Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, August 13, 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7Csp/198/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217218962
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4217218962.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35831154, v konaní zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanej: G. U. (predtým S.), nar. XX.X.XXXX, Z.
XXX/XX, E., v konaní o zaplatenie 1.738,41 EUR s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.738,41 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8 % p. a.
od 16.06.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „ Návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie

1.738,41 EUR s prísl.“ z dňa 12.07.2017, ktoré doručil súdu dňa 21.07.2017 sa domáhal zaplatenia sumy
1.738,41 EUR s prísl. a náhrady trov konania.

2. Súd vo veci konal a rozhodol bez účasti strán sporu, advokát žalobcu žiadal svoju neprítomnosť
ospravedlniť svojím písomným podaním z dňa 1.8.2019, ako je zrejmé z č. l. 51-60 súdneho spisu.
Žalovanej bola žaloba doručená zverejnením na úradnej tabuli súdu, ako i na webovej stránke súdu
dňa 23.12.2017, ako je zrejmé z č. l. 45-46, predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené zverejnením

na úradnej tabuli súdu, ako i na webovej stránke súdu dňa 25.7.2019, ako je zrejmé z č. l. 9.7.2019
súdneho spisu. Advokátovi žalobcu bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 10.7.2019, ako je
zrejmé z č. l. 50 súdneho spisu.

3. Vzhľadom k neúčasti strán sporu súd vo veci podľa § 180 CSP otvoril pojednávanie a pojednával
v neprítomnosti strán sporu s prihliadnutím na § 204 CSP. Súd pred svojim rozhodnutím vychádzal
z obsahu spisového materiálu, a to podanej žaloby žalobcu na č. l. 1-4, plnomocenstvo na č. l. 5-6,

osvedčenie o registrácii pre DPH na č. l. 7, Žiadosť o aktiváciu AUTOKARTY z dňa 17.10.2012 na č.
l. 8-9, Obchodné podmienky... na č. l. 10-11, Výpis z AUTOKARTY na č. l. 12-15, potvrdenie o prijatí
návrhu na č. l. 16, potvrdenie o lustrácii na č. l. 17, písomné podanie súdu na č. l. 18-20, potvrdenie o
prijatí do el. schránky na č. l. 21-22, písomné podanie advokáta žalobcu - návrh na zmenu žalobcu z
dňa 13.9.2017 na č. l. 23-33, záznam o zložení SÚP na č. l. 34, uznesenie o zmene žalobcu na č. l. 35,
uznesenie - výzva na č. l. 36, poučenie na č. l. 37-38, závada + lustrácia na č. l. 39-44, oznámenie o
podanej žalobe na č. l. 45-46, písomné podanie súdu na č. l. 47, oznámenie o termíne pojednávania

na č. l. 48, písomné podanie súdu na č. l. 49, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 50, písomné
podanie advokáta žalobcu - ospravedlnenie z dňa 1.8.2019 na č. l. 51-60, výpis z Obch. vestníka na č.
l. 61 s negatívnym výsledkom.4. Počas konania súd rozhodol pod čísl kon.: XCspXXX/XXXX-XX o pripustení zmeny účastníka na
strane žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320
155, ktorý z konania vystupuje a na jeho miesto vstupuje Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Mýtna 48,

821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154 z dôvodu, že došlo medzi pôvodným žalobcom a spoločnosťou
Intrum Justitia Slovakia s.r.o., k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo aj k
postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania.

5. Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami ako aj s celým obsahom spisového materiálu, pričom

zistil nasledovný skutkový a právny stav veci a predmet konania posúdil podľa nasledovnej právnej
úpravy.

6. Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami ako aj s celým obsahom spisového materiálu, pričom
zistil nasledovný skutkový a právny stav veci a predmet konania posúdil podľa nasledovnej právnej
úpravy.

7. Zmluvou o bežnom účte podľa § 708 ods. 1 a ods. 2 Obch. zák. č. 513/1991 Zb. zák. platí, že sa
zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy
sa vyžaduje písomná forma.

8. Banka je podľa § 709 ods. 1 a ods. 2 Obch. zák. povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka
je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie

uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom
ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov. Ak je zriadený bežný účet pre niekoľko
osôb, má každá z nich postavenie majiteľa účtu.

9. Podľa ustanovenia § 710 Obch. zák. platí, že ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej

sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka č. 513/992 Z. Z. v platnom znení, platí že Zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník podľa § 502 ods. 1 povinný platiť z nich úroky
v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú

banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné
podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Záväzok platiť úroky je podľa § 503 ods. 1 a ods. 2 splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných

prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť
v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

12. Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote podľa § 504 inak do
jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

13. Podľa § 369 Obch. zák. v spojení s § 517 ods. 2 Obč. zák. platí, že ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

14. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenenéustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

19. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

21. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Obč. zák. platí, že ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej

ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

22. Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Súd vo veci konal a rozhodol podľa § 215 CSP ods. 1 a ods. 2 na základe zisteného skutkového
stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

24. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia
§ 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba bola dôvodne

podaná, a preto súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

25. Súd vo veci ďalej postupoval podľa § 116 ods. 1 a ods. 2 CSP podľa ktorého platí, že ak je žalovaný
fyzickou osobou a na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) sa žalobu nepodarilo doručiť na známu adresu
podľaregistraobyvateľov.....napriekzákonnejevidenčnejpovinnostiosôb.Pretosúdyvtýchtoprípadoch

postupujú podľa § 106 ods. 2 CSP tak, že písomnosť doručujú fyzickej osobe oznámením (zverejnil
oznámenie) na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu ako je v prejednávanom
prípade zrejmé z č. l. 45-46 súdneho spisu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia
za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

26. Súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že možno predpokladať, že
žalobca pri uzatvorení zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov so žalovanou stranou použil
predtlač zmluvy, ktorú žalobca zrejme použil vo viacerých prípadoch so žalovanou stranou, ktorá
ako účastník zmluvy bola charakterizovaná ako zamestnanec, nepodnikateľská osoba, t. j. nie IČOa preto súd mal za to že uzatvorený právny úkon je spotrebiteľsko-právneho charakteru. Na základe
uvedených súd uzatvorený právny úkon posúdil podľa ustanovení Obch. zák. v spojení s vyššie
uvedenými ustanoveniami Obč. zák.,, kedy právny predchodca žalobcu na základe Žiadosti o aktiváciu

AUTOKARTY z dňa 17.10.2012 na č. l. 8-9 za dohodnutých Obchodných podmienky... na č. l. 10-11
súdneho spisu viedol účet v zmysle ktorej žalovaná strana získala úver rámec v sume 900,- EUR.
Zároveň sa dohodli na úhrade úveru vo forme pravidelných mesačných splátok po 30,- EUR pri
dohodnutej úrokovej sadzbe vo výške 19,20 % p. a.

27.Nazákladetejtozmluvybolžalovanýtoutokartouoprávnenývykonávaťtransakcievrozsahuvydanej
karty pre prípad nedostatku finančných prostriedkov do sumy 900,- EUR. Spoločnosť VÚB, a. s. podľa §
39 ods. 1 zák. č. 483/2001 o bankách bola povinná viesť obchodnú knihu a evidovať vybrané pozície a
obchodyvbankovejkniheauvedenýVýpistzv.AUTOKARTYnač.l.12-15súdnehospisujepovažovaný
v rámci bankovej praxe za verejnú listinu, kde sumu dlžnej pohľadávky bol žalobca povinný evidovať
v zmysle § 39 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách .... a potvrdzuje sumu pohľadávky žalobcu

voči žalovanej strane a zároveň uvedené údaje sú smerodajné aj z hľadiska zhodnotenia ekonomickej
situácie banky a podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska. V súlade s dohodnutými podmienkami
po skončení príslušného mesiaca bola vystavená a žalovanému odoslaná informácia z informačného
systému banky, a to výpis z bankovej knihy o obratoch, z ktorého bol zrejmý rozpis všetkých poplatkov a
úrokov spojený so správnou a používaní kreditnej karty a čerpaniu a splácaniu poskytnutého úverového

rámca, výšky povinnej splátky s dátumom splatnosti splátok. Súd uplatnený nárok priznal podľa §
708 ods. 1 Obch. zák. a § 711 ods. 1 Obch. zák. ako rozdiel medzi kreditnými operáciami v sume
1.180,36 EUR a debetnými operáciami realizovanými platobnou kartou zo strany žalovaného v sume
2.918,77 EUR v neprospech debetných operácií v sume 1.738,41 EUR. Ďalej súd pri svojom rozhodnutí
prihliadol aj k tej skutočnosti, že z obsahu spisového materiálu nemal preukázané, že žalovaná strana

doručila správcovi písomnú reklamáciu k doručenej informácii z informačného systému banky, a to z
jednotlivých výpisov z účtu, výpisu z bankovej knihy o obratoch atď. Na základe uvedených preto súd
mal za to, že nedošlo k spochybneniu údaje z informačného systému banky o vedení účtov s dôrazom
na odsúhlasenie zostatkov na účte (s povinnosťou VÚB, a.s. zo zákona o bankách) ku koncu každého
kalendárneho roka, z ktorého dlžný zostatok predstavuje celkový debetný zostatok na kartovom účte po

zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojený so správou, používaním kreditnej karty ako je zrejmé
aj z Výpisu tzv. AUTOKARTY na č. l. 12-15 súdneho spisu. Z už uvedeného Výpisu tzv. AUTOKARTY na
č. l. 12-15 súdneho spisu je zrejmé, že sa vytvoril záporný zostatok na účte, ktorý vznikol z titulu vedenia
účtu zo strany žalobcu v spojení s prečerpaním finančných prostriedkov na účte podľa § 708 a nasl.
Obchodného zák. tým, že boli vykonané debetné operácie aj nad rámec kreditných operácii a to v sume:

1.738,41 EUR a žalovaná strana trvale účet nevyrovnala, neudržiavala účet s kreditným zostatkom, na
ktorom vzhľadom k existencii právneho vzťahu z vedenia účtu sa dlhodobo a dôvodne účtovali poplatky
banky, ktoré sa takto naakumulovali za vedenie účtu resp. iné súvisiace platby podľa sadzobníka banky.

28. Na základe uvedených podaní nedošlo k vyrovnaniu dlžnej sumy preto podľa súdu žalobca dôvodne

doručil svoju žalobu súdu, ktorej žalobe súd vyhovel tak, že vzniknutý debet na účte posúdil podľa §
708 ods. 1 Obch. zák. a § 710 Obch. zák. v spojení s § 497 a súvis. ustanovení Obch. zák. z titulu
poskytnutého úveru s poukazom na spotrebiteľsko-právny vzťah z titulu vedenia účtu fyzickej osoby
nepodnikateľa.

29. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, to že súd
pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Na základe uvedených
preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade
so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade
s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 3 CSP a v tejto

súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo
pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania ako je zrejmé
z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP.

30. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené a
to po vykonanom dokazovaní a zhodnotení dôkazov v súlade aj so zásadami formálnej logiky, nakoľko
zo žalovanej strany, súdu žiadane dôkazy neboli navrhnuté, relevantné skutkové tvrdenia uvedené vpodanej žalobe neboli spochybnené, preto súd mohol vychádzať len z obsahu spisového materiálu a
na základe týchto skutočností rozhodol.

31. Podľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

32. Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 586/2008 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

33. Súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v zmysle Obč. zák. § 517 v spojení s vyššie
označeným Nar. vlády SR zo sumy 1.738,41 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8 % p. a. od

16.06.2017dozaplateniaatooddobymárnehouplynutialehotynazaplateniedlžnejsumypouzatvorení
účtu ku dňu 31.05.2017, keď podľa zmluvy mala žalovaná v lehote 15 dní odo dňa uzatvorenia účtu
vyrovnať svoj dlh a nakoľko k vyrovnaniu dlhu nedošlo, preto od nasledujúceho dňa t,. j. od 16.06.2017
vznikol takto žalobcovi nárok na úroky z omeškania, ktoré súd takto priznal žalobcovi.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.

35. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

36. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

37. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.738,41 EUR s príslušenstvom ako aj s nárokom na
náhradu trov konania. Súd v tomto konaní procesne úspešnej strane sporu žalobcovi priznal nárok v
sume 1.738,41 EUR v konaní úspešná strana sporu si uplatnila nárok na náhradu trov konania a na
základe uvedených súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že procesne úspešnej strane
sporu priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu a to vo výške 100% v zmysle ustanovenia § 255

ods. 1 CSP.

38. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo

92/2011 str.: 8).

39. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniajehopísomného
vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).
Aksižalovanádobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať

sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.