Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719010483
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6719010483.2

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen samosudkyňou JUDr. Marianou Philadelphyovou, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 20. novembra 2019 vo Zvolene, v trestnej veci obžalovaného P. W., nar. XX.XX.XXXX,
stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 41 ods. 3 Tr. zákona, súd z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn.
5T/112/2018 zo dňa 20.05.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.05.2019, vo výroku o vine pre

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, celý výrok o treste,
ktorým bol obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 12
(dvanásť) mesiacov nepodmienečne so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku
o vine svoj podklad.

Pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 112/2018
zo dňa 20.05.2019, súd

obžalovaného P. W., nar. XX.XX.XXXX v Krupine, trvale bytom S.,

adresa na doručovanie písomností: K.. W. XX,
XXX XX S., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,

u z n á v a z a v i n n é h o,
že
- aj napriek tomu, že bol ako rodič podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine bez ohľadu na

svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z. a aj napriek tomu, že mu bola následne
rozsudkom sudkyne Okresného súdu Zvolen č.k. 5P 75/2017-102 zo dňa 09.04.2018 právoplatným dňa
01.06.2018 vykonateľným dňa 16.05.2018 uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého W. W.,

nar. XX.XX.XXXX a maloletého X. I., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa zvlášť, počnúc dňom 01.03.2018, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred
k rukám matky detí U. I., nar. XX.XX.XXXX, si túto svoju zákonnú povinnosť v Krupine, okres Krupina
a na iných miestach v období od 01.02.2017 do 20.05.2019 úmyselne riadne a včas neplnil, keď bol v
tomto období nezamestnaný a len od 25.01.2017 do 12.03.2017 vedený na príslušnom úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, avšak na výživné nezaplatil žiadnu čiastku, čím

mu voči oprávnenej U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Y. XX, S., vznikol dlh na výživnom vo výške
1.544,74 Eur,

- v období od dňa 10.08. 2018 do 20.05.2019 v obci O., okr. Krupina a na iných miestach si najmenej
tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnení svoju zákonnú povinnosť vyživovať svoje dieťa
aj napriek tomu, že ako rodič má povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o

rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení, prispievať na výživu maloletej dcéry I. I., nar. XX.XX. XXXXmesačne výživným najmenej vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené
dieťa k rukám jej matky U. I. a následne bol rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene č. k. 5P/65/2019-38
zo dňa 20.05.2019, právoplatným dňa 03.06. 2019 zaviazaný prispievať na výživu maloletej I. I., K..

XX.XX.XXXX,vovýške30%zosumyživotnéhominimananeplnoleténezaopatrenédieťa,počnúcdňom
01.06.2019 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky U. I., kde počas celého obdobia
nebol riadne zamestnaný, nebol evidovaný na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie,
nepoberal dávky v hmotnej núdzi, nepodnikal a tak si sám privodil stav bez hmotného zabezpečenia,
čím mu vznikol dlh na výživnom voči oprávnenej osobe k rukám matky, U. I., K.. XX.XX.XXXX, bytom

S., Q. Y. XX, za obdobie od 10.08. 2018 do 20.05.2019, vo výške 280,80 €,

t e d a

najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na §

138 písm. b/, písm. j/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Tr, zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m)

Tr. zákona, § 41 ods. 3 Tr. zákona, § 49 ods. 2 Tr. zákona, § 46 Trestného zákona na spoločný trest
odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal pod č. 2Pv 250/19/6611 dňa 05.08.2019 obžalobu na obv.
P. W. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona, na tom
skutkovom základe, že
- v období od dňa 10.08. 2018 do súčasnosti v obci O., R.. S. a na iných miestach si najmenej tri mesiace

vobdobídvochrokovúmyselneneplnenísvojuzákonnúpovinnosťvyživovaťsvojedieťaajnapriektomu,
že ako rodič má povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005
Z. z. v platnom znení, prispievať na výživu maloletej dcéry I. I., K.. XX.XX. XXXX mesačne výživným
najmenej vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa k rukám jej matky
U.Ž. I. a následne bol rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene č. k. 5P/65/2019-38 zo dňa 20.05.2019,

právoplatným dňa 03.06. 2019 zaviazaný prispievať na výživu maloletej I. I., K.. XX.XX.XXXX, vo výške
30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, počnúc dňom 01.06.2019 vždy do
20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky U. I., kde počas celého obdobia nebol riadne zamestnaný,
nebol evidovaný na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal dávky v hmotnej
núdzi, nepodnikal a tak si sám privodil stav bez hmotného zabezpečenia, hoci bol v predchádzajúcich

dvoch rokoch za takýto čin, prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b)
Tr. zákona právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/112/2018 zo dňa
20.05.2019, právoplatným dňa 20.05.2019, čím mu vznikol dlh na výživnom voči oprávnenej osobe k
rukám matky, U. I., K.. XX.XX.XXXX, bytom S., Q. Y. XX, za obdobie od 10.08. 2018 do 05.08.2019,
vo výške 337,67 €.

Takto zažalovaný skutok právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona, pretože najmenej 3 mesiace v období 2 rokov si úmyselne
neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za
taký čin odsúdený.Na hlavnom pojednávaní po prednese obžaloby, prokurátor navrhol skutok, pre ktorý bola podaná
obžaloba právne kvalifikovať ako pokračovací trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na odsúdenie obžalovaného Okresným súdom Zvolen sp. zn.

5T/112/2018, pretože sa jedná o dieťa z jedného výchovného prostredia a jednu matku, ktoré nebolo
zahrnuté v konaní sp. zn. 5T/112/2018. Navrhol danú právnu kvalifikáciu s uvedením rozhodného
obdobia s koncom neplnenia výživného ku dňu 20.05.2019 s poukazom na rozsudok sp. zn. 5T/112/2018
a rovnako so zmenou výšky dlžného výživného ku dňu 20.05.2019, ktoré teda znie na sumu 280,80
€. V prípade, že z vykonaného dokazovania vyplynie neplnenie si vyživovacej povinnosti obžalovaným

aj po dátume 20.05.2019 na všetky ich spoločné deti, daný poznatok bude prokurátorom vyťažený do
samostatného trestného konania v štádiu prípravného konania pre podozrenie z trestného činu podľa
§ 207 Tr. zákona za obdobie od 21.05.2019.

Za daného stavu samosudkyňa prítomných, najmä obžalovaného, obhajcu, poškodenú, upozornila
na zmenu skutkovej vety, zmenu právnej vety i právnej kvalifikácie tak, že ďalej skutok uvedený v

obžalobe týkajúci sa žalovaného obdobia neplnenia vyživovacej povinnosti, znie odo dňa 10.08.2018 do
20.05.2019 a výška dlžného výživného za toto obdobie na dcéru I. I., K.. XX.XX.XXXX predstavuje sumu
280,80 €, pričom právna veta znie: najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne obžalovaný
neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas
a na viacerých osobách a právna kvalifikácia znie: prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.

1, ods. 3 písm. b) s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zákona.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku a zistil skutkový
stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Skutkový stav je preukazovaný dôkazmi,
a to výpoveďou obžalovaného, svedkyne - poškodenej, čítaním listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou

trestného spisu.

Obžalovaný P. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že porozumel poučeniu, obžalobe, i zmene právnej
kvalifikácii. Urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku o tom, že je vinný a svoje
konanie úprimne oľutoval.

Na hlavnom pojednávaní na základe vyhlásenia obžalovaného o svojej vine, súd za súhlasu prokurátora
Okresnej prokuratúry Zvolen, poškodenej podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku jeho vyhlásenie prijal a podľa §
257 ods. 8 Tr. poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku
nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody.

Svedkyňa - poškodená U. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že i ona porozumela zmene právnej
kvalifikácie, zmene skutkovej i právnej vety a dodala, že požaduje v prípade, ak obžalovaný bude súdom
uznaný za vinného, aby mu bola uložená povinnosť zaplatiť jej dlh na výživnom za žalované obdobie,
t.j. vo výške 280,80 €. Zároveň uviedla, že naďalej aj po 20.05.2019 si obžalovaný svoju vyživovaciu

povinnosť vo vzťahu ku všetkým ich trom deťom neplní a to až do konania hlavného pojednávania.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 269 a § 253 ods. 2 Tr. poriadku čítaním
listinných dôkazov, a to rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/112/2018 ( čl. 138 ), odpisom
registra trestov ( č.l. 59 ), správou o priestupkoch ( čl. 27 ), pričom zo strany obžalovaného a poškodenej

po ich prečítaní námietky neboli, k listinným dôkazom sa nevyjadrili.

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, prečinu zanedbania povinnej výživy sa dopustí ten, kto najmenej
tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo
zaopatrovať iného. Za to sa potrestá odňatím slobody až na dva roky.

Podľa ods. 3 písm. b) citovaného zákonného ustanovenia, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov
sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. b), písm. j) Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie

trestného činu aj po dlhší čas, aj na viacerých osobách.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a v ich súhrne v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.
poriadku súd zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je rozvedený vo výroku tohto rozsudku.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný svojím konaním po objektívnej aj
subjektívnejstránkenaplnilzákonnéznakyskutkovejpodstatyprečinuzanedbaniapovinnejvýživypodľa

§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zákona, keďže
v období od 10.08.2018 ( kedy obžalovaný pred súdom uznal otcovstvo dňa 09.08.2018 - čl. 17 ) do
20.05.2019(dorozhodnutiasúduvkonanísp.zn.5T/112/2018)vrátaneúmyselneneplnilsvojuzákonnú
vyživovaciu povinnosť voči maloletej I. I., nar. XX.XX.XXXX, najskôr výživným 30 % zo sumy životného
minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa mesačne podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.

z. v platnom znení a ďalej je povinný v zmysle rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/65/2019
zo dňa 20.05.2019, ktorým rozsudkom bola maloletá Terézia zverená do osobnej starostlivosti matky
U. I. s tým, že je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 30 % zo sumy
životného minima na toto dieťa, počnúc dňom 01.06.2019, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k
rukám matky. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.2019. Je potrebné uviesť, že obžalovaný
v rozhodnom období nebol riadne zamestnaný, nepoberal dávky v hmotnej núdzi, nepodnikal, čím si

sám privodil stav bez hmotného zabezpečenia. Obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť si riadne a
včas neplnil, neuhrádzal výživné vo výške vyplývajúcej mu zo zákona. V danom prípade s poukazom
na úpravu skutkovej vety, právnej vety i právnej kvalifikácie, súd obžalovaného uznal za vinného tak,
ako je to vyššie uvedené.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie
trestov. Z týchto vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a v takej výmere, ako ustanovuje

Trestný zákon, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 Tr. zákona. Závažnosť spáchaného činu spočíva v tom, že
obžalovaný narušil záujem štátu a spoločnosti chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana pred

neplnením si zákonom stanovenej vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom.

Obžalovaný je slobodný, toho času vo výkone trestu odňatia slobody a to odo dňa 15. 10.2019 do
15.10.2020. Má tri maloleté deti. Je nezamestnaný, pred nástupom do výkonu trestu si začal vybavovať
invalidný dôchodok. Býva v spoločnej domácnosti s otcom a s tromi súrodencami, už plnoletými, ktorí

mu aj pomáhajú pri živobytí.
Obžalovaný bol v minulosti tri krát súdom potrestaný. Prvý krát v roku 2012 pre § 212 ods. 2 Tr. zákona,
bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol odpustený amnestiou, preto sa na neho
hľadízatotoodsúdenie,akobynebolodsúdený.Druhýkrátbolsúdompotrestaný trestnýmrozkazomsp.
zn.0T/3/2018pre§360ods.2Tr.zákona,právoplatným13.01.2018abolmuuloženýpodmienečný trest

odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní jedného roka, t.j. skúšobná
doba mu plynula do 14.01.2019. Napokon bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn.
5T/112/2018 zo dňa 20.05.2019, právoplatným 20.05.2019 pre § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona
na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere jedného roka v ústave na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Z tohto odsúdenia vyplýva, že začiatok páchania skutku je od 01.02.2017 a koniec

páchania skutku je datovaný dňom 20.05.2019. Toto odsúdenie sa vzťahuje na neplnenie si vyživovacej
povinnosti voči deťom a to maloletému W. W., nar. XX.XX.XXXX a maloletému X. I., K.. XX.XX.XXXX,
deti rodičov P. W., K.. XX.XX.XXXX a U. I., K.. XX.XX.XXXX.
Z priestupkovej agendy u odsúdeného súd zistil, že v roku 2018 sa dopustil priestupku majetkového
charakteru a bol za to postihnutý blokovou pokutou a v roku 2016 sa dopustil priestupku na úseku

občianskeho spolunažívania, za čo bol pokarhaný.

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona, t.j., že sa ku
skutku priznal, jeho spáchanie oľutoval. Zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr.
zákona, t.j., že bol už za trestný čin odsúdený ( Okresným súdom Zvolen sp. zn. 0T/3/2018 ).

U obžalovaného vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Zvolen sp. zn. 5T/112/2018, prichádzalo do
úvahy ukladanie spoločného trestu podľa § 41 ods. 3 Tr. zákona, § 122 ods. 10 Tr. zákona, pretože
v danom prípade sa jedná o pokračovanie páchateľa v páchaní toho istého trestného činu, všetkyčiastkové útoky spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj
subjektívna súvislosť. Preto mu súd ukladal spoločný trest odňatia slobody pri rovnosti poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností za skutočnosti, že sa skutku dopúšťal aj počas plynutia mu skúšobnej doby z

predchádzajúceho odsúdenia ( odsúdenia Okresným súdom Zvolen sp. zn. 0T/3/2018, ktorá skúšobná
doba mu plynula od 13.01.2018 do 14.01.2019 a keď u tohto odsúdenia zatiaľ súd nerozhodol o tom, či
sa osvedčil, resp. neosvedčil ). Súčasne zrušil výrok o vine i treste z odsúdenia Okresným súdom Zvolen
sp. zn. 5T/112/2018, ako aj všetky ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.

Vychádzajúc z uvedeného posúdenia osoby obžalovaného, ako aj všetkých okolností prípadu a
vzhľadom k následku jeho konania, najmä však s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný si z
predchádzajúceho odsúdenia Okresným súdom Zvolen sp. zn. 0T/3/2018, ktorým mu bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody, nezobral ponaučenie, pričom v priebehu plynúcej skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia sa dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy vo vzťahu ku trom deťom,
keďže úmyselne si neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, súd dospel k

záveru, že na jeho prevýchovu a nápravu z titulu individuálnej ako aj generálnej prevencie, s poukazom i
na ustanovenie§49ods.2Tr.zákona, jepotrebnépôsobiťrepresívne,pretožerežimpredchádzajúceho
podmienečného odsúdenia nemal na obžalovaného prevýchovný vplyv a nebol z hľadiska ochrany
spoločnosti a nápravy páchateľa dostačujúcim. Súd preto obžalovanému ako druh trestu ukladal trest
odňatia slobody, a to nepodmienečný, vo výmere 12 mesiacov, čo je trest uložený na samej spodnej

hranici v danom prípade sa aplikujúcej zákonom upravenej trestnej sadzby. Pri ukladaní trestu súd
vychádzal z ustanovenia § 41 ods. 3 Tr. zákona, t.j., trest ukladaný za čiastkový útok nemôže byť
miernejší, než bol trest páchateľovi uložený skorším rozsudkom sp. zn. 5T/112/2018. Pre výkon tohto
trestu ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody za

úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona). Takto uložený trest súd považoval za zákonný,
spravodlivý a primeraný tak okolnostiam prípadu ako aj osobe obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech
(§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d, § 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.