Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15Er/271/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8707207079
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Lecová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8707207079.3

Uznesenie

OkresnýsúdPopradvexekučnejvecioprávneného:Slovenskákonsolidačná,a.s.,sosídlomCintorínska
21, Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: Ľ. J., Š.. W. C., Y.. XX.XX.XXXX, E. I. XXXX/XX, I. o
vymoženie 323,44 eur s prísl. vedenej súdnym exekútorom MVDr. Mgr. Pavlom Kovaľom, Exekútorský
úrad Bardejov, Radničné námestie 15, Bardejov, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi trovy exekúcie
vo výške 69,72 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 12.07.2007 sa
začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 323,44 eur s prísl. na základe exekučného titulu

- platobný výmer Spoločnej zdravotnej poisťovne, a.s. č. 04_70/00082_9 zo dňa 04.11.2004. Súd vydal
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 06.08.2007.

2. Dňa 23.05.2018 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na
majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Súd z úradnej činnosti zistil, že v priebehu exekučného
konania bol na majetok povinného uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 5OdK/177/2018 zo dňa

19.04.2018 vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 80/2018 dňa
25.04.2018.

3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, vrátane
zmien (ďalej Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre

prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa
predpisov účinných po 1. apríli 2017.

4. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu môže súd zastaviť
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

5.Podľa§167aods.3zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciivzneníneskoršíchpredpisov
vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia
o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

6. Podľa § 167f zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov
na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo

obdobné vykonávacie konanie. Ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného
odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojenáiba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný
oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému. Premlčacia lehota pri
pohľadávke vymáhanej v zastavenom konaní neuplynie skôr ako 60 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak

bola v zastavenom konaní uplatnená námietka premlčania, na premlčanie sa prihliada, ak bola námietka
oprávnená. Exekučné záložné právo k dlžníkovmu majetku vyhlásením konkurzu zaniká. Ak sa konkurz
zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady na vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada;
prípadné exekučné záložné právo zaniknuté v dôsledku vyhlásenia konkurzu sa obnovuje.

7. Súd mal preukázané, že na majetok povinného bol po začatí exekúcie vyhlásený konkurz podľa §
167a zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Z citovaného § 167f zákona o konkurze a reštrukturalizácii
vyplýva, že je tu zákonný dôvod, aby súd bez zbytočného odkladu rozhodol o zastavení exekúcie,
nakoľko v tomto prípade nedochádza k zastaveniu exekúcie vyhlásením konkurzu, a preto súd podľa
vyššie citovaných ustanovení zákona exekúciu I. výrokom zastavil.

8. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

9.Podľa§200ods.2Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017aksúdrozhodneozastavení

exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

10. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený
a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

11. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol podľa § 203 ods. 3 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a na náhradu nevyhnutných trov exekúcie zaviazal
oprávneného.

12. Podľa § 14 ods. 1 až 3 cit. vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo
ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa
počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie.
Základná hodinová sadzba podľa ods. 1 písm. a) je 6,64 eur za každú i začatú hodinu. Súdny exekútor
je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna odmena za

každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.

13. Exekučný súd sa musí pri uložení povinnosti nahradiť trovy exekúcie vyporiadať so splnením
podmienok pre priznanie náhrady odmeny stanovených v § 14 a 15 cit. vyhlášky, keď tzv. časovú, t. j.
hodinovú odmenu podľa § 14 ods. 1, ods. 2 cit. vyhlášky možno priznať len za čas účelne vynaložený na

exekúciu jednotlivými úkonmi exekučnej činnosti, pokiaľ sa tieto neodmeňujú paušálnou sumou podľa
§ 15 ods. 1 cit. vyhlášky.

14. Z hľadiska ustálenej praxe súdov a znenia § 14 ods. 2 cit. vyhlášky je súdny exekútor povinný
vypracovať časovú špecifikáciu, ktorá predpokladá, že nie každý úkon súdneho exekútora musí byť

odmeňovaný hodinovou sadzbou 6,64 eur. Súd má právo posúdiť konkrétne trvanie času potrebného na
vykonanie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti uvedených v časovej špecifikácii a to tak v súvislosti
s rozsahom vymáhaného majetku ako aj v súvislosti s existenciou procesných a faktických prekážok
vznikajúcich pri vykonávaní exekúcie. Súdny exekútor je teda pri vyhotovení časovej špecifikácie
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti ich nielen pomenovať a uviesť dĺžku času vynaloženého pri

ich vykonávaní, ale musí preukázať aj ich vykonanie, pokiaľ toto nie je zistiteľné zo samotného
spisu, nakoľko odmenu súdnemu exekútorovi možno priznať len za celkový čas trvania preukázaných
úkonov exekučnej činnosti. Časová špecifikácia predložená súdnym exekútorom však tieto podmienky
nespĺňa. Preto súd skontroloval primeranosť časového nároku na jednotlivé úkony odmeňované podľa
§ 14 cit. vyhlášky. Za predpokladu, že súdny exekútor využíva výpočtovú techniku, určité formulácie

a zaužívané postupy, za úkon vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie je primeraná časová
náročnosť 20 min, ako aj za všetky ostatné periodicky sa opakujúce úkony exekučnej činnosti súdneho
exekútora vykonávané v tomto či inom exekučnom prípade, v žiadnom prípade za tieto úkony nemožno
priznať exekútorovi časovú špecifikáciu celú hodinu. Preto súd pri priznaní časovej odmeny za všetkyvyúčtované úkony vychádzal z účelne vynaloženého času 20 min. potrebného na ich vykonanie a
nepriznal odmenu za celú hodinu.

15. Z uplatnených trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie pri zastavení
exekúcie v zmysle §§ 14, 15, 22 cit. vyhlášky a to časovú odmenu za 380 minút účelne vynaložené na
exekúciu, čiže za 7 začatých hodín, v sume 46,48 eur + 20% DPH, t.j. 55,78 eur; 6,64 eur za každú aj
začatú hodinu, (19 súdnym exekútorom vyúčtovaných úkonov exekučnej činnosti v trvaní 20 min.). Súd
pri priznaní časovej odmeny zohľadnil len reálne potrebný čas na ich vykonanie bez relevancie počtu

jednotlivých úkonov, nakoľko má za to, že pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1
písm. a) cit. vyhlášky je určujúci čas potrebný na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov, ktoré
si exekúcia vyžaduje a sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe
tohto súčtu určenej odmeny podľa § 14 ods. 2 cit. vyhlášky je v súlade s jej ust. § 14 ods. 1 písm. a).
Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 cit. vyhlášky náhradu za poštovné a
poplatky vo výške 11,62 eur + 20% DPH, t.j. 13,94 eur.

16. Pokiaľ boli súdnym exekútorom v návrhu uplatnené aj ďalšie trovy, a to časová odmena za úkony -
vypracovanie predloženia + vyúčtovania trov exekúcie 60 min., vrátenie poverenia 30 min., vystavenie
konečného vyúčtovania účastníkom konania a súdu 30 min., vystavenie faktúry 30 min., túto mu súd
nepriznal, nakoľko má za to, že pri vykonávaní týchto úkonov nešlo o čas exekučnej činnosti účelne

vynaložený exekútorom na exekúciu tak, ako to má na mysli § 14 cit. vyhlášky. Tieto úkony nemožno
posudzovať ako činnosť exekútora smerujúcu k účelnému vymáhaniu nároku oprávneného, sú to úkony
potrebné len pre vlastnú ďalšiu činnosť exekútora, a zároveň na druhej strane má súd za to, že ide o
tzv. evidenčné a administratívne činnosti, ktoré sú súčasťou administratívnych prác a ktorých náhrada
za ich vykonávanie v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 cit. vyhlášky zahrnutá už v

odmene súdneho exekútora. Keďže súdnemu exekútorovi za tieto úkony nepatrí odmena, nemožno mu
priznať ani časovú náhradu týchto úkonov. Súd zároveň prihliadol na to, že súdny exekútor má nárok na
náhradu tých činností, ktoré už vynaložil v súvislosti s vykonávaním exekúcie, t. j. ktoré reálne už vznikli
a nie ktoré len vzniknú v budúcnosti, čo je aj v súlade so zásadou, že pre rozhodnutie je rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia.

17. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani paušálnu odmenu za žiaden z úkonov uplatnených na
základe § 15 cit. vyhlášky, nakoľko má za to, že pokiaľ cit. vyhláška pripúšťa dva spôsoby odmeňovania
exekútora, tak časový ako aj paušálny, môžu sa tieto dva spôsoby uplatňovať popri sebe len vtedy, pokiaľ
v paušálnej odmene za úkon nie je premietnuté aj časové hľadisko, k čomu je možné dôjsť gramatickým

výkladom ust. § 15 ods. 1 cit. vyhlášky. Súdnym exekútorom bola uplatnené odmeny za úkony mu súd
nepriznal, nakoľko si ich uplatnil v časovej špecifikácii a čo je odmeňované hodinovou sadzbou, nemôže
byť odmeňované paušálnou sumou podľa § 14 cit. vyhlášky.

18. Súd navyše nepriznal uplatnenú náhradu hotových výdavkov za poštovné po zastavení exekúcie vo

výške2eurá,nakoľkomázato,žeprivykonávaníúkonov,priktorýchtietohotovévýdavkyvzniknú,nešlo
o čas exekučnej činnosti účelne vynaložený exekútorom na exekúciu tak, ako to má na mysli § 14 cit.
vyhlášky. Tieto úkony nemožno posudzovať ako činnosť exekútora smerujúcu k účelnému vymáhaniu
nároku oprávneného, sú to úkony potrebné len pre vlastnú ďalšiu činnosť exekútora a tiež úkony, ktorými
si súdny exekútor plní svoju povinnosť v zmysle § 35 ods. 3 a § 60 Exekučného poriadku a zároveň

na druhej strane má súd za to, že ide o tzv. evidenčné a administratívne činnosti, ktoré sú súčasťou
administratívnych prác a ktorých náhrada za ich vykonávanie v súvislosti s exekučnou činnosťou je v
zmysle § 25 cit. vyhlášky zahrnutá už v odmene súdneho exekútora. Keďže súdnemu exekútorovi za
tietoúkonynepatríodmena,nemožnomupriznaťanináhraduhotovýchvýdavkov.Súdzároveňprihliadol
na to, že súdny exekútor má nárok na náhradu hotových výdavkov, ktoré už vynaložil v súvislosti s

vykonávaním exekúcie, t. j. ktoré už reálne vznikli a nie ktoré len vzniknú v budúcnosti, čo je aj v súlade
so zásadou, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

19. Napokon súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu nákladov na kancelárske potreby
vo výške 3,32 eur, ktoré súdny exekútor nijak nezdôvodnil, ani nepreukázal a ktoré nie je možné

považovať za hotové výdavky v zmysle § 22 cit. vyhlášky, podľa ktorého súdnemu exekútorovi patrí
popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej
činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké
náhrady a poplatky a zároveň má súd za to, že kancelárske potreby sú súčasťou administratívnych prác,ktorých náhrada za ich vykonávanie v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 cit. vyhlášky
zahrnutá v odmene súdneho exekútora.

20. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu
exekútorovi v celkovej výške t.j. 69,72 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do 15 dní od jeho doručenia na tomto súde
v 3 vyhotoveniach. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie
právoplatnosť.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho
sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom

na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.