Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. december 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114219150
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114219150.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci navrhovateľky: Q. G.

narodená XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/X, T., zastúpená: 1. Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Námestie SNP
3, Trnava, IČO: 36 857 548, 2. JUDr. Koleničová, advokátka, Paulínska 20, Trnava, proti odporcovi: D.
H., narodený X.X.XXXX, bytom N. XX, L. D., toho času W. F. XX, W. A., zastúpený: JUDr. Daniel Hudák,
Dolný Val 11, Žilina, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 784,47 eur ako náhradu

trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu odporcu JUDr. Daniela Hudáka a to do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručených tunajšiemu súdu dňa 16. 7. 2014 v spojení s upresnením na
pojednávaní dňa domáha určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vedenom
Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor, katastrálne územie T., pozemok parcela registra C,
parcelač.XXXXovýmere22m2,druhpozemku,zastavenéplochyanádvoria,pozemokparcelaregistra
C, parcela č. XXXX/X o výmere 185 m2, ostatné plochy, pozemok, parcela registra C, parcela č. XXXX/
X o výmere 214 m2, ostatné plochy vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1. Návrh odôvodnila tým, že

odporca hrubo porušil dobré mravy tým, že sestru navrhovateľky bezdôvodne opustil, prestal splácať
splátky úveru, čim ohrozil práva na bývanie odporkyne a celej jej blízkej rodiny, vulgárne útočí na sestru
navrhovateľky, najmä preto, že si je vedomý jej psychických problémov, ktoré jej on sám spôsobil.

Odporca s návrhom nesúhlasil, keď ukončenie partnerského vzťahu so sestrou navrhovateľky v roku
2010 a následné uzavretie manželstva nemožno považovať za taký dôvod, kde by došlo k hrubému
porušeniu dobrých mravov. Po skončení vzťahu navrhol odporca sestre navrhovateľky, že prevedie na

ňu rozostavaný rodinný dom s tým, že ona prevezme na seba úver odporcu. Sestra navrhovateľky
sa zaviazala, že bude splácať úver do doby úplného prevzatia úveru. Jednania o dohode neviedli
k podpísaniu dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Odporca podal žalobný návrh,
ktorý sa vedie na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 8C/361/2012 o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Odporca dlhodobo žije v zahraničí a so sestrou navrhovateľky ani jej rodinou sa už
niekoľko rokov osobne nestretol. Zdravotné problémy sestry navrhovateľky nie sú spôsobené odporcom,
resp. nie sú spôsobené tým, že by odporca hrubo porušoval dobré mravy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkýň G. G. a C. E., oboznámením
sa obsahom spisového materiálu najmä návrhom zo dňa 16. 7. 2014, darovacou zmluvou zo dňa
22.10.2008, výpisom z LV č. XXXX/XX, zmluvou o poskytnutí úveru zo dňa 27.4.2009, vkladmi vhotovosti č.l. 19-42, výzvou na vrátenie daru na č.l. 44, podacím lístkom na č.l. 46, potvrdením o
podaní oznámenia zo dňa 19.6.2014, lekárskym nálezom zo dňa 25.5.2014, vyjadrením odporcu z
29.10.2014, výzvou na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva z 19.1.2012, písomnosťou o

zrušení podielového spoluvlastníctva dohodou na č.l. 67, písomnosť o mimosúdnom vyriešení sporu
na č.l.68, dokladom o úhrade splátok výpisom z účtu z 15.6.2009, 17.8.2009, 15.10.2009, 15.12.2009
a 15.1.2010 na č.l. 74-78, rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 40C/115/2014 zo dňa 25.5.2015,
zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 27.4.2009, s obsahom celého spisového
materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že dôvodom na vrátenie daru je, že odporca ohrozil
najzákladnejšie právo rodiny a to právo na bývanie, stratu bydliska, keďže nehnuteľnosť, v ktorej žije
navrhovateľka a jej rodina je založená v súvislosti s úverom, ktorý si zobral, a ktorý nesplácal. Úver
spláca výlučne sestra navrhovateľky z nutnosti. Pričom dohodu o splácaní s odporcom neuzavrela.
Dôvodom na vrátení nie je skutočnosť, že došlo k rozchodu medzi sestrou navrhovateľky a odporcu ale

to, ako sa odporca správal voči sestre navrhovateľky po rozchode, ktorú psychicky vydieral a osočoval,
hoci vedel aké to má na ňu následky a robil tak opakovane, o čom svedčí oznámenie na polícii zo dňa
19.6.2014. Odporca opätovne kontaktoval sestru navrhovateľky, ktorá v dôsledku toho opätovne musela
navštíviť ambulanciu G.. M.. Zo strany odporcu ide o účelové správanie a jeho cieľom je psychicky
zdeptať jej sestru. Sestra navrhovateľky v súvislosti s tým ako sa k nej odporca správal, musela vyhľadať

psychiatrickú ambulanciu.

Navrhovateľka uviedla, že návrh bol podaný z dôvodu hrubého porušovania dobrých mravov tým, že
dochádzalo k psychickému týraniu jej sestry, čo malo vplyv na jej finančnú situáciu ako aj celej rodiny.
Skutočnosť, že odporca sa takto správal k sestre navrhovateľky je potvrdené lekárom. Antidepresíva

začala brať po rozchode s odporcom, kedy v roku 2011 začali výhražné telefonáty. Dôvodom podania
návrhu v roku 2014 bol posledný telefonát odporcu, pri ktorom aj navrhovateľka počula obsah telefonátu,
ani nešlo o vulgarizmy ale o tie vyhrážky, že si má dávať pozor kam chodí, že prichystá o všetko celú
rodinu. Predtým ako sa zoznámila sestra s odporcom nemala žiadne psychické problémy. Dňa 21. 7.
2011 vyzývala odporcu na vrátenie daru. Odporca s navrhovateľkou, ani s jej rodičmi nekomunikoval.

Pozemok, na ktorom postavili dom im darovala, do zálohy išiel aj dom navrhovateľky. Pôžičku splácala
sestra, aby o ten dom neprišli. Neexistovala žiadna dohoda medzi odporcom a sestrou navrhovateľky o
spôsobe splácania. Sestru požiadala o vrátenie daru, táto dar vrátila v roku 2014. Od roku 2008 žije v
Taliansku. O tom, ako sa odporca k sestre správal sa dozvedela od nej. Pravidelne spolu komunikovali
a pravidelne chodieva na Slovensko. Videla ako bola sestra psychicky na dne, bola vždy roztrasená,

nemohla jesť, chodiť do práce. Má zato, že celé to začalo pol-trištvrte roka potom ako sa rozišli. V
súčasnosti má sestra priateľa, s ktorým sa zoznámili v roku 2011. Sestru informovala o tom, že zaslala
odporcovi výzvu na vrátenie daru. Mama navrhovateľky situáciu veľmi zle znášala, má problémy so
srdcom, a keďže sa o tom v rodine rozprávali z dôvodu, že to malo dopad na všetkých, mala zvýšený
tlak. Nikdy sa s odporcom nerozprávala, ani sa nepýtala, či úver spláca alebo nie, mala vždy doklady

od sestry, že to platí ona.

Právny zástupca odporcu uviedol, že odporca zobral predmetný úver na stavbu rodinného domu
na pozemkoch, ktoré sú predmetom tohto konania. Do stavby domu investoval i vlastné finančné
prostriedky v sume 10 000 eur. Bezprostredne po rozchode ponúkol odporca sestre navrhovateľky

dohodu, že jej prenechá svoj podiel na pozemkoch a rozostavanom rodinnom dome s tým, že ona
prevezme splácanie úveru a vybaví si prevzatie tohto úveru, s čím sestra navrhovateľky súhlasila.
Predmetný úver začala sestra navrhovateľky splácať v súlade s dohodou od roku 2010 až do podania
návrhu. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že v prípade uplatnenia práva do záložnej zmluvy, by
navrhovateľka alebo jej rodina prišla o strechu nad hlavou, nakoľko v úverovej zmluve má uzavretú

dohodu o zrážkach zo mzdy. Odporca nepopiera, že sestre navrhovateľky telefonoval, ale popiera, že by
sajejvyhrážalalebojupsychickyvydieral.Volaljejlenkvôliposkytnutiuinformácie,prečonavrhlaodročiť
pojednávanie o vyporiadaní. Len skutočnosti, že odporca opustil domácnosť sestry navrhovateľky a
založil si vlastnú domácnosť, že v súlade s dohodou medzi sestrou navrhovateľky a odporcom splátky
predmetného úveru spláca sestra navrhovateľky, nemožno označiť ako konanie priečiace sa dobrým

mravom. Odporca prestal splácať úver až potom, čo odišiel zo spoločnej domácnosti a po dohode o
splácaní. Navrhovateľka požiadala svoju sestru o vrátenie daru v roku 2014, ktorá jej tento vrátila, avšak
naďalej ho užíva. Výzva na vrátenie daru nie je datovaná, hoci podací lístok je zo dňa 21.7.2011 a táto
nebola nikdy odporcovi doručená.Odporca uviedol, že nikdy sa nikomu nevyhrážal. Od roku 2010 sa nevidel so sestrou navrhovateľky G.
G., s ktorou v roku 2010 nerozišli v dobrom. Od roku 2004 boli pár, sestra navrhovateľky sa neliečila,

nebrala žiadne lieky, antidepresíva. Po rozchode komunikovali po telefóne, SMS-kami, dohadovali sa
čo bude s domom. Niekoľkokrát sa aj dohodli s tým, že bol za to, aby sa to predalo a rozdelilo. Chcela
si dom nechať s tým, že sa dohodli, že bude splácať splátky, a že si prevezme v banke na seba úver a
dom jej daruje. Na tom, že si sestra navrhovateľky dlh prevezme sa ústne dohodli ešte v roku 2010. Asi
v roku 2011, 2012 prestal so sestrou navrhovateľky vôbec komunikovať. O telefonáte, o ktorom hovorila

navrhovateľka vie. Bolo to v deň, kedy bolo pojednávanie na OS Piešťany, keď sa od právnika dozvedel,
že pojednávanie bolo odročené. Volal G. G., chcel od nej vedieť z akého dôvodu to bolo odročené,
nikomu sa nevyhrážal. Hovor trval asi minútu. Nepostrehol nikoho v pozadí pri tom hovore na strane G.
G.. Podali na neho trestné oznámenie. Žiadna výzva na vrátenie daru mu neprišla v roku 2011. Nikto
mu ani v tom období nepovedal, že od neho žiada vrátiť dar. Vtedy riešili pokus o dohodu, že si sestra
navrhovateľky prevezme úver. Súhlasil s tým, že sa to prepíše na jej švagra. V júli 2011 mal bydlisko

L. D. XXX, keby nebol doma, sestra mala plnú moc na preberanie poštových zásielok. G. G. ho nikdy
ani listom, ani SMS-kami nevyzývala, aby úver splácal. O tom, že má vrátiť dar sa dozvedel od svojho
právnika v roku 2014. Rodina navrhovateľky nikdy nebola vyzvaná na uhrádzanie úveru zo strany banky.
Sem tam mu prišlo oznámenie z banky, že je omeškanie s nejakou splátkou a vtedy telefonoval G. G.,
lebo boli dohodnutí, že to bude platiť. Nemá problém platiť úver a posledné mesiace ho začal platiť.

Rozhodnutie v Žiline napadol odvolaním.

Svedkyňa G. G. uviedla, že odporca je jej bývalý priateľ, nemá k nemu žiaden vzťah. Vzťah s odporcom
ukončila vo februári 2010, lebo zistila, že ju podvádza. Rozišli sa v zlom, cez SMS-ky. Naposledy sa
osobne stretla a rozprávala s odporcom v januári 2010. Prvý mesiac po rozchode jej odporca vyvolával

častejšie, písal SMS-ky, potom to prestalo. Predmetom hovorov po rozchode ako aj SMS-iek boli veci
okolo rozostavaného rodinného domu a hypotéky, ktorú si vzal odporca a v súvislosti, s ktorou bol aj
založený dom navrhovateľky, v ktorom žije spolu s mamou a sestrou C.. Odporca sa jej vždy vyhrážal,
že nech platí splátky, inak príde o strechu nad hlavou. Od februára 2010 splátky platila, s platením jej
pomáhala sestra Q. aj ostatná rodina. S odporcom sa nedohodla na tom, že splátky bude platiť. Odporca

jej pri hovoroch hovoril, že je chudera, že si v živote nezaloží rodinu, že on si ide založiť rodinu, nech
sa pozrie na to, ako vyzerá. Intenzívnejšia komunikácia medzi nimi s odporcom bola aj následne, keď
situáciu začali riešiť aj spolu s právnikmi o vyriešení rozostavané rodinného domu, platenie úveru a
podobne. V marci 2014 videla na telefóne české číslo, bola v práci. Sestre Janke hneď povedala, že
asi volá D.. Následne spustil veľký krik. Kričal na ňu „ty pičisko vyjebaná, ako si dovoľuješ odročiť súd v

Piešťanoch, že keď chcem vojnu tak ju budeš mať a nech si dáva pozor kade chodí a kto za ňou chodí“.
Sestra C. všetko počula aj, keď nebol hlasitý odposluch. Do toho prišla aj sestra Q., ktorá sa s nami
išla rozlúčiť, ktorá to tiež počula. Zatiaľ nemá vyjadrenie o priestupku. Potom to celé utíchlo, odporca
už nevolal ani raz. Má vedomosť o tom, že navrhovateľka posielala odporcovi výzvu na vrátenie daru.
Ukázala jej túto písomnosť, predtým ako ju poslala. Toho času aj naďalej platí úver. Mesiac po rozchode

v marci 2010 sa začala liečiť u psychiatra. Na antidepresívach bola približne dva roky. Na kontroly chodí
aj v súčasnosti každé tri, štyri mesiace. V súčasnosti má priateľa, s ktorým nadviazala známosť si v júli
2011. Už po rozchode v telefonátoch jej odporca vulgárne nadával. Jej predstava o dohode s odporcom
bola taká, že ona bude mať rozostavaný rodinný dom a pozemok pod ním, zmluvou upravia vzťah tak,
že sa zaväzuje úver dosplácať, avšak úver nemohla prevziať, nakoľko nesplnila podmienku ako dlžník

pre banku. Odporca s tým nesúhlasil. Odporca chcel, aby si úver prepísala na seba. A v takom prípade
by súhlasil s tým, že rozostavaný rodinný dom aj pozemok by bol jej, ešte k tomu požadoval nejakú
hotovosť. V roku 2012 prebiehali vzájomné kontakty s odporcom, kedy sa dohadovali o možnej dohode.
Myslí, že v roku 2013 a 2014 už komunikácia s odporcom ohľadom možnej dohody nebola.

Svedkyňa C. E. uviedla, že v kontakte s odporcom bola naposledy v januári, februári 2010, keď
odchádzalpracovnedoTalianska.OdporcabolpočasvzťahusjejsestrouMáriouveľmipríjemný,bolako
ich brat. Od rozchodu prestal odporca platiť úver, začal vyvolávať, písať SMS-ky, vulgárne sa vyjadroval
v SMS-kách. Vyjadroval sa tak, že mu je v podstate jedno, keď prídu o strechu nad hlavou. V roku 2014
bola svedkom toho, že v práci zazvonil sestrin telefón, volalo české číslo. Sestra G. povedala, že to bude

asi D.. Nevedela komunikovať, začala sa triasť, mala slzy v očiach, zdvihla telefón. Počula z telefónu ako
odporca strašne kričal, vulgárne sa vyjadroval na adresu G., svedkom toho bola aj sestra Q.. Odporca
kričal do telefónu „Ty pičisko vyjebaná, keď chceš mať vojnu tak ju budeš mať, ako si si mohla dovoliť
odročiť pojednávanie v Piešťanoch, dávaj si pozor kam chodíš a kto za tebou chodí.“ Z toho dôvodu bolidať aj oznámenie na polícii, lebo sa boja o jej život. Potom už komunikovali len cez právnikov. Sestra
G. platí splátky úveru. Potom ako sa rozišli jej odporca písal, vyvolával, vulgárne sa vyjadroval, že on
platiť nebude. Z toho dôvodu musela začať platiť G. úver, aby ich nevysťahovali z domu. Rodičia to zle

znášali, mama je z toho veľmi unavená, začalo jej kolabovať srdce. Žiadna dohoda medzi sestrou G. a
odporcom nebola možná. Vie o tom, že odporca požadoval, aby úver zobrala na seba sestra G., avšak z
finančných dôvodov dlh nemohla sestra prevziať. Má vedomosť o tom, že manžel svedkyne bol v banke,
ale prevzatie dlhu nebolo možné.

V konaní súd zistil, že dňa 22. 10. 2008 uzavreli a dňa 5. 11. 2008 podpísali navrhovateľka ako darca a
odporca a G. G. ako obdarovaní, W. G. a G. G. ako oprávnení z vecného bremena, darovaciu zmluvu
a zmluvu o zrušení vecného bremena, ktorou navrhovateľka darovala odporcovi a G. G. každému
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie
T., parcela č. XXXX a na nej garáž vo výmere 22 m2, zastavené plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/
X o výmere 185 m2, ostatné plochy, parcela č. XXXX/X o výmere 214 m2, ostatné plochy. Odporca

je zapísaný ako vlastník nehnuteľností na LV č. XXXX parcela č. XXXX o výmere 22 m2, zastavené
plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X o výmere 185 m2, ostatné plochy, parcela č. XXXX/X o výmere
214 m2, ostatné plochy, garáž postavená na parcele č. XXXX o výmere 22 m2 zastavené plochy a
nádvoria, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1. Dňa 27. 4. 2009 uzavrel odporca ako dlžník zmluvu
o poskytnutí úveru č. 104414 s Československou obchodnou bankou, a.s. ako veriteľom, ktorou sa mu

veriteľ zaviazal poskytnúť úver vo výške 32 500 eur na výstavbu nehnuteľnosti rozostavaný rodinný
dom bez súp. čísla stavaný na parcele č. XXXX/X a č. XXXX/X. Dlžník sa zaviazal úver splácať formou
anuitných splátok vo výške 247,12 eur mesačne a zároveň sa s veriteľom dohodol na zrážkach zo
mzdy. Dňa 27. 4. 2009 uzavrel Q. G. ako záložca, D. H. ako dlžník a Československá obchodná
banka, a.s. ako záložný veriteľ zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorou bolo

zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam rodinný dom súp. č. XXXX na parcele č. XXXX, garáž
bez súp. č. na parcele č. XXXX, parcela č. XXXX zastavané plochy a nádvorie o výmere 66 m2,
parcela č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, parcela č. XXXX/X zastavané plochy
a nádvorie o výmere 115 m2 zapísané na LV č. XXX na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa
vyplývajúcich zo zmluvy o poskytnutí úveru č. 104414. Výzvou na vrátenie daru založenou na č.l. 44

vyzvala navrhovateľka odporcu na vrátenie daru v zmysle darovacej zmluvy zo dňa 22. 10. 2008,
podpísanej dňa 5. 11. 2008, z dôvodu, že odporca opustil jej sestru, pretože nadviazal intímny vzťah
s inou ženou, v dôsledku čoho sa jej sestra psychicky zrútila, prestal splácať úver, ktorý spláca
sestra G. aby banka neprikročila k sankciám, k realizácii záložného práva, čo by predstavovalo stratu
strechy nad hlavou celej rodiny. Z podacieho lístka zo dňa 21. 7. 2011 vyplýva, že navrhovateľka

odovzdala na poštovú prepravu písomnosť pre odporcu na adrese L. D. XXX. Výzvou zo dňa 19.
1. 2012 vyzval odporca sestru navrhovateľky na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva (vrátenie
rozostavaného rodinného domu) a ponúkol jej jeho spoluvlastnícky podiel za kúpnu cenu 20 000 eur.
Listom sestry navrhovateľky (JUDr. Mária Jezerská právna zástupkyňa) doručeného odporcovi (právny
zástupca JUDr. Jozef Bičan) dňa 15. 2. 2012, táto navrhla, že odkúpi podiel odporcu vo veľkosti 1

na nehnuteľnostiach v zmysle darovacej zmluvy za 4000 eur, zabezpečí prevzatie úveru odporcu (A.
E. - švagrom G. G.). Z návrhu Dohody o mimosúdnom vyriešení sporu ....2014 vyplýva, že G. G.
súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam ako aj s prikázaním nehnuteľností
(vrátene rozostavaného rodinného domu) do jej výlučného vlastnícva, zaväzuje sa, že bude splácať
úver odporcu zo dňa 27. 4. 2009. Dňa 27. 3. 2014 oznámila G. G. na Okresnom riaditeľstve PZ Trnava

priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustil odporca tým, že dňa 25. 3. 2014
jej telefonoval, vulgárne vynadal „Ty pičisko vyjebaná, že čo so dovoľuje odročiť súd a že keď chce
vojnu, tak ju bude mať, nech si dáva pozor kade chodí a kto za ňou chodí“. Z potvrdenia G.. H. M. zo
dňa 29. 5. 2014 vyplýva, že G. G. bola od februára 2010 cca 2 roky ambulantne psychiatricky liečená
pre reaktívnu depresívne-úzkostnú poruchu. Ťažkostiam predchádzal rozchod s priateľom, s ktorým

plánovali spoločnú budúcnosť, začali stavať dom. Lieky neužíva, stav je v rámci možnosti stabilizovaný.
Pretrváva len problém v komunikácii s expriateľom, po stretnutí s ním nastupuje znovu chvenie, úzkosť,
pokles nálady. Z vkladov G. G. vyplýva, že v dňoch 19. 2. 2010, 15. 7. 2010, 28. 9. 2010, 14. 1. 2011,
18. 2. 2011, 18. 3. 2011, 11. 5. 2011, 14. 6. 2011, 3. 8. 2011, 6. 9. 2011, 4. 10. 2011, 25. 11. 2011, 23.
12. 2011, 2. 3. 2012, 13. 6. 2012, 12. 7. 2012, 30. 7. 2012, 23. 8. 2012, 4. 10. 2012, 29. 10. 2012, 27.

11. 2012, 20. 12. 2012, 23. 1. 2013, 28. 1. 2013, 25. 2. 2013, 21. 3. 2013, 6. 5. 2013, 21. 5. 2013, 21.
6. 2013, 1. 8. 2013, 21. 8. 2013, 26. 8. 2013, 17. 9. 2013, 21. 10. 2013, 20. 11. 2013 23. 1. 2014, 6. 3.
2014, 1. 4. 2013, 23. 5. 2014, 24. 6. 2014 vykonala úhradu splátky úveru. Z výpisu odporcu vedeného v
ČSOB, a.s. vyplýva, že dňa 17. 8. 2009, 15. 10. 2009, 15. 12. 2009, 15. 1. 2010 boli odporcom vykonanésplátky úveru. Z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 40C/115/2014-152 zo dňa 25. 5. 2015 vyplýva,
že D. H. ako odporca bol zaviazaný zaplatiť G. G. sumu 6790 eur s príslušenstvom titulom vydania
bezdôvodného obohatenia (celkovo 24 splátok zaplatených v období od 12. 7. 2012 - 23. 5. 2014). Vec

nie je toho času právoplatne skončená. Z odôvodnenia vyplýva, že súd nemal preukázanú existencii
dohody uzavretej medzi účastníkmi konania o splácaní úveru navrhovateľkou.

Podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem.

Súd má za to, že navrhovateľka má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, keď existuje aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty medzi navrhovateľkou a odporcom, ktorý by bol ohrozením právneho postavenia navrhovateľky,
a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť. Súd si však ako predbežnú otázku musel

vyriešiťotázku,čisúsplnenépodmienkynavráteniedaru,častinehnuteľnosti,kuktorejsanavrhovateľka
domáha určenia vlastníckeho práva.
Podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa
obdarovaný správa k nemu, alebo členom rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podľa ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom
rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe
navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Za členov rodiny darcu treba považovať predovšetkým manžela, rodičov a deti spravidla tiež ostatných

príbuzných v priamom rade (predkov a potomkov), ako aj súrodencov a výnimočne aj ďalšie osoby
v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu
(R88/1998).

Vrátenie daru je jednostranným právnym úkonom, ktorého forma nie je stanovená. Darcovi vzniká

právo domáhať sa vrátenia daru až vtedy, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho
rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na
vrátenie daru je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom správaní, ktoré možno
kvalifikovať za hrubé porušenie dobrých mravov, teda musí ísť o značnú intenzitu alebo sústavnosť
v porušovaní dobrých mravov, a to v akomkoľvek časovom odstupe od právneho úkonu darovania.

Ide o osobitné právo darcu, ktoré jeho smrťou zaniká. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z
darovania zanikne okamžikom, keď dôjde prejav vôle k obdarovanému. K zániku tohto vzťahu dochádza
na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému za splnenia podmienok § 630
Občianskeho zákonníka. Ide v podstate o zvláštny prípad odstúpenia od zmluvy. Právny vzťah sa
ruší od počiatku a účastníci konania sú si povinní vrátiť všetko, čo na základe darovania získali,

resp. čo získal obdarovaný. K zániku darovacieho vzťahu citovaného ustanovenia dochádza na
základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach a) hrubého porušovania dobrých mravov
správaním sa obdarovaného voči darcovi, alebo členom jeho rodiny a b) jednostranného právneho
úkonu adresovaného obdarovanému. Teda predpokladom úspešného uplatnenia takéhoto práva darcu
na vrátenie daru, nie je len akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, alebo len samotná

jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu,
možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo
porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá
povinnosť vyplýva buď z právnych noriem (napr. Zákona o rodine) alebo zo zmluvného vzťahu (lex
contractus), pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu.

Dobré mravy nie sú zákonom definované, ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky,
pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Pojem „dobré mravy“ Občiansky zákonník
nedefinuje, nakoľko podlieha spoločenskému vývoju a treba ich posudzovať vždy individuálne. Vo
všeobecnosti ide o pravidlá morálneho charakteru, ako vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné

rešpektovanie. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy závisí od konkrétnych okolností
každého jednotlivého prípadu a patrí sudcovi. Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného
nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom vrátenia daru je len také správanie
obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubéporušenie dobrých mravov. Toto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne, nestačí len
subjektívny pocit a úsudok darcu. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické
násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci a pod. Nie je možné považovať správania sa

jedného účastníka k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím
konaním takéto správanie vyvoláva. V takom prípade len všeobecne možno konštatovať, že ide o ich
spôsob komunikácie.

V konkrétnom prípade bolo potrebné zistiť, či správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé

porušovanie dobrých mravov, ale vzhľadom na princíp vzájomnosti. To znamená, že je potrebné brať do
úvahy a zhodnotiť aj správanie sa darcu (navrhovateľky), prípadne člena jeho rodiny (svedkyne G. G.),
zistiť či sa tento sám prípadne nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi.

Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých mravov, ešte
nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie

daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu
možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, t.j. také správanie sa, ktoré s ohľadom na
všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri
posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie
dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy

a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore
s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného
voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať
vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať
ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú

komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať
ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa
obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu.

Bežné partnerské rozchody nemožno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ani samotné

porušenie dohodnutých zmluvných podmienok nemožno automaticky stotožňovať s porušením dobrých
mravovhrubýmspôsobom,leboztakéhotoporušeniavyplývajúúčastníkomprávaapovinnostiupravené
konkrétnymi ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Okrem toho v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého darca

sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny
tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy, treba rozlišovať medzi porušením právnej povinnosti (t.j.
povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti) a správaním hrubo
porušujúcimdobrémravy,podktorýmmožnorozumieťpravidlomorálnehocharakteruvšeobecneplatné,
ktorým sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Účelom

ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka nie je postihnúť porušenie právnych povinností, ktorých
splnenia, resp. nárokov zo zodpovednosti za nesplnenie sa možno domáhať inými prostriedkami právnej
ochrany, ale umožniť vyvodenie zodpovednosti za porušenie morálnych pravidiel správania ako súhrnu
určitých etických a kultúrnych noriem spoločnosti, ktoré sú uznávané všeobecne.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistiť, že navrhovateľka ako darca, sa nemôže úspešne
domáhať vrátenia daru, nakoľko v konaní nepreukázala, že by sa odporca ako obdarovaný správal
voči nej, voči jej rodine, najmä sestre G. G., mame, spôsobom, ktorý možno hodnotiť ako hrubo
porušujúci dobré mravy. V prvom rade súd skúmal a musel sa vysporiadať s tým, či navrhovateľka
preukázala, že do dispozičnej sféry odporcu sa dostala výzva navrhovateľky na vrátenie daru. Ohľadom

tejto skutočnosti súd vychádzal z podacieho lístka zo dňa 21. 7. 2011, v ktorom bol ako adresát
označený odporca. Odporca síce poprel doručenie výzvy na vrátenie daru, avšak zároveň uviedol, že
jeho sestra mala splnomocnenie na preberanie poštových zásielok, keďže pracoval v zahraničí. Súd
vychádzal z vyjadrenia odporcu, ktorý iným spôsobom okrem vlastného tvrdenia nepreukázal, že na
adrese označenej navrhovateľkou sa dňa 21. 7. 2011 nezdržiaval, a teda mal za to, že sestra odporcu

mu doručenú poštovú zásielku ako splnomocnená osoba skutočne odovzdala a teda sa dostala do
dispozičnej sféry odporcu. Navrhovateľka výzvu na vrátenie daru odôvodnila tým, že odporca opustil
jej sestru, pretože nadviazal intímny vzťah s inou ženou, v dôsledku čoho sa jej sestra psychicky
zrútila, prestal splácať úver, ktorý spláca sestra G., aby banka neprikročila k sankciám, k realizáciizáložného práva, čo by predstavovalo stratu strechy nad hlavou celej rodiny. V žalobnom návrhu
ďalej navrhovateľka uviedla, že odporca na jej sestru vulgárne útočí, konkrétne telefonicky dňa 25.
3. 2014 jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej o čom vykonala oznámenie o priestupku na polícii

dňa 27. 3. 2014. Pričom však v súvislosti s konaním odporcu popísaným v súvislosti s telefonátom
odporcu jej sestre G. G. dňa 25. 3. 2014, navrhovateľka nepreukázala doručenie výzvy na vrátenie
daru do dispozičnej sféry odporcu v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide
o správanie sa odporcu a jeho konanie označené navrhovateľkou ako konanie v rozpore s dobrými
mravmi odôvodňujúce ňou požadovaného vrátenie daru a to konkrétne, že sestru navrhovateľky G.

G. bezdôvodne opustil, že na ňu vulgárne útočí, že je spôsobil psychické problémy súd sa týmto
tvrdením nestotožnil. V konaní mal preukázané, že sestra navrhovateľky a odporca ukončili svoj
vzťah vo februári 2010, keď sa rozišli v zlom, pričom naposledy sa osobne stretli v januári 2010.
Ukončenie vzťahu čo aj po viacerých rokoch, a aj zo strany jedného z partnerov nemožno považovať
za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď v partnerských vzťahoch je možným vyústením rozchod,
ak partneri už v budúcnosti nechcú naďalej tvoriť pár. Ďalej má súd preukázané, že síce partnerský

vzťah odporcu a G. G. bol vo februári 2010 ukončený, avšak aj po ukončení ich partnerského vzťahu
zostali medzi nimi nevyriešené majetkové otázky dotýkajúce sa predovšetkým vlastníckeho práva k
rozostavanému rodinnému domu stavanému na pozemkoch, ktoré sú predmetom tohto konania, ktoré
darovala navrhovateľka odporcu ako aj G. G. darovacou zmluvou v roku 2008. A práve rozdielne
predstavy oboch o riešení sporných majetkových otázok, aj neschopnosť sa dohodnúť od roku 2010,

ako aj následok uvedeného prebiehajúce súdne spory na Okresnom súd Piešťany sp. zn. 8C/361/2012
(o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva), na Okresnom súde Žilina sp. zn. 10C/115/2014,
ako aj tento prebiehajúci spor, jednoznačne mali a majú vplyv na ich vzájomné vzťahy ako aj spôsob
ich komunikácie a v neposlednom rade ovplyvňujú záujmy navrhovateľky a jej rodiny. Situáciu ohľadom
riešenia nevyriešených majetkových otázok medzi odporcom a G. G. ovplyvňuje aj skutočnosť, že v

súvislosti s výstavbou ich rodinného domu na darovaných pozemkoch navrhovateľkou, si odporca zobral
dňa 27. 4. 2009 úver s dobou splácania 20 rokov, ale predovšetkým skutočnosť, že navrhovateľka ako
záložca uzavrela dňa 27. 4. 2009 záložnú zmluvu, ktorou bol založený rodinný dom s. č. 1902 postavený
na parcele č. XXXX, garáž bez s. č. ako aj pozemky všetko zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie
T., keď v založenom rodinnom dome žije G. G. a rodičia, na zabezpečenie pohľadávky voči odporcovi v

súvislosti s úverom výstavbu rodinného domu. Súd má preukázané, že od rozchodu G. G. a odporcu za
účasti aj ich právnych zástupcov prebiehali mimosúdne rokovania, čo má súd preukázané výpoveďou
účastníkovkonaniaakoajlistinnýmidokladmi,ktorévšakneboliúspešné,apretotítonaďalejvedúsúdne
konania. Pričom ich vzájomná komunikácia ohľadom uvedeného neprebiehala osobne, ale písomne,
telefonicky a prostredníctvom smsiek. Zainteresovaní do riešenia ich majetkových vzťahov boli aj ďalšie

osoby a to napr. manžel svedkyne C. E., ktorý mal tiež záujem na seba prevziať dlh odporcu na jeho
úvere, avšak uvedené sa nemohlo uskutočniť, keďže tento nespĺňal podmienky banky, rovnako ako aj G.
G.. Z uvedeného má súd preukázané, že v komunikácia medzi odporcom a G. G. po rozchode sa týkala
vyriešenia si sporných majetkových otázok. Súd nepovažoval za preukázané, že psychické problémy,
kvôli ktorým G. G. navštevovala psychiatrickú ambulanciu G.. M. zapríčinil odporca svojím správaním

sa voči G. G. a teda súd nepovažoval ani za preukázané, že uvedené chovanie odporcu bolo v rozpore
s dobrými mravmi.

Odporca nemal vo vzťahu k navrhovateľke právnu ani zmluvnú povinnosť, ktorú by zanedbal. Je
pravdou, že podľa čl. 4 základných zásad Zákona o rodine všetci členovia rodiny majú povinnosť

vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a
kultúrnej úrovne rodiny, avšak súd dáva do pozornosti, že uvedená zásada sa viaže k rodine založenej
manželstvom ako základnej bunke spoločnosti (čl. 2).

Pokiaľ ide o skutočnosť, že odporca mal porušiť dobré mravy tým, že prestal po rozchode splácať

úver s tým sa súd nestotožnil, keď aj prípadné nesplácanie úveru dlžníkom nemožno považovať za
konanie v rozpore s dobrými mravmi. V konaní nebolo potrebné zisťovať či medzi odporcom a G.
G. existovala dohoda o tom, že táto bude namiesto odporcu splácať úver. Súd má preukázané, že
úver splácala G. G. a nie odporca, a to výpoveďami účastníkom konania, svedkyne G. G., listinnými
dokladmi, rozsudkom Okresného súdu Žilina. Jedine odporca je v zmysle úverovej zmluvy zo dňa 27.

4. 2009 ako dlžník povinný úver splácať a nesie zodpovednosť v prípade nesplácania úveru. Je síce
pravdou, že nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky, vrátane rodinného domu sú zaťažené záložným
právom na zabezpečenie pohľadávky veriteľa v zmysle úverovej zmluvy, avšak realizácii záložného
práva predchádzajúce kroky veriteľa za účelom plnenia si povinností dlžníka, napr. formou dohodyo zrážkach zo mzdy a podobne. G. G., ktorá platila splátky úveru za odporcu, podľa jej tvrdenia z
donútenia, využila svoje právo a ich zaplatenia sa voči odporcovi domáhala súdnou cestou, keď
v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka nie je postihnúť porušenie právnych povinností,

ktorých splnenia sa možno inými prostriedkami právnej ochrany. Navrhovateľka v konaní nepreukázala
žiadnym spôsobom, že by odporca bol G. G. vyzvaný na platenie splátok úveru, naopak z vykonaného
dokazovaniavyplynulo,okremtoho,žeúverodporcusplácala,žejednýmbodomzmožnejdohodymedzi
odporcom a G. G. mal byť jej záväzok, že prevezme úver odporcu. Pričom sa o tom mala s odporcom
dohodnúť telefonicky (v zmysle listu zo dňa 14. 2. 2012 na č.l. 67). Ďalej v konaní nepreukázala,

že by banka ako veriteľ realizovala akékoľvek kroky smerujúce k výkonu záložného práva v zmysle
záložnej zmluvy. K uvedenému súdu ešte poukazuje na to, že právny úkon nie je urobený slobodne
(nedostatok slobody vôle), ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka,
alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom môže
byť priame fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka. Pri fyzickom donútení je vôľa konajúceho
účastníka nahradená vôľou donucovateľa. Bezprávna (protiprávna) vyhrážka je psychické donútenie

takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u
konajúceho účastníka. Psychické donútenie sa stotožňuje z bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva
neplatnosťprávnehoúkonulenvprípade,keďjeprotiprávne,atedasavynucujeniečo,čotaktonemožno
vynucovať. Aj hrozba trestným stíhaním, ktoré by bolo v podstate oprávnené, ak by sa takouto hrozbou
chcelo dosiahnuť uzavretie zmluvy, je bezprávnou vyhrážkou a predmetná zmluva by bola neplatná.

Ďalej musí bezprávna vyhrážka vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, pričom treba
optimalizovať vzťah medzi okolnosťami vyvolávajúcimi dôvodnú obavu a subjektom, ktorý je pod ich
tlakom. A nakoniec musí byť bezprávna vyhrážka adresná, to znamená, že smeruje voči tomu, na kom
sa právny úkon vynucuje. Vo vzťahu k splácaniu úveru G. G. nebola bezprávna vyhrážka preukázaná.

Priestupkové konanie týkajúce sa obsahu telefonátu zo dňa 25. 3. 2014 nebolo ukončené. Svedkyne v
konaní aj navrhovateľka zhodne uvádzali obsah vyjadrenia odporcu pre G. G. v telefonickej rozhovore,
avšak odporca uvedené poprel. Pokiaľ ide o svedkyne a navrhovateľku jedná sa o sestry, ktoré ako
blízke osoby a minimálne G. G., má záujem na kladnom vyriešení tohto sporu. A teda súd nepovažoval
tvrdenie svedkyne C. E. za vieryhodné, pričom aj svedkyne uviedli, že hovor dňa 25. 3. 2014 nebol na

hlasitý odposluch a teda ani navrhovateľka nebola účastníkom telefonického hovoru. Jedine G. G. a
odporca boli priamymi aktérmi hovoru. Okrem vyjadrenia sa odporcu voči G. G. v telefonáte dňa 25. 3.
2014, ktoré navrhovateľka subjektívne vyhodnotila ako vyhrážanie sa odporcu navrhovateľke, iné podľa
vyjadrenia svedkyne G. G. a to, že „nech platí úver, inak príde o strechu nad hlavou“, súd nepovažol za
vyhrážanie sa, resp. psychický nátlak. Obsah vyjadrenia z hovoru zo dňa 25. 3. 2014 súd nepovažoval

za preukázanú a teda nemal preukázanú hrozbu ublíženia na zdraví. Ani navrhovateľa ani svedkyňa G.
G. v konaní netvrdili, že okrem telefonátu zo dňa 25. 3. 2014 by sa bol odporca rovnakým spôsobom
vyjadroval kedykoľvek predtým ani potom na adresu G. G.. Naopak z dokazovania vyplynulo, že po
hovore zo dňa 25. 3. 204 odporca s G. G. nekomunikoval. Uvedené podľa názoru súdu nedosahuje taký
stupeňintenzity,ktorýbyodôvodňovalsprávanieodporuakoporušeniedobrýchmravov.Vkonanínebolo

taktiež preukázané, že zhoršený zdravotný stav matky navrhovateľky by spôsobilo správanie sa odporcu
voči G. G.. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že síce navrhovateľka aj svedkyňa C. E. sa vyjadrovali o
tom akým spôsobom komunikoval odporca s G. G., avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tieto
neboli nikdy osobne prítomné vzájomnej komunikácii odporcu a G. G. a informácie uvádzané v konaní
o komunikácie mali sprostredkované od G. G., ktorá sa osobne naposledy stretla s odporcom v januára

2010. Ďalej má súd preukázané, že potom ako sa odporca s G. G. rozišli t. j. od februára 2010 ku dňu
rozhodovania súdu nebolo voči odporcovi, okrem oznámenia priestupku v súvislosti s telefonátom zo
dňa 25. 3. 2014, začaté iné priestupkové konanie, resp. podané trestné oznámenie, v súvislosti s jeho
správaním sa voči G. G., prípadne inému členovi rodiny navrhovateľky.

Podľa článku 31 Európskej sociálnej charty Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej
republiky č. 273/2009 Z.z. (za Slovenskú republiku bola charta podpísaná 18. novembra 1999),
Právo na bývanie, na zabezpečenie účinného výkonu práva na bývanie sa zmluvné strany zaväzujú
prijať opatrenia určené na: 1. podporu prístupu k bývaniu na primeranej úrovni, 2. predchádzanie
bezdomovstvu a jeho zníženie s cieľom jeho postupného odstránenia, 3. sprístupnenie ceny bývania

tým, ktorí sú bez dostatočných zdrojov.Podľa ustanovenia článku 8 odseku l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných práv
a slobôd, publikovaného pod č. 209/1992 Zb., každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a
rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Tvrdenienavrhovateľky,žeodporcasvojímsprávaním,vsúvislostisktorýmžiadavráteniedaru,ohrozuje
právo na bývanie navrhovateľky a členov jej rodiny, v konaní nebolo preukázané, keď súd má za to, že
v prípade odporcu sa nejedná o konanie, ktorým by hrubým spôsobom porušoval dobré mravy, a teda
ani neohrozil právo na bývanie, na ktoré navrhovateľka poukazovala.

Súd uvedomujúc si morálny aspekt vzťahu medzi procesnými stranami uvádza, že i pre prípad extrémne
záporného vývinu vzťahu medzi nimi a z toho vyplývajúcich subjektívnych pocitov navrhovateľky,
tieto skutočnosti pre právne hodnotenie stavu veci nie sú relevantné. Na základe vyššie uvedeného
teda súd vyhodnotil, že správanie sa odporcu ako obdarovaného nenieslo v čase rozhodnom, teda v
čase vyhlásenia navrhovateľky na vrátenie daru, resp. ku dňu rozhodovania súdu znaky vyžadované

na vrátenie daru zákonom, teda že by svojím konaním vo vzťahu k navrhovateľke, resp. k členom
jej rodiny hrubo porušoval dobré mravy v intenzite, ktorá je porovnateľná napr. s fyzickým násilím,
hrubými urážkami, či neposkytnutím pomoci vyplývajúcej z právnych noriem alebo zmluvného vzťahu,
nepreukázala, že by k zhoršeniu vzťahov nedošlo vzájomne, ale len z dôvodu správania sa odporcu.
Predkladaná lekárska správa o zdravotnom stave G. G. síce preukázala zhoršenie zdravotného stavu

G. G. (sestry) pred rokom 2011, kedy o vrátenie daru požiadala, avšak predmetné nemožno pripísať na
ťarchu odporcu v súvislosti s rozchodom s G. G., resp. jeho správaním sa, keď podľa vyjadrenia G. G.
sa s odporcom rozišla cez sms-ku z dôvodu jeho nevery. Lekárska správa o zdravotnom stave matky
navrhovateľky nebola predložená.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav súd návrh zamietol, keď
mal za to, že síce navrhovateľka mala na požadovanom určení naliehavý právny záujem, avšak neboli
splnené kumulatívne podmienky v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, t.j. podmienky
na vrátenie daru odporcom ako obdarovaným, čo si súd musel vyriešil ako predbežnú otázku, preto súd
návrh ako nedôvodný zamietol.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím
navrhovateľky, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového
materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľka vo svojom návrhu bola povinná v zmysle ust. §
79 ods. 1 Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a

ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a
označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd uzavrel, že nebolo potrebné
nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania ( § 120
ods. 1,4 O.s.p.), existencia ďalších dôkazov v konaní nevyplynula najavo, a to ani z priebehu konania
ani zo samotného návrhu navrhovateľa. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými

navrhovateľkou. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné
pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné
nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania ( § 120 ods.
1,4 O.s.p.).

Podľa ustanovenia § 137 Občianskeho zákonníka trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov
a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.Podľa ustanovenia § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd
vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
keď odporca mal v konaní celkový úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania ako náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 784,47 eur
za 6 úkonov právnej pomoci
príprava a prevzatie zo dňa 3. 10. 2014 (JUDr. Jozef Bičan)

písomné podanie na súd zo dňa 29. 10. 2014 (JUDr. Jozef Bičan)
účasť na pojednávaní dňa 12. 2. 2015 (JUDr. Jozef Bičan)
účasť na pojednávaní dňa 28. 4. 2015 (JUDr. Jozef Bičan) účasť na pojednávaní dňa 10. 9. 2015 (JUDr.
Daniel Hudák) účasť na pojednávaní dňa 1. 12. 2015 (JUDr. Daniel Hudák)
6 x á 61,81 eur, 2 x á 8,04 eur, 4 x á 8,39 eur, náhrada straty času za účasť na pojednávaní dňa 12.
2. 2015 cesta Trenčín - Trnava a späť 4 polhodiny, dňa 28. 4. 2015 cesta Trenčín - Trnava a späť 4

polhodiny, dňa 10. 9. 2015 cesta Žilina - Trnava a späť 6 polhodín, dňa 1. 12. 2015 cesta Žilina - Trnava
a späť 6 polhodín x á 13,98 eur v zmysle ustanovení § 10 ods. 1, § 13a, § 15, § 16 ods. 3, ods. 4, §
17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z; cestovné za použitie motorového vozidla EČ TN 155DJ v zmysle §
16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z, zákona č. 283/2002 Z. z., Opatrenia MPSVaR č. 181/2008 Z. z. za
účasť na pojednávaní dňa 12. 2. 2015 cesta Trenčín - Trnava a späť/ 1 x 150 km x 0,183 € + náhrada

za pohonné hmoty 7,7l/100 km x 150 km x 1,192 eur, za účasť na pojednávaní dňa 27. 4. 2015 cesta
Trenčín - Trnava a späť/ 1 x 150 km x 0,183 € + náhrada za pohonné hmoty 7,7l/100 km x 150 km x
1,36 eur. Celkovo súd vyčíslil a priznal odmenu vo výške 784,47 eur (6x61,81 eur + 2x8,04 eur + 4 x
8,39 eur + 20 x 13,98 eur + 41,21 + 43,16 eur), uložil podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu JUDr. Danielovi Hudákovi.

Právny zástupca odporcu nepredložil doklad o tom, že motorové vozidlo zn. Škoda Rapid Spaceback,
za ktoré sú uplatnil náhradu cestovného za účasť na pojednávaní dňa 10. 9. 2015 a dňa 1. 12. 2015 patrí
právnemu zástupcovi JUDr. Danielovi Hudákovi, a preto súd nepriznal požadovanú náhradu cestového
(amortizácia a cena za pohonné hmoty).

Právny zástupca odporcu nepredložil doklad o tom, že motorové vozidlo zn. BMW, za ktoré si uplatnil
náhradu cestovného odporca za účasť na pojednávaní dňa 12. 2. 2015, dňa 27. 4. 2015, dňa 10. 9.
2015 a dňa 1. 12. 2015 patrí odporcovi, a preto súd nepriznal požadovanú náhradu cestového vo výške
583,75 eur (amortizácia a cena za pohonné hmoty).

Podľa ustanovenia § 7 ods. 4 zákona č. 282/2002 Z. z. v platnom znení náhrada za spotrebované
pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby
pohonných látok (ďalej len "spotreba") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla
alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz"), ods. 5

cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá
súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len "doklad o kúpe"). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej
látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom
preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa
použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom

Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad").

Pokiaľ ide o cenu za pohonné hmoty, právny zástupca odporcu nepredložil doklad o ich zakúpení zo
dňa 12. 2. 2015 a žiadal priznať cenu 1,19 eur za liter. Súd mal preukázanú cenu pohonných hmôt
zverejnených na www.statistics.sk /Štatistický úrad SR/ za deň 12. 2. 2015 v sume 1,192 eur za liter /

B 95/, z ktorej vychádzal. Pokiaľ ide o cenu za pohonné hmoty, právny zástupca odporcu nepredložil
doklad o ich zakúpení zo dňa 27. 4. 2015 a žiadal priznať cenu 1,36 eur za liter. Súd mal preukázanú
cenu pohonných hmôt zverejnených na www.statistics.sk /Štatistický úrad SR/ za deň 27. 4. 2015 v
sume 1,36 eur za liter /B 95/, z ktorej vychádzal.

Poučenie:Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.