Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/128/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719203680
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8719203680.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: Y.. S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom T. XXX/XX, XXX XX V., adresa na doručovanie: N. č. XX, XXX XX M. proti žalovanému: Y.. T. I.,
rod. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: T. č.XXX/XX, XXX XX V., zastúpená LawService, s.r.o. so sídlom
Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 19C/9/2019-20 z 18.09.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Mení uznesenie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku I. tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamieta.

II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v
plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaných strán sporu súd prvej inštancie napadnutým uznesením
o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol nasledovne:

„I. Žalovaná j e p o v i n n á umožniť žalobcovi vstup do nehnuteľností, a to do rodinného domu súpisné
číslo XXX, postaveného na parcele č. XXX/X, o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísané

na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území V. a do dvojgaráže súpisné číslo XXX, zapísanej na
liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území V. a postavenej na parcele číslo XXX o výmere XXX m2,
zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území V. a zároveň
vydať žalobcovi prístupový kód elektronického zabezpečovacieho systému a kľúče od vyššie uvedených
nehnuteľností a to do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ktoré medzi stranami sporu prebieha na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 20C/46/2018.

II.V prevyšujúcej časti návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením“.

2.Svojerozhodnutieprávneodôvodnilustanoveniami§324ods.1-3,§325ods.1,ods.2písm.d/,§326
ods. 1, ods. 2, § 336 ods. 1 CSP, § 144 a § 146 ods. 1 Obč. zák. Výrok o trovách konania ustanoveniami
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
domáhal voči žalovanej ako bezpodielovej spoluvlastníčke nehnuteľností: rodinného domu súpisné číslo

XXX, postaveného na parcele č. XXX/X, o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísané
na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území V. a dvojgaráže súpisné číslo XXX, zapísanej naliste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území V. a postavenej na parcele číslo XXX o výmere XXX
m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území V., aby
jej súd uložil podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP povinnosť strpieť/zniesť a umožniť žalobcovi vstup do

predmetnýchnehnuteľností,vydať/prezradiťžalobcoviprístupovýkódelektronickéhozabezpečovacieho
systému a kľúče od celého predmetu návrhu, ako aj povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania
obmedzujúceho vstup žalobcu do týchto nehnuteľností. Zároveň navrhol, aby mu súd priznal voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

4. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 13Pc/2/2018-28 bolo manželstvo
žalobcu a žalovanej rozvedené a od rozvodu mu žalovaná bezdôvodne bráni vo vstupe do predmetných
nehnuteľností tým spôsobom, že svojvoľne vymenila všetky zámky na dverách nehnuteľností a zmenila
prístupový kód elektronického zabezpečovacieho systému. Tým sa nemôže dostať k svojim osobným
veciam, ani k listinným dokumentom súvisiacim s jeho podnikateľskou činnosťou v spoločnostiach D. V.
Y.,s.r.o.,Y.:XXXXXXXXaC.,s.r.o.,Y.:XXXXXXXX,vktorýchjekonateľomazároveňspoločníkom,aani

predmetné nehnuteľnosti užívať. Napriek opakovaným snahám o skontaktovanie sa so žalovanou, aby
mu umožnila vstup do miesta jeho trvalého bydliska, boli tieto neúspešné a vstup do nehnuteľností mu
dosiaľ neumožnila. Poukázal na prebiehajúce konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej „BSM“), ktoré je vedené na Okresnom súde Poprad a ktoré dosiaľ nebolo právoplatne
ukončené. Žalobca je toho názoru, že konanie žalovanej je v rozpore so zákonom, keďže neexistuje

žiadny zákonný dôvod, aby bol obmedzovaný vo vstupe do nehnuteľnosti, ktorej je bezpodielovým
spoluvlastníkom. Za takýchto okolností je konanie žalovanej, ktorým mu znemožňuje výkon jeho
spoluvlastníckeho práva neodôvodneným zásahom do práva garantovaného v ustanoveniach §§ 136 a
143 OZ, ako aj Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

5. Prvoinštančný súd sa oboznámil aj s aktuálnym listom vlastníctva č. XXX, k.ú. M. s údajmi platnými k
XX.XX.XXXX, z ktorého vyplynulo, že naďalej sú predmetné nehnuteľnosti v BSM strán a list vlastníctva
neobsahuje žiadne obmedzujúce poznámky. Súd tiež zistil, že rozsudok o rozvode manželstva strán vo
veci sp. zn. 13Pc/2/2018 nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2018. Z elektronického registra Okresného
súdubolotiežzistené,žemedzistranamisavediekonanieovyporiadanieBSMpodsp.zn.20C/46/2018,

ktoré nie je ukončené a v ktorom konaní nebolo nariadené žiadne neodkladné opatrenie, ukladajúce
žalobcovi povinnosť nevstupovať do spoločných nehnuteľností a o takomto návrhu sa ani na tunajšom
súde neviedlo konanie o nariadenie neodkladného patrenia. Súd tiež z vlastnej činnosti zistil, že voči
žalobcovi sa viedlo na Okresnom súde Poprad trestné konanie pre zločin obmedzovania osobnej
slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1, písm. c/ a e/

Trestného zákona pod sp. zn. 4T/104/2018, ktoré bolo právoplatne skončené dňa 18.12.2018 vydaním
trestného rozkazu zo dňa 15.10.2018. V predmetnom trestnom konaní bol žalobca uznaný za vinného,
že ako manžel poškodenej (žalovanej v tomto konaní) sa dňa 19.04.2018 dopustil protiprávneho konania
voči nej, ktoré naplnilo skutkovú podstatu zločinu obmedzovania osobnej slobody, de facto bránil svojím
konaním žalovanej ako poškodenej približne 3 minúty vyjsť z kancelárie. V rámci trestného konania

bol žalobcovi uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom a uloženým
probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe stanovenej v trvaní 18 mesiacov. Vo vzťahu
k žalovanej ako poškodenej mu neboli v rámci trestného konania uložené žiadne obmedzujúce opatrenia
a povinnosti podľa § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalobca
je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti D. V. Y., s.r.o. a C., s.r.o.

6.Následneprvoinštančnýsúddospelkzáveru,ženávrhžalobcunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
je dôvodný. Žalobca osvedčil svoju aktívnu vecnú legitimáciu, keďže je bezpodielovým spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností, o ktorých sa síce vedie konanie o vyporiadanie BSM, avšak doposiaľ nie je
ukončené. Žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keďže žalovaná od

rozvodu manželstva neumožňuje žalobcovi vstup do spoločných nehnuteľností, a to bez toho, aby mala
svoje konanie podložené konkrétnym právnym titulom a v spoločných nehnuteľnostiach sa nachádzajú
osobné veci žalobcu (a zrejme aj ďalšie veci patriace do BSM), ako aj listinné dokumenty týkajúce sa
podnikateľskej činnosti žalobcu ako jediného konateľa a spoločníka dvoch obchodných spoločností. V
čase, keď žalobca a žalovaná boli v rozvodovom konaní, došlo síce k protiprávnemu konaniu žalobcu,

ktoré vyústilo až do právoplatného odsúdenia žalobcu na základe trestného rozkazu, avšak v tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca je stále v skúšobnej dobe podmienečného odkladu trestu
odňatia slobody, neboli mu zo strany súdu uložené žiadne obmedzenia a povinnosti v rámci skúšobnej
doby, ktoré by ho obmedzovali vo vstupe do spoločných nehnuteľností, či nepribližovania sa k žalovanejv zmysle § 51 ods. 3 Trestného zákona, ktoré sú v tomto ustanovení vymedzené demonštratívne, ani
sa na tomto súde neviedlo a ani nevedie konanie, v ktorom by sa súd zaoberal obmedzením alebo
vylúčením užívacieho práva žalobcu k spoločným nehnuteľnostiam v zmysle § 146 ods. 2 OZ. Žalobca

je stále spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré má právo užívať v rovnakom rozsahu ako
žalovaná a tiež sa tam nachádzajú listinné dokumenty týkajúce sa podnikateľskej činnosti žalovaného.
Vlastnícke právo patrí medzi súkromné práva, pre ktoré je charakteristická najmä zásada rovnosti
strán. Z toho vyplýva aj povinnosť oboch spoluvlastníkov nehnuteľností nezasahovať si vzájomne bez
právneho dôvodu do práv a oprávnených záujmov. Právo žalovanej užívať spoločné nehnuteľnosti nie

je jej výlučným právom, keďže žalobca je naďalej spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Súd sa
môže len domnievať, že žalovaná pristúpila k zamedzeniu vstupu žalobcu do spoločných nehnuteľností
z dôvodu konfliktov a nedorozumení medzi nimi. Avšak aj keď došlo k protiprávnemu konaniu žalobcu (v
čase rozvodového konania), toho času je tento stále v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu
trestu odňatia slobody a uvedená skutočnosť predstavuje pre žalobcu vážnu výstrahu pred premenou
na výkon trestu odňatia slobody, tak aj pre žalovanú určitú formu ochrany. Súd len opakuje, že žalobca

nemá obmedzené užívacie právo vo vzťahu k spoločným nehnuteľnostiam.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia prvoinštančný súd vyhovel
návrhu žalobcu a I. výrokom uznesenia nariadil neodkladné opatrenie v znení tak, ako je uvedené
vo výroku tohto uznesenia, pretože žalobca dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

osvedčil. Pokiaľ súd II. výrokom tohto uznesenia v prevyšujúcej časti návrh žalobcu zamietol, stalo sa tak
len vo vzťahu k slovesným spojeniam „strpieť/zniesť“, „prezradiť“, ktoré súd považoval za nadbytočné,
keďže ide o synonymá slovies „umožniť“, „vydať“, ako aj vo vzťahu k povinnosti žalovanej „zdržať sa
akéhokoľvek konania obmedzujúceho vstup žalobcu“ do predmetných nehnuteľností. V tejto časti súd
návrh žalobcu považoval za nedôvodný, keďže nemožno žalovanej uložiť absolútnu povinnosť zdržania

sa obmedzenia vstupu žalobcu, pokiaľ by sa takéhoto obmedzenia dožadovala zákonným spôsobom.

8. Toto uznesenie vo vyhovujúcej časti (čo plynie z obsahu) včas podaným odvolaním napadla žalovaná
poukazujúc na odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP. Žalovaná namietala
jednak rozsah nariadeného neodkladného opatrenia, tu poukazujúc na skutočnosť, že ak sa ním žalobca

domáhal vydania svojich osobných vecí a vecí súvisiacich s jeho podnikateľkou činnosťou, stačilo aby
požadoval nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bola žalovanej uložená povinnosť presne
označené veci odovzdať. Ďalej namietala nepreukázanie nevyhnutnej a okamžitej potreby žalobcu k
prístupuknehnuteľnostiam,tupoukazujúcnato,žežalobcaznemožnilžalovanejprístupkichspoločným
bankovým účtom, na ktorých sú uložené finančné prostriedky patriace do BSM, žalobca disponuje skoro

všetkými finančnými prostriedkami patriacimi do BSM, žalobca bol právoplatne odsúdený za násilný
trestný čin voči žalovanej, ku ktorej sa pred tým správal urážlivo, vulgárne, pričom žalovaná má stále
obavu zo správania sa žalobcu, pričom aj podľa správy a ZP sa nedoporučuje ich ďalšie vzájomné
stretávania z dôvodu možného zhoršenia sa zdravia žalovanej, kde nie je zrejmý ani koniec konania o
vyporiadanie BSM, ak žalobca mal už umožnený prístup do nehnuteľností, ktorý však nevyužil a žalobca

navyše so svojou novou rodinou býva v iných nehnuteľnostiach. Žalovaná nepopiera práva žalobcu,
ako spoluvlastníka nehnuteľností, no jej právu na zachovanie telesnej a duševnej integrity by mala byť
poskytnuté väčšia ochrana. Navrhla teda uznesenie v napadnutej časti zmeniť a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietnuť.

9. Žalobca ku podanému odvolaniu stanovisko nezaujal.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v

spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že žalovaná použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP),
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex
offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), pritom
viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
je potrebné v I. vyhovujúcom výroku zmeniť podľa § 388 CSP a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietnuť.11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

14. Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení
neodkladného opatrenia možno sformulovať do týchto dvoch základných podmienok (i) musia mať
predovšetkým zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy), (ii) musia byť vydané príslušným orgánom a
nemôžu byť prejavom svojvôle (čl. 1 a čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy ). Tento právny názor, z ktorého vychádzal
odvolací súd vyslovil už vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 234/08 aj Ústavný súd SR.

15. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez
tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného
opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému účastníkovi a zabrániť zhoršovaniu jeho
postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu

oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež
musíprihliadnuťnaochranutoho,protikomumánavrhovanéneodkladnéopatreniesmerovať,ajkeďtáto
ochrananemôžedosiahnuťtakúintenzitu,abypraktickyznemožnilanariadenieneodkladnéhoopatrenia.

16. Pri nariadení neodkladného opatrenia musia byť vzaté na zreteľ fakticita javu, proporcionalita

následku a príčina jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii
stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu. Neodkladným
opatrením nemôže dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb.

17. Všetky uvedené požiadavky a predpoklady pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia nevzal súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu vo svojom rozhodnutí na zreteľ, v
dôsledku čoho potom nesprávne rozhodol, ak návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku
I. vyhovel.

18. Dôvodom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo to, že žalobca je

bezpodielový spoluvlastník vyššie označených nehnuteľností, pričom žalovaná mu od rozvodu ich
manželstva neumožňuje do nich vstup, a to bez toho, aby mala svoje konanie podložené právnym titulom
s tým, že v týchto nehnuteľnostiach má žalobca uložené aj svoje osobné veci a veci súvisiace s jeho
podnikaním.

19. Vychádzajúc zo zistených skutočností obsiahnutých v spise, zo zreteľom na všetky dostupné
okolnosti prípadu a majúc pritom na pamäti zmysel neodkladných opatrení, v danom prípade
odvolací súd naproti názoru súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal dôvodnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia v požadovanom znení. Prvým
účelom navrhovaného neodkladného opatrenia bola snaha žalobcu sa dostať k svojim osobným

veciam a veciam súvisiacim s jeho podnikateľkou činnosťou. V tomto smere je však rozsah súdom
prvej inštancie nariadeného neodkladného opatrenia celkom jednoznačne zjavne neprimeraný účelu,
ktorého dosiahnutie sa ním sledovalo. Druhým účelom navrhovaného neodkladného opatrenia bola
snaha žalobcu predmetné nehnuteľnosti užívať. V týchto nehnuteľnostiach má síce žalobca hlásený
trvalý pobyt, no v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca netvrdil (ani nič iné tomu

nenasvedčuje) „stratu domova“ ako najextrémnejšej formy zásahu do jeho práva na rešpektovanie
obydlia. Naopak pre žalovanú je to nateraz jediná možnosť domova. Právo žalobcu ako spoluvlastníka
týchto nehnuteľností, ktoré mu nikto nepopiera, však musí nateraz ustúpiť, a to predovšetkým s
poukazom na jeho verifikované násilnícke správanie sa ku žalovanej, právu žalovanej na jej telesnú a
duševnú integritu. Postrádateľná je v tomto prípade v neposlednom rade i bezodkladnosť požadovaného

neodkladného opatrenia, ak bol návrh na jeho nariadenie podaný viac ako po roku od rozvodu
manželstva. Všetky tieto uvedené skutočnosti je potrebné potom považovať za okolnosti, ktoré boli
podkladom pre prijatie záveru odvolacieho súdu o nepotrebe nariadenia neodkladného opatrenia v
danom spore.20. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v I. odvolaním napadnutom
vyhovujúcom výroku postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol.

21. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej bol priznaný nárok na náhradu
trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).