Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 9, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118251297
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:6118251297.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu:
U. Z., H.. X.X.XXXX, C. XXX XX M. X7, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan
Chovanec, s.r.o.so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 43 66 40, proti žalovanému: A. E., H..
XX.X.XXXX, C. XXX XX C. F. Č.. XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Varmus s.r.o., so
sídlom Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203, o zaplatenie 15.000,- € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 25.3.2018 sa žalobca domáhal
proti žalovanému vydania platobného rozkazu podľa Zák. č. 307/2016 Z.z., ktorým by súd zaviazal

žalovaného zaplatiť mu sumu 15.000,- € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
15.000,- € od 12.8.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca odôvodňoval tým, že žalovaný mu v minulosti ponúkol, že mu zabezpečí dovoz auta
zo zahraničia, preto mu dňa 14.5.2016 previedol sumu 15.000,- €. Žalovaný mu vozidlo nedoviezol
čo odôvodnil tým, že auto je v Nemecku už zaplatené, ale nepodarilo sa vybaviť formality. Neskôr
žalovaný tvrdil, že je koniec roka, že je PN, dokonca tvrdil, že jeho nemecký partner je PN a jeho plnenie

tak oddiaľoval. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústne od ich dohody o dovoze vozidla odstúpil dňa
10.8.2017 a požiadal žalovaného o vrátenie 15.000,- €. Žalovaný k úhrade nepristúpil a to ani na základe
viacerých osobných telefonických, či SMS-výziev a k úhrade nepristúpil ani na základe pokusov o zmier
jeho právneho zástupcu zo dňa 15.11.2017 a dňa 19.12.2017. Vzhľadom na uvedené došlo v tomto
prípade k odstúpeniu od ústnej zmluvy o dovoze motorového vozidla zo zahraničia a to z dôvodu, že
žalovaný neplnil podľa dohody a teda v deň odstúpenia od zmluvy - t.j. dňa 10.8.2017 vzniklo na strane

žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 15.000,- €, ktoré je povinný vrátiť, pričom na plnenie bol
v daný deň vyzvaný. Žalovaný bol teda povinný plniť dňa 11.8.2017, pričom dňom 12.8.2017 sa dostal
do omeškania s plnením peňažného dlhu.
3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu - spisová značka 30UP
215/2018 zo dňa 26.3.2018.
4. Žalovaný v zákonnej lehote podal na Okresnom súde Banská Bystrica proti platobnému rozkazu

odpor, ktorý odôvodňoval tým, že žalobu považuje za nedôvodnú v plnom rozsahu, nakoľko dlžnú sumu
15.000,- € žalobcovi vrátil bezhotovostným prevodom cez internetbanking z jeho účtu na účet žalobcu
v troch splátkach po 5.000,- € a to dňa 30.3.2017, dňa 4.4.2017 a dňa 5.5.2017, to bol i dôvod prečo
nereagoval na tzv. pokusy o zmier žalobcu, keď v rozpore s dobrými mravmi vymáhal už zaplatený dlh.
Voči žalobcovi nemá ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu žiadny záväzok. Zároveň
nesúhlasil s výrokom v časti úrokov z omeškania, nakoľko nedošlo k omeškaniu s platením dlhu, teda

žalobcovi nevznikol nárok na uplatňovanie úroku z omeškania taktiež pre nedôvodnosť podania žaloby,
nesúhlasil so zaplatením trov konania a právneho zastúpenia.5. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním, ktorým súčasne navrhol pokračovanie v konaní
podľa ust. § 14 ods. 1 Zák. č. 307/2016 Z.z. na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP.
6. V samotnom vyjadrení k odporcu žalobca uviedol, že s podaným odporom nesúhlasí, žalovaný v

podanom odpore udáva, že pohľadávku v celosti uhradil, pričom predložil výpis z bankového účtu, z
ktorého vyplýva, že dňa 30.3.2017 mu poukázal sumu 5.000,- €, dňa 4.4.2017 mu poukázal sumu
5.000,- €, dňa 5.5.2017 mu poukázal sumu 5.000,- €. Vykonanie týchto úhrad nijako nerozporuje,
keďže k nim došlo, nejednalo sa však o úhrady žalovaného dlhu, ktorý vznikol titulom bezdôvodného
obohatenia na základe poukázania sumy 15.000,- € na dovoz motorového vozidla dňa 4.5.2016 a

následného odstúpenia od dohody o dovoze motorového vozidla dňa 10.8.2017. Žalovaný v skutočnosti
danými úhradami splácal jeho dlh voči jeho osobe vzniknutý zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.5.2016 vo
výške 28.000,- € splatný dňa 31.7.2016, pričom úhrady tohto jeho dlhu vykonal nasledovne: 30.3.2017
mu poukázal sumu 5.000,- €, 4.4.2017 mu poukázal sumu 5.000,- €, 10.4.2017 mu poukázal sumu
13.000,- € - túto splátku žalovaný úmyselne vynechal, dňa 5.5.2017 mu poukázal sumu 5.000,- € - teda
spolu 28.000,- €. Žalovaný síce v jeho platbách priamo neurčil na aký dlh sa majú započítať, avšak

skutočnosť že plnil dlh zo zmluvy o pôžičke je zrejmá z nasledovných skutočností. A: Dlh žalovaného
zo zmluvy o pôžičke bol splatný 31.7.2016, úhrady prebehli v mesiacoch 3., 4,. 5/2017 a k odstúpeniu
od dohody o dovoze motorového vozidla došlo dňa 10.8.2017, teda až o niekoľko mesiacov po
poukázaných úhradách; z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný nemohol plniť dlh titulom bezdôvodného
obohatenia, ktorý v danom čase neexistoval. B:Úhrady žalovaného boli v celkovej výške 28.000,- € (nie

15.000,- ). Zároveň zdôraznil že žalovaný vznik záväzkového právneho vzťahu v podanom odpore nijako
nespochybňoval, práve naopak uznal, že dlh tak ako bol špecifikovaný z jeho strany existuje/existoval
a jeho obrana spočíva v tom, že dlh mal uhradiť, nakoľko z predložených listinných dôkazov v spojení
s jeho argumentáciou vyplýva, že žalovaný hradil ním preukazovanými platbami jeho iný dlh, žaloba je
v celom rozsahu dôvodná.

7. Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 Zák. č. 307/2016 Z.z. k zrušeniu
platobného rozkazu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods. 1 Zák. č. 307/2016
Z.z. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, Okresný súd Banská
Bystrica postúpil predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina (ďalej len „súd“) ako súdu príslušnému
na jej prejednanie podľa CSP.

8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odporu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 8.6.2018, v ktorom
uviedol, že tvrdenie žalobcu sa absolútne nezakladajú na pravde. V priloženej zmluve o pôžičke nie
je uvedené číslo účtu a keďže mu žalobca poskytol pôžičku v hotovosti, v hotovosti mu ju vrátil. Aj zo
spôsobu poskytnutia pôžičky - formou hotovosti - a z faktu, že v zmluve o pôžičke nie je uvedené číslo
účtu je zrejmé, že žalobca nemal záujem na plnení dlhu z pôžičky bezhotovostným prevodom, resp.

vkladom na jeho účet v banke. Takáto právna vôľa žalobcu bola aj obsahom predzmluvných vzájomných
rokovaní medzi žalobcom a žalovaným. Splatnosť požičanej sumy bola dohodnutá k 31.7.2016, keďže
dlžnú sumu 15.000,- € žalobcovi vrátil bezhotovostným prevodom cez internetbanking z jeho účtu na
účet žalobcu v troch splátkach po 5.000,- € a to dňa 30.3.2017, dňa 4.4.2017 a dňa 5.5.2017, v tom
prípade by včas nesplnil dlh z pôžičky ako tvrdí žalobca, že tieto úhrady cez internetbanking boli na účel

splatenia pôžičky, teda tvrdenia žalobcu si odporujú a sú dôkazom, že sa v rozpore so zákonom domáha
splnenia už splneného dlhu, pričom sám uvádza protirečiace dátumy a skutočnosti. Trval na vyjadrení,
ktoré uviedol v texte odporu a nesúhlasil so žiadnym z tvrdení žalobcu. Nezakladajú sa na pravde a má
podozrenie, že žalobca chce podanou žalobou získať protiprávny finančný prospech.
9. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 26.6.2018,

v ktorom uviedol, že nie je pravdou, žeby žalovaný vrátil dlh vzniknutý zo zmluvy o pôžičke zo dňa
12.5.2016vovýške28.000,-€vhotovostiatvrdeniežalovaného,ževzmluveopôžičkezodňa12.5.2016
nie je uvedené číslo účtu a preto mala byť pôžička vrátenia v hotovosti neobstojí a to z dôvodu, že v
zmluve o pôžičke je uvedené „... v hotovosti do rúk veriteľa alebo prevodom na účet veriteľa vedený v
Slovenskej sporiteľni a.s. ...“ ,takto je spôsob plnenia vymedzený dostatočne určito a nie je vymedzený

výlučným spôsobom „v hotovosti“. V žiadnych rokovaniach so žalovaným ho nežiadal o úhradu dlhu
28.000,- € v hotovosti. Žalovaný vykonal úhrady jeho dlhu vo výške 28.000,- € - tak ako uviedol v podaní
zo dňa 2.5.2018 a to bezhotovostnými transakciami na jeho bankový účet v celkovej sume 28.000,- €.
Žalovaný nemohol plniť dlh titulom bezdôvodného obohatenia, ktorý vznikol až po odstúpení od zmluvy
dňa 10.8.2017 prevodmi finančných prostriedkov pred vznikom tohto dlhu a to v mesiacoch 03, 04,

05/2017. Zotrval teda na tej skutočnosti, že dlh vo výške 15.000,- €, ktorého zaplatenia sa domáha v
tomto konaní mu žalovaný neuhradil.
10. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 20.5.2019. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa
17.5.2019 požiadal o odročenie pojednávania, nakoľko je PN a keďže dôvod na odročenie pojednávanianastal bezprostredne pred termínom pojednávania, nemal čas si zvoliť právneho zástupcu. Poukázal
na to, že ide o dôležitý dôvod na odročenie pojednávania a žiadal, aby súd pojednávanie odročil na iný
termín a umožnil mu zvoliť si advokáta, zároveň predložil PN, z ktorej vyplýva, že je PN od 15.5.2019.

Súd predmetné pojednávanie odročil na termín 24.6.2019.
11. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 13.6.2019 prostredníctvom svojho zvoleného právneho
zástupcu doručil súdu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že považuje za podstatné sa k prípadu
vyjadriť a navrhnúť vykonanie dôkazu na pojednávaní dňa 24.6.2019 výsluchom svedka. V samotnom
vyjadrení uviedol, že žalobca poskytol žalovanému sumu 15.000,- € na kúpu automobilu. Žalobca podal

dňa 15.3.2018 návrh na vydanie platobného rozkazu voči žalovanému na zaplatenie 15.000,- € s prísl.
Platobný rozkaz bol vydaný dňa 26.3.2018 a žalovaný podal voči nemu odpor, ktorý odôvodnil tým,
že žalobcovi už spornú sumu 15.000,- € zaplatil. Žalovaný naďalej trvá na tom, že sumu 15.000,- €
žalobcovi už zaplatil a to prostredníctvom internetbankingu na účet žalobcu v troch splátkach po 5.000,-
€ v dňoch 30.3.2017, 4.4.2017, 5.5.2017. Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 12.5.2015 požičal žalobca
žalovanému v hotovosti sumu 28.000,- € ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť. Uvedenú pôžičku žalovaný

vrátil v dvoch splátkach. Prvá splátka prebehla dňa 10.4.2017 prostredníctvom internetbankingu v sume
13.000,- €, druhá splátka v sume 15.000,- € prebehla v máji 2017 priamo v autoservise žalobcu, pri
vrátení splátky bol prítomný svedok P.. Ľ.Q. C., ktorého žalovaný navrhol vypočuť na pojednávaní dňa
24.6.2019. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovi bola v celej sume vrátená tak pôžička 28.000,- €, ako
aj žalobcom poskytnutá suma 15.000,- € a žalobca súdnou cestou vymáha už zaplatenú pohľadávku.

12. Na pojednávaní dňa 24.6.2019 žalobca v zásade zotrval na svojej vyššie uvedenej skutkovej a
právnej argumentácii v spore, zároveň nesúhlasil s tým, aby bol vypočutý na pojednávaní svedok C.,
ktorého účasť zabezpečil žalovaný, pretože o tomto nebol informovaný, že takýto dôkaz bol navrhnutý
a nemohol sa so žalobcom na jeho eventualitu pripraviť.
13. Žalovaný prostredníctvom svojho práv. zástupcu na pojednávaní uviedol, že žalobca učinil

predmetom sporu zaplatenie 15.000,- €, ktoré mal poskytnúť žalovanému titulom preddavku na
obstaranie motorového vozidla. Podľa samotného tvrdenia žalobcu odstúpil od takto uzavretej ústnej
dohody a tvrdil, že mu žalovaný 15.000,- € nevrátil. Už v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný
uviedol, že sumu 15.000,- € zaplatil na účet žalobcu v troch splátkach po 5.000,- €. V tejto súvislosti
poukázal na príslušné ustanovenia občianskeho zákonníka, kde v zmysle § 559 ods. 1 Obč. zákonníka

s plnením dlh zanikne a v zmysle § 561 Obč. zákonníka, ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi,
má právo voľby dlžník, čiže dlžník, vlastne žalovaný v tomto prípade prejavil vôľu zaplatiť žalobcovi
poskytnutú sumu 15.000,- € za obstaranie motorového vozidla v troch splátkach, ktoré špecifikovali
písomne a vlastne uviedol účel tejto platby čo sa týka troch splátok vo výške po 5.000,- €. Následne
na základe odporu sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril, že tam bol ešte iný právny

vzťahmedzižalobcomažalovanýmtitulomzmluvyopôžičke,pričommalžalobcaposkytnúťžalovanému
28.000,- € v hotovosti, pričom žalovaný na to reagoval tak vo svojom vyjadrení, že vlastne mu zaplatil
13.000,- € na účet a to dňa 10.4.2017, pričom žalobca požadoval splatenie zvyšnej pôžičky v hotovosti,
preto sa dohodli, že priamo v autoservise žalovaného mu splatí žalovanú sumu 15.000,- €, čo sa udialo
v mesiaci máji 2017 za prítomnosti svedka P.. Ľ. C.. Vzhľadom na tieto skutočnosti, keďže žalobca

neuniesol dôkazné bremeno že mu žalovaný nezaplatil dlh, ktorý je predmetom tohto sporu, navrhol
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
14. Súd vzhľadom k tomu, že zo strany žalovaného nebol dodržaný postup v zmysle ust. § 197 CSP na
výsluch svedka, ktorého zabezpečil, nakoľko neoznámil protistrane, že navrhuje a zabezpečuje účasť
svedka na pojednávaní pojednávanie odročil na 9.9.2019, zároveň súd poučil strany o sudcovskej

koncentrácii konania a uložil obidvom stranám lehotu, aby do 5 dní po pojednávaní doručili prípadne
ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.
15. Žalobca sa prostredníctvom svojho práv. zástupcu podaním doručeným súdu dňa 27.6.2019
písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 12.6.2019, v ktorom zotrval na svojich doterajších
tvrdeniach,pričompoukazovalnajmänato,žežalovanývpodanízodňa12.6.2019zmenilsvojetvrdenia

prezentované v predchádzajúcich podaniach. Žalovaný v tomto vyjadrení už nehovorí o predzmluvných
rokovaniach o pôžičke 28.000,- € ale pod ťarchou doložených dôkazov tvrdí, že z tejto pôžičky
sumu 15.000,- € vrátil v hotovosti a sumu 13.000,- € bezhotovostne prevodom na účet. Toto tvrdenie
žalovaného je logicky účelové a nakoľko žalovaný svoje skutkové tvrdenie prednášané súdu zmenil,
nemalbysúdnaňbraťzreteľ.Tvrdeniežalovaného,žebymumaldať15.000,-€vhotovostivjehoservise

za prítomnosti svedka P.. C. je lož. Osobu P.. Ľ. C. nepozná, nevie kto to je, predpokladá, že je to osoba
spriaznená so žalovaným a preto bude svedčiť o skutočnostiach, na ktorých sa so žalovaným dohodol.
Žiaden P.. Ľ. C.Ý. a ani iná osoba nemohla byť svedkom odovzdávania peňazí od žalovaného, lebo
sa žiadne neuskutočnilo. Skutočnosť že žalovaný mu platbami zaplatil dlh titulom pôžičky 28.000,- € anie titulom vydania bezdôvodného obohatenia potvrdzuje aj SMS-komunikácia medzi ním a žalovaným,
medzi ním a priateľkou žalovaného a medzi ním a Z. X., spoločným známym - zároveň súdu predložil
výpis SMS-komunikácie medzi ním a žalovaným za obdobie od 10.11.2017 do 5.6.2018. Z týchto SMS-

správ vyplýva, ako úpenlivo až ponižujúco vyzýval žalovaného, aby mu vrátil poskytnutý preddavok
alebo doviezol auto. Zároveň predložil SMS-komunikáciu adresovanú s p. Ž. - partnerkou žalovaného,
ktorú navrhol vypočuť. Z uvedených SMS adresovaných priateľke žalovaného vyplýva, že aj partnerku
žalovaného informoval o vývoji problému pri dovoze jeho vozidla. Pokúšal sa preverovať či mu žalovaný
neklame, ak mu tvrdil že išiel pre auto do Nemecka a snažil sa aby na neho aj ona pôsobila tak, aby

mu vrátil peniaze. Zároveň súdu predložil SMS-komunikáciu s Z. X.P., ktorý rovnako ako on poskytol
žalovanému peniaze na dovoz auta. Z SMS-komunikácie vyplýva, že nebol jedinou obeťou žalovaného,
rovnako aj od X. vymámil peniaze na dovoz auta, ktoré mu vozil 2 roky. Žalovaný potom ako 2 roky
Z. X. nedoviezol, tak mu v decembri 2017 vrátil 15.000,- €. Zo všetkej uvedenej SMS vyplýva, že sa
domáhalsvojhonárokutitulomposkytnutiapreddavkunakúpuauta,podobekedybolavykonanáúhrada
žalovaným a je teda nesporné, že žalovaný týmito bezhotovostnými platbami spolu v sume 28.000,- €

splácal iný svoj záväzok voči nemu. Okrem vyššie uvedeného po odstúpení od zmluvy v auguste 2017
minimálne raz bol pri tom, ako od žalovaného pýtal vrátenie peňazí aj P. N., ktorého navrhol vypočuť
ako svedka.
16. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný vyjadril písomne prostredníctvom svojho práv. zástupcu podaním
doručeným súdu dňa 1.7.2019, v ktorom uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že v auguste

2017 ústne odstúpil od dohody o obstaraní vozidla z Nemecka na ktoré poskytol žalovanému zálohu
15.000,- €. Toto tvrdenie žalobcu nie je pravdivé, pričom žalovaný k nemu uvádza, že v máji 2017 sa
stretol so žalobcom a žalobca mu oznámil, že zvyšok peňazí chce vrátiť v hotovosti, načo si žalobca
so žalovaným dohodli stretnutie v autoservise žalobcu, kde žalovaný aj za prítomnosti svedka P..
Ľ. C. odovzdal žalovanému 15.000,- €, čo spolu s platbami, ktoré je možné preukázať výpisom z

internetbankingu a ktoré má súd k dispozícií znamená, že medzi stranami došlo k vráteniu všetkých súm,
ktoré boli poskytnuté zo strany žalobcu žalovanému vrátane sumy 15.000,- € o ktorú sa vedie spor a
žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobca uplatňuje v súdnom konaní už zaplatený dlh. Opätovne poukázal
na ust. § 559 ods. 1 OZ, taktiež na § 541 ods. 1 OZ. Ďalej uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení
uvádza, že žalovaný v priebehu konania menil svoje vyjadrenia, čo však nie je pravda, nakoľko žalovaný

len upresňoval svoje vyjadrenia a to vo vzťahu k tomu čo uvádzal žalobca. Žalobca vo vyjadrení tvrdí,
že žalovaným navrhnutý svedok P.. Ľ. C. je ako svedok nedôveryhodný, nakoľko je osobou spriaznenou
so žalovaným. Toto tvrdenie žalobcu nie je pravdivé, nakoľko svedok P.. Ľ. C. nie je so žalobcom v
žiadnom príbuzenskom pomere, ani nie sú medzi sebou vzájomné prepojené osoby či inak podriadené,
tento svedok určite nie je spriaznenou osobou vo vzťahu k žalovanému. K žalobcom uvádzanej SMS-

komunikácii žalovaný uviedol, že na SMS-komunikáciu od žalobcu neodpovedal, nakoľko ju považoval
za bezpredmetnú, keďže k zániku všetkých vzťahov medzi žalobcom a žalovaným došlo už v máji 2017.
Pokiaľ ide o SMS-komunikáciu s priateľkou žalovaného, táto nemá žiadne informácie o vzťahoch medzi
žalobcom a žalovaným, žalobca sa ju snažil vtiahnuť do svojich hier, Ž.Q. A. preto nemohla na SMS
žalobcu adekvátne reagovať. K p. Z. X. žalovaný uviedol, že voči menovanému nemá žalovaný žiaden

dlh, žalovaný s p. X. Q.iadne vysporiadali svoje vzťahy a uvedené nemá na súčasnú vec žiaden vplyv.
K žalobcom navrhnutému svedkovi P. N.Č. uviedol, že tento je v príbuzenskom pomere k žalobcovi,
rovnako ako žalobca je mestským policajtom, pričom navyše je potrebné uviesť, že tento so žalobcom
spriaznený svedok nebol osobne pri žiadnej komunikácii medzi žalobcom a žalovaným.
17. K vyjadreniu žalovaného sa opätovne žalobca vyjadril prostredníctvom svojho práv. zástupcu

podaním doručeným súdu dňa 19.7.2019, v ktorom uviedol, že žalovaný prvýkrát poprel žeby dňa
10.8.2017 malo dôjsť k odstúpeniu od zmluvy až vo vyjadrení zo dňa 1.7.2019. Žalovaný toto tvrdenie
v doterajších podaniach neprodukoval a neprodukoval ho ani v tvrdení podanom jeho práv. zástupcom
zo dňa 12.6.2019. Na takú zásadnú zmenu skutkového tvrdenia by súd nemal brať zreteľ. Na podstatné
zmeny v tvrdeniach žalovaného a to zmenu zásadného významu poukázal aj v podaní zo dňa 27.6.2019.

K osobe svedka P.. C. sa taktiež vyjadril v podaní zo dňa 27.6.2019. Žiaden P.. Ľ. C. ani iná osoba
nemohla byť svedkom odovzdávania peňazí od žalovaného, lebo sa žiadne neuskutočnilo. Zároveň
uviedol, že súdu doloží záznam z kamerového systému, ktorý sníma aj časť priestoru, z ktorého sa dá
posúdiť, či jemu neznáma osoba P.. C. či iná osoba v čase údajného odovzdania peňazí sa v priestore
nachádzala, resp. či do tohto priestoru prišla a odišla.

18. V priebehu ďalšieho konania sporové strany zotrvali na svojich písomných vyjadreniach a
stanoviskách.19. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením s listinnými dôkaznými prostriedkami
predloženýmistranamisporu,výsluchomsvedkovP..Ľ.C.,P.N.,konfrontáciousvedkaP..Ľ.C.ažalobcu
zistil nasledovný skutkový stav:

20. Medzi sporovými stranami nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že žalovaný mu ponúkol, že mu
zabezpečí dovoz auta zo zahraničia a za týmto účelom mu žalobca dňa 4.5.2016 previedol sumu
15.000,- €. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi dovoz auta zo zahraničia
nezabezpečil. Medzi sporovými stranami nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že ústne od dohody so
žalovaným o dovoze vozidla odstúpil dňa 10.8.2017 a požiadal ho o vrátenie 15.000,- €.

21. Žalobca listami zo dňa 15.11.2017 a dňa 19.12.2017 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
vyzýval žalovaného na úhradu sumy 23.500,- € s poukázaním na to, že v minulosti mu ponúkol, že mu
zabezpečí dovoz auta zo zahraničia a preto mu dňa 14.11.2015 v hotovosti odovzdal sumu 8.500,- € na
kúpu a dovoz auta Ford SMax titanum 2,0 D, ktoré vozidlo mu nedoviezol a následne mu uviedol, že
mu dovezie lepšie auto a vyžiadal od neho finančnú čiastku vo výške 15.000,- € a to dňa 4.5.2016. Ani
po tejto úhrade však vozidlo nedoviezol. S poukázaním na to, že od dohody od vozidla ústne odstúpil

dňa 10.8.2017 a požiadal ho o vrátenie 23.500,- €.
22. Žalovaný vo svojom písomnom odpore, ako aj v priebehu celého konania poukazoval na to, že
žalovanú sumu 15.000,- € žalobcovi vrátil bezhotovostným prevodom cez internetbanking z jeho účtu
na účet žalobcu v troch splátkach po 5.000,- € a to dňa 30.3.2017, dňa 4.4.2017 a dňa 5.5.2017, o čom
predložil detaily príkazu z EB (č.l. 16, 18 spisu).

23. Žalobca potvrdil prijatie vyššie uvedených úhrad žalovaného, tieto nerozporoval, avšak uviedol, že
sa nejednalo o úhrady žalovaného dlhu, ktorý vznikol titulom bezdôvodného obohatenia na základe
poukázania sumy 15.000,- € za dovoz motorového vozidla zo dňa 4.5.2016 a následného odstúpenia
od tejto dohody dňa 10.8.2017, ale žalovaný danými úhradami splácal jeho dlh vzniknutý zo zmluvy o
pôžičke zo dňa 12.5.2016 vo výške 28.000,- € splatný dňa 31.7.2016. Okrem uvedených splátok totiž

žalovaný dňa 10.4.2017 mu poukázal aj sumu 13.000,- €, o čom predložil výpis z účtu ( č.l. 40 spisu ),
ktorú úmyselne vynechal.
24. Zo zmluvy o pôžičke predloženej žalobcom súd zistil, že táto bola uzatvorená dňa 12.5.2016 medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, kde v čl. 1 je uvedené, že veriteľ poskytne dlžníkovi
pôžičku vo výške 28.000,- €, ktorej prijatie potvrdzuje dlžník svojim vlastnoručným podpisom. V čl. 2 je

uvedené,žedlžníksazaväzujedlžnúsumuapríslušenstvoúveruveriteľovivrátiťnajneskôrdo31.7.2016
v hotovosti do rúk veriteľa alebo prevodom na účet veriteľa vedený v Slovenskej sporiteľni a.s.
25. Súd vo veci vypočul navrhovaného svedka P.. Ľ.Í. C., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol,
že nie je v bližšom vzťahu k stranám konania, žalovaného pozná, pretože mu v jeho servise opravuje
autá. Uviedol že vie, že jeho svedecká výpoveď by sa mala týkať vrátenia pôžičky k čomu uviedol, že v

máji roku 2017 po telefonickom dohovore so žalovaným mu doviezol auto do jeho kancelárie v C. F. na
opravu s tým, že ho potom mal zaviezť domov. Lenže vtedy mu oznámil, že musí ešte chvíľku počkať,
lebo má mať nejakú návštevu a že si musí vybaviť ešte nejaké veci. Bol tam asi 15 min., žalovaný sedel
za stolom, on sedel na stoličke oproti stolu blízko dverí , ktorými sa vchádzalo. Žalovaný mal telefón, z
toho bolo zrejmé, že mu niekto volá a žalovaný povedal aby vošiel, aby prišiel, že je v kancelárii. Potom

tam vošiel pán, svedok ukázal na žalobcu, ktorý bol prítomný na pojednávaní, žalovaný vytiahol obálku
zo šuflíka zo stola a dal mu ju s tým, že mu vracia pôžičku. Žalobca si to prepočítal a odišiel a potom
svedka išiel žalovaný zaviezť. Svedok uviedol, že žalobcu predtým nevidel. So žalovaným sa pozná asi
10 rokov, doviezol mu auto z Nemecka, má v C. mechanika, ale keď je nejaká zložitejšie vec ide radšej
k žalovanému, lebo ho pozná dlhšie. Stále má nejakých 4, 5 áut, ktoré mu žalovaný servisuje. Svedok

uviedol, že žalovaný má v C. F. kanceláriu, má tam nejakú garáž, má aj servis v meste a on mu vždy
povie kde má prísť, kde je. V tom čase odovzdával auto v C. F.. Keď žalovaný vytiahol obálku povedal
žalobcovi, že mu vracia tú pôžičku, že tu máš tých 15.000,- , žalobca si to prerátal a odišiel. Svedok
uviedol, že videl ako si to žalobca prepočítaval. Vytiahol peniaze, prepočítal si a dal to naspäť. Videl
peniaze, ktoré si počítal, ale nevedel uviesť či tam bolo 15.000,-, ale keď povedal, že je to OK, tak tam

asi bolo 15.000,- , inak by asi povedal, že je tam menej, boli to päťstovky, toto videl, bolo vidieť farbu a
videl aké to boli bankovky. Pri tomto si v podstate ani nič nepovedali, boli dohodnutí a on len čakal na
to, kedy si to vybavia, aby ho mohol ísť žalovaný zaviezť.
26. Súd na návrh práv. zástupcu žalobcu pristúpil ku konfrontácii žalobcu a svedka, pri ktorej žalobca
vo vzťahu k svedkovi uviedol: „Tohto pána som nikdy nevidel, nepoznám ho ani z rozprávania p. E.,

ani osobne ho nepoznám a ja som 3 roky chodil za p. E. do jeho garáže.“ Na čo svedok vo vzťahu k
žalobcovi uviedol: „Ja som žalobcu videl jediný krát vtedy a ani predtým ani potom som ho nevidel.“
Zopakoval, „jediný krát som ho videl tam ani predtým ani potom.“ Na čo žalobca voči svedkovi uviedol:
„Ja som v kancelárii v C. F. nikdy nebol, ani som nikdy nevedel, že tam nejaká kancelária je.“ Na čosvedok uviedol: „Ja som povedal, čo som videl.“ Na čo žalobca uviedol: „Ja hovorím, že som vás v živote
nevidel.“ K čomu svedok uviedol, že je to tvrdenie proti tvrdeniu.
27. Na návrh žalobcu súd vo veci vypočul svedka P. N.Č., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol,

že vie čoho by sa mala týkať jeho svedecká výpoveď, žalobca je jeho švagor a žalovaného pozná ako
automechanika z mesta E. H. Z.. Svedok uviedol, že vie o tom, že žalobca dal žalovanému 23.000,-
€ na kúpu auta. Doteraz nemá nič, ani auto ani peniaze. Dával mu ešte v roku 2015, niekedy na
jeseň sumu 8.500,- €, predtým boli spolu so žalobcom za žalovaným kvôli autu, žalovaného poznali
ako automechanika, ktorý mal servis a žalobca to riešil tak, že chcel aby mu doviezol auto. Auto však

nedoviezol a potom mu dával ešte 15.000,- €, že mu dovezie lepšie auto, avšak doteraz nemá nič ani
auto ani peniaze. O tom že nemá peniaze mu hovoril žalobca. Vravel mu to niekedy v roku 2017, kedy
boli v autoservise v E. H. Z. asi 2-krát, raz to bolo na jar 2017 a potom v jeseni 2017 a vtedy žalovaný
žalobcovi hovoril, že mu to vráti do Všechsvätých. Prvýkrát tam boli na jar v roku 2017, mohlo to byť
niekedy v apríli, nakoľko už nebola zima. Išli tam spolu so žalobcom s tým, že mu tie peniaze nevrátil,
aby mu ich vrátil. Stretli sa v autoservise v bývalej T.-E.. Keď tam boli na jeseň v roku 2017, žalobca a

žalovaný sa rozprávali o tom, že žalobca už mal toho dosť, potreboval peniaze a žalovaný mu sľúbil, že
do Všechsvätých mu ich vráti, aby sa nebál. Bavili sa o sume 23.500,- €. Na otázku, nakoľko svedok
uvádzal, že bol priamo osobne prítomný pri rozhovore žalobcu a žalovaného, aby konkrétne popísal
obsah tohto rozhovoru, o čom sa medzi sebou rozprávali svedok uviedol, že toto si už nepamätá, išlo
o auto, na jar išlo o to, aby mu vrátil peniaze, buď auto alebo peniaze. Nebolo to a potom mu sľúbil,

že mu vráti a nevrátil a vie, že to potom žalobca už dával právnikovi. Pri týchto rozhovoroch žalobca
povedal, že chce 23.500,- €. Už pri ich prvom rozhovore na jar 2017 žalobca žiadal o vrátenie peňazí,
pretože nebolo auto ani peniaze. Aj vtedy žiadal peniaze a žalovaný mu sľúbil, že do Všechsvätých mu
to vráti. Sľúbil mu to už pri ich prvom rozhovore. Na jeseň 2017 sa bavili o tom, že žalobca peniaze
nemá. Na otázku, keď išli so žalovaným potom aj druhýkrát, čo bolo cieľom týchto návštev - svedok

uviedol, že cieľom týchto návštev bolo to, aby mu žalovaný vrátil peniaze. Ten druhýkrát keď tam šli,
tak žalobca žalovanému uvádzal, že peniaze ešte nemá. Išiel tam vtedy ako kamarát aj ako svedok, ale
nebol priamo pri nich. Úplne pri tom rozhovore nebol, stál niekde pri stojane. Na otázku, či sa medzi
sebou teda rozprávali sami svedok uviedol, že áno, rozprávali sa medzi sebou sami a žalobca už bol
dosť nervózny. Na otázku, či počul obsah rozhovoru ktorý viedli svedok uviedol, že počul len to, že

žalovaný povedal, že tie peniaze ti vrátim.
28. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
29. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

30. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka
(1) Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných
zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
(2) Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré
upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

31. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
32. § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.
33. Podľa 561 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má právo
voľby dlžník, ak nebolo dohodnuté inak. Od vykonanej voľby však nemožno odstúpiť

34. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu
obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
35. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

36. Podľa § 731 Občianskeho zákonníka pre zánik príkaznej zmluvy sa použijú primerane ustanovenia
o zániku plnomocenstva ( § 33b).
37. Podľa § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka plnomocenstvo zanikne ak ho splnomocniteľ
odvolal.
38. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka

(1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté.
(2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté inak.39. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 215 ods. 1 CSP,

podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
40. So zreteľom na to ako a čím žalobca skutkovo odôvodňoval svoju žalobu, je zrejmé, že v danej veci
považoval za podstatné, že žalovaný mu ponúkol zabezpečenie dovozu auta zo zahraničia, za týmto
účelom mu dňa 4.5.2016 previedol sumu 15.000 Eur, žalovaný mu auto nedoviezol, preto od dohody
o dovoze auta odstúpil a požiadal žalovaného o vrátenie poskytnutej sumy, ktorú mu žalovaný nevrátil,

čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil.
41. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami ani nebolo sporné,
že medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku platného záväzkovoprávneho vzťahu, ústnej dohody,
na základe ktorého sa žalovaný zaviazal zabezpečiť pre žalobcu dovoz auta zo zahraničia a na tento
účel - obstaranie auta zo zahraničia a jeho dovoz - mu žalobca dňa 4.5.2016 poskytol sumu 15.000 Eur.
Podľa obsahu dojednania zmluvných strán uvedená dohoda nesie prvky príkaznej zmluvy. Ani jedna zo

sporových strán netvrdila ani nepreukazovala v akej dobe malo dôjsť k splneniu záväzku žalovaného z
predmetnej zmluvy, teda k dovezeniu auta, ale medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný si
svoj záväzok nesplnil. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca od uvedenej zmluvy ústne
dňa 10.8.2017 odstúpil a žiadal o vrátenie 15.000 Eur. Žalovaný počas celého konania poukazoval na
to, že platbami na účet žalobcu po 5.000 Eur zo dňa 30.3.2017,4.4.2017 a 5.5.2017, teda ešte pred

odstúpením od zmluvy, sumu 15.000 Eur, ktorá mu bola žalobcom poskytnutá na účel dovozu auta,
uhradil, a preto už nereagoval na výzvy žalobcu. Žalobca nerozporoval prijatie uvedených platieb,
namietal však, že tieto platby neboli poskytnuté na úhradu predmetného záväzku, ale na úhradu záväzku
žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.2016, ktorú žalovanému poskytol vo výške
28.000 Eur a ktorá bola splatná dňa 31.7.2016, nakoľko okrem uvedených platieb mu na účet poukázal

dňa 10.4.2017 aj platbu vo výške 13.000 Eur, a teda celková suma, ktorú žalovaný uvedenými platbami
uhradil predstavuje 28.000 Eur, čo znamená, že splnil dlh z pôžičky. Žalovaný v rámci svojej obrany k
uvedenému tvrdeniu žalobcu zotrval na vyjadrení, že platbami zo dňa 30.3.2017,4.4.2017 a 5.5.2017
vracal žalobcovi 15000 eur, ktoré prijal za dovoz auta a uhradil aj pôžičku, ktorú nepopieral, a to platbou
13000 Eur na účet žalobcu dňa 10.4.2017 a v hotovosti 15000 Eur k rukám žalobcu v máji 2017 a

na preukázanie tejto skutočnosti , napriek tomu, že stále uvádzal, že vyššie uvedenými platbami vrátil
poskytnutú platbu za dovoz auta, navrhol výsluch svedka P.. C.. Vzhľadom k námietkam žalobcu o
účele plnení žalovaného a obrane žalovaného, súd vypočul navrhovaného svedka. Svedok Ing. C. na
pojednávaní uviedol,žebolpriamoprítomnýpritom,akožalovanýodovzdávalžalobcoviobálku, vktorej
boli peniaze, pričom mu povedal tu máš tých 15000 za tú pôžičku, išlo o 500,- Eurové bankovky ,videl,

ako si žalobca tieto peniaze prepočítava a po prepočítaní žalobca uviedol Ok , obálku s peniazmi si
zobral a odišiel. Svedok aj pri priamej konfrontácii so žalobcom tieto skutočnosti potvrdil. Súd nemal
žiadne pochybnosti o hodnovernosti svedeckej výpovede svedka, ktorý sám spontánne popísal priebeh
stretnutia a odovzdania peňazí, na položené otázky odpovedal jednoznačne a priamo, vo svedeckej
výpovedi súd nevidel žiadny rozpor, pri položených otázkach nemenil uvádzané skutočnosti , vypovedal

o skutočnostiach, ktoré priamo a bezprostredne vnímal svojimi zmyslami, uviedol čo videl a počul. Pri
konfrontácii so žalobcom mu priamo zoči voči uviedol, čo videl a počul. Napriek tomu, že svedok nevidel,
že v obálke je skutočne 15000Eur a ani pri odovzdaní obálky ich neprepočítaval, súd mal za to, žalobca
tým, že nemal žiadne námietky k sume, ktorú uvádzal žalovaný ( čo svedok potvrdil ) a ktorá mala byť
v predmetnej obálke, 15 000, odsúhlasil túto sumu. Pokiaľ žalobca namietal hodnovernosť svedka

z dôvodu jeho obchodných vzťahov so žalovaným, pri ktorých opravy boli robené aj mimo oficiálnych
zákazok, tak tieto vzťahy neznižovali hodnovernosť svedeckej výpovede. Navyše otázky žalobcu na
svedka ani priamo nesúviseli s predmetom konania a účelom jeho svedeckej výpovede, ale s obchodnou
činnosťou svedka, na ktoré ani svedok nebol povinný vypovedať. Svedok má povinnosť vypovedať ku
skutočnostiam, ku ktorým bol nariadený jeho výsluch a má právo, aby nebol vypočúvaný k okolnostiam,

ktoré s predmetom výsluchu nesúvisia, súd preto v tomto smere ani nepripustil ďalšie otázky žalobcu
na svedka, pričom svedok bol poučený o následkoch krivej výpovede a súd opakovane uvádza, že
svedok jednoznačne uviedol čo videl a počul. Napriek tomu, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 10.8.2017
súd nepovažoval v konaní za sporné, z výsluchu svedka P. N., ktorého navrhol vypočuť samotný žalobca
vyplynulo, že žalobca už na jar 2017, niekedy v apríli, žiadal žalovaného o vrátenie peňazí za dovoz

auta. Svedok síce uvádzal sumu 23.000 Eur, ale predmetom konania, ktorý žalobca vymedzil v žalobe
bola suma 15.000 Eur. Z uvedeného vyplýva, že keď žalobca už na jar 2017 žiadal žalovaného o
vrátenie 15000 Eur za dovoz auta, tak maximálne do tohto času si žalovaný nesplnil svoj záväzok
doviesť žalobcovi auto a tým, že žalobca žiadal vrátiť peniaze teda vo svojej podstate odvolal príkazna dovezenie auta a žalovaný bol povinný, potom čo ho žalobca vyzval, vrátiť žalobcovi poskytnutú
sumu. Pokiaľ svedok P. N. uvádzal, že malo byť auto alebo peniaze, tak potom pri takejto alternatíve,
právo voľby splnenia záväzku mal žalovaný. Ústne odstúpenie od zmluvy zo dňa 10.8.2017 tak ani

nemalo žiadny právny význam. Plnenia žalovaného zodpovedali časovému obdobiu, kedy žalobca
vyzval žalovaného na vrátenie peňazí ( jar 2017) a , tak ako žalovaný uvádzal v priebehu celého
konania, za týmto účelom ich aj žalobcovi poukázal. Žalovaný preukázal, že splnil svoj dlh voči
žalobcovi,ktorýmuvznikolzdôvodu,že nesplnilzáväzokdoviesťžalobcoviautoažalobcovivrátil sumu,
ktorú mu žalobca za dovoz auta poskytol a preukázal, že splnil aj dlh, ktorý mu vznikol voči žalobcovi

z titulu poskytnutej pôžičky. Dlh, ktorý mal z obidvoch právnych titulov splnil najneskôr v máji 2017. Na
základe zisteného skutkového stavu a uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1CSP,
Žalovaný bola v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému
žalobcovi v celom rozsahu. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).