Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 4T/10/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2105012015
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Filo

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2105012015.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Fila a členov senátu Anny

Gunišovej a JUDr. Ivony Reinhardtovej, v trestnej veci obžalovaných H. F. a E. Č., pre trestný čin lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., na
hlavnom pojednávaní dňa 14.02.2019,

r o z h o d o l :

obžalovaní:

H. F., nar. XX.XX.XXXX R. Q., t.č. ÚVTOS Leopoldov

a

E. Č., nar. XX.XX.XXXX R. Q., bytom neoznačená chata v záhradkárskej osade E. U., P., adresa na
doručovanie S.. C. X, U. (u Ľ. D.)

sa uznávajú za vinných, že

dňa 1. februára 2005 v čase asi o 24.00 hodine na ceste z Hlohovca do obce C. Q. na odbočke na poľnú
cestu na strelnicu na J. po spoločnej dohode prepadli D. R., pracovníka Taxislužby E. U. so sídlom v
Hlohovci tak, že telefonicky si privolali uvedený taxík, po jeho príchode otvorili dvere vodiča, nastriekali
do očí taxikára D. R. slzotvornú látku a vytiahli ho z vozidla, pričom po krátkom behu ho viackrát udreli
prinesenou drevenou palicou o dĺžke 60 cm do hlavy a po rukách, v dôsledku čoho poškodený D. R.
spadol na zem, vnikli do vozidla, odkiaľ zobrali mobilný telefón značky NOKIA 3100, s číslom 0907
635 124 patriaci poškodenému D. R. a mobilný telefón značky NOKUA 3310, s číslom 0904 484 888
patriaci spoločnosti Taxislužba U., peňaženku s obsahom 2.500,-Sk, svetelné označenie taxi a vozidlo

následnezhodilidobagroviskavčastiSvätýPetervHlohovci,čímspôsobilipoškodenémuD.R.zranenie
- tržnú ranu na hlave, prasknuté predlaktie a narazené prsty ľavej ruky, narazené predlaktie ľavej ruky,
narazené rameno ľavej ruky, ktoré si vyžiadalo dobu liečenia 28 dní, ako aj škodu na odcudzenom
mobilnom telefóne vo výške 3.500,-Sk a poškodenému E. U. spôsobili škodu na finančnej hotovosti vo
výške 2.500,-Sk, na mobilnom telefóne vo výške 1400,-Sk a na osobnom motorovom vozidle značky
Škoda Felícia, evidenčné číslo HC- XXXAJ škodu vo výške 108.000,-Sk.

teda

spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchali taký čin so
zbraňou,

čím spáchali

trestnýčinlúpežespolupáchateľstvompodľa§9ods.2k§234ods.1,ods.2písm.b)Tr.zák.č.140/1961
Zb. účinného ku dňu 01.02.2005.Za to sa

odsudzujú

H. F.

Podľa § 37 Tr. zák. súd upúšťa od uloženia ďalšieho trestu, nakoľko ma za to, že trest vo výmere 7 rokov

uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 13.12.2016, sp. zn. 7T/11/2016 je
dostatočný.

E. Č.

Podľa § 234 ods. 2 Tr. zák., § 40 ods. 1 Tr. zák.., na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. č. 141/1961 Zb. súd obžalovaným ukladá, aby spoločne a nerozdielne
nahradili škodu poškodeným:
- E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.Q. XX, U. vo výške 729,59 Eur,
- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874 vo výške 58,38
Eur.

Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX odkazuje s nárokom
na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach.

Podľa § 229 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného E. U., F.. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, U. so zvyškom

nároku na náhradu škody odkazuje na konanie o občianskoprávnych veciach.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní, ktoré vykonal v neprítomnosti obžalovaného E. Č. za splnenie zákonných
podmienok podľa § 202 ods. 2, ods. 4 zákona č. 141/1961 Zb. účinného ku dňu 15.07.2005 (ďalej „Tr.
por.“) vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného H. F., postupom podľa § 207 ods. 2 Tr. por. prečítal

zápisnicu o výsluchu obžalovaného E. Č. zo dňa 26.06.2018, výsluchom svedka-poškodeného D. R., so
súhlasom strán prečítal zápisnicu o výsluchu svedka-poškodeného E. U., postupom podľa § 211 ods. 4
Tr. por. prečítal znalecký posudok č. 10/2005 znalca E.. D.F. P., a oboznámil sa s relevantnými listinnými
dôkazmi - so zápisnicou o obhliadke miesta činu (č.l. 67-77), zápisnicou o vydaní veci, zápisnicou o
vrátení veci (č.l. 8-9), s odborným vyjadrením ku škode (č.l. 93-94), dokladmi k výške škody (č.l. 78-92),

nákladmi na poskytnutú zdravotnú starostlivosť (č.l. 64-66), so spisom Okresného súdu Trnava sp. zn.
7T/11/2016, výpismi priestupkov obžalovaných a s odpismi ich registrov trestov.

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 5 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek
rozumnýchpochybnostíkzáveru,žeskutoksastaltak,akojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku,
napĺňa všetky zákonné znaky trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) zákona č.
140/1961 Zb. účinného ku dňu 01.02.2005 (ďalej ako „Tr. zák.“) spáchaného spolupáchateľstvom podľa
§ 9 ods. 2 Tr. zák. a dopustili sa ho obžalovaní Č. I. F..

Obžalovaný E. Č. sa ku skutku doznal, keď do zápisnice o výsluchu po jeho zatknutí pred predsedom
senátu v podstate vypovedal, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku.
Dodal, že taxikára bil spoluobžalovaný F., ktorý taxík telefonicky aj privolal.Obžalovaný H. F. sa na hlavom pojednávaní bránil tvrdením, že skutok spáchal E. Č.. Nepoprel, že
to mohol byť aj on, kto privolal telefonicky taxík, avšak po príchode taxíku to bol Č., ktorý na taxikára
nastriekal slzný sprej, vytiahol ho z auta a bil ho palicou - nohou od stola. On sám sa do konania

spoluobžalovaného Č. nijako nezapojil, iba ho sledoval. Po útoku ostal taxikár ležať na zemi a Č. na
neho kričal, aby nastúpil do auta. S autom potom išli smerom na bagrovisko, kde obaja vystúpili a Č.
auto potlačil do bagroviska. Č. taxikárovi zobral peniaze, mobilný telefón a kľúče. Č. mu potom dal jeden
mobilný telefón, ktorý potom sám vydal policajtom.
Na odstránenie rozporov bola postupom podľa § 207 ods. 2 Tr. por. prečítaná výpoveď obžalovaného

F. z prípravného konania. Obžalovaný F. dňa 04.02.2005 vypovedal, že dňa 01.02.2005 bol asi o 23.00
hod. s obžalovaným Č. pri strelnici v časti Soroš, kde zo svojho mobilného čísla 0907 255 207 privolal
taxík. Asi o 20 minút prišiel na čiernej Felícii taxikár D. R., ktorého pozná z Hlohovca. Spolu s Č. pristúpil
k autu. Č. otvoril vodičove dvere a on nastriekal taxikárovi do očí slzný sprej. Následne taxikára obaja
vytiahli z auta. Taxikár R. začal utekať preč, no Č. ho dobehol a udrel ho prinesenou nohou od stola
po hlave. On mal na hlave kuklu a Č. mal šatku čiernej farby. Tieto si obaja nasadili ešte predtým, ako

prišiel taxík. Taxikára nechali ležať na zemi a obaja nasadli do jeho taxíku a odišli smerom k bagrovisku.
Vozidlo viedol on, Č. sedel ako spolujazdec. Z auta vzali čiernu buksu, v ktorej bolo niečo cez 2.000 Sk
a 2ks mobilných telefónov. Jeden bol zn. NOKIA 3100 modrej farby a druhý NOKIA 3310. Auto spustili
na ľad bagroviska s tým, že ľad sa prelomí a vozidlo sa potopí. Peniaze z buksy si rozdelili, pričom on
dostal 1.000 Sk, ktoré použil pre svoje potreby. Skutok spáchali preto, lebo im chýbali peniaze. Už dva

dni predtým prišiel za Č. s tým, že by takéto niečo mohli urobiť.

Prečítanúvýpoveďobžalovanýnahlavnompojednávanípoprelsargumentáciou,žeČ.hovtedyvydieral,
aby časť viny vzal na seba.

Svedok-poškodenýD.R.poodstránenírozporovpostupompodľa§211ods.2písm.b)Tr.por.vpodstate
vypovedal, že dňa 01.02.2005 asi o 23.30 hod. mu zatelefonoval zákazník a objednal si odvoz taxíkom.
Mal pre neho prísť na poľnú cestu smerom na strelnicu na Soroši. Keď prišiel na miesto, zaparkoval auto
pri odbočke na poľnú cestu. Opäť mu zavolali na mobilný telefón a povedali mu, že ich tam má čakať. Asi
po 2-3 minútach k jeho vozidlu pristúpili dvaja muži. E. Č. mu otvoril dvere a H. F. mu nastriekal do očí

nejakú látku, Č. ho na to chytil a vytiahol z auta. Následne ho H. F. dva-krát udrel nejakým predmetom
po hlave. Na to začal utekať smerom na Hlohovec, kde sa asi po 50 metroch hodil na zem a zakryl si
hlavu. Nevie ktorí z nich dvoch ho tam opäť udieral. Ako ležal, tak od neho pýtali peniaze a telefón.
Potom odišli s jeho autom preč smerom k bagrovisku. Oboch obžalovaných pozná osobne a vie, ako sa
volajú. Pri skutku mu boli odcudzené dva mobilné telefóny zn. NOKIA, jeden 3100 a druhý 3310, ďalej

buksa s obsahom 2500 Sk, vozidlo zn. Škoda Felícia, EČ: U.-XXXAJ a boli mu spôsobené zranenia.

Svedok poškodený E. U. v prípravnom konaní v podstate vypovedal, že D. R. u neho v taxislužbe
pracoval od 01.02.2005. Pridelené mu bolo vozidlo Škoda Felícia EČ: U.-XXXAJ. Keď sa od iného vodiča
dozvedel, že čo sa stalo, a že R. je v nemocnici, išiel na miesto k bagrovisku a vozidlo si prevzal. Vozidlo

bolo pojazdné, malo však poškodenú prednú masku, prevalenú kapotu a predný pravý blatník. Vo vnútri
vozidla to bolo rozhádzané a chýbala hotovosť vo výške asi 3000 Sk, kľúče a doklady o vozidla a mobilný
telefón zn. NOKIA 3100.

Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že obžalovaný F. dňa 04.02.2005 vydal mobilný telefón zn. NOKIA

3100 modro bielej farby IMEI:352972/00/764259/2, ktorý bol v zmysle uznesenia ČVS:ORP-136/OEK-
TT-2005 vrátený D. R..

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 02.02.2005 vyplýva, že miesto nálezu osobného
motorového vozidla Škoda Felícia EČ: U.-XXXAJ sa nachádzalo na bagrovisku v časti Svätý Peter v

meste Hlohovec.

Zo znaleckého posudku č. 10/2005 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia
MUDr. D. P. vyplýva, že poškodený R. dňa 01.02.2005 utrpel tržnú ranu na hlave a jej temene,
pomliaždenie mäkkých častí nad oboma lopatkami na chrbte, pomliaždenie a krvné podliatiny na

oboch rukách a krvnú podliatinu na ľavom zápästí. Predmetné zranenia zodpovedajú popisu ich vzniku
poškodeným. Hlavný smer násilia smeroval na hlavu poškodeného, potom ruky a chrbát.Vina obžalovaných bola bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná procesom dokazovania.
Okrem toho, že sa obaja obžalovaní ku skutku priznali (F. v prípravnom konaní a Č. v súdnom konaní), sú
usvedčovaní výpoveďou svedka-poškodeného R., ktorý ich pri skutku opoznal a priebeh skutku logicky

a vierohodne popísal. Výpoveď svedka-poškodeného je podporená zápisnicou o obhliadke miesta činu,
znaleckým posudkom č. 10/2005 a i výpoveďou svedka-poškodeného U.. Naviac je nutné zvýrazniť
to, že svedok-poškodený R. skutok popisoval zhodne, ako ho opísal obžalovaný F. v zápisnici o jeho
výsluchu v prípravnom konaní. Obžalovaný F. naviac dobrovoľne vydal aj pri skutku odcudzený mobilný
telefón zn. NOKIA 3100 IMEI:352972/00/764259/2. Vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní

preto vylučuje akékoľvek alternatívny ohľadom viny obžalovaných, ktorí obaja ako všeobecne trestne
zodpovedné subjekty svojim úmyselným konaním ako spolupáchatelia v zmysle § 9 ods. 2 Tr. zák.
naplnili všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.

Obrane obžalovaného F., ktorá na hlavnom pojednávaní spočívala v tvrdení, že celý skutok spáchal len
obžalovaný Č. a časť viny na seba vzal len preto, že ho k tomu nútil obžalovaný, súd neuveril. Táto jeho

obrana bola totiž úplne vyvrátená výpoveďou svedka-poškodeného R., ktorý popísal, že obžalovaný
Č. mu otvoril dvere na taxíku, pričom F. mu do očí nastriekal nejakú látku. Č. ho následne vytiahol z
auta a F. ho 2-krát udrel nejakým predmetom po hlave. Už len toto vyjadrenie svedka-poškodeného čo
do priebehu skutku vyvracia obhajobu obžalovaného. Naviac je treba dodať, že súd si nedokáže ani s
riadnou dávkou fantázie predstaviť, že by obžalovaný Č. skutočne nútil spoluobžalovaného F. k takej

výpovedi, v ktorej sa ku skutku sám dozná a zároveň usvedčí aj spoluobžalovaného. Logickejšie by
vyznelo tvrdenie o vydieraní spoluobžalovaným, ak by obžalovaný F. vzal celú vinu len na seba, čo však
nie je prípad tejto trestnej veci.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre

spoločnosť, ktorý je určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý,
spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, osobou
páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou, pričom súd zároveň prihliadal na možnosť nápravy
a pomery obžalovaných, u ktorých súd prihliadal jednotlivo i na to, akou mierou konanie každého z nich
prispelo k spáchaniu trestného činu.

Z odpisu registra trestov obžalovaného Č. vyplýva, že doposiaľ bol 2-krát súdne trestaný podmienečnými
trestami odňatia slobody - prvýkrát v roku 2002 za majetkovú trestnú činnosť a druhýkrát v roku 2011 za
násilnú trestnú činnosť. V oboch prípadoch sa na neho hľadí, ako keby odsúdený nebol.

Z odpisu registra trestov obžalovaného F. vyplýva, že doposiaľ bol 6-krát súdne trestaný pre rôznorodú
úmyselnú trestnú činnosť, naposledy rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 13.12.2016, sp. zn.
7T/11/2016, právoplatným dňa 27.07.2017, ktorým bol uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa §
189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a bol mu uložený trest
odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Pri úvahe o druhu a výške trestu súd komplexne vyhodnocoval stupeň spoločenskej nebezpečnosti ko-
nania obžalovaných pre spoločnosť, okolnosti, za akých bol skutok spáchaný, osoby obžalovaných, mie-
ru ich zavinenia, možnosti ich nápravy a tiež v danom prípade mimoriadne dôležitú okolnosť - dĺžku tres-
tného konania (14 rokov).

Je nepochybné, že čas a jeho plynutie je okolnosťou, ktorá má nepochybný význam pri vyhodnocovaní
stupňa nebezpečnosti činu. Čím dlhší časový úsek od spáchania skutku uplynie, tým viac sa míňa trest
svojmu účelu.

U obžalovaného F. prichádzalo do úvahy uloženie ďalšieho trestu podľa § 36 Tr. zák., keďže ho súd

odsudzoval za trestný čin, ktorý spáchal pred tým, než bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný.
S poukazom na uplynutie 14-tich rokov od skutku a skutočnosť, že menovaný F. aktuálne vykonáva trest
odňatia slobody vo výmere 7 rokov, dospel súd po zhodnotení všetkých okolností prípadu k záveru, že
trest odňatia slobody, ktorý menovaný v súčasnosti vykonáva je dostatočným trestom.

U obžalovaného Č. hodnotiac možnosť jeho nápravy s poukazom na odpis jeho registra trestov, po
zvážení uplynutia 14-tich rokov od skutku, dospel súd k záveru o dôvodnosti použitia inštitútu tzv.
mimoriadneho zníženia trestu podľa § 40 ods. 1, ods. 5 písm. c) Tr. zák., nakoľko použitie trestnej sadz-
by odňatia slobody ustanovenej Trestným zákonom účinným v čase spáchania skutku (5-12 rokov) bybolo pre obžalovaného neprimerane prísne a účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania
vo výmere 2 roky s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 rokov. Trest uložený v takejto
výmere považuje súd za dostatočný na dosiahnutie jeho účelu a za určitý druh kompenzácie zo strany

štátu za neprimeranú dĺžku trestného konania.

V rámci adhézneho konania, súd po riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody zo strany
poškodeného E. U. a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, s poukazom na skutočnosť, že v príčinnej
súvislosti s trestným činom bola spôsobená škoda, ustálil na základe dokazovania vykonaného listinami

možnosť uznať nárok poškodeného E. U. vo výške 729,59 Eur a nárok poisťovne vo výške 58,38 Eur,
na ktorých náhradu súd zaviazal obžalovaných spoločne a nerozdielne.

Pretože vo vzťahu ku škode uplatnenej poškodeným D. R. by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie,
ktoré presahuje potreby trestného stíhania a podstatne by ho pretiahlo, odkázal súd poškodeného na
konanie o občianskoprávnych veciach.

Poškodeného E. U. súd so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázal na konanie
o občianskoprávnych veciach, pretože ním uplatnená výška škody presahovala výsledky procesu
dokazovania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje, a to do osem dní od doručenia odpisu rozsudku. V neprospech obžalovaného
môže rozsudok napadnúť odvolaním len prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto
právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v pokolení priamom,

jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Ak nie je obžalovaný svojprávny, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie
podať aj jeho zákonný zástupca a jeho obhajca.