž pri dobrovoľnej dražbe boli porušené práva žalobkyne a to konkrétne práva (nielen hypotetické
porušenie, čím sa argumentovalo v tejto žalobe) má možnosť v lehote 3 mesiacov od príklepu podať

žalobu o neplatnosť dražby. Napokon tento záver vyplýva aj z európskej judikatúry. Pre tento prípad
je relevantný rozsudok ESD vo veci C-34/13 Monika Kušiniová proti SMART CAPITAL a.s. zo dňa
10.9.2014. Išlo v ňom o prejudiciálne konanie týkajúce sa výkonu záložného práva zriadeného na
zabezpečenie zmluvy o hypotekárnom úvere dobrovoľnou dražbou na rodinnom dome žalobkyne
bez vytýkaného súdneho preskúmania tohto práva a to podľa slovenskej úpravy. ESD v bode 36

konštatuje, že cieľom smernice 93/13 je aproximovať právne úpravy členského štátu týkajúce sa
nekalých zmluvných podmienok v zmluvách a nie podmienok výkonu záložného práva, čo stanovuje
vnútroštátne právo. ESD rozhodol, že ustanovenia smernice 93/13/EHS z 5.4.1993 sa majú vykladať v
tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna úprava, ako je úprava vo veci samej, umožňujúca vymôcť
pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom

záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky,
pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv,
ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. V tejto súvislosti
sa v odôvodnení rozsudku (bod 61) spomína § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý
umožňuje rozhodnúť o neplatnosti dražby v prípade spochybnenia platnosti podmienky záložnej zmluvy

alebo porušenia zákona so spätnou účinnosťou. Teda aj ESD nevzhliadol pri výkone záložného práva
dobrovoľnou dražbou aj na obydlie, rozpor s európskymi normami.27. Súd zastáva názor, že ochranu obydlia nie je možné ponímať absolútne s tým, že každá dražba bytu
je porušením ústavného práva na ochranu obydlia. Tieto závery nevyplývajú ani z nálezov Ústavného
súduSRanirozsudkovESĽP.Neoprávnenýzásahdoobydliajetotižzásah,ktorýnemáoporuvzákonnej

úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a
slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa (nález
Ústavného súdu SR I.13/2000 zo dňa 10.7.2001). To, či došlo k neoprávnenému zásahu do obydlia
žalobkyne možno vyhodnotiť až po tomto zásahu (v danom prípade po dobrovoľnej dražbe). Už teraz
však možno konštatovať, že dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej úprave (zákon o dobrovoľných

dražbách) sleduje legitímny cieľ, ktorým je plnenie uhradzovacej funkcie záložného práva a keďže
žalobcovia nie sú schopní svoj dlh vyrovnať, nemožno ju považovať za nie nevyhnutné a neprimerané
opatrenie zvlášť, ak aj pri súdom nariadenej prípadnej exekúcii predajom nehnuteľnosti by nastal ten
istý dôsledok, teda strata obydlia.

28. Žaloba je vlastne postavená na tvrdení, že právna úprava týkajúca sa záložného práva a jeho výkonu

dobrovoľnou dražbou je zlá, pretože predstavuje súkromný proces, ktorý nezabezpečuje garanciu a
ochranu ústavných práv dlžníka. Aj keby malo toto tvrdenie žalobkyne opodstatnenie, nič to nemení na
skutočnosti, že spomínané inštitúty platia, sú zakotvené v slovenskom právnom poriadku a súd ich preto
nemôže negovať. Ako už bolo vysvetlené, súd má zásadné výhrady voči žalobnému petitu o zdržanie sa
výkonu záložného práva, ak záložná zmluva je platná. Ak dôjde k porušeniu niektorého práva žalobcov

v dražbe, nemožno vylúčiť dôvodnosť žaloby o jej neplatnosť. Tú však nemožno stavať výlučne na
skutočnosti, že predmetom dražby je dom žalobkyne. Ani exekučný poriadok totiž pri výkone rozhodnutia
predajom nehnuteľnosti nevylučuje dražbu bytu, či rodinného domu v prípade, ak vymáhaná pohľadávka
je vyššia ako 2.000 Eur, čo ale korešponduje aj s ustanovením zákona o dobrovoľnej dražbe. Napokon aj
Ústavný súd SR vo svojom uznesení PL.US 23/2014-18 zo dňa 24.9.2014 poukázal v takomto prípade

na porovnanie dobrovoľnej dražby s právnou úpravou exekúcie, keď uviedol nasledovné: „Záujem
záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s
dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom
dobrovoľnejdražbyvecplniacavýznamnésociálnepotrebydlžníka,všaknemôžebyťnadradenýzáujmu
dlžníka vo väčšej miere, ako to je v prípade právnej úpravy exekúcie“.

29. Je nesporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá Úverová zmluva, ako aj Zmluva
o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť. Žalovaný nesporne poskytol žalobkyni úver v reálnej
výške 3.700,67 Eur, z ktorého žalovanému doposiaľ uhradila 1.333,28 Eur. Žalobkyňa v konečnom
dôsledku nepopiera opodstatnenosť nároku na úhradu poskytnutého úveru a je ochotná ho splatiť,

pričom sporná je z pohľadu žalobkyne výška dlhu. V danom prípade ale výška reálneho dlhu žalobkyne
nie je predmetom súdneho konania a s prejednávanou vecou nijako nesúvisí. Nespochybniteľným je
ale fakt, že dlh žalobkyne je vyšší ako suma 2.000,- Eur, preto zo strany žalovaného by bolo možné
postupovať v súlade s ust. § 3 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách. Výšku dlhu by zásadne
neovplyvnilo ani posúdenie prípadných neprijateľných zmluvných podmienok ohľadom uhradeného

poplatku za poskytnutie úveru, ktorý predstavuje 300,- Eur. Vzhľadom na žalobný petit je však táto
skutočnosť irelevantná. Súdu sa tiež žiada uviesť, že v konečnom dôsledku sa žalovaný nijakého
výkonu záložného práva doposiaľ nedomáhal, teda je úplne sporný samotný základ uplatneného nároku.
Samotný žalobný petit, ktorým sa žalobkyňa domáha bez časového ohraničenia uložiť žalovanému
povinnosť výkonu jeho záložného práva dobrovoľnou dražbou, keďže toto záložné právo je zriadené

v súlade so zákonom a na základe platnej záložnej zmluvy, pričom vyhovujúci rozsudok by mohol
znamenať, že žalovanému by bolo znemožnené vykonať jeho právo dobrovoľnou dražbou na založenú
nehnuteľnosť, a to prípadne aj potom, keby v nej už žalobkyňa ani nebývala. Nakoľko súd nepovažoval
žalobu za dôvodnú, túto v celom rozsahu zamietol.

30. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.,(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu, keď žalobkyňa bola v konaní
plne neúspešná, preto jej súd uložil povinnosť uhradiť plne úspešnému žalovanému trovy konania v
rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.