Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. november 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18Pc/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819203976
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3819203976.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci navrhovateľky ako osoby

oprávnenej na výživné: L. L., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom W. F. č. XXX, občan SR proti matke
navrhovateľky ako osobe povinnej na výživné: L. L., rod. Y., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom W. F.
č. XXX, občan SR, o určenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Osoba povinná na výživné L. L., rod. Y., narodená XX.X.XXXX j e p o v i n n á platiť
navrhovateľke L. L., narodenej XX.XX.XXXX výživné v sume 70,- eur mesačne s účinnosťou
od 13.09.2019 k rukám navrhovateľky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, ktorý predchádza
mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje.

II. Osoba povinná na výživné L. L., rod. Y., narodená XX.X.XXXX j e p o v i n n á
zaplatiť navrhovateľke L. L., narodenej XX.XX.XXXX zameškané výživné za obdobie od 13.09.2019
do vyhlásenia rozhodnutia v sume 141,99 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Prievidza dňa 16.09.2019 domáhala určenia
vyživovacej povinnosti matky na navrhovateľku v sume 70,- eur mesačne od 13.09.2019 vždy k 15. dňu
v mesiaci. Svoj návrh odôvodnila tým, že s matkou žila v spoločnej domácnosti do augusta 2019, kedy
pre nezhody odišla bývať k starým rodičom, s ktorými žije v spoločnej domácnosti aj so svojim otcom

D. L.. Všetky náklady na ňu znáša otec navrhovateľky. V školskom roku 2019/2020 začala študovať
v prvom ročníku denného štúdia na vysokej škole, pripravuje sa tak na svoje budúce povolanie a nie
je schopná sa sama živiť. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti na súd potom po tom, čo napísala
matke sms správu o tom, či by jej mohla niečo prispieť na výživu, na čo jej matka odpísala, aby si podala
návrh na súd. K príjmu matky uviedla, že má príjem asi 450,- eur mesačne a poberá na maloletú sestru
B. od otca výživné 200,- eur mesačne.

2. Matka navrhovateľky sa k návrhu, ktorý jej bol doručený prostredníctvom Obvodného oddelenia PZ,
obvodného oddelenia Nováky dňa 01.11.2019, nevyjadrila. Na pojednávanie sa nedostavila, ani svoju
neúčasť riadne neospravedlnila.

3. Súd pojednával v neprítomnosti matky navrhovateľky ako osoby povinnej na výživné podľa § 180
zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ,,CSP“).

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
a to najmä s návrhom, rodným listom navrhovateľky, rozhodnutím o prijatí na vysokú školu, lustráciou
matky navrhovateľky v registri Sociálnej poisťovne, potvrdením o výške zárobku matky navrhovateľky,mzdovými listami za rok 2018 a 2019, špecifikáciou výdavkov navrhovateľky, oznámením OOPZ,
oddelenia Nováky o doručení zásielky matke navrhovateľky a ostatným obsahom súdneho spisu.

5. Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

5.1.Z rodného listu navrhovateľky vyplýva, že matka navrhovateľky je L. L., nar. XX.X.XXXX a otec je
D. L., nar. XX.X.XXXX.

5.2.Z potvrdenia Filozofickej fakulty UKF v Nitre z 15.4.2019 vyplýva, že navrhovateľka bola v
akademickom roku 2019/2020 prijatá na denné štúdium bakalárskeho študijného odboru učiteľstvo
slovenského jazyka a literatúry a anglického jazyka a literatúry.

5.3. Z oznámenia zamestnávateľa matky navrhovateľky AGM - TRADE s.r.o. so sídlom Strojárenská
195/5, Partizánske zo dňa 19.09.2019 a mzdových listov za rok 2018 a 2019 mal súd zistené, že čistý

mesačný príjem zamestnankyne bol v období od septembra 2018 do augusta 2019 4.947,12 eur čo v
prepočte na mesiace predstavuje príjem 412,26 eur/ netto.
5.4. Z písomnej špecifikácie pravidelných výdavkov navrhovateľky z 21.10.2019 bolo zistené, že
aktuálna výška cestovných výdavkov je 107,20 eur mesačne, strava 80,- eur mesačne v škole,
mimoriadne výdavky na začiatku akademického roka 178,14 eur, paušál na telefón 26,50 eur, lekárska

starostlivosť v októbri zubár 40,- eur ( zubný strojček), ošetrenie chrupu 28,- eur, lieky v septembri 2019
12,88 eur a v októbri 2019 20,59 eur, výdavky na hygienu 30,99 eur, oblečenie 57,37 eur.

5.5. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že výdavok na bývanie, ktorý má jej otec vo výške 170,-
eur mesačne a ktorý uviedla v písomnom návrhu sa týka domu, v ktorom momentálne žije matka

navrhovateľky. Za bývanie, vrátane energii u starých rodičov im otec za seba a za ňu mesačne prispieva
sumu 100,- eur mesačne. Nedostala internát a preto do školy denne dochádza. Výdavok 83,20 eur (č.l.
25) súvisí s cestovným na autobus a výdavok 24,- eur mesačne s úhradou taxíku, pretože zo stanice na
vysokúškolucestatrvá30minút.Výdavoknahygienu30,99eurjezadvamesiace.Užíva antikoncepciu,
čo ju stojí mesačne 7,- eur. Na oblečenie a obuv má pravidelný výdavok do 25,- eur mesačne. Otec jej

posiela na účet 200,- eur mesačne. Matka jej doposiaľ od odchodu z jej domácnosti prispela na výživu
sumou 40,- eur. Nevie prečo matka neprišla na pojednávanie. Navrhovateľka ďalej uviedla, že nevlastní
osobné motorové vozidlo, ani nehnuteľnosti. V spoločnej domácnosti žije s otcom u starých rodičov, žije
tam aj otcov brat s manželkou a synom. Trvá na tom, že od matky výživné žiadala už pred podaním
návrhu na súd, kedy jej napísala SMS a ona odpísala, že to má dať na súd. Preto trvá na určení

výživného odo dňa spísania návrhu na určenie výživného t.j. od 13.09.2019.

6. Súd podaný návrh posúdil podľa týchto ustanovení zákonov:

6.1.Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

6.2.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

6.3.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

6.4.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

6.5.Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

6.6.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

6.7.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

7. V zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. V uvedenom ustanovení je
vyjadrený zákonný vznik a zánik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Zákonná úprava vyjadruje
záujem na ochrane tých účastníkov rodinnoprávnych vzťahov, u ktorých predpokladá potrebu ich
ochrany z dôvodu im vlastných charakteristík. Relevantnou skutočnosťou z hľadiska vzniku rodičovskej
vyživovacej povinnosti preto bude narodenie dieťaťa. V usporiadaných rodinných pomeroch sa táto
povinnosť nevníma ako zákonná, pravidlom je dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu

v potrebnom rozsahu. Pokiaľ to tak z rôznych dôvodov nie je, je potrebné súdne rozhodnutie, ktoré
je z uvedeného dôvodu deklaratórne. V rámci komplexu prejavov vyživovacej povinnosti rodičov sa
majú uspokojiť všetky životné potreby dieťaťa potrebné pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj.
Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov. Zákonný zánik tejto vyživovacej povinnosti je spojený
s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť

treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné
náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného
charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Na jednej strane
treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné
predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie

uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu
negatívneho postoja k práci. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj s
ukončením prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce. V tomto zmysle ide skôr o potenciálne
nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou)
vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť

samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).

8. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zákonná vyživovacia povinnosť matky
voči svojej plnoletej dcére ( navrhovateľke) naďalej trvá v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko
navrhovateľka je študentom prvého ročníka denného štúdia bakalárskeho študijného odboru učiteľstvo

slovenského jazyka a literatúry a anglického jazyka a literatúry a sústavne sa pripravuje na výkon
povolania, teda nie je schopná sama vlastnou činnosťou sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia
povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných
predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Keďže navrhovateľka nie je podľa
súdu a ustálenej súdnej praxe schopná sa sama živiť, vyživovacia povinnosť matky voči navrhovateľke

naďalej trvá. Keďže matka navrhovateľky sa k návrhu nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila,
súd vychádzal z obsahu listinných dôkazov v konaní, z ktorým mal za to, že určenie vyživovacej
povinnosti matke je v sume 70,- eur mesačne dôvodné, keď navrhovateľka preukázala výšku svojich
pravidelných mesačných výdavkov a súd má za to, že sa rodičia majú na vyživovacej povinnosti podieľať
v porovnateľnej miere, pričom sa berie do úvahy aj tá skutočnosť, kto sa o dieťa stará. Vzhľadom k

uvedenému súd určil matke ako osobe povinnej na výživné vyživovaciu povinnosť v sume 70,- eur
mesačne.

9. Zároveň súd rozhodol o zameškanom výživnom matky na navrhovateľku za obdobie za obdobie
od 13.09.2019 do vyhlásenia rozhodnutia v sume 141,99 eur ( 18 dní v mesiaci 09/2019 41,99

eur a 2 mesiace 10,11/2019 po 70,- eur, od tejto sumy odrátal sumu matkou dobrovoľne uhradeného
výživného v sume 40,- eur ), ktorú uložil matke zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd priznal
navrhovateľke nárok na výživné podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine v zmysle jej návrhu t.j. od 13.09.2019
pre dôvod hodný osobitného zreteľa, pretože navrhovateľka svoju matku po odchode z jej domácnosti
o výživné požiadala, ale matka ju vyzvala, aby sa výživného od nej domáhala súdnym rozhodnutím.

Toto tvrdenie matka v konaní nepoprela, preto súd videl dôvod pre priznanie vyživovacej povinnosti aj
spätne, teda odo dňa spísania návrhu na súd.10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
( ,,CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov mimosporového konania nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže
oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.