Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 27, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709213903
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8709213903.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. M.
XXX, F. Z., práv. zast.: JUDr. Dušan Janči, AK so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, IČO: 42
223 938, proti žalovanému: A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. F. XXX, R. F., práv. zast.: Mgr. Maroš
Ježík, advokát so sídlom Murgašova 86/1, Poprad, IČO: 50 053 167, v konaní o zaplatenie 24.895,44
eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 21C/33/2012-317 zo
dňa 24.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 21.576,05 eur
s úrokom z omeškania, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania vo výške 73,40 % a štátu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške
100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 49.790,88
eur s príslušenstvom titulom pôžičky. Po čiastočnom späťvzatí predmetom konania zostalo zaplatenie

sumy 24.895,44 eur s príslušenstvom. Súd uviedol, že dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
Žalobca svoj nárok odôvodnil uzavretím neformálnej zmluvy o pôžičke a súd sa zaoberal otázkou, či
došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke a k reálnemu odovzdaniu peňazí. Uviedol, že z výpovede žalobcu
vyplýva poskytnutie pôžičky, žalovaný poskytnutie pôžičky popiera. Svedok Z.. P. R. (syn žalobcu)
potvrdil, že videl odovzdávať otca peniaze žalovanému, pričom o výške sumy vedel len z rozprávania
rodičov. Uzavretie zmluvy o pôžičke potvrdil aj svedok N. R. a bývalá manželka žalobcu. Svedok
Q. E. vypovedal, že mal vedomosť o poskytnutí sumy asi 1.500 000 Sk žalobcu žalovanému. Sám

žalovaný sa tým netajil. Osobne žalovaný mu povedal, že mu žalobca požičal peniaze a tieto slúžili
na vyplatenie N. R.. Žalobcova výpoveď a jeho výpoveď v trestnom konaní sa líšili o výške sumy,
pričom v trestnom konaní tvrdil, že pôžička bola vo výške 1.300 000 Sk. Súd uviedol, že v podstatných
veciach sa výpovede žalobcu a svedkov zhodujú, pričom sa jedná o osoby buď priamo zúčastnené pri
uzatváraní pôžičky alebo také, ktoré informácie dostali priamo od žalovaného. Žalovaný nepreukázal,
že by nebola uzavretá zmluva o pôžičke a že by mu zo strany žalobcu neboli odovzdané peniaze.
Žalobca preukázal, že mal dostatok finančných prostriedkov, aby mohol požičať žalovanému. Žalovaný

sa snažil preukázať, že na účel vyplatenia N. R. z firmy peniaze nepotreboval. Okolnosť súvisiaca
s účelom použitia finančných prostriedkov je však pre preukázanie dôvodnosti žaloby len podporná.
Nadštandardné, blízke a priateľské vzťahy žalobcu, žalovaného, ako aj svedkov potvrdili ich výpovede.
Z tohto dôvodu nebolo ničím neštandardným, aby medzi žalobcom a žalovaným nebola spísaná zmluvao pôžičke. Vzhľadom na všetky okolnosti súd uzavrel, že žalobca svoje tvrdenia o existencii zmluvného
vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke preukázal, pôžička bola poskytnutá v októbri 2003. Súd však
žalobu považoval za dôvodnú len do výšky 1.300 000 Sk. Suma 200.000 Sk predstavovala nevyplatené

odmeny žalobcovi a súvisela s pracovnoprávnym vzťahom žalobcu, prípadne s inou dohodou medzi
žalobcomažalovaným.Ideosumu,ktoránebolareálneodovzdanážalobcomžalovanémupriposkytnutí
pôžičky. Súd prvej inštancie uzavrel, že predmetom pôžičky bola suma 1.300 000 Sk, polovica z tejto
sumy predstavuje 21.576,05 eur (druhá polovica pripadá na podiel bývalej manželky žalobcu, ktorá
žalobu zobrala späť - pozn. odvolacieho súdu). Žalovaný sa dostal do omeškania a je povinný platiť aj

úrok z omeškania. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 2 CSP. Po
odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, teda 86,70 % od 13,30 % má žalobca nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 73,40 %.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že
konštatovanie súdu, že žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že pôžičku

neuzavrel a že nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňazí, presahuje rámec zásady voľného hodnotenia
dôkazov, pretože žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal ani len samotnú existenciu
finančnej hotovosti, ktorou mohol disponovať a ktorú mal následne odovzdať žalovanému. V genéze
vzájomných vzťahov žalobcu, žalovaného a svedka R. sa súd nevysporiadal s tým, že spory začal
viesť žalovaný voči žalobcovi, a to tak, že žalovaný podal trestné oznámenie za spreneveru peňazí

žalobcom, kde za toto konanie bol právoplatne odsúdený a až v tomto trestnom konaní žalobca
začal prvýkrát tvrdiť, že časť peňazí z tržieb si ponechal na uspokojenie svojej pôžičky. Okolnosť,
že žalovaný inicioval súdne spory voči žalobcovi, pri hodnotení dôkazov absentuje a preukazuje
účelovosť nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní. Súd sa nezaoberal stanoviskom svedka pána
R. a dôvodmi, ktoré ho viedli k tomu, aby bol prítomný pri údajnej pôžičke. Účasť svedka bola pre

žalovaného neprijateľná aj na zasadnutiach Slovenskej asociácie profesionálnych učiteľov lyžovania
a snowboardingu (SAPUL). Ďalej sa súd nezaoberal ani skutočnosťou, že žalobca do dnešného dňa
neuhradil žalovanému náhradu škody priznanú v rámci odcudzujúceho rozsudku. Bolo vyvrátené, aby
pôžička bola poskytnutá za účelom vyplatenia R. zo spoločnosti. Pôžička je reálny kontrakt, ktorý
vyžaduje preukázanie existencie odovzdania finančnej hotovosti do dispozícii žalovaného s cieľom, aby

žalovaný s ňou nakladal dohodnutým spôsobom. Žalobca od počiatku tvrdí, že dôvodom poskytnutia
pôžičky mala byť tá skutočnosť, že žalovaný mal odkúpiť obchodný podiel pána N. R., na čo potreboval
požičané finančné prostriedky. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na skutkové rozpory, pričom
svedkyňa D. R. uviedla, že peniaze požičiavali v októbri 2003 s tým, že požičaná suma bola vo
výške 1.500 000 Sk v nominálnej hodnote bankoviek 1.000 a 500 Sk a že žalovaný si bankovky

prerátal. Svedkyňa uviedla, že odovzdanie malo prebehnúť počas víkendu. Táto výpoveď je v rozpore s
výpoveďou žalobcu, ktorý uviedol, že peniaze, ktoré odovzdával žalovanému boli pripravené v igelitke,
žalovanýsiichneprepočítaval.Zmluvaoprevodeobchodnéhopodielubolauzavretá03.10.2003,pričom
prvý októbrový víkend pripadol na 04. a 05.10.2003. Ďalší víkend bol svedok R. odcestovaný v Q., cez
víkend 17. a 18.10. sa konalo zasadnutie Rady SAPUL a Dozornej rady SAPUL, cez víkend 25. a 26. sa

konalo Valné zhromaždenie SAPUL. Žiadny ďalší víkend v mesiaci október už nebol, čo preukazuje ďalší
rozpor v tvrdení žalobcu a svedkov. V trestnom konaní žalobca uviedol, že požičal sumu 1.300 000 Sk a
200.000 Sk mali byť dohodnuté odmeny. Už len tieto rozpory v skutkových tvrdeniach žalobcu vzbudzujú
pochybnosti o pravdivosti jeho tvrdení o poskytnutí údajnej pôžičky. Ďalším rozporom je, že syn žalobcu
pri výsluchu uviedol, že odovzdávaná finančná hotovosť bola v bankovkách v nominálnej hodnote 1.000

a 500 Sk a že tieto peniaze prerátal najskôr žalobca a potom aj žalovaný. Všetci svedkovia tvrdili, že
peniaze mali byť použité na vyplatenie obchodného podielu pána R., žalovaný však do súdneho konania
predložil relevantné dôkazy preukazujúce, že vklady pána R. mu boli vyplatené spoločnosťou na jeho
účet a odplata za obchodný podiel bola vyplatená manželkou žalovaného v dohodnutých lehotách a
dohodnutým spôsobom, pretože obchodný podiel odkupovala od pána R. ona sama. Je nelogické, aby si

žalovaný požičiaval peniaze od žalobcu, pretože svedok Q. E. na pojednávaní uviedol, že firma R. veľmi
dobre fungovala. Nebol dôvod, aby si žalovaný z akéhokoľvek dôvodu od žalobcu požičiaval finančné
prostriedky. Žalovaný má za to, že žalobca si poskytnutie pôžičky vymyslel ako súčasť svojej obrany v
trestnej veci. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania. Pôžička mala byť poskytnutá v októbri
2003 a nebolo preukázané, že bola dohodnutá lehota splatnosti do konca roku 2006. Právo na vrátenie

si teda žalobca mal uplatniť do 31.10.2006, žaloba bola podaná až 20.12.2009. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca nesúhlasil s odvolaním, navrhol rozsudok potvrdiť.4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový

stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v
konaní bola preukázaná pôžička žalobcu a jeho vtedajšej manželky žalovanému vo výške 1.300 000 Sk.
Aj keď výpovede o poskytnutí pôžičky sú rôzne ohľadom reálneho vykonania pôžičky o tom z akých súm,
z akých bankoviek suma pozostávala, či boli alebo neboli prepočítané a kde sa to stalo, odvolací súd má
za to, že dostatočným spôsobom bolo preukázané samotné poskytnutie pôžičky, keď toto vyplýva nielen

z výsluchu žalobcu, ale aj z výsluchu ďalších troch svedkov, kedy traja svedkovia boli priamymi svedkami
poskytnutia pôžičky a jeden svedok o tom vedel sprostredkovane od žalovaného. Súd vychádza z
vykonaných dôkazov (najmä výsluchov strán a svedkov) a nemá dôvod neveriť výpovediam svedkov.
Zmluva o pôžičke nemusí byť písomná, v danom prípade neuzavretie písomnej zmluvy mohlo byť
zapríčinené aj preukázaným dobrým vzťahom strán v danom čase. Vzhľadom na plynutie času je
možné pripustiť určité nezrovnalosti vo výpovediach svedkov ohľadom toho, ako presne bola pôžička

poskytnutá. Skutočnosť, že žalobca nepotreboval pôžičku, nesvedčí o tom, že o pôžičku nemal záujem.
V trestnom konaní bolo preukázané to, čo zistil aj súd v tomto konaní, teda že žalobca k poskytnutej
pôžičke pripočítal aj sumu cca 200.000 Sk, na ktoré mal nárok ako na odmenu. Táto suma mu priznaná
nebola, jeho tvrdenia o tom, že bola poskytnutá pôžička však boli dokázané. Takisto nič nie je možné
vyvodzovať z toho, na aký účel bola pôžička poskytovaná. Aj keď žalovaný tvrdí, že nemal dôvod brať

si pôžičku, pretože nekupoval sám obchodný podiel svedka R. a že na takýto účel ani táto pôžička
nemuselabyťpoužitá,dôležitéjeto,čobolovkonanípreukázané,tedažežalovanýsisumu1.300000Sk
od žalobcu požičal. Dokazovanie ohľadom toho, na aký účel bola pôžička poskytovaná a či na tento účel
bola použitá, bolo pre účely tohto konania nadbytočné. Poskytnutie pôžičky nemusí mať bezprostredný
časový súvis s kúpou obchodného podielu (pôžička nemusela byť poskytnutá až po uzavretí zmluvy

o kúpe obchodného podielu). To, že žalobca začal svoje právo uplatňovať až po trestnom oznámení
žalovaného, nesvedčí o tom, že pôžička nebola poskytnutá. Námietka premlčania bola uplatnená až v
odvolacom konaní, teda neskoro (§ 154 CSP). Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP. Potvrdil aj vecne správny výrok o trovách konania, ktorý
zodpovedá výsledku konania.

5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a §
255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorý má proti neúspešnému
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421

ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.