Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 6, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/179/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916203237
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6916203237.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: R. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom P. č. XX, P., právne zast.: JUDr. Helena Kontrová, advokátka so sídlom
Podzámska 4/A, Nové Zámky, proti žalovanému: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. O. 9, K. O.,
právnezast.:JUDr.IvetaTóthová,advokátkasosídlomSvätoplukova28,RimavskáSobota,ozaplatenie
3 285,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota
zo dňa 23.04.2018, č.k. 14C/87/2016-143, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

2.Rozhodnutieodôvodniltým,ženazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žepočascelého
žalovaného obdobia od 01.01.2012 do 17.01.2015 existoval medzi žalobcom a žalovanou partnerský

vzťah. Žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka, a to aj s dcérou žalovanej. Žalobca a žalovaná
hospodárili spoločne, pričom žalovaná dobrovoľne nechala posielať svoju mzdu na účet žalobcu, ktorý
s týmito peniazmi disponoval a zabezpečoval potrebné úhrady. Vzťah medzi žalobcom a žalovanou
vôbec nezodpovedá vzťahu prenajímateľa a nájomcu. Uzavretá nájomná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX
predstavujesimulovanýprávnyúkonscieľomzískaťfinančnúvýhodu-príspevoknabývanie,ktorýnebol
zo strany žalobcu a žalovanej urobený vážne, a to vzhľadom na ich dlhoročné spolužitie v spoločnej
domácnosti, vrátane spoločného hospodárenia. Uvedený úkon je absolútne neplatný podľa § 37 ods.

1 Občianskeho zákonníka. Žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatnených nárokov na dlžné nájomné a
bezdôvodné obohatenie, preto súd jeho žalobu v plnom rozsahu zamietol, pričom prihliadol aj na to,
že časť nároku na nájomné vo výške 1 350,- Eur bola v čase podania žaloby na súd už premlčaná.
Rozhodnutie oprel o ust. § 100 ods. 1, § 101, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 3 CSP.

3. Proti rozsudku sa včas odvolal žaloba. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil

a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní
žalobcovi uprel právo na spravodlivý proces, keď žalobcu neoboznámil s návrhom na vykonanie
dokazovania a vykonaným dôkazom (výsluch svedka S. Q., argument o štátnom príspevku na bývanie).
Ovykonanomdokazovanísažalobcadozvedelažzrozsudkusúduprvejinštancie.Vyjadreniežalovanej,že podnet na uzavretie nájomnej zmluvy dal žalobca za účelom získania príspevku na bývanie, nie je
pravdivé. Žalovaná mala obavu, že ju žalobca vyhodí a nebude mať zabezpečené bývanie. Výlučne
z tohto dôvodu mala žalovaná záujem právne riešiť bývanie založené na nájomnom vzťahu. To, že

žalovaná požiadala o príspevok na bývanie, mal byť pre ňu príjem, ktorý nemala. Nie je pravda,
že sa žalovaná odsťahovala dobrovoľne. Žalobca jej dal výpoveď z nájmu a odsťahovala sa až po
ďalších mesiacoch. Žalobca odmieta vyhodnotenie súdu o potvrdení spoločného bývania predložením
potvrdenia o užívateľskej právomoci. Žalobca popiera, že mali so žalovanou spoločne hospodáriť v
domácnosti tak, že jej príjem uhrádzal náklady na nájom, ako aj výdavky na domácnosť. Žiadna

platba nebola platbou nájomného. Tvrdenie žalovanej o spoločnom hospodárení, je účelovou obranou
žalovanej. Náklady na domácnosť uhrádzal výlučne žalobca. Nie je pravdivé ani tvrdenie, že žalovaná
investovala do nehnuteľnosti žalobcu. Zamestnávatelia žalovanej posielali jej mzdu na účet žalobcu len
z dôvodu, že ona nemala účet založený a títo podmieňovali pracovný pomer posielaním výplaty na účet.
Hneď ako jej výplata prišla, žalobca na výslovnú požiadavku žalovanej vybral výplatu a dal ju žalovanej.

4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná. Uviedla, že zotrváva na svojich tvrdeniach, že
od 01.07.2004, kedy sa prihlásila na adresu bydliska žalobcu k trvalému pobytu, žila so žalobcom v
partnerskom vzťahu ako druh a družka a spoločne aj hospodárili. Spolu s nimi bývala aj jej dcére S.
Q., ktorá na pojednávaní dňa 23.04.2018 potvrdila tieto skutočnosti a uviedla, že žalobcu považovala
za svojho nevlastného otca. Svoje tvrdenia podložila potvrdením R. P., čestným prehlásením H. G. a

bankovýmivýpismizúčtovžalobcu.Žalobcanavýsluchuuviedol,žemedzinímažalovanoubolfungujúci
vzťah a dúfal, že sa mu tento podarí zachrániť. Preto nevidel dôvod, prečo by nemala mať žalovaná
v jeho dome právo doživotného užívania domu aj záhrady. O psychickom nátlaku zo strany žalovanej
sa pri tomto výsluchu nezmienil. Do domu žalovaná investovala nemalé prostriedky. Stavebné práce
v priebehu rekonštrukcie rodinného domu žalobcu vykonávali jej príbuzní bez nároku za odmenu, a

tieto investície žalovaná považovala za investície vynaložené na zveľadenie ich spoločného bývania.
Čo sa týka nájomnej zmluvy zo dňa 01.09.2010, túto súd správne vyhodnotil ako absolútne neplatný
právny úkon, keďže sa jednalo o simulovaný právny úkon, s cieľom získať finančnú výhodu - príspevok
na bývanie, pričom tento úkon nebol urobený vážne ani zo strany žalobcu, ani zo strany žalovanej. Až
po odsťahovaní sa žalovanej zo spoločnej domácnosti v januári 2015 bola žalovanej prostredníctvom

právnej zástupkyne žalobcu doručená výzva na zaplatenie dlžného nájomného v sume 4 725,- Eur.
Výzva bola datovaná dňom 03.02.2015. Zo strany žalobcu považovala žalobkyňa požiadavku na
nájomné za akt pomsty, pretože so žalobcom ukončila spolužitie. Ich vzťahy sa zhoršili po tom, ako
žalovaná na jar v roku 2014 sa rozhodla ísť pracovať do K.. Žalobca nechcel mať dva účty s tým
odôvodnením, že „zbytočne budeme mať dva účty, keď žijeme spolu“. Na naliehanie žalobcu bola

mzda žalovanej poukazovaná na jeho účet. Žalobca jej dal peniaze zo svojho účtu na nákup potravín a
iných vecí, do ich spoločnej domácnosti. Takýto spôsob hospodárenia mali zavedený počas celého ich
spolužitia a žalovaná to akceptovala. S jej mzdovými prostriedkami však disponoval výlučne žalobca.
Okresný súd pri svojom rozhodovaní vyhodnotil správne všetky dôkazy vykonané v konaní. Rozsudok
okresného súdu žiadala potvrdiť.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP
- zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) bez
nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne
správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. V zmysle § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, so skutkovými a právnymi

závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie
prejednávaného sporu a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia
rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na druhej strane. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantnáskutočnosť alebo okolnosť a súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a
náležite vyhodnotil. Rozhodnutie okresného súdu je logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené
aj závery, ku ktorým na ich základe okresný súd dospel sú prijateľné. Žalobca v odvolaní neuvádza

relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolací súd v rozhodnutí nenašiel žiadne vzájomné rozpory, z ktorých by bolo možné usúdiť, že
skutkové závery urobené súdom prvej inštancie sú v príkrom rozpore so zisteniami, ktoré vyplynuli z
dokazovania. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, s uvedením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti, v nadväznosti na odvolacie

námietky žalobcu.

9. Námietka žalobcu, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní neriadil Civilným sporovým poriadkom a
žalobcovi uprel právo na spravodlivý proces, nie je dôvodná. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že
okresný súd v predmetnej veci vytýčil pojednávanie na deň 23.04.2018, na ktoré pojednávanie žalobca
písomne ospravedlnil svoju neúčasť podaním zo dňa 09.04.2018 s tým, že súhlasil s pojednávaním

v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti jeho právnej zástupkyne a zároveň doručil aj písomnú
záverečnú reč. Preto okresný súd správne postupoval, keď pojednával a rozhodol v neprítomnosti
žalobcu, ako aj jeho právnej zástupkyne podľa § 180 CSP. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa
23.04.2018 vyplýva, že okresný súd pojednával v prítomnosti žalovanej, a jej právnej zástupkyne,
na pojednávaní vykonal dokazovanie a následne vo veci vyhlásil rozsudok. Okresný súd žalobcovi

žiadnym spôsobom neuprel právo zúčastniť sa pojednávania, takáto možnosť žiadnym spôsobom
nebola žalobcovi odopretá. Žalobca preto nedôvodne namieta túto vadu v konaní, a preto súd k
tejto námietke nemôže prihliadnuť. Odvolací súd musí zdôrazniť, že je to práve žalobca, ktorý musí
uniesť dôkazné bremeno, preto musí byť aktívny v preukazovaní svojich tvrdení, na čo nepostačuje
iba vyvracanie tvrdení protistrany. Vypočutie svedkyni S. Q., navrhla žalovaná na pojednávaní

konanom dňa 23.04.2018, ktorého pojednávania sa žalobca nezúčastnil a svoju neúčasť ospravedlnil a
súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Na uvedenom pojednávaní zároveň žalovaná predložila
aj prostredníctvom svojej právnej zástupkyne potvrdenie R. P. zo dňa 08.01.2018, ako aj čestné
prehlásenie H. G. zo dňa 05.01.2018. Podľa ust. § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktorý z navrhnutých
dôkazov vykoná. Okresný súd tieto návrhy na odstránenie vzniknutých rozporov a na doplnenie

namietaných skutočností pripustil a zároveň na uvedenom pojednávaní aj vykonal. Strana nie je
ničím limitovaná v navrhovaní dôkazov, naviac, ak by vyplynula ich potreba na odstránenie rozporov.
Žalobca mal možnosť sa na uvedenom pojednávaní s dôkazmi oboznámiť a vyjadriť sa k nim.
Keďže sa však uvedeného pojednávania dobrovoľne nezúčastnil, sám sa tak pripravil o možnosť
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, poprípade navrhnúť ďalšie dôkazy. Žalobcovi teda nebolo upreté

právo na spravodlivý proces postupom okresného súdu a žalobca si sám zavinil, že nemal možnosť
výkonu svojich procesných práv, keď sa nemienil zúčastniť uvedeného pojednávania a svoju neúčasť
ospravedlnil.

10. Druhá rovina odvolania žalobcu sa týka vykonania dôkazov, na základe ktorých súd dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Medzi stranami sporu
nebolo sporné, že žalobca a žalobkyňa uzavreli nájomnú zmluvu dňa 01.09.2010. Správne však okresný
súd vyhodnotil uvedenú nájomnú zmluvu, ako simulovaný právny úkon s cieľom získať finančnú výhodu
- príspevok na bývanie. Uvedený právny úkon nebol tak zo strany žalobcu ako aj žalovanej urobený
vážne, a preto takýto právny úkon je absolútne neplatný (§ 37 Občianskeho zákonníka). S uvedeným

úsudkom okresného súdu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. V konaní bolo jednoznačne
preukázané zo strany žalovanej, že medzi žalobcom a žalovanou existoval vzťah ako druh a družka.
Od 01.07.2004 žili v spoločnej domácnosti a spoločne hospodárili. Žalobca v konaní ničím nedoložil a
nepreukázal, že by tomu tak nebolo. Naviac aj zo samotnej výpovede žalobcu pred dožiadaným súdom
dňa 08.01.2018 vyplynulo, že žalobca so žalovanou žili v partnerskom zväzku - ako druh a družka, a

spoločne hospodárili. Žalovaná dobrovoľne posielala na účet žalobcu finančné prostriedky, ktoré mala
zo svojej zárobkovej činnosti. Žalovaný v konaní len poprel tvrdenia žalobkyne a žiadnym relevantným
spôsobom nepreukázal dôvodnosť ním uplatnených nárokov, či už z titulu dlžného nájomného ako aj
z titulu bezdôvodného obohatenia, a preto okresný súd správne žalobu v plnom rozsahu zamietol a
odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej odvolací
súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konaniarozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

12. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).