Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9C/191/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710211340
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8710211340.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Dagmar Soliarovou v právnej veci žalobcu: D.. F. A., Z.. X.XX.XXXX,

B. Q., X.F. XXX/XX, zast. Mgr. Maroš Ježík, advokát, Poprad, Murgašova 86/1, proti žalovanému:
TATRASVIT SVIT - SOCKS, a.s., Svit, Mierová 1, IČO: 31 707 289, zast. Mgr. Miloš Čičmanec, advokát,
Poprad, Rastislavova 3468/36, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r i a ď u j e právo zodpovedajúce vecnému bremenu a to právo vstupu, prejazdu a prechodu
cez pozemok parc.č. 34/3 - ostatné plochy o výmere 2259 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre
k.ú. Q., H. Q., v evidencii Okresného úradu Poprad, katastrálneho odboru, v prospech vlastníka stavby
súpisné č. 21 postavenej na pozemku parc.č. KN C 35 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1990

m2, zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. Q., H. Q., v evidencii Okresného úradu Poprad, katastrálneho
odboru, a to za finančnú náhradu 37.100 eur.

II. Žalobca je povinný uhradiť finančnú náhradu za zriadenie vecného bremena v lehote 15 dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet žalovaného.

III. Náhradu trov stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Tunajšiemu súdu bola doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že k pozemku parc.č.

34/3 ostatné plochy o výmere 2259 m2, ktorý je zapísaný na LV č. 2004 pre k.ú. Svit v evidencii Správy
katastra Poprad súd zriaďuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu a to právo vstupu, prejazdu a
prechodu cez tento pozemok v prospech vlastníka stavby súpisné č. 21 postavenej na pozemku parc.č.
KN C 35 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1990 m2, to všetko zapísané na LV č. 2586 pre k.ú.
Svit, všetko v evidencii bývalého Katastrálneho úradu v Prešove, správa katastra Poprad.

2. Okresný súd Poprad medzitýmnym rozsudkom č.k. 9C/191/2010-177 zo dňa 20.3.2013 rozhodol,

že nárok žalobcu na zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a to práva vstupu, prejazdu
a práva prechodu cez pozemok parcelné číslo 34/3 - ostatné plochy o výmere 2259 m2, ktorý je
zapísaný na LV č. 2004 pre katastrálne územie a obec Svit v evidencii bývalej Správy katastra Poprad
v prospech vlastníka stavby súpisné č. 21 postavenej na pozemku parcelné číslo KN C 35 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1990 m2, to všetko zapísané na LV č. 2586 pre katastrálne územie a obec
Svit v evidencii bývalej Správy katastra Poprad je opodstatnený. Zároveň určil finančnú náhradu za
toto vecné bremeno vo výške 15-ročného tržného nájomného pozemku parcelné číslo 34/3 - ostatné

plochy o výmere 2259 m2, ktorý je zapísaný na LV č. 2004 pre katastrálne územie a obec Svit v
evidencii bývalej Správy katastra Poprad. Predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca preukázal
skutočnosť,podľaktorejjehouplatnenýnároksaopieraoust.§151oods.3OZ.Podľatohtoustanovenia
ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožnozabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka
stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Jedná sa o rozhodnutie, ktoré je rozhodnutím
konštitutívnym, nakoľko sa ním zriaďuje hmotnoprávny vzťah, ktorý tu doposiaľ nebol. V predmetnej

veci žalobca preukázal, že nemá prístup k svojej nehnuteľnosti zabezpečený na základe obligačného
práva a rovnako nie je možný prístup k nehnuteľnosti žalobcu využitím iných pozemkov vo vlastníctve
žalobcu. V danom prípade dochádza k stretu dvoch vlastníckych práv, a to práva vlastníka nehnuteľnosti
a z toho odvodeného vecného bremena spojeného s užívaním tejto nehnuteľnosti, ku ktorej nemá
zaistený prístup a na druhej strane práva vlastníka pozemku priľahlého k stavbe, ktorý je povinný

strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva užívať tento svoj pozemok na úkor žalobcu. Zriadenie
nevyhnutnej cesty je vážnym zásahom do práva vlastníka pozemku, preto je spravodlivé od vlastníka
nehnuteľnosti požadovať náhradu, za ktorú má znášať vlastník pozemku toto nútené obmedzenie svojho
vlastníckeho práva.

3. Rozhodnutím Krajského súdu Prešov 7Co/102/2013-194 zo dňa 28.11.2013 bol potvrdený

medzitýmny rozsudok o nároku na zriadenie vecného bremena a zrušený rozsudok v časti o určenie
finančnej náhrady vo výške 15-ročného tržného nájomného a v tejto časti bola vec vrátená súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd Prešov vo svojom uznesení uviedol, že ak nárok
uplatnený žalobou čo do základu bol uznaný za dôvodný, o výške tohto nároku malo byť rozhodnuté až
po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku. Hoci hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

nebola súdom presne vyčíslená, určením finančnej náhrady v sume zodpovedajúcej 15-ročnému
tržnému nájomnému sa rozhodlo teda nielen o základe nároku, ale aj o jeho výške, čo pri medzitýmnych
rozsudkoch prípustné nie je. Zároveň uviedol, že v tejto časti aj keď obmedzenie vlastníckeho práva
žalovaného zriadením vecného bremena predstavuje zásah obmedzujúci výkon práv vyplývajúcich z
vlastníctva, týmto zásahom nedochádza k úplnému odňatiu všetkých vlastníckych oprávnení. Náhrada

za obmedzenie vlastníckeho práva nemôže presahovať všeobecnú cenu nehnuteľnosti.

4. Za účelom vyčíslenia všeobecnej trhovej hodnoty zriadeného vecného bremena k pozemku parc.č.
34/3 - ostatné plochy o výmere 2259 m2 zapísaného na LV č. 2004 k.ú. Svit, resp. pri určení kvantifikácie
t.j. vyčíslenia prípadného úbytku všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti žalovaného po zriadení vecného

bremena spočívajúceho v práve vstupu, prechodu a prejazdu cez pozemok parc.č. 34/3 zapísaného na
LV č. 2004 pre k.ú. Svit súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie.

5. Z predloženého znaleckého posudku znalkyne určenej súdom Ing. Viery Spišiakovej vyplýva, že
všeobecná hodnota celého pozemku je 76.000 eur a zodpovedá sume 42,60 eur/m2. Všeobecná

jednotková hodnota ročného nájmu pozemku je 2,651 eur/m2 a všeobecná hodnota ročného nájmu
celého pozemku je 4.730 eur. Stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena podľa medzitýmneho
rozsudku týkajúceho sa zriadenia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu činí jednorazovú odplatu
za zriadenie vecného bremena 37.100 eur. Všeobecná jednotková hodnota ročnej odplaty za zriadenie
vecného bremena činí 1,06 eur/m2, všeobecná jednotková hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie

vecného bremena činí 20,79 eur/m2, čo pri rozlohe predmetného pozemku činí jednorazovú odplatu
37.100 eur. Vplyv vecného bremena v prospech vlastníka stavby znižuje hodnotu pozemku C KN
parc.č. 34/3 a zvyšuje hodnotu stavby súpisné č. 21 nachádzajúcej sa na pozemku C KN 35. Pri
právach zodpovedajúcich vecnému bremenu platí pravidlo, že všeobecná hodnota práva oprávnenej
osoby je protikladom všeobecnej hodnoty závady povinnej osoby. Stanovenie všeobecnej hodnoty

pozemku C KN parc.č. 34/3 po zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve vstupu, prechodu a
prejazdu cez predmetný pozemok, by v tomto prípade predstavovala 51.000 eur. Rozdiel vo všeobecnej
hodnote celého pozemku po zriadení vecného bremena činí 25.000 eur. Zároveň znalkyňa uviedla,
že podľa územnoplánovacej informácie Mesta Svit pod č. Msú-1012/2017-1-Hr zo dňa 7.4.2017 je
pozemok vedený ako plochy stavieb dopravnej vybavenosti, najmä ako súčasť pozemkov neurčených

na zastavanie. Tento list zároveň tvorí prílohu znaleckého posudku. Pozemok svojim charakterom by mal
plniť funkciu priľahlého pozemku už aj vzhľadom k tomu, že na tomto pozemku sa nachádzajú okapové
chodníky okolo budovy, v ktorých sú osadené vetracie šachty, zo západnej strany je vybetónovaný
vstup do suterénu a nachádzajú sa tu aj ďalšie vstupy do budovy, ktoré však neplnia funkciu hlavných
vstupov, anglické dvorce na odvetranie suterénu, z východnej strany sa nachádzajú tri vstupy do budovy,

pričom cez tento pozemok je jediný možný prístup k budove. Chodníky okolo budovy neplnia funkciu
verejnej komunikácie. Taktiež znalkyňa uviedla, že všetky prístupové cesty k stavbe súp.č. 21 vyznačené
v katastrálnej mape majú svoje opodstatnenie, ale ako hlavný vstup do budovy znalkyňa definovala
stredný vchod z ulice SNP. Na otázku aká je hodnota vecného bremena - zriadenie inžinierskej siete,znalkyňa odpovedala, že k tomuto by bol potrebný geometrický plán. Tento nebol doložený, počítala
teda s celou výmerou pozemku C KN parc.č. 34/3 a zároveň brala do úvahy fakt, že na liste vlastníctva
nie sú zapísané k pozemku C KN parc.č. 34/3 žiadne ťarchy. Na základe uvedeného znalkyňa vyčíslila

všeobecnú hodnotu pozemku metódou polohovej diferenciácie 75.955,80 eur, zaokrúhlene 76.000 eur.
Rekapitulácia nájmu činila zaokrúhlene 4.730 eur zodpovedajúca ročnému nájmu. Zároveň znalkyňa
vyčíslila všeobecnú hodnotu ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena 1,06 eur/m2, všeobecnú
hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena 20,79 eur/m2, čo pri celkovej výmere
predmetného pozemku predstavuje zaokrúhlene 37.100 eur.

6. Právny zástupca žalobcu k znaleckému posudku mal výhrady a nesúhlasil s určením všeobecnej
hodnoty pozemku resp. s postupom jej výpočtu na strane 11 znaleckého posudku, kde znalkyňa
uvádzala, že všeobecná hodnota pozemku je vypočítaná ako súčin výmery pozemku a jednotkovej
všeobecnej hodnoty pozemku. Znalkyňa v tabuľke uviedla, že jednotková východisková hodnota
pozemku je pre ostatné obce od 5.000 do 15.000 obyvateľov 4,98 eur/m2. Podľa názoru žalobcu táto

cena mala byť základom pre výpočet všeobecnej hodnoty pozemku a mala byť násobená koeficientom
polohovej diferenciácie. Namiesto tejto ceny znalkyňa určila východiskovú cenu pozemku 13,28 eur/m2
ako 80% z ceny 16,60 eur/m2, čo je údaj pre Mesto Poprad. Preto je určenie takejto jednotkovej ceny
nesprávne a má podstatný vplyv na určenie hodnoty vecného bremena, ktoré má zriadiť súd meritórnym
rozsudkom. Podľa názoru žalobcu ak znalkyňa zvýšila jednotkovú cenu na 13,28 eur/m2, nemohla

už potom daný koeficient zvyšovať, pretože sama svojím postupom zvýšila jednotkovú východiskovú
cenu pozemku. Taktiež pokiaľ ide o koeficient redukujúcich faktorov, ktorý znalkyňa vyčíslila na 0,9,
toto zdôvodnila tým, že pozemok nie je určený na zástavbu, pričom podľa názoru žalobcu opomenula
skutočnosť, že na danom pozemku sa nachádzajú rozvody verejného vodovodu, verejnej kanalizácie,
čo má vplyv ešte na väčšie poníženie koeficientu redukujúcich faktorov. Zároveň predložili znalecký

posudok znalca Ing. Jána Plavca, ktorý vyčíslil hodnotu pozemku a hodnotu jednorazovej odplaty za
zriadenie vecného bremena nasledovne - všeobecná hodnota pozemku podľa znaleckého posudku Ing.
Plavca činí zaokrúhlene 30.400 eur, ročný nájom pozemku 1.900 eur a všeobecnú hodnotu jednorazovej
odplaty za zriadenie vecného bremena vyčíslil na 14.700 eur.

7. Znalkyňa na pojednávaní uviedla, že pokiaľ bola žalobcom namietaná východisková cena pozemku,
ktorá podľa jeho vyjadrenia činila 4,98 eur/m2, znalkyňa uviedla, že použila východiskovú hodnotu
z okresného mesta Poprad a to 80% z východiskovej hodnoty pozemku 16,60 eur, čo činilo 13,28
eur/m2. Mesto Svit sa nachádza blízko okresného mesta Poprad a je zrejmé aj z ostatných vecí, že
zo znaleckej praxe vyplýva, že pre mesto Svit je zvýšený záujem kupujúcich aj z okresného mesta

Poprad, preto volila cenu z okresného mesta Poprad, podľa metodiky je to možné. Pokiaľ sa jedná
úpravy koeficientov, je možné použiť až 80% z východiskovej hodnoty tohto mesta, kde vyplýva zvýšený
záujem. Volila preto východiskovú hodnotu z toho mesta, z ktorého vyplýva zvýšený záujem, t.j. z mesta
Poprad. Pri výpočte polohovej diferenciácie, pri výpočte hodnoty braného pozemku sa používajú ďalšie
iné faktory, ktoré vplývajú na výslednú všeobecnú hodnotu pozemku. Koeficienty sa potom vzťahujú

na dané mesto, z ktorého vyplýva zvýšený záujem, to znamená, že koeficient všeobecnej situácie a
koeficient dopravných vzťahov sa vzťahuje k mestu Poprad a nie k mestu Svit. Ak by znalkyňa použila
východiskovú hodnotu zo Svitu, aj koeficienty by volila z tohto mesta. Ostatné koeficienty obchodnej
priemyselnej polohy, infraštruktúry, povyšujúcich a redukujúcich faktorov sa vzťahujú už k danému
miestu. Pokiaľ by použila východiskovú hodnotu pozemku z mesta Svit, bolo by možné v povyšujúcom

faktore použiť iný bod a to bod, ktorý by zohľadňoval zvýšený záujem o kúpu nehnuteľnosti. V tomto
prípade v povyšujúcich faktoroch to nepoužila, nakoľko zvýšený záujem už ohodnotila vo východiskovej
hodnote a v tomto prípade použila iné faktory ako sú ekonomické dôvody. Ďalej znalkyňa uviedla, že
čo sa týka koeficientu 0,9, keďže bolo uvedené, že daný pozemok nie je možné zastavať stavbami
a z vyjadrenia žalobcu vyplývalo, že opomenula skutočnosť, že na danom pozemku sa nachádzajú

rozvody vodovodu, verejnej kanalizácie a iné inžinierske siete, použila redukujúci faktor 0,9, pretože
inžinierske siete neobmedzujú vlastníka v užívaní tejto nehnuteľnosti natoľko, aby túto nehnuteľnosť
nemoholvyužívať,okremstavebnýchzásahov.Vkonečnomdôsledkubyvždyajďalšieskutočnostiviedli
k cene všeobecnej hodnoty tak ako ju uvádza.

8. Právny zástupca žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi znaleckého
posudku znalkyne Ing. Spišiakovej. Zároveň súdu predložil kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný v r.2016
predal spoločnosti Niva s.r.o. Svit časť pozemku 34/3, pričom kúpna cena bola dohodnutá na 55 eur/
m2 bez DPH a táto cena aj bola zaplatená. Žalobca sám podával návrh na zriadenie vecného bremenak celému pozemku a takéto zriadenie vecného bremena navyše znižuje hodnotu celého pozemku. Ak
aj pozemok nemôže byť využitý na zástavbu, to neznamená, že nemôže byť využitý iným komerčným
spôsobom. Tak ako vecné bremeno bolo definované medzitýmnym rozsudkom, toto žalovaného značne

obmedzuje v možnostiach komerčného využitia. Žalobca pre účely tohto konania si dal vypracovať
znalecký posudok znalcomIng. Plavcom, ktorý predložil súdu s poukazom na ust. § 209 CSP. Zo záverov
tohtoznaleckéhoposudkuvyplýva,žeznalecurčilvšeobecnúhodnotupozemku30.400eur,ročnýnájom
pozemku 1.900 eur a všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena 14.700
eur.

9. Z výpovede znalca Ing. Jána Plavca vyplýva, že porovnával znalecký posudok Ing. Viery Spišiakovej,
kde sa vyjadroval aj vo svojom znaleckom posudku k tomu, z čoho znalkyňa vychádzala. Poukázal na
to, že znalkyňa vychádzala zo všeobecnej hodnoty pre mesto Poprad, pričom určila hodnotu 80%, čo
už pri základnej hodnote je značný rozdiel, kde pre mesto Svit je stanovená všeobecná hodnota 4,98
eur/m2 a to čo zobrala do úvahy znalkyňa, t.j. 80% z hodnoty pre mesto Poprad, činí 13,28 eur/m2.

Tu už bola hodnota pozemku povýšená prvýkrát. Druhýkrát táto hodnota bola zvýšená, keď použila
koeficient - iné faktory pozemku 2,0, hoci pri použití 80% tento koeficient mal byť 1,0. Znalkyňa sa dotýka
povyšovacieho koeficientu, kde zobrala ako základ tvar, druh zástavby, pričom vrámci vyhlášky toto nie
je možné použiť, nakoľko na pozemky určené na výhľadový plán sa môže tento koeficient použiť, pre
rohové parcely na obchodné účely, pozemky v chránených územiach, pozemky v miestach so silným

turistickýmruchom,aktonebolozohľadnenévkoeficientevýchodzom.Potomsútopozemkysvýrazným
zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo zohľadnené vo zvýšenej východiskovej hodnote, čo je tento
prípad.Samotnáznalkyňauvádzavosvojomznaleckomposudku,žepozemokjestavebnenevyužiteľný.
Aj tento koeficient jej bránil navýšiť cenu pozemku a toto nezohľadnila. Najväčším faktorom obmedzenia
nakladania s týmto pozemkom sú však uložené inžinierske siete. Je tam uložený kanalizačný zberač a

vodovodný rad. Každé z týchto vedení má zo zákona ochranné pásmo. Pozemok je skutočne stavebne
nevyužiteľný. Znalec poukázal na to, že práve toto zohľadnil v koeficiente rozhodujúcich faktorov a použil
redukujúci znižujúci koeficient 0,50 - tvar, výmera, druh pozemku, možná zástavba. Znalkyňa použila
koeficient 0,9. Koeficient dopravných vzťahov znalkyňa použila 0,9, znalec Ing. Plavec použil 1,0, lebo sú
tamdobréprístupykceste,MHD,jednásaopozemokvcentre.Koeficient1,2použilaznalkyňavovzťahu

k nehnuteľnosti ako rekreačnej polohe, znalec poukázal na blízkosť obchodov, bytov a použil koeficient
1,4. Znalec ďalej uviedol, že za základ informácie ohľadom pozemku bol situačný náčrt v blízkosti
predajne LIDL, pri ktorého výstavbe bol práve použitý tento situačný náčrt a táto dokumentácia bola
schválená v stavebnom konaní a z nej jednoznačne vyplýva, kde je jednoznačne zaznačené potrubie
kanalizačné, vodovodné. Znalec uviedol, že na liste vlastníctva sú uvedené 3 ťarchy, ktoré citoval vo

svojom znaleckom posudku.

10. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že hlavné rozpory medzi znaleckými posudkami Ing.
Spišiakovej a Ing. Plavca sú v tom, z akej všeobecnej hodnoty vychádzali, pričom v znaleckom posudku
Ing. Spišiakovej nie je zohľadnené, aké siete sa nachádzajú na pozemku, kde je ochranné pásmo zo

zákona, čo má vplyv na použitie jednotlivých koeficientov, ako to presnejšie opísal Ing. Plavec. Tento
objektívne zhodnotil všetky osobitosti predmetného pozemku. Je nepochybné, že na pozemku nie je
možné vybudovať žiadnu stavbu a preto považujú postup a ocenenie vecného bremena ním za správne.

11.PokiaľsatýkaznaleckéhoposudkuIng.Gálovej,ktorýsidalvypracovaťžalovaný,žalobcauviedol,že

s týmto znaleckým posudkom nesúhlasí a má k nemu výhrady. Keďže aj znalkyňa Ing. Gálová vychádza
zo zvýšenej základnej hodnoty pozemku, kde zobrala za základ cenu jedného metra štvorcového v
meste Poprad s redukciou vo výške 70%. Vo výpočte VŠH pozemku v koeficiente KZ určila tento
vo výške 2,10. Nie je možné naraz určovať zvýšenú základnú sadzbu na 1m2 k pozemku a zároveň
povyšovať koeficient KZ, pretože si to vzájomne odporuje a táto zásada je porušená v oboch znaleckých

posudkoch, čo spôsobilo značné navýšenie všeobecnej hodnoty pozemku. Navyše znalecké posudky
Ing. Spišiakovej a Ing. Gálovej vychádzajú z neúplných podkladov a je potrebné pokladať ich za vecne
nesprávne, keď hodnota odplaty za zriadenie vecného bremena je v ich prípade vyššia ako samotná
hodnota pozemku, čo je neprípustné.

12. Na poslednom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že naďalej poukazuje na nesprávne
vyhotovené znalecké posudky Ing. Spišiakovej a Ing. Gálovej hlavne z dôvodov, že neboli do úvahy
vzaté ťarchy pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku, čo naopak toto v znaleckom posudku Ing.
Plavca, ktorý predložili oni, zohľadnené je a má to vplyv na určení ceny a odplaty za zriadenie vecnéhobremena. Je jednoznačne preukázané, že na pozemku 34/3 sú evidované ťarchy tak ako ich uvádzal vo
svojom znaleckom posudku Ing. Plavec a ktoré sú súčasťou tohto posudku. Jedná sa o listiny a zápisy
preukazujúce trasovanie inžinierskych sietí cez daný pozemok. Pokiaľ ide o vodovodnú a kanalizačnú

prípojku, tak tieto sa neviažu výlučne len k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Prílohy tohto charakteru
nie sú súčasťou znaleckých posudkov Ing. Spišiakovej ani Ing. Galovej a z týchto dôvodov ich považujú
za nesprávne a žiadajú, aby súd určil odplatu za vecné bremeno v zmysle záverov znaleckého posudku
Ing. Plavca. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru využiteľnosť týchto pozemkov je minimálna a preto
aj žiada, aby súd vzal do úvahy koeficienty, ktoré použil znalec Ing. Plavec vo svojom posudku, pretože

toto zodpovedá realite pre možnosť využitia predmetných parciel. Napríklad zo severnej strany je tento
pozemok v nepravidelnej šírke, na tomto pozemku z tejto strany sa nedajú urobiť už žiadne stavby
ani zhodnotiť ho iným spôsobom, pozemok je v ochrannom pásme a jednak je tam prístupová cesta
inú spoločnosť. Z južnej strany došlo k odpredaju väčšiny parcely počas tohto konania a v podstate
ostal pozemok len v šírke 80cm. Z východnej strany sú uložené inžinierske siete, voda, kanál, elektrina,
verejné osvetlenie, využiteľnosť sa taktiež nedá zmeniť a zo západnej strany bolo riešené zásobovanie

celej nehnuteľnosti, požiarny únik, ide o šírku 10,5m, čo je akurát pre manipuláciu s nákladnými autami.
Aj tento pozemok neslúži pre prístup cez bránu k žalovanému na parcelu 33/14 a 34/3. Uplatnil si trovy
konania.

13. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žiadajú, aby súd pri rozhodovaní o výške odplaty za vecné

bremenovychádzalzoznaleckéhoposudkuIng.Galovej,ktorýpredložili.Majúzato,žežiadneťarchynie
sú zapísané na dotknutých pozemkoch a skutočnosť, že dotknutý pozemok má byť využívaný chodcami
resp. tretími osobami na možné parkovanie, považujú za irelevantnú. Taktiež zástupkyňa žalovaného
uviedla, že Ing. Plavec vychádzal z nesprávnych informácií o inžinierskych sieťach, keďže vychádzal z
podkladov k rekonštrukcii kuchyne Tatrasvitu z r.1989, kde však sú uvedené inžinierske siete, ktoré v

súčasnosti už ani neexistujú, o čom svedčí aj ďalší nákres v prílohe č.2 týkajúci sa nákresu predajne
potravín LIDL, kde sa hovorí o rušení existujúcich a vybudovaní nových sietí. Všetky prípojky okrem
vodovodného a kanalizačného potrubia sú vedené výslovne k budove, ktorú má vo vlastníctve žalobca.
Rozdiely medzi znaleckými posudkami sú vo východiskovej cene, ktorá je dokonca u Ing. Plavca vyššia
ako u Ing. Galovej, avšak túto cenu ponižuje koeficientmi, ktoré by mali znehodnocovať pozemok a to

práve zo znehodnotenia sieťami. Je potrebné, aby súd bral do úvahy tú skutočnosť, že prípojky smerujú
a vedú k budove žalobcu, avšak toto neznižuje cenu pozemku. Uplatnili si trovy konania.

14. Podľa § 151 ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno

v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorú je možný prístup iba cez
pozemok žalovaného. Podmienky pre zriadenie vecného bremena teda splnené boli, čo bolo potvrdené
aj rozhodnutím Krajského súdu Prešov.

16. Na rozhodnutie o náhrade za zriadenie vecného bremena nie je potrebný návrh vlastníka pozemku,
pretože náhradu za zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nevyhnutnej cesty súd určí
a prizná aj bez návrhu. Žiadny právny predpis nestanovuje, akým spôsobom má byť táto náhrada
určená, pričom spôsob určenia tejto náhrady vymedzuje ustálená judikatúra dovolacieho súdu. Podľa

rozsudku NS ČR zo dňa 20.7.2005 sp.zn. 22Cdo/1897/2004 uverejnený pod R 32/2006 Zb. súdnych
rozhodnutí a stanovísk, súd ustanovil dve základné kritériá, podľa ktorých náhrada za zriadenie vecného
bremena musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí,
pričom poskytnutie náhrady je hmotnoprávnou podmienkou pre zriadenie práva cesty. V nadväzujúcom
uznesení pod sp.zn. 22Cdo/844/2007 najvyšší súd doplnil doterajší prístup k náhrade záverom, že

peňažnou kompenzáciou poskytovanou vlastníkovi pozemku za zriadenie práva cesty sa zohľadňuje
aj to, že dochádza k právnemu zaťaženiu vlastníkovho pozemku. Pri stanovení náhrady je potrebné
zohľadňovať ďalšie kritériá - cenu pozemku, okolnosti, za ktorých stavba zostala bez prístupu k
verejnej komunikácii, všetky negatívne účinky, ktoré so sebou zriadenie nevyhnutnej cesty pre zaťažený
pozemok prinesie. Súd výšku spornej náhrady stanovuje za pomoci znalca. Východiskom úvah by mala

byť obvyklá cena, ktorá sa v obdobných miestach dojednáva za zmluvne zriaďované porovnateľné
právo cesty, pri zohľadnení zaťažení služobného pozemku a to ako z hľadiska vecného, predovšetkým
z hľadiska plošného rozsahu zaťaženia doby jeho trvania, frekvencie a spôsobu užívania oprávnenými
osobami, ale aj z hľadiska rušenia osôb z vecného bremena povinných, tak aj z hľadiska právneho,t.j. z hľadiska takzvaných právnych vád znižujúcich všeobecnú cenu nehnuteľnosti vo vlastníctve
povinných osôb výkonom práv oprávnených osôb dotknutých. Pri nedostatku porovnateľných údajov
možno prihliadnuť aj k obvyklej cene nájmu zaťaženého pozemku, to však so zreteľom na to, či a na

koľko je osoba povinná obmedzená v práve taký pozemok tiež užívať, aj so zreteľom na predpokladaný
čas trvania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Znalec stanoví výšku náhrady určitým cenovým
rozpätím, ktoré umožní súdu zvážiť ďalšie skutočnosti individualizujúce konkrétny spor účastníkov.

17. Súd za účelom stanovenia výšky náhrady za zriadenie vecného bremena ustanovil znalca Ing. Vieru

Spišiakovú, ktorá znalecký posudok vypracovala ako znalec zapísaný v zozname znalcov pre odbor
stavebníctvo a odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností. Výšku všeobecnej hodnoty pozemku stanovila
na 76.000 eur, ročný nájom pozemku vo výške 4.730 eur a všeobecnú hodnotu odplaty za zriadenie
vecného bremena na sumu 37.100 eur.

18. Znalecký posudok Ing. Plavca, ktorý bol predložený stranou žalobcu, uvádza všeobecnú hodnotu

pozemku 30.400 eur, ročný nájom pozemku 1.900 eur a všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za
zriadenie vecného bremena vo výške 14.700 eur.

19. Znalecký posudok predložený stranou žalovaného stanovil všeobecnú hodnotu pozemku na 78.300
eur, ročný nájom vo výške 4.870 eur a všeobecnú hodnotu vecného bremena 37.500 eur.

20. Ing. Plavec sa vo svojom znaleckom posudku zaoberal aj porovnávaním so znaleckým posudkom
Ing. Spišiakovej ako súdom ustanovenej znalkyne, pričom sa nejednalo o kontrolný znalecký posudok.
Navyše žalobcom predložený znalecký posudok nezohľadňoval niektoré skutočnosti už bližšie uvedené
aj v znaleckom posudku Ing. Spišiakovej aj v znaleckom posudku Ing. Gálovej. Znalecký posudok Ing.

Gálovej sa v záveroch približoval k záverom posudku Ing. Spišiakovej. Na pojednávaní sa obaja znalci
vyjadrovali k tomu, čo bolo brané do úvahy, odborne zdôvodnili, z čoho vychádzali. Súd sa v tomto smere
stotožnil aj s výpoveďou žalovaného, ktorý uviedol, že Ing. Plavec vychádzal z nesprávnych informácií o
inžinierskych sieťach, ktoré vychádzali z podkladov k rekonštrukcii kuchyne Tatrasvitu ešte z r.1989, hoci
tieto siete v súčasnosti neexistujú, o čom svedčí aj nákres v prílohe 2 týkajúci sa predajne potravín LIDL,

ktorá je v blízkosti tohto pozemku, kde je protokolované rušenie existujúcich sietí a vybudovanie nových
sietí. Všetky prípojky okrem vodovodného a kanalizačného potrubia sú vedené len k budove žalobcu
a teda pokiaľ znalecký posudok Ing. Plavca vyjadruje, že pozemok je znehodnotený na 50-60%, tak
je to najmä prípojkami, ktoré vedú k budove žalobcu. Rozdiely vo všetkých troch posudkoch sú najmä
vo východiskovej cene pozemku, ktorá u Ing. Plavca je dokonca vyššia ako v ich podanom posudku

Ing. Gálovej, avšak túto cenu znižuje koeficient znehodnocujúci pozemok a ten vychádza práve zo
znehodnotenia sieťami. Preto nepovažujú za správne, aby prípojky vedúce k budove žalobcu znižovali
cenu pozemku žalovaného. S týmto sa stotožnil aj súd vo svojej úvahe, ktorý znalecký posudok je
potrebné brať do úvahy pre účely stanovenia výšky odplaty za zriadenie vecného bremena. Vychádzajúc
z uvedeného sa súd stotožnil jednoznačne s posudkom Ing. Viery Spišiakovej ako súdom stanovenej

znalkyne v tomto konaní, ktorá aj na pojednávaní odôvodnila jasne a erudovane z čoho vychádzala, čo
tvorilo základ pre výpočet hodnoty pozemku, ročného nájmu aj odplaty za zriadenie vecného bremena.
Znalecký posudok má všetky zákonom predpísané náležitosti. Znalkyňa si je vedomá následkov vedome
nepravdivého znaleckého posudku. Preto súd určil, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu a to
právo vstupu, prejazdu a prechodu k pozemku parc.č. 34/3 o výmere 2259 m2, ktorý je zapísaný na LV

2004 pre k.ú. Svit v prospech vlastníka stavby súp.č. 21 zapísanej na LV 2586 pre k.ú. Svit za finančnú
náhradu 37.100 eur tak ako to bolo uvedené v znaleckom posudku Ing. Spišiakovej.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok.

22. V danej veci žalobca bol úspešný v časti žaloby, ktorou žiadal zriadenie vecného bremena k
pozemku. Toto vecné bremeno sa však zriadilo za náhradu - jednorazovú odplatu, ktorej výšku určil
znalec vo svojom znaleckom posudku a ktorá výška je vyššou ako žiadal určiť žalobca, o čo oprel aj

svoj predložený znalecký posudok. Vzhľadom k pomeru úspechu vo veci možno konštatovať, že bol
čiastočne úspešný v jednej polovici, preto súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia v 3
vyhotoveniach, a to prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).