Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5CoE/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509207157
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2509207157.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov Mgr.
Kristíny Ferencziovej a Mgr. Pavla Macháča, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná,
a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: H. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. W. č. XXX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Roman Liščák, so sídlom
Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, pod sp. zn. 2030/2009, o vymoženie 66,38 Eur s príslušenstvom,

o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 10.07.2019, č. k.
6Er/2150/2009, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu, do všetkých jeho výrokov, podal odvolanie súdny exekútor, ktorým sa
domáhal zrušenia napadnutého uznesenia. Súdny exekútor zastáva názor, že nakoľko k novele zákona
o priestupkoch, ktorou bolo ustanovenie § 88 ods. 1 zrušené, došlo skôr, ako by uplynula trojročná
prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia obsiahnutá v tomto ustanovení, je potrebné postupovať
podľa novelizovanej právnej úpravy, a teda, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov

po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. exekúcia bola nariadená pred uplynutím
trojročnej prekluzívnej lehoty tak, ako to vyžaduje platná legislatíva. Konštatuje, že právo vymáhané
oprávneným nezaniklo a exekučné konanie nie je možné zastaviť z dôvodu preklúzie. Výrokom o
nepriznaní nároku na náhradu trov exekúcie došlo podľa súdneho exekútora k porušeniu ust. § 196,
§ 199 a § 200 ods. 1. EP, nakoľko exekučný súd nerešpektoval skutočnosť, že exekútor má v zmysle
uvedených ustanovení zákonný nárok na trovy exekúcie a na ich náhradu. Exekučný súd mal vychádzať

zo zásady, že exekučné konanie je konaním návrhovým. S podaním návrhu na začatie exekúcie zákon
spája vznik procesných práv i povinností. Jednou zo základných procesných povinností oprávneného je
povinnosť za určitých predpokladov nahradiť exekútorovi nevyhnutné trovy, ktoré v konaní vznikli, pokiaľ
ich vymoženie nie je možné dosiahnuť od povinného.

3. Vyjadrenie k odvolaniu súdneho exekútora podané nebolo.

4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie
bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto
opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

5. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.6. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.

októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

7. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57
nemožno podať mimoriadne dovolanie.

8. V zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. V zmysle § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) je proti uzneseniu súdu prvej
inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

10. V zmysle§ 359 C.s.p. môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

11. Podľa § 386 písm. b/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané neoprávnenou
osobou.

12. Podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Citované ustanovenie § 355 ods. 2 C.s.p., stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným

v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie je prípustné, pokiaľ je výslovne ustanovené,
že odvolanie prípustné je.

14. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o

trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

15. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že účastníkmi exekučného konania sú v zásade
oprávnený a povinný, tretia osoba len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Ak súd rozhoduje o trovách
exekúcie, účastníkom konania je aj súdny exekútor, ktorý bol vykonaním exekúcie poverený súdom. V

takomto prípade môže súdny exekútor realizovať procesné práva účastníka konania.

16. Pri riešení otázky, kto je oprávnený podať odvolanie v exekučnom konaní vedenom podľa
Exekučného poriadku, je potrebné, vzhľadom na absenciu špeciálneho ustanovenia v Exekučnom
poriadku, vychádzať z citovaného ustanovenia § 359 C.s.p. v spojení s ustanovením § 9a ods. 1

Exekučného poriadku. V zmysle uvedených ustanovení môže napadnúť rozhodnutie súdu odvolaním
strana konania. Okruh účastníkov exekučného konania je pritom striktne vymedzený v ustanovení §
37 ods. 1 Exekučného poriadku. Podľa odseku 1 citovaného ustanovenia je účastníkom exekučného
konania oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie
priznáva zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny

exekútor. V takomto prípade môže poverený súdny exekútor realizovať procesné práva účastníka
konania.

17. Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade
čo do výroku I. napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie, súdny exekútor nemá postavenie

účastníkaexekučnéhokonania.PredmetomrozhodovaniasúduprvejinštancievovýrokuI.napadnutého
uznesenia nebolo rozhodovanie o trovách exekúcie, keď v posudzovanej veci súd prvej inštancie
rozhodoval o dôvodnosti zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 psím. b) Exekučného poriadku. Keďže
v tomto úseku exekučného konania súd nerozhodoval o trovách súdneho exekútora, nemožno súdneho
exekútora považovať za účastníka tohto konania. Z toho dôvodu súdny exekútor nebol oprávnený

podať proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie do výroku I. napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie
odvolanie.18. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 386 písm. b/ C.s.p. odvolanie súdneho exekútora proti
výroku I. napadnutého uznesenia odmietol, nakoľko odvolanie podala osoba, ktorá na podanie odvolania
nebola oprávnená, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal. Odvolací súd tak rozhodol bez

nariadeniapojednávaniavzmysleustanovenia§385C.s.p.,keďvdanejvecinebolopotrebnézopakovať
alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

19. Čo sa týka časti odvolania súdneho exekútora smerujúce proti výroku II. napadnutého uznesenia,
ktorým rozhodol o trovách exekúcie, novela Exekučného poriadku účinná od 1. novembra 2013 (z. č.

299/2013 Z. z.) zrušila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa
§ 57 Exekučného poriadku. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané 10.07.2019, nebolo
proti rozhodnutiu a trovách exekúcie možné podať odvolanie.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie súdneho exekútora proti výroku II.
napadnutého uznesenia odmietol v zmysle § 386 písm. c) CSP bez toho, aby sa zaoberal napadnutým

uznesením z hľadiska jeho vecnej správnosti.

21. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
posledná veta č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).