Uznesenie Judgement was issued on Friday, October 18, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 14Er/1014/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414217524
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4414217524.1

Uznesenie

Okresný súd v Nových Zámkoch vo veci exekúcie oprávneného: Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený spoločnosťou Bobák, Bollová a spol. s.r.o.
advokátska kancelária, Dr. V. Clementisa 10, Bratislava, proti povinnému: B. F., A.. XX.XX. XXXX, W.
M. A. X, T. A. Ž. o vymoženie 860,96 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Bratislava,

Záhradnícka 60 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 28.08. 2014 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1.Oprávnenýsanávrhomnavykonanieexekúciezodňa12.08.2014domáhalvočipovinnémuvykonania
exekúcie na vymoženie sumy 860,96 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na
Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa 13.12. 2013 sp. zn. 9019/13,
ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 02.02. 2014 (ďalej len rozhodcovský rozsudok). Citovaným

rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi t.j. oprávnenému
sumu 860,96 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 09.12.2011 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania v sume 166,22 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského
rozsudku.

2.Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.08. 2014 súdna exekútorka JUDr. Anetta Demešová,

Exekútorský úrad so sídlom Vráble, 1.mája 1053, žiadala tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. V súčasnosti je exekúcia vedená u jej nástupcu JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský
úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60.

3.Z odôvodnenia predloženého rozhodcovského rozsudku súd zistil, že jeho vydaniu predchádzala
Zmluva o pripojení číslo A5779319 uzatvorená medzi účastníkmi dňa 22.07. 2011. Na základe

žiadosti súdu oprávnený predložil súdu Dodatok k zmluve o pripojení č. A5779319, ktorého súčasťou
je rozhodcovská doložka. Zmluva o pripojení bola uzavretá medzi osobou, ktorá v rámci svojej
podnikateľskej činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala verejné telefónne služby prostredníctvom
mobilných verejných telekomunikačných sietí, ako aj predaj telekomunikačných zariadení a fyzickou
osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti, bolo potrebné právny vzťah účastníkov posudzovať ako vzťah spotrebiteľský a

z tohto titulu povinný v postavení spotrebiteľa požíva zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu.

4. Zmluva o pripojení č. A5779319 ako aj Dodatok k zmluve o pripojení č. A5779319 v čl. 3 bode 3.14
obsahujú rozhodcovskú doložku, ktorá uvádza: Strany sa dohodli, že okamihom nadobudnutia platnosti
Dodatku sa mení znenie Zmluvy ako celku (pričom strany sú si vedomé, že v zmysle ustanovení
Zmluvy všetky zmluvy o pripojení, ktorých súčasťou sú VP, predstavujú časti tej istej zmluvy o pripojení

medzi Účastníkom a Podnikom, t.j. tvoria časť zmluvy), a to tak, že všetky spory, ktoré medzi stranami
vzniknú zo vzájomných zmluvných vzťahov existujúcich ako aj zo zmlúv uzavretých medzi nimi vbudúcnosti (tzn. všetky zmluvné vzťahy vzniknuté na základe Zmluvy (zmlúv o pripojení) a k nej (k ním)
vyhotovených dodatkov) a spory s nimi súvisiace (vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik takejto
Zmluvy (zmlúv o pripojení), sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom,

ktorý bude vybraný žalobcom zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov vedeného Ministerstvom
spravodlivosti SR. Týmto nie je dotknuté právo žalobcu obrátiť sa s návrhom na začatie konania na
príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov. Strany sa dohodli, že ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo tohto
Dodatku sa netýka ustanovení tohto bodu, ktoré budú trvať aj po ukončení platnosti Zmluvy a/alebo

Dodatku k nej.

5.V danom prípade exekučné konanie začalo dňa 12.08.2014, kedy bol spísaný návrh na vykonanie
exekúcie pred súdnym exekútorom.

6.Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku ( ExP ) (v znení účinnom do 31.3.2017), exekúciu

možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

7.Podľa § 44 ods. 2 veta tretia ExP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
v návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne.

8.Podľa § 44 ods. 3 ( ExP ) súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so

zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi,
či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v
čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie

spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

9.Podľa§243dods.2ExP,naexekučnékonaniazačatévsúladesodsekom1alebovedenénapodklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci

podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú
predpisy účinné do 31. decembra 2014.

10.Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), účinného do
31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh

účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie
o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

11.Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, účinného do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

12.Podľa § 35 ZoRK, účinného do 31.12.2014 rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok
súdu.

13.Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník (ďalej len O.Z.) v
ustanovení § 52. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 O.Z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inejpodnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14.Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je do 10.6.2010 obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov ( s účinnosťou od 11.6.2010 je tento zákon
zrušený zákonom číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov ). Zákon č. 258/2001 Z. z. v ustanovení § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona

č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania, a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o pripojení poskytnutá oprávneným
túto charakteristika spĺňa. Súčasťou zmluvy bol bez akýchkoľvek pochybností dodatok, ktorý povinný

ovplyvniť nemohol, nakoľko bol pripravený už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
15.Základnou podmienkou pre rozhodovanie sporu v rozhodcovskom konaní je platne uzatvorená
rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka. Keďže exekučným titulom v tomto konaní je
rozhodcovský rozsudok, súd dospel z predložených listinných dôkazov k záveru, že povinný uzavrel
zmluvný vzťah s osobou dodávateľa, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia

zmluvy poskytovala verejné telefónne služby prostredníctvom mobilných verejných telekomunikačných
sietí, ako aj predaj telekomunikačných zariadení. Povinný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, bolo
potrebné právny vzťah účastníkov posudzovať ako vzťah spotrebiteľský a z tohto titulu povinný v
postavení spotrebiteľa požíva zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu.

16.Povinnosťou súdu je v každom štádiu vedenia exekúcie prihliadať na to, či sú splnené formálne a
materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu, a teda aj rozhodcovského rozsudku. Pritom
nie je viazaný účinkami takého rozsudku v zmysle ust. § 35 ZoRK, ktoré účinky rozhodcovského
rozsudku obmedzuje len na účastníkov, teda štátne orgány nie sú viazané účinkami rozhodcovského

rozsudku, keďže rozhodcovské rozhodnutie nemožno považovať za akt orgánov verejnej moci. Pokiaľ
teda oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť aj otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy resp. rozhodcovskej doložky. Ak sa súd zaoberá
otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť,

zo strany súdu sa nejedná o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a ani
nesmeruje k zrušeniu tohto rozhodnutia.

17.V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
úveroch, z článku 3 vyplýva, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje

sa nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Oprávnený má v
predmete svojej činnosti poskytovanie telekomunikačných služieb (výpis z obchodného registra ) a v

predmetnej exekúcii ide o vymáhanie pohľadávky oprávneného vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy na
základeexekučnéhotitulu-rozhodcovskýrozsudok,pričomrozhodcovskúzmluvusispotrebiteľosobitne
nevyjednal, na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je už vyššie špecifikovaná.

18.Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o pripojení a jej dodatku ako aj zo všeobecných podmienok

poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré sú súčasťou zmluvy, a viedli súd k
tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený
inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok
štandardnejzmluvynespôsobujehrubýnepomervprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľa(§
53 ods. l Občianskeho zákonníka; ďalej len OZ). Základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu pred

nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej
únie a ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a
postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali (čl.6 ods. l smernice Rady
93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica 93/13“). Súdnydvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba
považovať za kogentné ustanovenie. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd,

ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti
spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom
stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej
predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel
možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho

práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho
vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou
viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj
bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni
ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

19.Z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako, ako
z účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je
ustanovenie § 40 ZoRK o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie
§ 35 ZoRK vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok
vôbec preskúmať, pretože by ním bol (v zmysle § 35 ZoRK v spojení s § 159 O. s. p.) viazaný. Vo vyššie

uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje
osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo
veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35
ZoRK je potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda
pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne

právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk
vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na
zastavenie uvedené v § 57 Exp., či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo
či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom

treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Toto
skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol,
teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne
posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej
veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah

povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie
právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom, ktoré sa dajú definovať, ako pravidlá správania
sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového
poriadku. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.
20.Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech

spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez

návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju
použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom
rozsahu, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z

neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK). Iba tak môže
súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme
vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.
21.Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa

takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzokz pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípovsúkromnéhoprávaarbitromvrátaneprincípudobrýchmravovjeplneopodstatnená.Nejdeteda
v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Porovnaj tiež nález ÚS ČR IV.ÚS 174/02, v

ktorom sa judikuje: „rozhodčí soud není orgánem verejné moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou
byt rozhodnutím orgánu verejné moci...Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci štátu, ale
pochází od soukromé vlastní moci strán určovat si svuj osud".
22.Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana

si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité
naplánovať, sú plne namieste. Súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako

celok odmietnuť alebo podrobiť sa Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom
zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ
musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej)
právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd čerpá aj z

vysokého nápadu na Okresnom súde v Nových Zámkoch podobných exekučných vecí s podobným
postupom rozhodcovského súdu. Už len tieto skutočnosti považuje súd za dostačujúce na záver o
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy
medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr pre súd
len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou

stranou zmluvného vzťahu. O poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym
procesom niet ani zmienky. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku
sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Súd chce poukázať na nekalosť rozhodcovskej doložky
prikazujúcej podrobiť sa spotrebiteľovi rozhodcovskému konaniu aj bez záveru o neprijateľnosti ďalších
zmluvných podmienok, pričom ich existencia umocňuje záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

23.Vzhľadom ku konštatovaniu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky súd nemôže akceptovať ani
exekučný titul, nakoľko tento je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na to zmocnený nebol,
pretože konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je. Ak by súd takýto titul akceptoval,
exekúcia by bola vedená na podklade akéhosi rozhodnutia, ktoré však nie je vykonateľné, a teda
absentuje jeden zo základných predpokladov pre vedenie exekúcie, a to predloženie exekučného titulu,

ktorý je právoplatný a vykonateľný.
24.Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z
dôvodu, že oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom,
pretože bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.

25.Obdobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení 3Cdo 146/2011 zo dňa
13.10.2011, kde okrem iného uviedol aj, že: „...Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná

právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to
nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paktu...“
26.Na základe vyššie uvedených dôvodov a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia, pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
Podľa § 363 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Podľa § 364 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku odvolanie možno odôvodniť len

tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo
veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo

rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo
veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.