Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 6, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314219164
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2314219164.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:
JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: E. K.., nar. XX.X.XXXX,
adresa N., o zaplatenie 6.990,70 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Galanta č. k. 17C/163/2015-91 zo dňa 31.1.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou
výrokovou vetou žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2.Rozhodnutiesúdodôvodnilprávneaplikáciouustanovení§52aods.1,2,§35ods.2,,§37ods.1,§40
ods. 1, § 43, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
s použitím § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 5b
zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa...

3. Súd vychádzal zo skutkového stavu ako vyplynul z vykonaného dokazovania, že dňa 8.9.2010
uzatvorili strany Zmluvu a Zmluvu o zabezpečení číslo XXXXXXXXX na poskytnutie účelového úveru
a to úhrady ceny predmetu financovania a nákladov spojených s poskytnutím úveru - kúpa osobného
motorového vozidla MERCEDES A trieda 150 Classic, VIN: F v hodnote 9.000,- Eur, pričom žalovaný
v hotovosti zaplatil 4.050,- Eur. Zostatok kúpnej ceny vo výške 4.950,- Eur mal byť zaplatený
prostredníctvom úverovej zmluvy, zároveň bol poskytnutý aj úver na náklady spojené s poskytnutím

pôžičkyvovýške1.197,-Eur.Celkovávýškaúveruboladohodnutána6.147,-Eur,ročnáúrokovásadzba
15,15 %, RPMN 15,15 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom 8.090,88 Eur, konečná splatnosť úveru
08/2014, mesačná splátka 168,56 Eur, prvá splátka splatná 23.9.2010, počet splátok 48.

4. Súd prvej inštancie ustálil, že posudzovaný právny vzťah medzi stranami je od svojho vzniku právnym
vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, preto je potrebné pri posudzovaní vzájomných práv a

povinností použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok NS SR sp. zn. 3 MCdo 14/2014).

5. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na to, že z úverovej zmluvy nie je jasné, či žalobca poskytol
žalovanému dva úvery a to vo výške 4.950,- Eur na zostávajúcu časť kúpnej ceny vozidla a vo výške
1.197,- Eur na náklady spojené s poskytnutím úveru. Nie je ani jasné, prečo bol žalovanému poskytnutý
úver vo výške 6.147,- Eur na doplatenie kúpnej ceny vozidla, keď vozidlo bolo predané za 9.000,- Eur,

pričom žalovaný v hotovosti uhradil 4.050,- Eur, teda zostávalo zaplatiť titulom kúpnej ceny už „len“
4.950,- Eur. V časti úverovej zmluvy Spôsob financovania je tak zmluva neurčitá, pričom sa jedná opodstatné náležitosti zmluvy. Sám žalobca pritom nemá jasno v tom, ako bol úver poskytnutý. Jedná sa
o účelový úver a právny predchodca jasne špecifikoval účel oboch úverov. Súd nemôže neprípustným
spôsobom, exetenzívne vykladať právny úkon tak, aby dospel k záveru o platnosti právneho úkonu.

Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že úverová zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom
pre jej neurčitosť (§ 37 OZ), nedodržanie písomnej formy (§ 9 ods. 1 veta prvá zák. č. 129/2010 Z.z.),
nakoľko nie je určité, v akej výške a koľko úverov bolo žalovanému poskytnuté, čím sa zmluva stáva
neurčitou (teda absolútne neplatnou a teda nebola dodržaná ani jej písomná forma). Žiadnym výkladom
nemožno dospieť k jednoznačnému záveru o výške úveru, pričom ani prípadné ďalšie dodatočné

vyjadrenia žalobcu k zmluve na tejto skutočnosti nič nezmenia. Súd nepopiera, že jednou zmluvou môže
žalobca poskytnúť spotrebiteľovi aj viac úverov, každý úver však musí byť jasne, zrozumiteľne a určito
definovaný, musia byť k nemu uvedené všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských
úverov, aby mal spotrebiteľ jednoznačný prehľad o svojich povinnostiach a o splácaní úveru. K plneniu
žalobcu v prospech žalovaného potom došlo jedine z titulu bezdôvodného obohatenia. V zmysle § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa... je pritom súd povinný z úradnej povinnosti pri nároku

zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať na prípadné premlčanie, aj keď sa ho účastník nedovoláva. Súd
preto prioritne posudzoval túto otázku. Keďže v prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia, považoval za potrebné aplikovať § 107 Občianskeho zákonníka, v ktorom
je stanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna dvojročná a objektívna trojročná, pričom
subjektívna začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu

a kto sa na jeho úkor obohatil. V prejedávanom prípade subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom
8.9.2010 a uplynula dňa 8.9.2012, najneskôr v objektívnej premlčacej dobe dňa 8.9.2013, pričom žaloba
bola podaná na súd až dňa 4.8.2014, t. j. po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom k tomu súd nemôže
priznať žalobcovi právo na pnenie z bezdôvodného obohatenia.

6. Súd prvej inštancie tiež uzavrel, že poukazom na § 457 a § 458 Občianskeho zákonníka
nemohol žalobcovi priznať ani plnenie vyplývajúce z nákladov spojených s vymáhaním vo výške
78,- Eur a spracovateľského poplatku vo výške 126,- Eur, ktorá žalobca vynaložil, pretože súdu
nepreukázal oprávnenosť týchto nákladov, navyše aj uzatvorená Zmluva o zabezpečení je neplatná,
nakoľko sa viazala na úverovú zmluvu, ktorá je absolútne neplatným právnym úkonom a teda aj táto

„závislá“ zmluva nasleduje osud úverovej zmluvy. Ak žalobcovi vznikli nejaké náklady na odobratie
vozidla a jeho následný predaj tretej osobe, bolo to bez zmluvného základu. Ako však sú uviedol,
žalobca nepreukázal oprávnenosť výdavkov vo výške 78,- Eur (vykonaná práca na základe zmluvy
- absolútne nepreskúmateľná faktúra č. 119043). Navyše, žalobca ako osoba podnikajúca v tejto
sfére dlhé roky, si musela byť vedomá absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy a teda vzniku práva na

vydanie bezdôvodného obohatenia, preto ak by postupovala s odbornou starostlivosťou, k dodatočným
výdavkom za odobratie vozidla ani nemalo dôjsť. Vozidlo ani nemalo byť žalovanému vydané na základe
absolútne neplatnej úverovej zmluvy. Na základe uvedeného súd potom žalobu zamietol v plnom
rozsahu, nakoľko bola podaná nedôvodne.

7.Otrováchkonaniasúdrozhodolsúdvsúladesustanovením§255ods.1CSP.Vsporovýchkonaniach
saohľadomnáhradytrovkonaniauplatňujetzv.zásadaúspechu.Vdanomprípadežalovanýbolvkonaní
plne úspešný a teda by mal právo na plnú náhradu trov konania, žiadne trovy konania mu však nevnikli,
a preto mu ich náhradu súd nepriznal.

8.Protitomutorozsudkuvcelomjehorozsahupodalodvolaniežalobca,ktorýmsadomáhal,abyodvolací
súd v zmysle § 388 CSP napadnuté rozhodnutie zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal
žalovaného uhradiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi aj náhradu
trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. Žalobca uviedol, že napadnutý
rozsudok považuje za nesprávny a odvolanie odôvodňuje tým, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f) CSP). Vyslovil názor, že pokiaľ súd považoval zmluvu za absolútne neplatný
právny úkon pre neurčitosť a nedodržanie písomnej formy nerozhodol správne, keďže zo zmluvy
jednoznačne vyplýva výška poskytnutého úveru 6.147,- Eur, pričom suma 4.950,- Eur predstavuje len
časť poskytnutého úveru ako doplatok kúpnej ceny a náklady s poskytnutím pôžičky sú 1.197,- Eur, čo

predstavuje spolu 6.147,- Eur ako celkový poskytnutý úver. Sám súd v rozsudku uvádza, že žalobca
pravdepodobne plnil žalovanému sumu 6.147,- Eur, teda súd v zásade ustálil sumu poskytnutého úveru,
avšak aj napriek tomu zmluvu vyhodnotil ako neplatnú, inak v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu
SR I. ÚS 242/2007, na ktoré odvolateľ v odvolaní poukázal. Zmluvu o úvere tak nie je možné považovaťza neplatnú a následne nemožno nárok posúdiť ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia a aplikovať
naň príslušné ustanovenia týkajúce sa premlčania nároku z bezdôvodného obohatenia.

9. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie

(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po
preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k
záveru, že odvolaniu žalobcu je možné priznať úspech, v dôsledku čoho je nevyhnutné s použitím § 389
ods. 1 písm. b) a c) v spojení s § 391 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11.Predmetomprieskumuodvolaciehosúdu,spoukazomnauplatnenúodvolaciuargumentáciužalobcu
bolo predovšetkým posúdiť, či súd prvej inštancie vec správne skutkovo a právne posúdil, keď uplatnený
nárok žalobcu ako v celom rozsahu premlčaný zamietol.

12. Pri posudzovaní premlčania nároku žalobcu vychádzal súd prvej inštancie z § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, teda zo skutočnosti, že je sám z úradnej povinnosti oprávnený skúmať
otázku premlčania nároku žalobcu aj bez toho, aby sa samotný spotrebiteľ premlčania dovolal.

13. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú

podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval).

14. Podľa § 193 veta prvá CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny
predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

15.VzhľadomnaprávoplatnýnálezÚstavnéhosúduSRvovecič.k.PL.ÚS11/2016-60zodňa7.2.2018,

sa v predmetnej veci stalo základnou právnou otázkou, či na daný prípad bolo možné aplikovať ust.
§ 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, teda či súd mohol z úradnej povinnosti, teda bez
vznesenia námietky premlčania žalovanou, skúmať, či nárok žalobcu je premlčaný, a to aj so zreteľom
na skutočnosť, že na Ústavný súd SR, bol už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podaný návrh
na posúdenie súladu ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

16. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom do 26.7.2018, orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

17. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§100 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Ustanovenie § 5b bolo do Zákona o ochrane spotrebiteľa vnesené novelou, zákonom č. 102/2014
Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej
na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom platnosť a účinnosť nadobudlo 1. mája 2014.
Na základe predmetného ustanovenia § 5b z. č. 250/2007 Z. z., sa súdu (ktorý je možné považovať za
orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy) ukladala povinnosť v súdnom konaní z úradnej

povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá.
Predmetnému ustanoveniu sa prisudzoval v súdnej praxi procesný charakter, preto bolo aplikované
súdmi aj v konaniach, ktoré sa začali ešte pred účinnosťou tohto ustanovenia.

19. Dňa 8.9.2015 podal Okresný súd Košice II. na Ústavný súd SR návrh na rozhodovanie o súlade § 5b

zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ústavný súd
SR tento návrh prijal na ďalšie konanie uznesením zo dňa 9.11.2016 pod č. k. PL. ÚS 11/2016-7.

20. Nálezom PL. ÚS 11/2016-60 zo dňa 7.2.2018 Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky. Predmetný nález bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
dňa 27.9.2018, čím stratilo ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. účinnosť.

21. Ústavný súd SR vo svojom náleze PL. ÚS 11/2016-60 zo dňa 7.2.2018 v bode 51. uzavrel, že

predmetné ustanovenie prekračuje prah komponentu právnej istoty ako súčasti princípu právneho štátu,
ako aj práva na súdnu ochranu, čím je porušený princíp legality ako komponent procesnej férovosti, a
takto aj „férovosť“ legislatívna chránená čl. 1 ods. 1 Ústavy.

22. Podľa § 41 ods. 2 zák. č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov, nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym
predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vyhlási sa spôsobom ustanoveným na
vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.

23. Podľa § 41a ods. 1 zák. č. 38/1993 Zb., právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia

strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.

24. Podľa § 41b ods. 2 zák. č. 38/1993 Zb., ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v civilnom
procese alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom
ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno

nútene vymáhať.

25. V právnoaplikačnej praxi sa uplatňuje základné interpretačné pravidlo zakotvené v čl. 152 ods. 4
Ústavy SR, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Ide o generálny interpretačný princíp

uplatňovaný súdom aj vo svojej rozhodovacej činnosti.

26. Ústavný súd SR vo svojom náleze č. k. I. ÚS 316/06-37 zo dňa 20.12.2006 konštatoval, že:
„Hoci Ústava SR a Zákon o ústavnom súde nemajú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch
nálezu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením konania, treba dôjsť k jednoznačnému

záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc.
Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením
nálezu, potom a fortiori to musí tak byť vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia
nálezu o nesúlade. Opačný výklad je priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň
neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty. ... Takýto záver korešponduje aj so stanoviskom

pléna ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/06 z 11.10.2006, ktorým ústavný súd prijal zjednocujúce
stanovisko k odchylným právnym názorom senátov ústavného súdu...“ (rovnako aj nález Ústavného
súdu SR č. k. I. ÚS 48/06-24 zo dňa 14.6.2006).

27. Vzhľadom na uvedené východiská platí, že nálezom Ústavného súdu vo veci sp. zn. PL. ÚS 11/2016

stratilo ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. účinnosť ex tunc, t. j. bolo anulované od počiatku, hľadí sa
naň ako by nikdy nebolo účinné, a teda nikdy nebolo súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.
V zmysle ust. čl. 152 ods. 4 Ústavy SR predmetné ustanovenie nemalo byť v právnej praxi ani nikdy
aplikované. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade oprel svojezamietajúce rozhodnutie o také znenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., ktoré v čase jeho rozhodovania
nebolo účinné, teda súd rozhodol v rozpore s Ústavou SR a zákonom, čím nielenže vec nesprávne
právne posúdil, keď pristúpil k posudzovaniu otázky premlčania nároku žalobcu z úradnej povinnosti a

nie na námietku dlžníka, ale nakoľko nezvolil postup podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, svojim postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Odvolací súd tak uzatvára, že odvolanie žalobcu je dôvodné (§ 389 ods.
1 písm. b/ a c/ CSP).

28. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu s
použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil, keďže súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, (posudzovaním premlčania z úradnej povinnosti), pričom tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čím potom súd nezameral dokazovanie
správnym smerom a tým nevykonal i ďalšie navrhované (v danom prípade nevyhnutné) dôkazy, pričom

vzhľadom na rozsah potrebného dokazovania nie je účelné doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom,
a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vec preskúmať, zaoberať sa
pritom vecnou aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov, tu už aj s

prihliadnutím na jeho argumentáciu vychádzajúcu z jeho odvolania, za tým účelom v súlade s ust. §
295 CSP doplniť dokazovanie, jeho výsledky nadväzne opätovne komplexne vyhodnotiť, posúdiť podľa
príslušných hmotnoprávnych ustanovení a následne znova vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je
potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí pritom prvoinštančný
súd rozhodne zároveň aj o náhrade trov konania včítane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.

1 CSP).

30. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).