Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 28, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12Cpr/4/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112231774
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4112231774.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: PaedDr. S. A., PhD., nar. XX.X.XXXX, bytom N., ul.

A. X, zast. JUDr. Marek Ďuran, advokát so sídlom Nitra, Štefánikova 34, proti odporcovi: Univerzita
Konštantína Filozofa v Nitre, IČO : 00157716, so sídlom Nitra, Trieda A. Hlinku 1, zast. Mgr. Michal
Zeman, advokát, so sídlom Bratislava, Medená 18, o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania a
zaplatenie nemajetkovej ujmy, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 21.9.2012, jeho doplnením doručeným

súdu dňa 12.12.2012 a ďalším doplnením doručeným súdu dňa 20.3.2013 domáhala, aby súd
určil, že viacnásobné zmeny pracovnej zmluvy z doby neurčitej na dobu určitú, prideľovanie práce
navrhovateľke odporcom, odporcom vytvorené pracovné podmienky pre navrhovateľku, nerovnaké
zaobchádzanie s navrhovateľkou pri kontrole dochádzky, odmeňovanie navrhovateľky, nevytvorenie
rovnakých podmienok pre ďalší vedecký rast navrhovateľky, v porovnaní s obdobnými zamestnancami
odporcu boli počas trvania pracovného pomeru medzi navrhovateľkou a odporcom v období od 1.1.2000
až do 23.9.2010 v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Zároveň sa domáhala zaplatenia

nemajetkovej ujmy vo výške 250.000 eur. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej bola zmenená pracovná
zmluva z doby neurčitej na dobu určitú, sťažovala sa na postup vedúceho katedry Doc. F., ktorý prekročil
svojeprávomoci,porušiljejprávaadiskriminovaljejosobu, muselasiakojedinázamestnankyňazaviesť
zošit a evidovať si dochádzku a pracovnú náplň, od 1.7.2010 musela nastúpiť ako administratívny
pracovník a s miestom výkonu práce - podateľňa s tým, že nemala pridelenú žiadnu prácu.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní trval na písomne podanom návrhu a doplnení návrhu.

Uviedol, že navrhovateľka sa domáha vyslovenia porušenia zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle
antidiskriminačného zákona a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 250.000 eur, došlo k priamej
diskriminácii, následkom čoho došlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou. Vôľa navrhovateľky
skončiť pracovný pomer nemohla byť slobodná, zotrvávanie v pracovnom pomere vzhľadom k
okolnostiam považovala za ďalej neudržateľné. Nemajetkovú ujmu vo výške 250.000 eur považuje za
primeranú vzhľadom k tomu ako s ňou bolo zaobchádzané, ako aj vzhľadom k tomu, že si nevie nájsť
dlhodobo zamestnanie vzhľadom k svojmu vzdelaniu a praxi. V zmysle § 11 ods. 2 antidiskriminačného

zákona je odporca povinný preukázať a vyvrátiť prezentované tvrdenia navrhovateľky o tom, že došlo
k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Poukazoval na neprideľovanie práce navrhovateľke čo
vyvrcholilo v zimnom semestri 2010/2011, kedy nebola zaradená do výučby vôbec a v letnom semestri
2009/2010 vyučovala len 4 krát a to externistov a na Katedre politológie nevyučovala vôbec. To, ženeučila, malo ďalší vplyv a nadväzovalo to na ďalšie činnosti, ktoré nemohla vykonávať ako je vedenie
záverečných prác. Bola preradená od 1.7.2010 do podateľne, kde sedela v zamrežovanej miestnosti
plnej fasciklov. Odporca nevyvrátil tvrdenia navrhovateľky o tom, že neboli vytvorené rovnaké podmienky

pre vedecký rast, navrhovateľka nedostala súhlas, aby sa mohla zúčastňovať odborných podujatí,
vyvrcholilo to odborným podujatím v Kolíne, na ktorom mala sama prednášať. Čo sa týka vedenia zošita,
ponižujúcim spôsobom bola navrhovateľka nútená, aby si viedla evidenciu dochádzky. Znížená bola jej
vážnosť, dôstojnosť, stala sa terčom posmechu medzi ostatnými kolegami.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že na Pedagogickej fakulte pracuje od r. 1991 na základe
pracovnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená na dobu neurčitú do r. 1999, kedy bola pracovná zmluva
zmenená na dobu určitú od 1.1.2000 do 31.12.2004. Dňa 17.12.2004 bola uzatvorená dohoda o zmene
pracovnej zmluvy na dobu určitú do 31.12.2005, rovnaký postup bol v r. 2006, to bolo na tri roky, v
r. 2009 to bolo do 31.12.2009, od 1.1.2010 do 30.6.2010. Bola preradená z katedry politológie na
katedru etnológie a etnomuzikológie FF UKF. Od 1.7.2010 na príkaz zamestnávateľa nastúpila ako

administratívny pracovník na podateľňu, nemala pridelenú prácu, v miestnosti boli dokumenty, nebola
tam žiadna technika, kľúče od miestnosti mali viacerí zamestnanci, preto si tam nemohla nechať
ďalšie veci. Túto zmenu chápe ako diskrimináciu. Pôvodne pracovala na Pedagogickej fakulte, postupne
zmenami došlo k vytvoreniu UKF, ktorá mala viacero fakúlt, pôvodne učila na katedre geografie, ktorá
bola súčasťou fakulty prírodných vied a učila aj na katedre politológie, ktorá patrila pod Filozofickú

fakultu. Od 1.1.2000 zostala len na katedre politológie a vtedy došlo k tým pracovným zmluvám. Dôvod
prečo nastúpila ako administratívny pracovník jej nebol oznámený, ďalej neučila, nebola zaradená do
rozvrhu výučby. jej predmety sa vyučovali ďalej, vyučovali ich kolegovia. Bolo to dehonestujúce. Po
troch mesiacoch ukončila pracovný pomer dohodou. V miestnosti v podateľni boli skrinky pre jednotlivé
katedry. Do podateľne chodili administratívny pracovníci, sekretárky, pracovníci študijného oddelenia,

vrátničky, všetci mali kľúč. Nosili sa tam spisy pre jednotlivé katedry. Keď si pýtala pracovnú náplň,
poslali ju za sekretárkou dekana, ten za prodekanom, ten za tajomníčkou a takto dokola. Ako ďalší dôvod
diskriminácie uviedla prístup vedúceho katedry politológie Doc. F., ten jej doručil tri upozornenia na
porušovanie pracovnej disciplíny, podala sťažnosť na Referát kontroly UKF, zasadala 4-členná komisia.
Chcela sa zúčastniť dvakrát konferencie, vedúci odmietol podpísať cestovný príkaz. Ďalej sa jednalo

o účasť na konferencii v Kolíne, kde všetci členovia katedry mali zabezpečenú dopravu školským
mikrobusom, bol im uhradený poplatok, ona cestovala na vlastné náklady, poplatok si hradila sama,
musela v dňoch konferencie čerpať dovolenku. Ako ďalší dôvod diskriminácie uviedla, že na pokyn
vedúceho musel byť založený zošit, od 21.9.2009 do 4.12.2009, kde ako jediná musela zapisovať čas
príchodu do práce, vedúci to kontroloval. Iní pracovníci neboli kontrolovaní. Sťažnosť bola vybavená

tak, že potvrdili, že je na pracovisku diskriminovaná a že p. vedúci nepozná právne predpisy, pretože nie
je oprávnený ukladať upozornenia o porušovaní pracovnej disciplíny. Dekanom do 22.9.2009 bola Prof.
D. X.. S návrhom na skončenie pracovného pomeru dohodou prišla sama. Doc. F. nepristupoval ku nej
ako k ostatným kolegom. V období od 1.7.2010 kedy nastúpila do podateľne do 23.9.2010 kedy došlo
k ukončeniu pracovného pomeru dohodou absolvovala kúpeľnú liečbu 28 dní, ak si potrebovala niečo

vybaviť,aleboísťkzubárovi,bralasidovolenkupretožeodmietlipodpísaťpriepustku.Nie jepovinnosťou
zamestnávateľa vysielať zamestnanca na zahraničné pracovné cesty, ale je to súčasťou zvyšovania si
odborného rastu. Zamestnávateľ je oprávnený kontrolovať dochádzku svojich zamestnancov, pokiaľ to
robí u všetkých zamestnancov. Diskrimináciu pociťovala až do ukončenia pracovného pomeru. Najskôr
ju preradili na katedru etnológie, potom na podateľňu. Keď sa vrátila z kúpeľnej liečby, nemala ani jednu

vyučovaciu hodinu. Jej postavenie bolo iné ako kolegov. Vyplýva to z toho, že bola zmenená pracovná
zmluva z doby neurčitej na dobu určitú, to sa stalo len jej. Nestalo sa to ani jednému zamestnancovi
na katedre. Od septembra 2000 do mája 2007 bola zástupcom vedúceho katedry p. Zala, pred jeho
odchodom bola odvolaná z funkcie zástupcu a stala sa radovou členkou zboru. Po odchode p. D. bolo
vymenované nové vedenie katedry, medzi nimi boli aj členovia zboru, ktorým udeľovala nepopulárne

opatrenia a došlo k nerovnému zaobchádzaniu s ňou. Bola jej braná výučba, nemohla vyučovať. Tento
predmet vyučoval kolega, ktorý v tom čase nemal geografiu vyštudovanú. Tým, že jej bola braná výučba
sa znižovalo jej postavenie, odbornosť, externe nevyučovala. Kolegovia prišli do práce na výučbu
na 1-2 dni v týždni, ona musela byť v práci 5 dní v týždni. Na katedre bolo 12 zamestnancov, z
toho jedna administratívna sila. Najvážnejšiu ujmu cítila, že nemohla vykonávať prácu podľa pracovnej

zmluvy. V letnom semestri 2009/2010 vôbec nebola zaradená na výučbu, rovnako v zimnom semestri
2010/2011. To, že nebude môcť pôsobiť ako pedagóg viedlo k zhoršeniu zdravotného stavu, vypuklo
kožné ochorenie psoriáza, ktorého spúšťačom je stres. To, že nemohla pôsobiť ako pedagóg, viedlo k
ukončeniu pracovného pomeru s odporcom. Viedla študentov aj pri vypracovávaní ich záverečných prác,zúčastňovala sa na vedeckých podujatiach, odborných seminároch kde aktívne vystupovala odbornými
referátmi. Zvyšovala si svoju odbornú úroveň. Prezentovala pracovisko, venovala sa publikačnej
činnosti. Snažila sa zvyšovať si svoju odbornú kvalifikáciu, mala PhD. Snažila sa získať habilitáciu -

docentúru. Všk.r.2007/2008neboloumožňovanéabysazúčastňovalavedeckýchpodujatí,dochádzalo
tým k znižovaniu jej odbornosti. Vedeckých podujatí sa zúčastňovala na úkor dovolenky za vlastné
finančné prostriedky. Podmienkou pre habilitáciu bolo aj to, aby vyučovala, čo nebolo umožnené a
znemožnili tak jej odborný rast. Obrátila sa na Najvyšší kontrolný orgán univerzity. K náprave nedošlo,
pokračovala diskriminácia ej osoby. Aj pre zdravotné problémy ukončila pracovný pomer s odporcom.

K znižovaniu dôstojnosti dochádzalo aj verbálnymi prejavmi napr. vedúcim katedry pred externými
študentmi počas cesty autobusom z Nitry do Bratislavy v júni 2007. Prodekanom Filozofickej fakulty T. C.
pred pracovníkmi študijného oddelenia v letnom semestri 2009/2010, na čo musela vyhľadať lekársku
pomoc, o čom svedčí záznam MUDr. K.. Okolie túto situáciu vnímalo negatívne, šírili sa reči. Verejnosť
začala mať pochybnosti o ej kvalifikácii, začali prijímať jej osobu rozporuplne. Utrpela jej spoločenská
vážnosť. Nevedela si nájsť prácu v rámci vysokých škôl, 2 roky bola evidovaná na úrade práce. V

súčasnosti pracuje ako odborný zamestnanec v Štátnom inštitúte odborného vzdelávania v Bratislave.
Mala ukončené VŠ štúdium 3. stupňa. PhD., odbor bol geografia - matematika. Výučbu predmetu
geografia prevzal doc. K., ktorý mal vyštudovanú žurnalistiku. Vyučovala politickú geografiu, demografiu,
štatistiku. Od 23.9.2011 do 30.6.2012 bola zamestnaná na Ekonomickej univerzite v Bratislave, potom
bola nezamestnaná. Od apríla 2013 má uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu určitú na 1 rok. Sama sa

zúčastnila desiatich vedeckých podujatí. Odborný asistent má vykonávať aj vedecko-výskumnú činnosť,
čo nemohla, pretože nebola zaradená ako vedecký pracovník, nebola zaradená na žiadnu katedru. Na
vlastnej katedre ju nezaradili do žiadneho vedeckého programu. Diskriminácia trvala dlhšiu dobu, časom
sa to stupňovalo.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že nie je zrejmé
na základe čoho navrhovateľka tvrdí, že diskriminácia bola do 23.9.2010, pretože 14.7.2009 bola
prerokovaná sťažnosť navrhovateľky, zo záverov zápisnice o prešetrení sťažnosti vyplývajú opatrenia
uskutočniť pohovor s Doc. F. ako aj navrhovateľkou, čo bolo urobené dňa 14.7.2009, od tohto dátumu
nemáodporcaakozamestnávateľvedomostionejakomdiskriminačnomsprávanísazamestnancovvoči

navrhovateľke. Čo sa týka uzatvárania pracovného pomeru, sám zamestnávateľ mal za to, že pracovný
pomer s navrhovateľkou bol uzavretý na dobu neurčitú. Poukazoval na § 77 ods. 2 vysokoškolského
zákona, ktorý hovorí o tom, že vysokoškolskí zamestnanci môžu mať pracovný pomer uzatvorený
maximálne na dobu 5 rokov. Stanovená je maximálna horná hranica to znamená, že pracovné pomery
môžu byť dojednané na kratšiu dobu. Ak by mal zamestnávateľ za to, že jej pracovný pomer skončil

dňom 30.6.2010, nemal by dôvod ponúkať jej ďalšie miesto ak nebola zaradená v systemizácii.
Navrhovateľka tvrdí, že preradením na technické pracovisko dekanátu od 1.7.2010 do 30.9.2010 bola
diskriminovaná, že to bolo pre ňu znevažujúce, pričom mala 28 dní nevyčerpanej dovolenky, čo je 6
týždňov a absolvovala kúpeľnú liečbu, to znamená že mala byť na pracovisku 12-13 týždňov z toho
2/3-iny, trištvrte času bola mimo tohto pracoviska. Čo sa týka námietok navrhovateľky, že jej nebolo

umožnené zúčastňovať sa pracovných ciest, toto bolo riešené, vyriešil to nadriadený a pracovné cesty
jej podpísal. Čo sa týka konkrétne pracovnej cesty do Kolína, bola to zahraničná pracovná cesta, vtedy je
potrebné žiadosť si podať vopred. Žiadosť podlieha ďalšiemu schvaľovaniu, zamestnanec má povinnosť
urobiť to minimálne taký čas, aby oddelenie fakulty malo možnosť žiadosť vyhodnotiť z finančného
príp. iného hľadiska. Navrhovateľka nepožiadala o zahraničnú služobnú cestu v Kolíne vopred, riešila

si to vo svojej réžii, zobrala si dovolenku. Zamestnávateľ nemal dôvod riešiť jej dopravu spolu s
ostatnými zamestnancami, ktorí mali schválenú služobnú cestu, ani riešenie jej nákladov spojených s
účasťou na tejto konferencii. Čo sa týka prešetrenia sťažnosti navrhovateľky neznamená to automaticky,
že by to bolo priznanie zamestnávateľa, že došlo k diskriminácii. Čo sa týka porušovania pracovnej
disciplíny a upozornení, ktoré dával doc. F. navrhovateľke, tu bolo konštatované že doc. F. prekročil

svoju právomoc. Doc. F. bol nadriadený navrhovateľke. K ďalším námietkam navrhovateľky že na
vyučovaniebolizaradeníučitelia,ktorínemalipotrebnúaprobáciu,samanavrhovateľkanemalapotrebnú
špecializáciu na vyučovanie politickej geografie. Voľba je na strane zamestnávateľa, sám si zvolí učiteľa
na vyučovanie predmetov. Ďalej navrhovateľka tvrdila, že došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu,
že podstúpila kúpeľnú liečbu, nepredložila však žiaden dôkaz o tom že k zhoršenou jej zdravotného

stavu došlo v dôsledku situácie na pracovisku. Navrhovateľka sama od seba prišla s návrhom na
uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru. To že navrhovateľka si nevedela nájsť prácu, za
to nezodpovedá zamestnávateľ, okrem toho navrhovateľka bola zaradená do pracovného procesu
na Ekonomickej univerzite v Bratislave v šk. r. 2010/2011 a tu aj publikovala. Diskriminačný zákonzakazuje nerovnaké zaobchádzanie, uvádza dôvody, ktoré nie sú taxatívne vymenované. Navrhovateľka
môže uviesť dôvody, že sa s ňou inak zaobchádzalo. Z dokazovania však vyplýva, že medzi ňou a
jej nadriadeným došlo k osobným konfliktom ktoré riešili prostredníctvom pracoviska. Navrhovateľka

ukončila pedagogickú fakultu v odbore učiteľ matematika - zemepis, PhD. titul v odbore technológia
vzdelávania. Mohla si doplniť vzdelanie na ktorejkoľvek inej vysokej škole v rámci SR, v tom jej bránené
nebolo. Je v kompetencii vedúceho katedry, aby rozhodol o tom, kto čo bude vyučovať, pričom vedúci
katedry zvažuje vývoj študentov, ich počet, v letnom semestri 2010/2011 učila na katedre etnológie,
mohla sa realizovať, publikovať články, mohla habilitovať, ašpirovať na docentúru. Účasť na vedeckých

seminároch nie je podmienka na vzdelávanie, v prípade ašpirácie na docentúru sa predpokladá 10-15
účastí na konferenciách alebo seminároch, v tomto čase už bola asi 20 rokov vysokoškolským učiteľom,
to nevychádza ani na jednu konferenciu ročne. Čo sa týka pozvania na konferencie, nešlo o osobné
pozvánky pre navrhovateľku, je to marketingová záležitosť, pozvánky sa rozosielajú širokému okruhu
možných záujemcov. Sú to pozvánku z roku 2008,209, návrh podávala v septembri 2012. Univerzita
má stanovený rozpočet, z finančného hľadiska je potrebné zvažovať pasívnu účasť na konferenciách.

Čo sa týka konferencie, ktorá sa mala konať 27.10.2008, aj tu poukazuje na premlčanie nároku
navrhovateľky. Za podstatný dokument, od ktorého podáva námietku premlčania, považuje doklad
z 14.7.2009, navrhovateľka podala návrh 21.9.2012. Navrhovateľka predložila doklad, že jej nebolo
umožnené bakalárske štúdium, doklad je z 17.10.2006. Zamestnávateľom je univerzita, nie fakulta.
Navrhovateľka nie je zamestnancom fakulty, jej zamestnávateľom je univerzita, preto sa má obracať a

rektorát a ani nie je úlohou dekana, ktorý vedie fakultu, riešiť takéto záležitosti s navrhovateľkou. Dekan
neplní úlohu zamestnávateľa. Pracovný pomer navrhovateľky nebol menený z doby neurčitú na dobu
určitú. Išlo len o zmenu funkčného miesta. Navrhovateľka nebola jediná, ktorá mala takto upravený
pracovný vzťah. Ak by mala navrhovateľka uzavretý pomer na dobu určitú, tak by nebol daný dôvod na
skončenie pracovného pomeru dohodou. List navrhovateľky zo dňa 30.9.2010 preukazuje aké práce

vykonávala navrhovateľka navyše, tento list svedčí o rozsahu jej pracovnej činnosti. Rozvrh hodín na
zimný semester 2010/2011 - takýto výstup pre navrhovateľku urobený nebol, pretože v septembri 2010
skončilapracovnýpomer. Zápisniceovýsledkochvýberovéhokonaniasvedčiaotom,žerovnakýpostup
bol aj voči ostatným zamestnancom, nielen voči navrhovateľke. Navrhovateľka ako odborný asistent
vykonávala druh práce odborného asistenta, vyučovanie nie je výlučnou náplňou odborného asistenta.

Pracovnou náplňou navrhovateľky teda nebola len výučba ale aj iné povinnosti o čom svedčí jej list zo
dňa 30.9.2010.

Svedkyňa K. A. na pojednávaní uviedla, že pracuje ako vedúca personálno - právneho oddelenia na
UKF Nitra od 1.11.1999. Podieľala sa na riešení sťažnosti navrhovateľky, čo bolo asi v júni 2009.

Žiadala o vyjadrenie sa k jej vzťahu s vedúcim doc. F.. Medzi nimi boli dlhodobé nezhody. Navrhovateľka
vykonávala funkciu zástupcu vedúceho katedry doc. D.. Po ňom nastúpil ako vedúci katedry doc.
F., o ich nezhodách počula sprostredkovanie. Prítomná ich nezhôd nebola. Bola členom komisie na
prešetrenie sťažnosti navrhovateľky. Svedkom verbálneho útoku na navrhovateľku nebola. Vedúci doc.
F. dal navrhovateľke dve upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny. Mala ho upozorniť na to, že

on ako vedúci nemôže priamo dávať upozornenia. Navrhovateľka mala uzavretú pracovnú zmluvu na
dobu neurčitú, niekoľkokrát jej bola menená. Vykonávala aj inú prácu okrem vyučovania, čo vyplývalo
z jej funkcie odborného asistenta. Navrhovateľke nebola menená pracovná zmluva z doby neurčitej
na dobu určitú. Navrhovateľka bola zaradená na technické oddelenie dekanátu FF. Bolo to urobené
preto, že novým dekanom FF sa mal stať prof. X.. Platil taký úzus, že odchádzajúci dekan nerobil

žiadne rozhodnutia, rozhodnutia ponechával na nového dekana. Preto bola takto vyriešená situácia
týkajúca sa navrhovateľky a rozhodnutie o zaradení navrhovateľky sa takto ponechávalo na nového
dekana. Za obdobie 15 rokov sa toto možno stalo 3-4 krát, že sa vytvárali predpoklady na to, aby bol
zamestnanec zaradený na jemu primerané miesto a preklenovalo sa to rozličnými dočasnými pozíciami.
Na technickom oddelení mala navrhovateľka vykonávať administratívnu prácu. Neprikladala tomu veľký

význam, pretože táto situácia mala byť vyriešená po nástupe nového dekana. Nový dekan neriešil
situáciu navrhovateľky, pretože predtým ako nastúpil do funkcie, navrhovateľka rozviazala pracovný
pomer. Osobne s ňou hovorila, nech sa neunáhli, nech počká, že nový dekan bude jej situáciu riešiť. Ona
povedala, že nebude čakať, že má dohodnutú novú prácu niekde inde. Komisia, ktorá riešila sťažnosť
navrhovateľky, konštatovala, že sa jednalo o diskrimináciu navrhovateľky, namietala, že je to možnosť

diskriminácie, nakoniec to podpísala. Pred začatím letného semestra 2009/2010, bol dekan plne
funkčný, voľby dekana boli v júni. Po zasadnutí komisie mala rokovanie s doc. F., ktorý bol upozornený
na to, že má možnosť dať návrh na uloženie upozornenia pre porušovanie pracovnej disciplíny, ale
upozornenie môže dávať len rektor. Povedala mu, aby voči navrhovateľke vystupoval zodpovedneako vedúci zamestnanec. Následne bolo aj stretnutie s navrhovateľkou, ktorej bolo povedané, že ako
podriadená má rešpektovať rozhodnutia a príkazy nadriadeného doc. F.. Že sa majú snažiť o to, aby bola
na pracovisku pracovná atmosféra. K zmenám pracovných zmlúv dochádzalo z hľadiska požiadaviek

akreditácie,záviselotoodobdobianaakébolpríslušnýštudijnýodborakreditovaný,taktoto bolorobené
aj s ostatnými zamestnancami. Tie zmeny mohli byť aj niekoľko krát v priebehu roka.

Svedkyňa prof. PaedDr. D. X., CSc na pojednávaní uviedla, že vie o konflikte navrhovateľky s doc.
F., ktorý bol prešetrovaný komisiou, bolo to doriešené vykonaním pohovoru s navrhovateľkou a s

doc. F., vtom čase vedúcim katedry. Vie o konflikte, ktorý sa týkal služobnej cesty navrhovateľky
do ČR, problém bol v tom, že navrhovateľke nebola umožnená cesta ako ostaným pracovníkom.
Vyšetrovaním sa zistilo, že navrhovateľka si podala žiadosť o služobnú cestu v deň, keď sa služobná
cesta mala konať, čím z jej strany došlo k porušeniu interných predpisov, pretože žiadosť sa má
podávať minimálne týždeň, najlepšie dva vopred termínom služobnej cesty. Vie len o jednom prípade
diskriminácie, čo bol konflikt s doc. F., nakoniec aj ten vyšiel ako neopodstatnený. Jej osobne

sa na diskrimináciu navrhovateľka nesťažovala, ani jeden, ani druhý vedúci. Žiadne podnety zo
strany navrhovateľky ohľadne jej diskriminácie neriešila, ani o žiadnych nepočula okrem spomínaného
problémusoslužobnoucestoudoČR.NavrhovateľkajedalanavedomietočoposielalanaÚradkontroly.
Sťažnosť navrhovateľky bola čiastočne opodstatnená a riešiť sa to malo kolegiálnym dohovorom. V
letnom semestri 2009/2010 bola navrhovateľka zaradená na katedre etnológie, v zimnom semestri

2010/2011 do výučby zaradená nebola, lebo už odišla. Katedra s ňou nepočítala, nebola v systéme
funkčných miest. Navrhovateľka učila na diaľkovom štúdiu a konzultovala záverečné práce. Pedagóg
nemusí mať vyštudované to čo vyučuje, pokiaľ má vysokoškolské vzdelanie a vyššie stupne vzdelania.
Predpokladá sa, že si vie problematiku naštudovať. Takéto niečo je bežné. Keď je menej študentov
vedúci katedry rozhoduje o tom koľko vyučujúcich pedagógov bude potrebovať. Na základe toho sa robí

aj systemizácia miest. Navrhovateľka bola preradená na pozíciu administratívnej pracovníčky, bolo to
na základe dohody s ňou, pretože jej funkčné miesto končilo júnom 2010. Navrhovateľka sa vyjadrila,
že k jeseni si svoje pracovné zaradenie rieši inak na Ekonomickej univerzite, že by bola rada keby sme
s ňou neukončili pracovný pomer k júnu 2010. Pretože pre ňu nebolo systemizované miesto bola to
pozícia administratívnej pracovníčky. V letnom období bola navrhovateľka na liečení, čerpala dovolenku.

Ako si vedúci kontroloval dochádzku je v jeho kompetencii, je to v kompetencii vedúceho katedry. Práca
pedagóga nie je to tom, že je stále na pracovisku, pretože jeho práca spočíva aj v príprave, vo výskume
v teréne, je to o štúdiu v knižnici, na to je vedúci aby vedel kde je pedagóg a čo robí. Nemá vedomosť o
tom,žebynavrhovateľkamalapracovnúzmluvunadobuurčitú,malapracovnúzmluvunadobuneurčitú.
Ak bola zmenená na dobu určitú tak to bolo bez jej vedomia. Treba rozlišovať medzi pracovnou zmluvou

a funkčným miestom. Na dobu neurčitú mali pracovné zmluvy administratívny zamestnanci a vekovo
starší zamestnanci. V súčasnosti je to tak, že všetci pedagogický zamestnanci majú pracovné zmluvy
na dobu určitú, ktorí nastupovali po účinnosti nového vysokoškolského zákona z r. 2002. K pracovnej
zmluve je dodatok zaradenie na funkčné miesto. To môže byť maximálne na 5 rokov. Sama ponúkala
navrhovateľke, aby si urobila docentúru. Navrhovateľka mala možnosť habilitovať sa z histórie. Zo strany

navrhovateľky išlo o neštandardný postup keď povedala deň pred vedeckou radou, že si chce priniesť
nejaké materiály, povedala to pri náhodnom stretnutí. Nakoniec ich nedoniesla. Komisie na hodnotenie
záverečných prác študentov sú 4-členné - vedúci práce, oponent práce, dvaja členovia z katedry alebo
z odboru. Pričom dvaja by mali byť docenti alebo profesori, alebo schválený vo vedeckej rade pokiaľ
nemajú tieto tituly, a zapisovateľ. V tom období došlo k výmene dekana, bola neistota, či navrhovateľka

zostane alebo odíde, rozprávala sa o tom s novým dekanom o možných riešeniach.

Svedok PhDr. B. K. na pojednávaní uviedol, že nemá dojem, že by navrhovateľka bola na pracovisku
diskriminovaná, nikdy sa s tým počas pôsobenia na katedre nestretol. Vie, že medzi navrhovateľkou
a doc. F. dochádzalo k nejakým nedorozumeniam. Navrhovateľka prišla z Prírodovedeckej fakulty na

Filozofickú fakultu, jej špecializácia bola geografia. Na ich fakulte bol geografii venovaný 4 krát väčší
priestor ako na iných filozofických fakultách na Slovensku. Služobné cesty sú limitované finančným
zázemím katedry. Tí, ktorí sú v grantoch viac cestujú, častejšie sa zúčastňujú služobných ciest. Tí ktorí
v grantoch nie sú, nemôžu sa zúčastniť služobnej cesty za peniaze školy. Všetci kolegovia si viedli zošit,
evidenciu dochádzky, všetci okrem docentov a profesorov. Na zasadnutí katedry zo dňa 21.9.2009

bola prijatá povinnosť viesť dochádzku zamestnancov, v kancelárii videl červené zošity. Doc. D. časť
kompetencií preniesol zo zástupkyne teda navrhovateľky na tajomníka doc. F.. Doc. F. sa sťažoval, že
mu agenda odovzdaná nebola. Zlom nastal, keď sa doc. F. stal tajomníkom a potom vedúcim katedry.
Dostal časť kompetencií, ktoré mala predtým navrhovateľka. Nie je štandardné, aby na malej katedrebolo toľko funkcionárov, teda aj funkcia tajomníka, aj funkcia zástupcu vedúceho katedry. Navrhovateľka
niesla veľmi zle, že vedúcim katedry sa stal doc. F.. Úväzok navrhovateľky bol krátený, lebo sa vyučovali
4 semestre geografie, na iných katedrách politológie je len jeden semester. Dnes sa vyučuje geografia v

rozsahu 1/8-iny a spolu s iným predmetom. Vyučovanie geografie na 4 semestre sa zavádzalo postupne,
v období keď sa navrhovateľka stala zástupkyňou katedry. Komunikácia medzi navrhovateľkou a doc.
F. potom ako sa stal vedúcim katedry sa zhoršovala. Počul o tom, že navrhovateľka nechodila na
vyučovanieanestalosatolenraz.Akniektochceísťnaslužobnúcestu,malbysaprihlásiťcezvedúceho
katedry a podpisuje to dekan. Navrhovateľka tento postup neurobila, žiadosť nepodala. Keď sa stretli

v Kolíne všetci boli prekvapení. Aj keby si žiadosť podala, vedúcemu katedry by navrhol aby to zvážil
či majú aj iné finančné prostriedky ako granty, pretože navrhovateľka v grante nebola. Navrhovateľka
nebola diskriminovaná, skôr by povedal, že bola pozitívne diskriminovaná. Jej postavenie zástupkyne
katedry bolo nadštandardné a bola uprednostňovaná. Na konferenciu do Kolína išli služobným autom,
bolo v ňom voľné miesto. Navrhovateľka nešla s nimi domov. Doc. F. tvrdil, že jej to ponúkol. Vyštudoval
Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, katedru žurnalistiky, kandidát vied z filozofie,

docentúru z politológie, profesúru z kulturológie. Geografiu vyštudovanú nemá, ale model výučby na
politológii hovorí o tom, že je kompetentný vyučovať politickú geografiu, čo je niečo medzi politológiou a
geografiou. Pracovnú zmluvu má uzatvorenú štandardne, ako je to zvykom na univerzite. O sťažnosti
navrhovateľky a o závere z konania nevie. Navrhovateľku do grantu nezaradil pretože chcel, aby žiadosť
bola úspešná, do grantu zaradil ľudí, ktorí najviac publikovali v oblasti grantu, čo navrhovateľka nebola.

Svedkyňa Z. F. na pojednávaní uviedla, že pracovné zošity si viedli všetci, zapisovali do nich pracovné
aktivity, aj soboty keď boli v práci, výučby, konzultácie. Atmosféra na katedre nebola dobrá keď sa doc.
F. stal tajomníkom a následne vedúcim katedry. Medzi ním a navrhovateľkou bola nervozita. Bolo to
spôsobené tým že doc. F. sa stal vedúcim katedry a menoval si svojich zástupcov pre interné a externé

štúdium. Navrhovateľka ho nezdravila keď sa stretli, aké mali oni dvaja medzi sebou rozhovory k tomu
sa nevie vyjadriť, nebola pri tom. Navrhovateľka na pracovisku nebola diskriminovaná. Zúčastnila
sa zasadnutia katedry kde bola zavedená povinnosť viesť si zošity. Pozvánka na konferenciu príde na
katedru alebo na meno. Ak mali kontakt s inými katedrami politológie tak prišla pozvánka na katedru,
potom oslovila p. A. - sekretárku, ktorá mala najlepší prehľad o ekonomických možnostiach katedry, či

sú na konferenciu peniaze, či sa tam dá ísť. Pozvánok bolo za celý rok dosť, zúčastňovala sa za celý rok
maximálne 2-3 konferencií ročne. O aké konferencie sa uchádzala navrhovateľka nevedela uviesť. Keď
prišla pozvánka na konferenciu do Kolína, išla za p. A. s tým, že má záujem o túto konferenciu, pýtala
sa či pôjde aj niekto iný, dozvedela sa že ich je viac a že pôjdu autom. Či mala ísť aj navrhovateľka
to nevie, v tom čase nekomunikovala ani s doc. F. ani s p. A.. Ak mal doc. F. s niekým problém riešil

to s konkrétnou osobou, nevynášal to na verejnosť. Vyžadoval od nich plnenie povinností. Vždy sa k
ostatným zamestnancom správal korektne. Má len jednu vedomosť o tom, že navrhovateľka neprišla
na výučbu. Tí ktorí boli na konferencii v Kolíne vystupovali s príspevkami. Na konferencii bola aj p.
A., tá s príspevkom nevystupovala, nie je pedagóg. Na konferencii v Kolíne bola v programe uvedená
ako vystupujúca aj navrhovateľka, to zistila, až teraz keď si pozerala program. Výučbu preberal prof.

Krno, on je garantom katedry, vydával mnohé publikácie, bol na výučbu týchto predmetov kompetentný.
Organizátor konferencie pracuje s návratkou, nie je viazaný na rozhodnutie katedry. Navrhovateľka sa
mohla zapísať na konferenciu aj sama. V čase keď cestovala na konferenciu do Kolína, nevedela o tom,
že sa konferencie zúčastní aj navrhovateľka.

Svedkyňa Mgr. T. A. na pojednávaní uviedla, že zošity dostali všetci, zavedené boli v septembri 2009,
zapisovali si do nich pracovný týždeň. Čo sa týka účasti na konferenciách, všetci mali možnosť zúčastniť
sakonferencií.Muselistýmoboznámiťvedúcehokatedryapotomsavyplnilitlačivá,každýmalmožnosť,
záviselo to od témy konferencie. Navrhovateľka mala rovnakú možnosť ako ostatní. Na pracovisku boli
problémy, panovalo napätie. Vzťah medzi doc. F. a navrhovateľkou bol napätý v období r. 2009/2010.

Výberové konania stále prebiehajú, aj jej boli pracovné zmluvy predlžované na jeden rok, bolo to
normálne vychádza to z vysokoškolského zákona, ani ona nemá pracovnú zmluvu na dobu neurčitú.
Chodím do výberových konaní, rovnako sa zaobchádzalo aj s navrhovateľkou ako s ňou. Spolu chodili
na výberové konania. V r. 2005-2010 boli v iných priestoroch, 4-5 sedeli v jednej kancelárii, nedalo sa
tam pracovať. Vyučujúci sa zdržiaval v škole v čase keď vyučoval alebo keď mal konzultácie. Keď neučil

bol doma alebo v knižnici, pracoval na nejakom článku alebo monografii.

Svedok R. Y. na pojednávaní uviedol, že žiadnu diskrimináciu na pracovisku nezachytil, do riadenia
katedry nevidel. Vzťah medzi doc. F. a navrhovateľkou sa zhoršil, bolo to v období, keď predchádzajúcivedúci katedry doc. D. odvolal navrhovateľku z funkcie zástupcu vedúceho katedry a vymenoval doc.
F.. Aj on si viedol zošit, aj navrhovateľka, každý okrem docentov a profesorov. Čo sa týka konferencií,
organizačne to prebiehalo tak, že materiály odovzdali sekretárke, potom dával k tomu súhlas vedúci

katedry a dekan. Účasť na konferencii je pozitívna aktivita, určite sa konferencií mohla zúčastňovať aj
navrhovateľka, nepočul o tom, že by nemohla. Katedra podporuje aktívnu účasť na konferenciách - teda
vystúpenie, postoj k pasívnej účasti je neutrálny. Bol prítomný na zasadnutí katedry kde sa zaviedla
povinnosť vedenia zošitov. Doc. F. sa správal k zamestnancom korektne, bol to spravodlivý človek,
navrhovateľkaneboladiskriminovanáanizvýhodňovaná.Nevedel,ženavrhovateľkabudenakonferencii

v Kolíne, s nimi nešla. Zbadal ju že je tam, nevnímal to ako nič výnimočné. Pozvánky na konferencie
prichádzajú, pravidelne na konferencie chodia. Na pracovisku v r. 2005-2010 nebol každý deň, možno
3-4 dni do týždňa vrátane sobôt, ináč sú v knižnici alebo píšu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s
obsahom spisu a to návrhom, dohodami o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 24.11.1999, 17.12.2004,

22.12.2005, 6.12.2006, 23.12.2009, 29.6.2010, dohodou o skončení pracovného pomeru dohodou
zo dňa 23.9.2010, zápisnicou o prešetrení sťažnosti zo dňa 14.7.2009, listom zo dňa 20.10.2009,
oznámením dekanky o preradení navrhovateľky na katedru etnológie zo dňa 16.12.2009, fotografiami,
doplnením návrhu, pracovnou zmluvou navrhovateľky zo dňa 15.2.1991, vyjadreniami navrhovateľky,
realizáciou opatrení zo dňa 20.7.2009, zmenou návrhu, témami ŠVOČ na Fakulte medzinárodných

vzťahov EU Bratislava, smernicou č. 5/2007 spolu s dodatkami, oznámením o prijatí navrhovateľky do
pracovného pomeru, vyjadrením dekana zo dňa 21.12.2005, personálnymi zmenami zo dňa 17.12.2004,
dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.2002, pracovnou náplňou, predĺžením pracovného
pomeru, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 10.12.1998, dodatkom k výberovému konaniu,
protokolom o výsledku výberového konania, diplomami navrhovateľky, sústavou študijných odborov,

študijný odbor geografia, pozvánkami na konferencie, cestovnými výkazmi, programami konferencií,
zošitom ohľadne dochádzky, dohodami o zmene pracovných podmienok, zápisnicou zo zasadnutia
21.9.2009, 10.3.2008, evidenciou činnosti Dr. F., pracovnou zmluvou Doc. F., Doc. Y., evidenciou
dochádzky Mgr. A., Dr. K., navrhovateľky zo dňa 30.9.2010, rozvrhom hodín na letný semester
2009/2010, 3 zápisnice o výsledku výberového konania, dohodami o zmene pracovnej zmluvy Mgr. A.,

vyjadreniami dekana zo dňa 21.12.2005, spisom OS Nitra sp. zn. 12Cpr/2/2012 a zistil tento skutkový
a právny stav:

Medzi navrhovateľkou a odporcom existoval pracovno - právny vzťah založený Pracovnou zmluvou
zo dňa 15.2.1991. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Ako druh práce bolo uvedené -

vysokoškolský učiteľ.

Počas trvania pracovného pomeru navrhovateľky bola jej pracovná zmluva niekoľkokrát menená. Dňa
24.11.1999 došlo k uzatvoreniu dohody o zmene pracovnej zmluvy s tým, že navrhovateľka bude
vykonávať funkciu vysokoškolský učiteľ na katedre geografie od 1.1.1999, na katedre politológie a EŠ,

dohodnutý obsah pracovnej zmluvy sa mení od 1.1.2000 a pracovná zmluva sa menila z dôvodov
predĺženia doby trvania pracovného pomeru a zmena platila na dobu od 1.1.2000 do 31.12.2004.

Dňa 10.12.1998 bola uzatvorená dohoda o zmene pracovnej zmluvy na dobu určitú do 31.12.1999, kde
došlo aj k zmene pracoviska.

Dňa 1.4.2002 bola uzatvorená dohoda o zmene pracovnej zmluvy na dobu určitú do 31.12.2004.
Dňa 17.12.2004 bola uzatvorená dohoda o zmene pracovnej zmluvy na dobu určitú do 31.12.2005.

Dňa 22.12.2005 bola uzatvorená dohoda o zmene pracovnej zmluvy na dobu určitú do 31.12.2006.

Dňa 6.12.2006 bola uzatvorená dohoda o zmene pracovnej zmluvy na dobu určitú do 31.12.2009.

Dňa 23.12.2009 bola uzatvorená dohoda o zmene pracovnej zmluvy na dobu určitú do 30.6.2010 s tým,
že bolo zmenené miesto výkonu práce na Katedru etnológie a etnomuzikológie FF UKF.

Dňa 29.6.2010 bola uzatvorená dohoda o zmene pracovnej zmluvy na dobu určitú do 30.9.2010 s tým,
že bolo zmenené miesto výkonu práce na FF UKF Nitra - dekanát, technické oddelenie.Navrhovateľka pôsobila ako vysokoškolský učiteľ na katedre politológie a európskych štúdií FF UKF
v Nitre do 31.12.2009 na dobu od 1.1.2010 do 30.6.2010, bola preradená na katedru etnológie a
etnomuzikológie FF UKF v Nitre.

Pracovný pomer navrhovateľky bol ukončený dohodou o skončení pracovného pomeru uzatvorenou
podľa § 60 Zákonníka práce v ktorej bolo uvedené, že pracovný pomer navrhovateľky uzavretý dňa
25.2.1991 končí dňa 23.9.2010, pričom dôvod skončenia pracovného pomeru v dohode uvedený nebol.

Navrhovateľka má ukončené vysokoškolské štúdium na Pedagogickej fakulte v Nitre. K diplomu
vydanéhoPedagogickoufakultouvNitredňa11.6.1979ukončiladoplňujúceštúdiumnaPrírodovedeckej
fakulte UK v Bratislave, aprobačné predmety matematika - zemepis a to dňa 23.11.1982. Dňa 26.1.1988
vykonala štátnu rigoróznu skúšku v študijnom odbore učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov
- teória vyučovania matematiky na Pedagogickej fakulte v Nitre. Dňa 24.11.1999 jej bola udelená
vedecko-akademická hodnosť PhD. ako doktorandke Pedagogickej fakulty UKF v Nitre. V r. 1996-1999.

Počas trvania pracovného pomeru navrhovateľka podala dňa 1.7.2009 sťažnosť, ktorá bola prešetrená
dňa 14.7.2009 komisiou menovanou rektorom univerzity. Z prešetrenia sťažnosti bola vyhotovená dňa
14.7.2009 zápisnica o prešetrení sťažnosti, v ktorej bolo uvedené, že sťažnosť sa týka navrhovateľky
a doc. F.. Navrhovateľka nesúhlasila s prístupom dekanky FF UKF v Nitre k prešetreniu vybavenia jej

námietok na postup vedúceho doc. F.. Navrhovateľka vo svojej sťažnosti namietala, že jej boli vedúcim
katedry doc. F. uložené upozornenia pre porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 21.4.2008, 23.4.2008,
24.4.2008, 15.5.2009. Namietala, že jej vedúci katedry odmietol podpísať cestovný príkaz na účasť na
konferencii dňa 17.10.2008 v Banskej Bystrici, dňa 27.10.2008 na konferencii v Bratislave, cestovné
príkazy jej následne podpísali prodekan a dekanka. Komisia dospela k záveru, že vedúci katedry alebo

neovláda vnútorné predpisy univerzity alebo vedome vytvára pre navrhovateľku atmosféru v ktorej je
namieste jej vedenie, že sa cíti diskriminovaná.

Po prešetrení sťažnosti nasledovala realizácia opatrení, bol vykonaný pohovor s doc. F. vo veci
upozornenia na dodržiavanie všeobecných záväzných právnych predpisov a vnútorných predpisov

UKF v Nitre ako aj upozornenie o nediskriminovaní podriadených zamestnancov, ktorý sa uskutočnil
dňa 14.7.2009. Bol vykonaný pohovor s navrhovateľkou vo veci dodržiavania všeobecné záväzných
právnych predpisov a vnútorných predpisov UKF v Nitre a rešpektovanie pokynov bezprostredne
nadriadeného zamestnanca, ktorý sa uskutočnil dňa 17.7.2009.

V januári 2008 bolo navrhovateľke vedúcim katedry doc. F. oznámené, že došlo k zmene vo výučbe na
externej forme štúdia a výučbu predmetu politická geografia dňa 26.1.2008 prebral doc. K..

Podľa § 1 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred
diskrimináciouaozmeneadoplneníniektorýchzákonov/antidiskriminačnýzákon/,tentozákonupravuje

uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovuje prostriedky právnej ochrany, ak dôjde k
porušeniu tejto zásady.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z., dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva
v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k

národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského
stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo
sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo
inej protispoločenskej činnosti.

Podľa§2a ods.1zákonač.365/2004Z.z.,diskrimináciajepriamadiskriminácia,nepriamadiskriminácia,
obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a
nabádanie na diskrimináciu.

Podľa§3ods.1zákonač.365/2004Z.z.,každýjepovinnýdodržiavaťzásadurovnakéhozaobchádzania

v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej
starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z., v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v
pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich
zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1.

Podľa§9ods.1zákonač.365/2004Z.z.,každýmápodľatohtozákonaprávonarovnakézaobchádzanie
a ochranu pred diskrimináciou.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z., každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa

domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách
nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal
zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav
alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z
dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti
právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.

Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 365/2004 Z.z., ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce,
najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť,
spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím

na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z., žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu
rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať,
že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.

Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až
110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Navrhovateľka vo svojom návrhu uvádzala, že sa cítila byť na pracovisku diskriminovaná a že
bola porušovaná zásada rovnakého zaobchádzania. Ako dôvody nerovnakého zaobchádzania s ňou

uvádzala nasledovné skutočnosti : Poukazovala na zmenu pracovnej zmluvy s doby neurčitej na dobu
určitú, poukazovala na zavedenie zošita a evidenciu dochádzky a pracovnej náplne, poukazovala na
to, že jej nebolo umožňované zúčastňovať sa konferencií a vedeckých podujatí, že jej bola odoberaná
výučba a nakoniec, že bola preradená do podateľne bez prideľovania práce. Tvrdila, že diskriminácia
jej osoby trvala v období od 1.1.2000 do 23.9.2010.

Odporca v konaní vzniesol námietku premlčania a následne v konaní preukazoval, že neporušil zásadu
rovnakého zaobchádzania.

S poukazom na vznesenú námietku premlčania sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či nárok na

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podlieha premlčaniu a ak áno či vo všeobecnej trojročnej
premlčacej lehote a dospel k záveru, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podlieha
premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Tu súd poukazuje napríklad na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 110/2011 zo dňa 13.10.2011, 5 Cdo 265/2009 zo dňa 17.2.2011,
napriek tomu, že ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv (podobne ako je to v

prípade bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia alebo práva na náhradu nemajetkovej ujmy
spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa ustanovenia § 17
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov), jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o osobné právo
majetkovej povahy. Práve obsah nároku a nie predmet jeho ochrany je rozhodujúci pre posúdenie, či

sa uplatní všeobecný právny inštitút premlčania. Ak obsahom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času
neboli priznané žiadne právne účinky. Preto, keďže sa jedná o osobné právo majetkovej povahy, súd
dospel k názoru, že podlieha premlčaniu. S poukazom na ustanovenie § 101 OZ si navrhovateľka mohlasvoj nárok voči odporcovi uplatniť v zákonom určenej trojročnej premlčacej dobe. Táto doba začala
plynúť vtedy, keď navrhovateľka mohla svoje právo vykonať prvý raz, navrhovateľka vo svojom návrhu
tvrdila, že diskriminácia jej osoby trvala od 1.1.2000 do 23.9.2010, pričom podala návrh na súd až dňa

21.9.2012. Premlčaním sa rozumie uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou
premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku a teda premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať súdnym rozhodnutím. Premlčaním právo samo o sebe nezaniká a navrhovateľ sa
môže svojho práva domáhať podaným návrhom na súde, ale ak odporca vznesie námietku premlčania,
nárok mu nemožno priznať. Súd sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby skúmal

samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľky a nezaoberal sa otázkou možnej diskriminácie
navrhovateľky a nerovnakého zaobchádzania v období od 1.1.2000 do 21.9.2009, pretože za toto
obdobie jej nárok je už premlčaný a predmetom konania tak zostala otázka prípadnej diskriminácie a
nerovnakého zaobchádzania s navrhovateľkou v období od 21.9.2009 do 23.9.2010, pretože jej nárok
za toto obdobie nie je premlčaný s poukazom na trojročnú premlčaciu lehotu a dátum doručenia návrhu
na súd.

Čo sa týka opakovaných zmien pracovnej zmluvy navrhovateľky z doby neurčitej na dobu určitú, ako
jeden z dôvodov nerovnakého zaobchádzania, tu súd poukazuje na to, že prvýkrát došlo k zmene
pracovnej zmluvy dňa 10.12.1998, následne dňa 24.11.1999, 1.4.2002, 17.12.2004, 22.12.2005 a
6.12.2006, s poukazom na vznesenú námietku premlčania sa týmito zmenami súd v konaní nezaoberal

a predmetom konania tak zostala zmena pracovnej zmluvy zo dňa 23.12.2009 a 29.6.2010. Odporca
vyvrátil tvrdenia navrhovateľky o diskriminácii tým, že preukázal, že aj s ostatnými zamestnancami
postupoval odporca pri uzatváraní pracovných zmlúv a ich zmien rovnako, rovnakým spôsobom ako
s navrhovateľkou aj s ostatnými zamestnancami uzatváral pracovné zmluvy. Aj navrhovateľka, aj
ostaní zamestnanci sa zúčastňovali výberových konaní a následne boli uzatvárané pracovné zmluvy.

Ako dôkaz predložil Dohodu o zmene pracovnej zmluvy doc. F., R. Y., Mgr. A., uvedené potvrdila aj
svedkyňa A., ktorá potvrdila systém uzatvárania pracovných zmlúv aj tú skutočnosť, že sa rovnako ako
navrhovateľka zúčastňovala výberových konaní. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj vyjadrenie dekana FF
UKF v Nitre, ktorý v nadväznosti na výsledky výberových konaní na obsadenie miest vysokoškolských
učiteľov súhlasil s uzatvorením pracovného pomeru na určitú dobu, pričom sa nejednalo o zmenu

pracovného pomeru z doby neurčitej na dobu určitú, zmena pracovnej zmluvy bola dojednaná v rámci
pracovnéhopomerudohodnutéhonadobuneurčitú. Jednalosaozmenufunkčnéhomiesta,pracovného
zaradenia, pričom zostáva pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú. Aj z pripojeného spisu OS
Nitra sp.zn. 12 Cpr 2/2012 súd zistil, že postupované bolo odporcom rovnako, pracovný pomer Mgr. Q.
s odporcom vznikol na základe pracovnej zmluvy z roku 1986, ktorá bola menená v rokoch 1999, aj

2004. Na predložené Dohody o zmene pracovných podmienok Z. K. zo dňa 12.2.2015 a Mgr. K. B. zo
dňa 22.1.2015 súd neprihliadol, nakoľko sa jedná o dohody z roku 2015, z ktorých nevyplývajú žiadne
relevantné skutočnosti pre okolnosti uzatvárania pracovných zmlúv a ich zmien v rokoch 2009,2010.

Čo sa týka zavedenia zošita, navrhovateľka v návrhu uvádzala, že ako jediná si musela viesť zošit, kde

si zapisovala dochádzku a pracovnú náplň. Aj toto jej tvrdenie odporca vyvrátil listinnými dôkazmi ako aj
svedeckýmivýpoveďami.SvedkoviaK.,F.,A.,Y.potvrdili,ževšetcisimuseliviesťzošity,okremdocentov
a profesorov. Táto povinnosť bola zavedené v septembri 2009 a to na zasadnutí katedry dňa 21.9.2009,
kde v zápisnici bolo uvedené, že vedúci katedry nariadil pedagogickým pracovníkom zapisovať do
určeného zošita každodennú činnosť pracovného dňa. Predložený bol aj zošit PhDr. F., V.. A., PhDr.

K.. Súd nepochyboval o pravosti zápisnice zo zasadnutia katedry, ani o pravosti zošitov navrhovateľky a
ostatných predložených zošitov a nebude polemizovať o skutočnostiach, prečo navrhovateľka predložila
zošit až v priebehu konania a to dňa 2.2.2015 a odporca zošity predložil následne dňa 28.4.2015 a
13.7.2015.

Čo sa týka diskriminácie navrhovateľky a nerovnakého zaobchádzania s ňou v súvislosti s účasťami na
vedeckých konferenciách, s poukazom na vznesenú námietku premlčania sa súd zaoberal len obdobím
od 21.9.2009 až 23.9.2010. Navrhovateľka vo svojom návrhu uvádzala, že jej nebolo umožňované
zúčastňovať sa konferencií, predložila dôkazy o tom, že sa chcela zúčastniť konferencie dňa 17.10.2008
v Bratislave, dňa 24.10.2008 v Lisabone, v dňoch 14.-15.5.2009 sa chcela zúčastniť konferencie v

Kolíne, dňa 27.10.2008 v Bratislave, dňa 10.9.2009 bola zamietnutá jej žiadosť o účasť na konferencii.
S poukazom na vznesenú námietku premlčania sa súd týmto nezaoberal, hoci v konaní bol vysvetlený
postup akým spôsobom sú posielané pozvánky na konferencie, ako sa treba prihlasovať na konferencie,
pričom postup upravovala Smernica č. 5/2007 UKF v Nitre v znení jej dodatkov. Navrhovateľka následneneuvádzala v období po 21.9.2009 žiadne vedecké konferencie, na ktorých jej nebolo umožnené
zúčastniť sa, okrem účasti na prednáške dňa 28.9.2009, žiadosť navrhovateľky bola zamietnutá z
dôvodu, že ide o účasť na prednáške bez priameho vystúpenia a katedra eviduje nevysporiadané

pohľadávky a minimálne zdroje na ich vykrytie. Keďže sa jednalo len o jeden prípad zamietnutia žiadosti
v nepremlčanom období , súd uvedené nevyhodnotil ako diskrimináciu navrhovateľky.

Ďalej navrhovateľka uvádzala, že bola diskriminovaná preradením od 1.7.2010 na technické pracovisko
dekanátu. Odporca vyvrátil tvrdenia navrhovateľky o diskriminácii svedeckou výpoveďou K. A., ktorá

uviedla, že navrhovateľka bola zaradená na technické oddelenie dekanátu preto, že odchádzajúci dekan
nerobil žiadne rozhodnutia, rozhodnutia ponechával na nového dekana. Preto bola takto vyriešená
situácia týkajúca sa navrhovateľky a rozhodnutie o zaradení navrhovateľky sa takto ponechávalo na
nového dekana. Za obdobie 15 rokov sa toto už stalo, že sa vytvárali predpoklady na to, aby bol
zamestnanec zaradený na jemu primerané miesto a preklenovalo sa to rozličnými dočasnými pozíciami.
Na technickom oddelení mala navrhovateľka vykonávať administratívnu prácu. Táto situácia mala byť

vyriešená po nástupe nového dekana. Nový dekan neriešil situáciu navrhovateľky, pretože predtým ako
nastúpil do funkcie, navrhovateľka rozviazala pracovný pomer. Navrhovateľka nechcela čakať, pretože
mala dohodnutú novú prácu niekde inde. Aj svedkyňa X. potvrdila, že navrhovateľka chcela ukončiť
pracovný pomer k júnu 2010, pretože si svoje pracovné zaradenie riešila na Ekonomickej univerzite
v Bratislave. Sama navrhovateľka uviedla, že po skončení pracovného pomeru sa zamestnala na

Ekonomickej univerzite v Bratislave, kde bola zamestnaná v školskom roku 2010/2011. Následne bola
nezamestnaná a v súčasnosti je zamestnaná v Štátnom inštitúte odborného vzdelávania v Bratislave.
Súd uvedené preradenie navrhovateľky na technické oddelenie dekanátu vyhodnotil ako dočasné
riešenie situácie s poukazom na výmenu dekanov, nepovažoval zotrvávanie navrhovateľky v kancelárii
na technickom oddelení na dekanáte za natoľko znevažujúce a diskriminujúce s poukazom na dĺžku

zotrvania na tomto úseku, čo bolo asi 11 týždňov, keďže podľa vyjadrenia odporcu, ktoré navrhovateľka
nespochybnila, navrhovateľka mala 4 týždne nevyčerpanej dovolenky a absolvovala kúpeľnú liečbu v
trvaní 3 týždňov.

Ďalej navrhovateľka namietala, že jej nebol umožnený vedecký rast a že nebola zaradená na výučbu,

resp. jej výučba bola redukovaná, toto odporca vyvrátil výpoveďami svedkov, konkrétne svedkyňa X.
uviedla, že ponúkala navrhovateľke , aby si urobila docentúru, navrhovateľka mala možnosť habilitovať
sa z histórie. To, že navrhovateľke neboli vytvorené podmienky pre jej odborný rast, v konaní preukázané
nebolo, navrhovateľka mohla publikovať články, mohla habilitovať, ašpirovať na docentúru, mohla si
doplniť vzdelanie na ktorejkoľvek vysokej škole, zo žiadneho v konaní produkovaného dôkazu nevyplýva

opak. Svedok K. vysvetlil, prečo sa krátil vyučovací úväzok navrhovateľky, bolo to z toho dôvodu, že
sa vyučovali 4 semestre geografie, na iných katedrách politológie bol len 1 semester, dnes sa geografia
vyučuje v rozsahu 1/8 - iny a spolu s iným predmetom. Študijný program schvaľuje vedúci katedry a
súd sa stotožnil s vyjadrením odporcu v tom smere, že je na vedúcom katedry rozhodnutie kto bude
aký predmet vyučovať. V letnom semestri 2009/2010 navrhovateľka vyučovala, v zimnom semestri

2010/2011 do výučby zaradená nebola, pretože v septembri 2010 ukončila pracovný pomer.

Súd návrh navrhovateľky zamietol s poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyššie uvedené
skutočnosti, pretože považoval nárok navrhovateľky za obdobie od 1.1.2000 do 21.9.2009 za premlčaný
a v ďalšom období od 22.9.2009 do 23.9.2010 za nepreukázaný, pretože odporca v konaní vyvrátil

tvrdenia navrhovateľky a preukázal, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania. Z celého konania
súd nadobudol dojem, že sa jednalo o osobný konflikt a osobné rozpory medzi navrhovateľkou a doc.
F., čo však neznamená, že šlo o diskrimináciu navrhovateľky. Okrem toho navrhovateľka počas celého
konania neuviedla z akých dôvodov sa cíti byť diskriminovaná tak ako to uvádza ustanovenie § 2
ods. 1antidiskriminačného zákona. Navrhovateľka v konaní nepreukázala základné predpoklady pre

priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, keď nepreukázala dôvod diskriminácie, súd potom
nemoholdospieťkzáveru,žebyzostranyodporcudošlokdiskriminačnémukonaniuvočinavrhovateľke.
Prepriznanienemajetkovejujmysavyžadujepreukázanieprotiprávnehokonaniaodporcutakejintenzity,
ktoré by malo za následok zníženie dôstojnosti, spoločenskej vážnosti alebo spoločenského uplatnenia
poškodenej osoby značným spôsobom. Navrhovateľka nepreukázala, že bola diskriminovaná, resp,

odporca jej tvrdia o diskriminácii vyvrátil a aj keby tomu tak nebolo, navrhovateľka neuniesla dôkazné
bremeno, keď v konaní nepreukázala a nenavrhla vykonať žiadne dôkazy preukazujúce, že v jej prípade
diskriminačným konaním odporcu došlo k zníženiu jej spoločenského uplatnenia, dôstojnosti a vážnosti
značným spôsobom. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nároku navrhovateľky nemoholvyhovieť a ako nedôvodný ho v celom rozsahu zamietol, pričom súd poznamenáva, že žalovanú sumu
250.000 eur súd považoval za až absurdnú, ničím neodôvodnenú. U navrhovateľky, keďže už došlo
ku skončeniu pracovného pomeru s odporcom, nepripadala do úvahy negatórna žaloba, teda žaloba

o zdržanie sa neoprávneného zásahu do práva, pretože to by musel diskriminačný zásah voči nej v
čase rozhodovania súdu stále trvať, nepripadala do úvahy ani reštitučná žaloba, ktorou by sa mohla
domáhať napravenia protiprávneho stavu a odstránenia následku protiprávneho konania, pretože to
by tiež protiprávny stav musel stále trvať a mohla tak podať len satisfakčnú žalobu, čo aj urobila, a
domáhala sa poskytnutia primeraného zadosťučinenia. Ide o náhradu nemajetkovej ujmy, teda ujmy na

dôstojnosti a integrite osobnosti fyzickej osoby ako ľudského jedinca. Primerané zadosťučinenie nemá
slúžiť na obohacovanie sa poškodenej strany, preto len celkom výnimočne, ak bola vážne a značným
spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie , môže súd priznať i
náhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,pričomskúmaintenzituzásahuaspôsobenýškodlivýnásledok.
Navrhovateľka však v konaní nepreukázala dôvod, kvôli ktorému k diskriminácii malo dôjsť a z ktorého
je diskriminácia zakázaná, ani nepreukázala vznik určitej ujmy, ani zníženie jej vážnosti a dôstojnosti v

spoločnosti, preto súd jej návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci samej v lehote 30 dní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.