Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/130/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116210340
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7116210340.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľky: W. Q., I..: XX. XX. XXXX, G. Z.: N. XXXX/X, XXX
XX N., proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807
598, o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia

r o z h o d o l :

Zamestnávateľ navrhovateľky - Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, so sídlom Z. X, N.,
j e p o v i n n ý predbežne sa zdržať vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky v prospech

odporcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 13.8.2015, ktorá je súčasťou
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 13.8.2015 a na základe Dohody o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 18.9.2015, ktorá je súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 18.9.2015, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť
Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 13.8.2015 a zo dňa 18.9.2015 a o určenie
neprijateľných zmluvných podmienok Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.8.2015

a Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.9.2015.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia v
sume 33 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhala, aby súd uložil jej

zamestnávateľovi - Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, so sídlom O. N., U. Z. X zdržať
sa výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľky v prospech odporcu na základe Dohody o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov zo dňa 13.8.2015, ktorá je súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXX zo dňa 13.8.2015 a na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa
18.9.2015, ktorá je súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.9.2015,
do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy a z

iných príjmov zo dňa 13.8.2015 a zo dňa 18.9.2015 a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.8.2015 a Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 18.9.2015.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka podala spolu s návrhom na začatie konania
o určenie neprijateľných zmluvných podmienok Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo

dňa 13.8.2015 a Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.9.2015 a zároveň sa
domáhala aj určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 13.8.2015 a zo
dňa 18.9.2015.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že dňa 13.8.2015 uzatvorila
s odporcom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a dňa 18.9.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom

úvere č. XXXXXXXXX. Na základe Zmluvy o úvere zo dňa 13.8.2015 jej bol poskytnutý úver vo výške
1.000 € a na základe Zmluvy o úvere zo dňa 18.9.2015 jej bol poskytnutý úver vo výške 350 €. Dodala,že odporca zabezpečil v oboch prípadoch svoj záväzkový vzťah Dohodami o zrážkach zo mzdy a z
inýchpríjmovalistamizodňa10.12.2015vyzvaljejzamestnávateľa-Centrumšpeciálno-pedagogického
poradenstva, so sídlom Z. X, N. na vykonávanie zrážok zo mzdy. Uviedla, že zmluvy o spotrebiteľskom

úvere obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Dodala, že má za to, že za neprijateľnú podmienku je
nutnépovažovaťDohoduozrážkachzomzdyazinýchpríjmovzodňa13.8.2015,ktorájeneoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.8.2015 a Dohodu o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov zo dňa 18.9.2015, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom
úvereč.XXXXXXXXXzodňa18.9.2015.Uviedla,žepredmetnédohodyozrážkachzomzdynebolisňou

ako spotrebiteľom osobitne, individuálne dojednané. Zo strany odporcu jej bola predložená jedna kopa
papierov, pričom si ani neuvedomila, že podpisuje Dohodu o zrážkach zo mzdy. Uviedla, že odporca
si vopred v texte vyznačil krížikom, že ju neodmieta a v plnom rozsahu s ňou súhlasí, pričom sa k
ničomu takému nevyjadrovala. Navrhovateľka ďalej poukázala na to, že odporca využil len to, aby
tam figuroval jej podpis a ona mala za to, že podpisuje iba Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Dodala,
že zo strany odporcu takéto konanie považuje v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Dohody

zo zrážkach zo mzdy a z iných príjmov predstavujú kompaktný, vopred pripravený celok upravujúci
podmienky úverového vzťahu a ona ako dlžník tak svojím podpisom mohla len vopred naformulované
ustanovenia dohôd o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov akceptovať ako celok. Uviedla, že ako
spotrebiteľ nemala možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu ohľadom Dohôd o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov a takúto zmluvnú podmienku rozhodne nepovažuje za individuálne dojednanú, a preto má za

to, že tieto Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov sú podľa jej názoru v zmysle Občianskeho
zákonníka neplatné. Poukázala na § 551 Občianskeho zákonníka a dodala, že zastáva názor, že
Dohodou o zrážkach zo mzdy nie je možné zabezpečiť budúcu pohľadávku a preto sú predmetné
Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj
z dôvodu, že sa v neprospech spotrebiteľa odchyľujú od ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka,

§ 53 ods. 1, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn. 3Cdo/1338/96. Poukázala na to, že má za to, že vykonaniu zrážok zo mzdy nemôže
zabrániť napriek tomu, že žiadny sudca neschválil postihnutie jej majetku a predbežné opatrenie je
výlučným prostriedkom na zabránenie zrážok zo mzdy, ktoré majú zabezpečiť nárok odporcu v rozpore s
dobrými mravmi. Dodala, že vykonávanie zrážok zo mzdy má pre ňu devastačné následky na jej životnú

a finančnú situáciu, poukázala na to, že okrem odporcu má aj ďalších veriteľov a snaží sa splácať aj tieto
svoje dlhy, zároveň zo svojho príjmu musí hradiť všetky bežné a základné mesačné výdavky. Uviedla, že
bezokamžitejúpravyprávnychpomerovjejejprávoohrozenéahrozíjejnebezpečenstvobezprostrednej
ujmy, ktorá spočíva v tom, že uvedené zrážky zo mzdy ju dostávajú do devastačnej finančnej a životnej
situácie a zároveň jej bránia platiť dlhy voči ostatným veriteľom, aj keď aspoň v čiastočných úhradách,

čím je obmedzené právo jej veriteľov mať aspoň čiastočnú úhradu.

Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.8.2015 súd zistil, že navrhovateľka uzatvorila zmluvu ako
dlžníčka s odporcom ako veriteľom, v zmysle ktorej jej bol poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver v
sume 1.000 €. Navrhovateľka ako dlžníčka (spotrebiteľ) sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským
úverom v dohodnutom termíne, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1.730 €. Odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkov bola stanovená na sumu 280 €, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vo
výške 28 %, úrok bol dohodnutý vo výške 45 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného
uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 450 €. Výška

priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bola stanovená na výšku 25,88 %. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru bol dohodnutý na 13.8.2016.

Z Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá bola uzatvorená podľa § 551 Občianskeho

zákonníka medzi účastníkmi konania súd zistil, že odporca ako veriteľ a navrhovateľka ako dlžník
uzatvorili dňa 13.8.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol
veriteľ dlžníkovi úver vo výške 1.000 € a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 730 €, t.j. zaplatiť celkovú
čiastku 1.730 €. V zmysle tejto dohody navrhovateľka ako dlžník súhlasila s tým, aby na uspokojenie

zabezpečenej pohľadávky veriteľa bolo zabezpečené vykonanie pravidelných mesačných zrážok a
aby jej zamestnávateľ - Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, Bocatiova 1, Košice, IČO:
42242282 jej zrážal mesačne z jej mzdy čiastku 173 € a uvedenú sumu uhrádzal na účet veriteľa.Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.9.2015 uzavretej medzi odporcom ako veriteľom a
navrhovateľkou ako dlžníčkou súd zistil, že odporca poskytol navrhovateľke bezúčelový spotrebiteľský
úver v sume 350 € a navrhovateľka sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu

pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho
splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 322 €, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 672 €.
Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola stanovená na výšku 98 €, čo predstavuje ročnú
percentuálnu mieru nákladov vo výške 28 %, úrok bol dohodnutý vo výške 64 % ročne z poskytnutého
úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne

predstavuje sumu 224 €. Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru bola dohodnutá na deň 18.9.2016,
výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol stanovený na 24,67 % a navrhovateľka sa zaviazala zaplatiť celkovú
čiastku 672 € do 18.9.2016.

Z Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 18.9.2015 uzavretej medzi účastníkmi konania

súd zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 18.9.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej poskytol veriteľ (odporca) dlžníkovi (navrhovateľke) úver vo výške 350 € a dlžník sa
zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom vo výške 322 €, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 672 €. Navrhovateľka ako dlžníčka súhlasila s tým,
aby sa uspokojenie zabezpečenej pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných

zrážok a aby zamestnávateľ - Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, Bocatiova 1, Košice,
IČO: 42242282 jej zrážal mesačne zo mzdy čiastku 56 € a uhrádzal danú sumu na účet veriteľa.

Zo žiadostí odporcu adresovaných zamestnávateľovi navrhovateľky zo dňa 10.12.2015 a zo dňa
10.12.2015 súd zistil, že týmito žiadosťami odporca požiadal zamestnávateľa navrhovateľky o

vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľky ako dlžníka mesačne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy
a ich zasielanie na účet odporcu.

Z prehľadu mesačných výdavkov navrhovateľky súd zistil, že jej mesačné výdavky predstavujú spolu
sumu 1.035 €.

Zo mzdových listov navrhovateľky za mesiac 01/2016 a 02/2016 súd zistil, že čistý príjem navrhovateľky
zaobdobie01/2016predstavovalsumu566,85€,zamesiac02/2016sumu950,07€avobochprípadoch
za uvedené mesiace bola navrhovateľke vykonávaná zrážka vo výške 229 €, podobne tomu tak bolo
aj v mesiacoch marec a apríl 2016.

Podľa § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery
účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len
s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.

Podľa § 75 ods. 9 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, o nariadení predbežného opatrenia
rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.

Podľa § 76 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť
niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Podľa § 76 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní slúžiaci
na dočasné zabezpečovanie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho
použitie je na mieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.

Predpoklady nariadenia predbežného opatrenia sú jednak stanovené výslovne v platnej právnej úprave
a jednak ich vyvodila zo zákonnej úpravy právna teória a súdna prax.Nariadenie predbežného opatrenia prichádza tak do úvahy vtedy, ak je potrebné, aby dočasne boli
upravené pomery účastníkov, alebo existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený,
ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému

sa má poskytnúť predbežná ochrana, aby bolo zrejmé, že v konaní vo veci nie je nárok očividne
vylúčený a je osvedčený záver, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by
bolo právo účastníka ohrozené. Ďalej navrhované predbežné opatrenie musí mať vzťah k právnemu
vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o žalobe, čo musí byť zrejmé už z návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia ( vzťah, ktorý sa predbežným opatrením upraví, bude vyriešený

konečným rozhodnutím vydaným na základe žaloby ). Okrem toho musí súd uvážiť, či v dôsledku
predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma niektorému z účastníkov ( ujma žalovanému
nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa žalobca ), ďalej
predbežné opatrenie nie je možné vydať tam, kde by išlo o úpravu faktických (nie právnych vzťahov)
medzi účastníkmi a kde by nešlo o úpravu predbežnú, ale vo svojich dôsledkoch konečnú, resp. by
sa predbežným opatrením vytvoril nenávratný ( nenapraviteľný ) stav v právnych vzťahoch medzi

účastníkmi konania a napokon, že obsah predbežného opatrenia by mal byť zásadne odlišný od obsahu
rozhodnutia vo veci samej, aby sa ním neprejudikovalo konečné riešenie veci a tiež, že predbežným
opatrením možno niekoho obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu ale dočasne tak,
aby nariadenie predbežného opatrenia nevyvolalo, hoci len dočasne taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie
spory medzi účastníkmi konania.

Z uvedeného vyplýva, že predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná
úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď
len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného
opatrenia žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z

uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením, nemusí súd zistiť
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočností, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy.

Navrhovateľka navrhovaným predbežným opatrením sleduje dočasnú predbežnú ochranu účastníkov
konania spočívajúcu v uložení povinnosti jej zamestnávateľovi ako inej osobe ako účastníkovi konania
podľa § 76 ods. 2 O.s.p. predbežne zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľky v zmysle Dohôd
o zrážkach zo mzdy uzavretých medzi účastníkmi konania ako zmluvnými stranami zo dňa 13.8.2015

a 18.9.2015, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti dohôd
o zrážkach zo mzdy a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok Zmlúv o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 13.8.2015 a č. XXXXXXXXX zo dňa 18.9.2015. V návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia musí navrhovateľka osvedčiť svoj nárok voči odporcovi alebo musí osvedčiť
dopredu dočasne upraviť konanie účastníkov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu o ohrozenie

výkonu rozhodnutia. Navrhovateľka návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že
do právoplatného skončenia konania vo veci samej je ako spotrebiteľka ohrozená na svojich právach
deklarovaných Občianskym zákonníkom. Dôvodila, že je tu obava, že odporca naplní a už naplnil zásah
do majetku navrhovateľky bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a poukázala na to, že ak sú
dohody o zrážkach zo mzdy neplatné, je neprípustné, aby sa použil tento zabezpečovací inštitút.

Súd po oboznámení sa so skutkovým stavom a listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila základné skutočnosti potrebné
pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčila
nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.

Na základe vyššie uvedeného súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu
vyhovel, stotožnil sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a pri vyhotovení uznesenia postupoval
v súlade s § 76 ods. 4 O.s.p.

Súd považuje za potrebné uviesť, že uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy, ako neoddeliteľnej
súčasti formulárovej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti
zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovibez súdnej kontroly uplatnenej veriteľom, na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti
spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok.
V danom prípade ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka,

dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii
súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom navrhovateľky je
koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely
mimosúdneho postihnutia majetku navrhovateľky nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva
poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane plnení z

neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnením v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona.
Súd mal za to, že takýto inštitút sa dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie a s
článkom VII. Ústavy SR. Pochybnosti vyplývajú aj z judikatúry Súdneho dvoru, podľa ktorej je spotrebiteľ
v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti, či vyjednávacej pozície (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ
(rozsudok z 27.6.2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s.
I-4941, bod 25, rozsudok C-168/05, Elisa María MOstaza Claro, Rozsudok Súdneho dvora (ES) vo

veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quinterol).Inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej
predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v
zmluve, ale ako uvádza Súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom
posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z

dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje
a dostáva do kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z
neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými
podmienkami sa má poskytnúť obdobne, ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku.
Súd má za to, že navrhovateľka v čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a

poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné, nedokázala ani rozpoznať nesúlad inštitútu Dohody o zrážkach
zo mzdy s právom Európskej únie. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom
zákonníku, umožňuje postihnúť majetok navrhovateľky v podobe jej mzdy aj na plnenia z nekalých
zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi, bez predchádzajúceho posúdenia
nezávislým súdom. V danom prípade sú navrhovateľke už vykonávané zrážky zo mzdy. Existuje tu

teda obava, že odporca naplnil zásah do majetku navrhovateľky bez súdneho prieskumu zmluvných
ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad unijného práva, čo sa reálne naplnilo a ak je Dohoda
o zrážkach zo mzdy v rozpore s unijným právom, je principiálne neprípustné, aby sa použil tento
problémový zabezpečovací inštitút.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Z. z., poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak
je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Z. z., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od

poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu
trov konania poplatníkovi.

Podľa položky 1 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov, z návrhu na začatie konania ak nie je

ustanovená osobitná sadzba je súdny poplatok z návrhu na nariadenie alebo zrušenie predbežného
opatrenia 33 Eur.

V konaní o nariadenie predbežného opatrenia bola v celom rozsahu úspešná navrhovateľka, ktorá je
oslobodená od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Z. z. a preto

je odporca ako účastník v konaní neúspešný povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie
predbežného opatrenia a ktorý činí 33 Eur ( položka 1 c) sadzobníka súdnych poplatkov ).

O trovách predbežného opatrenia súd rozhodne v súlade s § 145 O.s.p. a účastníkovi, ktorému súd
prizná náhradu trov v konaní o rozhodnutí vo veci samej, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v
3 písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.