Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 24, 2012

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/101/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110212897
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2012:6110212897.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa

QUATRO, spol. s r. o., so sídlom Námestie Š. Moyzesa 7, Banská Bystrica, IČO: 31 586 171, v konaní
zastúpená JUDr. Bohumilom Novákom, advokátom, advokátska kancelária, so sídlom Horná 27, Banská
Bystrica, proti odporcovi v 1. rade C. I., G.. XX. XX. XXXX, K. A. X, K. K., v konaní zastúpený JUDr.
JánomSmetanom,advokátom,advokátskakancelária,sosídlomHorná51,BanskáBystricaaodporcovi
v 2. rade KURTA, spol. s r. o., so sídlom Partizánska 89, Banská Bystrica, IČO: 31 592 490, v konaní
zastúpenom KOVAL & spol., advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica,
IČO: 36 648 892, o určenie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom v podiele 5/16 (slovom päť šestnástin)
nehnuteľnosti vedených na LV Č.. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Banskej Bystrici, Správa
katastra, okres Banská Bystrica , obec Banská Bystrica, kat. územie Banská Bystrica ako stavba
- dom, súp. Č.. XX, G. O.. Č.. C. XXXX a podielovým spoluvlastníkom v podiele 5/16 (slovom päť
šestnástin) nehnuteľnosti vedenej Katastrálnym úradom v Banskej Bystrici, Správa katastra, okres
Banská Bystrica , obec Banská Bystrica, kat. územie Banská Bystrica ako pozemok - zastavané plochy
a nádvoria, par. č. XXXX o výmere 2621 m2.

Návrh voči odporcovi v 1. rade z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním došlým súdu dňa 14. 06. 2010 žiadal navrhovateľ o určenie, že navrhovateľ je podielovým
spoluvlastníkom vo výške 5/16 k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX, C.. Ú. K. K. Q. A. - V., A. Č..
XX, G. O.. Č.. XXXX.

Dňa 10. 11. 2010 navrhol navrhovateľ rozšírenie návrhu tak, že je aj podielovým vlastníkom v podiele
5/16 aj k nehnuteľnosti, vedenej Katastrálnym úradom v Banskej Bystrici, Správa katastra, kat. územie
Banská Bystrica ako pozemok - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX o výmere 2 621 m2 a
navrhol pripustiť do konania na strane odporcu ďalšieho účastníka, a to KURTA, spol. s r. o., IČO: 31
592 490 ako odporcu v 2. rade.

Súd zmenu návrhu pripustil rozhodnutím zo dňa 05. 01. 2011, tiež rozhodol o pripustení

spoločnosti KURTA, spol. s r. o. ako ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu.

Navrhovateľ uviedol, že podiel na predmetných nehnuteľnostiach nadobudol na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej dňa 24. 07. 2001 s predávajúcou JUDr. Vierou Vaňkovou, správkyňou konkurznej podstatyúpadcuT..N.Y..Zmenavlastníctvabolazavkladovanádňa13.08.2001,odtohočasunavrhovateľreálne
časť nehnuteľností užíval do 31. 12. 2007. Dňa 03. 11. 2003 oznámil navrhovateľovi právny zástupca
odporcu v 1. rade, že odporca v 1. rade sa stal vlastníkom na základe rozsudku Okresného súdu Banská

Bystrica č. k. 20C 80/1992-368 zo dňa 19. 11. 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 07.
2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co 45/03 zo dňa 22. 05. 2003.
Navrhovateľovi bolo fakticky odňaté vlastníckeho právo bez toho, aby sa zúčastnil akéhokoľvek konania.
Navrhovateľ uviedol, že pokiaľ nebol účastníkom súdneho konania, ktorého výsledkom bol výsledkom,
na základe ktorého bol odporca v 1. rade zapísaný ako vlastník, nevyvoláva tento rozsudok žiadne

právne účinky voči navrhovateľovi, a teda navrhovateľ ostáva podielovým spoluvlastníkom predmetných
nehnuteľností v rozsahu 5/16. Predmetný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti nadobudol od správcu
konkurznej podstaty kúpnou zmluvou a má za to, že také niečo nie je možné napadnúť, nakoľko ide
o originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva a takéto niečo nie je napadnuteľné. Poukázal na to,
že odporca v 1. rade vedel, že nie je vlastníkom, resp. podielovým spoluvlastníkom, napriek tomu
nehnuteľnosť previedol, pri prevode nebol dobromyseľný.

Navrhovateľ uviedol, že pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na určení jeho vlastníctva voči odporcovi v
1. a 2. rade, nakoľko nevie aký je reálny právny stav, teda komu svedčí vlastnícke právo, žaluje formálne
oboch, a to pre prípad, že by napr. došlo k tomu, že odporca v 1. rade by dosiahol v správnom konaní
zmenu zápisu.

Odporca v 1. rade žiadal návrh zamietnuť, vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudol na
základe rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C 80/1992-368 zo dňa 19.
11. 2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/45/2003 zo dňa 22. 05.
2003 právoplatného dňa 30. 07. 2003. Odporca v 1. rade kúpnou zmluvou zo dňa 26. 11. 2007 predal

predmetnú nehnuteľnosť odporcovi v 2. rade, vklad vlastníckeho práva na základe uvedenej kúpnej
zmluvy bol povolený Správou katastra Banská Bystrica pod č. Z.. Predmetnú kúpnu zmluvu uzatváral s
odporcom v 2. rade dňa 26. 11. 2007 v dobrej viere, nakoľko mal za to, že je vlastníkom nehnuteľností,
v čase, keď bol právoplatným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, na základe rozhodnutia súdu, túto
predával dokonca až potom, ako bolo rozhodnuté o dovolaní podanom protistranou vo vyššie uvedenom

konaní a dovolanie v časti zamietnuté a v časti odmietnuté (rozsudkom NSSR č. k. 3Cdo/3/2006 zo
dňa 24. 05. 2007). Ku dňu podania návrhu navrhovateľom, teda už nie je vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti, je ním odporca v 2. rade, na ktorého vlastnícke právo previedol, a teda návrh voči nemu
je podaný neodôvodnene, nakoľko evidentne nie je osobou pasívne legitimovanou, nie je vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti a ani mu nesvedčí vlastnícke právo vzhľadom na evidenciu nehnuteľností.

Odporca v 1. rade zároveň uviedol, že po začatí tohto konania došlo k rozhodnutiu Ústavného súdu
SR sp. zn. 1.ÚS244/2011, ktorým Ústavný súd SR vo vzťahu ku konaniu 20C 80/1992, na ktoré sa
navrhovateľ odvoláva a odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu rozhodnutie zrušil, pričom z predmetného
nálezu vyplýva, že odporca v 1. rade bol oprávnenou osobou v konaní o vydanie veci (uplatneného

reštitučného nároku) riešeného v konaní 20C 80/1992 Okresného súdu Banská Bystrica.

Odporca v 2. rade žiadal návrh zamietnuť, vlastnícke právo nadobudol od vlastníka - odporcu v 1.rade
akojetoajuvedenévodôvodnenírozhodnutiaKrajskéhosúduvBanskejBystricič.k.15Co/41/2012-897
zo dňa 30. 05. 2012. Poukázal na to, že odporca v 1. rade bol od počiatku vlastníkom predmetnej

nehnuteľnosti. Odporca v 2. rade kúpil od odporcu v 1. rade predmetnú nehnuteľnosť v dobrej
viere v roku 2007 v čase, kedy bolo rozhodnuté v prospech odporcu v 1. rade, a tento bol evidovaný
aj na LV ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, tiež poukázal na § 243d O. s. p. Zároveň uviedol, že
navrhovateľ kúpil predmetný podiel na nehnuteľnostiach na základe neplatnej kúpnej zmluvy, nakoľko
predávajúca osoba, ktorá bola v konkurze nemala vlastnícke práva k predmetnej nehnuteľnosti, a teda

nemohla previesť viac práv ako sama mala.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

Odporca v 2. rade si v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica č. k. 20C

80/1992 uplatnil dňa 25. 03. 1992 nárok na vydanie veci v súlade so zákonom 87/1991 Zb., a to
na vydanie nehnuteľnosti, ku ktorej sa navrhovateľ v tomto konaní domáha určenia spoluvlastníctva.
Odporca v 1. rade si v konaní uplatnil nárok proti osobám, ktorým bola na základe dohody o vydaní veci
zo dňa 17. 10. 1991 predmetná nehnuteľnosť vydaná /dohoda bola registrovaná štátnym notárstvomv Banskej Bystrici pod č. RVI96/91 zo dňa 17. 02. 1992/. Účastníčkou konania na strane odporcov
označená ako odporkyňa v 4. rade bola aj T.. N. Y., P.. K., ktorej podľa LV pripadal podiel vo výške 5/16 na
predmetnej nehnuteľnosti. Na majetok T.. N. Y. bol vyhlásený konkurz Krajským súdom v Bratislave č. k.

4K 109/1999, predmetný podiel na nehnuteľnostiach bol zaradený do konkurznej podstaty a na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 24. 07. 2001 uzavretej medzi správkyňou konkurznej podstaty úpadcu T.. N. Y.
JUDr. Vierou Vaňkovou, bol kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel úpadcu vo výške 5/16
na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania na spoločnosť QUATRO s r.o., vklad vlastníckeho
práva bol povolený dňa 13. 08. 2001 pod č. k. Z.. Z dokladu na č. l. 282 spisu súd zistil, že úpadkyňa

listom zo dňa 30. 12. 2002 /t.j. po predaji podielu/ informovala správkyňu o konaní vedenom Okresným
súdom Banská Bystrica č. k. 20C 80/1992 vo veci vydania predmetných nehnuteľností, SKP uviedla,
že dôvod na uplatňovanie postupu podľa § 19 ods. 1 ZKV nebol, pretože správca konkurznej podstaty
nemal vedomosť o tom, že by si tretie osoby uplatňovali vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu
úpadkyne. Súd z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 4K 109/1999-191 /č. l. 147 spisu/
zistil, že bol vyslovený súhlas s predajom nehnuteľností úpadcu, t. j. T.. N. Y. vo výške 5/16 kupujúcemu

QUATRO spol. s r. o.

Súd konštatuje, že v danom prípade prevodu podielu k nehnuteľnosti SKP na navrhovateľa nedošlo
k uzatvoreniu neplatného právneho úkonu porušením ustanovenia § 9 odst. 1 zák. č. 87/1991 Zb.,
podľa ktorého, povinná osoba je povinná s vecami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať

so starostlivosťou riadneho hospodára; odo dňa účinnosti zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a
príslušenstvopreviesťdovlastníctvainéhoaniprenechaťinémudoužívania.....,nakoľkopovinnáosoba
T.. N. Y., túto povinnosť neporušila.

Rozhodnutím zo dňa 19. 11. 2002 Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C 80/1992-368 zo dňa 19.

11. 2002 /v ktorom si odporca v 1. rade uplatňoval reštitučný nárok/ bolo rozhodnuté tak, že návrh proti
odporcom v 1. a 4. rade (odporkyňa v 4. rade bola T.. N. Y.) bol zamietnutý. Predmetné rozhodnutie
bolo zmenené rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co 45/03 z 22. 05. 2003 a bola
uložená povinnosť odporkyni v 4. rade T.. N. Y. vydať navrhovateľovi (C. I.) predmetné
nehnuteľnosti. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 07. 2003 (Predmetné rozhodnutia boli

opravené, a to opravným rozhodnutím č. k. 20C 80/1992-457 o povinnosti vydať nehnuteľnosti C. I.
nielen stavbu, ale aj pozemok, na ktorom stavba stojí, opravné rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. 03. 2004). V čase vydania rozhodnutia v KN už nebola vedená
ako spoluvlastníčka vo výške 5/16 k predmetnej nehnuteľnosti odporkyňa v 4. rade T.. N. Y., ako
spoluvlastník bol vedený navrhovateľ QUATRO, spol. s r. o na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24. 07.

2001 uzatvorenej so správkyňou konkurznej podstaty. Navrhovateľ QUATRO, spol. s r. o /v tomto štádiu
reštitučného konania/ nebol účastníkom konania.

Rozhodnutím zo dňa 24. 05. 2007 Najvyšší súd SR pod č. k. 3Cdo 3/2006 zo dňa 24. 05.
2007 o dovolaní vo veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 20C

80/92 na dovolanie žalovanej 1/, žalovaného 2/, 3/ a 5/1 až 5/4 proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 22. 05. 2003 sp. zn. 12Co 45/93 v spojení s opravným uzn. Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 31. 07. 2003 sp. zn. 12Co 45/93 a tiež v spojení s opravným uzn. z 23. 03. 2004 sp. zn. 12Co
45/2003 rozhodol tak, že dovolanie žalovanej 1/ zamietol. Pokiaľ išlo o dovolanie žalovaných 2/,
3/ a 5/1 až 5/4 v časti smerujúcej proti výroku rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. 05.

2003 sp. zn. 12Co 45/2003 v spojení s opravným uzn. tohto krajského súdu z 31. 07. 2003 sp. zn. 12Co
45/2003 a opravným uznesením tohto krajského súdu z 23. 03. 2004 sp. zn. 12Co 45/2003, ktorým
rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 19. 11. 2002 č. k. 20C 80/92-368 v spojení s opravným
uzn. tohto okresného súdu z 04. 11. 2003 č. k. 20C 80/92-457 zmenil tak, že žalovaní 2/, 3/ a 5/1 až
5/4 sú povinní vydať žalobcovi do 30 dní nehnuteľnosti v katastrálnom území Banská Bystrica, vedené v

katastrinehnuteľnostínaLVakostavba-dom,súpisné Č..XXnaparc.č.XXXXQ.O.O..Č..XXXX
zastavaná plocha o výmere 2621 m2 dovolanie zamietol, vo zvyšnej časti dovolanie týchto žalovaných
odmietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 06. 08. 2007. Odporkyňa v 4. rade T.. N. Y.
dovolanie nepodala, (navrhovateľ QUATRO, spol. s r. o nebol účastníkom dovolacieho konania).

Po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod č. k. 3Cdo 3/2006 zo dňa 24. 05. 2007 kúpnou zmluvou zo
dňa 26. 11. 2007 odporca v 1. rade C.P. I. ako predávajúci uzatvoril s odporcom v 2. rade - KURTA
spol. s.r.o. kúpnu zmluvu, ktorou predal odporcovi v 2. rade nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu
celú, t. j. dom súpisné Č.. XX, postavený na par. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere2621 m2 nachádzajúci sa v kat. území Banská Bystrica, zapísaného na LV č. XXXX vedenom Správou
katastra Banská Bystrica a pozemok parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 2621 m2
nachádzajúceho sa v kat. území Banská Bystrica, zapísaného na LV č. XXXX, vedeného Správou

katastra Banská Bystrica. Vklad vlastníckeho práva na základe predmetnej kúpnej zmluvy bol povolený
na základe Z. zo dňa 30. 11. 2007 - XXXX/XXXX.

Ústavný súd SR nálezom zo dňa 15. 05. 2008 na základe sťažnosti podanej C. K., W. B., M. K.U., L.
K., M. I., L. O. (odporcami v konaní Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C 80/1992 o vydanie

nehnuteľností) a spol. QUATRO s r.o. zrušil rozsudok NSSR sp. zn. 3Cdo 3/2006 z 24. 05. 2007, pričom
konštatoval, že základné právo sťažovateľov bolo porušené.

NajvyššísúdSRuznesenímsp.zn.3Cdo/211/2008zrušilrozsudokkrajskéhosúdusp.zn.12Co45/2003
z 11. 12. 2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutím zo dňa 17. 06. 2009 č. k. 15Co/6/2009-729 konal so
spoločnosťou QUATRO s r.o. ako odporcom v 4. rade, pričom pokiaľ ide o odporcu v 1. rade, potvrdil
rozsudkom I. stupňového súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh proti odporcovi v 1. a 4. rade, a to z
dôvodu, že navrhovateľovi nevzniklo právo na vydanie predmetných nehnuteľností voči T.. N. Y., a teda
zamietol návrh aj vo vzťahu právneho nástupcu QUATRO spol. s r.o. Vychádzal z toho právneho názoru,

že za vlastníkov sporných nehnuteľností je potrebné považovať manželov K..

Následne bolo podané dovolanie voči predmetnému rozhodnutiu, NSSR rozhodnutím zo dňa 29. 10.
2010 pod sp. zn. 3Cdo/328/2009 zamietol dovolanie v časti smerujúcej proti výroku rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/6/2009, ktorým zamietol návrh C. I. a vo zvyšku dovolanie odmietol.

Ústavný súd SR nálezom zo dňa 24. 08. 2011 rozhodol o sťažnosti C. I. tak, že jeho právo bolo
rozsudkom NSSR sp. zn. 3Cdo/328/2009 z 29. 11. 2010 porušené, zároveň rozsudok NSSR sp. zn.
3Cdo/328/2009 z 29. 11. 2010 zrušil a vec vrátil NSSR na ďalšie konanie.

Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3Cdo/219/2011 zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 15Co/6/2009 zo dňa 17. 06. 2009, pričom rozhodnutie zrušil v časti, ktorou bol rozsudok I. stupňa
vo výroku o povinnosti žalovaných 2/, 3/ a 5/1 až 5/4 vydať žalobcovi nehnuteľnosti v kat. území Banská
Bystrica vedené ako dom, súpisné č. 35, postavený na parcele č. 1336 - zastavaná plocha vo výmere
2621 m2 a pozemok parc. č. 1336 - zastavaná plocha o výmere 2621 m2 zmenený tak, že žaloba sa

zamieta. Ako účastníka na strane odporcu v 4. rade označil spoločnosť QUATRO s r.o.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutím zo dňa 30. 05. 2012 č. k. 15Co/41/2012-897 rozsudok I.
stupňového súdu zo dňa 19. 11. 2002 č. k. 20C 80/92-368 v spojení s opravným uznes. zo dňa 04.
11. 2003 č. k. 20C 80/92-475 o povinnosti žalovaných v 2., 3., 5/1, 5/2, 5/3, 5/4 vydať navrhovateľovi

- C. I. dom - súpisné Č.. XX, O. G. O. Č.. C. XXXX, zastavaná plocha o výmere 2621 m2 a pozemok
parcela č. C. XXXX, zastavaná plocha o výmere 2621 m2 nachádzajúce sa v kat. území Banská Bystrica
zapísané na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Banskej Bystrici, Správa katastra Banská
Bystrica zmenil tak, že návrh zamietol.

Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí 15Co/41/2012 zo dňa 30. 05. 2012 poukázal na to, že
navrhovateľ vo veci 15Co/41/2012, resp. 20C 80/92 Okresného súdu Banská Bystrica C. I. sa domáhal
ochrany svojich práv postupom podľa § 5 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb., v zmysle ktorého ak bola vec
vydaná, môžu osoby, ktorých nároky uplatnené v lehote 6 mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona
neboli uspokojené, tieto nároky uplatniť na súde voči osobám, ktorým sa vec vydala do jedného roka

odo dňa účinnosti tohto zákona. Krajský súd vo svojom rozhodnutí na č. l. 33 piaty odsek konštatoval na
základe predtým uvedených dôvodov, že je nepochybné, že nehnuteľnosti boli znárodnené, na základe
viazaností názoru ÚSSR dospel krajský súd k záveru, že oprávnenou osobou je žalobca - C. I.. Odvolací
súdpoukázalvšaknaskutočnosť,žezust.§5ods.5zák.č.87/1991Zb.(č.l.33ôsmyodsekrozhodnutia
15Co/41/2012) nepochybne vyplýva, že oprávnená osoba mohla svoj nárok uplatniť na súde len voči

osobám, ktorým sa vec vydala. Nepochybne bolo preukázané, že vec bola vydaná žalovaným. Odvolací
súd zistil, že v čase od podania návrhu v medziobdobí od vydania veci do dňa rozhodnutia súdu došlo
už k prevodu alebo prechodu veci na inú osobu. Teda v súčasnom období vlastníkmi nehnuteľností,
ktoré sú predmetom nároku žalobcu, už nie sú právni nástupcovia po B. a M. K.. Vzhľadom na znenieust. zákona č. 87/1991 Zb. je potrebné vychádzať zo znenia citovaného ustanovenia, podľa ktorého
osoby, ktorých nároky uplatnené v lehote neboli uspokojené, môžno uplatniť na súde len voči osobám,
ktorým sa vec vydala. Teda nie už voči ich právnym nástupcom. Pri aplikácii a výklade ust. § 5 ods. 5

zákona č. 87/1991 Zb. povinnosť podľa citovaného ustanovenia neprechádza na ďalšiu osobu, ktorá
sa následne stala vlastníkom nehnuteľností. Naviac, pokiaľ by súd žalobe vyhovel tak, ako je nárok
uplatnený v konaní, takéto rozhodnutie by bolo nevykonateľným, pretože sporné nehnuteľnosti už nie sú
v držbe a dispozícii žalovaných osôb, ale ich vlastníkom je iný subjekt. Z predmetného rozhodnutia na č.
l. 34 štvrtého odseku vyplýva, že krajský súd akceptoval názor ÚSSR a NSSR ohľadom skutočnosti, kto

je oprávnenou osobou, následne posudzoval, či možno vyhovieť nároku Kazimíra Herritza na vydanie
nehnuteľností voči žalovaným, avšak vzhľadom na ním uvedený názor, že predmetné nehnuteľnosti sú
už nie v držbe a dispozícii žalovaných, bolo potrebné návrh zamietnuť.

Podľa § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností uvedených

zákonom.

Podľa § 134 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 1 a 5 zákona č. 87/1991 Zb.

Zákon sa vzťahuje na zmiernenie následkov niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli
občianskoprávnymi a pracovnoprávnymi úkonmi a správnymi aktami, urobenými v období od
25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodné obdobie") v rozpore so zásadami

demokratickej spoločnosti, rešpektujúcej práva občanov vyjadrené Chartou Organizácie Spojených
národov, Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a nadvädzujúcimi medzinárodnými
paktami o občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

Podľa § 2 zákona č. 87/1991 Zb. zmiernenie následkov majetkových a iných krívd spôsobených

občianskoprávnymi úkonmi a inými protiprávnymi postupmi, ku ktorým došlo v rozhodnom období,
spočíva vo vydaní veci alebo v poskytnutí finančnej náhrady alebo v zrušení niektorých
správnych aktov, prípadne v úpravách v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb., ak bola vec vydaná, môžu osoby, ktorých nároky uplatnené v

lehote uvedenej v odseku 2 neboli uspokojené, tieto nároky uplatniť na súde voči osobám, ktorým sa
vec vydala.

Podľa § 243d O. s. p., ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom, súd, ktorého
rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej vo veci.... Právne vzťahy niekoho iného, než účastníka konania

nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.

Na základe vykonaného dokazovania a príslušných ustanovení zákona súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd návrhu navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade vyhovel,
nakoľko navrhovateľ preukázal svoje vlastnícke právo k predmetnému spoluvlastníckemu podielu na

nehnuteľnostiach. Navrhovateľ preukázal svoje vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.
07. 2001 uzavretej medzi nim ako kupujúcim a správkyňou konkurznej podstaty úpadcu
T.. N. Y. JUDr. Vierou Vaňkovou, ako predávajúcej, na základe ktorej bol na navrhovateľa prevedený
spoluvlastnícky podiel úpadcu vo výške 5/16 na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto konania.
Vkladvlastníckehoprávabolpovolenýdňa13.08.2001podč.k.Z..Vdanomprípade prevodom podielu

k nehnuteľnosti SKP na navrhovateľa nedošlo k uzatvoreniu neplatného právneho úkonu porušením
ustanovenia § 9 odst. 1 zák. č. 87/1991 Zb., podľa ktorého, povinná osoba je povinná s vecami až
do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára; odo dňa účinnosti
zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného ani prenechať inému
do užívania ..... , nakoľko povinná osoba T.. N. Y., túto povinnosť neporušila.

Účelom zákona 87/1991 Zb. bolo zmiernenie následkov majetkových a iných krívd spôsobených
občianskoprávnymi úkonmi a inými protiprávnymi postupmi, ku ktorým došlo v rozhodnom období, a to
vydaním veci alebo poskytnutím finančnej náhrady /teda zákon predpokladá aj, že vlastníkom zostaneiná osoba/. Samotný zákon vychádza so skutočnosti, že nie vždy bude možné vec vydať a vlastníkom,
ktorým bola spôsobená majetková krivda bude možné ju zmierniť vydaním veci. Ide o špeciálnu právnu
úpravu, kedy možno zmierniť majetkovú krivdu, avšak len za splnenia podmienok v uvedenom zákone.

Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb., ak bola vec vydaná, môžu osoby, ktorých nároky uplatnené v
lehote uvedenej v odseku 2 neboli uspokojené, tieto nároky uplatniť na súde voči osobám, ktorým sa
vec vydala, zákon tu presne udáva voči komu možno nárok uplatniť. Vzhľadom na znenie ust. zákona
č. 87/1991 Zb. je potrebné vychádzať zo znenia citovaného ustanovenia, podľa ktorého osoby, ktorých
nároky uplatnené v lehote neboli uspokojené, môžu uplatniť na súde len voči osobám, ktorým sa vec

vydala. Teda nie už voči ich právnym nástupcom. Pri aplikácii a výklade ust. § 5 ods. 5 zákona č. 87/1991
Zb. povinnosť podľa citovaného ustanovenia neprechádza na ďalšiu osobu, ktorá sa následne stala
vlastníkom nehnuteľností /teda nemožno obnoviť vlastnícke práva voči právnym nástupcom/.
Vzhľadom na tvrdenie odporcu v 2. rade, že navrhovateľ sa nemohol stať vlastníkom spoluvlastníckeho
podielu k nehnuteľnostiam, nakoľko, ako to vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k.15Co/41/2012 zo dňa 30. 05. 2012 T.. N. Y. nebola spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti

(vlastnícke právo patrilo odporcovi v 1. rade) a teda nemohlo dôjsť k prevodu viac práv ako sama mala,
súd poukazuje na to, že v danom prípade zákon 87/1991 Zb. je špeciálnym zákonom, nejde o to, že
bude určený vlastník ku dňu, kedy došlo v súlade s § 1 zák. 87/1999 Zb. ku krivde a následne všetky
právne úkony budú posudzované napr. podľa Občianskeho zákonníka tak, že ide o úkony neplatné,
nakoľko išlo o prevod práv, ktoré prevodca nemal a teda nemohol previesť viac práv ako mal.

V konaní nebolo preukázané, že by účastníci kúpnej zmluvy zo dňa 24. 07. 2001 uzavretej medzi
navrhovateľom ako kupujúcim a správkyňou konkurznej podstaty úpadcu T.. N. Y. JUDr. Vierou
Vaňkovou, ako predávajúcou, na základe ktorej bol na navrhovateľa prevedený spoluvlastnícky podiel
úpadcu vo výške 5/16 na nehnuteľnosti nekonali v dobrej viere. Z vykonaného dokazovania súd zistil,

že správca konkurznej podstaty predal navrhovateľovi predmetnú nehnuteľnosť kúpnou zmluvou zo dňa
24. 07. 2001, o súhlase s predajom spoluvlastníckeho podielu bolo rozhodnuté
aj opatrením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 4K 109/99-191 zo dňa 02. 07. 2001 (č. l. 10).
Správca konkurznej podstaty (č. l. 148 spisu) v liste adresovanom Krajskému súdu v Banskej Bystrici
z 09. 09. 2003 uviedol, že predmetný podiel do konkurznej podstaty zaradil na základe skutočnosti,

že podľa údajov v katastri nehnuteľností patril podiel v čase vyhlásenia konkurzu úpadkyni, dôvod na
uplatnenie postupu podľa § 19 ods. 1 ZKV nebol, pretože správkyňa nemala vedomosť o tom, že by
si tretie osoby uplatňovali vlastnícke práva k spoluvlastníckemu podielu úpadkyne. (Súd tiež naviac
poukazuje na to, že zákonodarca v zákone č. 7/2005 Z. z. v § 93 ods. 3, ktorý nahradil pôvodný zákon
o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. upravuje, že kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej

do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, ibaže vedel
alebo musel vedieť, že úpadca alebo tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je
vlastníkom veci..).

Odporca v 1. a 2. rade uviedli, že odporcovi v 2. rade svedčí vlastnícke právo k predmetnému

podielu na nehnuteľnostiach. Odporca v 1. rade poukázal na to, že už nie je vlastníkom predmetných
nehnuteľností. Odporca v 2. rade uviedol, že predmetný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach
nadobudol od odporcu v 1. rade na základe kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej dňa 26. 11. 2007,
pričom vlastnícke právo bolo zavkladované v katastri nehnuteľností pod Z. dňa 30. 11. 2007, pričom
predmetnú nehnuteľnosť kúpil v celosti vrátane podielu, ktorý je predmetom sporu. Odporca v 2.

rade poukázal na to, že predmetnú nehnuteľnosť kupoval v dobrej viere, kupoval ju potom, ako bol
odporca v 1. rade zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na základe
rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica 2680/1982 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 22. 05. 2003 sp. zn. 12Co 45/2003 a potom, čo NSSR rozhodnutím zo dňa
24. 05. 2007 zamietol dovolanie odporcov. Poukázal tiež na ustanovenie § 240d ods. 2 O. s. p. Tiež

poukázal na skutočnosť, že predmetný spoluvlastnícky podiel nadobudol od vlastníka, teda osoby, ktorej
svedčalo vlastnícke právo tak, ako to vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
15Co/41/2012-897 zo dňa 30. 05. 2012, z ktorého vyplýva, že oprávnenou osobou na vydanie
veci, a teda vlastníkom bol C. I..

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní 15Co/41/2012-897 zo dňa 30. 05. 2012 konštatoval, že
oprávnenou osobou a teda vlastníkom v čase odňatia bol odporca v 1. rade, avšak neuložil odporcom
v konaní vydať predmetnú nehnuteľnosť vzhľadom k tomu, že predmetná nehnuteľnosť už nebola v ich
vlastníctve, držbe a dispozícii.Podľa ustanovenia § 243d ods. 2 O. s. p., právne vzťahy niekoho iného, než účastníka konania
nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté, pričom ide o ustanovenie tretej hlavy O. s. p.,

ktorým sú upravené práva nadobudnuté tretími osobami, v prípade, keď dôjde k zrušeniu právoplatného
rozhodnutia na základe dovolania. Súd posudzoval nárok aj v kontexte s § 243d ods. 2 O. s. p a v
časových súvislostiach tak, či je aplikovateľné toto ustanovenie a či je použitie spravodlivé. V podstate
z predmetného ustanovenia vyplýva, resp. toto ustanovenie upravuje dopad právoplatného rozhodnutia
súdu na práva a povinnosti tretích osôb tak, že práva a povinnosti, ktoré tretie osoby nadobudnú na

základe právoplatného rozhodnutia, nemôžu byť zmenené v prípade, že na základe dovolania dôjde k
zrušeniu pôvodných rozhodnutí, t. z., že ak ide o vlastnícke práva tretích osôb k veci, poskytuje toto
ustanovenie ochranu práva nadobudnutého aj od nevlastníka, čiže neplatnosť titulu na základe toho, keď
tretia osoba nadobudne vlastnícke práva, nemôže byť spôsobená len zrušením súdneho rozhodnutia,
od ktorého prevodca svoje vlastnícke právo k veci vyvodzoval. Odporca v 1. rade predal predmetnú
nehnuteľnosť v celosti odporcovi v 2. rade na základe zmluvy zo dňa 26. 01. 2007 v čase, keď bolo

rozhodnuté právoplatne o tom, že odporca v 1. rade má právo na vydanie nehnuteľností a 24. 05. 2007
bolo rozhodnuté rozhodnutím NSSR sp. zn. Cdo/3/2006 tak, že bolo dovolanie odporcov zamietnuté.

Odporcav2.rade tedapreukazovalsvojevlastníckeprávookreminéhoajvsúlade sustanovením
§ 243d ods. 2 O. s. p. Nehnuteľnosť kúpil v čase právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. 12Co 45/03 z 22. 05. 2003, ktorým bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového súdu a
bola uložená povinnosť odporcom vydať navrhovateľovi (C. I.) predmetné nehnuteľnosti - T.. N. Y. bola
uložená povinnosť ako odporkyni v 4. rade. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 07. 2003.
Súd zistil, že v čase rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co 45/03 z 22. 05. 2003 v
KN už nebola vedená ako spoluvlastníčka vo výške 5/16 k predmetnej nehnuteľnosti odporkyňa v 4.

rade T.. N. Y., ako spoluvlastník bol vedený navrhovateľ QUATRO, spol. s r. o na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 24. 07. 2001 uzatvorenej so správkyňou konkurznej podstaty. Navrhovateľ QUATRO, spol. s r.
o /v tomto štádiu reštitučného konania č. k. 12Co 45/03/ nebol účastníkom konania.

Rozhodnutím zo dňa 24. 05. 2007 Najvyšší súd SR pod č. k. 3Cdo 3/2006 zo dňa 24. 05. 2007

dovolanie voči veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 20C 80/92 na
dovolanie žalovanej 1/, žalovaného 2/, 3/ a 5/1 až 5/4 proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 22. 05. 2003 sp. zn. 12Co 45/93 v spojení s opravným uzn. Krajského súdu v Banskej Bystrici z
31. 07. 2003 sp. zn. 12Co 45/93 a tiež v spojení s opravným uzn. z 23. 03. 2004 sp. zn. 12Co 45/2003
v časti zamietol, vo zvyšku odmieto.. Odporkyňa v 4. rade T.. N. Y. dovolanie nepodala (navrhovateľ

QUATRO, spol. s r. o nebol účastníkom dovolacieho konania).

Súd zistil, že po rozhodnutí odvolacieho súdu odporca v 2. rade predmetné nehnuteľnosti nadobudol
od odporcu v 1. rade na základe kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej dňa 26. 11. 2007, vlastnícke právo
bolo zavkladované v katastri nehnuteľností pod Z. dňa 30. 11. 2007.

Následne rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co 45/03 z 22. 05. 2003 bolo zrušené
rozhodnutím NSSR sp. zn. Cdo/211/2008 z 11. 12. 2008 a v konečnom dôsledku Krajský súd v Banskej
Bystrici v konaní č. 15Co/41/2012-897 zo dňa 30. 05. 2012 nárok navrhovateľa - C. I. zamietol -
predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

Súd poukazuje na ust. § 243d ods. 2 O. s. p., ktoré chráni práva nadobudnuté tretími osobami tak,
že poskytuje aj ochranu práv nadobudnutých od nevlastníka. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na
rozhodnutie NSČR sp. zn. 22Cdo/778/2005. V tomto prípade však účastníkom konania, ktoré bolo
právoplatné skončené rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co 45/03 z 22. 05. 2003,

nebol navrhovateľ, ktorý bol v tom čase vedený na L.V. ako vlastník predmetného spoluvlastníckeho
podielu,vkonanínebolorozhodovanéojehoprávachapovinnostiach,pokiaľnebolúčastníkomsúdneho
konania, odporca v 2. rade nemohol nadobudnúť na základe rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 12Co 45/03 z 22. 05. 2003 jeho práva, nakoľko predmetný rozsudok nevyvoláva
žiadne právne účinky voči navrhovateľovi.

Na základe uvedeného súd návrhu navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade vyhovel. Súd zamietol
návrh voči odporcovi v 1. rade z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na
takomto určení, keďže odporca v 1. rade ako sám uviedol nie je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu,nie je vedený ako vlastník v evidencii nehnuteľností a právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 15Co/41/2012-897 zo dňa 30. 05. 2012 bol jeho návrh na vydanie predmetných
nehnuteľností zamietnutý.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba
predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podať návrh na výkon exekúcie.