Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. október 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 21C/54/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117204672
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:6117204672.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu: E. H., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, F., zastúpený: AKFU LEGAL, s.r.o., IČO: 47950358, Havlíčkova 11A,
Bratislava proti žalovanému: X. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. S. X, H. N., zastúpený: In Medias
Res, s.r.o., IČO: 36863351, Sladovnícka 13, Trnava, o zaplatenie 40.000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouzodňa27.02.2017,doručenouOkresnémusúduBanskáBystricadňa28.02.2017,
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 40.000 eur s

úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 02.12.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca
žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.11.2015 Žalobca a Žalovaný uzavreli Zmluvu o pôžičke, predmetom
ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 40.000 EUR zo strany Žalobcu ako veriteľa
pre Žalovaného ako dlžníka (ďalej len „Zmluva“). Peňažné prostriedky boli Žalovanému poskytnuté
(odovzdané) ku dňu podpisu (v deň podpisu) Zmluvy, čo Žalovaný potvrdil svojim vlastnoručným
podpisom Zmluvy, tak ako je uvedené v článku II bod 1 Zmluvy. V článku II ods. 2 Zmluvy sa
Žalovaný ako dlžník zaviazal zaplatiť svoj dlh, t.j. vrátiť Žalobcovi ako veriteľovi poskytnuté peňažné

prostriedky do 01.12.2016. Nakoľko zo strany Žalovaného nedošlo k vráteniu poskytnutých peňažných
prostriedkov v súlade s lehotou podľa článku II ods. 2 Zmluvy, bol Žalobca nútený prostredníctvom
svojho právneho zástupcu vyzvať Žalovaného na vrátanie peňažných prostriedkov vo výške 40.000 EUR
spolu s príslušenstvom, a to zaslaním predžalobnej výzvy zo dňa 26.1.2017. Žalovaný si výzvu Žalobcu
prevzal dňa 30.1.2017 avšak do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradil. Keďže Žalovaný nesplnil svoju
povinnosť vrátiť Žalobcovi Dlžnú sumu v lehote stanovenej v článku 2 ods. 2 Zmluvy, dostal sa voči
Žalobcovi do omeškania so splatením svojho peňažného záväzky. V dôsledku omeškania Žalovaného

vznikla Žalovanému v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinnosť zaplatiť
Žalobcovi okrem Dlžnej sumy aj zákonný úrok z omeškania, a to vo výške 5 % ročne od 02.12.2016 do
zaplatenia. Žalobca ako dôkazy označil a predložil Zmluvu o pôžičke zo dňa 5.11.2015, Predžalobnú
výzvu zo dňa 26.1.2017, Fotokópiu doručenky.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz č.k. 8Up/7/2017 zo dňa 06.03.2017, ktorým
vyhovel žalobe v plnom rozsahu.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením v ktorom uviedol,
že žalovaný so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí, keďže za aktuálneho skutkového stavu si nie je
vonkoncom vedomý, že by žalobcovi v tomto konaní bol dlžný predmetnú sumu a v tejto súvislostipovažuje tvrdenia žalobcu za účelové a zavádzajúce, ktoré v súčasnosti nemajú reálnu skutkovú
ani právnu opodstatnenosť. Predmetná suma spomínanej pôžičky, t. j. suma 40.000 EUR nebola
žalovanému nikdy reálne z strany žalobcu odovzdaná a žalovaný takúto sumu nikdy od žalobcu

neprevzal, to znamená, nebola mu odovzdaná ako v deň podpisu zmluvy pôžičke a rovnako ani neskôr
a to ani len sčasti. Sám žalobca do značnej miery rozporuplne uvádza, že táto pôžička mala byť
žalovanému reálne odovzdaná ku dňu podpisu (v deň podpisu) zmluvy o pôžičke, pričom samotná
zmluva hovorí o momente podpisu zmluvy, t. j. pri samotnom akte jej podpisu priamo u notára, keďže
oba podpisy účastníkov tejto zmluvy boli overované u notára, ako to vyplýva z predložených listinných

dokumentov. K predmetnému "reálnemu" odovzdaniu sporných peňažných prostriedkov neexistuje k
dnešnému dňu žiaden relevantný písomný doklad potvrdzujúci skutočné plnenie z uzavretej zmluvy
o pôžičke (ako napr. príjmový doklad vystavený žalovaným), ani žiaden stotožnený svedok, ktorý by
dokázal hodnoverne potvrdiť skutočné odovzdanie predmetu pôžičky do rúk žalovaného. Pre pôžičku je
v zmysle ust. § 657 OZ dôležité prenechanie veci, teda jej reálne odovzdanie druhému subjektu, či je
jednou z podstatných náležitostí tejto zmluvy. To, čo bolo uvedené v jej znení ("potvrdenie žalovaného

o prevzatí čiastky podpisom zmluvy"), môže byť ovplyvnené rôznymi skutočnosťami, okolnosťami, ale
tiež napr. tiesňou toho subjektu, ktorý si požičiava a jej prípadným využitím (ust. § 39a OZ). A práve
preukázanie odovzdania sumy tvrdenej žalobcom by malo byť nad akúkoľvek pochybnosť. Žalobca
rovnako dostatočne nepreukázal, že by pri podpise predmetnej zmluvy reálne disponoval sumou 40.000
EUR v hotovostí, to znamená nielen, či mal túto sumu skutočne "fyzicky" u seba, ale ani jej prípadný

pôvod, čí vôbec takouto čiastkou mohol reálne disponovať. Určitá nejasnosť ohľadne skutočnej výšky
pôžičky (pohľadávky) vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o pôžičky vyvstáva i z čl. II ods. 3 tejto zmluvy
(ak dlžník nevráti dlžnú čiastku v plnej výške ... veriteľ žiada o zaplatenie celej svojej pohľadávky?!). Pre
nedobromyseľnosť žalobcu nielen v čase uzavretia zmluvy o pôžičke dňa 05.11.2015, ale i v spojitosti
s podaním tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu, svedčí i ďalšia zásadná skutočnosť, resp.

zákonná prekážka, spočívajúca v tom, že od 01.01.2013 nadobudol účinnosť zákon . 394/2012 Z.z., o
obmedzení platieb v hotovostí, ktorý zakazuje vykonávať platby v hotovosti prevyšujúce sumu 15.000
EUR, ak sa jedná o platby medzi fyzickými osobami - nepodnikateľmi. Zákon zakazuje akékoľvek
platby v hotovostí bez ohľadu na ich právny dôvod, okrem výnimiek presne definovaných v zákone.
Zákaz sa vzťahuje nielen na platby za predaj tovaru a poskytovanie služieb, ale aj na platby pôžičiek,

plneniezáväzkov,vkladyspoločníkovdozákladnéhoimania,vyplácaniepodielovnazisku,platbyzáloha
preddavkov a pod., pričom platbou v hotovosti sa rozumie odovzdanie bankoviek alebo mincí v hotovosti
vmeneeuroalebobankoviekalebomincívhotovostivinejmeneodovzdávajúcimaprijatietejtohotovosti
príjemcom. Žalovaný tak neuznáva nárok žalobcu uplatnený návrhom na vydanie platobného rozkazu v
tomto konaní, tento považuje za neopodstatnený vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav, to

znamená, že neuznáva nárok žalobcu za daný, nakoľko tento vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
neexistuje a uplatňovaná suma žalobcom v tomto konaní tvoriaca istinu s príslušenstvom je objektívne
nepodložená a nepreukázaná. Žalovaný žiada žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že tvrdenia Žalovaného nie sú ničím podložené,

sú účelové, zavádzajúce a v zjavnej snahe Žalovaného vyhnúť sa plneniu svojho splatného záväzku
voči Žalobcovi. Žalobca preto trvá na podanej žalobe, ako aj na svojom nároku v celom rozsahu. Zo
stranyŽalovanéhoaždodňapodaniaOdporunikdynedošlokspochybneniuanipopretiunárokuŽalobcu
na vrátenie pôžičky, ktorý mu vyplýva zo Zmluvy o pôžičke, ktorú Žalobca uzavrel so Žalovaným dňa
05.11.2015, a to ani pri vzájomnej komunikácii Žalobcu so Žalovaným, ani na základe Predžalobnej

výzvy, ktorá bola Žalovanému doručená dňa 30.01.2017. K tvrdeniam Žalovaného o tom, že Žalobca
neodovzdalpredmetpôžičkyŽalovanémuaŽalovanýtentopredmetpôžičkynikdyodŽalobcuneprevzal,
žalovaný poukázal na čl. II bod 1 Zmluvy o pôžičke, podľa ktorého Dlžník podpisom tejto zmluvy
potvrdzuje prevzatie čiastky uvedenej v článku I. tejto zmluvy. Z tohto ustanovenia Zmluvy o
pôžičke zreteľne vyplýva, že pôžičku Žalobca odovzdal Žalovanému pri podpise Zmluvy o pôžičke.

Žalovaný svojimi tvrdeniami de facto spochybňuje svoj vlastnoručný podpis (overený notárom) na
Zmluve o pôžičke. Zmluvu o pôžičke uzavrel so Žalobcom slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Na
základe predložených dôkazov je dostatočne preukázané, že došlo k odovzdaniu predmetu Zmluvy o
pôžičke, t. j. peňažných prostriedkov vo výške 40.000 EUR, v súlade s čl. II bod 1 Zmluvy o pôžičke.
Žalobca, ako fyzická osoba nie je v zmysle žiadneho právneho predpisu povinná, vzhľadom k tomu,

že išlo o poskytnutie pôžičky medzi dvomi fyzickými osobami nepodnikateľmi, vystaviť Žalovanému o
poskytnutej pôžičke príjmový pokladničný blok alebo iné obdobné potvrdenie. Pri pôžičke peňazí je
písomné potvrdenie dlžníka postačujúcim dôkazom, ktorý si starostlivé zmluvné strany môžu zadovážiť.
Žalobca poskytol pôžičku, čo Žalovaný podpisom Zmluvy o pôžičke výslovne potvrdil. Celkom zrejmýobsah zmluvných dohôd účastníkov občianskoprávnych dohôd, nemôže byť vyvrátený na základe
jednoduchého popretia zo strany účastníka, ktorý preukázateľne nechce niesť následky porušenia
povinnosti zo zmluvného vzťahu (resp. nechce byť nositeľom povinností založených zmluvným

vzťahom). Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súd ČR sp. zn. 33Cdo 2547/2011 a rozsudok
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 43C/183/2013 zo dňa 16.12.2013. Tvrdenie žalovaného, že
prevzatie čiastky potvrdené podpisom Zmluvy o pôžičke mohlo byť ovplyvnené rôznymi skutočnosťami,
napr. tiesňou subjektu, ktorý si požičiava a jej prípadným využitím, žalobca považuje za zavádzajúce
a nepreukázané, nakoľko Žalovaný neuviedol ani jeden dôkaz, ktorým by uvedené podporil. Zmluva

o pôžičke bola zmluvnými stranami uzatvorená slobodne a vážne, jasne a zrozumiteľne. Z konania
Žalovaného je zrejmé, že sa dlhodobo vyhýba splateniu pôžičky, pričom bude na zvážení príslušných
orgánov, či nemohlo ísť o úmyselné konanie od počiatku, čím by mohol dôjsť k naplneniu skutkovej
podstaty trestného činu podvodu. Tvrdenie Žalovaného o tom, že Žalobca dostatočne nepreukázal,
že by pri podpise Zmluvy o pôžičke reálne disponoval sumou 40.000 EUR, je právne irelevantné. K
námietke ohľadne porušenia zákona o obmedzení platieb v hotovosti Žalovaný paradoxne upozornil

na skutočnosť, že reálnym odovzdaním pôžičky vo výške 40.000 EUR k rukám Žalovaného došlo k
porušeniu zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti v platnom znení, ktorý uvádza,
že sa zakazuje platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15.000 EUR medzi fyzickými osobami
nepodnikateľmi, čo má byť pravdepodobne ďalším argumentom na to, že Žalovaný peniaze reálne
neprevzal. Takýto argument však neobstojí. Je pravdou, že Zákon o obmedzení platieb takéto platby

zakazuje, avšak porušenie zákazu nespôsobuje neplatnosť právnych úkonov na základe ktorých sa
vykonala platba v hotovosti tak, ako to vyplýva z § 5 Zákona o obmedzení platieb. A teda, aj napriek
tomu, že k odovzdaniu peňažných prostriedkov vo výške 40.000 EUR na základe Zmluvy o pôžičke
došlo v rozpore so Zákonom o obmedzení platieb, Zmluva o pôžičke je naďalej platná a účinná a jej
zmluvné strany sú v plnom rozsahu zaviazaní na plnenie svojich povinností, ktoré im Zmluva o pôžičke

ukladá, a to aj na povinnosť Žalovaného ako dlžníka pôžičku Žalobcovi ako veriteľovi vrátiť. K porušeniu
Zákona o obmedzení platieb došlo nielen zo strany Žalobcu odovzdaním platby, ale podľa § 9 ods. 1
písm. b) Zákona o obmedzení platieb aj zo strany Žalovaného, ktorý takúto platbu prijal.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca v jeho vyjadrení zo dňa 02.06.2017 neuvádza pre toto

konanie žiadne nové skutočnosti, ktorými by podložil, či konkrétnejšie preukázal už ním skôr vyslovené
závery obsiahnuté v podanej žalobe a rovnako tak žiadne relevantné tvrdenia, ktorými by úspešne
rozporoval procesnú obranu žalovaného. Žalovaný už v podanom odpore jednoznačne vyslovil ten
záver, že predmetná suma spomínanej pôžičky 40.000 EUR, mu nebola nikdy reálne z strany žalobcu
odovzdaná a žalovaný takúto sumu nikdy od žalobcu neprevzal a to ani len sčasti. Žalobca vo svojom

vyjadrení uvádza, že zo strany žalovaného nedošlo až do dňa podania odporu v tomto súdnom konaní
k spochybneniu, resp. popretiu nároku žalobcu vyplývajúceho z predloženej zmluvy o pôžičke. K
uvedenému treba zdôrazniť najmä ten fakt, že vzhľadom na vyššie uvedené reálne „neprevzatie" sumy
pôžičky a teda dobromyseľné presvedčenie žalovaného, že mu v tej súvislosti ani žiaden záväzok
voči žalobcovi nevznikol, neexistoval doposiaľ opodstatnený dôvod na popieranie nároku žalobcu v

súčasnosti uplatňovaného voči žalovanému v tomto súdnom konaní. K popretiu reálneho odovzdania
peňažných prostriedkov tvoriacich pôžičku zo strany žalovaného poukazuje žalobca na čl. II ods. 1
zmluvyopôžičkestým,žežalovanýpodpisomzmluvypotvrdilprevzatiesumypôžičky,zčohopodľajeho
názoru vyplýva, že žalobca pôžičku odovzdal žalovanému pri podpise zmluvy o pôžičke. Sám žalobca
však na strane druhej do značnej miery rozporuplne v podanej žalobe uvádza, že táto pôžička mala

byť žalovanému reálne odovzdaná ku dňu podpisu (v deň podpisu) zmluvy o pôžičke (?), a teda nie
pri momente podpisu zmluvy, t. j. pri samotnom akte jej podpisu priamo u notárky, keďže oba podpisy
účastníkov tejto zmluvy boli overované u notára. K predmetnému "reálnemu" odovzdaniu sporných
peňažných prostriedkov neexistuje k dnešnému dňu žiaden relevantný písomný doklad potvrdzujúci
skutočné plnenie z uzavretej zmluvy o pôžičke (ako napr. príjmový doklad vystavený žalovaným),

predovšetkým však ani žiaden stotožnený svedok, ktorý by dokázal hodnoverne potvrdiť skutočné
odovzdanie predmetu pôžičky pri podpise zmluvy do rúk žalovaného. Za uvedeným účelom žalovaný
žiada tunajší súd o predvolanie p.E. M., zamestnankyne poverenej notárkou R... za účelom objektívneho
objasnenia tej skutočnosti, či táto bola alebo nebola pri podpise dotknutej zmluvy o pôžičke dňa
05.11.2015 notárskom úrade svedkom odovzdania peňažných prostriedkov žalobcom a ich prijatia

žalovaným, ako to tvrdí žalobca vo svojej žalobe a aktuálnom vyjadrení. Pre pôžičku je v zmysle ust.
§ 657 OZ dôležité prenechanie veci. teda jej reálne odovzdanie druhému subjektu, či je jednou z
podstatných náležitostí tejto zmluvy. To. čo bolo uvedené v jej znení ("potvrdenie žalovaného o prevzatí
čiastky podpisom zmluvy"), môže byť ovplyvnené rôznymi skutočnosťami, okolnosťami, ale tiež napr.tiesňou toho subjektu, ktorý si požičiava a jej prípadným využitím (ust. § 39a OZ). A práve preukázanie
odovzdania sumy tvrdenej žalobcom by malo byť nad akúkoľvek pochybnosť. V uvedenom kontexte
žalovaný súdu predkladá nasledovné listinné doklady preukazujúce jeho tiesnivú finančnú situáciu v

období ešte pred uzavretím tejto zmluvy o pôžičke, ako i ku dňu samotného uzavretia predmetnej
zmluvy: - Upovedomenie o začatí exekúcie R.. T. Q. - súdny exekútor zo dňa 08.04.2013. EX 8457/12,
o vymoženie sumy 59.750 EUR s prísl., - Upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností
R.. T. Q. - súdny exekútor zo dňa 08.04.2013. EX 8457/12, o vymoženie sumy 59.750 EUR s prísl., -
Upovedomenie o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky z účtu, z

iných peňažných pohľadávok a predajom nehnuteľností R.. C. M. - súdny exekútor zo dňa 16.03.2015,
EX 911/2013, o vymoženie sumy 10.000 EUR s prísl., - Upovedomenie o začatí exekúcie zriadením
exekučného záložného práva R.. C. M. - súdny exekútor zo dňa 16.03.2015. EX 911/2013 o vymoženie
sumy 10.000 EUR s prísl. Z uvedeného možno dôvodne ustáliť, že žalovaný bol už v čase uzavretia
spomínanej zmluvy o pôžičke v zrejmom predĺžení voči tretím subjektom, keď bol dlžníkom z titulu
viacerých existujúcich splatných (vykonateľných) záväzkov v hodnote značne vyššej než je aktuálne

uplatňovaný nárok žalobcu v tomto konaní. Na základe takejto skutočnej finančnej tiesne u žalovaného
a neschopnosti plniť už v tom čase záväzky voči jeho veriteľom i s ohľadom na zrejmú vedomosť žalobcu
podľa vyjadrenia žalovaného o tejto nepriaznivej situácii žalovaného ešte pred podpisom samotnej
zmluvy (čo zakladá nevyvrátiteľnú domnienku o torn. že žalobca mal mať znalosť už pri uzatváraní
spornej zmluvy o pôžičke o reálnej neschopnosti žalovaného plniť svoj záväzok vyplývajúci z tohto

právneho úkonu), žalovaný v tomto konaní namieta platnosť zmluvy o pôžičke uzavretej medzi stranami
tohto konania a žiada vyhodnotiť tento právny úkon s poukazom na ust. § 39a Občianskeho zákonníka
tunajším súdom ako neplatný. Tvrdenia žalobcu na strane 3 vyjadrenia v otázke spochybňovania svojho
vlastnoručného podpisu žalovaným. resp. citácia označených súdnych rozhodnutí. sa potom javia ako
bezpredmetné pre zákonné rozhodnutie súdu o merite veci v tomto konaní. Naviac pre úplnosť treba

zdôrazniť do značnej miery nešťastnú formuláciu uvedenú v čl. II ods. 1 zmluvy o pôžičke. kde je
uvedené, že túto čiastku predá veriteľ dlžníkovi v hotovosti pri podpise zmluvy, z čoho logicky vyplýva,
že túto čiastku veriteľ dlžníkovi ešte len predá (zmätočný význam a výklad tohto pojmu), čo má za
následok nemožnosť aplikácie spomínaného rozhodnutia NS ČR na takýto prípad, keď v aktuálne
spornej otázke nemá skutková situácia v doposiaľ objasnenom rozsahu v tomto konaní dostatočnú

oporu pre záväznosť takto vysloveného názoru dotknutého súdu. Určitá nejasnosť ohľadne skutočnej
výšky pôžičky (pohľadávky) vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o pôžičky, príp. samotnej sumy reálne
odovzdanej podľa tvrdení žalobcu, vyvstáva i z čl. II ods. 3 tejto zmluvy (ak dlžník nevráti dlžnú
čiastku v plnej výške...veriteľ žiada o zaplatenie celej svojej pohľadávky?). Žalovaný ďalej neustále
zotrváva na svojom tvrdení, že žalobca doposiaľ nepreukázal ani tú zásadnú skutočnosť, že by pri

podpise predmetnej zmluvy reálne disponoval sumou 40.000 EUR v hotovosti, to znamená nielen, či
mal túto sumu skutočne "fyzicky" u seba, ale ani jej prípadný pôvod, či vôbec takouto čiastkou mohol
reálne disponovať. Nie je pravdou, že toto tvrdenie žalovaného je právne irelevantné, práve naopak,
je do značnej miery smerodajným pre ustálenie objektívneho skutkového stavu veci a preukázanie
reálnej možnosti odovzdania žalobcom ním uvádzanej sumy 40.000 EUR v prospech žalovaného. Za

týmto účelom žalovaný žiada tunajší súd, aby bol žalobca v tomto konaní vyzvaný k dôveryhodnému
preukázaniu tejto skutočnosti (predložením výpisu z bankového účtu. príp. iného verifikovateľného
dôkazu). V neposlednom rade treba k námietke žalovaného ohľadne porušenia zákona o obmedzení
platieb v hotovosti zdôrazniť najmä tú skutočnosť. že žalobca sám vo svojom vyjadrení potvrdzuje tú
alternatívu, že v prípade reálnej dispozície so sumou 40.000 EUR a teda jej odovzdania žalovanému

pri podpise spornej zmluvy o pôžičke, by objektívne išlo z jeho strany o protiprávne konanie (sám si je
prekvapujúco vedomý tejto situácie). Nie je však už pravdivým ďalšie tvrdenie žalobcu v tom smere, že
k porušeniu zákona malo tým pádom dôjsť aj zo strany žalovaného prijatím uvedenej sumy, keďže ako
vyplýva z konštantnej procesnej obrany žalovaného v tomto konaní, tento od počiatku tvrdí, že uvedenú,
resp. žiadnu sumu, od žalobcu v spojitosti so zmluvou o pôžičke zo dňa 05.11.2015 neprijal a teda sa

de facto ani nemohol dopustiť akéhokoľvek protiprávneho konania v rozpore so spomínaným zákonom.
Naviac treba poukázať i na ten záver, že v prípade takéhoto postupu žalobcu by bol minimálne on na
takéto „protiprávne" konanie výslovne upozornený zo strany príslušného notára (povereného pracovníka
notárom) prítomného pri podpise zmluvy a zároveň odovzdávaní takejto sumy peňažných prostriedkov
druhej strane zmluvného vzťahu. Žalovaný tak neuznáva nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní,

tento považuje za nepreukázaný vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav, to znamená, že
neuznáva nárok žalobcu za daný, nakoľko tento vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neexistuje
a uplatňovaná suma žalobcom v tomto konaní je objektívne nepodložená, pričom možno zdôrazniť, žepohľadávka žalobcu vyplýva podľa názoru žalovaného z neplatného právneho úkonu. Žalovaný ako
dôkazy označil a predložil Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 08.04.2013, zo dňa 16.03.2015.

6. Žalobca k duplike žalovaného uviedol, že stanovisko Žalovaného v plnom rozsahu považuje za
irelevantné, bez akéhokoľvek právneho opodstatnenia a návrhy Žalovaného na vykonanie dôkazov
za nehospodárne a neefektívne s cieľom procesne zdržiavať priebeh súdneho konania. Žalobca bez
akýchkoľvek pochybností uniesol dôkazné bremeno predložením platne uzavretej Zmluvy o pôžičke, v
ktorej je jasne vyjadrená vôľa Žalobcu a Žalovaného a preto na preukázanie žalovaného nároku nie

je potrebné predkladať žiadne ďalšie dôkazy, resp. požadovať výpovede od ďalších osôb. Vzhľadom k
tomu, že všetky Žalovaným namietané skutočnosti a navrhované dôkazy sú pre priebeh tohto súdneho
konania právne bezvýznamné, neefektívne a nehospodárne, s účelom Žalovaného len zdržiavať celý
priebeh tohto konania, žiada žalobca, aby návrhom Žalovaného na vykonanie ním určených dôkazov
nevyhovel, a to aj s poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (R 37/1993 a pod R
125/1999), z ktorej vyplýva, že v zmysle § 120 ods. 1 OSP súd rozhodne o tom, ktoré z označených

dôkazov vykoná. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou
účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania.
Spochybňovanie znenia Zmluvy o pôžičke týkajúce sa prevzatia predmetu pôžičky zo strany Žalovaného
a namietanie neexistencie ďalšieho písomného dokladu o prevzatí pôžičky je zrejmá snaha Žalovaného
o procesné obštrukcie, nakoľko v obsahu uzavretej Zmluvy o pôžičke ako celku je jasne vyjadrená

vôľa zmluvných strán, a teda aj samotné prevzatie pôžičky Žalovaným pri podpise zmluvy, čo Žalovaný
svojim podpisom jednoznačne potvrdil. A preto námietka Žalovaného týkajúca sa absencie relevantného
písomného dokladu potvrdzujúceho skutočné plnenie zo Zmluvy o pôžičke (ako napr. príjmový doklad
vystavenýŽalovanýmjeirelevantná,nakoľkovsamotnomzneníZmluvyopôžičkeŽalobcajeobsiahnuté
už aj samotné potvrdenie prevzatia pôžičky Žalovaným. Návrh Žalovaného na vypočutie svedka, a to

p. E. M. ako zamestnankyni notárskeho úradu, ktorá osvedčovala podpisy Žalovaného a Žalobcu na
Zmluve o pôžičke žalobca navrhuje zamietnuť, nakoľko zo strany zamestnankyne notárskeho úradu išlo
len o overenie podpisov. S názorom Žalovaného, že na prejednávaný spor Žalobcu a Žalovaného v
tomto konaní nemožno použiť dotknuté Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR so sp. zn. 33 Cdo 2547/2011
žalobca nesúhlasí a poukazuje na jeho právnu vetu. K námietke žalovaného o tom, že Žalobca mal

mať znalosť o reálnej platobnej neschopnosti Žalovaného žalobca uvádza, že nemal žiadnu vedomosť
o tom, že voči Žalovanému v čase podpisu Zmluvy o pôžičke prebiehali exekučné konania uvedené v
Stanovisku Žalovaného. Žiadny právny predpis neukladá osobe, ktorá druhej osobe poskytuje pôžičku,
povinnosť overiť si jej platobnú schopnosť, resp. nezakazuje uzavrieť s platobne neschopnou osobou
takúto zmluvu. Veď už len zo samotného charakteru zmluvy o pôžičke vyplýva, že najčastejšie ju

osoby budú uzatvárať práve v čase ich finančnej nestability za účelom trvanie takejto situácie čo
najskôr ukončiť. Uvedené konštatuje aj Najvyšší súd vo svojom Rozsudku zo dňa 26.04.2012 so
sp. zn. 5 Cdo 26/2011. Preto skutočnosť, že voči Žalovanému prebiehali uvedené exekučné konania
nemá na následky a povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy o pôžičky žiadny vplyv. Navyše, týmto
vyjadrením Žalovaného Žalovaný priznáva, že vedel o tom, že sa nachádza v zlej finančnej situácii a

aj napriek tomu uzavrel so Žalobcom Zmluvu o pôžičke. Preto existuje dôvodné podozrenie, že v čase
uzavretia Zmluvy o pôžičke Žalovaný vzhľadom na svoju finančnú situáciu ani nemal v úmysle pôžičku
Žalobcovi za dohodnutých podmienok vrátiť, pričom za splnenia všetkých zákonom vyžadovaných
predpokladov mohlo zo strany Žalovaného dôjsť voči Žalobcovi aj k spáchaniu trestného činu podvodu.
K návrhu na určenie Zmluvy o pôžičke ako neplatnej na základe § 39a Občianskeho zákonníka žalobca

uvádza, že § 39a Občianskeho zákonníka v názvom Úžera bol do nášho právneho poriadku zakotvený
novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 106/2014. Zo samotného znenia dotknutého zákonného
ustanovenia, ako aj z účelu jeho prijatia možno konštatovať, že uvedený dôvod neplatnosti bude
uplatňovaný predovšetkým v spotrebiteľských vzťahoch a podľa názoru Žalobcu nemá v prejednávanom
spore so Žalovaným žiadnu právnu opodstatnenosť. Dokonca spôsoby overenia platobnej schopnosti

fyzickýchosôbsúprefyzickéosobynepodnikateľovznačneobmedzené,čopodporujeajsamotnývýklad
tohto ustanovenia. Na základe vyššie uvedeného a vzhľadom ku skutočnosti, že Zmluva o pôžičke
bola platne uzatvorená medzi dvomi fyzickými osobami - nepodnikateľmi, návrh Žalovaného na určenie
Zmluvy o pôžičky za neplatnú podľa § 39a Občianskeho zákonníka považujeme v plnom rozsahu za
neopodstatnený a bez akejkoľvek opory v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky. Námietku

Žalovaného, že Žalobca nepreukázal, reálne disponovanie sumou vo výške 40.000 EUR, ktorá bola
predmetom Zmluvy o pôžičke, považuje aj naďalej za právne irelevantnú. Nakoľko zo strany notárom
povereného pracovníka došlo „len“ k overeniu podpisu Žalobcu a Žalovaného na Zmluve o pôžičke,
tvrdenie Žalovaného, že na protiprávne konanie súvisiace s porušením zákona o obmedzení platiebv hotovosti by bol Žalobca minimálne výslovne upozornený zo strany príslušného notára (povereného
pracovníka notárom) prítomného pri podpise zmluvy a zároveň odovzdávaní takejto sumy peňažných
prostriedkov Žalovanému, nie je pravdivé. Žalobca poukázal na § 58 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb.

Notárskeho poriadku z ktorého vyplýva, že legalizáciou (t. j. overením podpisu fyzickej osoby na listine)
notár alebo ním poverený zamestnanec neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných v listine. Pri
overovaní podpisov fyzických osôb notár ani ním poverený zamestnanec neskúma obsah a pravdivosť
listiny, na ktorej podpisy osvedčuje (dokonca v mnohých prípadoch nemá vedomosť ani o druhu
dokumentu), ale overuje len totožnosť fyzických osôb podľa predložených občianskych preukazov a

skutočnosť, že vykonaný podpis patrí naozaj im. Tak tomu bolo aj v prípade podpisovania Zmluvy o
pôžičke, preto tvrdenie Žalovaného, uvedené v úvode, nie je pravdivé. P. E. M. ako zamestnankyňa
notárskeho úradu nikdy Žalobcu ani Žalovaného pri podpisovaní Zmluvy o pôžičke neupozornila
na porušovanie zákona o obmedzení platieb v hotovosti, nakoľko nemá a ani nemala povinnosť
oboznamovať sa s obsahom listiny, na ktorej bola požiadaná len o overenie podpisov. Aj táto námietka
Žalovaného je zjavne neopodstatnená so snahou zbytočne zdržiavať priebeh súdneho konania.

7. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca v predmetnom vyjadrení neuviedol pre toto konanie
žiadne nové skutočnosti a rovnako tak žiadne hmatateľné tvrdenia, ktorými by úspešne rozporoval
procesnú obranu žalovaného. Žalobca považuje postoj žalovaného za irelevantný a jeho návrhy na
vykonanie dokazovania za nehospodárne a neefektívne. Za týmto účelom bez ďalšieho zdôvodnenia

navrhol súdu, aby návrhom žalovaného na vykonanie ním označených dôkazov nevyhovel. Ako vyplýva
zo spisového materiálu, žalovaný od počiatku tohto konania bezo zmeny namieta akékoľvek prevzatie
spornej pôžičky od žalobcu. Uvedený postoj žalovaného má potom za následok, že všeobecný súd musí
dať odpoveď na tak zásadnú a elementárnu otázku, či došlo k skutočnosti k odovzdaniu, resp. prevzatiu
uvádzaných peňažných prostriedkov, v zmysle ust. § 657 OZ a teda k prenechaniu veci a jej reálnemu

odovzdaniu druhému subjektu. Navrhnuté dôkazy žalovaným tak majú nepochybne smerodajný význam
pre určité a preskúmateľné objasnenie skutkového a právneho základu merita veci. Žalovaný poukazuje
na tvrdenie samotného žalobcu obsiahnuté v podanej žalobe (čl. III žaloby) v znení, že sporná pôžička
mala byť žalovanému reálne odovzdaná ku dňu podpisu (v deň podpisu) zmluvy o pôžičke, a teda nie
pri momente podpisu zmluvy, t. j. pri samotnom akte jej podpisu priamo u notára. K takémuto spôsobu

odovzdania sporných peňažných prostriedkov, teda mimo notárskeho úradu, neexistuje k dnešnému
dňu žiaden relevantný písomný doklad potvrdzujúci skutočné plnenie z uzavretej zmluvy o pôžičke,
rovnako ani žiaden stotožnený svedok, ktorý by dokázal hodnoverne potvrdiť skutočné odovzdanie
predmetu pôžičky do rúk žalovaného. Ak by teda mali byť peňažné prostriedky tvoriace spornú pôžičku
odovzdávané priamo na notárskom úrade pri uzavretí predloženej zmluvy o pôžičke, ako tvrdí žalobca,

za uvedeným účelom žalovaný zotrváva na predvolaní p. E. M., zamestnankyne poverenej notárkou
R.. K. H. so sídlom v M., L., za účelom objektívneho objasnenia tej skutočnosti, či táto bola alebo
nebola pri podpise dotknutej zmluvy o pôžičke dňa 05.11.2015 notárskom úrade svedkom odovzdania
peňažných prostriedkov žalobcom a ich prijatia žalovaným, ako to tvrdí žalobca vo svojej žalobe.
Tento dôkaz tak možno objektívne považovať za podstatný pre podložené a spravodlivé rozhodnutie

súdu. Z formulácie uvedenej v čl. II ods. 1 zmluvy o pôžičke, podľa ktorej: „Túto čiastku predá veriteľ
dlžníkovi v hotovosti pri podpise zmluvy.“, logicky vyplýva, že túto čiastku veriteľ dlžníkovi ešte len
„predá“ (zmätočný význam a výklad tohto pojmu), čo je v zrejmom rozpore i s vyššie uvedeným tvrdením
žalobcu v podanej žalobe, kedy podľa jeho vyjadrenia sporná pôžička mala byť žalovanému reálne
odovzdaná ku dňu podpisu (v deň podpisu) zmluvy o pôžičke, a teda nie pri momente podpisu zmluvy

(!). Uvedený rozpor má nepochybne za následok nemožnosť aplikácie spomínaného rozhodnutia NS
ČR na takýto prípad, keď v aktuálne spornej otázke nemá skutková situácia v doposiaľ objasnenom
rozsahu v tomto konaní dostatočnú oporu pre záväznosť takto vysloveného názoru dotknutého súdu,
keďžedoposiaľnieježiadnymvierohodnýmspôsobomustálenáčasovápostupnosťjednotlivýchúkonov,
resp. ako to vyplýva z podanej žaloby, najprv došlo k podpisu zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi

konania a až následne malo dôjsť k fyzickému odovzdaniu jej predmetu. V danom konkrétnom prípade
tak neobstojí úvaha NS SR (ide o vyvrátiteľnú domnienku v zmysle právnej úpravy), o ktorú opiera
žalobcasvojuargumentáciu,že"pokiaľbypredmetpôžičkyžalovanýodžalobcuneprevzal,bolobyscela
nelogické, aby podpísal zmluvu, ktorá obsahuje prehlásenie o prevzatí peňazí." A práve preukázanie
odovzdania sumy tvrdenej žalobcom by malo byť z jeho strany zdôvodnené a preukázané nad akúkoľvek

pochybnosť. Žalovaný totiž podľa jeho vyjadrenia nemal dôvod žalobcovi nedôverovať a preto pristúpil
bez námietok k tomu, že ešte pred odovzdaním samotnej pôžičky pristúpil k podpisu zmluvy o pôžičke,
ktorej znenie už bolo žalobcom vopred pripravené a obsahovalo i sporné a účelové dojednanie, že
žalovanýpodpisomtejtozmluvypotvrdzujesamotnéprevzatiepôžičky(?!).ŽalovanýpredložiluznesenieKS v Trnave zo dňa 30.01.2017, sp. zn. 23Co/1/2016. V predmetnom súdnom konaní bolo zo strany
KS v Trnave vyslovených viacero smerodajných a záväzných argumentov pre dokazovanie súdu prvej
inštancie v obdobnom konaní týkajúcom sa rovnako pôžičky a uplatňovania si nárokov zo zmluvy

o pôžičky. V bodoch 20 až 23 odôvodnenia predloženého rozhodnutia je riešená možnosť aplikácie
ust. § 39a OZ vo vzťahu k okolnostiam uzavretia zmluvy o pôžičke medzi dvoma fyzickými osobami
- nepodnikateľmi a prípadným následkom naplnenia skutočností obsiahnutých v tomto ustanovení,
analogicky použiteľná i v tejto prejednávanej veci. V uvedenom kontexte už žalovaný súdu predložil
listinné doklady z príslušných exekučných konaní preukazujúce jeho tiesnivú finančnú situáciu v období

ešte pred uzavretím tejto zmluvy o pôžičke, ako i ku dňu samotného uzavretia predmetnej zmluvy.
Zo stručného a všeobecného odignorovania namietanej dispozície žalobcu so sumou 40.000 EUR v
rozhodný deň uzavretia zmluvy o pôžičke vyplýva určitá nejasnosť v postoji žalobcu k tejto otázke.
Tvrdenie žalovaného, že žalobca doposiaľ nepreukázal ani tú zásadnú skutočnosť, že by pri podpise
predmetnej zmluvy reálne disponoval sumou 40.000 EUR v hotovosti, to znamená nielen, či mal
túto sumu skutočne fyzicky u seba, ale ani jej prípadný pôvod, či vôbec takouto čiastkou mohol

reálne disponovať, tak nebolo do dnešného dňa žalobcom úspešne rozporované, resp. označené ako
nepravdivé. Nie je potom vonkoncom pravdou, že toto tvrdenie žalovaného je právne irelevantné,
práve naopak, je objektívne zásadné pre ustálenie objektívneho skutkového stavu veci a preukázanie
reálnej možnosti odovzdania žalobcom ním uvádzanej sumy 40.000 EUR v prospech žalovaného.
Za týmto účelom žalovaný opakovane žiada tunajší súd, aby bol žalobca v tomto konaní vyzvaný

k dôveryhodnému preukázaniu tejto skutočnosti (predložením výpisu z bankového účtu, príp. iného
verifikovaného dôkazu). Tvrdenie o tom, že v prípade uzatvárania a podpisovania predmetnej zmluvy
o pôžičke označená zamestnankyňa notárskeho úradu s "určitosťou" nikdy žalobcu, ani žalovaného
neupozornila na prípadné porušovanie zákona o obmedzení platieb v hotovosti, resp. nebola svedkom
ničoho podstatného pre toto konanie, sa javí ako predčasné a nepreskúmateľné. Za daného skutkového

stavu tak pre účely jednoznačného potvrdenia, či vylúčenia odovzdania predmetu pôžičky na uvedenom
notárskom úrade, bude potrebným súdom vykonať vyššie spomínané dokazovanie, majúce za následok
ustálenie skutočného a dôveryhodného skutkového stavu veci. Zrejmá nejasnosť ohľadne samotnej
podstaty predmetu pôžičky a skutočnej výšky pôžičky (pohľadávky) vyplývajúcej z predmetnej zmluvy
o pôžičky, príp. samotnej sumy reálne odovzdanej podľa tvrdení žalobcu, neustále vyvstáva i z čl. II

ods. 3 tejto zmluvy (ak dlžník nevráti dlžnú čiastku v plnej výške...veriteľ žiada o zaplatenie celej svojej
pohľadávky?), ku ktorej skutočnosti doposiaľ žalobca nezaujal žiadne relevantné stanovisko. Žalovaný
tak neuznáva nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní, tento považuje za nepreukázaný vzhľadom na
vyššie uvedený skutkový a právny stav, to znamená, že neuznáva nárok žalobcu za daný, nakoľko
tento vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neexistuje a uplatňovaná suma žalobcom v tomto konaní

je objektívne nepodložená, pričom možno zdôrazniť, že pohľadávka žalobcu vyplýva podľa názoru
žalovaného z neplatného právneho úkonu.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou zo dňa zo dňa 27.02.2017, písomnými
vyjadreniami žalobcu a žalovaného, oboznámením s obsahom listinných dôkazov a to najmä

Zmluvu o pôžičke zo dňa 5.11.2015, Predžalobnou výzvou zo dňa 26.1.2017, Fotokópiou doručenky,
Upovedomeniami o začatí exekúcie zo dňa 08.04.2013, zo dňa 16.03.2015, čestnými prehláseniami
žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca na podanej žalobe žalobca trvá v

celom rozsahu a domáha sa plnenia z pôžičky vo výške 40.000 eur s príslušenstvom a to na základe
tej skutočnosti, že v minulosti žalobca žalovanému predmetnú sumu v celkovej výške v niekoľkých
splátkach odovzdal. Zároveň podmienil odovzdanie splátok podpisom Zmluvy o pôžičke, žalovaný
plnenie prevzal, s obsahom zmluvy súhlasil, jej obsah doteraz nijako nenamietal ani nespochybňoval,
práve naopak žalovaný vo svojich vyjadreniach konštatuje, že konsenzuálny základ zmluvy o pôžičke

je nepochybný, ale tvrdí, že žalobca sumou uvedenou na zmluve nedisponoval a z toho dôvodu takúto
sumu ani nikdy neprijal. Túto obranu ako procesný prostriedok žalovaného považuje za účelové za
účelom vyhnúť sa povinnosti splniť dlh, ktorý nebol splnený riadne a včas v súlade so zmluvou o
pôžičke. Žalobca trvá na tom, že boli splnené všetky formálne a hmotno-právne predpoklady súvisiace
so zmluvou o pôžičke. Žalobca vyberal peniaze z účtu a následne ich odovzdával žalovanému v ten

istý deň. Výber 6.7.2015 v hotovosti vo výške 5.000 eur je potvrdený žalovaným písomne vo forme
čestného prehlásenia, že uvedenú sumu v daný deň aj prevzal. Druhý výber bol dňa 24.6.2015, žalovaný
podpisom na čestnom prehlásení potvrdil, že sumu vo výške 5.000 eur prevzal v hotovosti. Tretí výber
bol dňa 10.6.2015 vo výške 5.000 eur, žalovaný podpisom na čestnom prehlásení potvrdil, že sumuvo výške 5.000 eur prevzal v hotovosti. Ďalší výber z 15.5.2015 na sumu 5.000 eur, z 13.5.2015 na
sumu 5.000 eur, z 12.5.2015 na sumu 5.000 eur, 24.4.2015 na sumu 5.000 eur, z 13.4.2015 na sumu
5.000 eur. Spolu to bolo 8 výberov po 5.000 eur. K prvým piatim výberom od začiatku bol svedok,

vtedajšia partnerka pani L. L., ktorá potvrdí prevzatie peňazí žalovaným od žalobcu za jej účasti v byte
žalobcu. Za týmto účelom pre prvých päť platieb, ktoré boli žalovanému priamo odovzdané, žalobca
žiada vo veci vypočuť svedkyňu L. L.. Zmluvu o pôžičke pripravoval žalobca s tým, že si ju stiahol
z internetu. Na čestných prehláseniach je uvedené číslo občianskeho preukazu žalovaného, ktoré
medzičasom zmenil. V zmluve o pôžičke je teda uvedené iné číslo OP žalovaného ako v čestných

prehláseniach. Žalobca na výzvu na zverejnenie OP od žalovaného, žalovaný mu pred podpisom u
notára predložil nový OP a žalobca sám nové číslo OP dopísal do zmluvy o pôžičke pred jej podpisom
u notára. Žalobca pristúpil k podpisovaniu čestných prehlásení z dôvodu, že žalovaný medzičasom
skončil partnerský vzťah so L. L. a žalobca by v takom prípade nedisponoval nejakým dôkazom o
tom, že žalovanému finančné prostriedky reálne odovzdal. Posledné tri splátky boli odovzdané proti
podpisu žalovaného spolu s podmienkou, že sa uzavrie zmluva o pôžičke, ktorá bude pokrývať celú

sumu, ktorú žalobca žalovanému v predmetných dátumoch odovzdal. Celkovo teda išlo o 8 platieb
odovzdaných v hotovosti v nominálnej výške 5.000 eur. Celková suma pôžičky bola prevzatá žalovaným
pred podpisom zmluvy o pôžičke, žalobca ako osoba neznalá práva si túto zmluvu prevzal z internetu,
ponechal v zmluve formuláciu, že suma bola prevzatá pri podpise zmluvy. Táto skutočnosť nespôsobuje
neplatnosťtejtodohody.Konsenzuálnastránkajenespochybniteľná,žalovanýdisponovalprostriedkami,

žalovaný nadiktoval číslo OP za účelom vypracovania zmluvy, žalovaný pristúpil k podpisu zmluvy na
notárskom úrade, čo doteraz nespochybnil, práve naopak, svoje tvrdenie chce oprieť o skutočnosť, že
žiada vykonať súdom dokazovanie, či boli peňažné prostriedky odovzdané žalovanému priamo pred
očami pracovníčky notárskeho úradu. Notár nemal tieto prostriedky v úschove ani nemal možnosť s
nimi disponovať ako vyplýva z osvedčenia, notár osvedčoval pravosť podpisu žalobcu a žalovaného.

Žalobca má za preukázané, že konsenzuálna stránka zmluvného vzťahu založeného zmluvou o pôžičke
je nepochybná a čo sa týka reálneho plnenia, žalobca na tomto pojednávaní predložil dôkazy, ktoré
ho oprávňujú žalovať sumu v celej výške a dáva návrh na dokazovanie výsluchom svedkyne pani L.
L., prípadne súdu doloží čestné prehlásenie menovanej o tom, že bola prítomná pri odovzdaní prvých
piatich splátok. Čestné prehlásenie podpísané žalovaným preukazuje, že žalovaný peniaze prevzal,

toto sa u notára v praxi neoveruje. Právny zástupca žalovaného označuje výpisy z banky za fiktívne
dôkazy. Samotný obsah zmluvy o pôžičke, ktorý bol stiahnutý z internetu bol v takom znení v akom
bol. Je jasné, že právny zástupca by zmluvu o pôžičke vypracoval inak. Úlohou zmluvy o pôžičke
bolo zadokumentovať celú odovzdanú požičanú sumu, keď si žalobca uvedomil, že 5 prvých súm bolo
odovzdaných za účasti svedkyne, následné sumy už bez nej, preto zvolil formu zmluvy, žalovaný sám

bol ochotný podpísať prevzatie tejto hotovosti, lebo k nej došlo. Daný základ je určiteľný, lebo 8 x 5 je
40. Právny zástupca žalobca ďalej uviedol, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyhlasuje,
že peniaze neboli fyzicky odovzdané na notárskom úrade pri podpise zmluvy o pôžičke. Žalobca žiada
vykonať dokazovanie v tom smere, aby žalovaný predložil dôkaz o tom, či ako fyzická osoba disponoval
bankovým účtom v dobe, keď mal prevziať peniaze od žalobcu. Má to preukázať, že iný spôsob ako

preberanie peňazí v hotovosti nebol možný a tento spôsob preberania peňažných prostriedkov bol
vynútený priamo žalovaným. Zároveň navrhuje výsluch žalovaného.

10. Právny zástupca žalobcu titulom záverečnej reči uviedol, že má za to, že formulácia, ktorá bola
uvedená v zmluve o pôžičke reflektovala skutkový stav, ktorý v okamihu podpisu zmluvy bol daný,

zároveň má za to, že nepresnosť vo formulácii nespôsobuje absolútnu neplatnosť tejto zmluvy o pôžičke.
Žalobca v skutočnosti odovzdal jednotlivé čiastky tak, ako ich uviedol na dnešnom pojednávaní, čo
vie vierohodne preukázať a potvrdiť. Okolnosti a dôvody prečo takto žalobca postupoval sú zrejmé a
zjavné z dnešného vyjadrenia žalobcu a teda je nepochybné z pohľadu žalobcu, že došlo k uzavretiu
platnej zmluvy o pôžičke a došlo k reálnemu plneniu zo strany veriteľa dlžníkovi. Nepripustené dôkazy,

ktoré súd na dnešnom pojednávaní súd označil za nadbytočné, považuje žalobca za relevantné a
znemožňujú skutočnosti reálne preukázať skutkový stav veci a preto žalobca po zvážení naznačený
rozsudok napadne obrannými prostriedkami. Zo strany žalovaného nedošlo ku spochybneniu podpisov
na čestných prehláseniach ani na zmluve o pôžičke a preto má za to, že tak ako svojím podpisom
potvrdil tak došlo reálne aj k plneniu časti pôžičky, v ostatnej časti žalobca zotrváva na tom, že pre

skutočné preukázanie skutkového stavu je potrebné vykonať dôkazy, ktoré navrhoval. V opačnom
prípade je možné tento stav považovať za upretie procesných práv žalobcu, keďže podľa jeho názoru
rozhodnutie súdu má byť jednoznačne preukázané na základe vierohodných zásad súdom v zmysle
zásady ústnosti. Ak má vec vnímať tak, že hoci žalovaný nerozporoval svoj podpis o prevzatí hotovostí,ale jeho právny zástupca hovorí, že tento podpis na zmluve o pôžičke aj na čestných prehláseniach
považujezasporný,právnyzástupcažalobcuvidínesúrodosťtohtovyhláseniaažiadavykonaťznalecké
dokazovanie grafológom. V opačnom prípade má žalobca za to, že bolo reálne znemožnené preukázať

skutkový základ sporu.

11.Právnyzástupcažalovanéhonapojednávaníuviedol,žesapridržiavasvojichvyjadreníobsiahnutých
vo viacerých písomných podaniach. Žalovaný neustále namieta prevzatie predmetnej sumy ako
predmetu pôžičky, z ktorého titulu vyplýva podaný návrh. Tým pádom podľa názoru žalovaného nebol

naplnený zákonný predpoklad § 657 Občianskeho zákonníka v spojitosti s ustálenou judikatúrou
tunajšieho súdu a vyšších súdov. Ostatné skutočnosti týkajúce sa neunesenia dôkazného bremena
zo strany žalobcu v tomto konaní považuje stále za aktuálne a to ako v otázke reálneho odovzdania
nárokovanej sumy tak i reálnej dispozície s touto sumou v rozhodnom čase. Za daných okolností nie
je dôvodným meniť postoj žalovaného, zotrváva na tom, že návrh bol podaný predčasne, nedôvodne
a je nepreskúmateľný za daného stavu. K vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu uviedol, že žalovaný

v konaní zásadným spôsobom nevyjadril nepochybný súhlas so znením predmetnej zmluvy, vo svojich
vyjadreniach sa žalovaný k zmluve nevyjadroval. Žalovaný sporuje predmet zmluvy. Druhá zásadná
skutočnosť vo vyjadrení právneho zástupcu žalobcu je tá a podľa jeho názoru sa jedná o zásadnú
zmenu skutkových okolností, na ktorých doposiaľ žalobca staval svoju žalobu, a to konkrétne tá, že
predmetná suma nemala byť odovzdaná v celosti, ale mala byť odovzdaná pred podpisom zmluvy vo

viacerých splátkach. Táto skutočnosť je pre žalovaného novým prekvapivým tvrdením, nebola doposiaľ
obsiahnutá ani v jednom z písomných vyjadrení, je zrejmé, že ak by tomu tak bolo, tak by bola už
obsiahnutá v návrhu. Za daného skutkového stavu považuje samotný nárok vyplývajúci z predmetnej
zmluvy za zmätočný a k dnešnému dňu nepreukázaný. Zástupca trvá na tom, aby žalobca preukázala,
že reálne fyzicky osobne disponoval s uvedenou sumou. Je dôvodné nové skutkové okolnosti nepripustiť

vzhľadom na to, že má dojem, že si žalobca z neho robí dobrý deň. Vo veci bolo viacero vyjadrení zo
strany zástupcu žalovaného. Dnes predložené dôkazy pokladá za vykonštruované, predmetné podpisy
žalovaného nie sú notársky overené. Suma 15.000 eur je podložená čestnými prehláseniami, ostatná
suma pláva na vode. Svedkyňa L. mala byť v konaní navrhnutá už dávno, zástupca nesúhlasí s
predložením len čestného prehlásenia od nej, žiada jej výsluch. Všetky tieto skutočnosti boli žalobcovi

známe už pri podaní žaloby, on ich však uvádza až dnes. Konanie žalobcu považuje za účelové, lebo
si uvedomil, že neunesie dôkazné bremeno v konaní, zmenil svoju rétoriku, má to za následok jeho
nedôveryhodnosť v konaní. Žalobu žiada zamietnuť. Všetky uvedené skutočnosti mal žalobca predložiť
svojmu právnemu zástupcovi už skôr. Predmetné vyjadrenie dnes mu príde zmätočné. Žiada, aby sa
žalobca vyjadril v akom vzťahu bol a je so svedkyňou L. L. z dôvodu objektivity tohto svedka. Podanie

žaloby a následné zmeny skutkovej situácie pokladá za v rozpore s CSP. Hoci žalobca bol laik a zmluvu
si stiahol z internetu, prečo v troch vyjadreniach od právneho zástupcu žalobcu, ktorý je odborník,
všetka právna argumentácia smerovala len k dokázaniu momentu, že bola suma odovzdaná pri podpise
zmluvy. Vzhľadom na to, že je nesporné, že pôžička nebola odovzdaná naraz na notárskom úrade,
žalovaný netrvá na výsluchu svedkyne - pracovníčky notárskeho úradu. Dokazovanie existencie, resp.

neexistencie bankového účtu len založí vyvrátiteľnú právnu domnienku a nebude to smerodajný fakt
pre rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu na dnešnom pojednávaní, že financie neboli
odovzdané priamo na notárskom úrade pri podpise zmluvy, pokladá výsluch žalovaného za nadbytočný.
Bude rovnako tvrdiť, že finančné prostriedky neprevzal.

12. Právny zástupca žalovaného titulom záverečnej reči uviedol, že sa pridržiava vyjadrení na dnešnom
pojednávaní a písomných vyjadrení vo veci. Má za to, že objektívne nebol naplnený zákonný predpoklad
ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, nebolo preukázané reálne odovzdanie predmetu pôžičky
medzi účastníkmi konania, žalovaný sa v priebehu konania k pravosti alebo nepravosti svojho podpisu
na predmetnej zmluve nevyjadroval. Čo sa týka predložených čestných prehlásení na dnešnom

pojednávaní, tieto výslovne sporoval, keď uviedol, že podpis nie je osvedčený. Čestné vyhlásenia sú
bezpredmetné,nebolipripustenévtomtokonaní.Žalobužiadazamietnuťvcelomrozsahuažalovanému
priznať náhradu trov konania.

13. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 05.11.2015 vyplýva, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli

zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, z čl. I vyplýva, že predmetom zmluvy je
pôžička 40.000 eur, z čl. II ods. 1 vyplýva, že veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažnú čiastku,
ktorá je predmetom podľa tejto zmluvy na dobu do 1.12.2016. Túto čiastku predá veriteľ dlžníkovi v
hotovosti pri podpise zmluvy. Dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie čiastky uvedenej včlánku I. tejto zmluvy. Z č.l. II. ods. 2 vyplýva, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť svoj dlh do 1.12.2016.
Celková čiastka dlžníkom vrátená bude predstavovať sumu 40.000 eur. Z č.l. II ods. 3 vyplýva, že ak
dlžník nevráti dlžnú čiastku v plnej výške v termíne uvedenom v čl. II. ods. 2 zmluvy, veriteľ žiada o

zaplatenie celej svojej pohľadávky. Pravosť podpisov osvedčila E. M., zamestnanec poverený notárkou
R.. K. H..

14. Z predžalobnej výzvy na zaplatenie splatného dlhu a pokus o zmier zo dňa 26.01.2017 vyplýva,
že právny zástupca žalobcu vyzýva žalovaného na zaplatenie splatného dlhu voči žalobcovi, ktorý

prestavuje sumu 40.000 eur spolu s príslušenstvom (ku dňu 26.01.2017) vo výške 301,37 eur s to do 5
dní odo dňa doručenia tejto predžalobnej výzvy na základe tých skutočností, že dňa 05.11.2015 žalobca
so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov
vo výške 40.000 eur žalobcom žalovanému a nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k vráteniu
poskytnutých peňažných prostriedkov v súlade s lehotou podľa čl. 2 ods. 2 Zmluvy, k dnešnému dňu
dlhuje žalovaný žalobcovi 40.000 eur.

15. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

16. Podľa Čl. 5 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Zjavné

zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť
a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

17. Podľa Čl. 6 ods. 1 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere

možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

18. Podľa Čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

19. Podľa ČL. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

20. Podľa § 140 ods. 1 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.

21. Podľa § 143 ods. 1 CSP súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli

byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

22. Podľa § 143 ods. 3 CSP ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

23. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

24. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

25. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

26. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.27. Podľa § 153 ods. 3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

28. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným

spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,
predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon
vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí
nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. (rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 30. 6. 2010, sp. zn. 3 Cdo 325/2009).

29. Predmetom sporu je nárok žalobcu na vrátenie pôžičky vo výške 40.000 eur poskytnutej žalobcom
žalovanému na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 05.11.2015.

30. Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu ako aj zo zmluvy o pôžičke mal súd preukázané, že

žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 05.11.2015 zmluvu o pôžičke, v ktorej sa žalobca
ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi sumu 40.000 eur, ktorú mal veriteľ odovzdať
dlžníkovi v hotovosti pri podpise zmluvy a dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdil prevzatie uvedenej
sumy a zároveň sa zaviazal zaplatiť svoj dlh do 1.12.2016. Pravosť podpisov žalobcu aj žalovaného
osvedčila E. M., zamestnanec poverený notárkou R.. K. H.. Žalobca v žalobe ako aj ďalších písomných

podaniach zo dňa 02.06.2017 a 21.02.2018 tvrdil, že sumu 40.000 eur odovzdal žalovanému pri podpise
zmluvy o pôžičke, ktoré tvrdenie žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu ako v aj ďalších jeho
písomných podaniach popieral a tvrdil, že pri podpise zmluvy o pôžičke dňa 05.11.2015 a ani neskôr
mu žalobca sumu 40.000 eur neodovzdal. Žalobca na pojednávaní dňa 11.10.2018 prostredníctvom
právneho zástupcu vyhlásil, že žalobca ako veriteľ neodovzdal žalovanému ako dlžníkovi predmet

pôžičky - sumu 40.000 eur pri podpise zmluvy o pôžičke.

31. V danom prípade bolo pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke uzavretej medzi stranami
sporu dňa 05.11.2015 rozhodujúcim zistenie, či došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky žalovanému.
Ako už bolo vyššie uvedené, zmluva o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka nevzniká len na

základe dohody zmluvných strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi, nakoľko
zmluva o pôžičke má charakter reálnej, nielen konsenzuálnej zmluvy. V danej veci, ako to vyplýva z
vykonaného dokazovania, k odovzdaniu pôžičky vo výške 40.000 eur zo strany žalobcu žalovanému
dňa 05.11.2015 na základe predmetnej zmluvy nedošlo, z ktorého dôvodu nemožno zmluvu o pôžičke
uzavretú medzi stranami sporu dňa 05.11.2015 považovať za platnú. Nakoľko zmluva o pôžičke zo dňa

05.11.2015 nevznikla, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

32. Žalobca na pojednávaní dňa 11.10.2018 podstatne zmenil rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe
zo dňa 27.02.2017 ako aj v písomných podaniach zo dňa 02.06.2017 a 21.02.2018 keď uviedol, že
sumu 40.000 eur žalobca odovzdal žalovanému v 8 platbách po 5.000 eur v dňoch 6.7.2015, 24.6.2015,

10.6.2015, 15.5.2015, 13.5.2015, 12.5.2015, 24.4.2015, 13.4.2015. K prvým piatim výberom od začiatku
bol svedok, vtedajšia partnerka pani L. L., ktorá potvrdí prevzatie peňazí žalovaným od žalobcu za
jej účasti v byte žalobcu a za týmto účelom žalobca žiada vo veci vypočuť túto svedkyňu. Posledné
tri splátky boli odovzdané proti podpisu žalovaného spolu s podmienkou, že sa uzavrie zmluva o
pôžičke, ktorá bude pokrývať celú sumu, ktorú žalobca žalovanému v predmetných dátumoch odovzdal.

Na preukázanie pravosti podpisu žalovaného na čestných prehláseniach navrhuje žalobca vykonať
dokazovanie znalcom grafológom. Žalobca ako osoba neznalá práva si túto zmluvu prevzal z internetu,
ponechal v zmluve formuláciu, že suma bola prevzatá pri podpise zmluvy.

33.Základnúprocesnúpovinnosťstránsporupredstavujepovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatné

a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, teda substancovať všetky podstatné a rozhodujúce
skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoje procesnú taktiku, ktorá povinnosť je zakotvená jednak v čl.
8 CSP a jednak v § 150 CSP. Znamená to, že strana sporu nesmie zamlčať skutkové tvrdenia, o ktorých
vie. Stranysporusúpovinnévykonaťtútopovinnosťvsúladesprincípomhospodárnosti(č.l.8CSP)aichprocesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (čl.5 CSP). Sankciou za včasné nesplnenie uvedenej
povinnosti je postup súdu v zmysle § 143 ods. 1 a § 153 ods. 2 CSP a následne možná prehra sporu.

34. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu nie sú
oprávnené vykonávať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu
konania. Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne
sankcie za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu. Napr. nie je
želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo

by mohli znamenať zmarenia účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho
pojednávania. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo
dôkazných návrhov až na pojednávaní, nie je včasné. (Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 577-578).

35. Súd návrh žalobcu na zmenu skutkových tvrdení, že sumu 40.000 eur žalobca odovzdal žalovanému

v 8 platbách po 5.000 eur v dňoch 6.7.2015, 24.6.2015, 10.6.2015, 15.5.2015, 13.5.2015, 12.5.2015,
24.4.2015, 13.4.2015 nepripustil z dôvodu, že výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na
konanie o zmenenej žalobe, nakoľko na preukázanie zmenených skutkových tvrdení žalobca predložil
úplne nové návrhy na vykonanie dokazovania, s čím žalovaný nesúhlasil a zároveň v záujme zachovania
princípu rovnosti strán sporu by bol nevyhnutný opätovne postup podľa § 167 ods. 1 až 4 CSP. Súd

poukazuje na § 150 CSP, podľa ktorého strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ktorú povinnosť si žalobca v žalobe zo dňa 27.02.2017
a ani v písomných podaniach zo dňa 02.06.2017 a 21.02.2018 nesplnil, splnil si ju až na pojednávaní
dňa 11.10.2018, čo je zároveň v rozpore s princípom hospodárnosti vyplývajúcim z č.l. 8 CSP. Žalobca
žiadnym spôsobom nezdôvodnil, aké vážne dôvody mu bránili urobiť zmenu skutkových tvrdení skôr,

resp. prečo pravdivé skutkové tvrdenia neuviedol už v samotnej žalobe, keďže už v čase podania
žaloby mu boli známe a zároveň už v čase podania žaloby bol zastúpený kvalifikovaným právnym
zástupcom. Žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 22.05.2017 sporoval, že predmetná
suma spomínanej pôžičky nebola nikdy reálne zo strany žalobcu odovzdaná a žalovaný takúto sumu
od žalobcu neprevazal, nebola mu odovzdaná ani v deň podpisu zmluvy ani neskôr. Žalobca mal

teda dostatočne dlhý čas na to, aby zmenil svoje skutkové tvrdenia, toto však v priebehu roka a
pol neučil ani napriek poučeniu o sudcovskej koncentrácii konania. Skutkové tvrdenia sú zároveň v
zmysle § 149 CSP i prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany a strany sporu v zmysle §
153 ods. 1 CSP sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Skutkové
tvrdenia ako prostriedky procesného útoku a procesnej obrany podliehajú zákonnej ale aj sudcovskej

koncentrácii konania (§ 153 CSP a § 154 CSP). Skutkové tvrdenia ako prostriedky procesného útoku nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Podľa názoru súdu zmenené skutkové tvrdenia mohol žalobca predložiť už
skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Žalobca nepostupoval v
súlade so zásadou, že právo patrí bdelým (pozorným, obozretným opatrným, starostlivým), teda tým,

ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu svojich práv a svoje povinnosti plnia s dostatočnou starostlivosťou
a sú predvídaví aj čo do možnosti vzniku problémov s preukazovaním splnenia ich právnych povinností.
Vzhľadom na to, že žalobca zmenené skutkové tvrdenia nepredložil včas, súd na ne podľa § 153 ods.
2 CSP neprihliadol, nakoľko by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania vzhľadom na návrhy
žalobcu na doplnenie dokazovania a zároveň by to vyžadovalo vykonanie ďalších úkonov súdu a to

postup podľa § 167 CSP, pričom žalobca bol o sudcovskej koncentrácii konania poučený vo výzve súdu
doručenej právnemu zástupcovi žalobcu dňa 05.02.2018.

36. Vzhľadom na to, že súd nepripustil zmenu skutkových tvrdení žalobcu a zároveň neprihliadol
na zmenené skutkové tvrdenia žalobcu, boli návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom

svedkyneL.L.,žalovaného,dôkazomoexistenciibankovéhoúčtuavykonanímznaleckéhodokazovania
znalcom grafológom nadbytočné a nehospodárne, tieto návrhy na doplnenie dokazovania by boli
dôvodné na preukázanie žalobcom zmenených skutkových tvrdení, ktoré sa však predmetom tohto
sporu nestali, preto nebol dôvod ich preukazovať, navyše žalovaný nepopieral, že by podpis na zmluve
o pôžičke zo dňa 05.11.2015 nebol jeho vlastným, žalovaný sporoval len svoj podpis na čestných

prehláseniach, ktoré však nepreukazovali tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe. Vo vzťahu ku skutkovým
tvrdeniam uvedeným v žalobe mal súd dostatočne zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie
veci, preto súd tie návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania, ktorými navrhoval dokazovať tvrdenia
nesúvisiace s predmetom sporu, zamietol.37. Na záver súd uvádza, že predmetom tohto sporu sa nestalo vrátenie sumy 5000 eur poskytnutej
žalobcom žalovanému dňa 6.7.2015, sumy 5000 eur poskytnutej žalobcom žalovanému dňa 24.6.2015,

sumy 5000 eur poskytnutej žalobcom žalovanému dňa 10.6.2015, sumy 5000 eur poskytnutej žalobcom
žalovanému dňa 15.5.2015, sumy 5000 eur poskytnutej žalobcom žalovanému dňa 13.5.2015, sumy
5000 eur poskytnutej žalobcom žalovanému dňa 12.5.2015, sumy 5000 eur poskytnutej žalobcom
žalovanému dňa 24.4.2015, 13.4.2015, vrátenia ktorých sa žalobca môže domáhať novou žalobou v
novomkonaní,keďževovecisanebudejednaťoresiudicata,nakoľkozozmenenýchskutkovýchtvrdení

žalobcu vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli v predchádzajúcom období osem samostatných zmlúv
o pôžičke ústnou formou, na základe ktorých žalobca prenechal žalovanému osem krát po 5.000 eur a
ktoré ústne zmluvy o pôžičke vznikli (každá) už v okamihu odovzdania finančných prostriedkov žalobcom
žalovanému.

38. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovaný, ktorý mal v konaní plný úspech, keďže žaloba voči nemu bola zamietnutá, má voči žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať zanásledok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.