Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. máj 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/87/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111210686
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8111210686.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcov: 1a) U.. Ľ. W.,

A.. XX.XX.XXXX, W. S. XX, O., 1b) I. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. P. X, F., 1c) G.. U. Š., A.. XX.XX.XXXX, W.
Ľ. XX, 1d) W. I., A.. XX.XX.XXXX, W. Ľ. XX, právne zastúpených Advokátska kancelária JUDr. Daniel
Blyšťan, s.r.o., so sídlom Košice, Rastislavova 68, proti žalovaným: 1) M. T., A.. XX.XX.XXXX, W. D.
XXXX, C. - P., 2a) P. O., A.. XX.XX.XXXX, W. D. XXXX/XX, F.-X., 3a) P. I., A.. XX.XX.XXXX, W. Ľ.J.
XXX, 4) U. M., A.. XX.XX.XXXX, W. Ľ. XX, právne zastúpený JUDr. Ernest Vokál, advokát, so sídlom
Hlavná 61, Prešov, 5a) Q. P., A.. XX.XX.XXXX, W. E. P. XXXX/XX, F., 6) U. X., A.. XX.XX.XXXX, W. W.
XX, 8) P.. C. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. O. X. XX, zastúpený F. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. Ľ. XXX, 9) F. Š., A..

XX.XX.XXXX, W. O. X. XX, F., zastúpený F. Š. P.., A.. XX.XX.XXXX, bytom O. X. XX, F., 10) G.. Y. Š., A..
XX.XX.XXXX, W. I. XX, F., 11a) G.. T. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. D. XXX, 12) P. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. O.
X. X, F., zastúpený F. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. Ľ. XXX, 13) M. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. H. XXX, N. F. Š.,
A.. XX.XX.XXXX, W. Ľ.J. XXX, 14) F. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. Ľ. XXX, 15) H. H., A.. XX.XX.XXXX, W. M.
X, O. J. T. H., 16) X. F. C., X. X. W. XX, W., 17) U. T., N. X., XX) Y. Q., A.. XX.XX.XXXX, X. X. D. XX, F.,
20) O. X., N. X., XX) Y. Q., N. X., 23a) U. T., A.. XX.XX.XXXX, Š. X, F., 23b) P. T., A.. XX.XX.XXXX, W. Q.
XX, F., 23c) O. M., A.. XX.XX.XXXX, W. F. M. XX, F., 24) C.B. T., A.. XX.XX.XXXX, W. I. XXX, 25a) W. T.,

A.. XX.XX.XXXX, W. H. XX, W., 25b) Y. C., A.. XX.XX.XXXX, W. P. XX, W., 25c) T. T., A.. XX.XX.XXXX,
W. U. U. XX, W., právne zastúpená JUDr. Frederika Birková, advokátka, so sídlom Brezová 10, Košice,
25d) P. T., A.. XX.XX.XXXX, W. U. U. XX, W., právne zastúpený JUDr. Frederika Birková, advokátka, so
sídlom Brezová 10, Košice, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobcovia ako povinní spoločne a nerozdielne sú povinní zaplatiť každému zo žalovaných náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 19.04.2011 sa pôvodný žalobca U.A. I. domáhal určenia, že je vlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Ľ., a to novovytvorenej parcely C KN č. XXX/X, orná pôda o
výmere X XXX P. vytvorenej geometrickým plánom č. XX/XXXX Y. novovytvorenej parcely C KN č. XXX/
X, orná pôda o výmere X XXX m2 vytvorenej geometrickým plánom č. XX/XXXX.
1.1. V návrhu uviedol, že užíval nehnuteľnosti, ku ktorým určenia vlastníctva sa domáha od roku 1987,
kedy ich T.X. Ľ. prestalo užívať, teda ich užíva už vyše 23 rokov a nadobudol ich po svojich právnych
predchodcoch, ktorí ich užívali už od roku 1918 nerušene ďalších 40 rokov pred jeho užívaním a to

nerušenou dobromyseľnou držbou až do vzniku JRD, kedy prešli do družstevného užívania. Následne
pôvodný žalobca cituje § 130 ods. 1 OZ ako aj § 134 OZ a má za to, že v jeho prípade boli splnené
všetky podmienky vydržania nehnuteľnosti do vlastníctva.1.2. Pokiaľ ide o novovytvorenú parcelu CKN č. XXX/X, vytvorenú z pôvodných parciel mpč. XXX-XXX/
XX Y. XXX-XXX/XX, evidovaných v zápisnici č. XXX Y. Č.. XXX Y. A. D. Č.. XXX a č. XXX, túto nadobudol
navrhovateľ U. I. po právnych predchodcoch svojich rodičov, P. I. Y. P. I., H.. T., a to reálnym vyčlenením

ich podielov v zápisnici č. XXX Y. Č.. XXX a tieto podiely zodpovedajú výmere X XXX m2. P. I., H..
T. nadobudla podiel na parcele EKN č. XXX/XXX/XX evidovanej v zápisnici č. XXX a na LV č. XXX
dedením po svojich rodičoch a reálnym rozdelením dedičského podielu jej bratov U.A. T. Y. Q. T. medzi
pozostalých súrodencov ešte v roku 1918. Titulom dedenia po rodičoch dedili T. U., T. Q., T. D., T. P. Y. T.
Y.. Na každého z nich pripadol podiel vo výške 1/5. Keďže U. T. Y. Q. T. sa stali nezvestnými, za účelom

obhospodarovaniapôdysiostatnísúrodencirozdeliliichpodielymedziseba,t.j.faktickyuzavrelidohodu
o vyporiadaní dedičstva, a to nasledovne: podiel U. T. pripadol sestre P. T. Y. F. Q. T. pripadol bratovi D.
T.. Reálne rozdelenie podielov dokazuje aj nepretržité a nespochybniteľné užívanie P.Á. Y. D. T. a po nich
aj ich právnych nástupcov. Po D.O., jeho dnes už zosnulý syn U. T. v 1/5 a po ňom jeho manželka M. T.,
rod. H. žalovaná v 1. rade. Po P. T.O. jej synovia, navrhovateľ U. I. v 1/10 a žalovaný v 3. rade P. I. v 1/10.
P. I. tento svoj podiel už previedol na svojich synov U. I., LV č. XXX, parc. reg. CKN č. XXX/X, XXX/X Y.

P. I. D. Č.. XXX, F.. H.. I. Č.. XXX/X Y. XXX/X. Nadobudnutie podielov potvrdzuje zápisnica č. 125 titulom
dedenia z roku 1918. P. T. sa na základe reálneho rozdelenia vlastníckych podielov na parc. č. XXX-
XXX/XX v dobrej viere ujala držby podielu o výške 1/5 po bratovi U. T.O. v roku 1918, rovnako ako jej
brat D. T. po bratovi Q. T.. P. T. po uchopení držby v roku 1918 v nepretržitej, pokojnej a nerušenej držbe
túto nehnuteľnosť užívala. K vydržaniu jej vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti došlo uplynutím

32 rokov od uchopenia držby, t. j. najneskôr 31.12.1950. Ak by sa tak z akéhokoľvek dôvodu nestalo, k
vydržaniu došlo najneskôr 31.12.1951. P. I., H.. T., nepretržite a nerušene užívala túto nehnuteľnosť až
do času, kým bolo založené JRD. Spory ohľadom užívania nikdy neboli. P. I. zomrela 12.11.1987.
1.3.Eštepredzánikomdružstevnéhoužívaniavroku1987,keďDružstvoĽubovecprestalonehnuteľnosť
XXX-XXX/XX užívať a obhospodarovať, chopil sa ako právny nástupca oprávnenej držby a túto

nehnuteľnosť začal užívať syn P. I., navrhovateľ U.Á. I. a neskôr po ňom aj jeho brat P. I., obaja vo
výmere zodpovedajúcej ich podielom.
1.4. Keďže ide o susedné nehnuteľnosti, podiel vo výške 6/81 na parc reg. EKN č. XXX-XXX/XX
evidovanej v zápisnici č. XXX a na D. Č.. XXX začal navrhovateľ U. I. užívať súčasne ako podiel na
parcele reg. EKN č. XXX-XXX/XX ešte pred zánikom družstevného užívania v roku 1987, keď Družstvo

Ľubovec prestalo túto nehnuteľnosť užívať a obhospodarovať. Ako právny nástupca sa ujal oprávnenej
držby z titulu dedičstva po svojich rodičoch P. I., N. XX.XX.XXXX Y. P. I., H.. T., N. T. XX.XX.XXXX.
Po smrti rodičov pri prejednaní dedičstva v roku 1991 navrhovateľ zistil, že podiel na parcele č. XXX-
XXX/XX, ktorého kúpu a následne obhospodarovanie si z mladosti pamätal, a ktorý v tom čase už
obhospodaroval, nebol predmetom dedičstva. Rozsudok 12C/191/91 potvrdil, že tento majetok patril

rodičom navrhovateľa, a to titulom vydržania. Po právoplatnosti tohto rozsudku navrhovateľ pokračoval
v pokojnej dobromyseľnej držbe, čo mu dali za pravdu aj jeho súrodenci, ktorí boli účastníkmi konania
12C/191/91 tým, že súhlasili, aby mu táto nehnuteľnosť pripadla a nikdy neviedli žiaden spor ohľadom
užívania tejto nehnuteľnosti. Tým reálne došlo k dohode o vyporiadaní dedičstva pri uzavretí, ktorej síce
nebol dodržaný riadny úradný postup, ale na jej základe navrhovateľ dôvodne a oprávnene nadobudol

presvedčenie, že mu vec patrí, a takto v dobrej viere ako oprávnený držiteľ vec nerušene užíva aj ku
dňu podania žaloby.
1.5. Vyššie uvedené nehnuteľnosti, resp. podiely na parc. č. XXX-XXX/XX a parc. č.XXX-XXX/XX
vyobrazené na geometrickom pláne č. 51/2001 ako novovytvorená parcela č. XXX/X navrhovateľ
nepretržite užíval ako oprávnený držiteľ už od roku 1987 a pokračoval v ňom aj po zániku družstevného

užívania až do dnešných dní.
1.6. Na základe týchto skutočností sa navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva k parc. XXX/
X, ktorú v dobrej viere nepretržite a nerušene užíva už vyše 23 rokov. Pokiaľ ide o novovytvorenú
parcelu CKN č. XXX/X zameranú na geometrickom pláne č. XX/XXXX vytvorenú z pôvodnej parcely
reg. EKN mpč. XXX-XXX/XX evidovanú v zápisnici č. XXX Y. LV č. XXX, túto nadobudol navrhovateľ

po právnom predchodcovi svojej matke P.H. I., H.. T., a to reálnym vyčlenením jej podielov evidovaných
v zápisnici č. XXX. Navrhovateľ tieto podiely na tejto nehnuteľnosti nepretržite obhospodaroval, teda
užíval ako oprávnený držiteľ už v roku 1987, keď Družstvo Ľubovec prestalo túto nehnuteľnosť užívať a
obhospodarovať a pokračoval v ňom aj po zániku družstevného užívania až do dnešných dní.

2. Väčšina žalovaných (z dôvodu nedostatku podrobnejšej neznalosti veci) so žalobou súhlasila. Iní
žalovaní so žalobou nesúhlasili s poukázaním, že podielové spoluvlastníctvo trvá.3. Vzhľadom na to, že v konaní išlo o tzv. určovaciu žalobu musel sa súd zaoberať najprv otázkou
naliehavého právneho záujmu. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny

záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Určovacou žalobou sa teda
žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne
určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže domáhať len
vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu
je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo

neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti.
Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo,
a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva, nemá preventívna ochrana
poskytovaná podľa ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p. žiadny zmysel a význam. Vo väčšine prípadov

preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah
alebo právo je, alebo nie je.
3.1. Vzhľadom na to, že pôvodný žalobca nebol k novovytvoreným parcelám v katastri nehnuteľností
vedený ako ich vlastník a vyhovujúci určovací rozsudok by bol podkladom na vykonanie zápisu
do katastra nehnuteľností formou záznamu, naliehavý právny záujem na požadovanom určení bol

nepochybne daný. Rovnako bol naliehavý právny záujem daný aj po smrti žalobcu pri určení, že parcely
patria do dedičstva po ňom (teda, že v čase smrti bol ich vlastníkom), pretože takýto výrok by parcely
umožnil prejednať v dedičskom konaní po pôvodnom žalobcovi.

4. Vprípadežalobyourčenievlastníctvaaleboourčenie,ževecpatrídodedičstva,musiabyťúčastníkmi

civilného procesu všetci katastrálni vlastníci, resp. ich právni nástupcovia. Ide o tzv. nútené procesné
spoločenstvo. Podľa 78 ods.1 C.s.p. - Nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný
predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Podľa § 78 ods.2 C.s.p.
- Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.
5. Žalovaní podľa označenia žalobcom:

1 - M. T., XX.XX.XXXX, D. XXXX, XXX XX C. - P.
X - P. Q., XX.XX.XXXX, T. XX, F.E.
Xa - P. I., XX.XX.XXXX, Ľ. XXX
X - U. M., XX.XX.XXXX, Ľ. XX

X - M. P., XX.XX.XXXX, E. P. XX, F.
X - U. X., XX.XX.XXXX, W. XX
Xa - F. Š., XX.XX.XXXX, Ľ. XXX
X - P.. C. Š., XX.XX.XXXX, D. XX
X - F. Š., XX.XX.XXXX, O. X. XX, F.

XX - G.. Y. Š., XX.XX.XXXX, I. XX, F.
XXa - G.. T. Š., XX.XX.XXXX, D. Č.. XXX
XX - P. Š., XX.XX.XXXX, O.E. X. X, F.
XX - M. Š., XX.XX.XXXX, H. XXX Y. O.S. X, F.,
XX - F. Š., XX.XX.XXXX, Ľ. XXX

XX - H. H., XX.XX.XXXX, M. X, O. J. T.Š. H.
XX - X. F. C.,
XX - U. T. - N. X.
XX - Y. Q., XX.XX.XXXX, D. XX, F.
XX - O. X., N. X.

XX - Y. Q., N. X.
XXa - X. U. T., A.. XX.XX.XXXX, Š. X, XXX XX F.E.
XXb - X. P. T., XX.XX.XXXX, Q. XX, XXX XX F.Š.
XXc - T. O. M., XX.XX.XXXX, F. M.T. XX, XXX XX F.
XX - C. T., XX.XX.XXXX, I. XXX

XXa - T. W. T., XX.XX.XXXX, H.M. XX, W.
XXb - T. Y. C., XX.XX.XXXX, P. XX, W.
XXc - Q. T. T., XX.XX.XXXX, U. U., W.
XXd - Q. P. T., XX.XX.XXXX, U. U.Y. XX, W.6. Vlastníci podľa LV č. XXX, parcela KNE č. XXX/XX.
X. T. Q. (H.. C., D.Š., N. XXXX) v správe SPF. Šetrením bolo zistené, že táto zomrela dňa 11.12.1931.

Konanie zastavené uznesením zo dňa 06.06.2016. Žalobcom ako žalovaná ani označená nebola.
X. P. Q. H.. P., E. P. XXXX/XX, F., F. XXX XX, SR ako žalovaná 5a. Ide o dediča M. P., ktorá zomrela
dňa 11.05.2017 a ktorá bola pôvodné označená ako žalovaná 5.
X. D. Y. (H.. I.) v správe SPF. Bolo zistené, že táto zomrela pred začatím konania dňa 07.11.1983.
Bola označená ako žalovaná 19. ale konanie voči nej bolo zastavené uznesením zo dňa 06.06.2016.

Ako v tomto prípade tak aj u Q. T. mal žalobca žalovať neznámych dedičov, čo judikatúra pripúšťa.
Podľa NS ČR sp. zn. 29 Odo751/2006 - žalobci nic nebrání, aby v případě, kdy nezná jména a adresy
dědiců zemřelého, podal žalobu proti neznámým dědicům zemřelého (srov. R 65/1972, 20 Cdo 950/98).
Nebyli-li totiž v probíhajícím dědickém řízení dosud zjištěni případní dědicové - fyzické osoby, nelze ani
jednoznačně uzavřít, že jde o osoby nemající způsobilost být účastníky řízení; samotná skutečnost, že
tyto osoby nebyly (a ostatně nemohly být) označeny identifikačními údaji vyplývajícími z ustanovení §

79 odst. 1 o. s. ř., je pro posouzení podmínek řízení ve smyslu ustanovení § 103 a § 104 odst. 1 o. s. ř.
nevýznamná. Jak správně poukázala sama dovolatelka, Nejvyšší soud již v usnesení ze dne 30. srpna
2000, sp. zn. 20 Cdo 950/98, vykládaje ustanovení § 104 odst. 1 o. s. ř., uzavřel, že žalobci nic nebrání,
aby v případě, kdy nezná jména a adresy dědiců zemřelého, ve shodě se závěry z rozboru a zhodnocení
rozhodovací činnosti soudů bývalé SSR ve věcech ochrany vlastnictví k nemovitostem a stanoviska

občanskoprávního kolegia bývalého Nejvyššího soudu SSR z 27. června 1972, Cpj 57/71, uveřejněnými
pod číslem 65/1972 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek (dále jen „stanovisko“), podali žalobu proti
neznámým dědicům zemřelého.
X. X. O. (J.) v správe SPF. Označený ako žalovaný 20.
X. O. P. (H.. X.) v správe SPF. Podľa žalobcu zomrela dňa XX.XX.XXXX. Ako žalovaný 21. označený

syn P. O., ktorý však zomrel pred začatím konania dňa 04.02.2002. Konanie bolo zastavené uznesením
zo dňa 08.10.2015 bez procesnej reakcie žalobcu.
X. Q. Y. (H.. X.) v správe SPF. Označená ako žalovaná 22.
X. T. Y. (H.. X. A.. XX.X.XXXX) v správe SPF. Bolo zistené, že zomrela dňa XX.XX.XXXX. Dedičia U.
T. Y. F. Ň. U. T., A.. XX.XX.XXXX - žalovaný 23a, P. T., A.. XX.XX.XXXX - žalovaný 23b, O. M., A..

XX.XX.XXXX - žalovaná 23c; František Drab, nar. 08.05.1943 - žalovaný 24; P. T. - žalovaný 26, ktorý
však zomrel pred začatím konania dňa 28.03.1992 a konanie voči nemu bolo zastavené uznesením
zo dňa 08.10.2015 bez procesnej reakcie žalobcu; Y. T., konanie zastavené uznesením z 08.10.2015
a po ňom žalovaný 25a - dcéra W. T., A.. XX.XX.XXXX, žalovaný 25b - dcéra Y. C., A.. XX.XX.XXXX,
žalovaný 25c - vnučka T. T.Á., A.. XX.XX.XXXX, žalovaný 25d - vnuk P. T..

X. I. P. v správe SPF označený ako žalovaný 3. a po ňom P. I., A.. XX.XX.XXXX označená ako žalovaný
3a.
X. X. U., XXX XX, W., Č.. XX, SR ako žalovaný 6.
XX. Š. F. H.. Š., XXX XX, Ľ., Č.. XXX, SR označený ako žalovaný 14.
XX. Š. C. (P..), Č..XX, XXX XX D. ako žalovaný 8.

XX. Š. F., O. X. Č..XX, XXX XX F. ako žalovaný 9.
XX. Š. Y. (G..), I. Č..XX, XXX XX X. ako žalovaný 10.
XX. Š. T. H.. Š., G.., XXX XX, D., Č.. XXX, ako žalovaný 11a po žalovanom 11. Ing. U. Š., O. N. T.
XX.XX.XXXX.
XX. Š. P., Č..X, XXX XX W. ako žalovaná 15.

XX. Š. M., O. Č..XXXX/X, XXX XX F. ako žalovaná 16.
XX. Š. F., XXX XX, Ľ., Č.. XXX, SR ako žalovaný 14.
XX. H. H. (H.. X.), M. Č..XXX/XX, XXX XX O. - X. ako žalovaný 15.
6.1. Vlastníci podľa LV č. XXX, parcela KNE č. XXX/XX.
X. T. U. (USA) v správe SPF ako žalovaný 17.

X. T. U. H.. T., XXX XX, W., Č.. XXX, SR. Ako žalovaný neoznačený. Ako žalovaná 1. bola označená
jeho právna predchodkyňa M. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v priebehu konania previedla svoj podiel na
menovaného čo však ostalo bez procesnej odozvy žalobcu.
X. Q. Y. H.. T., D. XX, F., PSČ 080 01, SR ako žalovaná 18.
X. O. P. H.. Q., D. XXXX/XX, F.-X., F. XXX XX, SR ako žalovaná 2a. Ide o dediča pôvodne žalovanej

2. P. Q..
X. W. Ľ. H.. I., U.., S. XX, O. ako žalobkyňa 1a, po žalobcovi U. I..
X. I. P. H.. F., XXX XX, Ľ., Č.. XXX, X. ako žalovaná 3a po P. I., ktorý bol žalovaným 3.
X. M. U., X..Č.. XX, Ľ., SR ako žalovaný 4.X. S. M. H.. T., Š. XXXX/XX, F.-X., F. XXX XX, SR ako strana sporu neoznačená.

7. Neoznačenie všetkých subjektov núteného spoločenstva je samé osobe dôvodom zamietnutia žaloby.

7.1. Pokiaľ ide o meritum veci, pôvodný žalobca tvrdil, že sporné parcely nadobudol vydržaním z dôvodu
ich držby ako dedič po svojich rodičoch ich užívaním od roku 1987.
7.2. Podľa § 129 ods.1 OZ - Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.
Podľa § 130 ods.1 OZ - Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods.1 OZ - Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods.3 OZ - Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

8. Ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti
ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej
držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie
vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto

dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti. Opakom
ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok
nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri
zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným

držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu
vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej
držby počas celej zákonom ustanovenej doby. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Rozlišujúcim znakom

medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je teda dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť držiteľa,
pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať „so zreteľom na všetky okolnosti“. Súdna prax
je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že
mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť,
ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých

došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom
možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí.
Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho
dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne

nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu
držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj keď v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom
existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo
k právnej úprave. Základom oprávnenej držby je teda ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je
omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so

zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať. O ospravedlniteľný omyl naopak nejde vtedy,
ak mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie
právneho úkonu. Pre naplnenie dobrej viery teda nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že nekoná
neoprávnene, ale je nutné pozitívne presvedčenie, že mu vec alebo právo náleží.

9. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že subjektívna dobromyseľnosť pre vydržanie nestačí.
Dobromyseľnosť musí byť daná s ohľadom na všetky okolnosti, pričom právny omyl môže takúto
dobromyseľnosť založiť iba výnimočne, napr. pri reálne možných viacerých výkladoch právneho
predpisu. Súd má za to, že skutočnosť nadobudnutia majetku po právnych predchodcom dedením
je všeobecne známou a preto ak sa žalobca ujal držby nehnuteľností po smrti svojich rodičov bez

prejednania týchto nehnuteľností v dedičskom konaní a naviac u nehnuteľností na meno rodičov
nevedených v evidencii nehnuteľností, jeho objektívna dobromyseľnosť nemôže byť daná. Aj prípadná
námietka, že parcely boli vydržané už právnymi predchodcami pôvodného žalobu mu neprospieva. V
rámci právnej argumentácie súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22 Cdo/2128/2005, z ktoréhovyplýva, že námietka držiteľa, že sporný pozemok vydržal už jeho právny predchodca nemôže mať
kladný vplyv na výsledok konania o určenie, že vlastníkom pozemku je držiteľ, ak právni predchodcovia
na držiteľa sporný pozemok nepreviedli (neoznačili ho v zmluve).

9.1. V neprospech objektívnej dobromyseľnosti pôvodného žalobcu je aj konanie vedené na OS
Prešov pod sp. zn. 12C/191/91, kde bolo určené, že do dedičstva po rodičoch pôvodného žalobcu
pripadá podiel X/XX k mpč. parcele XXX-XXX/XX, teda nie už konkrétne vydelená časť nehnuteľnosti.
V neprospech objektívnej dobromyseľnosti pôvodného žalobcu je aj konanie vedené na OS Prešov
pod sp. zn. 15C/111/92, kde sa žalobca P. I. (brat pôvodného žalobcu, ktorý mal rovnako užívať už

konkrétne časti pozemkov) domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k parcele
mpč. XXX-XXX/XX, pričom pôvodný žalobca existenciu podielového spoluvlastníctva nijak nenamietal,
čo spochybňuje tvrdenia o reálnej deľbe podielového spoluvlastníctva v minulosti.

10. Súd ďalej uvádza, že už pôvodný žalobca sa mal domáhať, že vlastníkom parciel boli v čase
smrti jeho rodičia, čomu dáva za pravdu aj súdna prax. Podľa R 3/2015 - Ak nebol zachovaný postup

upravený ustanoveniami § 175a až § 175zd Občianskeho súdneho poriadku, nemožno ho obchádzať
žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha určenia, že je (spolu)vlastníkom veci patriacej
do dedičstva. Aj v čase smrti manžela žalobkyne 1/ platilo, že v zmysle § 460 Občianskeho zákonníka
sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Na význam tohto ustanovenia upozornil najvyšší súd už
v rozsudku z 27. apríla 2004 sp. zn. 1 Cdo 104/2003, v ktorom uviedol, že i keď sa dedičstvo

nadobúda smrťou, nie sú tým bez ďalšieho určené konkrétne veci ani podiely, ktoré jednotliví dedičia z
dedičstvanadobúdajú.Právnaúpravadedeniavychádzazuplatneniaúradnejingerencieprinadobúdaní
dedičstva. Riešenie právnych vzťahov, ktoré vznikli v dôsledku smrti poručiteľa, patrí do právomoci
súdu; vykonaním jednotlivých úkonov v konaní o dedičstve súd poveruje notára ako súdneho komisára
(§ 38 ods. 3 O.s.p.). Kým sa konanie o dedičstve právoplatne neskončí takým spôsobom, že sa

potvrdí nadobudnutie veci z dedičstva viacerým dedičom do podielového spoluvlastníctva, zostáva
otvorená otázka, či ku vzniku spoluvlastníctva k tejto veci vôbec dôjde. V konaní o dedičstve môže
dôjsť aj k vyporiadaniu, podľa ktorého nadobudne vec (resp. jej celý spoluvlastnícky podiel patriaci
poručiteľovi) iba jeden z dedičov. Vyporiadanie má spätnú účinnosť a jeho účinky nastávajú už ku dňu
smrti poručiteľa. Pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím dedičského súdu potvrdené, že v dôsledku

dedeniadedičnadobudolvec,resp.jejspoluvlastníckypodiel,nemôžesadedičdomáhaťochranysvojho
vlastníctva žalobou o určenie vlastníctva. Takýto dedič je aktívne legitimovaný len na podanie žaloby
o určenie, že vec (jej spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po poručiteľovi. K námietke žalobcov,
v zmysle ktorej "niet právneho predpisu, ktorý by zamedzoval súdu rozhodnúť na základe určovacej
žaloby o spoluvlastníckych podieloch potomkov" najvyšší súd dodáva, že princíp úradnej ingerencie do

nadobúdaniadedičstva,ktorájevzmysleustanovení§175aaž§175zdO.s.p.zverenásúdu,akcentovali
aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu (viď napríklad rozsudok z 19. septembra 2007 sp. zn. 3 Cdo
332/2007 a uznesenie z 31. januára 2011 sp. zn. 4 Cdo 267/2009). Rozhodovacia prax najvyššieho súdu
je ustálená na názore, že ak nebol zachovaný postup upravený ustanoveniami § 175a až § 175zd O.s.p.,
nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha, že je (spolu)vlastníkom

veci patriacej do dedičstva.
10.1. Rovnako aj podľa NS ČR sp. zn. 22Cdo 1826/2004 - Ani jediný dědic se nemůže
s úspěchem domáhat žalobou podle § 80 písm. c) OSŘ určení, že je vlastníkem věci náležející do
dědictví, pokud tato věc nebyla předmětem řízení o dědictví a nebylo mu ohledně ní potvrzeno nabytí

vlastnictví. Poukázať možno aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 2659/2001- Právním důvodem
vydržení ovšem nemůže být geometrický plán, znalecký posudek, projektová dokumentace ani to, že
držitel svou dobrou víru odvozoval od pouhé okolnosti, že předmětný pozemek byl jeho rodiči a posléze
i jím samým nerušeně užíván od předmětného období v daných hranicích.

11. Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

11.1. Žalobcovia v konaní neúspešní sú ako povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť každému zo
žalovaných náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným
uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.