Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. máj 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14Er/520/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4307210002
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Muziková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4307210002.2

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., Cintorínska 21, IČO:
35 776 005, Bratislava, proti povinnému: M. T., T.. XX.XX.XXXX, Č. Z.Á. XXX/XX, Y. T. R., o vymoženie
16,60 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, Exekútorský úrad Šaľa, sa trovy exekúcie n e p
r i z n á v a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený (v tom čase Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre,
IČO:00735809) podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu - blok na pokutu nezaplatenú na mieste Obvodného oddelenia PZ Želiezovce číslo

Z. XXXXXXX zo dňa 19.09.2006, pre vymoženie sumy 16,60 eur. Súdny exekútor na základe návrhu a
exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu Okresný súd Levice
dňa 10.09.2007 udelil - poverenie č. 5402 045401, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.

2. Súd zistil, že existuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie z úradnej povinnosti súdu. Došlo k

uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je
vedené exekučné konanie s poukazom na § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
účinnom do 31.08.2008. Zároveň oprávnený podal dňa 13.12.2018 návrh na zastavenie exekúcie z
dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty.

3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného od 1.4.2017, ak tento zákon v§
243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.3.2017 (ďalej Exekučný poriadok), ak

to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.7.Podľa§88ods.1zákonač.372/1990Zb.opriestupkochúčinnéhodo31.8.2008rozhodnutieouložení
pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch
rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

8. Podľa § 583 Občianskeho zákonníka súd je povinný na zánik práva prihliadať, aj keď to dlžník
nenamietne.

9. Exekučným titulom vo veci je rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste Obvodného

oddelenia PZ Želiezovce číslo Z. XXXXXXX zo dňa 19.09.2006 (ďalej len blok), ktorým správny orgán
rozhodol o vine a o tom, že za priestupok, ktorého sa obvinený (povinný) dopustil porušením zákona č.
315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa
mu ukladá sankcia - pokuta vo výške 16,60 eur (500,- Sk), ktorú bol povinný zaviazaný zaplatiť do 15 dní
od uloženia pokuty. Zákon o priestupkoch obsahoval v tom čase (v čase rozhodnutia správneho orgánu
- vydania rozkazu a začatia plynutia lehoty na plnenie) aj právnu úpravu výkonu tohto rozhodnutia a

to tak, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov
konania bolo možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie (§ 88 ods. 1
zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008). Charakter lehoty vyplývajúcej z citovaného zákonného
ustanovenia bol prekluzívny, preto jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniklo. To
znamená, že v lehote 3-och rokov bolo potrebné rozhodnutie vykonať, t. j. výkon rozhodnutia nielen

nariadiť, ale výkon rozhodnutia musel byť v uvedenej lehote aj skončený, pričom na zánik tohto práva
súd prihliada z úradnej povinnosti, aj keď to dlžník nenamietne.

10.Lehotanavykonanieexekučnéhotituluvtejtovecizačalavzmysle§88ods.1zákonaopriestupkoch
účinného do 31.8.2008 plynúť od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie uloženej pokuty. Z bloku na

pokutu vyplýva, že pokuta bola povinnému uložená dňa 19.09.2006, zaplatiť ju mal do 15 dní, t. j. do
04.10.2006. Vykonateľnosť nadobudol exekučný titul dňa 05.10.2006. Trojročná lehota, v ktorej bolo
možné rozhodnutie vykonať, sa potom skončila dňom 05.10.2009.

11. S účinnosťou od 1.9.2008 došlo zákonom č. 298/2008 Z. z. k zmene právnej úpravy ustanovenia

§ 88 zákona o priestupkoch tým, že prvý odsek tohto ustanovenia bol vypustený bez toho, aby
bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred
uvedeným dňom. Z obsahu dôvodovej správy k tejto novele možno vyvodiť záver, že vypustením prvého
odseku § 88 zákona o priestupkoch sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostala do
súladu s právnou úpravu v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní upravujúcou lehotu na nariadenie

výkonu rozhodnutia (§ 71 ods. 3), pretože nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo
iné, ako vymáhanie iných pokút.

12. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik,
zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva

platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady
platí pre oblasť práva verejného, ale aj pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch
upravujúcichprávosúkromnénemôžeprávnanormapôsobiťspätne,pokiaľvzákonejejspätnáúčinnosť
nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej
účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava

upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje,
že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa
teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia
vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta
nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy.

13. Ak sa teda právna úprava zmení v čase, keď už lehota na vykonanie rozhodnutia začala plynúť, môže
sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje(vo
svojich prechodných ustanoveniach) alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za
následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecnej platnej zásade trestania upravenej v čl. 50

ods. 6 Ústavy SR. Aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8 Sžo 147/2008 uviedol, že ak
správne delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle čl. 6 ods. 1 prvá veta dohovoru, treba,
aby aj súd prihliadol k zániku zodpovednosti za správny delikt z úradnej povinnosti (ex offo) bez ohľadu
na skutočnosť, či zánik zodpovednosti za správny delikt v podanej žalobe na preskúmanie zákonnostirozhodnutia žalovaného alebo v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozsudku žalobca namietal. V
tomtoprípadezákonč.298/2008Z.z.,ktorýmbolsúčinnosťouod1.9.2008zrušenýods.1§-u88zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, neobsahuje vo svojich ustanoveniach úpravu spätnej účinnosti, preto

sa prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa predchádzajúcej úpravy, musí podľa nej aj dokončiť.

14. Uvedené závery podľa názoru exekučného súdu vyplývajú aj zo stanoviska správneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Snj 840/02 (číslo judikátu 21/2003), aj keď sa týka plynutia
premlčacích lehôt pri vymáhaní sankcií uložených podľa predpisov o sociálnom zabezpečení: „... právo

Sociálnej poisťovne vymáhať poplatok za nesplnenie ohlasovacej povinnosti, pokuty a penále podľa
predpisov o sociálnom zabezpečení sa premlčuje v lehotách, vyplývajúcich z právneho predpisu,
platného v čase, kedy jej právo vzniklo, pokiaľ úprava premlčacích lehôt nie je podľa nového právneho
predpisu pre účastníka výhodnejšia.“

15. Uvedené závery tiež vyplývajú z rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky a Ústavného súdu

Českej republiky, podľa ktorých: „Ak sa spájajú otázky významné pre exekúciu správneho rozhodnutia s
predpisom, na základe ktorého bol vydaný (pričom rozhodné je znenie predpisu účinné v dobe vydania
rozhodnutia), je potrebné tiež lehotu, do uplynutia ktorej možno rozhodnutie vykonať ako vlastnosť
exekučného titulu, posudzovať podľa týchto predpisov (uznesenie NS ČR 20 Cdo 1802/2007 zo dňa
30.10.2008, uznesenie NS ČR20Cdo 43/2010 zo dňa 15.11.2011). „Vzhľadom na absenciu prechodných

ustanovení všeobecné súdy postupovali podľa základného pravidla o časovej pôsobnosti právnych
noriem, ktoré zásadne nepôsobia naspäť. Lehotu, do ktorej je možné rozhodnutie vykonať, ako vlastnosť
exekučného titulu, bolo preto správne posúdiť podľa právneho predpisu, podľa ktorého bolo vykonávané
rozhodnutie vydané (uznesenie ÚS ČR II. ÚS 3391/11 zo dňa 15.11.2011).

16. Podľa názoru prof. Mareka Števčeka (Bulletin SAK 3/2015 - O temporalite procesných noriem, malé
praktikum z teórie práva) „princípom právnej úpravy má však byť vždy princíp aretroaktivity právnych
noriem, avšak len v zmysle neprípustnosti tzv. „pravej“ retroaktivity. Mnohé zmätky totiž vyvoláva
práve pretrvávajúca dichotómia vnímania retroaktivity na pravú a nepravú. Jej korene možno nájsť
už u Savignyho, no jednoznačne sa prikláňame k pomerne smelým a stojaté vody nazerania na túto

koncepciu rozčerujúcim názorom, ktoré toto rozlišovanie odmietajú. Retroaktivita môže byť len jedna,
nepripúšťajúca žiadne prívlastky. Ide o vyjadrenie zásady lex retro non agit, teda, že zákon nepôsobí
(nemá pôsobiť) spätne -čiže princíp aretroaktivity alebo zákazu retroaktivity. Porušenie tohto princípu
znamená, že právna norma reguluje spoločenské vzťahy spätne, teda, že mení obsah práv a povinností
svojichadresátovspätnedočasu,kedysamanebolaúčinná,čímporušujepožiadavkunaúpravuobsahu

právnych vzťahov len do budúcnosti. Jedine tento stav je stavom retroaktívnym. Nič iné. Vo všeobecnosti
možno konštatovať, že ústavný zákaz retroaktivity môže mať povahu absolútnu alebo relatívnu, a v
rámci tohto delenia aj povahu explicitnú alebo implicitnú - Prusák v citovanej práci hovorí v slovenských
podmienkach o existencii explicitného relatívneho zákazu retroaktivity, a implicitného absolútneho
zákazu retroaktivity v Ústave SR. Jednoduchou tézou je, že intertemporalita hmotnoprávnych noriem

je so železnou pravidelnosťou posudzovaná podľa pravidiel „nepravej“ retroaktivity - pre denotát tohto
pojmu budeme používať priliehavejší, i keď ťažkopádnejší výraz princíp okamžitej účinnosti. Pojmovým
znakomtohtoprincípujepritomskutočnosť,ženasegmentyminulýchprávnychdejovsapriposudzovaní
ich aprobácie použije skoršia, zrušená právna úprava. Právna norma tak reguluje už existujúce vzťahy
do budúcnosti, ale isté právne stavy, úkony a udalosti, alebo ich parciálne prvky sa posudzujú naďalej

podľa skoršej (zrušenej a neúčinnej) právnej úpravy.

17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj napriek tomu, že v Zákone o priestupkoch chýbajú prechodné
ustanovenia k problematike zrušeného § 88 ods. 1, nemožno na vzťahy vzniknuté do 31.08.2008
aplikovaťnovúprávnuúpravu,nakoľkobybolporušenýústavnýprincípzákazuretroaktivityajepotrebné

aplikovať na spomenuté vzťahy zrušenú právnu úpravu s poukazom aj nato, že preklúzia je inštitút
hmotného práva a nemožno v danom prípade aplikovať zásady typické pre právo procesné akými sú
princíp okamžitej aplikability procesných noriem dopĺňaný pravidlom zachovania účinkov procesných
úkonov, nazývaný tiež princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. (bližšie pozri prof. Marek Števček
Bulletin SAK 3/2015).

18. Okrem vyššie uvedeného, keďže novšia právna norma (§ 71 ods. 3 Správneho poriadku), ktorej
účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia prekluzívnej lehoty, obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej jesituácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 88 ods.1
zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008.

19. Súd exekúciu zastaví, ak zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Neúčinnosť exekučného
titulu je jedným z dôvodov, pre ktorý musí byť exekúcia zastavená. Keďže exekučný titul vo veci sa stal
v priebehu exekúcie neúčinným v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na jeho vykonanie (vymoženie
povinnosti uloženej exekučným titulom), súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP a § 58 ods. 1 EP
zastavil.

20. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.

21. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

22. Súd doručil súdnemu exekútorovi dňa 22.02.2019 výzvu, aby zaslal súdu vyčíslenie trov exekúcie a
exekučný spis, v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Súdny exekútor doposiaľ na výzvu súdu nereagoval
a preto mu súd trovy exekúcie nepriznal .

23. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

P O U Č E N I E : Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie.
Odvolanie možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice, v dvoch

písomných vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.

V Leviciach, dňa 14. mája 2019