Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 6, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4T/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418010121
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tamaškovič

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4418010121.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudcom JUDr. Vladimírom Tamaškovičom v trestnej veci

obžalovanej U. J., narodenej XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom M. S., B. číslo XX, prechodne bytom M.
S., M. číslo XX, pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a)
Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, na základe
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky pod sp. zn. 2Pv 51/17/4404 zo dňa 23.02.2018,
na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch, dňa 06.02.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná U. J., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom M. S., B. č. XX, prechodne bytom M. S., M. XX,

je v i n n á , ž e

dňa 24.12.2016 o 15.30 hod. v M. S., v panelovom bytovom dome, na M.Ž. E. číslo XX v meste M. S., na
desiatom poschodí, po zazvonení na zvonček dverí spoločných priestorov a po ich otvorení poškodenou
F. F., nar. XX.XX.XXXX bytom M. S., M. E. číslo XX, bez súhlasu poškodenej vbehla do jej bytu cez
pootvorené dvere, pričom poškodená ju schytila za bundu a snažila sa ju z bytu dostať von ťahaním, keď
už bola obžalovaná na chodbe, poškodená zaklopala na vchodové dvere susedného bytu poškodenej

L. L., narodenej XX.XX.XXXX, bytom M. S., M. E. číslo XX, aby jej táto pomohla, poškodená L. L. tieto
dvere otvorila, čo obžalovaná využila a bez súhlasu poškodenej vošla do jej bytu, pričom sa obžalovaná
pokúsila dvere na byte tejto poškodenej zatvoriť, čo sa jej však nepodarilo a byt neopustila ani napriek
výzve poškodenej a byt opustila až po zákroku poškodeného L. F., narodeného XX.XX.XXXX, bytom
M. S., M. E. číslo XX,

t e d a

neoprávnene vnikla do obydlia iného, tam neoprávnene zotrvala a spáchala taký čin voči chránenej
osobe - na osobe vyššieho veku,

č í m s p á c h a l a

zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmena a) Trestného zákona s
poukazom na § 139 odsek 1 písmena e) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 194 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, pri
nezistení okolností poľahčujúcich podľa § 36 Trestného zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 písmena m) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmena b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 73 odsek 2 písmena d) Trestného zákona sa obžalovanej ukladá ochranné protitoxikomanické
liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal pod spisovou značkou 2Pv/51/17/4404 dňa
23.02.2018 na tunajší súd obžalobu na obvinenú U. J., narodenú XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom M. S.,
B. číslo XX, prechodne bytom M. S., M. číslo XX, pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194
odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c)
Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe že,

dňa 24.12.2016 o 15.30 hod. v M. S., v panelovom bytovom dome, na M.Ž. E. číslo XX v meste M. S., na
desiatom poschodí, po zazvonení na zvonček dverí spoločných priestorov a po ich otvorení poškodenou
F. F., nar. XX.XX.XXXX bytom M. S., M. E. číslo XX, bez súhlasu poškodenej vbehla do jej bytu cez
pootvorené dvere, pričom poškodená ju schytila za bundu a snažila sa ju z bytu dostať von ťahaním, keď
už bola obžalovaná na chodbe, poškodená zaklopala na vchodové dvere susedného bytu poškodenej

L. L., narodenej XX.XX.XXXX, bytom M. S., M. E. číslo XX, aby jej táto pomohla, poškodená L. L. tieto
dvere otvorila, čo obžalovaná využila a bez súhlasu poškodenej vošla do jej bytu, pričom sa obžalovaná
pokúsila dvere na byte tejto poškodenej zatvoriť, čo sa jej však nepodarilo a byt neopustila ani napriek
výzve poškodenej a byt opustila až po zákroku poškodeného L. F., narodeného XX.XX.XXXX, bytom
M. S., M. E. číslo XX.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, poškodených F. F., L. L., L.
F.,znaleckýmdokazovanímaoboznámenímlistinnýchdôkazovzadováženýchpočastrestnéhokonania.
Obžalovaná sa ku skutku vyjadrila v tom smere, že dňa 24.12.2016 zvonila na zvonček svojím rodičom,
avšakkeďžesúnepočujúci,takmajúzvončeknablikanieaneotváralijej.Následnezazvonilanazvonček
susedke F., ktorá jej otvorila chodbové dvere, ktoré vedú na spoločnú chodbu. F. potom vošla do svojho

bytu a zatvorila svoje dvere. Následne jej zaklopala, pričom F. dvere otvorila. Pýtala sa jej, či niekoho
nevidela, nakoľko mala paranoje. F. začala po nej kričať, strčila do nej a zatvorila dvere. Ona potom
zaklopala na dvere susedky L., ktorá jej otvorila a ona si potom sadla v jej byte. Do bytu F. nevošla. F.
klopala preto, lebo bola nadrogovaná, mala paranoje a pýtala sa jej, či niekoho nevidela. Do bytu pani
L. vošla hneď ako L. otvorila, a keďže jej zostalo zle, tak si sadla, súhlas so vstupom do bytu nemala.

Keď už bola v jej byte, tak si od L. vypýtala pohár vody, ktorý aj dostala, potom F. zavolala F., ktorý keď
prišiel, tak jej dal jednu facku, vytiahol ju z bytu a ona potom sedela na spoločnej chodbe dovtedy, kým
neprišli policajti. V byte pani L. mohla byť asi tak 10 minút. L. ju nevyzývala, aby opustila jej byt. Poznajú
sa veľmi dlho. Keď sa toto udialo, bola pod vplyvom pervitínu. V minulosti sa neliečila od závislosti na
alkohole, avšak bola psychiatricky liečená v Nemocnici s poliklinikou v M. S.. Na M. XX býva asi 12

rokov, pričom s L. a F. nemala v minulosti žiadne konflikty. Tiež uviedla, že na dvere pani L. klopala
ona, Viteková neklopala, a tiež ju F. ani neťahala, za žiadne oblečenie. V čase incidentu sa cítila zle,
bola dehydratovaná. Keď bola v byte pani L., tak si od nej pýtala pohár vody, ktorý jej aj dala, pričom ho
priniesla z kuchyne. Pohár s vodou jej dávala vtedy, keď sedela, pričom z bytu ju nevyháňala. Pani L.
nežiadala F., aby ju vytiahol z bytu, pričom on sa ani nepýtal, či môže vojsť do bytu. Jednoducho tam

vletel. V byte L. bola viackrát, pričom jej aj ponúkla pomoc v tom, že jej dovolila u nej prespať, avšak
ona to odmietla. Keď potrebovala pomoc, tak ju poškodená vpustila do bytu. Ak by ju bola vyzvala,
aby opustila jej byt, určite by to urobila. Preto klopala na jej dvere, lebo sa zľakla, keď na ňu kričala F..
Nehľadala u nej pomoc preto lebo je stará a bezbranná. V jej byte si sadla preto, lebo jej prišlo zle. Zo
správania L. nemala pocit, že by nechcela, aby bola u nej doma. F. do nej strčila rukou tak, ako keby ju

odtláčala odniekiaľ. S F. komunikovala tak, že F. stála vo svojom byte a ona bola pred jej dvermi, stále
oproti seba. F. stála medzi zárubňou a dvere si držala pri sebe. Podľa nej má L. asi 80 rokov. O tom, že
už F. volala svojho manžela sa dozvedela od F. vtedy, keď sedela na chodbe u L., ale nevedela uviesť,
prečo F. volala svojho manžela.
Svedkyňa F. F. uviedla, že dňa 24.12.2016 v čase asi o 15.30 h., niekto zazvonil na zvonček na spoločné

priestory, pričomnevedela,ktotozvoní,takišlaotvoriť.Zadveramibolaobžalovaná,ktorásapozdravila,
avšak z nej nemala dobrý pocit. Všimla si, že obžalovaná nešla k svojmu bytu, tak pred ňou cúvala v
domnení, že vojde do svojho bytu a zatvorí dvere. Obžalovaná ju však obskočila, pričom ona vošla do
bytu a chcela zatvoriť dvere, ale obžalovaná dvere odtláčala a potom strčila svoju nohu medzi dvere
a cez túto medzeru vošla do jej bytu, na čo ju chytila za bundu a ťahala ju von. Obžalovaná sa jej

avšak vyšmykla, potom ju znovu chytila a znovu ju ťahala von. Keď bola jednou nohou vonku a držalaju za bundu, sa obžalovaná nachádzala v jej byte a tak druhou rukou klopala na dvere pani L., ktorá
dvere otvorila a obžalovaná to asi začula, tak vbehla do bytu pani L.. Hneď išla volať svojmu manželovi
a povedala mu, že J. vošla do ich bytu. Jej manžel už bol na ceste domov a políciu volal on. Byt pani

L. bol otvorený a J. bola učupená pri kúpeľni. Preto stála pri byte, lebo asi mesiac dozadu pred týmto
incidentom obžalovaná vbehla L. do bytu a zatvorila sa tam s ňou. Keď prišiel jej manžel, ho L. požiadala,
aby J. vytiahol z bytu. L. bola rozrušená a rozčúlená. Keď jej manžel ťahal obžalovanú za bundu von
z bytu, tak tam už bola polícia. Obžalovaná zotrvala v byte L. asi tak 5-10 minút. Obžalovaná zvykla
vyzváňať, pričom daného dňa na jej bytové dvere neklopala. Z bytu ju ťahala dvomi rukami za bundu

a keď bola jednou nohou na chodbičke, tak ju držala jednou rukou a druhou rukou klopala susedke
L.. Do bytu sa jej podarilo vniknúť z toho dôvodu, že je silnejšia. Do bytu sa dostala tak, že ona sa
snažila dvere zatvárať, pričom obžalovaná ich odtláčala a potom do medzery medzi dverami a zárubňu
dala nohu a cez takúto medzeru vošla do jej bytu. Svedkom toho, že bola obžalovaná v jej byte nebol
nikto. L. klopala preto, lebo nevedela, čo môže od obžalovanej očakávať. V minulosti obžalovaná zvykla
vyzváňať aj v noci. Tiež vykopla sklo na dverách od spoločných priestorov. V novembri roku 2016 sa

stalo také, že v noci obžalovaná búchala a zvonila na ich dvere, pričom keď jej otvorili, tak obžalovaná
behala po chodbe s nožom. Obžalovanú videla celý čas, čo bola u L.Č., pričom si nespomínala na to,
že by jej bola dávala L. pohár vody. Obžalovanú vytiahol z bytu L. manžel, ktorý to urobil na požiadanie
pani L.. Vytiahol ju takým spôsobom, že ako čupela, tak ju chytil za bundu a už v tom čase tam boli
policajti, pričom na obžalovanú fyzicky nezaútočil. Policajti u nej v byte ani neboli. V čase, keď už ona

čakala na chodbe a L. bola u seba v byte spolu s obžalovanou a začuli výťah, sa obžalovaná postavila,
chytila L. za lakeť alebo rukáv, ale potom si naspäť čupla. Vyzeralo to tak, ako keby sa s ňou chcela
zatvoriť v byte. Keď sa snažila obžalovaná dostať do jej bytu, tak sa jej pýtala, čo robí, pričom na ňu
kričala, mala zvýšený hlas. Obžalovanej nedala súhlas, aby vošla do jej bytu, a tiež nesúhlasila, aby sa
tam zdržiavala. Práve preto ju ťahala von. Obžalovanú vyzvala aj ústne, aby opustila jej byt. Presne

jej povedala, že nech vypadne preč. Manželovi povedala, že obžalovaná im vbehla do bytu a aktuálne
sa nachádza v susedkinom byte. Na druhý deň obžalovaná povedala jej manželovi, že si je vedomá
toho, čo urobila. Obžalovaná sa tiež pýtala, či by sa to nedalo stiahnuť. Obžalovaná sa vyjadrila v tom
smere, že výpoveď svedkyne nie je pravdivá.
Svedkyňa L. L. uviedla, že sa už presne nepamätá. Spomína si na to, že obžalovaná išla k susede F.,

tá ju nechcela pustiť do bytu, potom zaklopala na jej byt, ona jej otvorila a povedala jej, že je smädná,
pchala sa dnu do jej bytu. Ona ju nepozvala. Obžalovaná si potom čupla, avšak hneď ako vošla,
zatvorila dvere, zamkla ich, kľúč si zobrala. Hovorila jej, nech ide odtiaľ preč. Obžalovaná si potom
otvorila okno a sadla si do okna. Búchala na dvere a potom jej obžalovaná dala kľúč. Keď sa dvere
otvorili, tak kričala na susedov. Bola tam trma-vrma, potom prišiel sused F.. Obžalovaná sa dostala

do jej bytu násilím, nakoľko ona ju nechcela vpustiť do jej bytu. Keď prišiel sused F., tak mu povedala,
nech jej pomôže. Bála sa, nevedela, čo má obžalovaná v pláne, keď mala jednu nohu vonku z okna.
Na otázky obhajkyne svedka uvádzala, že si je istá, že sa to, čo popísala stalo na Vianoce roku 2016,
ale už presne nevie, či boli dvere počas celého incidentu otvorené. Je pravdou, že jej vodu priniesla.
Obžalovaná čupela pri kúpeľňových dverách, ktoré sú hneď pri vchodových dverách do bytu. Z konania

obžalovanej bola vyplašená. Nevedela presne uviesť, kedy vyzývala obžalovanú, aby opustila jej byt. F.
bránila obžalovanej vojsť do jej bytu, pričom jej hovorila, nech ich nechá na pokoji. Obžalovaná, keď je
zobrala kľúče, tak aj zamkla byt. Ona sa obžalovanej nebojí, lebo ju pozná od decka. Raz ju volala do
svojho bytu, lebo ju videla sedieť na schodoch a vtedy bola tiež smädná. Obžalovaná jej nikdy neublížila,
avšak vtedy sa zľakla, nakoľko nevedela, čo má ona v hlave. Nevedela sa presne vyjadriť ako sa dostala

obžalovaná z jej bytu, mohlo to byť tak, že obžalovaná sama otvorila dvere a odišla, alebo ju sused F.
vytiahol. Sused F. bol veľmi nahnevaný, bol rozčúlený a obžalovanej povedal, že prečo toto urobila. Dlho
ju musela presviedčať, aby zišla z okna. Na chodbe spoločných priestorov sa nachádzali F..
Svedok L. F., sa vyjadril v tom smere, že v predmetný deň išiel z U. domov, kedy mu volala manželka,
že obžalovaná je v ich byte. Keď mu toto oznámila manželka, pridal a cestou ešte volal policajtov.

Keď prišiel domov, tak policajtom otváral dvere, pričom oni išli výťahom a on išiel pešo. Keď prišiel na
poschodie, kde bývajú, tak na chodbe videl manželku a obžalovaná spolu s L. boli vo vnútri bytu L..
Keď mu manželka volala, tak plakala. L. ho požiadala o pomoc v tom smere, aby vytiahol obžalovanú z
bytu. Vošiel do jej bytu, prišiel k obžalovanej, ktorá čupela v byte pri kúpeľni, chytil ju obidvoma rukami,
postavil ju a vytiahol ju von. V tom čase tam už boli policajti. Cestou, keď volal policajtov, tak im povedal,

že mu volala manželka, že nejaká nafetovaná suseda im vbehla do bytu. K činžiaku prišiel spoločne s
políciou. Keďže on išiel hore pešo, bol tam skôr ako policajti, ktorí išli výťahom a ako ťahal obžalovanú
von z bytu, mohli byť tak vo dverách, tak tam už boli aj policajti. Poškodená L. ho žiadala, aby vytiahol
obžalovanú z jej bytu. L. bola v strese. S obžalovanou nemali žiadne konflikty, ona v minulosti fetovala,brala drogy, to bola jej vec. Rodičov má hluchonemých. Často bol krik, lebo sa dobíjala domov a oni ju
nechceli pustiť, avšak bol jeden taký incident, keď obžalovaná vykopla sklo na spoločných dverách, a to
preto, lebo rodičia ju nechceli pustiť dovnútra a tiež asi pred 2-3 rokmi vykrikovala, že skočí z okna, tiež

tam boli aj záchranári aj policajti. Na druhý deň, keď sa stretli, sa jej pýtal, či si je vedomá, čo urobila,
na čo ona reagovala tak, že si je toho vedomá a tiež sa pýtala, či to nevedia stiahnuť. Ešte uviedol, že
keď sa jej policajti pýtali, či je na drogách, tam im uviedla, že mala perník. Keď prišli policajti, tak sa
nachádzal spolu s obžalovanou na rozhraní bytu pani L., jeho manželka bola na chodbe, nevedel uviesť,
kde bola L.. Na chodbe boli ešte dvaja policajti. Do bytu pani L. vošiel preto, lebo ho o to požiadala a to aj

napriek tomu, že boli už v činžiaku policajti. Zasiahol preto, lebo vedel, aká je obžalovaná nebezpečná.
Pred týmto incidentom bol aj iný incident, kedy obžalovaná vbehla do bytu L., zamkla byt, otvorila okno,
pričom bola pri okne ako keby chcela vyskočiť. Vtedy sa L. bála, že aj ju vyhodí a aj vtedy mu búchala
na dvere, nech obžalovanú vyhodí. Keď prišiel na miesto, bol byt L. otvorený. Vylúčil, že by bol dal
obžalovanej facku. Do ich bytu sa mala obžalovaná dostať tak, že mala jeho manželku nejako obehnúť
a vbehnúť do bytu, pričom ju mala jeho manželka ťahať z bytu. Obžalovaná zvykla vyzváňať aj úplne

zdola. Na návrh obhajkyne bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania, ku ktorej sa svedok
vyjadril tak, že niekedy si spomenie na určité veci inokedy.
K veci boli vypočutí aj príslušníci polície, ktorí zasahovali pri danom incidente, pričom svedok R. M. sa
vyjadril v tom smere, že si už na podrobnosti nepamätá, avšak v daný deň opakovane riešili obžalovanú,
na miesto boli vyslaní cez operačné stredisko. Na mieste sa nachádzala suseda a možno aj rodičia

obžalovanej. Nevedel uviesť, či bol niekto vo fyzickom kontakte s obžalovanou. L. bola v šoku, bola milá.
Obžalovaná je problémová osoba.
Druhý člen hliadky Ľ. Q. uviedol, že obžalovanú pozná iba z výkonu svojej služby z riešenia viacerých
oznámení. K predmetnému skutku uviedol, že na miesto ich vyslal operačný, ktorý im povedal, že mala
volať nejaká pani, že jej suseda zaklopala na dvere, po otvorení dverí, ju táto vytiahla von, vošla do

jej bytu a tam sa zatvorila. Keď prišli na miesto, zistili, že tam na tej jednej chodbe sú tri byty a ďalšia
susedka tiež hovorila, že obžalovaná jej chcela spraviť to isté. Na spoločnej chodbe sa nachádzali obe
oznamovateľky, obžalovaná a jej rodičia. Keď prišiel s kolegom, tak obžalovaná už bola na chodbe,
pričom ona plakala a nehovorila nič.
Súd vykonal aj znalecké dokazovanie oboznámením znaleckého posudku vypracovaného znalcom z

odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Štefákom, z ktorého znaleckého posudku
okrem iného vyplýva, že obžalovaná je osobou závislou na omamných látkach a je potrebné jej nariadiť
ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Schopnosť ovládať svoje konanie mala
zníženú o tretinu. V čase skutku mohla rozoznať nebezpečnosť svojho konania a jeho protiprávnosť.
Súd tiež vykonal dokazovanie oboznámením listinných podkladov, kde súd poukazuje najmä na

záznamy zo služby, oznámenie z B.W. P. D. S. P..
Z takto vykonaného dokazovania, mal súd za preukázané, že obžalovaná spôsobom popísaným vo
výrokovej časti tohto rozsudku sa dopustila trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194
odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno
e) Trestného zákona.

Spáchanie skutku je obžalovanej preukázané výpoveďou poškodenej F. F., ktorá vo svojej výpovedi
jednoznačne uviedla, že obžalovaná zazvonila na dvere vedúce do spoločných priestorov, ktoré jej ona
otvorila, pričom z obžalovanej nemala dobrý pocit. Videla, že nejde smerom k bytu, kde ona býva a tak
ju obskočila a pred ňou cúvala, pričom obžalovaná išla smerom k ich bytu, kde v čase, keď poškodená
chcela zatvoriť dvere, obžalovaná ich odtláčala a dostala sa do bytu tak, že dala nohu medzi dvere a

zárubňu a cez túto medzeru vošla do bytu. Poškodená sa ju snažila oboma rukami vytlačiť z bytu, pričom
sa jej obžalovaná vytrhla a až na druhý pokus ju dostala von z bytu. Keď ju držala jednou rukou, druhou
zaklopala susedke L., ktorá otvorila dvere, čo využila obžalovaná a vošla do bytu L.. Poškodená ju do
bytu nepozvala, a ani nechcela, aby tam zotrvala. Tiež uviedla, že s obžalovanou boli už aj v minulosti
problémy v tom smere, že vyzváňala na zvonček, prípadne vybuchovala na dvere. Keď sa obžalovaná

dostala do bytu pani L., tak si čupla pri dvere do kúpeľne a nechcela opustiť byt. Poškodená volala
svojmu manželovi, ktorému povedala, že J. vbehla do ich bytu. Ani ona, ani poškodená L. nedali súhlas
obžalovanej, aby vošla do ich bytov, a tiež nesúhlasili, aby tam zotrvala. Výpoveď poškodenej potvrdzuje
aj výpoveď L. F., ktorý síce nebol na mieste v čase skutku, avšak mu manželka povedala, že obžalovaná
vbehla do ich bytu. Keď prišiel domov, tak videl, že sa obžalovaná nachádza v byte susedky L., ktorá ho

požiadala, aby ju vytiahol z bytu von. Vošiel do jej bytu, kde chytil oboma rukami obžalovanú za bundu
a ťahal ju von. V čase, keď boli asi na rozhraní bytu, už na mieste bola polícia. Obžalovaná im už aj
v minulosti búchala, resp. zvonila na dvere. Na druhý deň, keď sa stretol s obžalovanou, sa jej pýtal,
či si uvedomuje, čo urobila, kedy mu povedala, že si to uvedomuje a prosila ho, aby to stiahol späť.Svedkyňa L. L. popísala konanie obžalovanej tak, že sa obžalovaná dostala do jej bytu bez jej súhlasu
a tiež nechcela, aby tam zostala. Vo svojej výpovedi popisovala konanie obžalovanej tak, že zamkla
byt, otvorila okno a vtedy sa bála, že ju chce vyhodiť z okna, pýtala si pohár vody, lebo že je smädná.

V minulosti jej už raz dávala pohár vody. Obžalovaná poprela, že by bola vošla do bytu poškodenej
F., nepoprela však, že by bola vošla do bytu L., kedy sa vyjadrila v tom smere, že keď prišiel L. F.,
vletel do bytu L., dal jej jednu facku a ťahal ju z bytu von. Sama obžalovaná uviedla, že podľa nej má
L. asi 80 rokov. Z vykonaného dokazovania postupom podľa § 269 Trestného poriadku súd zistil, že
voči obžalovanej bolo riešených viacero priestupkov, pričom bolo riešené aj konanie, ktoré popisovala

poškodená L. a to, že obžalovaná otvorila okno, mala jednu nohu v okne ako keby chcela vyskočiť. Na
miesto boli privolané všetky záchranné zložky. Vzhľadom na vek poškodenej L. je úplne normálne, že
si mohla pomýliť dané dva incidenty. Je nesporné, že obžalovaná bola v byte poškodenej F., čo vyplýva
z výpovede F. a podporne aj z výpovede L. F.. Tiež je nesporné, a ani obžalovaný to nepopiera, že by
bola v byte poškodenej L..
Trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona sa dopustí ten,

kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá.
Uvedenéhotrestnéhočinusapodľaodseku3písmenoa)§194Trestnéhozákonadopustíten,akspácha
čin uvedený v odseku 1 alebo 2 voči chránenej osobe.
Podľa § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona sa chránenou osobou rozumie osoba vyššieho veku.
Podľa § 127 odsek 3 Trestného zákona sa osobou vyššieho veku na účely tohto zákona rozumie osoba

staršia ako šesťdesiat rokov.
Obžalovaná spôsobom popísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku naplnila skutkovú podstatu zločinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona tak po stránke subjektívnej, ako aj
objektívnej.

Obžalovaná tým, že bez privolenia poškodenej F. a poškodenej L. vnikla do ich obydlia (obžalovanú
nikto nepozval dnu, a z konania oboch poškodených je jasné, že nesúhlasili s tým, aby obžalovaná bola
v ich bytoch), a tieto obydlia dobrovoľne neopustila, naplnila skutkovú podstatu trestného činu podľa §
194 odsek 1 Trestného zákona, pričom vzhľadom k tomu, že poškodená L. L. je osoba, ktorá mala v
čase skutku 73 rokov a keďže sama obžalovaná uviedla, že podľa nej má L. okolo 80 rokov, naplnila tak

aj kvalifikovanú skutkovú podstatu zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 3 písmeno a)
Trestného zákona. Trestný zákona chráni týmto ustanovením riadne, ničím a nikým nerušené užívanie
obydlia a v prípade, že dôjde k porušeniu, takéto konanie sankcionuje.
Obrana obžalovanej spočívajúca v tom, že ona do bytu poškodenej F. nevošla, neobstojí, nakoľko
poškodená F. jednoznačne uviedla, že obžalovaná vnikla do jej bytu, ktorú skutočnosť hneď ako volala

svojmu manželovi, mu povedala, že obžalovaná im vbehla do bytu. Obžalovaná vedela, že vo vedľajšom
byte od F. býva L., ktorá má okolo 80 rokov, na ktoré dvere klopala poškodená F., pričom aj napriek
tejto skutočnosti vnikla do jej bytu a teda konala tak voči osobe vyššieho veku. Obrana obžalovanej
spočívajúca v tom, že sa chcela zachrániť pred agresívnym konaním poškodenej F. vstupom do
obydlia L., nemá logiku, keďže na spoločnej chodbe sa nachádza aj byt, v ktorom býva obžalovaná,

a teda ak by pociťovala obavu, mohla, a v prvom rade mala, utekať smerom k bytu, kde býva, čo
obžalovaná neurobila. Tiež nie je možné vyvodzovať súhlas na vstup do obydlia predchádzajúcim
dobrým vzťahom medzi obžalovanou a poškodenou. Nemožno súhlasiť s tvrdením obžalovanej, že
konala v domnelom súhlase od poškodenej L., nakoľko sama L. uviedla, že nesúhlasila s tým, aby bola
obžalovaná v jej byte a za tým účelom požiadala suseda F. o to, aby obžalovanú vytiahol z jej bytu a

teda nemožno vyvodiť, že by poškodená L. súhlasila s tým, aby vôbec obžalovaná vošla do jej bytu,
keď potom žiadala suseda o pomoc. Obžalovaná mala byť v tom čase pod vplyvom drog. Skutočnosť,
že obžalovaná bola v byte L. vyplýva, z okrem výpovede L., F., aj z výpovede L. F., ktorý ju z bytu
vytiahol. Poškodená L. si zrejme zmýlila daný incident s incidentom, ktorý sa odohral predtým, kedy
museli zasahovať všetky záchranné zložky. Táto skutočnosť však nezbavuje viny obžalovanú z toho,

že do bytu iného vošla neoprávnene. Na naplnenie skutkovej podstaty zločinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona zákonodarca nevyžaduje, aby
poškodený mal strach z páchateľa. Na naplnenie základnej skutkovej podstaty uvedeného trestného
činu postačuje, že páchateľ vnikol do obydlia iného neoprávnene. Teda trestný čin je dokonaný už
samotným neoprávneným vstupom do obydlia iného. Je bezpredmetné, že poškodená L.G. si mýli

incidenty, nakoľko bolo inými dôkazmi preukázané, že obžalovaná bola v jej byte bez jej súhlasu, pričom
skutočnosť, že obžalovaná bola v jej byte, aj sama poškodená potvrdzuje. Súd odmietol vykonať dôkaz
navrhnutý obhajobou spočívajúci vo výsluchu rodičov obžalovanej a vykonanie rekonštrukcie nakoľko
tieto dôkazy nepovažoval za potrebné vykonať, Rodičov obžalovanej odmietol preto vypočuť, nakoľkoony mali objasniť len skutočnosti ohľadom incidentu s oknom. Rekonštrukciu súd tiež odmietol vykonať,
nakoľko táto mala smerovať k tomu, či vôbec bolo možné, aby sa skutok stal tak ako to popisujú,
avšak z iných vykonaných dôkazov súd ustálil dané okolnosti. Súd odmietol doplniť znalecký posudok

vypracovaný znalcom MUDr. Štefákom, nakoľko tento posudok nebol vyvrátený, ani nebol spochybnený
obžalovanou relevantnými listinami, a naviac, ak mala obžalovaná pocit, že je potrebné doplniť znalecký
posudok, mohla navrhnúť vypočuť znalca na hlavnom pojednávaní, čo však ona neurobila a vyjadrila
súhlas s jeho čítaním.
Zodpisuregistratrestovsúdzistil,žeobžalovanásadostaladorozporusTrestnýmzákonomcelkovopäť

krát, prevažne pre majetkovú trestnú činnosť. Naposledy bola odsúdená trestným rozkazom Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 4T/40/2015 zo dňa 14.04.2015, právoplatným dňa 01.05.2015 pre prečin
krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c), písmeno f) Trestného zákona, za čo jej bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov, z ktorého výkonu bola podmienečne
prepustená uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 4Pp/8/2016 zo dňa 23.03.2016 a bola jej určená
skúšobná doba dva roky. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaná

bola opakovane postihovaná aj za priestupky rôzneho charakteru, pričom súd poukazuje na priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustila 05.10.2013, za čo jej bola uložený pokuta vo
výške 50 €.
Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu postupoval podľa § 34 Trestného zákona, pričom u
obžalovanej nezistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona. Avšak súd u obžalovanej
vzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, t. j. bola už za trestný
čin odsúdená. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade prevyšuje pomer priťažujúcich okolností nad
okolnosťami poľahčujúcimi, dochádza k úprave základnej trestnej sadzby v zmysle § 38 odsek 4

Trestného zákona a to tak, že sa dolná hranica zákonnej trestnej sadzby zvyšuje o jednu tretinu.
Základná zákonná trestná sadzba pri zločine porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek
3 písmeno a) Trestného zákona je v rozsahu tri až osem rokov. Po úprave v zmysle § 38 odsek 4
Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona je zákonnou trestnou sadzbou za
uvedený zločin sadzba od štyroch rokov a ôsmych mesiacov do osem rokov. Súd uložil obžalovanej trest

odňatia slobody na dolnej postupom podľa § 38 odsek 4, odsek 8 Trestného zákona upravenej trestnej
sadzby, nakoľko síce už v minulosti bola opakovane súdne trestaná, avšak prevažne pre majetkovú
trestnú činnosť. Súd je toho názoru, že trest odňatia slobody v danej výmere je postačujúci na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa. Súd na výkon uloženého trestu zaradil obžalovanú do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko v predchádzajúcich desiatich rokoch

bola vo výkone trestu a to za odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
4T/40/2015 zo dňa 14.04.2015.
Vzhľadom na závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie,
odvetvie psychiatria bola u obžalovanej skonštatovaná závislosť na návykových látkach a odporučenie
uloženia ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou, súd v zmysle § 73 odsek 2

písmeno d) Trestného zákona uložil obžalovanej aj ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou
formou.
Poškodené si neuplatnili nárok na náhradu škody, a teda súd o škode nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od

oznámenia rozsudku, oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť, ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.