Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Alena Záhumenská

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/181/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819202795
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3819202795.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: W., zastúpeného L., proti žalovanému:
L., o zaplatenie 453,77 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo
dňa 2. septembra 2019, č.k. 5Csp/56/2019-41, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie 453,77 eur s prísl. zamietol.
Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §
497 Obch. zákonníka, § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. a § 54a, § 101 a § 103 Obč. zákonníka.
Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že právny
predchodca žalobcu - spoločnosť G.. so žalovaným uzavrel dňa 21.11.2015 zmluvu o spotrebiteľskom

úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver vo výške 491,- eur na
nákup kancelárskej a výpočtovej techniky - elektrobalík. Kúpna cena tovaru bola 614,- eur, z
čoho žalovaný zaplatil akontáciu v sume 123,- eur. Žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu splácať v 20
mesačných splátkach po 30,87 eur vrátane poistenia, ktoré bolo vo výške 0,87 eur s tým, že prvá splátka
bola splatná dňa 20.12.2015 a ďalšie splátky vždy k 20. dňu v mesiaci. Ročná úroková sadzba je v
zmluve uvedená ako fixná vo výške 26,68%, RPMN vo výške 26,68%, priemerná hodnota RPMN vo

výške 29,89%. Celková čiastka je v zmluve uvedená v sume 600,- eur, s poistením 617,40 eur, celkové
náklady spotrebiteľa v sume 109,- eur, termín konečnej splatnosti je uvedený 07/2017. Výška odplaty
je v zmluve uvedená 26,68%, najvyššia prípustná výška odplaty 26,72%. Z prehľadu o vykonaných
platbách vyplýva, že žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu uhradil 2 splátky po 30,87 eur a jednu
splátku v sume 61,74 eur (okrem akontácie), ďalšie splátky už neuhradil. Právny predchodca
žalobcu preto listom zo dňa 26.06.2016 vyzval žalovaného, aby uhradil nedoplatok na splátkach v
sume 92,61 eur a zároveň ho upozornil, že ak do 05.08.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci

apríl 2016, bude žalobca oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný výzvu prevzal dňa 1.7.2016, dlžnú sumu
však v uvedenej lehote neuhradil, preto žalobca vyhlásil dňa 19.09.2016 mimoriadnu splatnosť celého
úveru, čo vyplýva aj z prehľadu splátok a úhrad a zosplatnenie úveru bolo žalovanému oznámené
listom zo dňa 25.09.2016. V konaní si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej
sumy 453,77 eur, ktorá predstavuje súčet sumy predpísaných neuhradených splátok do zosplatnenia
vo výške 277,83 eur a sumy po zosplatnení vo výške 299,42 eur po odpočítaní vykonaných

úhrad žalovaným vo výške 123,48 eur. Vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o spor vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy, súd prvej inštancie s prihliadnutím na § 54a Občianskeho zákonníka primárne
skúmal, či nárok žalobcu nie je premlčaný. Konštatoval, že jednotlivé mesačné splátky úveru tak,ako bolo dohodnuté, sa premlčujú v súlade s § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka v trojročnej
premlčacej dobe od splatnosti jednotlivých splátok. To znamená, že splátky splatné tri roky pred
podaním žaloby, t.j. splatné pred dňom 27.06.2016, a ktoré neboli uhradené, sú premlčané. Z prehľadu

splátok vyplýva, že žalovaný neuhrádzal splátky v zmysle splátkového kalendára, žalobcovi uhradil len
sumu 123,48 eur, čo zodpovedá 4 mesačným splátkam, t.j. splátkam splatným v mesiacoch december
2015 až marec 2016, ďalšie splátky už neuhradil. Žalobca preto po predchádzajúcom upozornení
pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s bodom 8.2 zmluvy. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej konštatoval, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v

zmysle § 565 Občianskeho zákonníka dňa 19.09.2016, kedy bol žalovaný preukázateľne v omeškaní
so splátkami za apríl 2016 až august 2016, čo vyplýva z prehľadu splátok a úhrad. Možnosť vyhlásenia
okamžitej splatnosti úveru mali strany sporu dohodnuté v zmluve v bode 8.2, a to v súlade s ust. §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti bol žalovaný písomne
upozornený, pričom toto upozornenie mu bolo doručené dňa 01.07.2016. V zmysle § 103 Občianskeho
zákonníka začína plynúť premlčacia doba pri využití práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka už

splatnosťou nezaplatenej splátky. V danom prípade z predložených listinných dôkazov (predžalobná
upomienka zo dňa 26.06.2016, prehľad splátok a úhrad, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru) je zrejmé, že žalobca využil právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky
splatnej v mesiaci apríl 2016 (čo je zrejmé z predžalobnej upomienky zo dňa 26.06.2016 a oznámenia o
vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, ktoré na predžalobnú upomienku odkazuje), t.j. premlčacia doba

začala plynúť odo dňa splatnosti tejto splátky (20.04.2016) a nie samotným vyhlásením mimoriadnej
splatnosti, resp. doručením žalovanému (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Tvrdenie žalobcu v
žalobe, že úver bol zosplatnený vo vzťahu k splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením, súd
považoval len za účelové. Je totiž nepochybné, že splatnosť úveru v súlade s ustanoveniami § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka a článkom bodom 8.2. zmluvy mohol právny

predchodca žalobcu vyhlásiť v prípade omeškania žalovaného s úhradou splátky po dobu dlhšiu ako
tri mesiace, čo bolo k 19.9.2016 splnené len vo vzťahu k splátke splatnej 20.04.2016 a 20.05.2016.
Vzhľadom k tomu, že právny predchodca žalobcu predložil v konaní dôkazy, z ktorých vyplýva, že
zosplatnil celý úver v súlade s neuhradením splátky splatnej v apríli 2016, podľa § 103 Občianskeho
zákonníka plynie premlčacia doba práve od tejto splátky. Splatnosť spotrebiteľského úveru teda nastala

v celom rozsahu dňa 19.09.2016 v dôsledku toho, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením splátky
splatnej v mesiaci apríl 2016 viac ako tri mesiace. Nie je podstatné, že v tom čase bol v omeškaní
aj s inými splátkami. Trojročná premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia preto neuplynula tri roky
po splatnosti poslednej splátky splatnej pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, ale uplynutím
trojročnej premlčacej doby po splatnosti splátky v mesiaci apríl 2016, čo vyplýva aj z výzvy na zaplatenie

zodňa26.06.2016.Žalobcasvojetvrdenie,žeúverbolzosplatnenýpreneuhradeniesplátkysplatnejdňa
20.08.2016 v konaní ničím preukázal a ním predložené listinné dôkazy svedčia o tom, že k tomuto úkonu
jeho právny predchodca pristúpil v súlade s právnou úpravou (§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka) pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.04.2016. (obdobný názor vyslovil aj KS v Trenčíne
v konaní sp.zn.Co/25/2019). Pokiaľ teda žalobca podal žalobu dňa 27.6.2019, je zrejmé, že ju podal

po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie považoval nárok
žalobcu na zaplatenie sumy 453,77 eur s príslušenstvom za premlčaný, a preto ho zamietol. O
trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody

v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery). Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Vyslovil názor, že v konaní nedošlo k premlčaniu celého jeho nároku a tento bol uplatnený v rámci
plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej doby pre uplatnenie práva. Vychádzal z tej skutočnosti, že
premlčanie dlhu, ktorý bol zosplatnený v súlade s právnymi predpismi, nemožno počítať od splatnosti

prvej nezaplatenej splátky. Mal za to, že rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť
tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. Premlčacia doba vo vzťahu k celej neuspokojenej
pohľadávke začne plynúť od splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú nastala strata výhody splátok.
Dôvodil, že k dátumu zosplatnenia žalobca z predpísaných deväť splátok evidoval úhradu štyroch
splátok, teda žalovaný sa dostal do omeškania s piatou splátkou ako prvou celou neuhradenou splatnou

dňa 20.04.2016. Z hľadiska naplnenia podmienok uvedených v článku 8 bod 8.2 zmluvných podmienok,
kedy musí veriteľ evidovať omeškanie jednej splátky počas doby dlhšej ako tri mesiace, tak zosplatnenie
v prejednávanom spore nastalo vo vzťahu k splátke splatnej 20.08.2016, pričom 3-ročná premlčaciadoba by uplynula až dátumom 20.08.2019. Nakoľko žalobca podal žalobu na súd pred týmto dňom, jeho
nárok nie je premlčaný.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a § 380
CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať
alebodoplniťdokazovanie,anitonevyžadovalverejnýzáujem, vspojení§219ods.3CSPadospel

k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti I. a výrokovej časti
II. o náhrade trov konania je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Vychádzajúc z obsahu odvolania, žalobca namietal nesprávne skutkové a právne závery súdu prvej
inštancie, čím uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a písm.
h/ CSP.

6. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupujeprihodnotenídôkazovpodľa§191CSP.Dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného

hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

7. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného

právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

8. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory
v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Na zdôraznenie správnosti dôvodov, uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie a s
prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti:

9. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal odvolací súd za preukázané, že dňa
21.11.2015 žalovaný ako dlžník so spoločnosťou G. ako veriteľom (právny predchodca žalobcu) uzavreli
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo
výške 491,- eur s tým, že žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu splácať v 20-tich mesačných splátkach s
tým, že prvá splátka bola splatná dňa 20.12.2015 a ďalšie vždy k 20. dňu v mesiaci. Termín konečnej

splatnosti bol uvedený 07/2017. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky splatnej dňa 20.04.2016,
z ktorého dôvodu právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného listom zo dňa 26.06.2016 k úhrade
splátky splatnej v mesiaci 04/2016 do 05.08.2016, inak veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Výzva
bola žalovanému doručená dňa 01.07.2016. Žalovaný dlžnú splátku nezaplatil. Právny predchodca
žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 19.09.2016.

10. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

11. Podľa § 101 Obč. zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.12. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,
začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stal zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky.

15. Za správny považuje odvolací súd právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva
uzavretá medzi stranami je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a teda spotrebiteľskou
zmluvou podľa § 52 ods. 1 a nasl. Obč. zákonníka. Takéto posúdenie vzťahu medzi stranami sporu
nebolo v konečnom dôsledku sporné, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak na vzťah medzi

stranami sporu aplikoval právne normy spotrebiteľského práva.

16. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom vysloveným v napadnutom rozsudku súdu prvej
inštancie, že dlh žalovaného na úvere je premlčaný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dlh
žalovaného sa stal splatným po tom, čo právny predchodca žalobcu uplatnil svoje právo a zosplatnil

celý úver v dôsledku neuhrádzania splátok riadne a včas a ku dňu 19.09.2016 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť, ktorá skutočnosť nepochybne vyplýva z obsahu spisu (predžalobná upomienka, oznámenie
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, ktoré na predžalobnú upomienku odkazuje, ako aj zo samotnej
žaloby). Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splateným celý dlh,
stanovuje Občiansky zákonník v § 103 druhá veta osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej

doby zosplatneného dlhu. V zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie
niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr, ako
dôjde k zosplatneniu dlhu, začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorý
bol dlh zosplatnený. V danom prípade, ak právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú

splatnosť celého úveru pre nezaplatenie splátky za mesiac 04/2016 (§ 565 v spojení s § 53 ods. 9
Obč. zákonníka), ktorá bola splatná dňa 20.04.2016, začala plynúť premlčacia doba práva na zaplatenie
celého zosplatneného dlhu odo dňa nasledujúceho po splatnosti uvedenej splátky, teda odo dňa
21.04.2016 a uplynula dňa 21.04.2019. Svoje právo na zaplatenie zosplatneného dlhu žalovaného z
úveru si žalobca uplatnil na súde až dňa 01.07.2019, teda po márnom uplynutí premlčacej doby. Na

základe uvedeného bol správny záver súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného nároku žalobcu.

17. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
ako vecne správny potvrdiť.

18. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania, nakoľko
mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

19. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.