Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/172/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314213136
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8314213136.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. XXXX/X, XXX XX B., zastúpeného JUDr. Petrom Harakalym, advokátom, Mlynská 28, 040 01 Košice
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23
Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné č. k. 12C/199/2014-325 zo dňa 09.10.2018 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, a to v časti o zaplatenie 5.288,85 eur
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5.288,85 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a to v časti nad zaplatenie sumy
5.288,85 eur.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100%,
pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Žalovaný je povinný nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 100%, pričom o výške týchto trov rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 30.993 eur do
15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalobcovi vo vzťahu k
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, priznal štátu vo vzťahu k žalovanému náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobou sa žalobca domáhal proti žalovanému
zaplatenia sumy 48.300 eur s úrokom z omeškania titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré
vznikli v súvislosti s úrazom dňa XX.XX.XXXX.. Predmetom konania bolo odškodnenie sťaženia

spoločenského uplatnenia z dôvodu vážnych duševných porúch žalobcu vzniknutých pôsobením
otrasných zážitkov a sexuologických porúch žalobcu podľa bodového hodnotenia psychiatričky a
sexuologičky V. F. E. zo dňa 27.05.2014, ktoré bolo ohodnotené na 3000 bodov. Súd uviedol, že je
nepochybnou skutočnosťou, že žalobca pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX utrpel poškodenie
na zdraví. Je nespornou skutočnosťou, že v konaní 4T/12/2012 bol vodič V. K. uznaný vinným z
prečinu ublíženia na zdraví za skutok, ktorým bola dopravná nehoda zo dňa XX.XX.XXXX, pri ktorej
došlo k ublíženiu na zdraví žalobcu. Je preukázaná pasívna legitimácia žalovaného s poukazom na

§ 15 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z., pretože žalovaný mal uzatvorenú poistnú zmluvu s vodičom V. K.,
ktorý zapríčinil dopravnú nehodu. Zo znaleckého dokazovania boli preukázané zdravotné obmedzenia
žalobcu. Znaleckými posudkami bolo preukázané, že v dôsledku dopravnej nehody žalobca trpí
duševnými poruchami a taktiež má aj sexuologické poruchy. Pri rozhodovaní súd vychádzal z bodovéhohodnotenia, na ktorom sa zhodli znalci v tomto konaní. Znalci sa zhodli na tom, že bodové hodnotenie
predstavuje 1800 bodov, čo pri hodnote bodu 16,10 eur predstavuje 28.900 eur. Súd k tejto sume
pripočítal aj sťaženie spoločenského uplatnenia za 390 bodov podľa položky 254, čo predstavuje 6.279

eur. Žalovaný už plnil z tejto položky žalobcovi sumu 4.186 eur, a preto za položku 254 súd priznal
žalobcovi 2.093 eur. Celkovo súd priznal žalobcovi nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 30.993 eur (28.900 eur + 2.093 eur). Žalobca si v konaní uplatňoval aj nárok na zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia s odôvodnením, že je invalidným dôchodcom. Súd skonštatoval, že žalobca
už pred úrazom bol invalidným dôchodcom, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok s mierou poklesu

schopnosti zárobkovej činnosti vo výške 65 % a po dopravnej nehode mu bol invalidný dôchodok
navýšený o 10 %. Je nepochybné, že invalidný dôchodok bol priznaný žalobcovi už pred dopravnou
nehodou pre pľúcnu embóliu a v dôsledku dopravnej nehody bol zdravotný stav u žalobca prehodnotený
a bol mu priznaný invalidný dôchodok vo výške 75 %, pričom žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok
v dôsledku problémov pohybového ústrojenstva vo výške 65 % a zvyšných 10 % je náhrada za ostatné
zdravotné problémy. Z toho vyplýva, že už pred dopravnou nehodou bol žalobca invalidným dôchodcom

a podľa názoru súdu nie sú v danom prípade dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia. Preto súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Súd zamietol žalobu
aj o priznanie úroku z omeškania z uplatňovanej sumy, pretože v takýchto konaniach sa žalovaný dozvie
o výške sumy, ktorú má plniť až na základe súdneho rozhodnutia. Z týchto dôvodov žalobca nemá nárok
na úrok z omeškania, a preto súd zamietol aj žalobu v časti o úrok z omeškania. O trovách konania

rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že priznal žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, ale z prisúdenej sumy.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým
bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Poukázal na to, že aj podľa výpočtu súdu mu mala byť

priznaná suma 31.073 eur a nie 30.993 eur, čo súd spôsobil nesprávnym výpočtom. Uviedol ďalej,
že súd nesprávne posúdil právo žalobcu na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
Žalobca utrpel úraz v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou v mladom veku vo veku XX . rokov.
Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne z XX.XX.XXXX je invalidným s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 75 % aj pre úzkostné poruchy. Vykonaným dokazovaním aj

z medicínskeho hľadiska boli u žalobcu preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca je
natrvalo vylúčený z doterajšieho a vzhľadom k jeho veku aj budúceho plnohodnotného osobného,
rodinného, športového, spoločenského a manželského života. Telesná polytrauma, ktorú utrpel pri
autonehode, začala jeho duševné zdravie, ako aj celkovú integritu výrazne oslabovať. Tento proces
napriek systematickej liečbe trvá do súčasnosti. Súčasťou tohto procesu je aj vyhasínanie sexuálnej

potencie žalobcu, čo ešte tento proces prehlbuje. Situácia poškodeného sa javí trvalá, žiaden liek
nedokáže túto situáciu zásadným spôsobom zvrátiť. Žalobca v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou
a jej následkami je hendikepovaný vo všetkých oblastiach života, v športovej oblasti, v partnerskom
živote, v spoločenskom živote, je sociálne izolovaný, stratil svoje túžby, ciele, plány. Súd nesprávne vec
hodnotil, pokiaľ nepriznal žalobcovi mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože

nezohľadnil v konaní preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca ďalej nesúhlasil s tým, že
súd nesprávne posúdil aj právo žalobcu na úrok z omeškania. Žalobca má priamy nárok voči poisťovni a
poisťovňa má povinnosť nielen začať prešetrovanie poistnej udalosti a skončiť ju v lehote 3 mesiacov, ale
predovšetkým povinnosť poškodenému jeho oprávnené nároky preukázateľne plniť. Pokiaľ poisťovateľ
nesplní svoju peňažnú povinnosť voči poškodenému a neposkytne mu náhradu riadne a včas, dostáva

sa do omeškania a je povinný platiť úrok z omeškania. V ust. § 11 ods. 8 zákona 381/2001 Z.z. upravuje
nárok poškodeného na úrok z omeškania len v súvislosti s porušením povinnosti poisťovateľa v zmysle
§ 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z.. Uvedené ustanovenie sa však nijakým spôsobom nezaoberá
dôsledkami omeškania poisťovateľa v súvislosti s omeškaním pri jeho samotnej povinnosti plniť samotnú
náhradu. Dôsledky omeškania v súvislosti so samotnou povinnosťou poisťovateľa plniť nie sú riešené v

ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z.. Na omeškanie poisťovateľa je potrebné aplikovať všeobecný
predpis, ktorým je ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol rozhodnutie potvrdiť. V ďalších vyjadreniach strany už len
zopakovali svoje predchádzajúce stanoviská.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. Je oprávnená odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej
inštancie nesprávne vypočítal nárok žalobcu, pričom v tejto časti s odvolaním súhlasil aj samotnýžalovaný. Základná náhrada v tomto prípade činila 35.259,-eur, žalovaný dobrovoľne uhradil 4.186,-eur,
správne mala byť priznaná žalobcovi sumu 31.073 eur, nie 30.993 eur (rozdiel činí 80 eur).

5. Odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné aj proti rozhodnutiu o nepriznaní mimoriadne zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia. V danom prípade sú splnené podmienky na zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia súdom.

6. Podľa uznesenia NS SR 5 Cdo 212/2010 zo dňa 29.11.2011 uznanie invalidity je jedným, nie

však jediným dôvodom hodným osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia.

7. Podľa uznesenia NS SR 8 Cdo 142/2018 zo dňa 19.06.2019 pri rozhodovaní o zvýšení náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia súd zohľadňuje jednak tie stránky, ktoré sú spoločné pre život

všetkých ľudí (možnosť vykonávať bežné životné úkony, postarať sa o svoju hygienu, stravovanie,
obliekať sa, žiť prípadne rodinným životom, realizovať sa v partnerskom vzťahu, mať deti), jednak
tie stránky, ktoré sú osobitné u každého jednotlivca zvlášť vzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie
pôsobenie (stupeň jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach spoločenského života, za ktoré už
doterajšia súdna prax považuje napríklad oblasť kultúry, športu, umenia, politiky, vedy).

8. Podľa uvedeného rozhodnutia NS SR pri úvahe o primeranosti zvýšenia tejto náhrady až o 50 %
však musí súd dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo ako celok spravodlivé. Za spravodlivé rozhodnutie
o nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia treba považovať
také rozhodnutie, ktoré rešpektuje princíp proporcionality. Tento princíp vyžaduje, aby existoval vzťah

primeranosti medzi priznanou výškou náhrady a spôsobenou ujmou (rozhodnutie dovolacieho súdu
sp. zn. 3 Cdo 464/2015 z 25.
februára 2016). Podľa ustálenej súdnej praxe (pozri rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 4 Cdo 126/2014), „maximálne navýšenie o 50
% je možné priznať len poškodeným s najťažšími následkami, keď

zostanú pripútaní na lôžko, plne odkázaní na pomoc iných, ktorí nedokážu vykonávať ani základné
životné úkony, sú úplne izolovaní nielen od akéhokoľvek spoločenského, športového alebo kultúrneho
života, ale aj od sexuálneho a citového života“.

9. V danom prípade je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné priznať žalobcovi s poukazom na vyššie

uvedené dôvody 15 % zvýšenie základnej náhrady, teda sumu 5.288,85 eur (15 % z 35.259,-eur).
Žalobca utrpel závažnú traumu v mladom veku, ktoré sa podieľala na jeho čiastočnej invalidite, žalobca
je obmedzený v citovom a sexuálnom živote. Dôvody pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia treba skúmať samostatne vo vzťahu ku každému poškodeniu zdravia.

10. Odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím o nepriznaní úroku z omeškania. Z rozhodnutí Najvyššieho
súdu napr. 3Cdo/145/2017 a 1Cdo/212/2017 vyplýva, že pre zákon č. 381/2001 ako pre špeciálny
predpis platí, že jeho ustanovenia majú prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Z právnej
úpravy § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. možno vyvodiť, že umožňuje úročenie poistného plnenia v
tých prípadoch, keď si poisťovateľ nesplní svoju povinnosť uloženú mu v súvislosti so šetrením poistnej

udalosti a tiež, keď poškodenému zašle oneskorené vysvetlenie dôvodov, pre ktoré poisťovateľ odmietol
poskytnúť poistné plnenie, t.j. povinnosť poisťovateľa sa viaže výlučne vo vzťahu k prešetreniu poistnej
udalosti. Aj v prejednávanom prípade si poisťovňa svoje povinnosti splnila a nie sú dané právne dôvody
na to, aby platila žalobcovi aj úrok z omeškania.

11. Preto odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej
inštancie a žalobcovi priznal zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 5.288,85,-eur. Vo
zvyšku je zamietavý výrok súdu prvej inštancie vecne správny, a preto ho odvolací súd potvrdil postupom
podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP a § 262 ods.
1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd zmenil rozhodnutie, rozhodol teda o trovách celého
konania. „Za plný úspech v spore podľa § 255 ods. 1 CSP je potrebné považovať aj úspech len
čo do základu uplatnenej pohľadávky, avšak v situácii, že rozhodnutie o výške pohľadávky záviselood úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V takejto situácii má žalobca nárok na plnú náhradu
trov konania, ale pri určení výšky trov konania je však potrebné vychádzať z priznanej výšky plnenia.
Takýto záver zastáva aj právna teória“ (komentár k Civilnému sporovému poriadku vydavateľstva

C. H. Beck - Števček , Ficová , Baricová , Mesiarkinová , Bajánková , Tomašovič a kol.) Preto odvolací súd priznal žalobcovi plnú

náhradu trov konania.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.