Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 28Sa/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200021
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3019200021.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobcu: J. J., bytom

XXX XX V. č. XXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, ul. 29. augusta č. 8 a 10,
813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č.
XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny
súd“) dňa 16.01.2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X

zo dňa 18.12.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z administratívneho spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 09.11.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona o
sociálnom poistení zvýšila žalobcovi sumu invalidného dôchodku na 195,60 Eur mesačne s účinnosťou
od 01.09.2016. Vychádzala pritom z odborného posudku o invalidite zo dňa 26.10.2016, vypracovaného
posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza. Podkladom pre jeho spracovanie boli

správa z hospitalizácie na I. neurologickej klinike Univerzitnej nemocnice Bratislava z 15.-18.07.2016,
psychologické vyšetrenie zo dňa 09.02.2016, ortopedické vyšetrenie z mája 2014, chirurgické vyšetrenie
z februára 2014, infektologické vyšetrenie zo dňa 07.12.2015, psychologické vyšetrenie zo dňa
14.04.2016 a psychiatrické vyšetrenie zo dňa 20.07.2016. Z odborného posudku o invalidite zo dňa
26.10.2016 vyplýva, že žalobca je od narodenia liečený na syndaktíliu pravej hornej končatiny, v detstve
opakovane operovaný, realizované plastiky pravej hornej končatiny. Napriek operačným zákrokom
nedošlo k zlepšeniu úchopovej schopnosti pravej ruky, od narodenia používa ľavú hornú končatinu.

Psychologickým vyšetrením zo dňa 28.01.2014 je dokumentované, že je ľavák - preto pri posúdení
zdravotného stavu bola použitá položka o nedominantnej končatine - pravá horná končatina je výrazne
hypotrofická,prstysúskrátenéo1oprotiľavejruke.Zvyšetreniavpedagogicko-psychologickejporadniv
roku 1996 vyplýva, že žalobca mal odporúčaný odklad školskej dochádzky a bola popisovaná vyhranená
dominancia ľavej ruky, posilnená ľaváctvom s nutnosti, avšak na základe psychologického vyšetrenia z
roku 2014 je jednoznačne uvedené, že ide o ľaváka. Aj preto pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí
bola použitá položka o nedominantnej končatine. U žalobcu došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, od

roku 2014 je v ambulantnej starostlivosti psychiatra pre schizofréniu, ktorá na základe psychiatrického
vyšetrenia zo dňa 23.06.2015 po kompletnej liečbe sa postupne zlepšovala, avšak následne bola nutná
dlhodobá PN od 22.10.2015 do 31.08.2016 pre zhoršenie zdravotného stavu. Žalobca je v intenzívnej
starostlivosti psychiatra v mesačných intervaloch, taktiež bol hospitalizovaný na neurologickej klinike vBratislave,kdebolorealizovanépolysomnografickévyšetrenie,ktorézachytiloapnoicképauzyvdýchaní
počas spánku a tento stav bol vyhodnotený ako syndróm spánkového apnoe. Za rozhodujúce zdravotné
postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia určil u žalobcu choroby podporného a pohybového

aparátu, postihnutie končatín, strata úchopovej schopnosti ruky - s prirovnaním, na nedominantnej
končatine, podľa kapitoly XV., oddiel G, položky 28, písm. a) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení,
čomuzodpovedámierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťnaúrovni50%.Zdravotnýstav
žalobcu zhoršujú ďalšie zdravotné postihnutia - schizofrénia a syndróm spánkového apnoe, pre ktoré
posudkový lekár navýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % na celkových 60

% od ukončenia poberania nemocenských dávok, t.j. od 01.09.2016.Rozhodnutím generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.05.2017, bolo podľa § 218 ods. 2 zákona o
sociálnom poistení zmenené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa
09.11.2016, tak, že podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona o sociálnom poistení bola žalobcovi zvýšená
suma invalidného dôchodku od 23.06.2015 na 190,20 Eur mesačne, podľa § 82 zákona o sociálnom
poistení a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015

Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty,
bol žalobcovi od 01.01.2016 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 191,20 Eur mesačne a podľa § 82, §
293dq a § 293dr zákona o sociálnom poistení žalobcovi od 01.01.2017 na sumu 195,20 Eur mesačne.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu sa žalobca odvolal požadujúc, aby dátum vzniku jeho invalidity bol

určený na 10.01.1990, aby miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre ďalšie ochorenia
bola u neho navýšená o 10 % od januára 2014, aby mu nárok na výplatu invalidného dôchodku bol
priznaný tri roky spätne a aby v novom lekárskom posudku bola určená dominancia pravej ruky z dôvodu
nových ním predložených dôkazov - psychologického vyšetrenia z roku 1996, ktoré podľa neho najlepšie
mohlo odzrkadľovať skutočný stav. Ide totiž o vyšetrenie ešte z obdobia, kedy nebola dominancia

jednej alebo druhej ruky ovplyvnená časom. Podľa názoru žalobcu miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je u neho od narodenia na úrovni 60-70 % a navýšenie o ďalších 10 % dôvodné od
januára 2014.

4. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým

lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, dňa 29.12.2016. Tento zotrval
na svojom pôvodnom posudku. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Nitre,
posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 07.02.2017 a dospel k záveru, že žalobca je invalidný pre stratu
úchopovej schopnosti pravej ruky pre syndaktíliu II. - IV. prsta. V súčasnosti pretrváva výrazná porucha
úchopovej schopnosti, nedá sa však hovoriť o úplnej strate úchopovej schopnosti. Otázka dominancie

končatiny bola psychologicky potvrdená s tým, že ide o ľaváka, čiže poškodená je nedominantná
končatina. Jednoznačné určenie dominancie by si vyžiadalo zložité dokazovacie procedúry. Základnú
mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je možné navýšiť za ostatné zdravotné poruchy, hlavne
psychiatrickú poruchu, a to najskôr od 23.06.2015, kedy bol viac ako po roku liečby zhodnotený priebeh
ochorenia. Vo vyšetrení zo dňa 23.06.2015 je uvedené, že prekonal prvú epizódu schizofrenickej

poruchy, prešiel komplexnou a kompletnou liečbou, vrátane rehabilitácie. Ochorenie je v remisii, v liečbe.
Od tejto doby možno nepriaznivý zdravotný stav považovať za dlhodobý a od tohto dátumu posudkový
lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Nitre, navýšil podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom
poistení základnú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % na výslednú mieru
60 %. Lekárskymi správami z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 16.01.2017, zo spánkového laboratória

Neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Bratislave zo dňa 10.08.2016, z imunoalergologického
vyšetrenia zo dňa 17.01.2017, z neurologického vyšetrenia zo dňa 02.12.2016 a z interného vyšetrenia
zo dňa 16.08.2016 mal posudkový lekár sociálneho poistenia za preukázané, že rozhodujúcemu
zdravotnémupostihnutiužalobcu-syndaktíliaII.-IV.prstapravejruky,stavpooperáciách,podľakapitoly
XV, oddiel G, položky 28, písm. a) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení - zodpovedá od 23.06.2015

miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 %, pričom za iné zdravotné postihnutia
zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % na 60 %.

5. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.05.2017 žalovaný, vychádzajúc z odborného posudku
o invalidite zo dňa 07.02.2017, podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zmenil rozhodnutie

Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.11.2016 tak, že podľa § 73, § 112 ods. 4 a
§ 82 zákona o sociálnom poistení žalobcovi zvýšil sumu invalidného dôchodku od 23.06.2015 na 190,20
Eurmesačne,podľa§82zákonaosociálnompoistenía§1opatreniaMinisterstvapráce,sociálnychvecí
a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovejdávky a percento zvýšenia úrazovej renty, žalobcovi od 01.01.2016 zvýšil invalidný dôchodok na sumu
191,20 Eur mesačne a podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona o sociálnom poistení žalobcovi od
01.01.2017 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 195,20 Eur mesačne.

6. Rozsudkom sp. zn. 15Sa/26/2017 zo dňa 28.03.2018 Krajský súd v Trenčíne zrušil rozhodnutie
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.05.2017 a vec vrátil na
ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti. Podľa názoru správneho súdu žalovaný sa nedostatočne
zaoberal skutočnými príčinami ľaváctva žalobcu a odvolacím námietkam žalobcu orientovaným k

bližšiemu objasneniu tejto skutočnosti (dominancie konkrétnej hornej končatiny žalobcu) nevenoval
podľa názoru správneho súdu dostatočnú pozornosť. Žalovaný ním použitou vlastnou formuláciou, že
„jednoznačné určenie dominancie by si vyžadovalo zložité dokazovacie procedúry,“ sám pripustil jednak
to, že nejde o otázku neriešiteľnú, ale iba o otázku zložitú, jednak to, že určenie dominancie konkrétnej
hornej končatiny žalobcu vedome ponechal v rovine nejednoznačnosti. Túto nejednoznačnosť však
žalovaný ďalej nerieši, ale ju odbíja všeobecným argumentom o zložitosti dokazovacích procedúr,

ktoré ďalej nepomenúva ani nešpecifikuje, čiže nie je možné preskúmať mieru ich skutočnej zložitosti,
napr. z pohľadu potreby vynaloženého času, materiálnych alebo personálnych zdrojov. S poukazom
na tieto zistenia trpí rozhodnutie žalovaného nielen vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu
v rozsahu potrebnom na riadne posúdenie veci, ale súčasne aj vadou nepreskúmateľnosti pre
nedostatočne alebo skôr nepresvedčivo vyargumentované zdôvodnenie vyhnutia sa dôslednému

dokazovaniu jednoznačného určenia dominancie ľavej alebo pravej hornej končatiny žalobcu.

7. Zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia dňa
26.09.2018. Posudkový lekár skonštatoval, že jednoznačné určenie laterality a dominancie je
veľmi problematické a niekedy priam nemožné. Za účelom objasnenia dominancie bol vyžiadaný

psychologický posudok, ktorý vypracovala PhDr. R., klinická psychologička. Táto vo svojom posudku zo
dňa04.09.2018uviedla,ževovzťahukdominanciiniektorejzhornýchkončatínpoukazujúanamnestické
údaje na preferenciu ľaváctva pri vrodenej nedostatočnej somatickej funkčnosti pravej hornej končatiny.
U žalobcu od narodenia pravá ruka nie je dostatočne funkčná (úchop, obmedzenie jemnej motoriky pri
syndaktílii). V rámci vývoja zručností jemnej motoriky sa u žalobcu kompenzačne vyvinula preferencia

používaniaľavejrukyakosomatickyplnefunkčnej.Žalobcabolvoveku6rokovpsychologickyvyšetrený.
Záver v tom období poukázal okrem iného na súhlasnú vyhranenú dominanciu ľavej ruky a ľavého
oka posilnenú tzv. vynúteným ľaváctvom. PhDr. R. Q. vo svojom vyjadrení ďalej uviedla, že vyšetrenie
dominancie ruky je vhodné a validné prevažne u detí, úlohy sú spontánne a dieťa nepozná účel
vyšetrenia. Výsledky tak nie sú skreslené. U dospelých môžu byť výsledky vyšetrenia dominancie

ruky skreslené účelom vyšetrenia. Tzv. vynútené ľaváctvo je precvičenie vyhraneného, dominantného
praváka na ľaváka v dôsledku prevažne získanej straty funkčnosti pravej ruky. U žalobcu je znížená
funkčnosť pravej ruky vrodená, jeho preferencia a vyhranenosť ľavej ruky vznikla kompenzačne v rámci
vývojamotorickýchzručností.Užalobcuboliprivyšetrenívykonanéniektoréspontánnemotorickéúkony,
ktoré poukazujú na ambidextriu, t.j. obojručnosť, preferenciu a striedanie oboch rúk v lateralizovaných

činnostiach, pričom v písme a grafomotorickom prejave prevažuje dominancia ľavej ruky.

8. Posudkový lekár sociálneho poistenia skonštatoval, že posudok PhDr. Q. nie je jednoznačný. Ide o
výrazné pochybnosti, avšak posudkový lekár sa priklonil k záveru psychológa, že je možné pripustiť
dominanciu pravej ruky s vrodeným poškodením. Z tohto dôvodu je miera poklesu pre rozhodujúce

zdravotné postihnutie žalobcu - strata úchopovej schopnosti ruky na dominantnej končatine 60 %, čo
je dolná hranica percentuálneho rozpätia od 60 % do 70 %, ktorá je určená vzhľadom k tomu, že
(1) ide o hraničný prípad, (2) nejde o absolútnu stratu funkčnosti pravej končatiny, ale zdravotný stav
účastníka konania bol hodnotený prirovnaním, akoby o túto stratu už išlo. Psychológ však pripustil, že aj
v súčasnosti s ňou určité minimálne úkony žalobca vie vykonať. Zvyšujúce ostatné zdravotné ochorenie

- duševná porucha účastníka konania, bola známa až neskôr a zdokumentovaná dňa 23.06.2015.
Mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť stanovil posudkový lekár na 60 % od
21.02.2011 a od 23.06.2015 na 70 %.
9. Vychádzajúc z odborného posudku o invalidite zo dňa 26.09.2018 žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX
XXXXXzodňa18.12.2018zmenilprvostupňovérozhodnutiezodňa09.11.2016tak,žepodľa§70ods.1

a § 72 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. Podľa
§ 70 ods. 2 a § 82 zákona o sociálnom poistení žalobcovi od 21.02.2011 priznal invalidný dôchodok v
sume172,60Eur.Vďalšíchvýrokochnapadnutéhorozhodnutianáslednepodľa§82zákonaosociálnom
poistení a na príslušný rok vydaného opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskejrepubliky deklaroval zvýšenie sumy dôchodku (valorizáciu), a to od 01.01.2012 na sumu 178,30 Eur
mesačne, od 01.01.2013 na sumu 184,20 Eur mesačne, od 01.01.2014 na sumu 188,70 Eur mesačne,
od 01.01.2015 na sumu 191,40 Eur mesačne, od 23.06.2015 (podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona

o sociálnom poistení) na sumu 223,40 Eur mesačne, od 01.01.2016 na sumu 224,40 Eur mesačne, od
01.01.2017 na sumu 228,40 Eur mesačne, od 01.01.2018 na sumu 232,50 Eur mesačne, od 01.01.2019
na sumu 238,60 Eur mesačne.

10. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj

prvostupňového rozhodnutia, nakoľko podľa neho nerešpektuje mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, ktorá bola neskôr stanovená napadnutým rozhodnutím. Napadnuté rozhodnutie je
podľa žalobcu zmätočné, v zásade nezrozumiteľné a v rozpore s právnymi predpismi. Žalobca pre
ďalšiu svoju argumentáciu odcitoval zo 4. strany napadnutého rozhodnutia: „Z tohto dôvodu je miera
poklesu pre rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka konania - strata úchopovej schopnosti ruky
na dominantnej končatine 60 %, čo je dolná hranica percentuálneho rozpätia od 60% do 70 %, ktorá je

určená vzhľadom k tomu, že ide o hraničný prípad, nejde o absolútnu stratu funkčnosti pravej končatiny,
ale zdravotný stav účastníka konania bol hodnotený prirovnaním, akoby o túto stratu už išlo.“

11. Ku konštatácii žalovaného citovanej v predchádzajúcom bode žalobca uviedol: „Skutočnosť, že
nejde o absolútnu stratu funkčnosti pravej končatiny, nie je právne relevantná pre dolnú hranicu, keďže

absolútna strata funkčnosti na 61 % z hľadiska logiky nebude potrebná. Nie je potrebná, nakoľko ide o
prípad, kedy sa strata úchopovej schopnosti určuje v rozmedzí 10 % (od 60 % do 70 %). Týmto názorom
skôr posudkový lekár a aj generálny riaditeľ mohol odôvodniť, prečo nejde o maximálnu mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z rozmedzia, teda 70 %, kedy ide nepochybne o absolútnu
stratu funkčnosti hornej končatiny. Podľa môjho názoru je potrebné uvedomiť si, čo znamená strata

úchopovej schopnosti a čo znamená strata úchopovej schopnosti s prirovnaním, tak ako je prezentovaná
jednak v lekárskych posudkoch a ako je jej výklad prezentovaný v rozhodnutí. Treba však vychádzať
zo zákona, čo znamená s prirovnaním. Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré
je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe,

ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Z uvedenej citácie vyplýva jednoznačný
rozdiel medzi stratou úchopovej schopnosti a stratou úchopovej schopnosti v prirovnaní. Nemôže
teda posudkový lekár a ani generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne v rozhodnutí odôvodňovať spodnú
hranicu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu, že ide o hraničný prípad
straty úchopovej schopnosti a pritom v rozpore s citovaným ustanovením odôvodniť dolnú hranicu z

dôvodu, že ide o prirovnanie. Nie je teda jednoznačné, či ide o stratu úchopovej schopnosti - keďže
táto odôvodňovala dolnú hranicu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
a súčasne ustanoviť, že ide o stratu úchopovej schopnosti s prirovnaním. Vychádzajúc zo zákona pri
prirovnaní nejde o stratu úchopovej schopnosti. Ide o ochorenie, ktoré nie je v prílohe č. 4 zákona o
sociálnom poistení. Ide však o ochorenie s prirovnaním k strate úchopovej schopnosti. Z uvedeného

vyplýva, že sú rozhodné funkčné dopady najviac porovnateľné s druhom ochorenia uvedenom v prílohe
č. 4, ale aj to, že aj keď nie je ochorenie v prílohe úplne totožné s ochorením konkrétneho pacienta,
ale jeho funkčné dopady sú rovnaké (resp. obdobné), musí byť toto rešpektované ako v zásade
rovnocenné ochorenie. Názor posudkového lekára ako aj právny názor v rozhodnutí Sociálnej poisťovne
neobstojí, ak ochorenie, ktoré je s prirovnaním, nepovažujú za plnohodnotné ako to, ktoré je uvedené

v prílohe z dôvodu, že ide o prirovnanie. V rozhodnutí ako aj v lekárskom posudku je uvedené, že
ide o ochorenie v prirovnaní - pričom toto sa použije v zmysle citovaného zákona vtedy, ak nie je
ochorenie totožné. Súčasne ustanovuje posudkový lekár, že ide o stratu úchopovej schopnosti hraničnú.
Preto je toto rozhodnutie zmätočné. Čo sa týka vyjadrenia, že nejde o úplnú stratu funkčnosti pravej
hornej končatiny - je táto informácia taktiež zmätočná, keďže predmetom skúmania psychologičky boli

informácie, týkajúce sa dominancie pravej alebo ľavej ruky, nie však straty úchopovej schopnosti a jej
prirovnania, čo nepochybne vyplýva aj zo spisu Sociálnej poisťovne. Je preto nevyhnutné vychádzať
z funkčných dopadov straty úchopovej schopnosti v porovnaní na určenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Mala by byť teda v zmysle judikatúry pri nejednoznačných prípadoch
určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v strede a teda 65 % plus navýšenie 10

% namiesto 60 % plus navýšenie 10 %, tak ako je to priznané v súčasnosti.“

12. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako
nedôvodnúnavrholzamietnuť,nariadeniepojednávanianežiadal.Poukázalnato,žezáverposudkovýchlekárov sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas odvolacieho
konania, ktoré bolo zároveň konaním o realizácii rozsudku správneho súdu. Ak by v budúcnosti
došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, má
žalobca možnosť požiadať o opätovné posúdenie invalidity a na základe nového posudkového záveru
o opätovné zvýšenie sumy jeho invalidného dôchodku. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu
zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými závermi, sú z
hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou

dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov. Nebol daný dôvod pre vykonanie ďalšieho
dokazovania.

13. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo

iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

15.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,

je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

16. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP)

preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov
uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vychádzajúc
zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Po zistení,
že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, bez nutnosti zastúpenia advokátom (§ 49 ods. 2 písm. b)
SSP), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo zákona spôsobilým

predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§ 6 ods. 2 písm. c) SSP v spojení
s § 199 ods. 1 písm. a) SSP), súc vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej
osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), nariadil na prejednanie veci
pojednávanie, nakoľko to vzhľadom na povahu veci považoval za potrebné (§ 107 ods. 1 písm. d) SSP).

17. Na pojednávaní, vykonanom v neprítomnosti žalobcu s jeho výslovným súhlasom, zástupkyňa
žalovaného zotrvala na pôvodných stanoviskách a argumentačných pozíciách žalovaného.

18. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola

vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.

19. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

20.Podľa§71ods.2zákonaosociálnompoistenídlhodobonepriaznivýzdravotnýstavjetakýzdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.21. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca

s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

23. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona.

24. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

25. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

26. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárob-kovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti
a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

27. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie,
ktoréjepríčinoudlhodobonepriaznivéhozdravotnéhostavu,určísamierapoklesuschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré
je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

28. Podľa § 71 ods. 10 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely
invaliditysaposúdiopätovne,aksapredpokladázmenavovývojizdravotnéhostavuazmenaschopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

29. Príloha č. 4 k zákonu o sociálnom poistení určuje percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti
podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov. V kapitole XV (choroby podporného a
pohybového aparátu), oddiele G (postihnutie končatín) je uvedené všeobecné posudkové hľadisko,
podľa ktorého „miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa rozsahu a straty častí
končatín po poranení, vrodených alebo získaných chýb, zostávajúcich následkov po operáciách a

úrazoch, zápalových a degeneratívnych ochoreniach. Pri určovaní miery poklesu schopnosti zárobkovej
činnosti pri posudzovaní postihnutia horných končatín treba vychádzať z postihnutia dominantnej
končatiny. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri amputačných stratách vychádza z funkcie
kýpťov a susedných kĺbov“. Následne z položky č. 28 (oddielu G a kapitoly XV), označenej ako
„strata úchopovej schopnosti ruky“, vyplýva, že pri strate úchopovej schopnosti ruky na nedominantnej

končatine (písm. a) položky č. 28) zákonodarca určil konkrétnu mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na úrovni 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pri strate úchopovej
schopnosti ruky na nedominantnej končatine (písm. b) položky č. 28) zákonodarca určil mieru poklesuschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozmedzí od 60 % do 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou.

30. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Potom,
ako predchádzajúce rozhodnutie žalovaného zo dňa 10.05.2017 bolo rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 15Sa/26/2017 zo dňa 28.03.2018 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, možno
konštatovať, že po doplnení dokazovania vypracovaním nového odborného posudku o invalidite,
ktorého ťažiskovým novým podkladom bola správa (posudok) psychologičky PhDr. R. Q., je napadnuté

rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.12.0218 v súlade so zákonom. Z listinných dôkazov, ktoré mal
k dispozícii, vyvodil žalovaný správne skutkové závery. Svoje úvahy, vedúce k ustáleniu skutkového
stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený a ustálený skutkový stav následne správne právne posúdil
právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení platných a účinných v čase vydania
napadnutého rozhodnutia. Správny súd v napadnutom rozhodnutí nezistil právne pochybenia ani logické
nesprávnosti a ani inú vadu konania, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť. V tomto kontexte správny

súd považuje napadnuté rozhodnutie za argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené.

31. Ak posudkový lekár sociálneho poistenia skonštatoval, že posudok PhDr. R. Q. nie je jednoznačný,
zdieľajúc výrazné pochybnosti, pričom posudkový lekár sa napriek tomu priklonil k záveru psychológa,
že je možné pripustiť dominanciu pravej ruky s vrodeným poškodením, je potrebné následne ním použitú

konštatáciu, že ide o hraničný prípad, vzťahovať na spornosť otázky dominancie pravej alebo ľavej
ruky, nie na konkrétne určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ak posudkový
lekár skonštatoval, že ide o hraničný prípad, sumarizoval tým pochybnosti vyplývajúce z doplneného
dokazovania, po ktorom otázka dominancie konkrétnej hornej končatiny nebola jednoznačne vyriešená,
keďže psychologička dominanciu pravej hornej končatiny netvrdí, ale v podstate iba pripúšťa, odkazujúc

záveromsvojhoodbornéhovyjadrenianato,žeužalobcuboliprivyšetrenívykonanéniektoréspontánne
motorické úkony, ktoré poukazujú na ambidextriu, t.j. obojručnosť, preferenciu a striedanie oboch
rúk v lateralizovaných činnostiach, pričom v písme a grafomotorickom prejave prevažuje dominancia
ľavej ruky. Ak teda dokazovanie ohľadne určenia dominancie konkrétnej hornej končatiny vyznieva
nejednoznačne, t.j. hranične, je potom záver o presunutí hodnotenia rozhodujúceho zdravotného

postihnutia žalobcu z položky č. 28 písm. a) do položky 28 písm. b), t.j. že rozhodujúce zdravotné
postihnutie u žalobcu sa týka jeho dominantnej hornej končatiny, odrazom toho, že žalovaný neisté
a dokazovaním nepreukázateľné skutočnosti vyhodnotil v prospech žalobcu. Čo sa týka namietaného
stanovenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici zákonodarcom
predvídaného rozpätia, t.j. na úrovni 60 %, je aj táto voľba posudkového lekára podľa názoru správneho

súdu náležite objasnená. Horné rozpätie by bolo namieste, ak by išlo o absolútnu stratu funkčnosti pravej
končatiny,čovšakniejeprípadžalobcu,akovysvetlilajposudkovýlekár,nakoľkožalobcaajvsúčasnosti
s pravou hornou končatinou určité minimálne úkony vie vykonať, čo je potvrdené aj psychologickým
vyšetrením, ktorému sa žalobca v rámci procesu doplňovania dokazovania podrobil.

32. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe,
neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190
SSP zamietol.

33. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu

trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v súdnom konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu
v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolozrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.