Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/68/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114203290
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7114203290.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v spore žalobcu: T. U., nar. XX.X.XXXX,

bytom v W., W. námestie 2, zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Špirkom, so sídlom v Košiciach,
Floriánska 19, proti žalovanému: O. P., nar. XX.X.XXXX, bytom v W., P. XX, zastúpeného advokátom
JUDr. Igorom Milichovským, so sídlom v Košiciach, Krmanova 14, o zaplatenie 49.000 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 49 000 EUR spolu s 5,5% ročným úrokom z
omeškania od 17.5.2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania vedeného pred súdom prvej inštancie
v celom rozsahu.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudošlousúdudňa6.2.2014domáhalvočižalovanémuzaplateniasumy49.000eurs
9,5%úrokmizomeškaniaod17.5.2013dozaplatenia,titulomnevrátenejpôžičkyposkytnutejnazáklade
Zmluvy o pôžičke zo 16.3.2013. Podaním zo dňa 3.3.2014 upresnil petit žaloby v časti uplatneného
príslušenstva tak, že požadoval úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne; v súlade s ust. § 172 ods. 6

OSP súd o podaní osobitne nerozhodol a vo veci vydal platobný rozkaz podľa takto upraveného návrhu.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Žalobca vo svojom žalobnom návrhu skutkovo nárok vymedzil tak, že poskytol na základe Zmluvy
o pôžičke zo 16.3.2013 žalovanému bezúročnú pôžičku vo výške 49.000 eur splatnú 16.5.2013, a
že napriek uplynutiu splatnosti pôžičky a viacerým urgenciám zo žalovanej sumy nič nezaplatil. K

žalobnému návrhu pripojil zmluvu o pôžičke.

4. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal dňa 11.8.2014 odpor, v ktorom
uviedol, že predmetná zmluva o pôžičke bola ním podpísaná až 7.5.2013, pričom žalobca do nej rukou
dopísal viaceré ustanovenia, a preto mal pochybnosti o platnosti tohto právneho úkonu. Tieto tvrdenia
dokazuje kópia zmluvy o pôžičke, kde v článku 2 v bode 2.1.1. žalobca na konci vety rukou dopísal
„ktoré mu boli poskytnuté a prevzaté dňa 16.03.2013“, čo je však v rozpore s bodom 5.1. tejto zmluvy,

kde sa veriteľ (žalobca) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (žalovanému) celú sumu pôžičky určenej v bode
3.1. zmluvy v hotovosti dňa 16.3.2013, t.j. poskytnutie pôžičky sa v čase podpisu zmluvy (16.3.2013)
ešte len predpokladá. V zmysle predloženej zmluvy mu žalobca neposkytol žiadne plnenie, t.j. žiadnupôžičku, t.j. nedal mu žiadne peniaze, a preto mu nemôže byť ani povinný niečo vrátiť. Preto považoval
návrh za nedôvodný a žiadal žalobu zamietnuť.

5. Žalobca k odporu vo svojom písomnom podaní z 3.10.2014 poukázal na to, že žalobca
uniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní opodstatnenosti uplatneného nároku, preto podal
zamietavé stanovisko k odporu a odôvodnil ho tým, že preukázal oprávnenosť požadovať zaplatenie
dlžnej sumy od žalovaného titulom nevrátenia pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy o pôžičke zo
16.3.2013 vo výške 49.000 eur splatnej 16.5.2013. Uviedol, že je nepochybné, že napriek uplynutiu

splatnosti pôžičky a viacerým urgenciám zo strany žalobcu dodnes žalovaný zo žalovanej sumy nič
nezaplatil. Považoval odpor žalovaného za zjavnú obštrukciu na oddialenie splnenia svojej povinnosti,
pričom poprel neskoršie podpísanie zmluvy o pôžičke žalovaným, čo však nič nemení na jej platnosti a
povinnosti dlh uhradiť. Tvrdenia žalovaného považoval za klamstvo o tom, že žalobca mu nič neposkytol,
čo dosvedčuje overenie podpisu na zmluve priamo žalovaným.

6. Vo veci bol vypočutý žalobca, na základe podaného návrhu na zabezpečenie dôkazu, dňa 6.2.2015,
pričom žalobca uviedol, že so žalovaným sa pozná ešte zo základnej školy. Okrem toho spolu hrali tiež
futbal a na prelome rokov 2012 a 2013, konkrétne na Silvestra sa vrátil z Írska a začiatkom roku 2013
mali stretnutie zo základnej školy, kedy sa stretol aj so žalovaným. Z tohto stretnutia ešte išli domov
ku žalovanému, kedy ho žalovaný požiadal o prvú pôžičku, konkrétne vo výške 1.000 eur. Pôžičku

žalovanému poskytol a žalovaný mu ju vrátil asi do 2 týždňov spolu so symbolickým úrokom 50 €.
Podobné poskytnutie pôžičky sa uskutočnilo ešte 2 až 3 krát a koncom februára žalovaný prišiel za ním
s požiadavkou na poskytnutie pôžičky vo výške 50.000 eur, zrejme domnievajúc sa, že si v Írsku zarobil
veľa peňazí. Povedal mu, že peniaze potrebuje na kúpu nehnuteľnosti, konkrétne na zaplatenie zálohy
domu v dedine L., na základe čoho mu povedal, že skúsi peniaze dať dokopy, pričom začiatkom marca

zohnal 49.000 eur. Peniaze mal získať takým spôsobom, že 25.000 eur vedel zohnať od svokry svojej
mamy, ďalších 10.000 eur vedel zohnať z účtu svokry svojej mamy a od manžela svojej mamy si dokázal
vypožičať 11.000 eur a zvyšných 3.000 eur by išlo výlučne z jeho finančných prostriedkov. Na základe
toho sa dohodli na konečnej sume 49.000 eur a dohodli sa, že dojednanú pôžičku vyplatí žalovanému v
troch splátkach, ktorých presné dátumy si nepamätal, avšak vyplývajú z pripojených dokladov, konkrétne

išloopoukázaniečiastky25.000eurzúčtumaminejsvokry,neskôrbolopoukázaných10.000eur,pričom
išlo o prostriedky maminej svokry prostredníctvom vkladu na účet žalovaného, t.j. z toho istého účtu
a posledná časť pôžičky predstavovala sumu 14.000 eur, ktorá bola vyplatená v hotovosti, a z ktorej
11.000 eur mu poskytol manžel jeho mamy, pán P. P.. Spísala sa aj zmluva o pôžičke, ktorú pripravil
žalovaný, a ktorú doplnil on, pričom bola podpísaná 16.3.2013 na konečnú sumu 49.000 eur. Vyššie

uvedeným spôsobom odovzdal žalovanému tiež peniaze. Časť peňazí išla teda na účet žalovaného,
pričom žalovaný mu číslo svojho účtu oznámil, a časť peňazí, ako už spomenul, dostal žalovaný v
hotovosti, pričom vyplatenie tejto čiastky v hotovosti sa uskutočnilo presne v ten deň, keď žalovanému
bolo poukázaných 10.000 eur na účet. Odovzdanie čiastky 14.000 eur sa uskutočnilo v aute medzi ním
a žalovaným, pričom nik iný v tej dobe prítomný pri tomto odovzdávaní nebol. Taktiež pri poskytnutí

sumy 14.000 eur sa nevystavil žiaden doklad, pretože si ho ani nepýtal od žalovaného. Súčasne sa
dohodli, že žalovaný mu pôžičku vráti do dvoch mesiacov bezúročne. Neskôr sa dozvedel od ďalšieho
kamaráta Y. W., že aj od neho si žalovaný požičal nejaké peniaze, konkrétne 11.000 eur, a to im
začalo byť podozrivé, všetky okolnosti poskytnutých peňažných prostriedkov, na základe čoho požiadal
žalovaného, aby zmluvu, ktorú už dňa 16.3.2013 uzatvorili, dali ešte potvrdiť u notára, čo sa konkrétne

udialo dňa 7.5.2013. Napriek tomu, že viac krát vyzýval žalovaného na vrátenie poskytnutej pôžičky,
za ktorým účelom sa tiež opakovane stretli, do dnešného dňa mu žalovaný peniaze nevrátil. Pretože
podľa jeho vedomostí žalovaný nevrátil poskytnuté peňažné prostriedky ani Y. W., rozhodli sa s Y. W.,
že podajú na žalovaného trestné oznámenie. Mal tiež vedomosť o tom, že žalobu na súd o vrátenie
pôžičky si voči žalovanému podal tiež Y. W.. Na otázku súdu, aby žalobca uviedol, prečo do zmluvy

bol uvedený dátum 16.3.2013, keď peňažné prostriedky z pôžičky boli poskytované v rôznom časovom
období, žalobca uviedol: „Trvám na tom, čo som povedal a tento dátum sme uviedli len tak, aby proste
sme pro forma stanovili nejaký dátum. Je pravdou, že tento dátum nezodpovedal tomu skutkovému
stavu, pretože k dátumu 16.3.2013 v reáli bolo poskytnutých zatiaľ iba 25.000 eur. K tomu vyplňovaniu
zmluvy uvádzam, že je pravdou, tak ako som povedal, zmluva už bola pripravená, ja som rukou písaný

text doplnil do zmluvy, je to moje písmo. Zrejme dátum napísal žalovaný, myslím si, že nejde o to isté
písmo. Taký mám pocit, že to písal žalovaný a potom, čo sme zmluvu vyplnili v dvoch vyhotoveniach,
takým istým identickým spôsobom, jedno vyhotovenie som obdržal ja a druhé obdržal žalovaný.“7. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 26.5.2015 uviedol, že so žalobcom sa
pozná od malička, chodili tiež spolu na základnú školu. Určitú dobu sa nevideli a neskôr až v roku 2013
sa začali stretávať na prelome mesiacov marec - apríl 2013 v súvislosti s tým, že kupoval rodinný dom v

blízkosti Šale a potreboval peniaze. Preto oslovil žalobcu, či by mu vedel poskytnúť pôžičku, konkrétne
okolo 35.000 eur. Žalobca mu vtedy povedal, že on osobne peniaze nemá, ale pokúsi sa ich zohnať. Na
základe toho sa následne stretli, pri ktorom stretnutí mu žalobca povedal, že peniaze zohnal, konkrétne
25.000 eur od pani K.. Už v tej dobe mal poznatok o tom, že pani K. mala byť budúcou svokrou jeho
matky a súčasne mu žalobca garantoval, že peniaze budú pripísané v najbližší pracovný deň na jeho

účet, ktorého číslo mu medzitým oznámil. Tak sa aj udialo. Na jeho účet mu prišla peňažná čiastka vo
výške 25.000 eur, pričom v súvislosti s touto peňažnou pôžičkou sa so žalobcom dohodol, že peniaze
budú vrátené do konca apríla. Asi o týždeň neskôr, zrejme v polovici marca roku 2013 opätovne vyhľadal
žalobcu a požiadal ho o poskytnutie ďalších 10.000 eur, ktoré potreboval zaplatiť ako zálohu na dom.
Žalobca mu povedal, že sa spýta, na základe čoho si dohodli ďalšie stretnutie, na ktorom mu žalobca
už oznámil, že sa mu peniaze podarilo zohnať takým spôsobom, že pani K. 10.000 eur vyberie zo

svojho účtu zo Slovenskej sporiteľne a takýmto spôsobom mu pôžička bude poskytnutá. To sa aj udialo
- boli u pani K. spolu so žalobcom, ktorú odviezli do Slovenskej sporiteľne, pani K. zrejme zo svojho
účtu vybrala 10.000 eur, pani K. následne odviezli a so žalobcom sa dohodli, že 10.000 eur vráti do
apríla roku 2013. Kto mu fyzicky odovzdal sumu 10.000 eur nevedel uviesť, pretože si na to presne
nepamätal. Súčasne uviedol, že ohľadne týchto peňažných prostriedkov s pani K. nejednal vôbec, a

že jednal výlučne so žalobcom. Na otázku súdu, aby uviedol, v súvislosti s poskytnutou peňažnou
čiastkou 25.000 eur a 10.000 eur, s kým uzatvoril zmluvu o pôžičke na tieto peňažné čiastky, žalovaný
uviedol: „Keďže išlo o peňažné prostriedky od pani K. mám za to, že som uzatvoril zmluvu o pôžičke
práve s pani K..“ Následne, keďže nedokázal stihnúť vrátenie poskytnutej pôžičky do konca apríla, so
žalobcom sa dohodli, že bude vypracovaná príslušná zmluva, ktorej text pripravil a stiahol z internetu,

takto pripravenú zmluvu vytlačil a bez toho, aby bola ešte doplnená a podpísaná, spolu so žalobcom
s ňou išli k notárovi. Pred notárom ju podpísali a všetko sa to udialo dňa 7.5.2013. Na základe toho
tvrdil, že išlo o bianko zmluvu, ktorá následne bola doplnená rukou o ďalšie údaje, tak ako zo zmluvy
vyplývajú, konkrétne žalobcom. Na otázku súdu, aby uviedol, prečo pripravil nevyplnenú zmluvu, či mu
neboli známe údaje v súvislosti s pripravenou zmluvou o pôžičke, či nevedel kto je veriteľom a podobne,

žalovaný uviedol: „Tak samozrejme vedel som, že veriteľom je žalobca, že poskytuje sa taká a taká
pôžička. Naozaj si už nespomínam, prečo som tieto údaje do zmluvy neuviedol hneď na začiatku.“
Na otázku súdu, aby uviedol, či mu boli poskytnuté ešte nejaké iné peňažné prostriedky, uviedol, že
žiadna iná čiastka mu poskytnutá nebola, na základe čoho nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že
mu mal poskytnúť 14.000 eur, konkrétne v hotovosti s poukazom na to, že žalobca sám priznal, že o

tom doklad nemá. Taktiež uviedol, že nie je pravdivý údaj vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke, že peňažné
prostriedky mali byť poskytnuté dňa 7.5.2013 s poukazom na to, že v máji neboli poskytnuté žiadne
peňažné prostriedky. Ďalej uviedol, že celú finančnú hotovosť vrátil, konkrétne peniaze odovzdal U. P.
za prítomnosti I. V., pričom sa to malo udiať koncom júla 2013. Konkrétne pánovi P. odovzdal 45.000
eur, pričom odovzdávaniu peňazí predchádzali udalosti - vyhrážka otca žalobcu, na základe čoho sa

zdôveril svojim kamarátom o tomto probléme a oni mu povedali, že v súvislosti s vrátením peňazí sa má
obrátiť na pána P., ktorý to vybaví. Na základe toho sa stretol s pánom P., ktorý mu povedal, že vedel
by to vybaviť, avšak to nebude zadarmo. Na základe toho sa dohodli, že odklad splatnosti pôžičky mu
zabezpečí a na základe toho P. zaplatí navyše okolo 5.000 až 10.000 eur. Na otázku súdu, aby uviedol,
z akého dôvodu jednal so žalobcom aj pokiaľ ide o dojednanie odkladu splatnosti pôžičky, žalovaný

uviedol: „Presne z toho dôvodu, že žalobcu som stále považoval za akéhosi sprostredkovateľa zmluvy.“

8. Žalobca vo svojej doplňujúcej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 26.5.2015 uviedol, že disponuje
originálom dokladu preukazujúcim, v akej minimálnej čiastke bola žalovanému poskytnutá pôžička,
konkrétne ide o potvrdenie o vklade hotovosti na účet žalovaného vo výške 10.000 eur, ktorému

predchádzal výber peňažnej čiastky 5.000 eur a ďalšej peňažnej čiastky 5.000 eur z účtu pani K., ktorý
bol medzitým zrealizovaný, pričom sa to udialo dňa 26.3.2013, kedy spolu so žalovaným išiel do Tatra
banky a peňažná čiastka bola vložená na účet žalovaného, na základe čoho mu žalovaný predmetný
doklad o vklade odovzdal, pričom doklad mal slúžiť pre neho na to, aby mal akýkoľvek doklad o tom, že
takáto čiastka bola žalovanému poskytnutá. K výberu čiastky z účtu pani K. upresnil, že v ten istý deň

ako bol realizovaný vklad čiastky 10.000 eur na účet žalovaného, došlo predtým k výberu tejto čiastky
osobne pani K., pri ktorom výbere bol tiež prítomný, a to zo Slovenskej sporiteľne, pričom žalovaný v
tej dobe zostal sedieť v aute. Peniaze po ich výbere mu pani K. odovzdala, potom odišla a teda nie je
pravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že ju ešte niekde odviezli. Na základe toho finančnú čiastku 10.000eur odovzdal priamo žalovanému. Tiež uviedol, že v súvislosti s tvrdenou pôžičkou sa považoval za
priameho veriteľa nie iba za sprostredkovateľa pôžičky.

9. Žalovaný k doplňujúcej účastníckej výpovedi uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že
by s ním žalobca bol v Tatra banke pri vklade peňažnej čiastky 10.000 eur na jeho účet, pričom dôvodil,
že v Tatra banke bol sám. Súčasne potvrdil, že neskôr, možno na druhý, alebo o 2 dni neskôr odovzdal
spomínaný doklad o vklade žalobcovi za účelom, aby mal nejaký doklad.

10. Svedkyňa pani V. K. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní konaného dňa 4.3.2016 uviedla,
že žalobcu pozná, je to jej nevlastný vnuk jej syna P. P.. Pána žalovaného spoznala práve cez žalobcu
v súvislosti s peňažnou pôžičkou. K predmetnej veci, s ktorou ju oboznámil jej syn P. P., vedela uviesť
toľko, že v marci 2013 ju žalobca požiadal, či by nevedela žalovanému poskytnúť pôžičku, konkrétne
25.000 eur, pričom jej súčasne ozrejmil, že predtým žalovanému poskytol menšie pôžičky, ktoré mu
žalovaný vrátil. Tvrdila, že žalobca mal v podstate robiť akéhosi sprostredkovateľa pri tejto pôžičke,

mal všetko zabezpečovať. Na základe toho v marci 2013 z jej účtu bola čiastka 25.000 eur prevedená
na účet žalovaného. Na otázku súdu, aby uviedla, či 25.000 eur poskytla titulom pôžičky žalobcovi
alebo žalovanému, svedkyňa uviedla: „Tak ako som povedala, ja som túto pôžičku poskytla O. P..“ Ďalej
uviedla, že v tom istom mesiaci ju žalobca požiadal o ďalšie peňažné prostriedky, konkrétne 10.000
eur, či by ich bola schopná ešte poskytnúť žalovanému titulom pôžičky, s čím súhlasila a na základe

toho išli všetci traja, čiže ona, žalobca a žalovaný do banky - Slovenskej sporiteľne a z jej účtu boli
prevedené X x 5.000 eur, čiže spolu 10.000 eur ako peňažné prostriedky na účet O. P.. Na upresnenie
na dotaz súdu, aby uviedla, komu poskytla pôžičku v tomto prípade, svedkyňa uviedla: „Pôžičku som
poskytla O. P..“ Ďalej na otázku súdu, aby uviedla, či jednala osobne s O. P. ohľadne ďalších podmienok
pôžičky, ako bolo dojednané splácanie pôžičky, svedkyňa uviedla: „Tak tieto podmienky už dojednával

žalobca, on to vlastne všetko aj zabezpečoval, sprostredkoval, čiže ja som jednala na základe môjho
vnuka takýmto spôsobom. Viem, že tieto poskytnuté peniaze mal postupne splácať. Bolo to naviazané
aj na úver, ktorý si bral, takže potom takým spôsobom mohol tieto peniaze aj postupne vrátiť.“ Súčasne
potvrdila, že peniaze vrátené neboli. Nevedela sa vyjadriť k otázke, či P. P. poznal žalovaného, a či bol
s ním v kontakte. Na otázku, aby vysvetlila, ako je možné, že žalobca si uplatňuje žalobou vrátenie

peňažnej čiastky titulom pôžičky tvrdiac, že pôžičku poskytol on, uviedla: „No tak peňažné prostriedky
som poskytla titulom pôžičky ja O. P.. Na tom trvám.“

11. Svedok N.. P. P. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 24.5.2016 uviedol,
že žalobcu pozná, je to syn jeho manželky; so žalovaným sa viac krát stretol, a to práve v súvislosti

s pôžičkami, ktoré mu žalobca poskytol. Tiež mal vedomosť o tom, že žalovaný je bývalý spolužiak
žalobcu a vedel, čo je predmetom konania. Podotkol, že aj v dobe, keď sa dojednávala pôžička a aj
v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so žalobcom, keďže žalobca je synom jeho manželky. Od
žalobcu mal vedomosť o tom, že po školskom stretnutí sa stretli žalobca a žalovaný, rozprávali sa o
budúcnosti a žalovaný spomenul žalobcovi, že bude kupovať dom, a či by v tejto súvislosti mu nemohol

poskytnúť finančnú hotovosť, ktorú by mu vrátil asi do 2 mesiacov. Tiež sa mali rozprávať o budúcom
podnikateľskom zámere, ktorý chceli spoločne rozbehnúť a podobne. V súvislosti s poskytnutím
finančných prostriedkov mal od žalobcu vedomosť o tom, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku
vo výške 49.000 eur, ktorú vyskladal tak, že časť peňazí mu poskytla pani V. K. - jeho matka, časť
peňazí poskytol žalobcovi on osobne a zvyšnú časť doskladal do tejto pôžičky žalobca z vlastných

zdrojov. Prvá čiastka 25.000 eur išla teda z prevodu účtu jeho matky na účet žalovaného, ďalšia čiastka
10.000 eur predstavovala 2 krát výber po 5.000 eur z účtu jeho matky s následným vkladom na účet
žalovaného a čiastka 11.000 eur bola poskytnutá z jeho finančných zdrojov a ako posledná čiastka
3.000 eur predstavovala finančné zdroje žalobcu. Pre vysvetlenie, na základe čoho on poskytol 11.000
eur žalobcovi, uviedol, že žalovaný žiadal žalobcu o poskytnutie ďalších 14.000 eur a v tejto súvislosti

žalobcovi povedal, že disponuje a vie poskytnúť iba čiastku 11.000 eur, ktoré mal v hotovosti k dispozícii
v súvislosti s plánovanou rekonštrukciou bytu. Sľúbených 11.000 eur odovzdal v hotovosti žalobcovi,
následne žalobca si dohodol stretnutie so žalovaným a peniaze mu mal odovzdať pri tomto stretnutí s
tým, že on osobne pri odovzdávaní čiastky 11.000 eur prítomný nebol a ani sa nezúčastnil žiadnych
konkrétnych stretnutí. Taktiež nebol prítomný pri konkrétnych výberoch z účtu jeho matky a ani pri

vkladoch na účet žalovaného. Pokiaľ mal poznatky o predmetných pôžičkách, rozprával sa o tom so
žalobcom, takže vedel sa k tomu vyjadriť na základe toho, že takéto poznatky získal priamo od žalobcu.
V súvislosti s čiastkou 35.000 eur uviedol, že táto čiastka predstavovala sumu z dedičstva, a že od matky
mal sľúbené, že tieto finančné prostriedky by mu vedela poskytnúť na spomínanú rekonštrukciu bytu,avšak keď prišla požiadavka od žalovaného na poskytnutie pôžičky, s mamou sa dohodli, že 35.000
eur sa žalovanému zatiaľ poskytne na pôžičku a jeho požiadavka použiť tieto peňažné prostriedky na
rekonštrukciu bude doriešená neskôr. Tiež sa vyjadril k predchádzajúcej výpovedi svedkyne, s ktorou

bol oboznámený žalobcom s reakciou, že bol v šoku z toho, akým spôsobom svedkyňa vypovedala,
pričom si nevedel vysvetliť, na základe čoho uviedla, že ona tieto peňažné čiastky požičala žalovanému.
Tiež mal vedomosť o tom, že s predmetnou pôžičkou sa viedlo tiež nejaké vyšetrovanie, avšak on sa v
trestnej veci nezúčastnil žiadnym spôsobom. Mal za to, že pokiaľ peňažné prostriedky boli poukazované
žalovanému, išlo o pôžičku pre žalovaného, pričom takýto poznatok má priamo od žalobcu a takýto

poznatok vyplýva tiež z realizovaných výberov a vkladov. Tiež mal vedomosť o tom, že medzi žalobcom
a žalovaným bola spísaná písomná zmluva o pôžičke, pričom sa domnieval, že bola dátumovaná k
marcu 2013 a tiež mal vedomosť o tom, že podpisy na zmluve boli úradne overené až v máji 2013, a že
v zmluve je uvedená čiastka 49.000 eur, pričom zmluvu videl. Tvrdil, že už v tej dobe, keď zmluva bola
predložená na notársky úrad na overenie, všetky údaje boli do zmluvy dopísané. Na otázku zástupcu
žalobcu, aby uviedol, či sa rozprával s pani K. o pôžičke, uviedol, že jeho mama mu stále tvrdila, že

peniaze len O. P. poslala, tú prvú časť, tých 25.000 eur, pri tom druhom výbere, keď sa vyberalo 2 krát
po 5.000 eur, jeho mama sa prvý krát stretla a spoznala žalovaného. Potvrdil, že všetky poznatky o
podmienkach dojednávanej pôžičky mal od žalobcu.

12. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu K.: L.-XXX/NKA-PZ-VY-XXXX - zo zápisnice o výsluchu svedka

O. P. (poškodeného) z 20.10.2016 súd zistil, že menovaný v predmetnej trestnej veci ako svedok uviedol,
že v období marca 2013 potreboval požičať finančnú hotovosť na zálohu na kúpu domu v obci L., a že
tieto finančné prostriedky si požičal od svojich vtedajších kamarátov zo základnej školy Y. W. m. a T.
U.. T. U. mu požičal 35.000 €, boli ústne dohodnutí bez akejkoľvek dokumentácie, že mu vráti 49.000
€. Finančné prostriedky mu poskytli koncom marca začiatkom apríla 2013 a boli dohodnutí na vrátení

pôžičkydokoncaapríla2013stým,žefinančnéprostriedkymalmaťzhypotékynarodinnýdomvobciL..
Nakoľko sa hypotéka posunula, svojim veriteľom T. U. a Y. W. navrhol spísať zmluvu o pôžičke overenú
notárom, aby mali kamaráti nejaký doklad v rukách o tom, že mu tieto finančné prostriedky požičali, a
že on ich chcel vrátiť. Zmluva o pôžičke bola podpísaná niekedy začiatkom mája 2013, presný dátum si
nepamätal a ústne sa dohodli, že peniaze vráti do nejakých dvoch týždňov. Keďže úver nebol vybavený

do tohto termínu, nemal peniaze na vrátenie. Zo zápisnice o výsluchu svedka O. P. (poškodeného) zo
6.9.2016 súd zistil, že menovaný uviedol, že v roku 2013 v marci potreboval peniaze na vyplatenie
zálohy na kúpu domu v obci L.. Peniaze mal mať z hypotéky, ale táto sa časovo posunula, potreboval
peniaze na zálohu, a preto oslovil svojich bývalých spolužiakov T. U., Y. W., oboch z Košíc, dohodli sa
na pôžičke, T. U. mu požičal sumu 35.000 € a Y. W. mu požičal sumu 8.000 €, bez spísania papierov,

pretože si verili. Peniaze mal vrátiť do apríla 2013, ale ani do vtedy sa nepodarilo hypotéku vybaviť, a
preto nemal peniaze na vrátenie. S T. U. a Y. W. sa dohodli na vrátení väčšej sumy peňazí, než akú mu
v skutočnosti požičali. T. U. mal vrátiť 49.000 €. Rozdiel bol zisk za to, že mu pomohli. Keďže peniaze
nevrátil ani do dnešného dňa, obaja ho dali na súd. V apríli peniaze z hypotéky ešte nemal, lebo sa to
stále časovo naťahovalo. Povedal o tom T. U. a Y. W. a dohodli sa, že o pôžičkách spíšu riadne zmluvy

o pôžičke, čo aj urobili, boli to overiť u notára na Štúrovej ulici v Košiciach. Zmluvy o pôžičkách spísali
na sumy, ktoré im mal vrátiť, nie na tie, ktoré si v skutočnosti požičal. Teda so U. to bolo na sumu 49.000
€. Termín splatenia na zmluvách bol do konca mája 2013, avšak ústne sa dohodli, že keby dovtedy
hypotéka nebola vybavená, že to predĺžia s tým, že ich ubezpečil, že peniaze im určite vráti. U notára boli
všetci traja spolu. Zo Zápisnice o trestnom oznámení z 25.8.2016 spísanej s O. P. za účelom oznámenia

skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin vyplýva, že menovaný uviedol, že od
svojho otca sa dozvedel, že I. V. bol zadržaný políciou z dôvodu vydierania. Všetko sa to začalo tým,
že v marci roku 2013 si požičal peniaze od svojho bývalého spolužiaka a kamaráta T. U., a to sumu
35.000 €, ktoré peniaze potreboval na vyplatenie zálohy na kúpu domu v obci L.. Okrem toho mu požičal
peniaze tiež spolužiak a kamarát Y. W. vo výške 8.000 €. Peniaze mu boli poskytnuté bez papierov,

nič nespisovali, pretože si verili. Peniaze mal vrátiť do konca apríla 2013, avšak hypotéka sa časovo
posunula, a teda nemal peniaze na vrátenie. S T. U. sa dohodol na vrátení sumy 49.000 € a s Y. W. na
vrátení 11.000 €. Rozdiel by bol ich zisk. Občiansko-právny spor s Y. W. už prehral, s T. U. je spor stále
vedený na súde. Keďže nemal peniaze v termíne splatnosti v apríli 2013, informoval o situácií T. U. a Y.
W., dohodli sa, že spíšu riadne zmluvy o pôžičke, aj to urobili, boli u notára na P. ulici, meno nevedel; so

U. spísali zmluvu na 49.000 €, na zmluve bol termín splatenia do konca mája 2013, ale ústne sa dohodli,
že keby sa to natiahlo, tak to predĺžia.13. Z vyšetrovacieho spisu Okresnej prokuratúry Košice II C.-XXXX/X-OEK-KE-XXXX zo zápisnice o
výsluchu svedka O. P. z 21.10.2013 súd zistil, že menovaný uviedol, že začiatkom roku 2013 mali
stretnutie so základnej školy, kde stretol Y. W. a tiež aj T. U. a niekedy začiatkom marca im povedal, že

má rozbehnutý nejaký obchod, a že vie na ňom zarobiť peniaze. Povedal im, že ide o obchod ohľadne
jedného domu, a že môžu zarobiť na tom peniaze. T. U. mu povedal, že mu požičia peniaze, pričom s ním
sa dohodlo, že mu požičia 25.000 €, ktorú čiastku mu previedol na účet dňa 5.3.2013 a na základe toho
mu mal vrátiť čiastku 35.000 € do konca marca, potom mu ešte požičal sumu 10.000 € dňa 26.3.2013,
ktoré vložil na účet, aby mal doklad o tom, že mu ich dal a dohodli sa, že do konca mesiaca mu vráti

sumu 14.000 €. Túto sumu chcel vrátiť z úveru, o ktorý v tej dobe žiadal. O úver žiadal ešte pred pôžičkou
od T. U., pričom v tej dobe vedel, že mu úver schvália, len nevedel v akej výške. Napriek tomu, že T. U.
do konca marca nezaplatil dohodnutú sumu, ozval sa mu v apríli 2013 Y. W., ktorý mu povedal, že by mu
tiež požičal nejaké peniaze. Nikdy nemal v úmysle peniaze nevrátiť. Zo zápisnice spísanej 3.10.2013
vyplýva, že O. P. uviedol, že čo sa týka Y. W., toho pozná zo základnej školy, boli spolužiaci. Niekedy
koncom januára, keď mali stretnutie zo základnej školy, začal sa intenzívnejšie stretávať s Y. W. a T. U.,

ktorým povedal, že chce kúpiť dom na západnom Slovensku, a že potrebuje nejaké finančné prostriedky
na zálohu, a že súčasne požiadal o úver v Tatra banke. Vtedy im povedal, že keď mu požičajú nejaké
peniaze, tak im ich vráti aj s odmenou. Pokiaľ ide o T. U., sumu 25.000 € mu požičal dňa 4.3.2013, a
to prevodom na účet a následne mu požičal sumu 10.000 €, ktoré boli požičané v hotovosti, a ktoré
on hneď vložil na svoj účet do Tatra banky, pričom mu dal aj doklad o vklade na účet. Dohodli sa, že

peniaze vráti do konca apríla, avšak úver v tom čase nemal schválený, tak potom sa dohodli, že spíšu
zmluvu o pôžičke, aby sa U. nebál, že mu peniaze nevráti. Zmluva bola podpísaná dňa 6.5.2013 s tým,
že peniaze mu vráti do 16.5.2013. Nakoľko v tom čase ešte peniaze nemal, tak mu ich nemohol vrátiť,
pričom ho stále ubezpečoval, že peniaze mu vráti.

14. Zástupca žalovaného vo svojom písomnom podaní zo 4.6.2015 poukázal na skutočnosť, že
zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, t. z. zákon na jej vznik vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky
veriteľom dlžníkovi s tým, že na základe doteraz vykonaného dokazovania má za to, že na základe
zmluvy predloženej žalobcom v konaní nedošlo k reálnemu plneniu - odovzdaniu peňazí, tak ako je to
predmetnej zmluve uvedené. Z tohto dôvodu žalovaný namietal platnosť tohto právneho úkonu. Zároveň

mal za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, t.j. nepreukázal, že žalovanému poskytol
akékoľvek finančné prostriedky v zmysle zmluvy. Do konania predložil iba výpis z účtu tretej osoby,
ktorá mala previesť na účet žalovaného sumu 25.000 eur a zároveň potvrdenie o tom, že žalovaný
sám vložil na vlastný bankový účet sumu 10.000 eur. Súčasne nepredložil žiaden doklad o poskytnutí
sumy 14.000 eur. Zhodným tvrdením účastníkov konania bolo preukázané, že na podklade zmluvy,

o ktorú žalobca opiera svoj nárok uplatnený v žalobe, nedošlo k reálnemu poskytnutiu finančných
prostriedkov. Žalovaný nikdy neprevzal od žalobcu sumu 49.000 eur dňa 16.3.2013, ktorú skutočnosť
potvrdil aj samotný žalobca. Zároveň namietal, že zmluva bola žalobcom svojvoľne upravená, t.j. do
zmluvy žalobca dodatočne rukou dopísal ďalšie ustanovenia, a to najmä sumu poskytnutej pôžičky, ako
aj dátumy jej poskytnutia.

15. Z pripojeného rozsudku tunajšieho súdu č. k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 10.9.2015 vyplýva, že
predmetným rozsudkom súd zaviazal identického žalovaného k povinnosti zaplatiť Y. W. - žalobcovi
sumu 11.000 eur s príslušenstvom v súvislosti s poskytnutou pôžičkou na základe Zmluvy o pôžičke z
15.4.2013. Žalobca pritom v predmetnom spore skutkovo tvrdil, že so žalovaným sa pozná od malička,

boli spolužiaci na základnej škole. V roku 2013 sa ho žalovaný pýtal, či by mu požičal peniaze, a keďže
ich rodičia sa poznali, tak žalovanému požičal 11.000 eur, ktoré mal od otca a tie mu žalovaný sľúbil
vrátiť do konca mesiaca. Keďže mu ich nevrátil, požiadal žalovaného, aby pôžičku spísali písomne, tak
to spísali u notárky Y.. C. 6.5.2013, pričom od iného kamaráta mal tiež poznatok, že aj ten žalovanému
požičal. Časť peňazí sa brala z účtu v banke, asi 8.000 eur, a ďalšia časť sa dávala z domácej

hotovosti. Peniaze boli poskytnuté jednorázovo v Barci pred krčmou. Žalovaný sa v konaní bránil tým,
že poskytnutú pôžičku medzičasom vrátil v plnej výške. Z odôvodnenia rozsudku okrem iného vyplýva,
že súd vyhodnotil žalobu tak, že žalobca tvrdil, že peniaze, ktoré požičal, mal od otca, ktorý 8.000 vybral
z účtu a časť mali doma. Súd mal za to, že skutočnosť, že podľa výpisu z účtu H. W. (matky žalobcu)
v Tatra banke a.s., z ktorého platobnou kartou podľa vyjadrenia žalobcu disponuje aj otec žalobcu,

dňa 8.4.2013 bolo vybratých 3.000 eur a 15.4.2013 6.000 eur, nie je v rozpore s tvrdeniami žalobcu. V
ďalšom súd vyhodnotil obranu žalovaného o postúpení pohľadávky žalobcu na K. L. ako aj jeho tvrdenia
ohľadne splatenia dlhu za nepreukázané. Ďalej z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd zo zápisníc
vyšetrovacieho spisu okresného riaditeľstva, odbor kriminálnej polície K.: C.-XXXX/X-OEK-KE-XXXX,pokiaľ ide o zápisnicu o výpovedi svedka Y. W. z 15.10.2013 vyplýva, že svedok Y. W. polícií uviedol,
že on požičal synovi 11.000 eur, ktoré žalobca požičal žalovanému, peniaze mal doma a niečo na účte.
Z odôvodnenia rozsudku tiež vyplýva, že súd v konaní osobitne nevypočúval otca žalobcu a svedkovia,

ktorí boli v konaní vypočutí, vyjadrovali sa k tvrdeniam žalovaného o splatení dlhu. Predmetný rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 19.7.2016.

16. Právny zástupca žalobcu k oboznamovaným výpovediam žalovaného v trestnej veci a tiež k
oboznamovanému rozsudku v konaní XXC/XX/XXXX uviedol, že oboznamované listiny preukazujú

skutočnosť, medzi kým bola dojednaná tvrdená pôžička a to s poukazom na to, že žalovaný sa okrem
iného bráni aj tým, že on so žalobcom pôžičku nedojednal. Taktiež z týchto listín vyplýva samotná
cena pôžičky a tiež dátum, dokedy mala byť vrátená. Pokiaľ ide o rozsudok v konaní XXC, ktorý
medzičasomnadobudolprávoplatnosť,tentopodľaichnázoruriešilobdobnúsituáciuspoukazomtiežna
výpoveď žalobcu v rámci trestného oznámenia v trestnej veci, kde žalobca od začiatku tvrdil, že požičal
žalovanému 49.000 eur. Poukázal na to, ako súd v konaní XXC/XX/XXXX posúdil písomnú zmluvu o

pôžičke, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a pánom W.. K zhodnoteniu zmluvy o pôžičke v jej
listinnej podobe plne odkázal na rozsudok NS SR sp. zn. XCdo/XX/XX.

17. Právny zástupca žalovaného uviedol, že v žiadnej z oboznamovaných zápisníc, pokiaľ ide o výpoveď
žalovaného trestnej veci, žalovaný neuviedol, že by si požičal od žalobcu 49.000 eur, tak ako to tvrdí

žalobca, a že treba poukázať pri týchto výpovediach na to, že žalovaný v tej dobe vypovedal pod tlakom
a v obave o svoj život, keďže aj z celého priebehu vyšetrovania, ako aj z konania XXC/XX/XXXX vyplýva,
že už v tej dobe iné osoby od neho požadovali vrátenie peňažných prostriedkov nátlakovým spôsobom.

18. Na pojednávaní konanom dňa 21.10.2016 súd v súlade s ust. § 181 CSP vyslovil sporné a

nesporné skutkové tvrdenia a tiež predbežné právne zhodnotenie uplatneného nároku, podľa ktorého
sa súdu predbežne javí, že žalobca nepreukázal vznik zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu ohľadne
požadovanej čiastky vôbec, keď vo vzťahu k čiastke 35.000 eur nepreukázal reálne odovzdanie týchto
peňažných prostriedkov a vo vzťahu k čiastke 14.000 eur nepreukázal ani dohodu o takejto pôžičke
medzi stranami sporu a ani následné odovzdanie týchto peňažných prostriedkov žalovanému. Právny

zástupca žalobcu k predbežnému právnemu posúdeniu nároku uviedol, že naďalej zotrváva na svojich
doterajších vyjadreniach a argumentáciách, keď zmluvu o pôžičke v jej písomnej podobe považoval za
dokument, ktorým žalobca preukazuje reálne odovzdanie peňazí s poukazom na spomínaný rozsudok
NS SR XCdo/XX/XX. Ďalej poukázal na to, že žalovaný vyvolal ďalšie trestné konanie, ktoré sa vedie
pod sp. zn. K.: L.-XXX-NKA-PZ-DY-XXXX, v ktorom mal žalovaný vypovedať, resp. potvrdiť, že čiastku

49.000 eur prevzal.

19. Právny zástupca žalovaného vo vzťahu k poukazovanému dokumentu, t. j. zmluve o pôžičke zo
16.3.2013 opätovne poukázal na to, že pokiaľ v zmluve sa uvádza, že k 16.3.2013 bola poskytnutá a
odovzdaná čiastka 49.000 eur, že takýto údaj nezodpovedá realite, keďže k 16.3.2013 boli poskytnuté

žalovanému iba peňažné prostriedky vo výške 25.000 eur.

20. Po tom, čo súd na pojednávaní konanom dňa 13.1.2017 oboznámil právnych zástupcov strán sporu
s výpoveďami žalovaného v trestnej veci K.: L.-XXX-NKA-PZ-DY-XXXX, a to zo dňa 25.8.2016, zo
6.9.2016 a z 20.10.2016, právny zástupca žalovaného uviedol, že napriek tomu, čo žalovaný vypovedal

v predmetnej trestnej veci, vyjadril sa tak ako sa vyjadril a súčasne, že podľa jeho názoru jeho vyjadrenie
plne korešponduje s tým, ako vypovedal v tomto konaní, a že súčasne jeho výpoveď nie je v rozpore
s tvrdením žalovaného o tom, že peňažné prostriedky, pokiaľ ide o čiastku 35.000 eur, žalovanému
poskytla svedkyňa, ktorá bola v konaní vypočutá a naďalej mal za to, že žalobca bol ohľadne poskytnutia
tejto pôžičky iba sprostredkovateľom.

21. O žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 10.2.2017 zamietavým spôsobom, keď súd mal za to,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o naplnenie všetkých predpokladov nevyhnutných
pre založenie zmluvného vzťahu na základe zmluvy o pôžičke. Z vykonaného dokazovania súd uzavrel,
že hoci nepochybne strany sporu sa zhodli na tom, že dojednali medzi sebou minimálne poskytnutie

pôžičky vo výške 35 000 eur, uvedené nepostačuje na vznik tohto záväzkového vzťahu, pretože ohľadne
tejto čiastky absentuje žalovaným namietané reálne odovzdanie peňažných prostriedkov, keďže súd
v tejto súvislosti výpoveď svedkyne p. K. vyhodnotil tak, že pôžičku v tejto výške poskytla svedkyňa
žalovanému, pričom súčasne išlo o peňažné prostriedky z jej vlastných zdrojov a žalobca ohľadne tejtopôžičkyvystupovalibaakosprostredkovateľ.Ďalejmalsúdzato,že ohľadneďalšejpožadovanejčiastky
vo výške 14.000 eur žalobca síce preukázal, že v časti 11.000 eur išlo o finančné prostriedky, ktoré mu
poskytol za týmto účelom svedok V. P., súčasne svedok nebol pri ich odovzdaní žalovanému a žalovaný

reálne odovzdanie týchto finančných prostriedkov od žalobcu popieral.

22. Voči predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v W.
uznesením zo dňa 27.7.2018 tak, že zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie.

23. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu, podľa ktorého žalobca neuniesol v konaní svoje
dôkazné bremeno ohľadom tvrdenej pôžičky. Poukázal na výpoveď žalovaného, podľa ktorej oslovil
žalobcu, či by mu vedel poskytnúť pôžičku konkrétne okolo 35.000 eur, s čím žalobca súhlasil a peniaze
muzohnalodsvedkynep.H.K.tak,žetátodňa14.3.2013previedlanaúčetžalovanéhosumu25.000eur
a dňa 26.3.2013 vybrala z účtu hotovosť v sume 10.000 eur, ktorú žalobca odovzdal žalovanému a ktorý
ju uvedeného dňa vložil na svoj účet a poukázal na obsah vyšetrovacieho spisu, ktorého súčasťou je tiež

výpoveď žalovaného, z ktorej vyplýva, že finančné prostriedky v sume 35.000 eur mu požičal žalobca s
tým, že pôžičku vráti do konca apríla 2013 a vzhľadom k tomu, že pôžičku v dohodnutej lehote nesplatil,
navrhol spísať zmluvu o pôžičke pred notárom. Konštatoval, že z uvedeného konania účastníkov je
zrejmá vôľa uzavrieť zmluvu o pôžičke, ktorá bola uzatvorená na základe ponuky a jej prijatia, pričom
vznikol záväzkový vzťah, ktorého obsahom boli dohodnuté práva a povinnosti. Odvolací súd vyslovil

názor, že bola splnená tiež podmienka odovzdania predmetu pôžičky dlžníkovi- žalovanému. Odvolací
súd vyhodnotil vykonané dokazovanie, pokiaľ ide o reálne odovzdanie pôžičky vo výške 35.000 eur tak,
že dňa 4.3.2013 bola žalovanému pripísaná na jeho účet suma 25.000,00 eur a dňa 26.3.2013 bola
žalovanému odovzdaná žalobcom hotovosť v sume 10.000,00 eur. Odvolací súd pritom mal za to, že na
veci nemení nič ani zistenie, že uvedené peňažné prostriedky pochádzali z účtu svedkyne p. V. K. a že je

tomu tak preto, lebo žalobca sa zaviazal, že poskytne žalobcovi finančné prostriedky v sume 35.000,00
eur, ktoré mu aj poskytol tým spôsobom, že tieto na jeho požiadanie poskytla žalobcovi svedkyňa v
rámci plnenia záväzku žalobcu. Na základe toho uzavrel, že svedkyňa neposkytla žalovanému peňažné
prostriedky na základe pôžičky a neplnila mu ani bez právneho dôvodu, ale tieto poskytla žalovanému
za účelom splnenia žalobcovho záväzku zo zmluvného vzťahu o pôžičke, v rámci ktorého sa žalobca

zaviazalposkytnúťžalovanémupeňažnúpôžičkuažeztohtopohľadujebezvýznamutvrdeniesvedkyne
o tom, že peňažné prostriedky poskytla titulom pôžičky O. P.. Odvolací súd preto nesúhlasil so záverom
súdu prvej inštancie, že pre vznik zmluvy o pôžičke v prejednávanej veci absentuje reálne odovzdanie
peňažných prostriedkov žalovanému.

24. Odvolací súd ďalej nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu k tvrdenej poskytnutej pôžičke vo výške 14.000 eur. Vyjadril,
že je nesporné, že účastníci uzatvorili dňa 16.3.2013 písomnú zmluvu o pôžičke, v ktorej čl. 2 bod 2.1.1
účastníci uviedli, že peňažné prostriedky boli poskytnuté a prevzaté žalovaným dňa 16.3.2013, pričom
pravosť podpisu bola osvedčená notárom dňa 7.5.2013. V čl. 6.3. zmluvy o pôžičke je uvedené, že

zmluva nadobúda účinnosť podpisom zmluvných strán. Účastníci teda zmluvu podpísali dňa 16.3.2013
a neskôr svoj podpis osvedčili pred notárom dňa 7.5.2013, pričom nemožno prehliadnuť, že zmluva
obsahuje vyhlásenie žalovaného o prevzatí, ale aj povinnosti vrátiť pôžičku, čo potvrdil svojim podpisom
na zmluve; o pravosti podpisov zmluvných strán na zmluve nie je namieste pochybovať, lebo boli úradne
osvedčené. Právne uzavrel, že skutočnosť, že žalovaný zmluvu o pôžičke podpísal, svedčí o tom, že

predmet pôžičky od žalobcu prevzal. Skonštatoval, že pokiaľ by žalovaný predmet pôžičky od žalobcu
neprevzal,bolobynelogické,abypodpísalzmluvuobsahujúcuvyhláseniežalovanéhooprevzatípeňazí,
navyše aby žalovaný zmluvu ako prejav svojej pravej a slobodnej vôle následne po spísaní so žalobcom
opatril overeným podpisom.

25. Po vrátení veci strany sporu zotrvali na svojich vyjadreniach a prednesoch a nenavrhli doplnenie
dokazovania.

26. Právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na rozhodnutie Krajského
súduvW.,akoajvzhľadomnavykonanédokazovaniemázato,žežalobcavkonanípreukázal,žejednak

došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy o pôžičke, že predmet pôžičky bol žalovanému odovzdaný zo
strany žalobcu a takisto, že žalovaný do dnešného dňa pôžičku žalobcovi nevrátil. Keďže od posledného
pojednávania nevyšli najavo žiadne nové dôkazy alebo skutočnosti a tiež vzhľadom na odôvodnenieuznesenia Krajského súdu v W., nemal návrhy na doplnenie dokazovania a navrhol, aby súd vo veci
rozhodol v zmysle petitu žaloby.

27. Právny zástupca žalovaného vo svojej záverečnej reči uviedol, že nemá návrhy na doplnenie
dokazovania a že naďalej trvá na tom, čo už uviedol v doterajšom priebehu konania. Namietal aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu, a to aj s prihliadnutím na výpoveď svedkyne p. K. v tomto konaní. Poukázal
na nezrovnalosť, ktorú uvádza aj samotný Krajský súd v W., pokiaľ na jednej strane predmetná zmluva
v jej písomnej podobe má predstavovať dlžný úpis vo vzťahu k celej uplatnenej čiastke 49 tisíc

eur, je nelogické, že pokiaľ bola podpísaná 16.3.2013 a v tom čase mala byť aj vyplnená, súčasne
preukázateľne k tomuto dátumu bolo vyplatených žalovanému iba 25.000 eur, nemôže potom ísť o
dlžobný úpis k celej sume 49.000 eur. Mal teda za to, že žalobca minimálne nepreukázal, že by
žalovanému vyplatil tiež ďalších 14.000 eur. Záverom žiadal žalobu zamietnuť.

28. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci

určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

29. Podľa ust. § 559 Občianskeho zákonníka, (1) Splnením dlh zanikne.
(2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.

30. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

32. Predmetom sporu je nárok na zaplatenie peňažnej sumy uplatnený titulom pôžičky. V konaní nebolo
sporné,žepôžičkamalabyťdojednanámedzisúkromnýmifyzickýmiosobami,pretonajejprávnuúpravu
sa v plnom rozsahu uplatní ust. § 657 Občianskeho zákonníka. Podstata zmluvy o pôžičke spočíva v
tom, že na jej základe prenecháva veriteľ dlžníkovi určité množstvo druhovo určených vecí na voľné

nakladanie, resp. spotrebovanie a že dlžník sa zaväzuje veci rovnakého druhu veriteľovi vrátiť. Ďalším
charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke je jej reálna povaha, t.z., že jej vznik predpokladá nielen
dohodu strán, ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Pre vznik zmluvy o pôžičke nie je
potrebný písomný prejav vôle strán; jej podstatnými náležitosťami je označenie zmluvných strán, určenie
predmetu pôžičky a predovšetkým skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. V tomto

smere pritom dôkazné bremeno ťaží žalobcu ako stranu sporu, ktorá z existencie určitých skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, a ktorá existenciu určitých skutočností tiež tvrdí.

33. Žalobca mal za to, že jeho nárok je dôvodný poukazujúc pritom na listinný doklad- písomnú zmluvu o
pôžičke, ktorú považoval za tzv. dlžný úpis, ktorým žalovaný potvrdil prevzatie poskytnutých peňažných

prostriedkov a na samotnú svedeckú výpoveď žalovaného v označenej trestnej veci. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu v obdobnej veci, v ktorej si identický žalovaný mal požičať
peniaze tiež od p. W. a v tejto súvislosti súdom vyslovený právny názor vo veci.

34. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že v súvislosti s predchádzajúcim školským stretnutím

strany sporu začali jednať o poskytnutí určitých peňažných prostriedkov, pričom o dočasné poskytnutie
peňažnýchprostriedkovpožiadalžalovanýžalobcu.Ďalejniejesporným,žežalobcaprisľúbil,žezoženie
peňažné prostriedky, keďže on sám vyššou finančnou čiastkou nedisponoval, na základe čoho sa najprv
dohodli na poskytnutí peňažnej pôžičky vo výške 25.000 eur a neskôr vo výške 10.000 eur, ktoré čiastky
mal žalobca získať od pani K. - maminej svokry, na základe čoho čiastka 25.000 eur bola poukázaná

na účet žalovaného z účtu pani K. dňa 4.3.2013 a dvomi výbermi po 5.000 eur z účtu pani K. boli
peňažné prostriedky vložené na účet žalovaného dňa 26.3.2013. Strany sporu sa zhodli na tom, že
spísali tiež písomnú zmluvu, ktorá bola dátumovaná k 16.3.2013 a ktorá mala byť dodatočne žalobcom
doplňovaná o určité údaje. Zo Zmluvy o pôžičke dátumovanej k 16.3.2013 ďalej vyplýva, že podľa knihyosvedčovaniapravostipodpisovzamestnanecpoverenýnotáromdňa7.5.2013osvedčilpravosťpodpisu
žalobcu, ktorý podpis na predmetnej listine uznal za svoj vlastný a pravosť podpisu žalovaného, ktorý
podpis na predmetnej listine uznal za svoj vlastný. Doložka osvedčenia o pravosti podpisu preukazuje

tvrdenie žalobcu o tom, že zmluvné strany predmetnú zmluvu o pôžičke najskôr podpísali, avšak nie
pred notárom a až neskôr, s odstupom času - dňa X.X.XXXX uznali pred notárom podpis na zmluve
za svoj vlastný. Súd sa zhoduje s právnym záverom žalobcu o tom, že tzv. dlžobný úpis predstavuje
písomnépotvrdeniedlžníkaotom,žedlhujeveriteľoviurčitúsumuažejehoexistenciauľahčujeveriteľovi
procesnú situáciu v tom, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania dojednania a reálneho odovzdania

predmetu pôžičky sa prenáša na dlžníka. Z teórie práva vyplýva, že tzv. dlžobný úpis môže byť vydaný
aj po uzavretí zmluvy a môžu s ním byť spojené i účinky uznania dlhu.

35. Žalovaný sa napriek existencii predmetnej zmluvy bránil v konaní tým, že čiastka 35.000 eur, ktorá
pochádzala z finančných zdrojov p. K., mu nebola reálne zo strany žalobcu odovzdaná, čím nemohlo
dôjsťkuvznikuzmluvyopôžičkevtejtočasti.Žalovanývosvojejvýpovedivpredmetnomsporenepoprel,

že so žalobcom dojednal poskytnutie pôžičky vo výške 35.000 eur, ktoré žalobca dokázal zohnať, hoci
on osobne takouto finančnou čiastkou nedisponoval, pričom zhodne s tvrdením žalobcu popísal, akým
spôsobom mu predmetná peňažná čiastka bola poskytnutá. Na rozdiel od tvrdenia žalobcu však mal za
to, že keďže v danom prípade išlo o peňažné prostriedky od pani K., uzatvoril zmluvu o pôžičke s pani K.
a žalobcu považoval za akéhosi sprostredkovateľa tejto zmluvy, hoci paradoxne súčasne vypovedal, že

v súvislosti s pripravovanou zmluvou o pôžičke vedel o tom, že žalobca je veriteľ. Žalovaný v súvislosti s
predmetnou pôžičkou opakovane vypovedal tiež v trestnej veci, a to spôsobom, že so žalobcom dojednal
peňažnú pôžičku, na základe ktorej si od neho vypožičal sumu spolu vo výške 35.000 eur, ohľadne
ktorej sa so žalobcom dohodol na vrátení vo výške 49.000 eur s tým, že rozdiel by predstavoval jeho
zisk. Pretože po výpovediach strán sporu právny zástupca žalovaného právne uzavrel, že v konaní

bolo preukázané, že k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov titulom tvrdenej pôžičky nedošlo,
protistrana navrhla vo veci vypočuť ako svedkyňu pani K.. Súd predmetnému návrhu vyhovel a vo
veci vypočul ako svedkyňu pani K.. V kontexte s vyjadreným právnym názorom odvolacieho súdu,
pokiaľ ide o vyhodnotenie výpovede tejto svedkyne a následné posúdenie splnenia podmienky reálneho
odovzdania peňažných prostriedkov žalovanému vo výške 35.000 eur a navyše, keď v konaní po vrátení

veci odvolacím súdom zostal vykonaný rozsah dokazovania nezmenený, súd právne uzavrel, že suma
35.000 eur bola žalovanému odovzdaná a to tak, že dňa 4.3.2013 mu bola pripísaná na jeho účet suma
25.000,00 eur a dňa 26.3.2013 mu bola odovzdaná žalobcom hotovosť v sume 10.000,00 eur. Na veci
nemení nič ani zistenie, že uvedené peňažné prostriedky pochádzali z účtu svedkyne p. V. K.. Je tomu
takpreto,žežalobcasazaviazal,žeposkytnežalobcovifinančnéprostriedkyvsume35.000,00eur,ktoré

mu aj poskytol tým spôsobom, že tieto na jeho požiadanie poskytla žalobcovi svedkyňa v rámci plnenia
záväzku žalobcu. Svedkyňa neposkytla žalovanému peňažné prostriedky na základe pôžičky a neplnila
mu ani bez právneho dôvodu, ale tieto poskytla žalovanému za účelom splnenia žalobcovho záväzku
zo zmluvného vzťahu o pôžičke, v rámci ktorého sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažnú
pôžičku. Zo zisteného skutkového stavu nemožno vyvodiť, že pre vznik zmluvného záväzkového vzťahu

z pôžičky absentuje reálne odovzdanie peňažných prostriedkov žalovanému len z tohto dôvodu, že
peňažné prostriedky nepochádzali z vlastných finančných zdrojov žalobcu a nikdy údajne neboli dané
do dispozície žalobcovi s úmyslom, aby žalobca s týmito peňažným prostriedkami mohol ľubovoľne
nakladať. Je tomu tak preto, že z vykonaného dokazovanie je nesporné, že svedkyňa na požiadanie
žalobcu plnila jeho záväzok zo zmluvného vzťahu. Uvedené je plne v súlade aj s výpoveďou žalovaného

v označených trestných veciach, v ktorých žalovaný potvrdil, že so žalobcom dojednal pôžičku a že
žalobca mu dojednanú pôžičku poskytol (konkrétne čiastku 35.000 eur), a to za skutkových okolností,
ktoré neboli v konaní spornými, a to, že žalobca mu poskytol najprv čiastku 25.000 eur z účtu p. K. a
neskôr čiastku 10.000 eur z účtu p. K..

36. Ohľadne nároku uplatneného titulom pôžičky vo výške 35.000 eur teda z vykonaného dokazovania
vyplýva, že žalobca v konaní preukázal, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, že žalovanému
predmet pôžičky odovzdal, ako aj skutočnosť, že žalovaný pôžičku riadne a včas nevrátil (pozri tiež bod
17. odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu).

37. V súlade s vyjadreným právnym názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení a navyše,
keď v konaní po vrátení veci odvolacím súdom zostal vykonaný rozsah dokazovania nezmenený, súd
právne uzavrel, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno aj vo vzťahu k poskytnutej pôžičke
vo výške 14.000 eur. Žalobca v spore preukázal, že vyskladal dojednanú sumu tak, že sumu 11.000eur, ktorou sám nedisponoval, získal od svedka p. P., ktorý túto okolnosť potvrdil žalobcovi vo svojej
svedeckej výpovedi, a sumu 3.000 eur poskytol žalovanému z vlastných zdrojov. V konaní ďalej nebolo
sporné, že strany sporu uzatvorili dňa 16.3.2013 písomnú zmluvu o pôžičke, v ktorej v čl. 2 bod 2.1.1.

uviedli, že peňažné prostriedky boli poskytnuté a prevzaté žalovaným dňa 16.3.2013, pričom pravosť
podpisu bola osvedčená notárom dňa X.X.XXXX. Nemožno pritom prehliadnuť, že zmluva obsahuje
vyhlásenie žalovaného o prevzatí, ale aj povinnosti vrátiť pôžičku, čo potvrdil svojim podpisom na
zmluve. O pravosti podpisov zmluvných strán na zmluve nie je namieste pochybovať, lebo boli úradne
osvedčené. Skutočnosť, že žalovaný zmluvu o pôžičke dňa 16.3.2013 podpísal, svedčí pre záver, že

predmet pôžičky od žalobcu prevzal. Pokiaľ by totiž predmet pôžičky od žalobcu neprevzal, bolo by
celkom nelogické, aby podpísal zmluvu obsahujúcu jeho vyhlásenie o prevzatí peňazí. Strany sporu
zmluvu o pôžičke uzavreli v rámci zmluvnej voľnosti, kedy text zmluvného dojednania musel byť v
čase ich podpisu známy. Zmluvu ako prejav svojej pravej a slobodnej vôle následne po spísaní opatrili
overenými podpismi. Za daného skutkového stavu veci odporuje pravidlám logického myslenia uveriť
bez ďalšieho obrane žalovaného, že predmet pôžičky od žalobcu neprevzal, resp. vyvodiť, že zmluva o

pôžičke opatrená overenými podpismi účastníkov nie je dostačujúcim dôkazom pre preukázanie opaku.
Účastníkom občianskoprávnych zmluvných vzťahov by malo byť naopak umožnené spoľahnúť sa na to,
žecelkomzrejmýobsahzmluvnýchdojednanínemôžebyťvyvrátenýnazákladeibapouhéhopopretiazo
strany účastníka, ktorý nechce niesť následky porušenia povinnosti zo zmluvného vzťahu (resp. nechce
byť nositeľom povinnosti založený zmluvným vzťahom). Na tom nemení nič ani skutočnosť, že žalovaný

popieral v trestnej veci, žeby mu žalobca okrem sumy 35.000 eur poskytol ďalších 14.000 eur, pretože
nemožno súčasne opomenúť fakt, že žalovaný súčasne v trestnej veci potvrdil tvrdenie žalobcu o tom,
že sa zaviazal žalobcovi vrátiť 49.000 eur, a nie iba 35.000 eur. V neposlednom rade nemožno opomenúť
ani výpoveď svedka p. P., podľa ktorej mal vedomosť o tom, že žalobca sumu 14.000 eur poskytol
žalovanému ako pôžičku, hoci túto vedomosť mal iba sprostredkovane od samotného žalobcu. Žalobca,

ktorý preukázal, že zohnal peniaze od tohto svedka, nemal dôvod klamať p. P., pokiaľ mu povedal o
poskytnutí a súčasne o odovzdaní sumy 14.000 eur žalovanému.

38. Ohľadne nároku uplatneného titulom pôžičky vo výške 14.000 eur teda z vykonaného dokazovania
vyplýva, že žalobca v konaní preukázal, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, že žalovanému

predmet pôžičky odovzdal, ako aj skutočnosť, že žalovaný pôžičku riadne a včas nevrátil (pozri tiež body
21. až 23. odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu).

39. Pretože žalovaný je s vrátením žalobcom poskytnutých peňažných prostriedkov spolu vo výške
49.000 eur stále v omeškaní, pričom k ich vráteniu sa zaviazal v písomnej zmluve v lehote do 16.5.2013,

počnúc nasledujúcim dňom je popri istine vo výške 49.000 eur povinný žalobcovi zaplatiť tiež úroky z
omeškania vo výške 5,5% ročne.

40. Výrok o trovách konania súdu prvej inštancie sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 262 ods. 1 CSP s tým, že nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov

konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po
právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

41. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1, ods. 3 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP s tým, že súd priznal samostatným výrokom úspešnému žalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude
rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.