Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. júl 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8Er/59/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212204833
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Havír
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8212204833.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov, so sídlom
Hurbanova 6, 085 46 Bardejov, IČO: 30 807 484, proti povinnému: O. D., L.: XX.XX.XXXX, P. J. T. XXX/
XX, J., o vymoženie 1 033,80 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi, Exekútorsky úrad
Poprad, so sídlom Nám. sv. Egídia 95, Poprad, trovy exekúcie vo výške 57,89 EUR v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.06.2012 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Michala Bulka o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu na vykonanie

exekúcie zo dňa 08.06.2012 oprávneného a exekučného titulu. Exekučnými titulmi v tomto konaní sú
rozhodnutie oprávneného číslo XXX-XXXXXXXXXX-N. zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutie číslo XXX-
XXXXXXXXXX-N. zo dňa XX.XX.XXXX. Exekučné konanie začalo doručením návrhu oprávneného
súdnemu exekútorovi dňa 15.06.2012.

2. Tunajší súd vydal dňa 23.07.2012 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č.

5701*048816.

3. Dňa 27.06.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie súdneho exekútora, ktorý súdu oznámil
vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka (povinného). Súdny exekútor teda podal podnet na zastavenie
exekúcie a súčasne vyčíslil trovy konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s predmetným exekučným
konaním vo výške 66,92 Eur s DPH.

4. Podľa § 167e odsek 1 zákona číslo 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), ak
bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka,
ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a ) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b ).

5. Podľa § 167f odsek 1 ZKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani
viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

6. Podľa § 167f odsek 2 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného
odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená

iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný
oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.7. Podľa § 243h odsek 1 zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak

tento zákon v § 243i až 243k
neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5
sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 57 odsek 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

9. Podľa § 58 odsek 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Súd v predmetnom konaní vykonal šetrenie pričom zistil, že Okresný súd Prešov pod sp. zn.:
XOdK/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydal uznesenie, ktorým vyhlásil konkurz na majetok povinného.
Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku číslo XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, pod
číslom T.. S poukazom na § 167f zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s § 57 odsek 2 a
58 odsek 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastavil, pretože na majetok povinného bol vyhlásený

konkurz. Súd ďalej rozhodoval o trovách exekúcie.

11. Podľa § 200 odsek 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 ). Oprávnený a exekútor majú

nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov,
ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50
).

12. Podľa § 200 odsek 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o

tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

13. Podľa § 203 odsek 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok
povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného
odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

14. O trovách exekučného konania súd teda rozhodol podľa § 196, § 200 odsek 5, § 203 odsek 2
Exekučného poriadku. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekučného konania ako odmenu v zmysle § 14
odsek1Vyhláškyčíslo288/1995Z.z.oodmenáchanáhradáchsúdnychexekútorov(ďalejlen„vyhláška)
vo výške 33,50 Eur, ďalej náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 17,55 Eur, náklady za

služby elektronickej súčinnosti vo výške 1,40 Eur a náklady za telekomunikačné a kancelárske potreby
vo výške 3,32 Eur.

15. Súd exekútorovi priznal náhradu trov exekučného konania podľa § 14 odsek 1 vyhlášky odmenu vo
výške 33,19 Eur. Súdny exekútor vo vyčíslení trov uviedol, že nakoľko jeho odmena nedosahuje výšku

minimálnej odmeny pri zastavení konania, uplatňuje si odmenu vo výške 33,19 Eur, po zaokrúhlení
podľa § 26 vyhlášky v sume 33,50 Eur. Súd však priznal exekútorovi odmenu iba vo výške 33,19
Eur, nakoľko ustanovenie § 5 odsek 1 vyhlášky jasne upravuje minimálnu výšku odmeny exekútora
vo výške 33,19 Eur bez potreby ďalšieho zaokrúhľovania. Súd sa ďalej zaoberal nákladmi vyčíslenými
exekútorom pri vykonávaní exekúcie, pričom priznal exekútorovi v zmysle § 22 vyhlášky poštovné vo

výške 14,35 Eur (zaslanie žiadosti o udelenie poverenia - 1,50 Eur, zaslanie rozhodnutia súdu - 1,30
Eur, zaslanie upovedomenia o začatí exekúcie 2x - 2,90 Eur, žiadosť o súčinnosť Sociálna poisťovňa,
ORPZ, Katastrálny odbor spolu 3x - 3,90 Eur, zaslanie exekučného príkazu 2x - 2,85 Eur, návrh na
zastavenie exekúcie + exekútorov spis - 1,90 Eur). Vo zvyšnej časti (3,20 Eur) súd exekútorovi
náhradunepriznal,keďžetútonemalpreukázanúdoručenkami.Exekútorsiďalejuplatnilnáhradutitulom

elektronických súčinností (súčinnosť banky 0,70 Eur, odblokovanie MV 0,50 Eur a odblokovanie účtov
0,20 Eur). Z predloženého spisu mal súd preukázané iba výdavky titulom súčinnosť s bankami vo výške
0,70 Eur na základe predloženej faktúry. Dôkazy o zvyšných elektronických súčinnostiach exekútor
nedoložil, súd mu preto túto náhradu nepriznal (0,70 Eur).16. Pokiaľ ide o exekútorom uplatnenú náhradu za telekomunikačné a kancelárske výdavky vo výške
3,32 Eur, súd nepriznal súdnemu exekútorovi ním uplatnenú náhradu exekútorom špecifikovanú ako

„internet, telefón, papier, obálky“.

17. Vyhláška náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 odsek 1 tak, že
súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v
súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a

telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto vyhláška vo svojich spoločných a
záverečných ustanoveniach v § 25 autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá
aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou

18. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom
exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky, a to náklady na

prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne
koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu,
výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby
a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na
kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (papier, farba, spinky, spisový obal

atď.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho
úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je
však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu,
kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení
trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek

extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne
uvedenýmvýdavkom,zaktoréexekútorovináhradapatrí.Nazákladevýkladuustanovenia§22vyhlášky,
§ 25 vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca
nezahrnul vyššie spomínané náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov,
náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady

si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné
preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo
vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu
tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský
súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 27.9.2012, sp. zn. 17CoE/199/2012, v zmysle

ktoréhoMinisterstvospravodlivostiSRakopredkladateľnávrhuvyhlášky,ktorousamalameniťadopĺňať
vyhláškač.288/1995Z.z.oodmenáchanáhradáchsúdnychexekútorovvznenívyhláškyčíslo405/2006
Z.z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel:
„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi

náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,
poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,
fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a
kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.
2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu

náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových
výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.
3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“

19. V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových

výdavkov v paušálnej sume. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu:
„Administratívnenákladyniesúsúčasťouadministratívnychprác“.Vdôvodovejspráveknávrhuvyhlášky
predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli
a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v
odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou

činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly,
obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy
si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamosúčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní
exekúcie pre oprávneného. Navrhované zmeny schválené neboli.

20. Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou
administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky
papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd
k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa
vyhlášky č. 288/1995 Z.z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je

zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť
právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že
v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone
administratívnych prác (administratívne náklady). Kancelárske potreby pritom možno považovať za
nevyhnutné a bez vynaloženia prostriedkov na ich zabezpečenie by ani nebolo možné exekúciu
uskutočniť. Vzhľadom na ich význam pre možnosť vedenia exekúcie, je súd toho názoru, že zo strany

zákonodarcu nemohlo dôjsť k ich opomenutiu pri uvedení príkladného výpočtu jednotlivých položiek
hotových výdavkov

21. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol na Ústavnom súde SR, a to v konaní I.ÚS 157/08
posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť

právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (jednalo sa o právny
názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č.k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že
„bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej
administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa
predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti

najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady
kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by
sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných,
jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej
činnosti alebo jej úkonov“). Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k.

I. ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické a preto aj celkom
legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené,
keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za
bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného
súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže
krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení a
preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo
možnékvalifikovaťakozjavneneodôvodnenéaleboarbitrárne,ataknezlučiteľnésobsahomzákladného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru

22. V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný
kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie
je možné súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie

je nijako nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov,
ktoré takisto náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše
povinný rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte, nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým
v tejto súvislosti dospeli aj iné súdy (viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.

15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn. 9CoE/32/2012;
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn. 13CoE/7/2013 či Uznesenie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn. 20CoE/30/2012)

23. Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč

republikou po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu
nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením
exekučného spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá
v odmene súdneho exekútora24.Celkovásumapriznanejnáhradytrovpredstavujespolusumu48,24Eur,ktorájezvýšenáo20%daň
zpridanejhodnoty,keďžesúdnyexekútorjeregistrovanýmplatcomDPH,t.j.zvýšenieosumu9,65EUR.

Spolu priznané trovy exekúcie súdneho exekútora vrátane DPH predstavujú teda sumu 57,89 EUR.

25. Povinnosť nahradiť trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi bola uložená oprávnenému v
zmysle § 203 odsek 3 Exekučného poriadku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nemožno podať odvolanie.