Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, April 17, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 1T/159/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111011808
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3111011808.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.04.2015 samosudcom JUDr. Milanom

Strakom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný H. A., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom O. - T., O. č. XXX

j e v i n n ý, že

dňa 10. februára 2011 v čase o 19,30 hod. v Trenčíne, viedol osobné motorové vozidlo zn. VW Passat,
EČV: NM-XXX BU po ceste I/61 tak, že v km 127,300 v smere od centra mesta na Dubnicu nad
Váhom, v blízkosti križovatky ciest ulíc gen. M.R. Štefánika a Pred Poľom, neprispôsobil rýchlosť jazdy
svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky,
najmä v inkriminovanom mieste, kde bola dovolená rýchlosť 50 km/h, jazdil nepovolenou rýchlosťou
99 km/hod., následkom čoho pravou prednou časťou vozidla narazil najprv do chodkyne J. E. a
následne do chodkyne mal. dcéry D. E., ktoré prechádzali cez vozovku z pohľadu vodiča smerom zľava

doprava tak, že vstúpili do jazdnej dráhy, v dôsledku čoho chodkyňa J. E. utrpela pomliaždenie pľúc,
krvácanie do svalstva hrudníka, kompletné roztrhnutie srdcovnice v jej oblúku, trhliny pečene a ďalšie
poranenia, v dôsledku ktorých zranení došlo k traumaticko - hemoragickému šoku a následnej smrti,
ako aj chodkyňa ml. D. E., nar. XX.XX.XXXX utrpela mnohopočetné rezné rany, krvácanie do hrudnej
steny, trhliny v zostupnej časti aorty, zlomeninu krčnej chrbtice, natrhnutie črevného úponu a ďalšie
zranenia,následkomktorýchdošlokzlyhaniucentrálnejnervovejsústavyanáslednejsmrti,pričomvodič
závažným spôsobom porušil ustanovenia § 16 ods. 1 a 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,

t e d a

iným z nedbanlivosti spôsobil smrť a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písmeno h) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j ePodľa § 149 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 3 Trestného zákona v spojení
s § 36 písmeno j) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov nepodmienečne.

Podľa 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 odsek 1 a 2 Trestného zákona s použitím § 353 odsek 2 písmeno b) Trestného poriadku sa

obvinenému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 5 (päť) rokov.

Podľa § 288 odsek 1 Tr. por. súd o d k a z u j e poškodeného Ing. J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. F.
XXXX/XX, N. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo

výrokovej časti tohoto rozsudku.

Obžalovaný H. A. (č. l. 403) vypovedal, že má najazdených množstvo kilometrov po celej Európe. V
inkriminovanom čase jazdil v pravom jazdnom pruhu, keď si všimol vychádzať autobus zo zastávky do
jeho jazdného pruhu. Pred železničným priecestím ostatné vozidlá spomalili a preto ich predbehol v

rýchlosti asi 50 až 55 km/h. Pred ostatné autá sa zaradil za železnicou. Následne odbočil do ľavého
jazdného pruhu a vychádzal z Trenčína. Pred ním v jeho jazdnom pruhu nešlo žiadne ďalšie vozidlo, ale
v protismere zaregistroval bielu dodávku Iveco. V dôsledku pípnutia a zasvietenia kontrolky sa pozrel
na palubnú dosku a keď sa pozrel späť na cestu zbadal ako mu na kapotu padla osoba, ktorú pred tým
nevidel. Ešte dodal, že pravý jazdný pruh, v ktorom sa pohyboval, sa stáva odbočovacím pruhom.

Poškodený Ing. J. J. (č. l. 403), brat nebohej matky dieťaťa, vypovedal, že nebol na mieste dopravnej
nehody a o veci sa dozvedel od vyšetrovateľov. V súvislosti so žalovaným skutkom mal náklady na
pohreb,zktorýchmunebolozatiaľničuhradené.Uplatnilsinároknanáhraduškody,ktorejvýškunevedel
uviesť.

Svedkyňa S. J. (č.l. 403) vypovedala, že v inkriminovanom čase cestovala na vozidle Citroen C1 tmavej
farby z práce z Trenčína do Dubnice. Vozidlom sa pohybovala v ľavom jazdnom pruhu. Železničné
priecestie prechádzala rýchlosťou cca 50 km/h, keď si v spätnom zrkadle všimla v pravom jazdnom
pruhu vozidlo obžalovaného. Asi na úrovni bledých nižších panelákov, ktoré sa nachádzajú asi 15 pred

križovatkou v časti Pred Polom , ju vozidlo obžalovaného vo veľkej rýchlosti začalo predbiehať a zaradilo
sa pred ňu. V križovatke, presnejšie vo vzdialenejšom pravom rohu križovatky, zaregistrovala akoby z
vozidla obžalovaného malo niečo vypadnúť. Obete nehody neregistrovala, všimla si ich až po vystúpení
z vozidla. Dodala, že v protismere v križovatke si všimla protiidúce vozidlo, pravdepodobne asi dodávku.
Ďalej uviedla, že pred a v križovatke bola povolená rýchlosť 50 km/h a až za križovatkou nejakých 15

metrov je už 90-tka rýchlosť.

Z výpovede svedka W. A. (č. l. 403) súd zistil, že cestoval v smere z Dubnice nad Váhom do Trenčína.
Bol asi 400 až 500 pred miestom dopravnej nehody, keď videl ako svetlá vozidla obžalovaného klesli
dole, resp. sa na krátku dobu stratili. V jeho jazdnom pruhu na vzdialenosť minimálne 200 metrov nešli

žiadne autá a obojsmerná premávka bola slabá. V čase, keď na mieste nehody vystupoval z vozidla,
auto obžalovaného ešte len zastavovalo. Svoje vozidlo zastavil asi 10 metrov pred miestom dopravnej
nehody. Nebohé nejavili známky života. Prvú pomoc poskytovali ako prvému dieťaťu, až neskôr si všimli
druhu nebohú pri zvodidlách.

Z výpovede svedka H. M. (č. l. 404), vodiča autobusu, vyplynulo, že s autobusom jazdil v ľavom
jazdnom pruhu v smere na Dubnicu. Po výjazde zo zastávky sa zaradil do pravého jazdného pruhu a
z neho v miestach za koľajami prešiel do ľavého jazdného pruhu. Pred ním išli 3 vozidlá rýchlosťou od
40 do 50 km/h. Ním riadený autobus sa pohyboval povolenou rýchlosťou, nakoľko by ho elektronika
na prekročenie rýchlosti upozornila. Posledné, bezprostredne pred ním idúce vozidlo, bolo od neho

vzdialené asi 50 až 70 metrov na úrovni predajne Citroen, keď ho začalo v pravom odbočovacomjazdnom pruhu, teda po pravej strane, obiehať vozidlo. Predmetné vozidlo sa pohybovalo rýchlosťou
asi 80 až 100 km/h. Potom ako ho predbehlo vozidlo obžalovaného si aj vďaka verejnému osvetleniu,
ktoré sa nachádzalo v danom úseku cesty, všimol jednu osobu v bielom. Videl nohy osoby, nebohej,

akoby utekala, resp. išla rýchlejšie bez toho, aby sa zastavila. Vozidlo obžalovaného pohybujúce sa v
pravom odbočovacom pruhu následne prebiehalo vozidlá idúce pred jeho autobusom a v križovatke na
poslednú chvíľu prešlo z pravého do ľavého jazdného pruhu a urobilo reflexnú kľučku akoby reakciu na
poslednú chvíľu. Následne uvidel rozsvietiť sa brzdové svetlá vozidla.

Ďalej uviedol, že k dopravnej nehode došlo v križovatke v pravom jazdnom pruhu. V čase dopravnej
nehody bol od križovatky asi 50 až 100 metrov. V protismere sa vo vzdialenosti asi 200 až 400 metrov
pohybovalo len jedno vozidlo. Tiež sa vyjadril, že tri pred ním idúce vozidlá nemuseli reagovať na
chodkyne, lebo mali dosť času a miesta na reakciu.

Svedok J. X. (č. l. 422) k veci uviedol, že v žalovaný večer cestoval s priateľkou do Teplej. S vozidlom boli

zaradený v ľavom jazdnom pruhu a šiel rýchlosťou do 50 km/h. Pred nimi bolo vozidlo riadené ženou.
Z pravej strany ho dosť rýchlo obehlo iné vozidlo. To sa zaradilo pred neho asi ešte pred koľajami. Zo
zastávky pri BILLE si všimol vychádzajúci autobus, ktorý sa zaradil za neho. Chodkyne zaregistroval
už pri ich vstúpení do vozovky a videl ich počas ich prechodu do polovice cesty. V čase, keď prvý krát
zbadal chodkyne, bol s vozidlom za koľajami. Jedna z chodkýň mala bielu bundu. Chodkyne prechádzali

cez cestu plynule bez zastavenia a kráčali normálne, ani neutekali ani nešli pomaly. Samotnú dopravnú
nehodu nevidel, len počul náraz. Telá chodkýň boli odhodené za križovatku, kde je už len jeden jazdný
pruh. V blízkosti križovatky nešli od Teplej žiadne vozidlá.

Svedkyňa J. X. (č. l. 422) vypovedala, že vo večerných hodinách cestovala s priateľom z Maxu v

Trenčíne. Vo vozidle, ktoré sa pohybovalo v ľavom jazdnom pruhu v smere na Tr. Teplú, sedela na
mieste spolujazdca. Išli asi 50km/h rýchlosťou. Pred nimi jazdilo ďalšie auto riadené mladou ženou. Pri
zastávke autobusu ich obehlo z pravej strany rýchlo idúce vozidlo až sa zľakla a zaradilo sa hneď pred
nich. Chodkyne zbadala asi 100 metrov dopredu vďaka tomu, že jedna z nich mala oblečenú bundu.
Cez cestu prechádzali normálnou chôdzou. Potom čo chodkyne prekročili stredovú čiaru, počula náraz a

videla telá vo vzduchu. Samotný náraz však nevidela. V čase dopravnej nehody nevidela ísť v protismere
žiadne vozidlá.

Súdny znalec z odboru dopravy, Ing. J. T. (č. l. 428), vo svojom znaleckom posudku (č. l. 125-195) ustálil
rýchlosť vozidla obžalovaného v čase reakcie na 95 až 105 km/h, nárazovú rýchlosť vypočítal na 81,7

až 90,3 km/h.. Obžalovaný začal na poškodené chodkyne reagovať vo vzdialenosti 41 až 45 m od nich,
čo vyhodnotil ako oneskorenú reakciu. Vylúčil, že by poškodené chodkyne vytvorili obžalovanému náhlu
technickú prekážku. Za situácie, že by obžalovaný brzdil tesne pre nárazom a pri nárazovej rýchlosti 65
km/h by podľa jeho názoru mohol obžalovaný s vozidlom od nárazu zastaviť na dráhe 21,7 až 29,6 m
(č. l. 447). V dodatku č.1 znaleckého posudku (č. l. 509-521) týkajúceho sa možnosti brzdenia vodiča

až po náraze pri nárazovej rýchlosti 65 km/h pri rôznej intenzite brzdenia a brzdnej dráhe 45,5 m vylúčil
popísaný priebeh nehody ako technicky prijateľný.

V rámci obrany obžalovaného súdny znalec Ing. G. R., súdny znalec z odboru dopravy (č. l. 428),
vyhotovil znalecký posudok (č. l. 278 až 393), zo záverov ktorého vyplynulo, že obžalovaný mal z

technického hľadiska začať reagovať na chodkyne v čase cca 2,4 s pred zrážkou, kedy sa jeho vozidlo
VW pohybujúce sa rýchlosťou 68 km/h nachádzalo vo vzdialenosti cca 45,26 m pred polohou vozidla
v čase zrážky. Obžalovaný začal na poškodené chodkyne reagovať cca 1,4 s pred zrážkou, kedy sa
vozidlo obžalovaného pohybujúce sa rýchlosťou 68 km/h nachádzalo cca 26,37 m pred polohou vozidla
v čase zrážky. Obžalovaný začal s vozidlom VW brzdiť v čase cca 0,2 s pred zrážkou, t.j. cca 3,71 m

pred polohou vozidla v čase zrážky. Nárazovú rýchlosť stanovil na hodnotu 65 km/h. Technickú príčinu
dopravnej nehody videl v tom, že obžalovaný jazdil rýchlosťou 68 km/h, t.j. vyššou ako bola v danom
úseku dovolená a že obžalovaný oneskorene reagoval na pohyb chodkýň cez cestu, a to cca 1 sekundu,
ako aj na strane chodkýň, ktoré vstúpili do jazdného pruhu a koridoru pohybu vozidla v čase, keď im
muselo byť zjavné že vodič vozidla nemá možnosť zastaviť pred chodkyňami a tiež v tom, že prechádzali

cez vozovku mimo prechodu pre chodcov spôsobom, kedy prinútili vozidlo k zmene rýchlosti jazdy. V
dodatku č. 1 znaleckého posudku (č. l. 449- 455) sa vyjadril, že vzhľadom neobjasneným okolnostiam
spôsobu brzdenia obžalovaného bolo možné ustáliť len dráhu, ktorú vozidlo prešlo od jeho polohy v
čase zrážky po konečnú polohu po dopravnej nehode, a to 45,5 metra. Podľa dodatku č. 2 znaleckéhoposudku (č. l. 476- 506) by prípadné brzdenie vozidla obžalovaného až po zrážke s poškodenými nemalo
vplyv na posúdenie už vysloveného záveru o technickej príčine dopravnej nehody. Za danej alternatívy,
kedy by obžalovaný reagoval až na zrážku vozidla s chodkyňami, by sa vozidlo tesne pred zrážkou ako

aj v čase zrážky pohybovalo rýchlosťou 65 km/h, čo by znamenalo oneskorenú reakciu obžalovaného
o cca 2,4 s.

Rozpory medzi oboma znaleckými posudkami, resp. výpoveďami znalcov sa nepodarilo odstrániť ani
po dodatočných výsluchoch oboch súdnych znalcov a ani po vykonanej ich vzájomnej konfrontácii (č.

l. 526-527). Z tohto dôvodu bolo preto súdom nariadené vyhotoviť vo veci kontrolný znalecký posudok,
ktorého vypracovaním bol poverený Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.

Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v
Žiline (č. l. 559- 787) a z vypočúvania jedného z vyhotoviteľov znaleckého posudku, doc. Ing. Pavla
Kohúta, PhD. (č. l. 802) vyplynulo, že oba skôr zmieňované znalecké posudky trpeli či už väčšími

alebo menšími nedostatkami. V tomto bode treba predovšetkým spomenúť, že na rozdiel od znaleckého
posudku vypracovaného súdnym znalcom Ing. Púpalom znalecký ústav ustálil iné miesto zrážky
vychádzajúc z poškodenia vozidla VW Passat, postačujúceho množstva stôp na mieste činu, keď
boli brané do úvahy miesta nájdenia stôp ako hrniec, veko hrnca, bunda a igelitka a miesta nájdenia
(odhodenia) tiel nebohých chodkýň. Na námietky obhajoby znalec zdôraznil, že igelitka ani vzhľadom

na svoju hmotnosť nemenila svoju polohu, čo je zjavné z vyhotovených fotografií. Na základe týchto
faktovznaleckýústavpredpokladá,žemiestozrážkyjeodmiestadopravnejnehodypopísanéhosúdnym
znalcom Ing. Púpalom posunuté viac k centru mesta Trenčín, presnejšie pri jazde v smere z Trenčína
na Dubnicu na Váhom na začiatku križovatky ciest Ul. Gen. M.R. Štefánika a Ulice Pred poľom. Za
najlogickejší a súčasne najpravdepodobnejší spôsob prechodu poškodených chodkýň cez cestu znalec,

ktorý vychádza aj z výpovedí svedkov, označil priamočiary a plynulý prechod cez križovatku, aj keď nie
kolmo cez cestu, ktorého trajektória je zobrazená na obrázku 12 na str. 58 znaleckého posudku čiernou
farbou. Znalec pripustil aj možné odchýlky od ustáleného miesta prechodu chodkýň cez cestu, ale
posunuté skôr v smere do centra mesta. Pred miestom dopravnej nehody vozidlo jazdilo v priebežnom
pruhu, ktorý sa mení na odbočovací pruh, a v čase zrážky bolo natočené v smere jazdného pruhu

(súbežne s ním). S prihliadnutím k zisteným okolnostiam nehodového deja, predovšetkým ale na miesto
zrážky podporeného miestom nálezu stôp na mieste dopravnej nehody, ďalej k miere poškodenia vozidla
VW Passat a na rozsah poranení nebohých chodkýň bola následne stanovená minimálna nárazová
rýchlosť 75 km/h.

Pre účely trestného konania pri zohľadnení vyššie spomenutých okolností znalci ústavu stanovili
a pracovali s troma variantami priebehu nehodového deja. Variant A vychádza z predpokladu, že
obžalovaný reagoval až v čase zrážky a nárazová rýchlosť vozidla bola 75 km/h. Pri tejto možnosti
brali do úvahy aj obranu obžalovaného o prebliknutí kontrolky na palubnej doske vozidla riadeného
obžalovaným. Variant B bol založený na premise, že obžalovaný začal na chodkyne reagovať už pred

zrážkou a intenzívne brzdiť cca 0,1 sekundy pre zrážkou a nárazová rýchlosť vozidla bola 75 km/h.
Variant C je podobný ako variant B s tým rozdielom, že nárazová rýchlosť vozidla bola 95 km/h. V čase
vstupu chodkýň do vozovky bolo vozidlo VW Passat od miesta zrážky 120 až 200 metrov a v čase vstupu
chodkýň do jazdného pruhu vozidla bolo toto od miesta zrážky vzdialené 29 až 43 metrov. Obžalovaný
mohol rozpoznať chodkyňu v bielom na vzdialenosť minimálne 50 metrov pred koridorom ich pohybu a

začal na ne reagovať v čase 1,2 sekundy pred zrážkou, kedy bol 28 až 33 metrov pred miestom zrážky.
Pre varianty B a C bolo spoločné, že v ich prípade obžalovaný reagoval na chodkyne vedením vozidla
vľavo a jeho brzdením.

Variant A založený na výpovedi obžalovaného znalci vyhodnotili za technicky nepravdepodobný

opierajúc sa o stopu po intenzívnom brzdení vozidla VW Passat a natočení vozidla v konečnej
polohe k pravému okraju jeho jazdného pruhu z čoho vyplýva, že vodič reagoval ešte pred zrážkou
natočením volantu (vedením vozidla) doľava ako výsledok uvedomenia si, že nezastaví po miesto
zrážky a oneskorenej reakcie. Dospeli tiež k zisteniu, že pred zrážkou sa vozidlo pohybovalo minimálne
rýchlosťou 75 km/h, hoci v danom mieste je povolená rýchlosť 50 km/h. Reakcia obžalovaného na

chodkyne bola podľa znalcov oneskorená o 2,4,sekundy.

Variant B vyhodnotili ako technicky pravdepodobnejší. Vychádzali z predpokladu o intenzívnom, ale
prerušovanom brzdení vozidla pred zastavení, teda brzdení s meniacou sa intenzitou. V tomto prípaderýchlosť vozidla pred zrážkou ustálili v rozpätí od 79 až 98 km/h a vodič reagoval na chodkyne s
oneskorením minimálne 1,1 sekundy.

Na rozdiel od variantu B pri variante C mal obžalovaný cca 0,1 s pred zrážkou brzdiť intenzívne a to
až po zastavenie vozidla v konečnej polohe, čo je z hľadiska praxe bežný spôsob reakcie vodičov na
danú situáciu. Pred zrážkou sa vozidlo pohybovalo rýchlosťou 99 km/h a reakcia vodiča na chodkyne
bola oneskorená o 0,6 sekundy.

Ako poznamenal znalec na hlavnom pojednávaní, na oneskorenú reakciu obžalovaného nemalo vplyv
ani prípadne oproti idúce vozidlo z dôvodu prítomnosti vodorovného dopravného značenia, ktoré
oddeľuje jazdne pruhy na vzdialenosť 5 metrov. Ďalej dodal, že pri hodnotení kolíznej situácie bral do
úvahy aj brzdnú stopu, ktorá bola zjavná len na fotodokumentácii z dopravnej nehody (str. 62 znaleckého
posudku, obrázok 16), presnejšie na fotografii zachytávajúcej konečnú polohu vozidla VW Passat
pri pohľade zozadu, na ktorej je zachytená brzdná stopa o dĺžke 2 vozidiel smerujúca mierne zľava

doprava, čo svedčí o intenzívnom brzdení vozidla pred miestom zastavenia. Na upresnenie uviedol, že
si nepamätá z praxe, že by vodič intenzívne brzdil a potom uvoľnil brzdu a zase intenzívne brzdil, čo
ale technicky nemôže ani vyvrátiť. Dodal, že sa nezistilo nič, čo by bránilo obžalovanému včas zbadať
chodkyne.

K správaniu chodkýň v inkriminovanom čase znalec poznamenal, že z pohľadu smeru jazdy vodiča -
obžalovaného tieto prechádzali cez cestu zľava doprava. Či prechádzali cez cestu kolmo alebo inak
nemalo vplyv na posúdenie technickej príčiny dopravnej nehody. Ak by sa vozidlo pohybovalo rýchlosťou
50 km/h, chodkyne by bezpečne prešli cez vozovku bez toho, aby vozidlo muselo meniť smer jazdy
alebo rýchlosť. S najväčšou pravdepodobnosťou chodkyne situáciu na vozovke pred vstupom na ňu

ani počas prechodu cez vozovku nesledovali. Podotkol ale, že na vzdialenosť 120 až 200 metrov je za
zníženej viditeľnosti ako v prejednávanom prípade značne sťažené rozpoznať skutočnú rýchlosť vozidla,
hlavne pri rýchlosti 99 km/h. Z toho vyplýva, že chodkyne posúdili dostatočnú vzdialenosť vozidla a
nepredpokladali jeho skutočnú rýchlosť. Poškodeným chodkyniam možno podľa znalca pričítať podiel
na vzniku kolíznej situácie v prípade, ak tieto mali v danom úseku predpokladať rýchlosť vozidla od 75

až 99 km/h, čo je už ale právna otázka. Chodkyne svojim správaním obžalovanému nevytvorili ani náhlu
prekážku.

Za technickú príčinu dopravnej nehody na základe vyššie uvedeného označil nesprávny spôsob jazdy
vodiča vozidla VW Passat v dôsledku jazdy rýchlosťou (75 až 99 km/h) vyššou ako bola pre daný úsek

dovolená (50 km/h) a oneskorenú reakcia na pohyb chodkýň cez vozovku (0,6 s až 2,4 s).

V oboznámenom znaleckom posudku z odboru zdravotníctvo vo veci pitvy nebohej J. E., nar. X.X.XXXX
(č.l.59až92)sakonštatujeakobezprostrednápríčinasmrtinebohejtraumaticko-hemoragický(úrazový)
šok pri roztrhnutí srdcovnice a vykrvácaní do dutiny hrudnej, ktoré spolu s ďalšími poraneniami utrpela

ako chodkyňa pri dopravnej nehode dňa 10.2.2011 o 19,30 hod. v Trenčíne, následkom čoho došlo k
smrtinamiestedopravnejnehody.Nebohápridopravnejnehodeutrpelaviaceréporanenia,zktorýchboli
najzávažnejšími pomliaždenie pľúc, krvácanie do svalstva hrudníka, kompletné roztrhnutie srdcovnice v
jej oblúku, trhliny pečene, ktoré všetky sú v priamej príčinnej a časovej súvislosti s dopravnou nehodou.
V krvi nebohej objavili alkohol vo výške 0,57 promile, čo zodpovedá ľahkej podnapitosti na jej dolnej

hranici.Jejsmrtinebolomožnézabrániťaniposkytnutímokamžitejlaickejprvejpomociaaniposkytnutím
odbornej lekárskej pomoci. Neboli zistené ani iné chorobné zmeny, ktoré by viedli k smrti nebohej.

Zo znaleckého posudku vo veci pitvy nebohej D. E., nar. XX.XX.XXXX (č.
l. 93 až 122) súd zistil, že bezprostrednou príčinou smrti nebohej bolo zlyhanie centrálnej nervovej

sústavy pri kompletnej priečnej zlomenine krčnej chrbtice, ktoré spolu s ďalšími poraneniami utrpela ako
chodkyňa pri dopravnej nehode dňa 10.2.2011 o 19,30 hod. v Trenčíne, následkom čoho došlo k smrti
na mieste dopravnej nehody. Nebohá pri dopravnej nehode utrpela viaceré poranenia, z ktorých boli
najzávažnejšími krvácanie do hrudnej steny, trhliny v zostupnej časti aorty, zlomenina krčnej chrbtice,
natrhnutiečrevnéhoúponu,ktorévšetkysúvpriamejpríčinnejačasovejsúvislostisdopravnounehodou.

Nebohánebolavčasedopravnejnehodypodvplyvomalkoholualeboinýchlátok.Jejsmrtinebolomožné
zabrániť ani poskytnutím okamžitej laickej prvej pomoci a ani poskytnutím odbornej lekárskej pomoci.
Neboli zistené ani iné chorobné zmeny, ktoré by viedli k smrti nebohej.Pri dychovej skúške vykonanej dňa 10.2.2011 o 19,53 hod. nebol u obžalovaného podľa zápisu o
dychovej skúške (č. l. 196) zistený alkohol v dychu.

Zo záznamov o dopravnej nehode zo dňa 11.2.2011 a 26.5.2011 (č. l. 197 až 200) súd zistil, že k
dopravnej nehode došlo dňa 10.2.2011 o 19,30 hod. Vodičom motorového vozidla VW Passat EČ NM
XXX BU bol obžalovaný, u ktorého nezistili alkohol v dychu. Na vozidle došlo k poškodeniu nárazníka,
pravého svetlometu, masky, kapoty a čelného skla.

Podľa zápisníc o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody zo dňa 11.2.2011 a 26.5.2011 (č. l. 201
až 204) k nehode došlo v Trenčíne na ceste I. triedy číslo 61 v km 127,3 na Ul. M.G.R. Štefánika
v blízkosti križovatky s ulicou Pred Poľom. V mieste dopravnej nehody je priamy úsek cesty s troma
jazdnými pruhmi a s povolenou rýchlosťou do 50 km/h. Povrch vozovky je zo živice, v dobrom suchom
neznečistenom stave. Na komunikácii zavada nebola objavená. V čase obhliadky boli nesťažené
poveternostné podmienky. V noci je miesto osvetlené verejným osvetlením a viditeľnosť nie je znížená

poveternostnými podmienkami.

Obec Chocholná-Velčice v správe o povesti zo dňa 14.9.2011 (č. l. 230) obžalovaného hodnotila
pozitívne.

Podľa evidencie priestupkov zo dňa 14.4.2015 (č. l. 799) má obžalovaný evidované 3 priestupky z
oblasti dopravy, v roku za rýchlosť jazdy, v roku 2013 parkovanie na zeleni a v roku 2014 za rýchlosť
jazdy, za čo mu bola uložené pokuta 40 €.

Z kópii lekárskych správ ohľadom zdravotného stavu rodičov obžalovaného založených na č. l. 547 spisu

vyplynulo, že títo trpia viacerými vážnymi zdravotnými problémami.
Z vykonaných a vyhodnotených dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaný spáchal žalovaný skutok
tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohoto rozsudku. Z dôkazov oboznámených na hlavnom
pojednávaní ako svedecké výpovede, záznamy o dopravnej nehode a zápisnice o obhliadke miesta
dopravnej nehody bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že dňa 10.2.2011 v čase o 19,30 hod. sa

stala dopravná nehoda so smrteľným následkom, pri ktorej došlo k usmrteniu dvoch chodkýň, matky s
dcérou. Účastníkom dopravnej nehody bol aj obžalovaný v tom čase riadiaci osobné motorové vozidlo
VW Passat EČ NM XXX BU, ktoré zrazilo chodkyne J. a D. E. v mieste križovania cesty M.R. Štefánika /
cesta I/61 / s ulicou Pred Poľom v Trenčíne, kde bola povolená maximálna rýchlosť 50 km/h.

Podľa znaleckých posudkov z odboru zdravotníctvo obe nebohé chodkyne pri dopravnej nehode utrpeli
poranenia nezlučiteľné so životom /z ktorých najzávažnejšie sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku/ ,
na následky ktorých na mieste dopravnej nehody zomreli. Oba znalecké posudky zhodne potvrdili, že
poranenia zistené u nebohých sú v priamej príčinnej a časovej súvislosti s dopravnou nehodou zo
žalovaného dňa. Súčasne vylúčili spolupôsobenie iných zdravotných faktorov, ktoré by privodili smrť

nebohých.

Na rozdiel od týchto skôr popísaných skutočností, ktoré medzi procesnými stranami neboli sporné, v
priebehu hlavného pojednávania vystala ako najkomplikovanejšia a súčasne najpodstatnejšia okolnosť
potrebná na zistenie viny otázka ustálenia príčiny vzniku dopravnej nehody. Za týmto účelom orgány

činné v trestnom konaní ešte v prípravnom konaní pribrali do konania súdneho znalca Ing. Šuleka,
ktorý dospel k záveru o nesprávnom spôsobe jazdy obžalovaného spočívajúcom v prekročení dovolenej
rýchlosti jazdy minimálne o 45 km/h a oneskorenej reakcii obžalovaného na chodkyne. V rámci svojej
obhajoby predložil obžalovaný súdu po podaní obžaloby znalecký posudok vypracovaní Ing. Pupalom,
ktorý v značnej miere polemizoval so znaleckým posudkom vyšetrovacích orgánov. Nielenže dospel

k nižšej rýchlosti vozidla pred dopravnou nehodou, ktorú stanovil na 65 km/h, ale podľa jeho názoru
príčinou vzniku dopravnej nehody bolo nielen konanie obžalovaného, ktorý okrem prekročenia povolenej
rýchlosti oneskorene reagoval na chodkyne, ale aj konanie chodkýň tak ako je uvedené vyššie.

Z dôvodu neúspešnej snahy súdu odstrániť rozpory medzi oboma znaleckými posudkami, resp.

zmierniť rozdiely medzi nimi, bol na základe uznesenia súdu Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline
vo veci vypracovaný nový tzv. kontrolný znalecký posudok. V ňom sa jeho spracovatelia podľa súdu
vysporiadali so všetkými otázkami, ktoré im boli zadané. Nielenže poukázali na nedostatky skôr v
konaní vypracovaných znaleckých posudkov, ale podľa súdu vierohodne a odborne zodpovedali otázkytýkajúce sa podstatných skutkových okolností prejednávanej dopravnej nehody. Poverený znalec na
hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch znaleckého posudku. Na vysvetlenie uviedol, že pracovali s
tromi variantmi, podľa toho z akých predpokladov vychádzali. Variant A vychádzal z predpokladu, že

obžalovaný reagoval až v čase zrážky a nárazová rýchlosť vozidla bola 75 km/h. Pri tejto možnosti
brali do úvahy aj obranu obžalovaného o prebliknutí kontrolky na palubnej doske vozidla riadeného
obžalovaným. Variant B bol založený na premise, že obžalovaný začal na chodkyne reagovať už pred
zrážkou a intenzívne brzdiť cca 0,1 sekundy pre zrážkou a nárazová rýchlosť vozidla bola 75 km/h.
Variant C je podobný ako variant B s tým rozdielom, že nárazová rýchlosť vozidla bola 95 km/h. V čase

vstupu chodkýň do vozovky bolo vozidlo VW Passat od miesta zrážky 120 až 200 metrov. Obžalovaný
mohol rozpoznať chodkyňu v bielom na vzdialenosť minimálne 50 metrov pred koridorom ich pohybu a
začal na ne reagovať v čase 1,2 sekundy pred zrážkou, kedy bol 28 až 33 metrov pred miestom zrážky.
Pre varianty B a C bolo spoločné, že v ich prípade obžalovaný reagoval na chodkyne vedením vozidla
vľavo a jeho brzdením.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že znalci na podklade skutočností vyplývajúcich zo spisu vychádzali z
nárazovej rýchlosti v rozpätí od 75 km/h do 95 km/h, čomu zodpovedá podľa ich zistení prednárazová
rýchlosť v rozpätí od 75 km/ do 99 km/h, ktorá je v prípade variantu A z dôvodu brzdenia vozidla až
po náraze do chodkýň totožná v jej dolnej hranici s nárazovou rýchlosťou. Pri stanovení minimálnej
nárazovej rýchlosti 75 km/h znalci podľa súdu správne a logicky brali do úvahy najpravdepodobnejšie

miestozrážkyvozidlaVWPassatschodkyňami,mierupoškodeniavozidlaVWPassatarozsahporanení
nebohých chodkýň, ktoré ako jediné predstavujú objektívne merateľné vstupné hodnoty umožňujúce
dospieť k objektívne merateľnému výsledku v podobe nárazovej rýchlosti.

Jedným z najdôležitejších kritérií na stanovenie nárazovej a od nej sa odvíjajúcej prednárazovej

rýchlosti motorového vozidla bolo určenie najpravdepodobnejšieho miesta zrážky vozidla VW Passat
s chodkyňami. V tomto bode sa kontrolný znalecký posudok rozchádzal so znaleckým posudkom Ing.
Pupalu. Vysvetlenie, na základe ktorého znalecký ústav ustálil pravdepodobné miesto zrážky, si osvojil aj
súd ako správne a úplne. Súd považoval za správne úvahy znalcov, ktoré sa opierali o nespochybniteľné
miesta nájdenia stôp ako hrniec, veko hrnca, bunda a igelitka, ako aj miest nájdenia (odhodenia) tiel

nebohých chodkýň, na základe ktorých znalecký ústav predpokladá, že miesto zrážky je od miesta
dopravnej nehody popísaného súdnym znalcom Ing. Púpalom posunuté viac k centru mesta Trenčín,
presnejšie pri jazde v smere z Trenčína na Dubnicu na Váhom na začiatku križovatky ciest Ul. Gen.
M.R. Štefánika a Ulice Pred poľom (str. 60 znaleckého posudku, obrázok 15, čierna trajektória, na č.
l. 618 spisu).

Ako vyplýva z obsahu argumentácie znalca, variant A priebehu nehodového deja vylúčil ako technický
neprijateľný, s čím sa súd stotožnil nielen pre jeho rozpor s výpoveďou svedka Faita jazdiaceho v
protismernom jazdnom pruhu, ale aj s poukazom na znalcom logicky prezentované skutočnosti, vrátane
ním získanej profesionálnej praxe, ktoré svedčia o reakcii obžalovaného na chodkyne ešte pred zrážkou,

s ktorou počítajú varianty B a C. Rozdiel medzi nimi je daný len zistením, či obžalovaný v reakcii na
chodkyne intenzívne brzdil vozidlo nepretržite až po jeho zatavenie do konečnej zadokumentovanej
polohy alebo brzdenie bolo prerušované. V závislosti od zodpovedania tejto otázky bude môcť súd
následne dospieť aj k záveru o najpravdepodobnejšej rýchlosti vozidla obžalovaného tesne pred zrážkou
ako aj v čase nárazu.

Pri ustálení rýchlosti, ktorou sa pohybovalo vozidlo obžalovaného na inkriminovanom úseku cesty
(prednárazová rýchlosť) súd vychádzal nielen zo záverov tzv. kontrolného znaleckého posudku z odboru
dopravy, ale aj na hlavnom pojednávaní oboznámených svedeckých výpovedí. Všetky uvedené dôkazy
sa podľa súdu vzájomne dopĺňali, neodporovali si a pomohli súdu vytvoriť ucelený obraz na seba

nadväzujúcich udalostí tvoriacich priebeh skutkového deja - dopravnej nehody ako aj udalostí, ktoré jej
bezprostredne predchádzali. Ako už bolo skôr uvedené, súd si osvojil v znaleckom posudku preferovaný
predpoklad o brzdení vozidla obžalovaného pred zrážkou s chodkyňami. Skutočnosti zistené z výpovede
svedka M., vodiča autobusu, o zasvietení brzdových svetiel (nie o ich prerušovanom svietení), vrátane
výpovede svedka Faita, vodiča vozidla idúceho v protijazdnom pruhu, ktorý aj na väčšiu vzdialenosť

videl ako svetlá vozidla VW Passat klesli dole, resp. sa na určitú dobu stratili svedčia o neprerušovanom
intenzívnom brzdení vozidla obžalovaným až po zastavenie vozidla do jeho konečnej polohy, čomu
nasvedčuje aj brzdná stopa zistená súdnym znalcom (str. 62 znaleckého posudku, obrázok 16), ale
aj prax vodičov motorových vozidiel prezentovaná znalcom, keď v priebehu trestného konania saani obžalovaný o prerušovanom spôsobe brzdenia nezmienil. Predmetné dôkazy tak korešpondujú s
variantom C predneseným znalcom, čomu zodpovedá rýchlosť vozidla pred nárazom 99 km/h a tomu
zodpovedajúca ustálená nárazová rýchlosť 95 km/h. Na vysvetlenie treba asi už len uviesť, že pri

prerušovanom brzdení vozidla obžalovaného v závislosti od intenzity brzdenia (variant B) znalecký
posudok vychádzal z rozpätia rýchlosti vozidla od 75 km/h do 98 km/h, čomu zodpovedá aj formulácia
na str. 114 znaleckého posudku (č. l. 672 spisu), kde sa výslovne uvádza : „Ak vodič viedol vozidlo
rýchlosťou 99 km/h (variant C)“. Je tak zrejmé, že variantu C možno priradiť najvyššiu ustálenú
prednárazovú rýchlosť 99 km/h.

Obhajoba obžalovaného venovala značnú pozornosť aj prítomnosti nebohých chodkýň na mieste
dopravnej nehode, t.j. napádala fakt, že chodkyne nemali vstúpiť do vozovky, keď videli alebo mali vidieť
prichádzajúce motorové vozidlá, resp. nepokračovať v prechode cez cestu. V tomto bode je podľa súdu
potrebné uvedomiť si niektoré zásadné skutočnosti. V prvom rade je ňou denný čas vzniku dopravnej
nehody. Podľa zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody a svedeckých výpovedí k dopravnej

nehode došlo vo večerných hodinách zimného obdobia, t.j. o 19,30 hod., v čase tmy. V mieste dopravnej
nehody, kde prechádzajú tri jazdné pruhy, je umiestnené verejné osvetlenie, pričom v mieste nebola
viditeľnosť znížená poveternostnými podmienkami. I s prihliadnutím na dané okolnosti podľa znalca
existujúca znížená viditeľnosť chodkyniam v čase ich vstupu do vozovky, keď sa vozidlo od miesta
zrážky nachádzalo vo vzdialenosti cca 120 až 200 metrov, značne sťažila rozpoznať skutočnú rýchlosť

vozidla VW Passat a tým pádom aj možný vznik kolíznej situácie. S najväčšou pravdepodobnosťou
chodkyne situáciu na vozovke pred vstupom na ňu ani počas prechodu cez vozovku nesledovali. Z toho
vyplýva, že chodkyne posúdili vzdialenosť vozidla ako dostatočnú a nepredpokladali jeho skutočnú
rýchlosť. Pri hľadaní odpovede prečo tomu tak mohlo byť bude súd vychádzať z dokazovania zisteného
najpravdepodobnejšieho spôsobu reakcie obžalovaného na chodkyne. Na strane obžalovaného vodiča

podľa súdu prichádzajú pri jeho reakcii na vstup nebohých chodkýň do vozovky, resp. jeho jazdného
pruhu do úvahy dve alternatívy. Prvá alternatíva vychádza z predpokladu, že chodkyne videl a
predpokladal, že nebudú pokračovať v prechode cez cestu. Druhá alternatíva počíta s predpokladom, že
obžalovaný zbadal chodkyne na poslednú chvíľu a nestihol na ne včas reagovať. Pre obe je spoločné,
že vozidlo obžalovaného sa pohybovalo vyššou ako dovolenou rýchlosťou ustálenou na 99 km/h a

obžalovaný oneskorene reagoval na chodkyne. S prihliadnutím na doposiaľ objasnené okolnosti prípadu
sa súd prikláňa k druhej alternatíve, čomu zodpovedajú závery kontrolného znaleckého posudku o
reakcii obžalovaného na chodkyne v čase 1,2 sekundy pred zrážkou a o intenzívnom brzdení vozidla
pred zrážkou v čase cca 0,1 s a tiež výpoveď svedka M. o reflexnej kľučke vozidla obžalovaného a
zasvietení brzdových svetiel vozidla, vrátane skutočností vypovedaných svedkom Faitom ako vodičom

vozidla jazdiaceho v protismernom jazdnom pruhu. Ďalším dôležitým faktom, ktorý vyplynul z výpovedi
všetkých vo veci vypočutých svedkov je, že obžalovaný obiehal ostatné motorové vozidlá jazdiace
rovnakým smerov v ľavom jazdnom pruhu cez pravý jazdný pruh, ktorý ako bolo preukázané sa mení na
obdočovací pruh na Ulicu Pred Polom, a na úrovni ktorej tento jazdný pruh končí. Z pohľadu chodkýň,
ktoré ako konštatoval znalec mali značne sťaženú možnosť odhadnúť skutočnú rýchlosť vozidla, mohli

a mali podľa súdu tieto rozumne predpokladať, že vozidlo obžalovaného bude odbočovať doprava na
Ulicu Pred Polom a preto boli v rozumnom presvedčení, že prechodom cez cestu ho neprinútia k zmene
smeru alebo rýchlosti jazdy. Uvedenému nasvedčujú aj výpovede svedkov M., X. a X. ako ostatných
účastníkov cestnej premávky v inkriminovanom čase a mieste, z ktorých zhodne vyplynulo, že títo viedli
svoje vozidlá na mieste povolenou rýchlosťou a preto včas zbadali chodkyne, a to aj vďaka bielemu

oblečeniujednejznich.Súdusatentopredpokladjavíakologickýdôvodprečochodkynepodľavýpovedí
viacerých svedkov plynule bez zastavenia pokračovali v prechode cez vozovku bez toho, aby sledovali
situáciu na vozovke.

K príčine vzniku dopravnej nehody z pohľadu chovania nebohých chodkýň sa znalec Ústavu súdneho

inžinierstva v Žiline vyjadril, že zistenie či chodkyne prechádzali cez cestu kolmo alebo inak nemalo
vplyv na posúdenie technickej príčiny dopravnej nehody. Za podstatné označil fakt, že ak by sa vozidlo
obžalovaného pohybovalo rýchlosťou 50 km/h, chodkyne by bezpečne prešli cez vozovku bez toho, aby
vozidlo muselo meniť smer jazdy alebo rýchlosť. Chodkyniam, ktoré vozidlu obžalovaného nevytvorili
náhlu prekážku, možno podľa znalca pričítať podiel na vzniku kolíznej situácie len v prípade, ak tieto mali

vdanomúsekupredpokladaťrýchlosťvozidlaod75až99km/h,čojeužaleprávnaotázka.Kuvedenému
súd môže poznamenať len toľko, že hlavným cieľom zákonnej úpravy na úseku dopravy je dosiahnutie
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a tým zabezpečenie ochrany života a zdravia jej účastníkov.
Aby sa uvedený zámer mohol dosiahnuť, je potrebné, aby všetci účastníci cestnej premávky dodržiavalizákonné predpisy. Z uvedeného možno preto vyvodiť záver, že od účastníka cestnej premávky treba
očakávať a predpokladať dodržiavanie predpisov cestnej premávky a nie ich porušovanie. Preto má
súd za to, že v prejednávanom ale ani v inom podobnom prípade nemožno vychádzať z predpokladu

porušenia predpisov iným účastníkom cestnej premávky. Okrem iného z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že chodkyne nemohli predvídať značné prekročenie dovolenej rýchlosti obžalovaným vodičov
a rovnako ani to, že vozidlo obžalovaného bude pokračovať vjazde v smere na Dubnicu nad Váhom.
Prechod cez cestu preto podľa názoru súdu uskutočnili v odôvodnenej dobrej viere, že tým neobmedzia
vodičov vozidiel jazdiacich po Ulici M. R. Štefánika v smere na Dubnicu nad Váhom. Nakoľko s ohľadom

na tieto prijaté závery nebolo povinnosťou nebohých chodkýň predpokladať nepovolenú rýchlosť vozidla
obžalovaného 99 km/h a súd nezistil nepovolený prechod chodkýň cez cestu, nemožno im pričítať podiel
na vzniku kolíznej situácie - dopravnej nehode.

Ani namietaná okolnosť týkajúca sa zisteného množstva alkoholu v krvi z jednej z nebohých chodkýň
nemôže mať v konečnom dôsledku dopad na pričítanie podielu chodkýň na vzniku dopravnej nehody.

Podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva sa jednalo len o ľahkú podnapitosť na jej dolnej
hranici, ktorá ako bolo preukázané zo svedeckých výpovedí nemala žiaden vplyv na rýchlosť a plynulosť
prechodu chodkýň cez vozovku.

Na základe takto vyhodnotených dôkazov súd neuveril obrane obžalovaného, ktorá bola v rozpore

so znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, a ktorý spoločne so zabezpečenými
svedeckými výpoveďami jednoznačne a zhodne svedčí o vine obžalovaného, rovnako ako znalecké
posudky z odboru zdravotníctva. Z týchto dôvodov sa súd plne stotožnil so záverom kontrolného
znaleckého posudku, ktorý za príčinu dopravnej nehody označil nesprávny spôsob jazdy vodiča vozidla
VW Passat spočívajúci v jazde rýchlosťou 99 km/h, teda vyššou ako bola pre daný úsek dovolená (50

km/h), a v oneskorenej reakcii na pohyb chodkýň cez vozovku

Preto súd dospel k záveru, že obžalovaný neprispôsobením rýchlosti vozidla miestnym pomerom a
svojim schopnostiam v mieste, kde bola povolená rýchlosť do 50 km/h vrátane, viedol motorové vozidlo
VW Passat nepovolenou rýchlosťou 99 km/h, následkom čoho spôsobil smrť dvom osobám.

Porušenie povinnosti obžalovaným jazdiť rýchlosťou do 50 km/h súd vyhodnotil ako porušenie dôležitej
povinnosti uloženej podľa zákona, nakoľko ide o nedodržanie povinnosti podľa § 16 ods. 4 zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ktorej porušenie má za preukázaných okolnosti za následok zvýšené
riziko ohrozenia života a zdravia, čím sa zvyšuje miera závažnosti konania obžalovaného.

Súd upozorňuje, že prekročenie povolenej rýchlosti jazdy motorového vozidla v obci skoro o 100 %, sa
s poukazom na § 197 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009Z.z. už považuje za porušenie pravidiel cestnej
premávky závažným spôsobom.

Objasnené skutkové okolnosti nasvedčujú tomu, že obžalovaný konal z vedomej nedbanlivosti, keď
vedel, že porušuje predpisy o cestnej premávke a že ich porušením môže spôsobiť v zákone
predpokladaný následok v podobe smrti človeka. Nakoľko však nemohol predpokladať, že rýchlou
jazdou usmrtí dieťa, osobu mladšiu ako 18 rokov, nemožno mu pričítať spáchanie činu na chránenej
osobe (§ 149 ods. 2 písm. b) v spojení s § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 139 ods. 2 Tr. zákona)

Žalovaným konaním obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane ľudského zdravia.

S poukazom na význam chránených záujmov a spôsobený následok bola závažnosť konania
obžalovaného posúdená vyššia ako nepatrná.

Preto súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného skutku, ktorý kvalifikoval ako prečin
usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §
138 písmeno h) Trestného zákona .

Obžalovaný nebol doteraz súdne trestaný. Priestupkovo bol riešený 3x za priestupky z oblasti dopravy,
v roku 2010 za rýchlosť jazdy, v roku 2013 parkovanie na zeleni a v roku 2014 za rýchlosť jazdy, za čo
mu bola uložené pokuta 40 €. Z miesta bydliska je hodnotený pozitívne.Pri rozhodovaní o treste súd prihliadol najmä na účel trestu, na spôsob spáchania činu a jeho následky,
formu zavinenia, ako aj na pomery obžalovanej a možnosti jej nápravy, ako aj priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti.

Berúc do úvahy jednu poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného podľa § 36 písm. j) Trestného
zákona (vedenie riadneho spôsobu života) bez zistenia priťažujúcej okolnosti, súd upravil zákonnú
trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona (základná sadzba od 2 roky až
5 rokov) s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona a vychádzal z upravenej sadzby 2 roky až 4 roky. Po

zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu dospel súd k
záveru, že u obžalovaného, ktorý nebol doteraz súdne trestaný a preto u neho prevažovali poľahčujúce
okolnosti, sa z pohľadu naplnenia účelu trestu nejedná o kriminálne narušenú osobu, ktorú by bolo
potrebné izolovať od zvyšku spoločnosti výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody. Avšak
s ohľadom na značnú závažnosť spôsobeného nenapraviteľného dvojnásobného následku, vrátane
závažného spôsobu spáchania činu, pri ktorom takmer dvojnásobne prekročil povolenú rýchlosť, je súd

toho názoru, že z pohľadu naplnenia princípu spravodlivosti v podobe generálnej prevencie a morálneho
odsúdenia je potrebné uložiť trest odňatia slobody spojený s jeho reálnym výkonom. S prihliadnutím
na doposiaľ riadny spôsob života obžalovaného, jeho príkladný postoj k hlavnému pojednávaniu, ktorý
nebol zo strany obhajoby zaťažovaný zbytočnými a účelovými obštrukciami, keď sa riadne dostavoval
na nariadené termíny hlavných pojednávaní, nedbanlivostnú formu zavinenia, čas, ktorý uplynul od

spáchania žalovaného činu, počas ktorého súd nezistil spáchanie závažnejšieho protiprávneho konania,
ako aj zdravotného stavu rodičov obžalovaného, ktorí sú odkázaní na jeho starostlivosť, keď podľa § 34
ods. 3 Tr. zákona má trest postihovať iba páchateľa pri čo najmenšom vplyve na ostatnú rodinu a blízke
osoby, ma súd ten názor, že bude postačovať, ak uloží obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej
hranici trestnej sadzby v trvaní 2 roky.

Na výkon uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol vo výkone trestu
odňatia slobody, zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Nakoľko obžalovaný spáchal žalovaný skutok pri vedení motorového vozidla, súd mu súčasne uložil trest

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý mu uložil pri strede zákonného rozpätia v trvaní 5 rokov.

Z dôvodu, že poškodený si nárok na náhradu škody riadne a včas neuplatnil a nakoľko pri rozhodovaní
o tomto nároku je súd viazaný návrhom poškodeného čo do výšky a dôvodov, bol poškodený so svojim
nárokom odkázaný na občianske súdne konanie.

iným z nedbanlivosti spôsobil smrť a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Trenčín do
15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.